Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo. Som veľmi rada, že dnes máme aj možnosť ako opozícia asi povedať viac k dôvodom odvolávania ministra vnútra Eštoka, a je zaiste škodou, že pri dialógu dochádza k monológu, pretože pán minister tu väčšinou času nie je. A nie je len slušnosťou vypočuť si dôvody, pre ktorý je odvolávaný, ale považujem to za nevyhnutnosť fungovania demokracie, že jednoducho ak je odvolávaný minister parlamentom, tak minister je prítomný na schôdzi parlamentu a odpovedá mu na otázky, ktoré sú mu kladené, pretože je síce momentálne ministrom vnútra na základe výsledkov parlamentných volieb, s ohľadom na pravidlá, ktoré máme pre spočítavanie hlasov, ale nie je pravdou, že by bol volený všetkými občanmi a všetci občania teraz sú spokojní s tým spôsobom vládnutia, ako má. A zaiste ani to, že má nejaký počet lajkov pod nejakou jeho reakciou, neznamená, že jeho konanie je správne.
Takže ak je tu legitímny dôvod na jeho odvolanie a splnil všetky náležitosti pre začatie takej schôdze, tak v tom, takom prípade by tu mal byť prítomný a mal by byť pripravený odpovedať na všetky otázky, ktoré poslanci na neho majú.
A považujem to naozaj za hrubú, vážnu, neslušnosť. Nielen to, že tu nie je prítomný, ale aj to, keď je tu prítomný, tak nepočúva, čo mu je kladené ako námietky zo strany poslancov Národnej rady.
Veľa dôvodov k odvolávaniu ministra vnútra Eštoka už tu bolo povedaných. Možno sa budem opakovať, ale s ohľadom na to, že tie dôvody sú také vážne, tak si myslím, že je dôležité k niektorým sa aj vrátiť.
Zaiste nie je náhodou, že dôvody odvolávania ministra vnútra Eštoka sú v úplnej zhode aj s dôvodmi, prečo sme podali trestné oznámenie pre zneužívanie právomoci verejného činiteľa práve osobou, ktorú považujeme za hlavnú podozrivú, a to je minister vnútra Eštok. A osobitne práve s ohľadom na okolnosti za ktorých došlo k vydaniu rozhodnutí o postavení príslušníkov Policajného zboru mimo služby v hrubom rozpore so zákonom a v hrubom rozpore so zákonom o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti. A teraz môžme sa tu vzájomne sporiť, že my sme podali trestné oznámenie, on podal trestné oznámenie, ale zaiste tá následnosť tých krokov, ktorá sa diala, hovorí jasne, že podané trestné oznámenie v posledných dňoch ministrom vnútra Eštokom je jednoznačne zastieranie jeho nezákonného postupu. Je to spôsob, akým nielenže vytvára vojnu v inštitúciách, medzi inštitúciami, osobitne tými, ktoré sú kľúčové pre očistu spoločnosti od korupcie, ale že to je jednoducho spôsob akým je mätený bežný občan, čo sa to vlastne v krajine deje.
A túto zmätočnosť ohľadom konania inštitúcií štátu začal Robert Fico na svojej povestnej tlačovke s gestapáckymi uniformami, kde vytiahol nahrávku ako kľúčový dôkaz, že tu dochádza k manipulácii trestných konaní. A čuduj sa svete, tá nahrávka sa ukázala, že bola zmanipulovaná, ako ukázal Kriminálno-expertízny ústav v jeho poslednom vyhodnotení.
A ako som už viackrát uvádzala, okrem toho že malo byť teda prepísané programové vyhlásenie vlády, že tu dochádzalo k politickej manipulácii trestných konaní, čo sa ukazuje, že ten hlavný dôkaz, ktorý predkladala vlastne, predkladal Robert Fico a vlastne celá táto vládna garnitúra, pre kľúčovú sme ako dôvod, pre kľúčovú zmenu trestných konaní, tak teraz sa jednoducho pokračuje v tomto ohlupovaní časti národa, že, a ľudia majú byť klamaní, že darebáci sú tí, ktorí tú spoločnosť očisťujú od korupcie, hej. Darebáci sú tí vyšetrovatelia, ktorí tu boli už predtým.
My sme nepriniesli nových vyšetrovateľov, my sme si nedoniesli ani nových prokurátorov, dokonca ani nových sudcov sme nepriniesli do systému. Tí ľudia tu boli, tu pracovali. Jednoducho naozaj dostali možnosť vyšetrovať trestné činy. A keď sa to dostalo prokurátorom na stôl, tak sa zhodli, že to je na podanie obžaloby. A keď sa to dostalo sudcom na stôl, ktorí v tom systéme boli, tak jednoducho mali za to, že sú splnené dôvody k tomu, aby tí ľudia boli odsúdení, či už právoplatným rozsudkom, alebo na základe dohody o vine a trestu. My ste tých ľudí nepriniesli do systému, tí ľudia tam naozaj boli. Dokonca keď došlo k zloženiu vlády na jar roku 2020, vôbec nedošlo k takejto hrubej obmene policajných funkcionárov. Proste táto vláda vôbec nenastúpila s takýmto hrmotom, pretože mala naozaj záujem konať v súlade so zákonom.
Takže ako som uviedla, ten spôsob konania, nielenže máme za to, že došlo k hrubému pochybeniu zo strany ministra vnútra tým, že odstavil týchto policajtov mimo služby a že porušil hrubo zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru a porušil zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ale ten samotný spôsob, ako to urobil, a to, čo nasledovalo, je naozaj hrubo treba odsúdiť.
