Videokanál klubu

Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, členka vlády, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, programové vyhlásenie vlády je zaiste dokument vlády, ktorý ukazuje cestu, ako bude vládnuť. Ale tento dokument tiež zaiste treba interpretovať tak, aké sú skutky tejto vlády a aké už nastali od momentu, kedy sa ujala moci. A preto si dovolím pripomenúť zopár skutočností, ktoré nastali, odkedy táto vláda bola vymenovaná, lebo si myslím, že to je dôležité, aby sme potom vnímali tento dokument, že či naozaj táto vláda to, čo píše v programovom vyhlásení vlády, myslí vážne, alebo sú to len prehlásenia, ktoré sú bez obsahu.
Základné motto celého programového vyhlásenia vlády je mať tu pokoj, bezpečnosť a mať sa lepšie. Faktom však je, že ešte pred tým, ako táto vláda mala vyslovenú dôveru, tak osobitne cez osobu ministra vnútra začala vojna v polícii, bol menený prezident, viceprezident. Začali sa zmeny v Nake, v inšpekcii, a to bez toho, aby bol rešpektovaný zákon, ako nakoniec aj konštatoval príslušný súd. Boli postavení policajti mimo služby, ktorí mali osobitnú ochranu podľa zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Ako sa vyjadril príslušný úrad na ochranu oznamovateľ, postup, ktorý zvolil minister vnútra, sa javí zjavne ako rozporuplný, ak sa pozeráme na to striktne z pohľadu zákona. To znamená, kde je ten pokoj? Kde je tá bezpečnosť? A kde je ten právny štát, ktorý niekoľkokrát spomenul premiér vo svojom úvodnom slove v programovom vyhlásení, k tomuto programovému vyhláseniu vlády? Rovnako vyhlásenie ministra vnútra, ktorým spochybnil súd, ktorý rozhodol o protizákonnom postupe ministra vnútra, a to spôsobom, že sa vyhrážal sudcovi, ktorý rozhodol, a to či už disciplinárnym, alebo trestným konaním, je, samozrejme, za čiarou, kam by žiadny člen vlády nemal ísť.
Pokoj si zjavne táto vláda asi vysvetľuje tak, že pokoj znamená nedať priestor nikomu a ničomu, kto má na vec iný názor ako my. A to ukazuje aj v skutkoch táto vláda napríklad tak, že si predstavuje, že médiá, ktoré sú kritické, nemajú mať prístup na Úrad vlády, pretože predsa nebudeme počúvať otázky, ktoré sú nám nepríjemné. A to ako keby Robert Fico, poslanec 90. rokov, zabudol, čo prehlasoval aj v rámci noci povestnej dlhých nožov. Vtedy Robert Fico ako poslanec sám sa vyjadroval, že sloboda prejavu je kľúčová pre demokraciu a právny štát. Áno, Robert Fico toto povedal ako poslanec, a slobodu prejavu treba vnímať aj vrátane kritických a šokujúcich informácií, lebo to robí spoločnosť zdravou. Kde je Robert Fico z 90. rokov? Zjavne je to iný Robert Fico poznajúci judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, poznajúci, čo je právny štát a demokracia. Zjavne ho nejakým spôsobom aj poznačilo to, že pracoval ako zástupca Slovenskej republiky pred Európskym súdom pre ľudské práva a teda doznal aj obsah toho, čo je demokracia a právny štát a sloboda prejavu. Ale to už nie je Robert Fico dnes, to už nie je súčasný premiér. A preto ak súčasný premiér hovorí, že sa bude snažiť o demokraciu, právny štát, tak zaiste to nie je to, čo môžme očakávať od naozaj obsahu týchto pojmov.
Zdravá spoločnosť je naozaj tá, kde sme schopní si vypočuť aj kritické názory. Zdravá spoločnosť je tá, kde keď si vypočujeme tieto názory, tak sa nad tým zamyslíme a rozmýšľame, či aj tento pohľad na vec nemá zmysel a či nás neposúva vpred. Ale ak v programovom vyhlásení vlády je predstava tejto vlády, že objektívna žurnalistika sa zabezpečí tak, že sa rozdelí RTVS, tak to naozaj nevidím, že by nám prinieslo objektívnejšiu žurnalistiku. Zjavne asi obsadenie RTVS, ktoré my sme v plnosti rešpektovali, keď sme nastúpili ako vláda, tejto vláde nevyhovuje. Preto asi RTVS je príliš objektívna a nezávislá, tak budeme používať kroky, aby táto žurnalistika už objektívna nebola.
Programové vyhlásenie vlády používa pojmy, ktoré jednoducho popierajú svoj obsah. A vláda to jednoznačne robí v svojich skutkoch, premiér to jednoznačne robí svojím každodenným verejným vyjadrením. Preto je ťažké vlastne si povedať, ako máme čítať programové vyhlásenie vlády, keď slová, ktoré sú tu napísané, neznamenajú svoj obsah, pretože vláda koná v rozpore s nimi.
V programovom vyhlásení vlády som síce nenašla nič o takzvanej podľa mňa Sophininej voľbe, či ľudia podporia svojich rodičov, alebo podporia charitatívne organizácie. Ale tiež tento krok zo strany ministra práce, sociálnych vecí a rodiny neukazuje, že by bol krok k pokoju a lepšej spoločnosti, ak chce ľudí vystaviť takej ťažkej dileme. Podporíte charitatívnu organizáciu, ktorá pomáha onkologickým pacientom, alebo pomôžete svojim rodičom? Toto je naozaj dilema, ktorú by štát nikdy nemal dopustiť, aby ju vystavoval svojim občanom.
Personálne nominácie vo vláde tak isto nie sú dôkazom, že by nám táto vláda mala priniesť pokoj či bezpečnosť. Ale ja si myslím, že treba sa pri tej nominácii trošku pozastaviť. A ja si dovolím z minulosti spomenúť únos vietnamského občana, lebo je to dôležité, je to dôležité aj v súvislosti s pojmami a s obsahom, s ktorými pracuje programové vyhlásenie vlády. Ak táto vláda bola schopná, premiér bol schopný navrhnúť Roberta Kaliňáka, ktorý bol pri únose vietnamského občana z európskeho priestoru a dať ho ako ministra obrany, pod ktorým je vojenské spravodajstvo, to znamená, že zjavne rešpektovanie zákona, demokracia a právny štát je mu v plnosti cudzia.
