Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Ja som veľmi rada, Mária, že si spomenul rozhovor pani Kotekovej. Ja som si ho včera vypočula a musím povedať, že ten rozhovor ma zasiahol a bolo to pre mňa aj prekvapením, že vlastne človek z civilu dal takýto odvážny rozhovor. Ale je to len dôkazom toho, že vlastne čestní ľudia, ktorí nemajú čo skrývať a ktorí žijú slušný život, nemajú problém odpovedať na akékoľvek otázky médií, nemajú problém sa pred médiami skrývať, nemusia sa pred médiami skrývať a naozaj bez váhania vedia odpovedať aj na nepríjemné otázky. Kdežto ten kontrast k ľuďom, ktorí sa majú prečo skrývať, nechcú odpovedať, nechcú čeliť kritike, je tu zjavný. Sú to dva svety veľmi vzdialené od seba.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Vážený pán minister a vážení páni ministri, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ja si dovolím nadviazať na moje prvé vystúpenie, ktoré ešte bolo na základe písomne prihlásených, takže mala som trošku väčší časový priestor, ale budem si to teraz už lepšie sledovať. Ja by som sa rada prizastavila teraz v mojom krátkom vystúpení pri, osobitne pri dvoch častiach programového vyhlásenia vlády, a to ešte sa vrátim späť k spravodlivosti, preto si osobitne cením, že je tu pán minister spravodlivosti. Nestihnem povedať všetko, ale predsa len niečo by som rada spomenula. A potom si dovolím sa venovať v krátkosti aj zahraničiu.
Ja si dovolím začať tým základným mottom celého programového vyhlásenia vlády, ktoré je lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť. Takže ja skúsim si dovoliť teraz dať zopár poznámok, ako vidím rozpor medzi týmto mottom v programovom vyhlásení vlády, ale najmä so skutkami tejto vlády, že jednoducho nemôžme čítať predsa len to programové vyhlásenie vlády bez toho, aby sme si predstavovali tých, ktorí vlastne majú to programové vyhlásenie realizovať. Ja som si dnes prečítala a vypočula rozhovor s pani Kotekovou v Denníku N, bolo to veľmi poučné a ja si dovolím na to nadviazať, lebo myslím si, že je to veľmi dôležité, lebo to ukazuje, že k čomu sa vlastne hlási vládna koalícia a ako to vlastne realizuje.
Pani Koteková, pre tých, čo nepoznajú toto meno, je manželkou policajta pána Koteka, ktorý bol zastavený v skorých ranných hodinách, tam som sa dozvedela detaily, bolo to pred siedmou ráno, vo svojom vozidle, ktoré predpokladal, že má ho oprávnené ako služobné vozidlo a bol zastavený s majákmi s pánom prokurátorom Chylom a pani manželka Koteková ho vlastne našla na hlavnom námestí v Jabloňovom, kde bývajú, a tam vlastne zistila, že bol takto zastavený s majákmi s tým, že neoprávnene používa motorové vozidlo aj so svojím synom, v ktorom bol aute. Ja som tiež veľmi rada, že prišiel aj pán minister Blanár, lebo, myslím, aj od jeho, z jeho úst a od viacerých vládnych predstaviteľov som započula, že toto služobné vozidlo bolo zneužívané a osobitne často asi aj deťmi a blízkymi príbuznými, takže naozaj, aké je to hrubé, škaredé, fuj, zneužívanie takýchto, takéhoto štátneho majetku.
No z tohto rozhovoru som sa dozvedela, že nikdy toto služobné vozidlo nebolo používané blízkymi príbuznými, ani deťom, ani dieťaťom na jeho prevoz, ani manželkou. To znamená, boli to hrubé, naozaj škaredé poznámky, ktoré tu zaznievali pri komunikácii vládnych predstaviteľov, aby spochybnili česť a dôstojnosť policajta pána Koteka, pričom keď som si vypočula tento rozhovor, bolo zrejmé, že táto hrubosť, kedy došlo k výmene jeho nadriadeného, a išiel odviezť toto služobné motorové vozidlo do práce, kde by sa mohol dozvedieť, že asi už to oprávnenie nemá, tak mohli normálne v pokoji vyriešiť.