To, že podal trestné oznámenie v posledných dňoch, ktorým fakticky označuje akoby za páchateľov trestného činu zneužívania svojej moci či už Špeciálnu prokuratúru, alebo Úrad na ochranu oznamovateľov, je naozaj do oči bijúce a mne to skutočne pripomína postupy, ktoré tu mal Štefan Harabin. To, čo robil Štefan Harabin, je, že dal, vydal rozhodnutie o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcom, ktorí boli nepohodlní, boli voči nemu kritickí, a nepáčilo sa mu, akým spôsobom v justícii fungujú. A javilo sa to, javilo sa mu to ako ohrozujúce jeho vplyvy a jeho moc. Tak týchto ľudí, z jedného dňa na druhý pozastavil im výkon funkcie sudcu. A presne sa im stalo to, čo sa stalo teraz týmto vyšetrovateľom. Museli byť doma počas toho, ako mali dočasne pozastavený výkon funkcie sudcu, nemohli chodiť do práce, samozrejme, že sa im radikálne zmenšil príjem, to znamená, bola ohrozená ich vlastná existencia. Samozrejme, že to bolo pre nich ponižujúce aj vo vzťahu k im kolegom a osobitne aj doma, pretože nevedeli zabezpečiť vlastne rodine ten príjem, ktorý, ktorý bol pre nich štandardný a zabezpečoval im tiež pokrytie všetkých výdavkov. To znamená, dostanete tých ľudí, samozrejme, do stresu, nemôžu si hľadať inú prácu, lebo je to v rozpore vlastne s tým postavením, ktoré majú. Musia sa teda vyskytovať doma, nemôžu si hľadať inú prácu, lebo by to bolo v rozprave vlastne so zákonom. Majú znížený príjem a nemôžu robiť nič. Tak to je spôsob vlastne, ako šikanujete ľudí a zneužívate systém, ktorý nie je pre takéto situácie určený. A presne toto robil Harabin, presne toto robil.
A to, čo súčasne robil Harabin, že veľmi často používal slovo zákon. Vždy keď urobil niečo hrubo šikanujúce a zneužíval svoju moc, tak kľúčový pojem, ktorý použil, je zákon. Tak kľudne si môžme dať zoznam všetkých jeho šikanóznych konaní a koľkokrát tam použil zákon a koľkokrát to urobí a ako to robí minister vnútra Eštok. Ja keď si, ja keď vidím týchto dvoch politikov, tak naozaj tu vidím jednoznačne veľmi hrubé paralely. A veľmi mi to pripomína, ale je to dnes už mladšie vydanie.
Veľmi často v tej argumentácii sa používa pri tých 40 odsúdeniach, že to nie sú naozajstní odsúdení, že veď tí ľudia, oni, to za od... za odmenu sa dohodli. Tak ja by som teda chcela vidieť, že kto za odmenu sa dohodne o vine a treste. Prosím vás (povedané so smiechom), kto chce za odmenu mať v registri trestov zapísané, že je teda páchateľ trestnej činnosti súvisiacej s korupciou? Ja by som teda chcela vidieť, že kto sa mi tu k tomu prihlási. Ako to je naozaj taká vynikajúca odmena?
Je to spochybňovaný inštitút spolupracujúceho obvineného pri tejto argumentácii. Áno, je tu používaný pojem kajúcnici. (Reakcia z pléna.) Vy, áno, vykrikujete, pán poslanec, nech sa páči, budete mať faktickú poznámku, ktorá je krátka, nech sa páči, tak tú využite. Prosím, neprerušujte sa.
Takže áno, je tu, je tu naozaj snaha inštitút, ktorý je kľúčový pre potieranie ťažkej zločineckej činnosti organizovaných skupín, a k tomu máme inštitút spolupracujúceho obvineného, tak tento je spochybňovaný. Ale keby sme ho nemali, tak my nevieme potierať závažnú kriminalitu. Jednoducho nevieme. Veď tí ľudia sú ochotní vypovedať, áno, samozrejme, preto, že im bude daná nejaká výhoda. Ale oni keby neboli súčasťou toho systému, nemali by záujem, samozrejme, nejakým spôsobom na tom participovať. Nemali by záujem čo odhaľovať. Veď nikto predsa nechce mať zápis v registri trestov. Veď to je samo osebe odsudzujúce. Takže nejakú výhodu tí ľudia musia mať, aby ste mohli s nimi odhaliť ten celý zločinecký systém.
Ja som si to vypočula tiež v argumentácii, že, a to už naozaj keď dochádzajú argumenty pri... akékoľvek argumenty aj v diskusiách, používa ich často pán minister Taraba, používa ich minister Kaliňák, používa ich aj Štefan Harabin, som si všimla na jeho výborných kanáloch, a používa ich, samozrejme, aj Robert Fico, premiér, používa ich súčasný minister vnútra a to sú argumenty, ktoré súvisia s tragickým úmrtiami. Áno, tragické úmrtia sú tu zneužívané na politické účely ale hrubým spôsobom.
Najčastejšie je používané úmrtie obvineného generála Lučanského. Naozaj veľmi smutný prípad. Nikdy, nikdy som nemala žiadnym spôsobom žiadne vyjadrenie, z ktorého by bolo nejakým spôsobom zrejmé, že mi to nie je ľúto. Samozrejme, že mi to bolo osobitne ľúto ako šéfky rezortu, kde sa také niečo stalo. Ale faktom je, ak ma z čohokoľvek obviňujete, že šéfom väzenstva v tom čase bol váš človek, milá koalícia, váš človek. To bol človek, ktorého si vybral Pellegrini s Ficom a s ich človekom ministrom Gálom. Vy ste si ho vybrali, ja som nijakým spôsobom na tom neparticipovala. Vy ste obmenili človeka, ktorého si vybrala Lucia Žitňanská. Vy ste si ho obmenili a ja som ho nezmenila, keď som nastúpila, pretože som nemala za to, že sú tu jasné dôvody, pre ktoré by k takej obmene malo dôjsť. Ale vy ste tam mali svojho človeka, vy ste mali svojho človeka a tvrdíte, že teda dochádzalo tam k nejakým nekalým praktikám. Ale to nebol človek môj, ktorý by šéfoval väzenstvu. Ja som ho následne vybrala, to máte pravdu, ale až následne, ale po úmrtí Milana Lučanského. Takže ak mi tvrdí tuto pán generál Ševčík, pán poslanec, neviem teraz kde sa nachádza, že dochádzalo k nejakým nekalým konaniam, tak treba si to vysporiadať s koalíciou. Oni tam mali svojho človeka, ten šéfoval väzenstvu, ak si to myslíte.