Rovnako je zjavné, že ambície poslancov tejto vlády, ktorí patria ku koalícii a k tejto vláde, nijakým spôsobom nerešpektujú aj predpoklad toho, že si ctíme zákony a že právo a poriadok má nejaký význam. Ak obžalovaný poslanec Tibor Gašpar verejne vyjadruje svoju ambíciu stať sa šéfom Slovenskej informačnej služby, to zjavne nie je v poriadku. A nech je to akokoľvek s trestným činom, za ktorý je obžalovaný, ale jednoducho nie je v poriadku, aby obžalovaná osoba sa uchádzala o takýto úrad.
Rovnako nie je v poriadku, že štátnym tajomníkom na ministerstve spravodlivosti je Gašpar mladší, ktorý na videu z poľovníckej chaty sa sám jasne vyjadril, že pre neho je krédom pomsta. Aký pokoj nám prináša táto vláda? Ani svojimi skutkami, ani nomináciami, nijakým spôsobom nedokazuje, že toto je naozaj jej cieľ.
Robert Fico, náš premiér, vo svojom verejnom vystúpení použil odkaz Veľkej Moravy a potom vo svojom pomerne krátkom prejave citoval článok 1 ústavy, ktorým sa hlásil k demokracii, k právnemu štátu. Ale súčasťou tohto obsahu, týchto pojmov je rovnosť pred zákonom. Rovnosť pred zákonom znamená, že kradnúť nemá nielen bežný občan, ale ani politik, ale ani nominanty, nominanti vládnucich strán.
Programové vyhlásenie vlády obsahuje viacero nástrojov práve k tomu, aby sme osoby, ktoré boli odsúdené za korupciu, alebo osoby, ktoré sú stíhané za korupciu, sa vyhli trestnému stíhaniu. A veľmi otvorene v tomto programové vyhlásenie to jasne deklaruje. Deklaruje to síce spôsobom, ktorý je vo veľkej miere taký hmlistý. Pracuje s rozhodnutiami Ústavného súdu o porušovaní ľudských práv. Lenže keď si pozrieme štatistiku porušovaní ľudských práv na Ústavnom súde, zistíme, že štatistika nijakým spôsobom nevybočuje z predchádzajúcich, z predchádzajúcich období. Naopak, to, čo nám vybočuje, je štatistika odsúdených osôb z korupcie. To znamená, že ak tu niekto rozpráva o tom, že na základe rozhodnutí Ústavného súdu máme meniť trestnú politiku, tak ja by som rada tú analýzu videla. Z akých analytických informácií vyplýva, že je potrebné meniť trestnú politiku? Pretože štatisticky žiadne vybočenie tu nie je. Ale je tu vybočenie odsúdených ľudí za korupciu, osobitne tých, čo sú napojení na stranu SMER - SD a, áno, aj súčasný HLAS.
Bohužiaľ, programové vyhlásenie vlády používa množstvo prázdnych vyhlásení a fráz bez skutočného obsahu. Používa veľmi často, ako som už spomenula vo svojej faktickej poznámke, slovo ´prehodnotiť´, napríklad, a tým si dovolím poukázať aj na cieľ tejto vlády osobitne zamerať sa naozaj na pokoj, bezpečie a lepší život asi pre našich nominantov, ktorí sa potrebujú vyhnúť trestnému stíhaniu.
Vláda chce prehodnotiť napríklad Úrad pre správu zaisteného majetku. Tak to som si prečítala prvýkrát v programovom vyhlásení vlády a prvýkrát som sa vlastne dozvedela, že táto inštitúcia je potrebná, aby sa prehodnotila. Keďže k tomu nič viac nie je v programovom vyhlásení vlády, ale je tu len odkaz na rozhodnutie Ústavného súdu o prepadnutí majetku, ktoré nijakým spôsobom s touto inštitúciou nesúvisí, lebo táto inštitúcia nič s prepadnutým majetkom nerobí, takže je tu zjavná logická nesúvislosť, tak som sa opýtala pána ministra a jeho štátneho tajomníka na ústavnoprávnom výbore, čo je dôvodom na prehodnotenie Úradu pre správu zaisteného majetku? Dostala som odpoveď - príliš efektívne koná. Takže Úrad pre správu zaisteného majetku príliš efektívne koná, naozaj si plní svoju činnosť podľa zákona, efektívne zaisťuje majetok, dozvedela som sa, že stane sa aj to, že niekto má zablokovaný účet, stane sa aj to, že sa dozvieme, že niekto má obchodný podiel zaregistrovaný ako ten, tej spoločnosti a tej, tých osôb, ktoré sú predmetom trestného stíhania, no ale čo je spôsob, ako vlastne chrániť majetok, ktorý môže byť prípadne, samozrejme, predmetom prepadnutia majetku takého trestu? Predsa to, že máme účinné inštitúty a vieme naozaj ten majetok zaistiť v rámci trestného stíhania a osoba, ktorá je obvinená, neskôr aj prípadne obžalovaná a odsúdená, nevyhne sa jednoducho trestu, ktorý súvisí aj s trestom, ktorý postihuje majetok, pretože s tým majetkom nakladať nemôže, alebo len spôsobom, ktorým ho neznižuje a celý trest má potom nejaký zmysel. Takže nie, nedozvedela som sa, prečo je potrebné prehodnotiť Úrad na správu zaisteného majetku.
Ako som už povedala, programové vyhlásenie vlády naozaj na svojich viacerých častiach pracuje s pojmami ako demokracia, právny štát. Napríklad hneď na strane 5 - návrat k štandardnému prostrediu demokratickej spoločnosti. A jednou vlastne z dôvodov, prečo je to potrebné, je, ako som už aj spomenula, analýza rozhodnutí orgánov ochrany ústavnosti, ak sa tým myslí Ústavný súd, ktorý súvisí s porušovaním základných ľudských práv. Lenže táto analýza nikdy urobená nebola. Všade len sa verejne deklaruje, že sú tu rozhodnutia Ústavného súdu. Nebolo povedané, ktoré sú to porušenia, ktorých inštitúcií sa to naozaj týkalo, aký je presne dôvod na zmenu trestného systému a aká je zmenená štatistika v porušení ľudských práv. Veď Ústavný súd tu máme na to, aby keď dôjde k pochybeniu, tak došlo k náprave. Na to je tu aj Európsky súd pre ľudské práva. Takže dôvodom na zmenu trestného systému predsa nemôže byť, že došlo aj k náprave zo strany Ústavného súdu.