Tým chcem poukázať na všetky časti programového vyhlásenia vlády, kde táto vláda tvrdí, že pomsta tu bola, šikana tu bola, ale teda naozaj s touto vládou prichádza pokoj. No tak to je zjavne hrubý omyl. A ja si dovolím ešte poukázať na poslednú medializovanú informáciu kriminálno-expertízneho ústavu, kde sme sa dozvedeli, že nahrávka, s ktorou tu pracoval už dnešný pán premiér Fico ako s nahrávkou, ktorá mala byť kľúčovým dôkazom, že dochádza k manipulácii trestných konaní, tak, čuduj sa svete, táto nahrávka bola zmanipulovaná. To znamená, že ja by som teraz očakávala pri týchto informáciách, že ak chceme teda lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť, tak asi aj ten dokument, ktorý je kľúčový ako programové vyhlásenie vlády, tak by mal asi vychádzať z nejakých uveriteľných skutočností. A ja teda očakávam, že tieto časti budú prepísané, teda tam všade, kde hovoríme o tej manipulácii trestných konaní, že vlastne, prosím vás, na základe čoho hovoríme o tej manipulácii trestných konaní? Kde sú tie dôkazy? Tak ako máme teraz pracovať s programovým vyhlásením vlády, ktoré odvíja sa od takýchto nejakých základných premís a tie sa ukázali ako nepravdivé? Takže ako prepíšeme to programové vyhlásenie vlády? Ja by som očakávala od pána premiéra a od vlády, že k tomu zaujme nejaký postoj.
A ani minulosť sa nedá prepísať. Ja si dovolím znovu spomenúť únos vietnamského štátneho občana, lebo ako keby tu nad tým, na to sme zabúdali. V Nemecku, nemecká krajina je spôsobilá, Nemecko, aby vyšetrovalo toto konanie a dospelo k záveru, k skutočnostiam, ktoré sa týkajú našej krajiny, ale u nás jednoducho prebieha vyšetrovanie, nič o tom nevieme a kľúčové postavy pri tomto únose vietnamského štátneho občana sú súčasný premiér a súčasný minister obrany. Vládnym špeciálom zjavne bol unesený vietnamský občan a my o tom nevieme nič. Takže ja sa pýtam, ako tu ideme lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť, keď vlastne sme tu postavení na klamstvách a samotné programové vyhlásenie vlády je zjavné, že je postavené na vymyslených tézach, ktoré sa preukázali ako hrubo nepravdivé.
Ja by som očakávala, samozrejme, oveľa viac ambícií pri časti k spravodlivosti a očakávala by som, kde všade tam, kde tá ambícia je pomenovaná, tak vychádza aspoň z nejakých skutočností, ktoré môžeme uveriť, že dávajú nejaký zmysel a veľmi rada by som, tak ako môj predrečník pán Szalay, pochválila nejakú časť k spravodlivosti, ale príde mi teraz zbytočné míňať tento krátky čas na to, aby som vyberala časti, ktoré sú prehlásenia, bez toho, aby som videla ich reálny obsah a vedela si predstaviť, čo naozaj bude pozitívne pre Slovensko a nevidela za tým pomstu a šikanu, ktorá sa ukazuje v skutkoch tejto vlády.