Ale ja si to nemyslím, ja si to nemyslím, pretože z ničoho to nevyplynulo a zo žiadnych vyšetrení, ktoré súviseli s akýmikoľvek podozreniami zvonku, tak jednoznačne bolo preukázané, že príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže nepochybili, a bolo to zrejmé či už z výsledkov vyšetrenia orgánov činných v trestnom konaní, prokuratúry generálnym prokurátorom. Veď tu nie je žiadny vzťah, že by som mala s prokuratúrou, alebo generálnym prokurátorom, z ktorého by mohlo vyplývať, že by tu niekto mal potrebu kryť nejaké nekalé konanie, ktoré bolo väzenstve, práve naopak.
Ale orgány činné v trestnom konaní jednoznačne preukázali, že k cudziemu zavineniu, že to úmrtie nedošlo cudzím zavinením. Proste to je fakt. Je to smutné, stalo sa to, ale to proste je fakt. A vy to zneužívate politicky, hrubo to zneužívate politicky vtedy, keď vám dochádza argumentácia.
Ja som sa tu dopočula, že za mučením, mučenícky spôsob bolo aj to, že v tom čase keď zomrel pán Lučanský, že bol v Ústave na výkon väzby v Prešove. Tak ja si dovolím k tomu zopár slov aj na vysvetlenie.
Máme sedem ústavov na výkon väzby, dúfam, že som žiadny nezabudla. Ale oveľa viac ich určite nie je. Je ich okolo sedem. Máme ich po celom Slovensku, a keď máte ľudí, ktorí sú obvinení z trestného činu toho istého, alebo tie trestné činy spolu súvisia, sú v kolúznej väzbe, nemali by byť v tom istom ústave. Áno, stalo sa, že v to čase bolo súčasne vyšetrovaných viacero trestných činov, bolo tu obvinených viacero osôb, ktoré spolu súviseli, a preto nemohli byť v jednom ústave na výkon väzby, aj keby boli z Bratislavy. Takže bez ohľadu na to, že by sme riešili, kde vlastne bolo miesto pobytu pána Lučanského, jednoducho dochádzalo k priebežným presunom počas vyšetrovania. Jednoducho počas vyšetrovania dochádza k tomu, že tí ľudia nie sú stále v tom istom ústave. Takže aj keď bol v Bratislave, potom bol chvíľu v Nitre, potom bol chvíľu napríklad v Prešove. Jednoducho je to správne, aby sa nevytvárali vzťahy, osobitne ak sa jedná o kolúznu väzbu, a myslíme to naozaj celé vážne. A tiež k tomu, aby tí ľudia neboli naraz vlastne v tom istom ústave. Ako to sú, to sú štandardné postupy a boli aj tu dodržané. Nič viac a nič menej.
A ja som nepočula ináč pána poslanca Gašpara, nikdy som nepočula od neho, že by sa akokoľvek sťažoval na konanie príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže. Aj sme sa spolu o tom osobne rozprávali. Nikde sa k tomu tak nevyjadril, takže vôbec nie je pravdou, že by sa tu niekto vyvršoval nejakým spôsobom na komkoľvek, kto bol vo väzbe. Vôbec to nie je pravda, nijako to nie je pravda, dokonca naopak. Mne ako ministerke spravodlivosti na tom osobitne záležalo, aby nijakým spôsobom sa nikde neprejavilo čokoľvek, ba naopak, aby to tak niekto mohol vnímať alebo cítiť.
Osobitne som sa zaujímala, aby všetky štandardy boli vysoko dodržané. A, naopak, od ľudí, keď som sa ich priamo opýtala, pýtala som sa aj pána poslanca, nijaká námietka smerom k príslušníkom Zboru väzenskej a justičnej stráže nezaznela, takže ja si vyprosujem, pán poslanec Ševčík, aby ste tu vy, vy rozprávali tu nejaké svoje dogmy, pojmy a ste tu riešili to, čo riešite na svojich dezinformačných kanáloch, a osobitne, keď ste boli v pozícii človeka, ktorý mal na starosti inšpekciu, tak by ste mali veľmi dobre vedieť, čo to znamená, keď takéto dogmy vypúšťate a takéto klamstvá, ako to vlastne znehodnocuje celú inštitúciu. Takéto hrubé klamstvá. Ale vy viete, že si to môžte dovoliť, lebo ste na pôde parlamentu, môžte povedať čokoľvek, ale hrubo ničíte dôveru v právny štát a v inštitúcie, ktoré si to nijako nezaslúžia.
Ja si dovolím zopár slov ešte k súdom a neodkladným opatreniam, ktoré boli vydané, a následne aj k reakcii pána ministra vnútra. Mali sme tu dve súdne rozhodnutia ohľadom toho, že je dôležité, aby sa policajti, ktorí boli odstavení mimo službu, vrátili späť do služby. A tie neodkladné opatrenia, následne ako boli vydané, tak na to prišla rekcia ministra vnútra. A tá reakcia, ktorá prišla, mi príde zo všetkých asi tých počinov, ktoré urobil, za najvážnejšiu a úplne sa zhodujem aj s poslancom Hlinom, že na to takto jasne poukázal, pretože to, že minister vnútra vyhrážal disciplinárnym a trestným stíhaním, považujem za jeden z najzávažnejších prehreškov, ktoré sa stali, pretože osobitne to považujem za vážne, že to urobil minister, ktorý má pod sebou Policajný zbor, ozbrojené zložky, ktoré majú vo svojej kompetencii vyšetrovať.
Osobitne za závažné to považujem aj preto, že použil vlastne teraz ten nástroj trestného oznámenia, a to v čase, kedy je zrejmé, že jednoducho tá argumentácia na jeho strane je krátka. Jednoducho zjavne zneužíva priestor, ktorý má ako minister vnútra. A zneužíva ho spôsobom, že dáva jasne najavo, že všetci, ktorí sú mu nepohodlní, tak môžu byť šikanovaní trestným oznámením. A to je závažné, že to robí minister vnútra. A toto je pre mňa kľúčový dôvod, prečo by mal odstúpiť.