Na strane 62, keď už sme v časti spravodlivosti, sa dočítame, že orgány činné v trestnom konaní nie sú samostatnou politickou mocou. Zaiste nie sú. Ako s tým, ja si myslím, že všetci predsa musíme súhlasiť. Ale zaiste musíme súhlasiť aj s tým, že orgány činné v trestnom konaní majú mať možnosť autonómne konať, že vyšetrovateľ jednoducho má byť nezávislý a nemá dostávať pokyny, že jednoducho v tomto má samostatne konať rovnako ako aj prokurátor a rovnako, ako aj samostatne, samozrejme, funguje súd. Následne máme odkaz na súd, ktorý rozhoduje o vine a treste. Ale ešte raz, my sme tu mali štyridsiatku odsúdených osôb z korupcie. Veď len tá osoba bola odsúdená, o ktorej tak rozhodol súd. Tak ak nespochybňujeme rolu súdov v našej spoločnosti, tak predsa nemôžeme mať obavu z toho, že tie trestné stíhania môžu byť politicky zmanipulované.
Dozvedáme sa, že zákroky polície spojené s následnou väzbou boli interpretované ako dôkaz viny a preto v následnej časti sa dozvedáme, že musíme aj iným spôsobom pristupovať k tomu, ako mediálne budeme informovať o osobách vlastne, ktoré sú predmetom trestného stíhania. Takže ja sa teraz pýtam, to znamená, že ja už nemám vedieť, že obžalovanou osobou je napríklad poslanec Gašpar? Nemôžem to ved... nemôžem o tom komunikovať? Nemôžem komunikovať o tom, že máme aj podpredsedu parlamentu, ktorý je obvinený? Nemôžeme toto vedieť? Máme vedieť len iniciály? Verejnosť sa toto nemá dozvedieť? Veď to je prezumpcia neviny. Veď všetci vieme, že obžalovaný neznamená odsúdený. Ale je predsa na mieste, aby sme vedeli takéto skutočnosti osobitne u osôb, ktoré sa uchádzajú o vážne verejné funkcie alebo, nebodaj, sú aj v takýchto verejných funkciách. To predsa nijakým spôsobom neznamená, že to je v rozpore s prezumpciou neviny. Prezumpcia neviny znamená, že presne popisujeme osobu, v akom je štádiu trestného konania, že o nej nehovoríme ako o vinnej, ale hovoríme ako o obvinenej, hovoríme ako o obžalovanej, hovoríme ako o podozrivej a to je plne v súlade s prezumpciou neviny. Ale v tejto časti akoby bolo zásadné nepochopenie v programovom vyhlásení vlády, ako to vlastne s týmito pojmami v rámci trestného konania je.
K trestnej politike, ku ktorej sa novej hlási táto vláda v programovom vyhlásení vlády, sa dozvedáme, že budú zásadné zmeny, ktoré sa týkajú trestného zákona. Ja plne podporujem zmeniť Trestný zákon tak, aby podporoval inštitúty takzvanej restoratívnej justície. Plne podporujem, aby sme dali väčší priestor pre alternatívne tresty a rovnako plne podporujem, aby sme sa pozerali na hodnotu škody v zmysle súčasnej hodnoty peňazí, ktoré máme, a určite je iná, ako bola v roku 2005. To je absolútne v poriadku.
Ale akonáhle sa rozprávame o trestných činoch, tak zaiste vieme medzi nimi robiť rozdiel. A nedá sa len paušálne pozerať na právnu úpravu z iných krajín bez toho, aby sme sa pozerali na tie trestné systémy ako celky. Takže naozaj neviem nijako podporiť úvahu, že budeme preberať len trestné sadzby vyňaté z právnej úpravy, či už Rakúska, alebo Nemecka bez toho, aby sme zobrali potom aj tú druhú časť trestného systému, a to je trestný proces. Pretože v Rakúsku ani v Nemecku nemáte problém postaviť osobu, ktorá je podozrivá, obvinená, obžalovaná, pred súd. Viete to urobiť radovo v mesiacoch. U nás s ohľadom na prekomplikovaný trestný proces je to proste zložité. Jednoducho naozaj vyšetrovatelia majú množstvo prekážok aj s prokurátormi, aj keď majú za preukázané, že skutok sa stal a spáchala ho daná osoba, aby ju včas vedeli postaviť pred súd. To znamená, ak sa rozprávame o tom, že väzba trvá dlho, no tak potom musíme vedieť skrátiť aj celé trestné konanie, aby to celé dávalo zmysel. Aby naozaj sme vedeli jednoducho páchateľov postaviť pred súd. Ale je zjavné, že nie je záujem takto efektívne postaviť celú trestnú politiku, pretože zameriavame sa len na to, aby tresty boli čo najnižšie a osobitne pre majetkové trestné činy a zjavne aj vrátane korupcie, keďže ani minister spravodlivosti na vypočutí pred ústavnoprávnym výborom sa k tomu nevedel jasne vyjadriť a postaviť, že by to tak nebolo.
Rovnako sa dozvedám z programového vyhlásenia vlády, že vláda prehodnotí - ako tento pojem je naozaj veľmi obľúbený v programovom vyhlásení vlády - právnu úpravu disciplinárnej zodpovednosti a disciplinárneho konania v pôsobnosti Najvyššieho správneho súdu. Tak ja sa musím priznať, že som doteraz ešte nepočula, v čom je problém s vyvodzovaním disciplinárnej zodpovednosti na Najvyššom správnom súde. Zatiaľ mám vedomosť len tú, že odkiaľ bolo, odkedy bol zriadený Najvyšší správny súd, vieme naozaj v primeranom čase mať rozhodnutie ohľadom stíhaných sudcov, ale aj notárov, ale aj exekútorov, takže naozaj by ma zaujímalo, v čom je problém pri disciplinárnom procese, ktorý súvisí s konaním Najvyššieho správneho súdu. Ale tu sme sa to nič nedozvedeli. Dozvedeli sme sa, že vláda má záujem niečo tu urobiť, ale teda nevieme vôbec čo, a ja mám obavu, že nič kalé to nebude.
K Úradu správy zaisteného majetku sme si už povedali. Najviac zaujímavé je, že v časti k spravodlivosti sa pracuje tiež s bojom proti korupcii, ale spôsobom, teda musím sa priznať, že mne veľmi nejasným. To znamená, na jednej strane je tu úvaha o tom, že ten boj proti korupcii myslíme vážne, ale tie nástroje, ktoré nám pomáhajú, tak ideme z tej právnej úpravy oslabiť. Tak neviem, že vlastne či naozaj táto vláda, tí, ktorí to myslia vážne s tým Slovenskom, či si naozaj čítali celé programové vyhlásenie vlády alebo si vlastne z nás trošku robia, či to je celé vtip.
