Videokanál klubu

Ondrej, ako vieš, úplne schvaľujem, súhlasím a myslím si, že aj vecne a technicky je toto správne. Rozumiem tomu, že pani ministerka je pod tlakom nemocníc, ktoré majú obavy z toho, že teda, keď nie sú jednotkové nemocnice zaradené, mimochodom v sektore som si overovala podľa toho, čo Marek Krajčí hovoril, že či naozaj majú rozhodnutie, nebolo vydané, boli len nejaké listy informačné vydané, jedno ako. Realita je taká, že do nemocníc z tohto dôvodu, z tej nestability, nechcú nastupovať zdravotníci. Ale ja chcem poprosiť pani ministerku, aby to ešte raz zvážila, nakoľko naozaj sa tu bavíme o dvoch týždňoch, doteraz to počkalo. A možno to pripadá ľuďom ako maličkosť, ale my sme si tu, tí starší harcovníci, zažili, čo robí legislatívny proces, keď je zrýchlený. Veľakrát je tam veľa chýb a už akože chcelo by to zmenu toho prístupu, preto apelujem, nič tragické sa nestane, ak to pôjde aspoň takto, ale ukážete vôľu, že chcete byť iní ako bola Matovičova, Hegerova vláda predtým a nebudete to robiť zrýchlene, keď to nie je potrebné.
Takže, Ondro, ďakujem ti za tento pozmeňujúci návrh a určite súhlasím s tým, aby to išlo takto. Je to lepšie.
Ďakujem pekne.

Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, aj včera, aj dnes tu máme okrem tej politickej debaty, že kto koho platí a kto za to môže a kto je zodpovedný za to, že čo sa nestihlo, aj zaujímavú vecnú debatu a aj v rámci opozície sú rôzne názory na tento návrh zákona, a sú legitímne, od tých úplne odmietavých, cez také, že časť opozície ten návrh zákona podporí, až po zdržanlivé reakcie inej časti opozície, ktorá s časťou zákona súhlasí a s časťou, s časťou má problém. Myslím si, že bolo by vhodné, aby tá diskusia pokračovala, lebo je to legitímna, vecná diskusia.
Ja som sa včera pokúsil spýtať pani ministerky, či niečo bráni tomu, aby sa o tomto zákone v druhom a treťom čítaní rokovalo až na decembrovej schôdzi, čím by sa vytvoril priestor pre to, aby sme o tom rokovali normálne na výboroch, nieže musíme o hodinu a pol pokračovať v schôdzi. Nedostal som odpoveď, že by stratil ten zákon zmysel, ak by, ak by sa pokračovalo na decembrovej schôdzi, preto by som chcel predložiť pozmeňujúci návrh, samozrejme, že nie pozmeňujúci návrh k textu zákona, to sa môže robiť až v druhom čítaní, ale pozmeňujúci návrh k návrhu na pridelenie návrhu zákona výborom, konkrétne k lehote na prerokovanie tohto návrhu zákona vo výboroch.
V návrhu uznesenia, ako to v skrátených konaniach býva, je, že mal by byť, teda hovorí sa o tom, ktorým výborom sa to prideľuje, určuje sa gestorský výbor a termín na prerokovanie zákona, návrhu zákona vo výboroch ihneď. A ja by som to s tým pozmeňujúcim návrhom chcel zmeniť tak, že by sa to ihneď zmenilo na 6. decembra 2023, keď začína riadna schôdza, ktorá je ohlásená, ktorá je naplánovaná, a bude teda priestor na to, aby druhé a tretie čítanie prebehlo na tej schôdzi a dovtedy aby sa tým zaoberali výbory v čase, keď ich predsedovia určia, že sa, že sa tie výbory majú konať. Budú môcť o tom ďalej diskutovať aj poslanci teda bez ohľadu na to, či s tým návrhom súhlasia, čiastočne súhlasia a čiastočne nesúhlasia, alebo úplne nesúhlasia, budú môcť hovoriť svoje argumenty, možno, možno príde k nejakej modifikácii, ktorá spraví ten návrh zákona prijateľnejším pre, pre všetkých, ktorí, ktorí o ňom budú hlasovať, a dá sa priestor, aby sa k tomu vyjadrila aj odborná verejnosť, alebo teda tá časť odbornej verejnosti, ktorá má potrebu sa k tomu vyjadriť.