A na záver by som len povedala, že to, čo ma osobitne mrzí pri ministrovi vnútra, je, že je právnik. Akože ako právnik, jednoducho má k dispozícii určité vedomosti a znalosti a zneužíva ich. A ja som presvedčená, že každý, kto má právnické vzdelanie, tak by mal naozaj obratne narábať s týmito vedomosťami a zručnosťami. A najhoršie je, keď sa spreneveruje aj tomuto právnickému vzdelaniu, ktoré má. A to, si myslím, že sa teraz hrubo deje, pretože svoju právnu argumentáciu by mal využiť napr. pri svojej obhajobe v trestnom konaní, ktoré sme začali vlastne podaním nášho trestného oznámenia, ale takisto v rozkladovom konaní, kde vlastne prebieha konanie ohľadom tých príkazov, ktoré sú napadnuté, ktoré vydal voči policajtom, ktorí sú odstavení mimo služby, ale takisto v súdnom konaní, kde boli vydané neodkladné opatrenia. A takisto by ho mohol využiť na stretnutí s predsedníčkou Úradu na ochranu oznamovateľov. Tam všade by mal využiť svoje znalosti a vysvetliť, prečo konal v súlade so zákonom.
Ale nie spôsobom, že zneužíva svoje postavenie, podáva trestné oznámenie a takýmto spôsobom naozaj rovnakým, ako to robil Štefan Harabin, vytvára strach a napätie a namiesto pokoja je tu obava, že ľudia, ktorí sú čestní a budú chcieť očistiť spoločnosť od korupcie, tak budú za to postihovaní.
Za tento strach, čo vytvára, za toto napätie, za to by mal odstúpiť.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec Hlina, za tvoje vystúpenie. Ja najviac oceňujem tú časť, kde si sa snažil vysvetliť, že ospravedlnenie pre určité skutky jednoducho nestačí.
Ja k tomu tiež poviem viac, a najmä to ospravedlnenie, ktoré tu bolo, tak tiež bolo len také čiastočné, lebo tá vyhrážka bola nielen k disciplinárnemu stíhaniu, ale aj k trestnému stíhaniu a pri tom trestnom stíhaní tých sudcov sme sa teda zatiaľ toho ospravedlnenia nedočkali, takže toto považujem ja osobne za jedno najzávažnejších vecí, ktorá sa tu stala zo strany ministra vnútra. A mne to skutočne pripomína roky, kedy justícii vládol minister spravodlivosti Harabin, pretože malo to presne takéto dozvuky aj také efekty, aj taký slovník, len toto jednoducho teraz také mladšie vydanie. Ale keď sa pozrieme bližšie, aká bola vlastne politika ministra spravodlivosti Harabina voči nepohodlným, tak naozaj minister vnútra Eštok ide ako cez kopirák.
Takže ospravedlnenie v tomto prípade je skutočne nedostatočné a ďakujem veľmi pekne, že si jednoznačne takto na to poukázal.

Ďakujem veľmi pekne.
Alojz, ako vždy veľmi elokventný, plný farby a zaujímavých výrazov v tvojom prejave. Myslím si, že Bin Ládin z Jabloňovej zľudovie, a priznám sa, že odteraz ho budem používať.
To, ale na čo si narážal, je to, čo tu všetci vidíme a zažívame, a to je tá arogancia. Oni ako keby každé ráno si dali väčšiu dávku arogantínu, ako znesú a oni sú tak predávkovaní arogantínom, sú tu nafúknutí, frajeri, chodia a nič nevedia. Vie... že to, že nevedia, viem veľmi dobre napríklad z diplomatických zdrojov zahraničných, keď zahraniční diplomati, naši spojenci a partneri majú záujem rokovať alebo stretávať sa s týmito ľuďmi, ktorí sa tu dostali slepo k moci ako slepé kura k zrnu, a nič nevedia. A dokonca sa im vyhábajú... vyhýbajú a rozprávajú im také hlúposti, že tie špagáty a tie správy, ktoré posielajú domov, len dotvárajú ten obraz hrôzy, ktorý tu vzniká. Takže toto všetko, čo tu zažívame, budeme zažívať ešte viac, ešte s väčšou aroganciou, väčšou tupotou.
A s týmto, samozrejme, treba bojovať a budeme s tým bojovať tvrdo, pretože my nechceme zostať v Rusku, tak ako drvivá väčšina kolegov, ktorý tu je, a keď si pozrie človek ich CV-čka, tak majú že kuchynskú ruštinu. Tak toľko aj rozumejú svetu a takto aj vnímajú celé okolie aj fungovanie, ako by Slovensko podľa nich malo v budúcnosti fungovať.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi do toho vstúpiť a niečo k tomu povedať.
Skôr ako začnem a rozmýšľal som, ako začať, takú jednu drobnú poznámku si neodpustím, lebo si tu pripadám teda na takom (povedané so smiechom) kurze právničtiny z pohľadu takého správneho práva, asi aj pracovného práva, hej, mám taký rýchlokurz a medzitým som aj absolvoval taký kurz toho, že ako sa má rozprávať v parlamente, od tuná kolegov insiderov, pána ministra a pána predsedajúceho, že to si ináč pozrite, fakt to dám odporúčanie, keď rozprával pán Vančo, tak oni sa dvaja medzi sebou rozprávajú, fakt to bolo milé, takto, potom takto. (Rečník sa nakláňa do strán a rukou si kryje ústa.) Viete, že (povedané so smiechom) úplne dôkladne, do milimetru dodržiavali to, že proste si kryli... Dobré vedieť, ja teda akože dobre, ale tak neviem, kto tu má čítačku z pier, asi tu niekto disponuje tou čítačkou z pier, čiže ak chcete, máte niečo tajné, tak pozrite si ten, pán Vančo keď rozprával, presne tam bol aj kurz aj toho, že ako sa treba rozprávať o tajných veciach v parlamente, aby vás nikto iný nepočul. Bohvie o čom rozprávali? (Povedané so smiechom. Rečník sa obrátil k navrhovateľovi.) Možno o Romane Tabák, že čo s ňou.