Stav demokracie na Slovensku. A to je niečo, čo musím sa priznať, že ma zdvihlo zo stoličky. Na strane 73 sa dočítame v programovom vyhlásení vlády, že táto vláda má ambíciu vydávať správu o stave demokracie na Slovenku. Tak ja som si dovolila sa opýtať tiež pána ministra spravodlivosti na ústavnoprávnom výbore, či to mám chápať tak, že keďže táto vláda bola nespokojná s tým, ako Európska komisia vyhodnotila situáciu právneho štátu na Slovensku a s tým, čo zobrala do úvahy a čo nie, nezobrala do úvahy napríklad protesty súčasnej vlády, že by trestný proces tu nefungoval a že by trestné procesy tu boli zmanipulované, osobitne tie, ktoré sa týkali nominantov strany SMER. Tak asi to s týmto bola veľká nespokojnosť, pretože už teraz bude... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja sa chcem vyjadriť, pán poslanec, k tej časti vášho vystúpenia, kde ste hovorili, že programové vyhlásenie vlády je o cieľoch. Tak ja si dovolím trošku nesúhlasiť, lebo potom je pravdou, že na viacerých miestach programového vyhlásenia vlády sa cituje ústava. Ja neviem, keby sme vlastne tieto časti dali preč a potom keby sme dali preč tie časti, ktoré sa niekoľkokrát opakujú, čo by nám naozaj v tom programovom vyhlásení ostalo? A ešte keby sme z toho vybrali aj tie, ktoré používajú sloveso ´prehodnotiť´, ak naozaj nám tam ostane veľmi málo, čím chcem povedať, že pri viacerých veľmi vážnych veciach, ktoré naznačuje programové vyhlásenie vlády, nehovorí vôbec konkrétne, čo vlastne ide robiť. A myslím si, že to by malo programové vyhlásenie vlády povedať, lebo ako inak my máme mať predstavu, čo táto vláda ide robiť, ak tam máme len všeobecné frázy. Takže ja som len chcela povedať, že potom naozaj vlastne k čomu má byť diskusia, keď my nevieme, čo idete robiť. A treba povedať, že ja z toho, čo som si prečítala, tak viac ako polovička je o frázach a o hľadaní ciest a analyzovaní a jednoducho nevieme, čo idete robiť. Tak myslím si, že o tomto nemá byť programové vyhlásenie vlády, ale tak ako mal vyjadrenie pán premiér, že táto vláda vie a rovnako aj predseda parlamentu, že vie a od prvého dňa vie, čo ide robiť, tak, bohužiaľ, z programového vyhlásenia vlády to vôbec nie je možné. A myslím si, že teraz nie je potrebné, aby som vám citovala všetky časti a na niektoré upozorním aj vo svojom vystúpení, ale programové vyhlásenia vlády nestačí, aby bolo o cieľoch, vôbec nie. Potom je to základné nepochopenie, o čom je tento dokument.

Už mi to ide, pardon.
Ďakujem za, ďakujem teda za poznámky od mojich predrečníkov. To, čo tu momentálne vidíme, je v podstate situácia, kedy táto vládna garnitúra ani nechce diskutovať o tomto programovom vyhlásení vlády, chce to spláchnuť čo najrýchlejšie, pretože sú tam naozaj momenty, ktoré keď sa na, na ne zameriame a začneme ich analyzovať detailne, zistíme, že sú v podstate kontroverzné a že sú to svojím spôsobom hlúposti, ktoré sú nerealizovateľné. Ono to tak je aj napísané, že keď si pozriete na niektoré tie časti toho programového vyhlásenia vlády, tak v podstate nedefinujú alebo nehovoria, že čo chcú urobiť, čo chcú dosiahnuť. Jednoducho len tam niečo šplechli. Každý si tam niečo nájde, vždy sa dá na to odvolať, že niečo tam bolo a niečo sme aj mysleli, ale potom sme to aj nemysleli tak, mohli sme to aj myslieť ináč. O tomto bude celé toto programové vyhlásenie vlády. Je to obyčajný oportunizmus a tento oportunizmus sa krásne odzrkadľuje práve aj v zahraničnej bezpečnostnej a obrannej politike tejto vlády. Je to moment, kedy naozaj my alebo táto vláda s týmto predsedom vlády bude chodiť na Európske rady a bude im vysvetľovať, že oni vlastne nemajú pomáhať tej Ukrajine, že tí, ten, napríklad ten viacročný finančný rámec tých 50 miliárd, že to je, to je skorumpovaná krajina, tej sa nemá dávať. Ako ja som, ja som zvedavý, čo si asi Dáni môžu pomyslieť o takejto vláde, ktorá tu teraz je. O Slovensku, ktoré má miliardu korupčných škandálov. A vyšetrovalo sa tu neviem koľko týchto vecí. Štyridsať ľudí je obvinených, už, myslím, že odsúdených. Ako toto sú momenty, kde to je že dvojaký kilometer len preto, aby sa tu niekto zapáčil domá... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Tak nemal som sa prezradiť. (Smiech.) Dobre. Ale to pokrytectvo je vidno aj na iných veciach. Na jednej strane sa hovorí o medzinárodných sankciách, kde zacitujem z programového vyhlásenia: „Vláda prehodnotí a upraví aktuálne platnú legislatívu výkonu a implementácie medzinárodných sankcií v podmienkach Slovenskej republiky spôsobom, aby na jednej strane bola plne v súlade s medzinárodnými zmluvami a záväzkami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zároveň na strane druhej, aby sa minimalizoval negatívny dopad ich výkonu a implementácie na slovenské podnikateľské subjekty, ako aj občanov Slovenskej republiky." Čiže áno, nebudeme úplne blokovať sankcie, ale prioritné pre nás nebude to, aký bude ich reálny dopad na naplnenie toho cieľa, ktoré tie sankcie sledujú, ale to, ako sa to dotkne Slovenskej republiky.
No tak pokiaľ máme uplatňovať nejaké sankcie, tak samozrejmé, že sa to nejako dotkne aj Slovenskej republiky, ale to by snáď nemalo byť dôležitejšie ako to, čo chceme tými sankcie do... dosiahnuť. Na jednej strane dávame ruky preč alebo vláda chce dať ruky preč od pomoci Ukrajine, na druhej strane vidíme v povojnovej obnove Ukrajiny príležitosť aj pre Slovensko a slovenské firmy. A opäť, nechceme sa na to pozerať ako na niečo, čo je potrebné, lebo náš sused je zničený vojnou a my mu chceme pomôcť. Táto vláda sa chce na to pozerať najmä tými očami, ako to bude vyhovovať slovenským firmám alebo, alebo slovenským záujmom, čo môžme z tej obnovy Ukrajiny vyťažiť. Takýto účelový prístup podľa môjho názoru nie je správny a nie je správny pre slovenskú zahraničnú politiku. To nie je suverénna zahraničná politika, to je pokrytectvo.