A teda prečítal by som, aby som vyhovel rokovaciemu poriadku, znenie toho pozmeňujúceho návrhu, aj keď, ako hovorím, nie je to pozmeňujúci návrh k textu zákona, ale k návrhu na jeho pridelenie výborom.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála k návrhu na pridelenie vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 540/2021 Z. z. o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 518/2022, tlač 31, výborom.
V súlade s § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku predkladám pozmeňujúci návrh k návrhu na pridelenie vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 540/2021 Z. z. o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 518/2022 Z. z., tlač 31, výborom, ktorým navrhujem, aby sa lehota na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch a v gestorskom výbore zmenila z „ihneď" na „do 6. decembra 2023".
Ďakujem.

Pán poslanec Stachura, ja sa ťa chcem spýtať, ale pravdu, platí ťa Haščák? Lebo ty chceš odklad tohto zákona. A teraz vážne, veľmi pekne ďakujem za vecný, konštruktívny príspevok s kľudným tónom a rovnako ako kolega Szalay, úplný súhlas, Peťo, s tvojím vystúpením. Čo sa týka prehnaných nárokov materiálno-technického zabezpečenia, možno aj tých čakačiek samotných, to tu nebolo spomenuté, je veľmi cenné, že si to spomenul, mám úplný súhlas s tebou v tomto. Možno bolo treba trošku tie skupiny nejakým spôsobom korigovať, možno väčší vplyv nejakej tej, ako to povedať, finančnej racionality, lebo úplne rozumiem, že lekári chcú dať tomu pacientovi to najlepšie, ale treba tam teda naozaj trošku racionality, aby sme si to mohli aj dovoliť.
Čiže toto špeciálne chcem oceniť, že si spomenul a takisto úplne súhlasím s tým, že je veľmi dôležité, aby pacienti dostali túto garanciu, aby už to nefungovalo na Slovensku tak, že politici ľuďom hovoria, na všetko máte nárok, ale v podstate sa nikto nedostane k ničomu, takže aj preto SaS-ka toto podporila.
A keď už chceme hľadať zodpovednosť, kľudne to môže byť Lengvarský, ja som s tým v pohode, vy máte nejakú imaginárnu predstavu, že teda je to nejaký môj minister. Nie, bol to minister OĽANO, ale takisto ako s každým ministrom som s ním komunikovala vecne, aby sme pomohli čo najviac k pacientom, myslím si, že je to náš spoločný zámer.
Posledná vec, to si neodpustím, najlepší program v zdravotníctve mala, samozrejme, SaS-ka ako vždy, ale treba povedať, KDH malo veľmi kvalitný program a určite najkomplexnejší. Nakoniec aj tie diskusie medzi nami boli veľmi zaujímavé, takže ďakujem veľmi pekne za tento príspevok, s ktorým sa stotožňujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Ja ďakujem pánovi poslancovi Stachurovi za to, čo povedal, a plne sa s ním stotožňujem, že tie čakačky sme tu mali mať už dávno. Dĺžka čakania na plánovanú zdravotnú starostlivosť je súčasťou nároku poistenca, ktorý by mal byť zadefinovaný, lebo ak máme mať na základe verejného zdravotného poistenia nárok na nejakú zdravotnú starostlivosť, tak má ten rozsah definovať zákon, ako hovorí čl. 40 ústavy, a osobne za to dvadsať rokov bojujem, aby sa tam tie čakačky dostali. Čiže veľmi pekne ďakujem za tento príspevok, Peter, dobre si to pomenoval. Rozumiem, že si bol pri tom a mohol si tomu prospieť viac, páči sa mi tvoja sebareflexia. V tejto chvíli hľadáme, kto je za to vinný, tak sme našli, že je za to vinný pán generál Lengvarský, hoci teda nominant OĽANO, ale OĽANO sa k nemu už nejako príliš nehlási, tvrdia, že je to nominant premiéra Hegera, ktorý nie je ich, ale teda tiež to bol síce nominant OĽANO, ale už nie je veľmi ich. Nehľadajme vinníkov, poďme sa posunúť dopredu a poďme ten systém pripraviť tak, aby sme ho o pol roka naozaj vedeli spustiť, keď sa prijme náš pozmeňovací návrh zákona, aby slovenskí pacienti mali istotu, že sa dostanú k svojej plánovanej zdravotnej starostlivosti skôr, ako je tomu realitou dnes.