Ja si dovolím teraz iba v krátkosti prizastaviť pri zahraničí, aj keď nie úplne mi náleží táto oblasť, ale predsa len ja by som tiež chcela, aby sa mi tu lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žilo a veľmi ťažko sa mi počúvajú všetky prehlásenia ohľadom dostatočnej humanitárnej pomoci pre Ukrajinu. Takže ja len chcem dobre rozumieť, že ako tu mám teda bezpečne žiť, ak dovolím ruskému agresorovi priblížiť sa k východnej hranici. A čo to znamená za pomoc Ukrajine, aby som teda zastavila túto agresiu, ak teda dovolím tomuto agresorovi, aby posielal ďalej rakety, aby tam vraždil deti, lebo môže sa stať, že tá humanitárna pomoc už nebude, nebude mať byť komu určená. A ja musím sa priznať, že časť v programovom vyhlásení vlády práve k tejto zahraničnej politike na časti 83, kde je ambícia tejto vlády, že sa zasadí za využitie fondov Európskej únie pri podpore prihraničných regiónov Slovenska a zapojení sa slovenských firiem do obnovy Ukrajiny, to mi príde ako vtip. Akože to znamená, že niekto nás volá, niekto volá o pomoc, my mu nepomôžeme a potom očakávame, že sa budeme podieľať na obnove tej krajiny. Ako ja by som teda chcela vidieť naozaj tých Ukrajincov, ktorí budú mať záujem spolupracovať so slovenskými firmami, že prosím vás, tak my sme síce vás potrebovali, ale nevadí, viete čo, vôbec nám to nevadí a kľudne poďte k nám a poďte nám teraz pomôcť z tých európskych fondov nám dať dokopy tú našu krajinu. My sme na všetko zabudli a my si nebudeme vyberať ani francúzskych, ani projekty z Nemecka. Vôbec nie, my sme radi, že sú to Slováci a hádam sa polepšíte. No tak to určite nebude. Takže to podľa mňa tiež by ste mohli asi vymazať z programového vyhlásenia vlády, lebo takto to nedáva žiadny zmysel.
A ja si dovolím iba na záver iba zopár poznámok k takému naozaj hrubému pokrytectvu, keď počúvam o slovenských záujmoch a ako keby sme nevnímali ani minulosť Slovenska, toho premiešavania jednotlivých kultúr a toho, čo sa deje na Slovensku. A tak ja sa len opýtam, mrzí ma, že tu nemám pána premiéra alebo pána ministra Tarabu, ale kde dali študovať svoje deti? Tak pán premiér dal študovať svoje, svojho syna na prestížnu medzinárodnú školu na Slovensku, aby mohol ísť zjavne, asi mohol ísť študovať do zahraničia a predpokladám, že buď do Ameriky alebo do západnej Európy. A pán minister Taraba, tak som si prečítala, že vaše deti študujú na zase prestížnej francúzskej škole na Slovensku. No tak určite sú tu vzdelávané k hodnotám iným, ako tým, ku ktorým vedie programové vyhlásenie vlády. Tak ja len chcem poukázať na pokrytectvo, ktoré, sa tvárime, že ide nám tu o lepšie Slovensko, ale vlastne naše deti chceme, aby žili niekde inde. Tak to považujem naozaj za hrubé farizejstvo. Tak si potom povedzme, čo chceme, či chceme mať naozaj krajšie Slovensko, aby sa nám tu všetkým lepšie žilo a školy chceme pre všetkých také, aby mohli študovať na nich aj deti aj tých možno menej zámožných a vedeli si to dovoliť a mali kvalitné vzdelávanie, alebo len pre seba si ideme teda niečo vytvoriť a nevadí nám, keď to Slovensko pôjde niekde, kde sa naozaj ľuďom nebude chcieť žiť.