No je po voľbách, musíme si zvyknúť. Budem reagovať na predrečníka, samozrejme.
Pán poslanec Krúpa, veľmi správne si poukázal na to pokrytectvo novej vlády a vládnej koalície vo vzťahu k Ukrajine, ktoré sa vinie prakticky celým programovým vyhlásením a všade, kde je nejaká zmienka o vzťahu Slovenskej republiky k Ukrajine. Na jednej strane vláda, áno, uznajme, že v súlade s tým, ako sa najmä strany SMER a SNS vyjadrovali pred voľbami, nebude ďalej podporovať vojensky Ukrajinu, hovorí o nejakej humanitárnej pomoci, zrejme nevylučuje nejakú komerčnú pomoc zo strany, zo strany slovenských firiem, aj tých, ktorí, ktoré produkujú vojenský materiál, ale Slovensko dáva od toho ruky preč, pričom všetci veľmi dobre vieme, že keď, keď takýmto spôsobom by sa zachovali všetci spojenci Ukrajiny, tak je veľmi pravdepodobné, že mier na Ukrajine by prišiel veľmi skoro, ale..., pardon, ale prišiel by, ale neplynie mi čas, ja teda niežeby mi to vadilo, ale (povedané so smiechom) môžem, môžem aj dlhšie teda hovoriť, ale takto som zneistený, že neviem, koľko mám ešte času.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Mojím zámerom je vyslovene venovať sa tomuto dokumentu a rozobrať ho z odborného hľadiska. Tým, že ten dokument je dosť obšírny a má tých 88 strán, povestných, tak si autori asi nevšimli, ale častokrát si protirečí. Je plný kontroverzií. Svojím spôsobom je ten samotný materiál veľmi všeobecný a poviem tak, že je to skôr niečo ako slohová práca a v postate taká plná nejakej vaty, balastu a takých protichodných vyjadrení. A treba konštatovať, ja som sa pozeral aj na predošlé programové vyhlásenia vlády Roberta Fica. Môžem konštatovať, že toto PVV je v postate najmenej ambiciózne z pohľadu zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej politiky, kde vlastne predstavuje akýsi ústup Slovenska z pozície rešpektovaného a akceptovaného partnera v rámci Európskej únie, ako aj spojenca v rámci Severoatlantickej aliancie na maximálne pasívneho, a to teda dúfajme, že aspoň pasívneho, ale skôr mám obavy, že takého uvrieskaného trpaslíka v rohu miestnosti. To je to, čo sme v podstate zažili aj počas prvej Európskej rady, kedy sa s veľkým hurhajom chystalo ísť na Európsku radu a potom to dopadlo tak ako zvyčajne a ako vždy v minulosti. Len nám to, samozrejme, zahraničnopoliticky uškodilo.
Ešte horšie, samozrejme, ale môže byť, keď by sme sa vlastne my začali hrať na niečo ako takého latentného teda skrytého spojenca Kremľa, eventuálne Budapešti s cieľom bojkotovať fungovanie týchto inštitúcií, ktoré sú pre nás a pre náš život naozaj že životne dôležité.
Samotný dokument treba okomentovať podľa toho, čo v ňom je, ale veľmi dôležité je treba povedať aj to, čo v ňom nie je a čo sa reálne už aj teraz deje a čo sa vlastne stáva aj takým fundamentom fungovania tejto vládnej garnitúry. Čo tam nie je spomenuté, tak to sú v prvom rade naozaj že hrubé čistky v polícii, ktoré majú nielenže perzekvovať vyšetrovateľov, ktorí vyšetrovali túto skorumpovanú garnitúru, ale je to zároveň zastrašovanie všetkých policajtov s cieľom vynútiť si poslušnosť tejto garnitúry. Ja tu teraz nehovorím o tom, že sa tu mení policajný prezident alebo viceprezidenti. Ja tu hovorím o vyšetrovateľoch a ďalších policajtoch, ktorí sa podieľali na týchto vyšetrovaniach. My všeobecne vieme, o čom celé toto všetko čistenie v rámci OČTK, samozrejme, je.
My sme boli, samozrejme, aj tí, ktorí navrhovali, aby si minister vnútra mohol vybrať vlastného policajného prezidenta, toto sme nikdy nekritizovali. Preto nesúhlasím s tým prekrúcaním, že my kritizujeme práve toto personálne dianie. Práveže my kritizujeme tie, to zastrašovanie v polícii, ktoré sa deje a ktoré má naznačovať aj ostatným policajtom a možno aj ďalším ľuďom v orgánoch činných v trestnom konaní, ako keď si spomenieme napríklad aj posledné vyhrážky jednému sudcovi Mestského súdu Bratislava, aby si dávali pozor.
Výsledkom bude teda koniec nestranných vyšetrovaní korupcie a závažných trestných činov na vysokých miestach. S týmto ide ruka v ruke vyhrážanie nezávislým médiám, pokus o ovládnutie alebo teda ovládnutie RTVS, všetko podľa vzoru Orbána v Maďarsku. Zasahovanie do súdnej moci, viď pripravované čistky v Súdnej rade, vyhrážanie sa sudcom, čo som už spomínal, fungovanie alebo teda zásadná snaha zmeniť fungovanie špeciálnej prokuratúry, obmedzovanie slobody v kultúre zakazovaním podľa ideologických predstáv nového, a povedzme to priamo, nekultúrneho vedenia ministerstva kultúry, vymieňanie na hulváta riaditeľov národných parkov za kadejakých obchodníkov s drevom a poľovníkov, obmedzovanie občianskej spoločnosti prostredníctvom zasahovania do mimovládneho sektora a hlavne do jeho financovania, kde minister bude rozhodovať, komu financie pridelí a komu nie, teda kto môže ďalej fungovať a kto nie.
Kolegyne, kolegovia, aj milí spoluobčania, naozaj s týmto, čo si tu čítame, v podstate prichádza čas temna. Ako keby sa z hrobov znova vynorili ľudáci alebo ľudoví milicionári. Slovensko sa rúti z kopca od liberálnej demokracie a slobodnej spoločnosti do autokracie s cieľom obmedzenia slobody a kontroly štátu jeho občanov v občianskych právach a slobodách. Totálne sa mení podstata režimu a to oni sa tvária, že oni, ich sa to netýka. Vraj len konajú tak, aby, akoby konali aj iné strany alebo konali iné strany niekdajšej koalície. Ale tie ani pred voľbami ani po voľbách nekalkulujú so zmenou systému štátu a s pretvorením demokracie na autoritársky režim á la Orbán či Lukašenko. Áno, Bruselu sa to nepáči, Brusel trnie v hrôze, samozrejme, pretože nevie, čo sa dá očakávať, ako sa situácia u nás bude vyvíjať, keď si to porovnáme s Maďarskom. Maďarsko tiež sa vyvíjalo ako liberálna demokracia a skončila tam, kde je, v náručí Kremľa. Ale tu vidíme presne aj to, že vieme, že Kremeľ nám už tu potichu tlieska.