Otázka stojí, že aj pre mňa, že, hej, že chcem robiť správne veci, je aj celkom očakávané od poslancov, že by také mali robiť. Otázka, teda že či robíme teda správnu vec. Hej, či tretí alebo koľký deň odvolávame a či to je dôvodné. Je to dôvodné. Aj moje vnútorné nastavenie, sám som sa v tom hľadal, je to určite, určite dôvodné. Tých okolností je niekoľko, ja ich spomeniem. Ale okrem iného teda sme sa aj dozvedeli, alebo dávame fakt ľuďom taký zlý signál, ktorý ich môže rozrušiť, hej, čo v tejto dobe nie je dobré, hej, že tých istôt je pramálo, hej, a ešte ďalšiu strácajú, že tie vlastne súdy sú o ničom, polícia je o ničom. Viete, že jeden policajt tak, druhý hentak. Jeden súd tak, druhý hentak. Prokurátor sedí v kríkoch, druhý nesedí v kríkoch, že proste my naozaj búrame to, čo ľudia, ľudia chcú niečomu veriť, však preto vznikli aj náboženstvá, že ľudia potrebujú niečomu veriť, a je dobré, keď veria v tom primeranom rozsahu, hej, a sile aj inštitúciám štátu. A my ich tu fakt poctivo, naozaj veľmi poctivo (povedané so smiechom) spochybňujeme v dlhých vystúpeniach mojich kolegov, hej, že jeden tak, druhý tak.
Čiže čo sa týka tých dôvodov, sú štyri, ja ich tu identifikujem štyri. Ja mám v takej skratke, hej, že prvý je pán Hamran... Hamran, dobre hovorím, prezident, hej? Sa mi pletie Havran, to je zas, poznám z iného prípadu. Že pán Hamran, potom čurillovci, sudca, vyhrážanie sudcovi a Kotek, resp. pani Koteková, teda Bin Ládin z Jabloňového, hej. Čiže to sú, ja identifikujem štyri, štyri veci, o ktorých sa tu rozprávame a že ako s nimi naložiť, plus sa nám tam primiešala taká firemná kultúra.
Ja som sa snažil minule o tom rozprávať. Tá firemná kultúra SMEROHLAS-u, ktorá teda okrem iného sa vykazuje silnými znakmi arogancie, obrovskej arogancie, hej, nie nonšalantnosti, lebo viete, vy viete byť aj šarmantne, šarmantne viete vyhadzovať, hej, s takou nonšalanciou (povedané so smiechom), a potom viete vyhadzovať tak grobiansky, hej, čiže a to je taký pre mňa tuná jasný prípad, pán minister, že a teda, chcel som to aj, hej, aby že sa to nedotklo, hej, že v určitom momente by ste mohli sa javiť aj niekomu, že jako ten Limonádový Joe, ktorý vojde do tej hospody, do tej krčmy a spravodlivo ju vyhádže, hej, s koltami proklatě nízko u pasu, a povie, že teda: „Se mnou přichází zákon, Dagu Badmane!“ Ale viete, on mal, on mal, to, že preto si to pamätáme, neviem, ktorí z vás ti to pamätajú, ja si to ešte pamätám, hej, staršia generácia, tí mladší neviem, prípadne si pozrite. Ale to malo nejaký šarm, hej. To vaše konanie nemalo dokopy žiaden, teda žiaden šarm, tak si to povedzme.
Čiže štyri dôvody plus tá firemná kultúra a tá arogancia. A ja by som ešte pridal jeden, taký môj osobný, moje vnímanie z toho, ako mám napočúvané, a aj výsledovka mi z toho tak vychádza, hej, a tá výsledovka je u mňa, teda u vás, vo vašom prípade aj určité nezvládnutie, prípadne môžme povedať, čo by sa to aj, keby sa to aj dotklo - aj neschopnosť, hej, zastávať túto funkciu.
Hej, lebo vlastne výsledky sú ukazovateľom. My čo sme tak pragmaticky zameraní, nerozprávaj mi, prečo si to nedokázal, hej, povedz mi, či si to dokázal, hej, lebo všetci majú kopu dôvodov (povedané so smiechom), prečo niečo neurobili, ale manažérsky zaujíma, či si urobil, alebo neurobil.
Viete, vy ste mali plniť nejaké úlohy, len dopadlo to zle. Vy ste mali, viete, vyhádzať dvojníkov, grázlov a všetky adjektíva, čo tu zazneli, hej, z vášho uhla pohľadu, ale vlastne ste vyrobili martýrov a ľudí, ktorí tu, ktorí tu ešte s nami vo verejnom priestore dlho budú. Z toho to tak celé vychádza. Skúsim v rýchlosti preletieť.
Pán Hamran, viete, keby ste chceli odstaviť pána Hamrana, tak ste mali vydržať tie tri dni alebo štyri. Ako by ste krajšie odstavili Hamrana, ako keby vám chcel dať podpísať papier, že chce ísť do Thajska, hej, že keby to naozaj bolo tak, hej, on by vlastne, by ste dokázali to, že teda on sa chcel nejako sa spratať do sveta, ísť do Thajska, tak toho chlapa by ste odpísali na sto rokov. Hej, proste on politicky by akože neprežil nič. A vy ste toto nezvládli a vyrobili ste politika. Hej, vlastne... (Ruch v sále. Rečník sa obrátil k predsedníckemu pultu.) Ak dovolíte, mňa to ruší. Môžem? Nemusíte mňa počúvať, mne je to jedno, len nerozprávajte, kolegovi povedzte, hej. (Smiech v sále.) Demokracia je o tom, že keď treba počúvať, treba počúvať, aspoň sa tváriť, a keď niekto rozpráva, tak môžte ísť za dvere, mne to nevadí. (Reakcia z pléna.) Pre mňa, za mňa. Dobre, čiže vrátim sa k tomu.
Čiže ak ste chceli odstaviť Hamrana, sa vám podaril presný opak, vyrobili ste martýra. Hej, máme tu proste z pána Hamrana a ja mu fandím, však nech, budeme mať asi ďalšieho politika, hej, aj také sú nejaké proklamácie, že sa, že má nejaké ponuky, že sa o to zaujíma, uvidíme, hej, či, či nájde v sebe tú silu.