Ďakujem veľmi pekne. Ostalo mi desať sekúnd, tak ja len si dovolím ešte raz vyzvať vládu, aby prehodnotila programové vyhlásenie vlády, pretože je založené na klamstvách, ktoré... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Vidím, že budem musieť zopakovať, možno podrobnejšie za dve minúty vysvetliť, čo sa tu deje s čakacími lehotami. Ja som ten posledný, ktorý by bojoval proti čakacím dobám, dvanásť rokov za ne, sa snažím ich presadiť do zákona, dokonca som ich raz do toho zákona aj napísal, kým ich potom zase odtiaľ niekto nevyškrtol. Čakacie doby sú silným nástrojom nároku pacienta, dokedy sa má dostať k zdravotnej starostlivosti a je dobré, aby tie čakacie doby boli uzákonené, aby boli niekde kodifikované, aby bol ten nárok pacienta hmatateľný. Čiže opakujem, je to správne riešenie, ale do zákona ste, bohužiaľ, napísali, že čakacie doby sa majú od 1. januára 2024 uplatňovať bez toho, aby sme ich mali zmerané, lebo od 1. januára 2024 sa majú začať merať a vy nemôžete niečo vymáhať pred tým, než to máte zmerané. Najprv tá súslednosť musí byť, najprv to musíte zmerať a potom to začnete vymáhať.
Prijali ste zlý zákon, ktorý treba opraviť, ale všetkým nám tu ide o to, aby čakacie doby boli nejakým spôsobom kodifikované. A teraz vám k tomu vložím ešte jeden aspekt, nad ktorým treba rozmýšľať. Keď budú čakacie doby kodifikované, budú zdravotné poisťovne povinné tvoriť technické rezervy na zdravotnú starostlivosť pre pacientov na čakačkách. Technické rezervy sú nákladová položka, ktorá znižuje a zhoršuje hospodársky výsledok zdravotnej poisťovne. Čoho sa obávam, že po fantastickom manažovaní verejných financií, ktoré sa vám podarilo za posledné tri a pol roka, nebude dostatok peňazí na to, aby Všeobecná zdravotná poisťovňa bola schopná tvoriť technické rezervy pre čakajúcich pacientov a preto sa obávam, že možno nebude ani vôľa v budúcnosti tie čakacie doby vymáhať, ale v prvom rade ich treba začať merať.

Ďakujem pekne za všetky pripomienky.
K pánovi Dvořákovi a asi by som to premostil aj na pána Šipoša. Ono v tom západnom svete tie fakultné a univerzitné nemocnice a tie poisťovne nie sú štátne. Majú iný charakter vlastníctva, sú verejnoprávne, sú krajské, sú mestské, sú charitatívne a tak ďalej, ale nie je to štát, kto ich vlastní a kto ich prevádzkuje, hej? Ak tvrdíte opak, tak nerozumiete zdravotníctvu.
Jozef Pročko nerozumie zákonu, ktorý bol predložený ohľadom čakacích dôb, lebo to je, bohužiaľ, nedobrá argumentácia, že vláda chce odkladať čakacie doby, naopak, predchádzajúca vláda schválila zlý zákon o čakacích dobách so zlými dátumami a treba ich upraviť.
A k pánovi Šipošovi, zdravotníctvo nie je koaličné alebo opozičné. Zdravotníctvo je jedno a keď budeme po každých voľbách otáčať to kormidlo o tých 180 stupňov, tak s tým zdravotníctvom sa nepohneme ani o piaď, budeme stáť na tom istom mieste. A ja vítam v programovom vyhlásení tejto vlády to, že je tu ambícia vytvoriť dohodu o smerovaní zdravotníctva, ktorá prevyšuje jedno volebné obdobie a dávam tejto vláde ´benefit of doubt´, že to myslia vážne a som pripravený na takejto diskusii participovať a zúčastniť sa tvorby takejto vízie, ktorá bude dlhodobo udržateľná.
Ďakujem pekne aj pánovi Šmilňákovi, súhlasím, že zdravotníctvo a školstvo majú byť dobre financované.
A na záver k pánovi Balážovi trošku s takým nadľahčením, je zaujímavé, ako sa SMER a OĽANO v názore zhodujú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Dobrý deň, lačho džives.
Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, dámy a páni, zatiaľ sme tu počuli asi 70 príspevkov v rozprave... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Pán poslanec, neviem, či máte zapnutý mikrofón. Vidím, že vám to svie...