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Ja by som možno reagoval na ten počet čakajúcich pacientov. On nám narástol, pán Krajčí, a narástol aj preto, že nemocnice počas covidu dostali z ministerstva zdravotníctva zákaz robiť plánované operácie. Prešiel som celé Slovensko regionálne nemocnice a riaditelia nemocníc jeden za druhým sa mi sťažovali na tento nezmyselný zákaz, ktorý dostali z ministerstva zdravotníctva, počas ktorého nám čakacie zoznamy na tie veci, ktoré meriame, o ktorých si hovoril vo svojom príspevku, narástol o viac ako 100 %. A kým malé súkromné jednodňovky na piráta operovali, tak veľké nemocnice napriek tomu, že mali personál, napriek tomu, že mali kapacity, na základe príkazu ministerstva zdravotníctva operovať nemohli a tak nám vznikol obrovský previs neuspokojeného dopytu, predĺžili sa nám čakačky, tlačíme ich pred sebou a stále sa nám ich nedarí skrátiť. A možno by som ešte spomenul to, že máme platný zákon 581, teda o zdravotných poisťovniach, ktorý v § 6 ods. 8 hovorí o tých čakačkách, ktoré sú dnes evidované, to znamená kardio, elektívne kardiochirurgické výkony, očné výkony a umelé kĺby, teda TEP-ky. Zdravotná poisťovňa je povinná zabezpečiť poistencovi úhradu plánovanej zdravotnej starostlivosti najneskôr do dvanástich mesiacov odo dňa zaradenia poistenca do zoznamu podľa ods. 3. Toto je už dnes v legislatíve, čiže v tomto prípade vykopávame otvorené dvere.
No a poslednú poznámku mám k tomu ivermektínu, ktorý tu dnes zaznel, bol to práve Marek Krajčí, ktorý ho schválil na použitie na Slovensku na liečbu covidu.
Ďakujem.

Marek, ja sa ťa chcem opýtať, ako presne sa volá softvér a konkrétny panel v ňom, cez ktorý majú hlásiť, a teraz aby som išla do tvojho pieskoviska, keďže za to si bol ty zodpovedný, cez ktorý majú hlásiť štátne nemocnice štátnej poisťovni svoje kapacity, hej? Čiže jedna vec sú čakačky, že tu mám päť, osem, desať, dvadsať ľudí, ktorí čakajú na niečo, ale chcem sa ťa spýtať teda, keď to funguje všetko a je to pripravené, tak ako konkrétne sa volá, prosím ťa, ten softvér, cez ktorý hlásia, koľko má ktorý lekár pri tej-ktorej odbornosti kapacitu operovať napríklad?
Ďalšia otázka je, že či vieš, koľký, aký dopad toto bude mať finančný a koľko si za tvojich čias vyhradil na vytvorenie rezerv pre tento zákon, keďže teda je to aj o peniazoch, a prečo, keď hovoríš pani ministerke, že teda má to v rozpočte ukázať, prečo za tvojej vlády bola najnižšia platba za poistenca štátu v histórii. A chcela by som k tým čakačkám, ktoré fungujú, ešte podotknúť, áno, operácia stenózy je tam 88 pacientov, z toho 87 je Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Spomínal si aneuryzmu, je tam 13 čakajúcich, z toho 13 je Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Spomínal si koronárnu artériu 33 čakajúcich, z toho 33 Všeobecná zdravotná poisťovňa. Implantát ICD 30 čakajúcich, z toho 30 Všeobecná zdravotná poisťovňa. 80 % čakateľov na TEP-ky je Všeobecná zdravotná poisťovňa, čakajú väčšinou viac ako rok.
Chcem ti, Marek, pripomenúť, že to je tá poisťovňa, do ktorej ste naliali skoro 400 miliónov eur všetkých daňových poplatníkov, chcem sa ťa spýtať, kde sú výsledky z tohto financovania, okrem teda tých žúrok za 200-tisíc a predražených zmlúv s Medirexom.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem, pán Danko, za slovo.
