Videokanál klubu

Tak po rozprávkach poďme teraz vecne.
Tento zákon je potrebný najmä z pohľadu nemocníc. V podstate to som sa aj teraz ministerky pýtala, či je to oficiálna informácia. Asociácia nemocníc Slovenska, ale aj štátne nemocnice majú v podstate s týmto najväčší problém. Poisťovne by boli ako-tak pripravené, samozrejme, okrem tej štátnej. V čom je teda, teda vecný problém, aby sme pochopili, že prečo je potrebný tento zákon, ale predtým ešte mi dovoľte vysvetliť, prečo z pohľadu opozície mám tendenciu tento zákon podporiť. Je to z toho dôvodu, že mám pocit, že nie je vôbec korektné, keď niečo pokašle minulá vláda, tak akože v pozícii zástupcu občanov mám teraz hlavne kopať do tej terajšej a nenechať ani opraviť to, čo bolo pokazené, alebo teda skúsiť zachrániť. Ináč skúsim okrem toho, čo som včera hovorila, že čo by sa reálne stalo, tak skúsim pomenovať aj konkrétne časti toho problému.
Čiže prvá vec, softvér. Bol prijatý zákon, koľko? Dva roky dozadu? No a všetko sa urobilo, čo sa má z pohľadu politiky. Urobili sa tlačovky, piár články, všecko bolo, jak strašne nám ide o pacientov, že? Marek Krajčí, pozdravujem. Len sa zabudlo zadať vytvorenie softvéru, aby v ambulantných a nemocničných systémoch existovala nejaká (povedané so smiechom) platforma, nejaký panel, kde by vlastne tí lekári tie zdravotné zariadenia nahlasovali, aké majú kapacity. Kedy, odkedy, dokedy sú otvorení, koľko trvá nejaký výkon, z toho, samozrejme, vypočítate, toto môžte odoslať poisťovniam. Čiže na strane poisťovní, ony sú pripravené prijímať, komunikovať, ale v tých nemocničných systémoch a ambulantných systémoch nie je táto možnosť, táto funkcionalita. Bolo by to pochopiteľné, ono to trvá vytvoriť. Bolo by pochopiteľné, že to nie je, keby teda už to bolo aspoň rozbehnuté. Neuveríte, za dva roky neprišiel príkaz žiadny na nikoho, ani len v štátnych nemocniciach. Kedy sa to stalo? No teraz.
Takže pani ministerka síce je tu desať dní aj s cestou, ale aspoň čo sa stihlo, tak zadali sa, zadali sa týmto spoločnostiam príkazy na to, aby vytvorili tú komunikačnú platformu, aby vôbec existovala linka na komunikáciu medzi poskytovateľmi a poisťovňami, ktoré následne môžu svojich poistencov informovať o tom, kde sú aké kapacity. Lebo problém nie je v tomto, že by poisťovne nevedeli povedať, že však choď tam, alebo že nechceli, že prečo by nechceli, veď akože na to nie je žiadny dôvod. Problém je v tom, že ony vlastne teraz nemajú žiadne informácie, nemajú mať odkiaľ tie informácie. Čiže softvér je problém, robí sa na ňom, ale asi všetci chápeme, že toto vytvoriť sa nedá za mesiac, čiže tam je potrebný odklad. Myslím si ale, že nie je potrebný rok. Z tohto dôvodu budeme s Tomášom Szalayom predkladať v druhom čítaní pozmeňujúci návrh zákona, ktorý hovorí o tom, že netreba až o rok odkladať prijímanie týchto opatrení a platnosť, ale stačí o pol roka. A preto aj budem to jednotlivo menovať, aby sme chápali, že prečo naozaj stačí o pol, pol roka stačí na to bohate, aby sa vytvoril softvér, aby sa odskúšal a aby začal k 1. 7. fungovať.
Chcem týmto poďakovať kolegom z Progresívneho Slovenska aj z KDH, že nám dali podpisy a že sa stotožnili s týmto návrhom a spoločne sa snažíme o to, aby čakačky začali pre ľudí skôr, ale napriek tomu sme konštruktívni a chápeme, že vecne sa nedajú urobiť hneď, proste to nie je vecne možné. Softvér nevytvoríte za, za mesiac.
Ďalší problém je vykazovanie napríklad primárov na oddeleniach alebo v tých ambulanciách a podobne, špecialistov. Tak teraz si predstavte, koľko ich máme, tých primárov napríklad, a koľko bude trvať ich zaučiť, aby vykazovali správne. Neviem, koľkí z vás videli nahadzovanie, chybovosť napríklad pri DRG, keď začínala, tak to je úplne z pochopiteľných dôvodov, zo začiatku je tá chybovosť obrovská. Ak začneme s týmto, musí to ísť chvíľu na nečisto, aby sme my vedeli komunikovať s tými šéfmi oddelení, aby sme im vedeli dať feedback, toto robíte dobre, toto robíte zle, lebo keď my niečo pustíme naplno a potom vlastne na základe toho tie nemocnice prídu o peniaze, tak bez toho, aby sme odskúšali, tak to je jednoducho absolútny hazard s našimi zdravotníckymi zariadeniami, zdravotníkmi a najmä s pacientami.
Čiže opäť, neuveríte, za dva roky úžasný minister aj s úžasným tým no, čo sa jeho meno nehovorí, lebo vám je zle, tak nespustili vôbec nič, žiadnu komunikáciu a nekomunikovali, ani nezaškoľovali čo vykazovať, ako, lebo nemali čo, lebo na to nemysleli. Oni si urobili na tom len politické piár.