Szalay, Tomáš, poslanec NR SR
Raz, dva, no dobre. Takže ešte raz, lačho džives, dobrý deň.
Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážení poslanci, počuli sme tu 70 príspevkov k programovému vyhláseniu vlády zväčša opozičných, zväčša kritických a zaslúžene kritických. Môj príspevok sa z tohto bude trošku, z tohto stereotypu vymykať, som zvedavý, ako to oceníte, pán Žiga, lebo už ste ma komentovali raz. Musím totiž priznať, že pasáž o zdravotnej politike v programovom vyhlásení vlády sa mi čítala dobre. Som zdravotnícky analytik, 20 rokov sa venujem zdravotníctvu a pochvalami príliš neplytvám. Ale keď som to čítal, nič ma tam zásadne nevyrušovalo.
Áno, boli tam veci, ktoré tam nie sú, teda neboli tam veci, ktoré tam mali byť. Spomenul ich pán poslanec Majerský, pán poslanec Dvořák. Napríklad sme tu mali pred voľbami apokalyptickú krízu v pediatrii. Mala tu byť mimoriadna schôdza parlamentu a náhle sa o pediatroch nedostalo nič do programového vyhlásenia.
Vládny manifest je literárny žáner, ktorý je skôr vzletný, všeobecný, maľuje vzdušné zámky, je, hovorí o takých vágnych prísľuboch, vyžaduje si trošku dávku neurčitosti, tomu všetkému rozumiem a v predloženom návrhu programového vyhlásenia sú takéto veci, ktoré napĺňajú požiadavky žánru a sú tam aj veci, s ktorými zásadne nesúhlasím, a to je to, čo sme tu posledných niekoľko dní počúvali: za programové vyhlásenie vlády hlasovať nebudem, so zvyšovaním daní nesúhlasím, nesúhlasím s rozoberaním právneho štátu a rovnako nesúhlasím so znižovaním ochrany slovenskej prírody. Ale nie všetkých 88 strán programového vyhlásenia vlády je rovnako zlých.
Keď čítam tú kapitolu o zdravotníctve, začína sa na strane 46 dole a končí na strane 50 hore, sú to štyri A4, tak si len želám, aby sa vláde podarilo toto programové vyhlásenie naplniť. Hlási sa tam vláda k mnohým technickým opatreniam. Spomeňme optimalizáciu siete nemocníc, DRG, umiestnenie novej Univerzitnej nemocnice v Bratislave, katalóg výkonov, centrálne nákupy, cenové mapy, audit personálnych normatívov, audit poplatkov a tak ďalej. Toto všetko kvitujem.
Na viacerých miestach sa vláda v zdravotníckej časti hlási k dialógu so sektorom, so všetkými hráčmi. Citujem: "Dlhodobá stratégia rozvoja zdravotníctva má byť výsledkom konštruktívneho dialógu o plánovaných krokoch s celým politickým a odborným spektrom." Pretrhnutá kontinuita a otáčanie kormidla o 180 stupňov po každej politickej výmene vedie k pocitu zmaru, zbytočnosti sa o čokoľvek snažiť. A za seba chcem povedať, že avizovanú snahu o konštruktívnu, o konštruktívny dialóg vítam a hlásim sa a teším sa k nemu.
Vláda sa zaväzuje, že bude rezort riadiť odborne, transparentne a opäť citujem: "prísne nediskriminačne". Veľmi citlivo vnímam použité slová a na rozdiel od predchádzajúcich vlád, ktoré sa v diskriminácii niektorých účastníkov zdravotníckeho trhu priam vyžívali, to vnímam ako dôležitý signál. Ministerstvo zdravotníctva, zdá sa, nechce surfovať na konflikte medzi štátnym a súkromným vlastníctvom. Zdravotné poisťovne či poskytovatelia zdravotnej starostlivosti sa nemajú deliť na dobrých, teda štátnych a zlých, teda súkromných, ale majú sa deliť na kvalitných a nekvalitných, na efektívnych a neefektívnych.