Tomáš Szalay, neštvi ma. Jak, čo si to povedal? Podkopanie nôh slovenských zdravotníkov, ty si vlastne celé roky môj učiteľ v zdravotníctve, ale tuto ťa ja musím naučiť, to nie je podkopávanie, to je úplne normálny nedostatok slovenských zdravotníkov, ktoré my reálne máme, a to vedia aj oni, čiže čo vedia maximum a ešte viac nech spravia. Však ich podporme, nech robia do ôsmej večer, ak budú chcieť, a však na tom sa zhodneme, kľudne dajme viaczdrojové financie, podporme to, ale stále bude nejaká skupina, ktorá nestihne, lebo som hovorila, anestéziológovia a tak ďalej, ty to ako prvý veľmi dobre vieš. A tam ja len vravím, veď dobre, tak keď nestíhame všetko, tak nejakú časť, keď na to budú peniaze, pošlime do zahraničia, takže prestaň byť voči mne opozícia, áno, láskavo. (Smiech.)
A, pán Kalivoda, ďakujem veľmi pekne za ocenenie a teda beriem to tak, že to ocenenie viete prejaviť aj fyzicky, napríklad podporou pozmeňujúceho návrhu zákona, bola by som vám veľmi vďačná, aj pacienti by vám boli vďační. Jedným dychom, aby som bola korektná, viem o tom, že pani ministerka tu čelí úplne pochopiteľným požiadavkám zdravotníckeho sektora, ale opakujem, ja by som tu mala naozaj veľmi tvrdý prístup a nešla by som ďalej ako pol roka, preto sa o to aj takto pokúšam. Veď nakoniec pani ministerka to kľudne môže zvaliť na mňa, oni majú na mňa všetci telefónne číslo, môžem im to vysvetliť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Janka, veľmi dobré postrehy si dala k tomuto zákonu. Ono, o čom sú čakacie listiny? Na čo sa čaká? Buď sa čaká na kapacity, ak nemáme dostatočné kapacity, čaká sa na operatérov, čaká sa na nejakú pomôcku, orgán v prípade transplantácie, ale tieto čakačky, o ktorých je teraz reč, je čakanie na peniaze. Toto je, sú čakačky na peniaze, ktoré nevieme skrátiť inak ako tým, že do toho systému tie peniaze nalejeme. To znamená nevyhnutným riešením, ktoré môže slovenským pacientom pomôcť, nie sú až tak tie čakačky ako tie peniaze v rozpočte, čiže budem veľmi zvedavý, ako bude vyzerať návrh štátneho rozpočtu, najmä výška platby za poistencov štátu, ktorú, ktorá bola, ako si veľmi správne poznamenala, za predchádzajúcich vlád úplne hanebná a spôsobila to, že sa nám tie čakacie zoznamy zásadne, zásadne predĺžili a, bohužiaľ, napriek zvýšeniu platov zdravotníkov minulý rok v decembri sa neskracujú.
No, ale ešte jeden moment si tu spomenula, ktorý by som rád podčiarkol, že je síce pekné bojovať za pacientov, že nech idú sa liečiť do zahraničia, dostanú možno lepšiu zahraničnú starostlivosť, ale ono je to spochybňovanie slovenských zdravotníkov a keďže tie peniaze budú nasledovať pacienta, ak pôjdu do zahraničia, tak je to v zásade aj boj proti slovenským zdravotníkom. Čiže každý, kto dnes podporuje, že nech sa idú pacienti liečiť do zahraničia, po prvé, na to nemáme peniaze a, po druhé, tým podkopáva a podráža nohy slovenským zdravotníkom.
Ďakujem.

Tak po rozprávkach poďme teraz vecne.