Čiže problém je teda vykazovanie tých ľudí, ktorí budú tie kapacity zadávať, ako to robiť, kedy to robiť, ako reagovať, vyčistiť tú chybovosť, aby neprichádzali o peniaze nemocnice. A teraz prečo nemocnice. Lebo furt sa tu rozpráva o tých zlých poisťovniach, čo majú nehanebné 1 % priemerný zisk za celé roky, tak preto nemocnice, lebo viete, keď komunikujete s celým sektorom, tak zdvihnete telefón a opýtate sa, že počúvajte, a čo budete robiť, keď to začne 1. 1. platiť. Nič, v pohode, my sme pripravení, z našej strany všetko pripravené, ak nemocnica nedodá svoje kapacity, nebude nám vedieť povedať, čo, opakujem, nemá ako teraz, lebo nie je kanál, no tak čo urobíme? Tak pekne jej toho pacienta, ktorému nedodá tú službu, na ktorú má pacient zo zákona nárok, pošleme do zahraničia, zaplatíme to tam dvojnásobne viacej, alebo jeden a pol násobne, a komu to strhneme? No tej nemocnici, však tá je na vine. Veď nedodala kapacity. Takže pekne z tých PRUZZ-ov, z tých paušálov, čo dnes nemocnice majú, tie poisťovne v pohode 1. 1. rozbehnú a stiahnu to z paušálov našich nemocníc.
Tu chcem pripomenúť, že, tuto ctenému OĽANU, ktoré strašne bojuje za pacientov, že za vašej vlády, a ikskrát sme vám to vyčítali, Marek, za teba, bola historicky najnižšia platba na poistenca štátu. Vy ste za poistenca, za svojich poistencov platili 35 eur, aj kvôli tomu nie sú peniaze v zdravotníctve. Vďaka nášmu návrhu zákona a to, že sme to vyrokovali, sa poistenci štátu zvýšia na 4,5 %, k čomu si sa potom akože úplne že bezchrbťácky pridal, ako to veľmi chceš, ale keď si bol minister, tak si nič nerobil. A teraz bude síce peňazí v zdravotníctve viacej, ale zároveň ste dali 800 miliónov lekárom bez toho, aby teda dostali pacienti niečo naspäť. Čakačky sa ešte predĺžili, čiže tie peniaze aj tak sú zhltnuté a jednoducho treba, treba na toto vytvárať tzv. technické rezervy. No a tu sme pri ďalšom probléme.
Technické rezervy, už včera môj kolega Szalay vysvetľoval veľmi pekne, čo to je. Poisťovňa má svojich poistencov a má, lebo toto sa týka teda plánovaných operácií, čiže máte nejaké plánované operácie na nejaké termíny. Zo zákona máte povinnosť iba na štyri alebo päť diagnóz robiť tieto povinné čakačky a odkladať tým pádom na ne peniaze. Áno? Takto to zo zákona, kto to takto robí, tak spĺňa literu zákona. Čiže nikto neporušuje zákon. Ale niektorí a, samozrejme, nie je to opäť štátna poisťovňa, niektorí si vytvárajú úplne logicky technické rezervy, teda odkladajú si peniaze na všetky výkony, ktoré majú plánované pre svojich poistencov, aj mimo povinnosť, ktorú im dáva zákon. A toto je správne, však to každý z nás, čo má domácnosť, čo podniká, hej, keď akože viem, že mám nejaké budúce náklady, tak si na to odložím peniaze. Čiže z pohľadu toho súkromníka by nebol až taký problém spustiť to, ale opäť pripomínam, že z pohľadu štátu by to bol veľký problém. Zisťovala som si, že asi aký je odhad, tak približný odhad čo by to, koľko by išla do mínusu Všeobecná zdravotná poisťovňa, je 60 miliónov eur, samozrejme záleží, aké budú tie čakačky, lebo nemáme stále tie dáta. Stále pripomínam, že toto je najväčší problém celého toho.
Čiže ďalšia vec je teda vytvoriť technické rezervy, najmä v štátnej poisťovni, minimálne do výšky 60 miliónov eur. Toto treba riešiť z rozpočtu, opäť pochybujem, že to za mesiac spravíme, keďže my už sme rozpočet schválili na tento rok a tam sa teda s týmto nerátalo. Napriek tomu, že zákon je podaný, hm, kolegovia asi zabudli, že schválili zákon, na ktorý treba aj peniaze. Čiže opäť ďalšia vec. Ale ďalšia vec, ktorá sa dá vyriešiť do pol roka. Nepotrebujeme na to rok, ani na vyškolenie primárov, ani na softvér, ani na financie nepotrebujeme rok. Stačí na to reálne pol roka.
Samozrejme ďalší problém, ktorý zostane, sú kapacity personálu a toto sa nedá vyriešiť za pol roka, ale nedá sa to vyriešiť ani za rok. Keď niekto bude rozprávať, že každý pacient v Slovenskej republike má nárok hneď na všetko, tak jednoducho to je nereálne a padne to už len napríklad na anestéziológoch alebo inštrumentárkach, tí, čo ste zo zdravotníctva, presne viete, že toto je úzke hrdlo, pretože pri tých operáciách napríklad týchto členov tímu potrebujete pri každej jednej, oni nemôže byť všade naraz a my ich máme jednoducho málo. Takže na to, aby sme mohli robiť ten potrebný počet operácií, tam nie je úzke hrdlo teoreticky ani vo financiách, tie sa dajú dať, teoreticky ani v tom softvéri a tak ďalej, to, ako som hovorila, sa dá všetko naučiť, len problém je, a bude a bude aj o pol roka, aj o rok, aj o päť rokov, keď nič neurobíme, je v tom personále.
Čiže čo treba robiť? Áno, tam si treba zmerať, koľko máme v tom rozpočte a naozaj rátať s tým, že nejaká časť tej operatívy pôjde do zahraničia. S týmto, samozrejme, má problém opäť slovenský zdravotník, pretože má pocit, že peniaze, ktoré by mohli skončiť v slovenskom zdravotníctve, utekajú niekde do zahraničia, ale tu treba komunikovať, treba im to vysvetliť, jednoducho toto je sčasti správne, ale treba to robiť rozumne, racionálne, nastaviť nejaké financie navyše na to, aby jednoducho bola aj platená nejaká liečba v zahraničí.