Len otázka je tak, potom tí ostatní, ktorí sú tu a nesúhlasia s tým, samozrejme, že sú pripravení bojovať, ale ten odliv mladých, ten odliv mozgov tu naďalej pokračuje a otázka teraz je, či sa majú všetci odsťahovať, aby mali perspektívu lepšieho života, slobodnej, tolerantnej spoločnosti, alebo je to tak, že sú to ľudia, ktorí si myslíte, že sa chcú odsťahovať do Bieloruska, že sa niektorý z nich zrazili s koňom? Čiže toto sú tie momenty, ktoré keď si porovnávame, či už sú známe teraz a čo nám všetko hrozí, sú momenty, ktoré naozaj prinášajú nevôľu.
Celkový koncept zahraničnej a bezpečnostnej politiky tejto garnitúry sa dá charakterizovať v podstate ako pokus dostať nás medzi dva kamene. To už stačí ten výrok, že Slovensko na prvom mieste a na všetky štyri svetové strany, ako členská krajina EÚ a NATO. Ono v podstate je kontroverzný výrok, ja sa k nemu ešte dostanem, ale celým dokumentom sa ako červená čiara vinie v podstate takzvaná myšlienka akejsi polovičnej neutrality, čo odzrkadľuje aj myslenie tejto garnitúry, ktoré to vníma určitým spôsobom tak trošku ako izolacionizmus. Môžme porovnávať s minulými programovými vyhláseniami vlády, keď si to porovnávame s týmto, je to jednoznačné. Dokonca heslo, že to na prvom mieste je Slovensko, je toho aj svedkom.
Stiahnutie sa do izolacionizmu a neangažovanosti neznamená, že nás všetky svetové problémy budú obchádzať. Predstavy neutrálneho Slovenka nepatriaceho ani na západ, ani na východ, alebo dokonca celej neutralizovanej strednej Európy, vyvolávali tým ruským elitám, ktoré členstvo v svojich bývalých satelitoch v NATO aj EÚ chápu, samozrejme, ako poníženie. Tu treba jasne pomenovať, že proruská rétorika z úst dnešných suverenistov sa zasa v politickej hantírke nazýva demagógia či manipulácia, alebo niektorí to nesprávne nazývajú populizmom.
Napriek obviňovaniam, ktoré lietali vo volebnej kampani, o tom, ako je čím, kto je čím agentom, nepamätám si žiadnu vládu, ktorá by nerobila suverénnu slovenskú politiku. Rozdiel je totiž iba v tom, kto čo považuje za prospešné pre Slovensko. Pre niekoho je to kooperácia s členmi Únie, pre niekoho len s vybranými partnermi. Niekto má bližšie k Bruselu, ako to mal napríklad pán Robert Fico za čias komisára Junckera, keď chcel byť v najbližšom jadre Európskej únie, čo sa všetkým páčilo, alebo bližšie k Washingtonu, ako to vždy demonštroval pán Robert Kaliňák a dal to najavo aj v týchto dňoch, keď si ako prvých navštívil, keď si ako prvých, s ktorými rokoval, bol veľvyslanec USA alebo veľvyslanec jeho veličenstva Karola III.
V oblasti zahraničnej politiky návrh PVV jasne signalizuje zmenu doterajšieho konsenzu na spoľahlivom, prozápadnom, proatlantickom i proeurópskom kurze zahraničnej politiky Slovenskej republiky vo viacerých oblastiach. Principiálne síce vláda neartikuluje zlomový odklon od spojeneckých záväzkov Slovenskej republiky k NATO a EÚ, ale otvára súbežne s ním akýsi vektor samostatnej zahraničnej politiky na štyri svetové strany po aktualizovanom, pod aktualizovaným heslom Slovensko na prvom mieste. Už len tento zatiaľ slovný balast prítomný v autonómnej politike Viktora Orbána v susednom Maďarsku neujde pozornosti našich spoľahlivých partnerov a budú si pozorne všímať, ako sa zmení doterajší konsenzus s nimi v pohľade na agresiu Ruska voči Ukrajine, na prijímanie spoločne prijímaných sankčných opatrení voči agresorovi. Určite ich pozornosť už počas prvej návštevy Fica v Bruseli zaujala, že Slovenská republika odmieta doterajšiu vojenskú pomoc nášmu východnému susedovi, že vláda už zamietla aj poslednú šaržu z vlastne prebytočných a exspirujúcich zásob munície a veľkoryso pripúšťa iba vojenskú podporu našich východných susedov pri obrane svojej územnej celistvosti čisto na komerčnej báze, teda za peniaze pre na... pre naše štátne, pološtátne, ako aj súkromné vojenské podniky. Navyše odmietanie ďalšej vojenskej podpory Ukrajiny zdôvodňuje akcentom na humanitárnu podporu s perfídnym motívom vyvíjať tlak na uzavretie mieru v neuzatvorenom konflikte aj oproti prirodzenému odporu Ukrajiny voči takémuto vnucovaniu mieru na svoj úkor.
Je evidentné, že toto naratívum súzvučí s prianím imperiálneho Kremľa, ktorý si takýmto mierom odkrojil zo suverénneho územia Ukrajiny. Navyše absolútne odporuje bezpečnostným záujmom Slovenska, pretože takýto mier v záujme agresora by mohol podnietiť chúťky odkrojiť si, poprípade úplne i pohltiť malé Slovensko, ak by sa Rusku naďalej ustupovalo.