Tu len chcem upozorniť na jeden fenomén, ktorý sa stáva fenoménom, a aby to neprerástlo tú únosnú mieru, že aby to nebolo too much, lebo viete, už tu máme dneska dvoch policajných prezidentov, šéfa inšpekcie (povedané so smiechom), že už sa vás tu zbiera, čo ja nehovorím, že to je dobré, len vždycky, viete, aby tu nebolo, a tiež by nebolo dobré, keby tu bolo tridsať poľnohospodárov, hej, alebo viete, že. Čiže do určitej miery, hej, aby sme týmto zápasom, ktorý sme teraz, o spravodlivosť, vytvorili v našej krajine, na konci nespôsobili to, že v parlamente bude päťdesiat bývalých policajtov, hej. To tiež nemusí byť dobre, hej, nemusí to byť dobre pre... pre... čo potrebujeme.
Čiže prvý ten Hamran, potom páni čurillovci. Viete, hovorilo sa, že teda druhá chyba, hej, čo ste nezvládli. Hovorilo sa, že Beatles, nie, že oni boli, že slávnejší (povedané so smiechom) ako Ježiš Kristus, viete, keby nám Kuffa nepripomenul Krista kráľa, tak čurillovci by to mohli povedať, hej, že sú, sú dneska populárnejší naozaj, že to je až, že koľkokrát, keby to niekto počítal, však to sa dá vytiahnuť možno z tých viet, že koľkokrát zaznelo čurillovci, no strašne veľa. Len viete, oni tu nie sú.
A tuto, myslím, pán minister, vy ste to povedali, že z nejakého prepisu ste citovali, že chceli strieľať deti. Viete, že, že naozaj, že podľa mňa, to je hrozné, lebo keď, viete, že nič nedokazuje viac, vytrhnuté z kontextu, ako to, že vy to tu poviete úplne meritórne, že chceli strieľať deti. No, povedzte mi, kto chce strieľať deti? Viete, to naozaj, to naozaj sa nerobí, hej, že, lebo to nemôžte takto vytrhnúť, hej, že, niekto chcel strieľať deti, a aj tu pre vás nenávidení čurillovci. Nemôžete to robiť, nie je to fér, nemôžu sa brániť. A znova ste to nezvládli, lebo vieš č... viete, čo ste vyrobili?
Vyrobili ste si nepriateľov. Podľa mňa ste si vyrobili dosť silných nepriateľov a tí chlapci možno poodchádzajú zo zboru, ja neviem, možno tam budú, ale poznajúc niektoré povahy, ja sám napríklad, keby ste toto mne urobili, tak demokracia mi umožňuje si urobiť súkromnú detektívnu kanceláriu, aby som snoril, aby som išiel jak po údenom. Viete, lebo keď niečomu verím, tak to, čomu verím, to sa snažím preukázať. Čiže ani tu ste nevyhrali, ani v pohľade čurillovcov, ste si vytvorili podľa mňa dosť silnú skupinu, počúvať tu, že kto sú a čo sú a s kým, s kým vy... kým, koho vyriešili, hej. Toto ma zaujalo, čo povedal pán Galko, že vyriešili piťovcov a všetky tieto skupiny, lebo to tu bolo v Bratislave. Ja v Bratislave žijem, podnikám, ja viem, jak to tu chodili a kto sa im skláňal, opätky zrážal, hej. A keď tu boli ľudia, ktorí sa im postavili, klobúk dole.
Ja som sám zažil piťovcov, kde som sa tri roky s nimi naťahoval, policajti sa ma pýtali: „A, pán Hlina, vy viete, kto to je?“ Hovorím: „Viem. No a čo?“ Prokurátor sa ma pýtal, prokurátorka: „A vy viete, kto to je?“ „Viem. No a čo?“ Tri roky to trvalo a dvoch z nich a jedného z nich odsúdili. Sme si dali tú robotu, že sme vydržali napriek tomu, že sme vedeli, že kto to je. No a čo. Aj som sudcovi vtedy na súde v justičáku povedal: „Pán sudca, ja som prežil dlhé roky za Uralom, za Kaukazom, videl som, čo som videl, počul som, čo som počul, ale ja som v Európskej únii, ja som na Slovensku, v krajine Európskej únii a ja chcem, aby tu platilo právo.“ A... a stálo ich tam, myslím, že vtedy desať v tej chodbe a sudca povedal, čo povedal.
Viete, čiže o to väčší rešpekt mám k ľuďom, ktorí, poznajúc tie reálie, tiež stáli za slovom, hej. Čiže to bol pre mňa dosť silný impulz na to, aby som ich v tomto kontexte spomenul.
Máte, to je druhý, tretí, máte sudcu, že teda pán Eštok na neho vybehol, jak sa treba ospravedlniť, či teda jak mu treba dať kárne, a potom že sa ospravedlnil, že netreba. Akože... (Povedané so smiechom.) Nuž, no tak to poviem, že sviatosť zmierenia, spoveď, je... je teda, že môžte. A to je dobre, že môžte, hej, vlastne uvoľňuje to tú dušu. Má to, naozaj to, nechcem do tejto debaty ísť hlbšie. To je úplne v poriadku. Ale my sme parlamentná demokracia a pán minister Eštok je minister. To nemôže, že, viete, že ukradol som telku (povedané so smiechom), vrátil som ju a ospravedlňujem sa, však nechajte ma, však mne je tam dobre. Viete... A to možno nebol vhodný príklad. Alebo že zbil som ženu, ospravedlňujem sa. Však sme tu mali Kollára, nie, ktorý sa ospravedlnil, neospravedlnil, že podľa mňa to tak nefunguje. A podľa mňa my máme právo, hej, robiť veci dobre a my musíme chcieť od politikov, že nech nerobia niektoré veci. A keď ich urobili, však síce sa ospravedlnili, O. K., ale my máme právo chcieť politikov, chcieť ministrov, ktorí sa nemusia ospravedlniť, aj keď sa ospravedlnili. Nech ich urobili. Urobil si chybu, chlapče, plať! To platilo a je to v celku funkčné. Ľudia si vedia dávať pozor, lebo keď nebudeme trestať za chyby, potom sa, potom tie chyby budú množiť, množiť a dopadneme tak, ako sme teraz. Že ja, ja... neočakávajte odo mňa nejaké (povedané so smiechom), veľkú empatiu, hej, že teda, že ospravedlnil sa, ergo, ergo vybavené. Nie, pre mňa to nie je vybavené, urobil to.