Poviem príklad. Ako som vám hovorila, tak praxujem aj na Národnom onkologickom ústave, kde robia úžasné veci. Úžasné veci. Ja teda osobne nemám vo zvyku využívať onkologických pacientov na kampaň pre seba, tak skúsim aspoň spomenúť to, čo robia naozaj ľudia, ktorí sú pri lôžku každý deň. A robia takú vec, že robia cielenú chemoterapiu, aby som sa nevyjadrovala komplikovane, to znamená, že oni vám zoberú nejaké bunky, krvotvorné bunky, ktoré posielajú potom, myslím, že do Rakúska alebo do Nemecka spolu so vzorkou toho nádoru. A predstavte si, že v tom Nemecku alebo v Rakúsku nastavia, normálne naprogramujú tie bunky vaše tak, aby útočili len na ten nádor a na nič iné. Viete všetci, že pri onkologických pacientoch je obrovský problém chemoterapia, lebo tá zabije všetko živé, dobré, zlé, všetko zabije, všetky bunky, aj tie dobré. Táto vlastne pôsobí len na tie rakovinové a ja keď som to videla, mne to prišlo ako zázrak, to je niečo úžasné.
No ale neuveríte, samozrejme, stala sa taká vec, že teda nakúpila si NOÚ na to prístroje, začali to robiť, niekoľko ľudí už máme takto liečených, veľmi dobré výsledky, ale teraz prišla informácia, koľko je v zdravotníckom rozpočte, koľko dostanú peňazí a tak ďalej, no, bohužiaľ, bolo im povedané, že nebude táto liečba preplácaná z našich poisťovní, respektíve nie z toho balíka, ktorý je na domácu liečbu, a teda budú to musieť zrušiť a neuveríte, tých pacientov budú posielať do Českej republiky, kde to bude stáť ešte o 5-tisíc euro viacej.
Čiže nakúpili si u nás prístroje, vedia to u nás robiť a my tých onkologických pacientov budeme posielať do zahraničia, lebo na to už majú iný balík. Tak teda tu navrhujem, ja už som to aj pani ministerke hovorila, tu navrhujem zmeniť zákon tak, aby to mohli využiť aj u nás, a napríklad takéto opatrenie sa dá urobiť a dá sa urobiť v podstate hneď a pomôže to s tými kapacitami, určite by sme u zdravotníkov našli nejaké takéto ďalšie podnety, ktoré kvázi nič nestoja, len presmerujú tie peniaze. Takže konkrétny príklad, ale opäť je to, samozrejme, o peniazoch a tu teda dúfam, že je pravda, že pre SMER a HLAS je zdravotníctvo prioritou, lebo bude treba toto zachraňovať.
No a z tohoto sme si, z tohto sme si úplne jasne identifikovali tie hlavné problémy, snažila som sa byť že úplne vecná, aby ste vedeli technicky, že prečo sa to nedá k 1. 1. To nie je o tom, že niekto chce zabíjať ľudí a podobne, však, samozrejme, už všetci vieme, to je furt tá istá rozprávka dokola, to je o tom, že keby 1. 1. sa tento zákon spustil, tak kvôli tomu, že oľaňácka vláda a oľaňácki ministri nespustili softvér, školenie ľudí, nevytvorili technické rezervy, nedali na to peniaze, absolútne žiadnu, ale absolútne žiadnu platformu pre to, aby tento zákon mohol platiť, tak aby na to nedoplatili tí najodkázanejší v našej spoločnosti, tak keby sa to teraz 1. 1. pustilo, zdravotné poisťovne nemajú absolútne problém. Absolútne. Jediný problém majú pacienti. A teda, samozrejme, zdravotnícke zariadenia.
Na druhej strane, opakujem, je veľmi potrebné toto prijať, napriek, nikdy s tým nebudú súhlasiť poisťovne, ani akože nebudú to ony s nadšením prijímať, lebo je to nich nejaký bič. A takisto aj tie zdravotnícke zariadenia, no nie je to úplne jednoduché aj pre nich. Veď viete, ako to chodí, o jednej už nemocnica mesto duchov, tak teraz to budú musieť, trošku sa budú musieť hecnúť, ale to je presne dôvod, prečo my sme to prijali. Chápeme, že budú proti tomu protestovať, ale prijať to treba a netreba to odkladať rok. Stačí to naozaj pol roka.
Čiže ja chcem veľmi pekne poprosiť, vážená koalícia, aby ste zvážili, či nepodporíte náš pozmeňujúci návrh zákona. Veľmi to oceníme, myslím si, že to ocenia najmä pacienti, lebo technicky je možné po pol roku vyjsť tým pacientom v ústrety. A my sme pripravení sa konštruktívne baviť celú tú dobu aj o pol roka, keby bol naozaj nejaký vecný technický problém, za ktorý nemôže táto koalícia, lebo samotné poisťovne či nemocnice, my sme potom prípadne o pol roka pripravení sa baviť, že čo ďalej, ale príde mi zbytočné odklad o celý rok. Lebo o rok prídeme a zase vám povedia to isté poisťovne, aj poskytovatelia, že treba to ešte o rok odložiť. Toto by som naozaj neodporúčala.
Takže chcem veľmi pekne poprosiť, vážené plénum, v druhom čítaní predložíme pozmeňujúci návrh. Skúste sa o ňom v klube, v kluboch porozprávať a zvážte podporu.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, chcel by som nejako začať, takú malú vsuvku, že prípadne už (povedané so smiechom) jak sa dá, nekradnite, lebo ja som tu tretí deň a už som ohučaný, lebo už som dneska počul asi tisíckrát, kradnú, kradnú, kradnú (povedané so smiechom), že teraz rozmýšľam, že na koho apelovať, či na Matoviča, nech už tu nerozpráva, alebo na vás, aby ste to nerobili, ale už to začína byť fakt cez uši. Už sa to nedá počúvať. Furt dookola, dookola, dookola, dookola, kontraproduktívne, nič to neprináša.