Tento zákon je potrebný najmä z pohľadu nemocníc. V podstate to som sa aj teraz ministerky pýtala, či je to oficiálna informácia. Asociácia nemocníc Slovenska, ale aj štátne nemocnice majú v podstate s týmto najväčší problém. Poisťovne by boli ako-tak pripravené, samozrejme, okrem tej štátnej. V čom je teda, teda vecný problém, aby sme pochopili, že prečo je potrebný tento zákon, ale predtým ešte mi dovoľte vysvetliť, prečo z pohľadu opozície mám tendenciu tento zákon podporiť. Je to z toho dôvodu, že mám pocit, že nie je vôbec korektné, keď niečo pokašle minulá vláda, tak akože v pozícii zástupcu občanov mám teraz hlavne kopať do tej terajšej a nenechať ani opraviť to, čo bolo pokazené, alebo teda skúsiť zachrániť. Ináč skúsim okrem toho, čo som včera hovorila, že čo by sa reálne stalo, tak skúsim pomenovať aj konkrétne časti toho problému.
Čiže prvá vec, softvér. Bol prijatý zákon, koľko? Dva roky dozadu? No a všetko sa urobilo, čo sa má z pohľadu politiky. Urobili sa tlačovky, piár články, všecko bolo, jak strašne nám ide o pacientov, že? Marek Krajčí, pozdravujem. Len sa zabudlo zadať vytvorenie softvéru, aby v ambulantných a nemocničných systémoch existovala nejaká (povedané so smiechom) platforma, nejaký panel, kde by vlastne tí lekári tie zdravotné zariadenia nahlasovali, aké majú kapacity. Kedy, odkedy, dokedy sú otvorení, koľko trvá nejaký výkon, z toho, samozrejme, vypočítate, toto môžte odoslať poisťovniam. Čiže na strane poisťovní, ony sú pripravené prijímať, komunikovať, ale v tých nemocničných systémoch a ambulantných systémoch nie je táto možnosť, táto funkcionalita. Bolo by to pochopiteľné, ono to trvá vytvoriť. Bolo by pochopiteľné, že to nie je, keby teda už to bolo aspoň rozbehnuté. Neuveríte, za dva roky neprišiel príkaz žiadny na nikoho, ani len v štátnych nemocniciach. Kedy sa to stalo? No teraz.
Takže pani ministerka síce je tu desať dní aj s cestou, ale aspoň čo sa stihlo, tak zadali sa, zadali sa týmto spoločnostiam príkazy na to, aby vytvorili tú komunikačnú platformu, aby vôbec existovala linka na komunikáciu medzi poskytovateľmi a poisťovňami, ktoré následne môžu svojich poistencov informovať o tom, kde sú aké kapacity. Lebo problém nie je v tomto, že by poisťovne nevedeli povedať, že však choď tam, alebo že nechceli, že prečo by nechceli, veď akože na to nie je žiadny dôvod. Problém je v tom, že ony vlastne teraz nemajú žiadne informácie, nemajú mať odkiaľ tie informácie. Čiže softvér je problém, robí sa na ňom, ale asi všetci chápeme, že toto vytvoriť sa nedá za mesiac, čiže tam je potrebný odklad. Myslím si ale, že nie je potrebný rok. Z tohto dôvodu budeme s Tomášom Szalayom predkladať v druhom čítaní pozmeňujúci návrh zákona, ktorý hovorí o tom, že netreba až o rok odkladať prijímanie týchto opatrení a platnosť, ale stačí o pol roka. A preto aj budem to jednotlivo menovať, aby sme chápali, že prečo naozaj stačí o pol, pol roka stačí na to bohate, aby sa vytvoril softvér, aby sa odskúšal a aby začal k 1. 7. fungovať.
Chcem týmto poďakovať kolegom z Progresívneho Slovenska aj z KDH, že nám dali podpisy a že sa stotožnili s týmto návrhom a spoločne sa snažíme o to, aby čakačky začali pre ľudí skôr, ale napriek tomu sme konštruktívni a chápeme, že vecne sa nedajú urobiť hneď, proste to nie je vecne možné. Softvér nevytvoríte za, za mesiac.
Ďalší problém je vykazovanie napríklad primárov na oddeleniach alebo v tých ambulanciách a podobne, špecialistov. Tak teraz si predstavte, koľko ich máme, tých primárov napríklad, a koľko bude trvať ich zaučiť, aby vykazovali správne. Neviem, koľkí z vás videli nahadzovanie, chybovosť napríklad pri DRG, keď začínala, tak to je úplne z pochopiteľných dôvodov, zo začiatku je tá chybovosť obrovská. Ak začneme s týmto, musí to ísť chvíľu na nečisto, aby sme my vedeli komunikovať s tými šéfmi oddelení, aby sme im vedeli dať feedback, toto robíte dobre, toto robíte zle, lebo keď my niečo pustíme naplno a potom vlastne na základe toho tie nemocnice prídu o peniaze, tak bez toho, aby sme odskúšali, tak to je jednoducho absolútny hazard s našimi zdravotníckymi zariadeniami, zdravotníkmi a najmä s pacientami.