Bez chrbtovej kosti sú i ďalšie náznaky pomoci povojnovej Ukrajine. Jednými a tými ústami ju považujeme za jednu z najskorumpovanejších krajín sveta, zámerne prehliadajúc ešte aj skorumpovanejšie Rusko a nárokujeme si prísne kontrolovať spoločnú finančnú podporu členských krajín EÚ Ukrajine a druhým sa dožadujeme čo najväčšieho podielu na jej povojnovej rekonštrukcii, aby sme z nej čo najviac vyťažili pre Slovenskú republiku. No skutočne nezištná ušľachtilá pomoc vojnou trpiacej susednej krajine, ktorá sa iba chráni ruskému imperializmu. Pritom donedávna Pellegriniho partner, šéf nemeckej SPD kancelár Olaf Scholz, s ktorými urobil teda aj predvolebný, predvolebne pár videí zo stretnutí, ide zvyšovať vojenskú pomoc Ukrajine, nie je, nie ju zastavovať pod heslom Ani náboj Ukrajine. Pritom je to náš najdôležitejší obchodný partner, jeden z dvoch dominantných ťahúňov európskej integrácie, ale my aj v solidarite spojencov ideme spolu s Orbánom raziť v EÚ politiku suverenity vlastnej zahraničnej politiky, aby sme brali jej výhody z Bruselu i Kremľa. Čiže peňazovod na jednej strane, ropovod na druhej strane. Je to odpudivá tvár zahraničnej politiky Slovenska, ktorá sa zrkadlí v programovom vyhlásení vlády.
Čo sa týka bezpečnostnej oblasti alebo teda bezpečnostnej politiky konkrétne zameranej na ministerstvo vnútra? Tam sa už spomínalo, že sa chystajú najväčšie a najradikálnejšie kroky. V záujme vlastne návratu politiky ochrany svojich ľudí sa končí vojna v polícii. Je to akýmsi opätovným podmanením a podriadením si tejto polície. Bol to prvoradý záujem vo voľbách a je to aj akútny krok po nich, ktorý sa premieta do personálnych čistiek na hulváta, aby etapa získania kontroly nad políciou prebehla čo najskôr a aby sa postupne rozbehli aj procesy legislatívnej prípravy získania kontroly nad prokuratúrou. Eštokove bleskové personálne čistky v rezorte vnútra, v Policajnom prezídiu, v NAKA, na Úrade inšpekčnej služby narážajú síce na odpor zákonnosti, ale nová vláda uprednostňuje tvrdé dobitie brachiálnej moci aj za cenu jej porušovania. Z rúk spravodlivosti potrebuje vyrvať čo najviac svojich ľudí z rangu veľkých rýb, aby postavením mimo služby zastrašila, zastrašila vyšetrovateľov a nahnala strach i kajúcnikom.
Celým dokumentom sa, samozrejme, tiahne aj problematika migrácie, ako napríklad jednou z hlavných výziev vnútornej bezpečnosti v blízkej budúcnosti bude masová migrácia občanov mnohých štátov Ázie, Afriky a tak ďalej. Spomína sa, že nebude súhlasiť s prerozdeľovaním migrantov a podobne, a podobné ďalšie sú tam iné politické postoje a názory. Zaujímavosťou je ale, že migrácia ako fenomén sa prejavuje aj v kapitole obrany a iných ďalších rezortov, ale nikde sa nedá nájsť, ako bude vláda migráciu riešiť. Ak si myslí, že spolupráca v rámci V4 alebo so Slovenskom túto migráciu a tento problém vyrieši, tak je na ťažkom omyle. Nikde sa nenájde napríklad návrh opatrenia v rámci ochrany vonkajších hraníc EÚ, Frontexu alebo kedysi dokonca slovenský návrh flexibilnej solidarity. Nič z toho. Migrácia sa jednoducho stáva len akýmsi strašiakom pre slovenské publikum. Je to vyslovene téma, ktorá bude aj v Maďarsku využívaná pre naozaj slovenské publikum na to, aby boli ľudia u nás strašení. Nejde o nič to, o to, aby sa hľadali riešenia, aby sa hľadali komplexné riešenia. Tie riešenia nie sú len na Slovensku, tie riešenia sú na slovenskej hranici a tie riešenia sú, samozrejme, aj v iných regiónoch. A pokiaľ my budeme pasívni v rámci týchto štruktúr, či už v Európskej únii, alebo v NATO, tak nebudeme sa vedieť podieľať aj na riešení týchto problémov, tam, kde reálne vznikajú.
Ja tu mám, samozrejme, kopec častí textu, ktoré som si vytiahol z tých, z toho dlhého programového vyhlásenia vlády, ale vzhľadom na čas by som sa aj tomu venoval trošku dlhšie. Sú tam naozaj že kontroverznosti, ktoré nedávajú zmysel. Nechám to teraz tak, lebo by sme tu naozaj strávili strašne veľa času.
Jedna vec ešte, ktorej sa chcem venovať, je, samozrejme, obrana. Dnes na branno-bezpečnostnom výbore sme mali možnosť sa oboznámiť aj s novým vedením ministerstva obrany, konkrétne s jej novým štátnym tajomníkom. Po krátkej diskusii sa prejavilo, že pán štátny tajomník ešte, samozrejme, nie je oboznámený s problematikou, ale on ani nikdy nebol a otázka je, aj po jeho odpovediach, že on to zastrešuje politicky, či vôbec niekedy aj bude. A to sa potom, samozrejme, odráža aj na programovom vyhlásení vlády v tejto konkrétnej časti.
My ako členská krajina NATO, nereflektuje, ale vôbec nereflektuje základné dokumenty, bezpečnostné dokumenty, výstavby našich ozbrojených síl, politickej smernice a ambícií, aliancie ako takej v bezpečnostnej a teda aj obrannej politike. Nereflektuje ani ciele síl, nerešpektuje v podstate nič. Dokonca sa fokusuje na úplne inú oblasť. To už naznačuje, že ktorým smerom sa aj v oblasti obrany Slovensko bude uberať. Pretože prioritami nového vedenia nie je v podstate obranyschopnosť Slovenska, ale, bohužiaľ, tak to vyzerá, že machinácie a kšefty. Ak hľadáte základné priority, ako sú priority, ktoré som spomínal, tak ich tam budete hľadať márne.
Samotná kapitola, ale nie len samotná kapitola, samotné programové vyhlásenie vlády sa v podstate Rusku ako agresorovi vôbec nevenuje. Ja mám dokonca obavy, že postupne prejdeme aj do komunikácie, že tu nejde o agresora, Rusko ako agresora, ale budeme tu všelijak vágne spomínať akési medzinárodné, porušenie medzinárodného práva. Ono viete, porušenie medzinárodného práva je aj to, že nepovolíte, neviem, nejakej lodi zakotviť v nejakom medzinárodnom prístave. Aj to je porušenie medzinárodného práva. Takže na jednej úrovni bude neumožnenie zakotvenia nejakej lodi v medzinárodnom prístave a na druhom bude aj tak nejaká vojna na Ukrajine. Čiže takto niekde sa pohybujeme. Nenájdeme tam, samozrejme, ani zmienku o kybernetickom priestore ako operačnej doméne, cez ktorú prebiehajú nielen hrozby pre našu infraštruktúru, ale aj vplyvové operácie a teda aj dezinformačné operácie na oslabenie obranyschopnosti a polarizáciu spoločnosti. Ak hľadáte teda zmienku o NATO, tak ju treba hľadať aj s lupou.