Procesne, čiastočne chápem tomu naspídovaniu pre tú procesnú stránku. Úprimne poviem, aj ja už mám celkom toho dosť, hej, a taká, sa hovorí, že psychogiena je, ku práci patrí, hej? Malo by sa robiť tak (povedané so smiechom). Ja som nikdy nebol lenivý, hej, ale podľa mňa to tiež nedáva až taký zmysel a keď parlament vznikol preto, aby sa rozprávalo, tak nechcite nastavovať tak, aby sa nerozprávalo, hej, že to potom sa nečudujte aj tomu Matovičovi, potom sa nečudujte, že tu niektorí tak, tí ľudia, že sami niekedy dávate tie návnady, návnady, po ktorom fakt niektorí skočia jak, jak po údenom.
Takže nepáči sa mi to, ani mne, poviem otvorene, ale nebudem tu, ja neviem, brunátny z toho, podľa mňa to je nefér, hej, čo robíte, ako to robíte a aj celkovo, ako ste to zvládli, ale dobre, už ste to spravili. Ja toto poviem pre záznam, ja keď som aj tu bol poslancom, ja som teda, keď sa ma niekto spýtal, čo si robil, no robil som, však som vystúpil, čo viac som mohol ako poslanec urobiť, hej, tak aj tu mi, sa mi žiada niečo povedať, aj dopoviem tú procesnú stránku veci, lebo som čakal, že sa vyjadríte, pán minister, a ste sa nevyjadrili, lebo ono to prísne vzaté naozaj nejakým spôsobom, možno ma presvedčíte, že vychádza, ale mne to zatiaľ nevychádza, hej? Pri tomto návrhu zmeny, doplnenia dôchodku, trinásteho 2023, máte jedno úskalie, hej, že teda pani prezidentku, ale aj keby pani prezidentka si vypýtala tých pätnásť dní, aj tak to viete preschváliť, nie? Dobre rozmýšľam, hej? Či to urobí, ja neviem, či to tá potom Sociálna poisťovňa stihne, ja neviem, teoreticky možné je, ale pri tom dôchodku 2024 mi to fakt nedáva, zatiaľ tam nevidím tú líniu, lebo či pri skrátenom alebo pri riadnom, keby sme šli skráteným, tak aj tak je problém, lebo tam je okrem toho, že to je absurdné, že by sme v skrátenom konaní išli riešiť niečo, čo bude o rok. Viete, hej, že kebyže niečo horelo teraz, tak nebudeme skrátene, no čiže to nedáva, ale ono to mám pocit, že by aj nemuselo vyjsť, lebo neviem, kedy príde na rokovanie, budete sa to asi snažiť tlačiť na začiatok, ale neviem, keď decembrová schôdza dokedy bude. Keby aj pani prezidentka využila tú svoju 15-dňovú lehotu, a tú predpokladám, a prípadne by som ju možno, aj uvidím, aká bude atmosféra aj politická, to by možno stálo aj za tú výzvu pre pani prezidentku, nie preto, že nedoprajeme dôchodcom. Viete, toto fakt, že to si by som si prípadne vyprosil, ale preto, že určité parametre politickej práce musia byť, hej? To nejde len tak lárom-fárom, mirnix-dirnix, hej? Čiže keby sme to aj v skrátenom v decembri, teda vy, ja nie, ale vy schválili, pani prezidentka by využila tú možnosť, že má 15 dní, tak ja neviem, či sem prídeme na Troch kráľov to znova pre, pre, preschváliť, hej? Len tam hrozí to, že tie rodičovské dôchodky, januárové, už budú vyplácané.
A vám sa stane to, že vlastne vy budete brať ľuďom, lebo vy nemôžte ich nevyplácať, lebo zákon hovorí jasne a Sociálna poisťovňa teraz mení, že ich ide vyplácať mesačne. Tak oni ich začnú vyplácať a vy potom budete teda hovoriť, no a tak za ten január vráťte tie peniaze. To bude asi také divné, nie? Keby ste šli riadnym konaním, tak to vyjde ešte horšie, tam ani prezidentka nemusí zasiahnuť, lebo teoreticky by sa to schválilo niekedy v januári a to už vtedy budú úplne povyplácané tie januárové rodičovské dôchodky, ktoré potom budete musieť asi žiadať. Neviem, či, či je možné v rámci platného zákona inštruovať Sociálnu poisťovňu - nevyplácajte dôchodky, keď ona ich vyplácať bude. Toto, toto si prípadne, však ma môžte doplniť. Ja len nad tým tak nahlas rozmýšľam. Nepáči sa mi to. (Reakcia navrhovateľa.) Prosím? (Reakcia navrhovateľa.) Nie, stále rozprávam o 13. dôchodku. Avšak to sa niekto zavzdušňoval, hej, 13. dôchodok je 13. dôchodok.
Teraz toto, čo ste prišli s tým parciálnym riešením pre rok 2023, prišli ste s ním tak, že to fakt vyzerá tak smutno-smiešne, že kto ako zatrasie s Kamenickým. Viete, to naozaj ako (povedané so smiechom) sami ste sa, ´hernajs´, myslím, že to je váš citát, pán Tomáš, že ste povedali, že zatriasli sme aj s ministrom. No zatrasie sa s oslíkom. No tak keď ste si zo svojho ministra urobili oslíka, nech sa páči. Ja byť Janom Kamenickým, sa trošku nahnevám, hej, že ale takto sa nerobí s verejnými financiami. Viete, že zatrasieme, lebo ja neviem čo. Dajme trochu pozor.