Čiže opäť, neuveríte, za dva roky úžasný minister aj s úžasným tým no, čo sa jeho meno nehovorí, lebo vám je zle, tak nespustili vôbec nič, žiadnu komunikáciu a nekomunikovali, ani nezaškoľovali čo vykazovať, ako, lebo nemali čo, lebo na to nemysleli. Oni si urobili na tom len politické piár.
Čiže problém je teda vykazovanie tých ľudí, ktorí budú tie kapacity zadávať, ako to robiť, kedy to robiť, ako reagovať, vyčistiť tú chybovosť, aby neprichádzali o peniaze nemocnice. A teraz prečo nemocnice. Lebo furt sa tu rozpráva o tých zlých poisťovniach, čo majú nehanebné 1 % priemerný zisk za celé roky, tak preto nemocnice, lebo viete, keď komunikujete s celým sektorom, tak zdvihnete telefón a opýtate sa, že počúvajte, a čo budete robiť, keď to začne 1. 1. platiť. Nič, v pohode, my sme pripravení, z našej strany všetko pripravené, ak nemocnica nedodá svoje kapacity, nebude nám vedieť povedať, čo, opakujem, nemá ako teraz, lebo nie je kanál, no tak čo urobíme? Tak pekne jej toho pacienta, ktorému nedodá tú službu, na ktorú má pacient zo zákona nárok, pošleme do zahraničia, zaplatíme to tam dvojnásobne viacej, alebo jeden a pol násobne, a komu to strhneme? No tej nemocnici, však tá je na vine. Veď nedodala kapacity. Takže pekne z tých PRUZZ-ov, z tých paušálov, čo dnes nemocnice majú, tie poisťovne v pohode 1. 1. rozbehnú a stiahnu to z paušálov našich nemocníc.
Tu chcem pripomenúť, že, tuto ctenému OĽANU, ktoré strašne bojuje za pacientov, že za vašej vlády, a ikskrát sme vám to vyčítali, Marek, za teba, bola historicky najnižšia platba na poistenca štátu. Vy ste za poistenca, za svojich poistencov platili 35 eur, aj kvôli tomu nie sú peniaze v zdravotníctve. Vďaka nášmu návrhu zákona a to, že sme to vyrokovali, sa poistenci štátu zvýšia na 4,5 %, k čomu si sa potom akože úplne že bezchrbťácky pridal, ako to veľmi chceš, ale keď si bol minister, tak si nič nerobil. A teraz bude síce peňazí v zdravotníctve viacej, ale zároveň ste dali 800 miliónov lekárom bez toho, aby teda dostali pacienti niečo naspäť. Čakačky sa ešte predĺžili, čiže tie peniaze aj tak sú zhltnuté a jednoducho treba, treba na toto vytvárať tzv. technické rezervy. No a tu sme pri ďalšom probléme.
Technické rezervy, už včera môj kolega Szalay vysvetľoval veľmi pekne, čo to je. Poisťovňa má svojich poistencov a má, lebo toto sa týka teda plánovaných operácií, čiže máte nejaké plánované operácie na nejaké termíny. Zo zákona máte povinnosť iba na štyri alebo päť diagnóz robiť tieto povinné čakačky a odkladať tým pádom na ne peniaze. Áno? Takto to zo zákona, kto to takto robí, tak spĺňa literu zákona. Čiže nikto neporušuje zákon. Ale niektorí a, samozrejme, nie je to opäť štátna poisťovňa, niektorí si vytvárajú úplne logicky technické rezervy, teda odkladajú si peniaze na všetky výkony, ktoré majú plánované pre svojich poistencov, aj mimo povinnosť, ktorú im dáva zákon. A toto je správne, však to každý z nás, čo má domácnosť, čo podniká, hej, keď akože viem, že mám nejaké budúce náklady, tak si na to odložím peniaze. Čiže z pohľadu toho súkromníka by nebol až taký problém spustiť to, ale opäť pripomínam, že z pohľadu štátu by to bol veľký problém. Zisťovala som si, že asi aký je odhad, tak približný odhad čo by to, koľko by išla do mínusu Všeobecná zdravotná poisťovňa, je 60 miliónov eur, samozrejme záleží, aké budú tie čakačky, lebo nemáme stále tie dáta. Stále pripomínam, že toto je najväčší problém celého toho.