Posledný, ten štvrtý čierny bod bol pani Koteková, resp. pán Kotek. Trošku ich spájam. Ja som si vypočul ten rozhovor s pani Kotekovou a tam som sa vlastne dozvedel, že prečo vlastne pána Koteka chytali jak Bin Ládina (povedané so smiechom), viete, že s tou veľkou výpravou a s tou a s tou epickosťou. Pani Koteková spomínala v tom rozhovore, že oni s manželom trénujú deti karate, hej.
A teraz, že vlastne neviem, neviem, ktorí ste si všimli pri úvodnom slove Roberta Fica, pri odôvodňovaní toho, že vláda za ním stojí, on spomenul karate. On fakt, skúste si to, priamo spomenul, nemal tú odvahu to rozviezť. Možno niekoho z nich to povedali, ale nikto to nemal odvahu rozviezť, že celý ten epický zásah na Bin Ládina z Jabloňového bol preto, lebo však on je karatista, a báli sa, že by vyhádzal, viete, že, celú tú posádku v Malackách, hej. Čiže oni preto to urobili, hej. Ale zdá sa, že nikoho nenašli, hej. Zdá sa, že... (povedané so smiechom) sa nenašli odvážni. A... ale viete, takto absurdne my tu žijeme, že toto sa niekde v tých kruhoch hovorí. Robert Fico to v tom úvodnom slove povedal. Karate, všimnite si, počúvajte. Karate. Aký kontext to dával? Presne taký, aby oni mali výhovorku, že prečo.
Nie, viete, čo chceli urobiť? Chceli ho pokoriť a to sa nerobí. Viete, pokoriť človeka v jeho rodnej dedine pred jeho ženou a jeho synom, no, to poviem, to sa nerobí. Viete, to máte nepriateľa na život a na smrť. To sa nerobí. Pri chlapovi sa to nerobí, hej, že proste to, no nevychádza to, hej. Čiže nech sa páči.
No, čiže bilancia, bilancia, pán minister. Len ne-ne-ne-nejde do plusu (povedané so smiechom), nejde do plusu. Je to skôr hrubý mínus.
Takže mám tu ešte taký jeden bod, ten, ten si poviem, lebo sa mi to aj celkom rýmuje, že (povedané so smiechom), že k tomu zásahu v tom Jabloňovom, hej, lebo, viete, že čo si tí ľudia môžu myslieť, že keď my tu chytáme ich kolegu, ktorý vlastne len išiel autom do roboty, išiel ho odovzdať a chytajú ho ako Bin Ládina, čiže čo si oni môžu myslieť, tí, čo vedia, aké sú problémy, lebo však teraz sa stretávame.
Viete, tu bijú ženy, hej, násilie, je toho dosť. Podľa mňa sa to nejako čoraz častejšie zjavuje. Okrádajú tu dôchodcov, to tu je normálne nejaký národný šport. Ja som sa venoval nebankovkám, ale teraz vyzerá, že tu je iný šport, hej, že cez telefóny okráda dôchodcov, a potom tu šikanujú deti, hej, to tiež vieme, takže podľa mňa polícia má čo robiť. Viete, že úlohy polície podľa mňa sú definované, a keby to bolo tak, že neni čo robiť, krútime prstom, no tak ideme chytať kolegu. Ale viete, že naozaj, že, je čo robiť, tak nech polícia robí to, čo má robiť. To by som naozaj chcel povedať. A myslím, že aj občania to očakávajú, a preto aj platia tú políciu.
Viete, políciu neplatí pán Šutaj Eštok ani Robert Fico, hej, políciu platí štát, hej. A my máme mať nejaké očakávania. My sme tu na to, aby sme sledovali, či tie očakávania, očakávania sa plnia. Je taká mocenská zásada v Číne, ja som to vedel aj čínsky, že „sha ji jing hóu.“ Možno už teraz nemám ten, tieto tóny, tie štyri čínske tóny, ale to je tá mocenská zásada, hovorí, že „kill the chicken to scare monkey“ - zabi sliepku, aby si vystrašil opicu. To vyskúšal pán minister, hej. Chcel vyslať signál, že teda jak, ja sa vysporiada s tými, len pozor, to je čínska zásada, hej. Ona nefunguje v parlamentnej demokracii. A tým chcem končiť, hej, že ona, ona funguje niekde, ale nefunguje v parlamentnej demokracii, lebo sa to nedá, hej.
Pán Hamran bude politik, čurillovci budú asi nahnevaní policajti alebo možno súkromní detektívi, pán Kotek bude si tiež riešiť, proste tá bilancia jemu vyšla zle a bude sa s tým musieť on vysporiadať.
Pán minister, končím. Zle ste začali, mali ste sa ovládnuť. Viem, že ste boli asi nabudený a koniec-koniec možno v niečom (povedané so smiechom) by sa to ľudsky dalo aj chápať, že, že ste boli tak pripravený v tej, v tej stajni vyštartovať – obrazne hovorím –, hej, že ste potom, jako vás pustili, tak ste jak ten žrebec vybehli, nepozerali ste napravo, naľavo. Len to je tá schopnosť muža... aj a aj ženy, hej, sa ovládnuť, hej.
Naozaj keby ste chvíľku počkali, urobili to kulantnejšie, elegantnejšie, tak my tu nie sme, sme doma, hej (povedané so smiechom), vy nemáte čierny, štyri čierne puntíky. A to, a to sa bude s vami niesť, lebo vy ste si do toho štartovacieho balíčka nabalili, by som povedal, že dosť ťažký batôžtek, ktorý vás bude ťažiť a ťahať k zemi.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

No... nenapočítal som do dvoch, takže mi neplynie čas. Takže ako povedal pán poslanec Grendel... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Pán poslanec, čas vám naozaj nejde, tak poprosím technikov. (Krátka pauza pre nastavenie hlasového zariadenia.) Veď to refrešujete, žiadne stopky. Normálne to pustite.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Už to ide. Ďakujem.