A viete, ak je ten náklad niekde na úrovni 400 miliónov, to je dosť, nie? Ja si myslím, že to je dosť peňazí. Akože viete a naozaj ja mám niekedy pocit, že to všetko prídeme a pooberáme zo stromov, koľko potrebujeme, toľko si zobereme. Nie, na peniaze sa robí. Ja neviem, mňa aspoň na Orave tak učili, hej, že proste treba ísť ráno do roboty, hej? Ja neviem, že tu sú možno ľudia, ktorí nikdy nič nerobili, len mudrovali a potom pre nich nie je peniaz peniaz. Ale peniaz je peniaz, na peniaze sa robí, hej, že sa neoberajú zo stromu. Čiže ak teraz prídete s nákladom kvôli politickým sľubom, ja vám nejdem vyčítať to, čo Matovič, že ste nedodali to, čo ste sľúbili. Ja hovorím, že je nezodpovedné, rozpočtovo nezodpovedné, ja viem, že si nepomôžem politicky, ale ja som v tomto pravičiar, je rozpočtovo nezodpovedné teraz urobiť ďalší výdavok vo výške cca 400 miliónov eur. Skade ich máte? To niečo sme zarobili? Niečo sme predali, alebo čo sme teda? Ja neviem, že sa podarilo, že na Záhorí objavili ropu a teraz proste máme, tak dáme? Viete, politik by mal byť zodpovedný, rozpočtovo zodpovedný. Takže nehodnotím toto ako dobré. Ja viem, jak si chcete plniť sľuby, tak si ich, ale viete, na konci toho celého bude problém. Dokonca by som si dovolil tvrdiť, veľký problém.
A teraz prejdem k telu zákona a už budem krátky. Samotné, samotný ten váš návrh tej rekonfigurácie toho 13. dôchodku je prísne vzaté riadna habaďúra, hej? To je taká vlastne habaďúra, ktorá vlastne nejako znie, ale keď si to človek rozlúpe jak cibuľu, tak zistí, že čo ste vy vlastne zač, hej, že tá vlastne karpatská sociálna demokracia robí naozaj divné veci, lebo už ten Juraj Jánošík bohatým bral a chudobným dával. Máme na to rôzne názory a tak sa to traduje. Ale slovenská sociálna demokracia chudobným berie a bohatým dáva. Neviem, mne to celkom nedáva zmysel, občas mi to nedáva zmysel v kontexte, jak ste sociálna demokracia. Ale možno keď ste slovenská sociálna demokracia, tak možno sa to má robiť, alebo môže robiť. Lebo ono to prísne vzaté je tak.
(Rečník sa obrátil na predsedajúceho.) Ak dovolíte, mňa to ruší trochu, keď sa rozprávate, hej?
Že naozaj pre zápis, hej, karpatská slovenská sociálna demokracia chudobným berie, bohatým dá, možno viete niekde v tých kulturákoch obhájiť. Mne to príde ako dosť ťažké zadanie, ale však ste v tomto zruční, tak možno to viete. Pre vysvetlenie pre ľudí, aby vedeli teda, že lebo skúsim čo najjednoduchšie povedať, že v čom je to habaďúra. Habaďúra je to v tom, že vlastne ten 13. dôchodok bude tvorený z dvoch častí, ktoré vlastne existujúce sú platné, a to je takzvaný malý 13. dôchodok, ktorý je dneska vo výške 50 až 300, hej? Minimum je 50, maximum je 300. A zvyšuje sa, resp. sa znižuje aktuálnym stavom k dôchodku, ktorý poberá ten, ten dôchodca zjednodušene. Čím vyšší dôchodok, tým nižší je ten trinásty malý dôchodok. Ešte jednoduchšie, ten, čo má dôchodok nad 1 000 euro, 940, tak má ten malý trinásty 50 euro, hej? Čiže ten dostáva 50 euro a tí, čo majú najnižšie dôchodky, niekde na úrovni tých 300, tak tí dostávajú 300. Takže tí teraz dostávajú tristo, tí, čo majú najmenej.
A teraz pokračujem v tej modelácii toho príkladu. Pani, ktorá robila, však koniec-koncov to tu zaznelo, ja to skúsim jednoduchšie, vychovala nejaké deti, deti sú prispievateľmi do systému, platia. Môže na tom, dokonca tam máme prípady niekde na úrovni 11 detí, čo mali a tie prispievali. Tam ten dôchodok dosahoval, neviem akých rodičovský dôchodok vysokých súm, ale tie sú fakt že promile mikro. Ten priemerný je niekde na úrovni 280, ale priemerný, a to je zo zdrojov Sociálnej poisťovne, priemerný rodičovský dôchodok za rok 2023 je 303 eur, 303 eur je priemerný, hej? Ono môže byť pre matku s troma, štyrmi deťmi vyšší. Môže byť dokonca, ten rodičovský by mala tisíc euro. Čiže keď zostanem pri nej, vychovala tri-štyri deti, dobre zarábajú, ona má malý dôchodok, mala tristo plus dostala tisíc. Z 1 300 teraz zíde na 606. Čiže mi to príde trošku akože nefér, kdežto ten bohatý dôchodca, ktorý bral tisíc euro za normálnych okolností a nemal deti dajme tomu, hej, dostával tisíc euro, takže by teraz dostal tisíc plus päťdesiat a žiaden rodičovský. Teraz čo dostane? Dostane tisíc plus 606 euro. Čiže bohatému dôchodcovi bez detí dáte 606 eur a chudobnej, chudobnému dôchodcovi s deťmi (reakcia navrhovateľa), ale však viete, ja na dokumentáciu absurdity si vyberám nie príslušné príklady. Lebo tie dokumentujú, jasné, že to je absurdné, hej? Hej? Tak vlastne chudobnému dôchodcovi s deťmi uberiete 600 eur.