Tu je jedna vec ešte, čo si aj spomínam, čo sa týka časti vnútra, ktoré sa tak hrdí aj tým, že sa chce zaoberať hybridnými hrozbami a chce proti nim bojovať. Na jednej strane ignoruje, že máme už nejaké zákony alebo smernice, ktoré boli schválené v rámci Európskej únie, ktoré jasne definujú aj hybridné hrozby, ale ministerstvo vnútra ich ide definovať nanovo.
Keď sme na branno-bezpečnostnom výbore diskutovali a ja som sa pýtal, že ktoré to sú, vychádzajúc aj teda zo správ o stave bezpečnosti, či už správ Slovenskej informačnej služby, Vojenského spravodajstva aj tak, a tak ďalej, tak sme sa nedopracovali k tomu, že koho tým myslia. Takže otázka je, proti komu budú bojovať v rámci hybridných hrozieb? Proti médiám? Proti slobode slova?
Čo ale nájdete hneď na začiatku tejto časti, je záujem otvárať už uzavreté medzinárodné modernizačné zmluvy. Všetkým je úplne jasné, prečo. Ako to poznáme z minulosti, nejaký Jano z Hornej-Dolnej, ktorý robí, ja neviem, fólie polepí na okná, odrazu sa stane sprostredkovateľom v rámci biznisu, bude zaradený do systému zbrojárskeho priemyslu a cez neho budú plynúť kšefty. Toto potrebujeme, takto sa budeme prezentovať vo Švédsku alebo vo Fínsku.
No a po tom všetkom tu máme ešte ministerstvo obrany, ktoré sa aj rozhodlo poúčať Európsku úniu, ale to nie je len ministerstvo obrany, to je aj v rámci celého PVV. To je úplne jasný princíp nepochopenia, o čom Európska únia je, že to je záruka nielen slobody, ale aj mieru, aj základných ľudských práv. A ja som presvedčený, že tak, ako sme zažili aj v minulosti rôzne uznesenia proti uzneseniam, tak budeme zažívať aj v tejto novej alebo v tomto novom volebnom období pokusy bojovať proti rôznym zámerom Európskej únie, ktoré by mali obmedzovať túto garnitúru pri jej rozlete obsadzovať moc.
Ja len na záver. Hlavným mottom tejto novej vlády v rámci toho programového vyhlásenia je teda lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť. Dalo by sa k nemu dodať, že sa vzťahuje predovšetkým na nich samotných a ich ľudí. Pre nás ostatných to bude horšie, búrlivejšie a nebezpečnejšie.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem rovnako za dôveru a zvolávam ustanovujúcu schôdzu pre osobitný kontrolný výbor na kontrolu SIS 21.30 h, miestnosť 71, to je vzadu, je to pod Parlamentkou. Dá sa tam ísť tunelom, ale dá sa tam ísť aj zvonku. Pod Parlamentkou, číslo 71.

Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Čakajú nás ešte štyri kontrolné výbory.
Takže zápisnica o výsledku hlasovania o návrhu na voľbu predsedu Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti Národného bez... (Ruch v sále. Zaznievanie gongu. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Poprosím vás, kolegovia, o pokoj. Ja viem, že sa tešíte, že ste boli zvolení, ale najprv poďte si sadnúť, potom to môžte osláviť, keď skončíme Národnú radu. Pokračujte, prosím vás.

Viskupič, Marián, poslanec NR SR
... takže Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu, ktoré sa konalo 25. októbra 2023.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 147 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 147 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu 1 poslanec neodovzdal hlasovací lístok. To znamená zo 146 odovzdaných hlasovacích boli všetky platné a zo 146 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na voľbu Romana Mikulca za predsedu osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu hlasovalo za 98 poslancov, proti 34 poslancov, zdržalo sa 14 poslancov.
Podľa § 15 zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov na zvolenie predsedu výboru Národnej rady je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia preto konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za predsedu osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu zvolený Roman Mikulec.
A zároveň ma overovatelia poverili oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.
Gratulujem, pán predseda. (Potlesk.)

Ďalšia zápisnica o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, ktoré sa konalo 25. októbra 2023.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 147 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 147 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu osobitného kontrolného výboru na kontrolu SIS 1 poslanec neodovzdal hlasovací lístok. Zo 146 odovzdaných hlasovacích boli všetky platné a zo 146 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na voľbu Márie Kolíkovej za predsedníčku Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby hlasovalo za 103 poslancov, proti 34, zdržalo sa 9 poslancov.
Podľa § 15 zákona o rokovacom poriadku na zvolenie predsedu výboru Národnej rady je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia preto konštatujú, že v tajnom hlasovaní bola za predsedníčku Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby zvolená Mária Kolíková.
Gratulujem, pani predsedníčka. (Potlesk.)
Zároveň som bol poverený oboznámiť s výsledkom Národnú radu.

Ďalšia zápisnica o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu predsedu Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, ktoré sa konalo 25. októbra 2023.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 147 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 147 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva 1 poslanec neodovzdal hlasovací lístok.
Zo 146 odovzdaných hlasovacích lístkov boli všetky platné a zo 146 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na voľbu Tomáša Valáška za predsedu osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva hlasovalo za 109 poslancov, proti 26 a zdržalo sa 11 poslancov.
Podľa § 11, pardon, podľa § 15 zákona o rokovacom poriadku je potrebné na zvolenie predsedu výboru potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia preto konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za predsedu osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva zvolený Tomáš Valášek.
Zároveň som bol poverený oznámiť výsledok hlasovania v pléne Národnej rady.
Gratulujem, pán predseda. (Potlesk.)

A posledná zápisnica o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu, ktoré sa konalo 25. októbra 2023.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu výboru na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 147 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 147 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu výboru na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 147 odovzdaných hlasovacích lístkov boli tri neplatné. Zo 144 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na voľbu Ireny Bihariovej za predsedníčku výboru na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu hlasovalo za 115 poslancov, proti 18 poslancov a zdržalo sa 11 poslancov.
Podľa § 15 zákona Národnej rady Slovenskej republiky je potrebné na zvolenie predsedu výboru NR SR, potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bola za predsedníčku Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu zvolená Irena Bihariová. (Potlesk.)
Zároveň som bol poverený obozná... (Potlesk.)
Gratulujem, pani predsedníčka.
A zároveň teda som bol poverený oznámiť výsledok plénu Národnej rady.
Pán predseda, skončil som, ďakujem pekne.