So Zuzanou Dolinkovou som strávil v kampani desiatky diskusií. Vždy opakovala, že zdravotníctvo má byť prioritou vlády, a má to byť premiérska téma. Iste, myslela tým, že tým premiérom bude Peter Pellegrini, ale voľby skončili inak. Ale aj tento iný premiér označuje v programovom vyhlásení vlády zdravotníctvo za, citujem: "absolútnu prioritu". Počúva sa to dobre. Odpoveď na otázku, ako je to vážne myslené, nám dá už najbližšia schôdza parlamentu, keď sa bude rokovať o návrhu štátneho rozpočtu, lebo až v tých konkrétnych číslach uvidíme, ako vážne to vláda ´Fico IV´ myslí so zdravotníctvom.
"Ambíciou je odpolitizovanie zdravotníctva", to sa píše hneď v druhom odseku tejto časti. A viete, ako to odpolitizovanie zdravotníctva dosiahnuť? Keď štát nebude vlastniť žiadnu poisťovňu a žiadnu nemocnicu, keď nebude mať nutkanie dosadzovať svojich nominantov do nemocníc, ktoré potom objednávajú predražené cétečká a treba ich potom dokola oddlžovať, keď nebude používať štátnu poisťovňu ako bankomat a keď dôjdu bankovky, tak sa tam dolejú ďalšie peniaze daňových poplatníkov. Ministerstvo zdravotníctva je v šialenom konflikte záujmov, pretože zároveň vytvára pravidlá pre legislatívu pre všetkých, ale zároveň zodpovedá za zlé hospodárenie svojich vlastných organizácií. Vláda má kormidlovať, nie veslovať.
Štát nie je mobilným operátorom, neprevádzkuje benzínové pumpy, neprevádzkuje supermarkety, a už neprevádzkuje ani ten dopravný servis. A viete prečo? Lebo to nevie robiť. Pretože súkromný sektor je inovatívnejší, flexibilnejší, je motivovanejší. Štát nemá vlastniť zdravotnú poisťovňu ani nemocnice, lebo to nevie robiť. Účet za to, že tieto organizácie sú štátne, stojí občanov peniaze pri oddlženiach, stojí ich to zdravie a životy, lebo tie organizácie nefungujú dobre a efektívne. Štát zlyháva ako zodpovedný vlastník, pretože investičný dlh v nemocniciach je už viac ako dve miliardy eur a nič nenasvedčuje tomu, že by sa mal v najbližších rokoch znižovať.
No a keď sme pri peniazoch, v dokumente mi chýbajú riešenia pre dlhodobú udržateľnosť financovania zdravotníctva. Viete, zdravotníctvo je naviazané, jeho financovanie, na mzdy ekonomicky aktívnych obyvateľov a to nie je udržateľné. Demografia je neúprosná. Tá budúcnosť, o ktorej hovorí demografia, tá sa už stala a vieme, že počet ekonomicky aktívnych bude klesať, počet ekonomicky neaktívnych bude rásť. Budeme sa dožívať svojich chronických ochorení a tie budú stáť vďaka technologickému pokroku stále viac peňazí.
Čiže stále menej občanov sa bude skladať na čoraz drahšiu starostlivosť pre čoraz väčšiu skupinu občanov. Treba hľadať nové modely financovania. Treba sa zamyslieť nad pripoistením, nad možnosťou vybrať si z viacerých poistných plánov, nad sporiacimi zdravotnými účtami, nad inteligentnou schémou sociálne únosnej spoluúčasti. Ale o tomto sa v programovom vyhlásení vlády, žiaľ, nepíše a malo by sa.
Zopakujem však, že v porovnaní s inými časťami programového vyhlásenia považujem túto časť za dobre napísanú kapitolu a bol by som rád, keby sa ju podarilo naplniť.