No toto je vlastne, toto je ten SMER a HLAS a či čo ste to vlastne, hej, že to je tá sociálna demokracia. Je to, je to habaďúra, takže neviem, ako teda, kedy to tým ľuďom dôjde, lebo všetko sa tak hovorí, že teda jak ten 13. dôchodok a jak to dáte. Len upozorňujem ľudí na to, že v konečnom dôsledku to dopadne tak, že tí bohatí dostanú viac a tí chudobní dostanú menej. Ale SMER vám je pripravený to predať ako naozaj že veľký, sociálna služba, služba ľudstvu. Takže končím teraz naozaj.
Zaujíma ma, ak by sa dalo, nemusíte teraz, môžte mi to prípadne povedať, že ako to chcete, alebo nechcete riešiť, keď by vám to schvaľovanie toho, tej ďalšej zmeny pre 2024 vyšlo tak, že či ste schopní ešte tým ľuďom tie januárové, lebo tak to vyzerá zatiaľ, hej, lebo ináč sa to nedá stihnúť, tie januárové rodičovské dôchodky, ktoré im budú prispievané, lebo teraz sa budú prispievať po mesiacoch, ich potom si dožiadate ich vrátiť, hej (povedané so smiechom). Bude možno aj zaujímavý ten papier. Na ten papier by som, keby sa dalo, by som ja teda pripísal, že SMER a HLAS a SNS vás žiada vrátiť ten rodičovský dôchodok, ktorý ste dostali za január. A viete, aby sme boli takí konzistentní, hej, že teda, že kvôli čomu. Nie kvôli nám, nie, ja ho nechcem naspäť, vy ho budete chcieť naspäť. Tak možno by tie logá z tých politických strán na to tlačivo Sociálnej poisťovne bolo dobré dať. Ďakujem.
Nie, neni to úplne dobré, nemá to ani tú gradáciu, podľa mňa to nemá ani tú kultúru pri tak dôležitých veciach, ako by to malo mať, práve kvôli tomu, že čo ste z toho urobili, hej, že proste tak to šturmujete, že tu necháte ľudí rokovať do, ja neviem, od nevidím po nevidím. Nepáči sa mi to a to je zlý začiatok.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Dávam procedurálny návrh, aby už nikdy nikto nereagoval na Matoviča, to je najväčší trest a budeme tu všetci kľudnejší, ďakujem pekne. (Potlesk.)

Pán poslanec Pročko, ja som nič neprelieval. Ja som to o tých troch pohároch povedal v rozprave k predchádzajúcemu bodu a teraz som sa k tomu vrátil, lebo naozaj to tak vidím a naozaj je to moja dlhodobá skúsenosť, že niekedy sa nájdu argumenty aj pre, aj proti. Niekedy je vec úplne jasná a je úplne zjavné, že koalícia chce zneužiť inštitút skráteného legislatívneho konania, ale niekedy sa dajú nájsť vecné argumenty aj v prospech a je potom otázka, že či uprednostníme tie argumenty, ktoré sú v prospech, alebo tie argumenty, ktoré sú v neprospech. A môžeme sa, samozrejme, na všetko pozerať krvavými očami a, a vždycky si nájsť dôvody, prečo byť proti, dokonca aj tam, kde tie dôvody sú úplne zjavné, že by mohlo byť skrátené legislatívne konanie. Je to, je to legitímne právo a najmä teda opozičných poslancov.
Ale myslím si, že je lepšie pristupovať k návrhom vecne a snažiť sa hľadať, či sú, alebo nie sú naplnené zákonom stanovené dôvody pre skrátené legislatívne konanie. A samozrejmé, že v tej situácii, keď si vieme nájsť argumenty pre aj proti, tak potom áno, zohráva tam rolu asi aj to, že či sme koaliční poslanci alebo opoziční, či držíme vládu alebo, alebo hľadáme si dôvod, pre ktorý by sme ju kritizovali, či vecne súhlasíme s návrhom zákona, alebo práve naopak, považujeme ho za zlý. To všetko ovplyvňuje naše rozhodnutie, či vidíme ten pohár poloplný alebo poloprázdny. Ja sa snažím, aby sme našli argumenty, pre ktoré podporiť, alebo nepodporiť. V tom duchu som vystúpil a myslím si, že ten prístup je správny a nie je to prístup účelový.

Ondro, ďakujem veľmi pekne za vystúpenie a chcem len potvrdiť a dať ti určite za pravdu, to som zabudla vo svojom vystúpení povedať, ten návrh je napísaný podľa mňa úplne nedostatočne a nezrozumiteľne. A o to viac by som ocenila aj to rozdelenie toho čítania, teda nateraz prvé čítanie, druhé, tretie v decembri. Takže podporujem a ďakujem veľmi pekne. Mám veľmi rada tvoje vecné vystúpenia.

Vážená pani ministerka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, budem sa vyjadrovať k tomu, o čom rokujeme, teda k návrhu na skrátené legislatívne konanie.
Predmetom návrhu zákona, myslím, že nemusím citovať, kedy sú a kedy nie sú dôvody na skrátené legislatívne konanie, len sa vrátim aj k tej predchádzajúcej debate, keď som povedal, že niekedy je úplne jasné, že tie dôvody sú. Niekedy je úplne jasné, že tie dôvody nie sú. A niekedy je to tak, že viete si nájsť argumenty za to, že sú a viete si nájsť argumenty aj, aj úplne opačné.
Ten predchádzajúci návrh zákona, novela zákona o 13. dôchodku, jednoznačne podľa môjho názoru patrí do tej tretej kategórie. Tam žiadne dôvody na skrátené legislatívne konanie nie sú.