Čiže ďalšia vec je teda vytvoriť technické rezervy, najmä v štátnej poisťovni, minimálne do výšky 60 miliónov eur. Toto treba riešiť z rozpočtu, opäť pochybujem, že to za mesiac spravíme, keďže my už sme rozpočet schválili na tento rok a tam sa teda s týmto nerátalo. Napriek tomu, že zákon je podaný, hm, kolegovia asi zabudli, že schválili zákon, na ktorý treba aj peniaze. Čiže opäť ďalšia vec. Ale ďalšia vec, ktorá sa dá vyriešiť do pol roka. Nepotrebujeme na to rok, ani na vyškolenie primárov, ani na softvér, ani na financie nepotrebujeme rok. Stačí na to reálne pol roka.
Samozrejme ďalší problém, ktorý zostane, sú kapacity personálu a toto sa nedá vyriešiť za pol roka, ale nedá sa to vyriešiť ani za rok. Keď niekto bude rozprávať, že každý pacient v Slovenskej republike má nárok hneď na všetko, tak jednoducho to je nereálne a padne to už len napríklad na anestéziológoch alebo inštrumentárkach, tí, čo ste zo zdravotníctva, presne viete, že toto je úzke hrdlo, pretože pri tých operáciách napríklad týchto členov tímu potrebujete pri každej jednej, oni nemôže byť všade naraz a my ich máme jednoducho málo. Takže na to, aby sme mohli robiť ten potrebný počet operácií, tam nie je úzke hrdlo teoreticky ani vo financiách, tie sa dajú dať, teoreticky ani v tom softvéri a tak ďalej, to, ako som hovorila, sa dá všetko naučiť, len problém je, a bude a bude aj o pol roka, aj o rok, aj o päť rokov, keď nič neurobíme, je v tom personále.
Čiže čo treba robiť? Áno, tam si treba zmerať, koľko máme v tom rozpočte a naozaj rátať s tým, že nejaká časť tej operatívy pôjde do zahraničia. S týmto, samozrejme, má problém opäť slovenský zdravotník, pretože má pocit, že peniaze, ktoré by mohli skončiť v slovenskom zdravotníctve, utekajú niekde do zahraničia, ale tu treba komunikovať, treba im to vysvetliť, jednoducho toto je sčasti správne, ale treba to robiť rozumne, racionálne, nastaviť nejaké financie navyše na to, aby jednoducho bola aj platená nejaká liečba v zahraničí.
Poviem príklad. Ako som vám hovorila, tak praxujem aj na Národnom onkologickom ústave, kde robia úžasné veci. Úžasné veci. Ja teda osobne nemám vo zvyku využívať onkologických pacientov na kampaň pre seba, tak skúsim aspoň spomenúť to, čo robia naozaj ľudia, ktorí sú pri lôžku každý deň. A robia takú vec, že robia cielenú chemoterapiu, aby som sa nevyjadrovala komplikovane, to znamená, že oni vám zoberú nejaké bunky, krvotvorné bunky, ktoré posielajú potom, myslím, že do Rakúska alebo do Nemecka spolu so vzorkou toho nádoru. A predstavte si, že v tom Nemecku alebo v Rakúsku nastavia, normálne naprogramujú tie bunky vaše tak, aby útočili len na ten nádor a na nič iné. Viete všetci, že pri onkologických pacientoch je obrovský problém chemoterapia, lebo tá zabije všetko živé, dobré, zlé, všetko zabije, všetky bunky, aj tie dobré. Táto vlastne pôsobí len na tie rakovinové a ja keď som to videla, mne to prišlo ako zázrak, to je niečo úžasné.