No a keďže ešte mám minútu, tak skúsim na záver povedať toľko, čo som hovoril v kampani. Zdravotníctvo je v štádiu klinickej smrti. Termín k reumatológovi v Bratislave dostanete, ak pôjdete dnes, na rok 2025. Na plánovanú operáciu v ÚNB si počkáte dva roky. S hrčkou na prsníku sa žena dostane na mamograf za päť mesiacov. Dojazdové časy záchraniek sa predlžujú a to sme tam teda naliali dosť peňazí. Navštívil som 17 regionálnych nemocníc a chcem vám povedať, že v regiónoch sa zatvárajú nemocnice, teda sa zatvárajú oddelenia v nemocniciach, pretože nevedia vyskladať lekárske služby. A my tu riešime vlkov, prechod na monarchiu či teokraciu, povinnosť mať v každom motoreste bravčové soté v zemiakovej placke, ale v porovnaní so zdravím a životom slovenských pacientov, v porovnaní so spokojnosťou slovenských zdravotníkov sú to taľafatky.
Máme tu vážnu krízu, ktorá sa dotýka každého z nás a nebudem vládu kritizovať, ak bude robiť bolestivé opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na záchranu solidárneho zdravotníctva. Naopak, budem ju kritizovať, keď bude tieto opatrenia odkladať alebo účelovo politicky zmäkčovať a tiež ju budem kritizovať, keď bude kupovať predražené cétečká.
Ďakujem pekne. Paľikerav. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za milé faktické poznámky a aj Janke Vaľovej ďakujem. Niečo sme tu spolu prežili. Áno, bola, to bolo osem rokov dozadu, bolo, čo bolo, a snažil som sa zápasiť s osemdesiat trojkou a áno, pripúšťam, že niektoré prostriedky boli na hrane, možno niektoré za, ale tu chcem deklarovať, že som o osem rokov starší, osem rokov skúsenejší, a ale stále plným srdcom demokrat, to ju chcem ubezpečiť.
A naozaj skúsme, ak sa dá, že je to také hrozne pokorujúce, aby Robert Fico, ten, čo si nevšimol 17. november, zajtra napochodoval na svoj snem triumfálne s tým, že vlastne Národnú radu skolil a zložil a rokovali do noci len kvôli tomu, aby si to on triumfálne užil. Mám pocit, že by sme toľko sily, energie mali v sebe nájsť, že to mu hádam, tento pocit, nedáme aj z úcty k tomu 17. novembru, zajtra je ten sviatok a tým by som vás chcel aj pozvať, ktorí to prípadne pozeráte, počúvate, že som rád, že sa podarilo, že budeme robiť aj spomienku na 17. november. Som rád, že na Námestí SNP, lebo tam, tam, tam to vzniklo a všetci ste vítaní a verím, že vyšleme aj taký symbolický signál, že neopúšťame, ostávame, zápasíme, spomíname, bojujeme, prinášame nádej.
Ďakujem pekne.

Ide mi čas. Vážení kolegovia, kolegyne, ja naozaj nechápem, keď už je jasné, že to nestihneme tento týždeň, že musíme tu prísť aj na budúci týždeň a ten program na budúci týždeň je de facto na jeden deň, že prečo by sme mali naťahovať to. Viete, keď je to len naozaj preto, aby zajtra pán predseda vlády vystúpil na tom svojom sneme o to, o to slávnostnejšie, tak to svedčí len o tom, v akom predklone pred predsedom vlády tu stojí 79 poslancov a celá vláda a dá sa to povedať, samozrejme, aj neslušnejšie, a to je jedna vec.
A druhá podstatná vec, čo som chcel povedať, ja druhýkrát som si vypočul prejav pána poslanca Hlinu a musím povedať, že všetci prítomní, ktorí tuná boli, so záujmom počúvali, takže myslím si, pán poslanec, že si tu chýbal a budeš veľkým prínosom. Ďakujem.