Tento patrí podľa toho, ako to vnímam aj na základe rozpravy, ktorá tu prebieha, skôr do tej druhej kategórie. Je to ten poloplný alebo poloprázdny pohár, na ktorý sa môžeme pozrieť podľa toho, či chceme ho vidieť poloplný alebo poloprázdny. Nejaké argumenty pre skrátené legislatívne konanie tam nepochybne existujú, ale musím povedať, že v tom písomnom návrhu, ktorý schválila vláda a ktorý predložila do parlamentu, sa to ani mne nezdá dostatočne jasné a dostatočne presvedčivo zargumentované. A nieže by som tie dôvody nevidel žiadne, ako hovorím, nejaké tam vidím, ale vidím ich skôr na základe toho, čo som si vypočul v rozprave alebo toho, čo som absolvoval diskusie s kolegami v poslaneckom klube SaS, ktorí sa téme zdravotníctva venujú, teda s pani poslankyňou Bittó Cigánikovou a s pánom poslancom Szalayom.
Pán poslanec Grendel tu hovoril, že ak je návrh nevykonateľný, neznamená to, že je to dôvod na skrátené legislatívne konanie. Samé o sebe to platí, ale neplatí to v situácii, ak ten nevykonateľný zákon sa týka napríklad poskytovania zdravotnej starostlivosti a jeho nevykonateľnosť môže spôsobiť, že by došlo k ohrozeniu poskytovania zdravotnej starostlivosti, ktorá je vlastne praktickým výkonom ústavného práva na ochranu zdravia, alebo ak by z nevykonateľnosti zákona hrozili značné hospodárske škody štátu alebo teda v širšom slova zmysle verejnému sektoru, napríklad poisťovniam. Ak napríklad nebude, nebudú schopné poisťovne garantovať poskytnutie zdravotných výkonov v stanovených termínoch podľa, podľa čakačiek a budú tie výkony poskytované v zahraničí, bude to mať napríklad za následok to, že zdroje, ktoré by mohli plynúť do nášho zdravotníctva, budú plynúť do zdravotníctva v iných krajinách a zároveň, že sa zmenší ten balík, ktorý existuje na poskytovanie celkovej zdravotnej starostlivosti, čiže niekto iný nedostane poskytnutú zdravotnú starostlivosť, alebo ju dostane poskytnutú neskôr, alebo ju dostane poskytnutú v nižšej kvalite. A teda to môže aj ohroziť jeho právo na, na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a ochranu zdravia, ktoré mu garantuje ústava. Len toto by som asi tu nemal hovoriť ja ako opozičný poslanec, toto by tu mal hovoriť niekto z koaličných poslancov alebo pani ministerka, alebo úplne optimálne, optimálne malo by to byť napísané v tom návrhu na skrátené legislatívne konanie, ktorý schválila vláda a o ktorom tu dnes, tu dnes diskutujeme.
Nechcem naťahovať rozpravu a teda skôr by som sa chcel spýtať pani ministerky teda, v ktorom z tých dvoch bodov, ktoré sú obsiahnuté, vidí dôvod na skrátené legislatívne konanie. Lebo podľa, podľa toho, čo je napísané v tom písomnom odôvodnení, to skôr vyzerá tak, akoby, akoby tie dôvody pre skrátené legislatívne konanie boli iba v tej časti, ktorá sa týka možnosti ministerstva vydať rozhodnutia ohľadom kategorizácie, ktoré neboli, mali byť a neboli vydané do konca roka 2022, že sa to, že sa to predĺži alebo stanoví sa nová lehota do konca roka 2023. A ten zoznam čakajúcich poistencov, ten je tam v tom návrhu iba tak ako mimochodom spomenutý, teraz nemyslím v návrhu zákona, ale v návrhu na skrátené legislatívne konanie. Čiže či ten dôvod je aj tam, lebo mi z rozpravy vychádza, že áno, aj tam by mohol byť ten dôvod práve preto, že je to nevykonateľné, alebo že tam môžu nastať problémy, že tam môžu vzniknúť, vzniknúť hospodárske škody. Ale v písomnom návrhu, v písomnom materiáli nevidím odpoveď na túto otázku, čiže to je jedna otázka či, či dôvody na skrátené legislatívne konanie sú vo vzťahu k obom častiam toho návrhu, alebo, alebo iba k jednému.
A moja druhá otázka je, povedal som to už aj vo faktickej na vystúpenie pani poslankyne Bittó Cigánikovej, či by, ak parlament schváli skrátené legislatívne konanie, sme mohli postupovať tým spôsobom, že by neprebehli všetky tri čítania zajtra v priebehu jedného dňa alebo v priebehu dvoch dní, podľa toho, aká dlhá bude rozprava, ale že by sa zajtra uskutočnilo rokovanie a hlasovanie v prvom čítaní a v druhom a v treťom čítaní by sme o návrhu rokovali až na tej decembrovej schôdzi, ktorá, opakujem, nie je až o 30 dní. Čiže áno, bolo, bola by skrátená tá lehota, ale vytvoril by sa priestor aj na vecnú diskusiu nielen na to, aby sme si tu nadávali, že kto, kto je za Pentu a kto za koho kope a kto je aký, ale aby sme vecne hovorili o tom návrhu. Tak ak sú nejaké dôvody, pre ktoré, pre ktoré tento postup nie je možný, alebo pre ktoré pani ministerka sa domnieva, že je potrebné, aby zajtra alebo teda tento týždeň bol odhlasovaný celý zákon, prebehli všetky tri čítania, tak by som bol rád, keby tie dôvody zazneli aj aspoň tu v rozprave, keď už nie sú uvedené v tom písomnom materiáli.
Ďakujem.

Ja sa to naučím, sľubujem. (Rečníčka reaguje na spúšťanie technického zvukového zariadenia.)