No ale neuveríte, samozrejme, stala sa taká vec, že teda nakúpila si NOÚ na to prístroje, začali to robiť, niekoľko ľudí už máme takto liečených, veľmi dobré výsledky, ale teraz prišla informácia, koľko je v zdravotníckom rozpočte, koľko dostanú peňazí a tak ďalej, no, bohužiaľ, bolo im povedané, že nebude táto liečba preplácaná z našich poisťovní, respektíve nie z toho balíka, ktorý je na domácu liečbu, a teda budú to musieť zrušiť a neuveríte, tých pacientov budú posielať do Českej republiky, kde to bude stáť ešte o 5-tisíc euro viacej.
Čiže nakúpili si u nás prístroje, vedia to u nás robiť a my tých onkologických pacientov budeme posielať do zahraničia, lebo na to už majú iný balík. Tak teda tu navrhujem, ja už som to aj pani ministerke hovorila, tu navrhujem zmeniť zákon tak, aby to mohli využiť aj u nás, a napríklad takéto opatrenie sa dá urobiť a dá sa urobiť v podstate hneď a pomôže to s tými kapacitami, určite by sme u zdravotníkov našli nejaké takéto ďalšie podnety, ktoré kvázi nič nestoja, len presmerujú tie peniaze. Takže konkrétny príklad, ale opäť je to, samozrejme, o peniazoch a tu teda dúfam, že je pravda, že pre SMER a HLAS je zdravotníctvo prioritou, lebo bude treba toto zachraňovať.
No a z tohoto sme si, z tohto sme si úplne jasne identifikovali tie hlavné problémy, snažila som sa byť že úplne vecná, aby ste vedeli technicky, že prečo sa to nedá k 1. 1. To nie je o tom, že niekto chce zabíjať ľudí a podobne, však, samozrejme, už všetci vieme, to je furt tá istá rozprávka dokola, to je o tom, že keby 1. 1. sa tento zákon spustil, tak kvôli tomu, že oľaňácka vláda a oľaňácki ministri nespustili softvér, školenie ľudí, nevytvorili technické rezervy, nedali na to peniaze, absolútne žiadnu, ale absolútne žiadnu platformu pre to, aby tento zákon mohol platiť, tak aby na to nedoplatili tí najodkázanejší v našej spoločnosti, tak keby sa to teraz 1. 1. pustilo, zdravotné poisťovne nemajú absolútne problém. Absolútne. Jediný problém majú pacienti. A teda, samozrejme, zdravotnícke zariadenia.
Na druhej strane, opakujem, je veľmi potrebné toto prijať, napriek, nikdy s tým nebudú súhlasiť poisťovne, ani akože nebudú to ony s nadšením prijímať, lebo je to nich nejaký bič. A takisto aj tie zdravotnícke zariadenia, no nie je to úplne jednoduché aj pre nich. Veď viete, ako to chodí, o jednej už nemocnica mesto duchov, tak teraz to budú musieť, trošku sa budú musieť hecnúť, ale to je presne dôvod, prečo my sme to prijali. Chápeme, že budú proti tomu protestovať, ale prijať to treba a netreba to odkladať rok. Stačí to naozaj pol roka.
Čiže ja chcem veľmi pekne poprosiť, vážená koalícia, aby ste zvážili, či nepodporíte náš pozmeňujúci návrh zákona. Veľmi to oceníme, myslím si, že to ocenia najmä pacienti, lebo technicky je možné po pol roku vyjsť tým pacientom v ústrety. A my sme pripravení sa konštruktívne baviť celú tú dobu aj o pol roka, keby bol naozaj nejaký vecný technický problém, za ktorý nemôže táto koalícia, lebo samotné poisťovne či nemocnice, my sme potom prípadne o pol roka pripravení sa baviť, že čo ďalej, ale príde mi zbytočné odklad o celý rok. Lebo o rok prídeme a zase vám povedia to isté poisťovne, aj poskytovatelia, že treba to ešte o rok odložiť. Toto by som naozaj neodporúčala.
Takže chcem veľmi pekne poprosiť, vážené plénum, v druhom čítaní predložíme pozmeňujúci návrh. Skúste sa o ňom v klube, v kluboch porozprávať a zvážte podporu.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)