Ďakujem veľmi pekne. Ja len ešte v reakcii na Mareka chcem doplniť, že problémom, keď nebude skrátené konanie, je podľa mňa aj to, že v podstate od 1. 1. by nemohli byť zazmluvnené jednodňové nemocnice. Myslím si, že pani ministerka ešte o tom bude hovoriť, ale je to veľmi dôležité povedať. My máme teraz vlastne legislatívne riešené len vyššie typy, ale všetky jednotkové nemocnice nemajú garanciu budúceho vývoja budúcich príjmov a to je dôvod, prečo tam dnes nenastupujú žiadni zdravotníci a tie nemocnice majú naozaj problém vykryť to. Čiže toto ja beriem tiež ako argument. Je to, ja to beriem takto, je to situácia, ktorú sme spôsobili ešte my, nezvládli sme to dotiahnuť tak, ako sme chceli, a príde mi nekorektné teraz akože robiť naschvály. Jednoducho je to, je to treba schváliť aj v skrátenom konaní podľa mňa. Pokiaľ by sme to nezmenili, tak od 1. 1. má vlastne, majú všetky poisťovne zákaz zazmluvniť a preplatiť akúkoľvek zdravotnú starostlivosť vo všetkých jednotkových nemocniciach. A okrem toho, to už som hovorila, len teraz to teda bližšie vysvetľujem. Takže odo mňa toľko.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vypočul som si príspevok pána poslanca Krajčího a skúsim zopakovať, že ten zákon je nevykonateľný a preto potrebuje opravu, a keďže má vstúpiť do účinnosti k 1. 1, je potrebné to urobiť rýchlo. A rýchlo sa to dá urobiť tak, že sa to schváli teraz, alebo sa to rozdelí na túto a nasledujúcu schôdzu. To sú v zásade tieto dva scenáre, ktoré sú tu na stole. V každom inom scenári by sme sa dostali do reality, ktorá je nerealizovateľná, kde ten zákon je nevykonateľný.
Rád by som tiež zareagoval na slová pána poslanca Krajčího, že zdravotné poisťovne tu dva roky mohli niečo robiť a mali povedzme implementovať ten zákon skôr, ako im ten zákon ukladal, aby bol implementovaný. Nepochybne. Ale v takejto situácii sa hovorí, že trhový líder je ten, kto má strhnúť tých ostatných na trhu. A najväčšia zdravotná poisťovňa je Všeobecná zdravotná poisťovňa, ktorá toto mohla začať implementovať. A ak je teda chyba v poisťovniach, treba začať Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, ktorú viedol nominant OĽANO. Takže mali ste túto poisťovňu plne v rukách. To, že sa čakacie listiny tvoria už roky, je pravda, pretože čakacie listiny do zákona zaviedol Rudolf Zajac pred dvadsiatimi rokmi, akurát tieto čakacie listiny sa tvoria... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko Andrej, podpredseda NR SR
Pán poslanec, ospravedlňujem sa, teraz vám až spustili čas, takže môžte ešte rozprávať.

Szalay, Tomáš, poslanec NR SR
Mám také šťastie na túto časomieru. Ďakujem.
Tieto čakacie zoznamy sa, žiaľ, tvoria len na tri diagnostické okruhy. Už dvadsať rokov tvoríme čakačky na tri diagnózy, na ochorenia na šedý zákal, na umelé kĺby a na elektívnu kardiochirurgiu. To dohromady tvorí možno, preženiem, jedno percento všetkej zdravotnej starostlivosti, ktorá sa na Slovensku poskytuje. Na 99 % zdravotnej starostlivosti tie čakačky nemáme. A keď som pred trinástimi rokmi navrhol vo vláde Ivety Radičovej, aby sa tie čakačky tvorili na všetku zdravotnú starostlivosť, ako prvá začala protestovať štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa, lebo na to nemá dostatok zdrojov. Čiže treba to naozaj pyrotechnicky a opatrne implementovať a nie hurá-systémom, pretože tak môžme naozaj s tou vodou z tej vaničky vyliať aj to dieťa, ako sme tu už počuli dnes.
Ďakujem.

Nejde, ide. (Rečníčka reaguje na technické zvukové zariadenie.) Ďakujem pekne.
Tomáš, budem hneď reagovať na teba, chcem len upozorniť všetkých, nie rovnako výrazne, lebo práve tá hnusná, zlá, odporná Dôvera, ktorej poistencom bol Igor Matovič trinásť rokov a vtedy mu to nevadilo, tak tá má vytvorené technické rezervy, a teda naozaj by to zlikvidovalo, vyslovene zlikvidovalo finančne Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, čo by bol problém, a to by sme nechceli ani my. K veci.
Peťo Stachura, ja rozumiem, že si bol štátny pána Krajčího a že sa ťa to osobne dotýka, ale považujem to z detské a nekorektné, veď rozprávať, že ja mám Lengvarského rada, alebo nemám rada, pre tvoju informáciu, ja som mala dobré vzťahy s Druckerom, Kálavskou, áno, aj s Lengvarským, Palkovičom, verím, že budem mať aj s pani Dolinkovou, nakoľko ju poznám už ako zástupkyňu Slovenskej lekárskej komory, Zväzu ambulantných poskytovateľov, ako človeka, ktorý počúva a zaujíma sa, tak, prosím vás, nechcite odo mňa, aby som teraz pľula síru, keď konečne jedna, jeden konštruktívny človek, ktorý sa vyzná v zdravotníctve, tu chce niečo urobiť. No tak čo spravím? Budem sa snažiť jej pomôcť, toto urobím.
A k tomu celému by som povedala možno len toľko, že mám taký pocit, že, a teraz už môžem hrdo povedať, že my, čo sme denne pri lôžku pacienta, lebo teraz už aj ja som tá, ktorá chodí do tej nemocnice, dobrovoľne som si to vybrala, na súvislú prax idem práve k onkologickým pacientom na Národný onkologický ústav. Tak my tu hovoríme, tí, ktorí máme reálne skúsenosti z praxe, že to bude katastrofa pre pacientov, reálne. A je tu nejaká skupina politikov, ktorí si robia kampaň na tom, že všetci sú zlí a všetky, všetkých chceme zabiť a ublížiť a podobne, no ľudia nech si spravia názor, ja si ale myslím, že politika sa už viac nebude deliť úplne tak ako predtým, ale bude sa deliť na takú tú vecnú, a potom tú nenávistnú a skazu, a to si myslím, nechceme nikto.