Čiže ako povedal pán poslanec Grendel, tie základné otázky sú jasné. Musel, alebo nemusel pán minister vnútra pozbaviť výkonu štátnej služby obvinených policajtov? Otázka je jasná, nemusel. Ak by aj zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru hovoril, že musel, mohol pri tom prie... porušiť zákon o ochrane oznamovateľov. Nemohol. V kolízii dvoch zákonov si vybral ten, ktorý nemal dostať prednosť podľa ustálených právnych zásad. A nezachráni to ani žiadna výnimka cez druhú vetu, lebo sa nevzťahuje na tento prípad, a rovnako to nezachráni ani odvolávanie sa na poznámkou, poznámku pod čiarou.
A to, že sa minister mal obrátiť na úrad, tvrdí aj samotný Úrad na ochranu oznamovateľov. V reakcii na to sa pán minister nevyhráža predsedníčke úradu trestným stíhaním, ale vyhráža sa tým, že bude zmenený zákon. A teda buď ten zákon treba meniť, ale to, tým sa vlastne koalícia priznáva, že minister vnútra postupoval v rozpore so zákonom, alebo ten zákon meniť, meniť netreba, ak je to tak, ako tvrdí koalícia, že minister zákon neporušil.
A toto, čo tu zažívame, nie je útok len na konkrétnych vyšetrovateľov, nie je útok len na boj proti korupcii, ale je to útok na demokratické inštitúcie a na právny štát. A ide o inštitúciu, ktorá bola vytvorená legislatívne za čias vlády SMER-u, teraz keď začína fungovať, keď sa ukazuje jej opodstatnenosť, tak ju vláda SMER-u ide zrušiť.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolega Ondro Dostál, ďakujem za tvoje podrobné odborné vystúpenie, rozobral si a podrobne si odôvodnil pochybenia ministra vnútra.
Chcem však upozorniť na iný fakt, že čo vlastne koalícia považuje za dôležité pri rokovaní o programovom vyhlásení, kompletne celá vláda necítila žiadnu potrebu zapájať sa do rozpravy. A to je programové vyhlásenie najzásadnejší dokument, ukazujúci, kam bude Slovensko v tomto volebnom období smerovať, avšak ani ministri, ani poslanci nemali čas ani chuť diskutovať, no veď im asi vlastne na Slovensku nezáleží. A na čom koalícii skutočne záleží, je vidieť práve teraz pri odvolávaní ministra vnútra. Zrazu dokázila... dokázala koalícia diskutovať celé dva dni v kuse, čas a chuť diskutovať ukázali ministri aj poslanci. No koalícii záleží len na sebe. Eminentne im záleží na tom, aby vyšetrovania korupčných prípadov ich a ich nominantov boli zastavené, aby postupne išli do stratena, a týmto, a to je možno rovnako dôležité, dávajú aj signál do budúcna, že korupcia bude opäť tolerovaná a nebude sa vyšetrovať.
Vo voľbe medzi občanmi a sebou si koalícia vybrala seba.
Ďakujem.

Chcel som povedať, že vážený pán minister, ale nevidím tu váženého pána ministra v tejto chvíli, tak rokujeme bez, bez členov vlády.
Takže, vážené kolegyne, vážení kolegovia, podstatou toho návrhu alebo najdôležitejším bodom, prečo odvolávame ministra vnútra už krátko po vyslovení dôvery vláde, je, sú závažné podozrenia z porušenia zákona ministrom vnútra pri policajných čistkách.
Bez toho, aby takéto podozrenia existovali, predpokladám, že takýto návrh by do parlamentu neprišiel, lebo keby prišiel, tak by prišiel asi, asi neskôr. To, akým sa, akým spôsobom sa pán minister vnútra Šutaj Eštok zachoval k policajnému prezidentovi pánovi Hamranovi, je síce chrapúnske, ale v zásade neporušil tým zákon a mal právo to urobiť.
To, že si pán minister Šutaj Eštok vybral za šéfa inšpekcie pána Zuriana, je zlá voľba vzhľadom k tomu, čo vieme o pánovi Zurianovi. Vymenovať jedného z hlavných aktérov vojny v polícii za šéfa inšpekcie s ambíciou, že tú vojnu ukončí, je niečo podobné, ako keby demokratický Západ prestal podporovať Ukrajinu, a tým by ukončil vojnu Ukrajin... vojnu na Ukrajine tým, že umožní Rusku, aby Ukrajinu porazilo a okupovalo.
A predpokladám, že samotné vymenovanie pána Zuriana by, by nebolo dôvodom pre podanie návrhu na vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra. Rovnako ani samotná šaškáreň na hraniciach, ktorá akože mala odstrašiť migrantov. To je smiešne, môžeme sa baviť o tom, že či to mohlo byť účinné, alebo nemohlo byť účinné. Ale nič z tohoto samé osebe ani spolu by pravdepodobne neviedlo k tomu, aby sa našlo 30 opozičných poslancov, ktorí dajú návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra a oznámia to ešte pred tým, ako sa bude rokovať o programovom vyhlásení vlády.
To podstatné teda je, čistky v Policajnom zbore a porušenie zákonov, ktorých sa podľa nášho názoru dopustil pán minister, a tomu sa budem venovať vo svojom vystúpení.
Pán minister vnútra dočasne pozbavil výkonu štátnej služby vyšetrovateľov Policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúry, a teda odvolal vicepre... prezidenta a viceprezidentov, a hneď sa objavila kritika, že pri tom porušil zákon, konkrétne zákon o ochrane oznamovateľov, ktorý v § 7 ods. 1 uvádza, že zamestnávateľ môže urobiť právny úkon alebo vydať rozhodnutie v pracovnoprávnom vzťahu voči chránenému oznamovateľovi, na ktorý nedal súhlas, len so súhlasom úradu. Na argument, že keďže sa to týkalo aj viacerých príslušníkov Policajného zboru, ktorí mali status chránených oznamovateľov, zaznela zo strany pána ministra a jeho obhajcov politických, argumentácia, že musel to urobiť, lebo mu to prikazuje zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru.
Nechám teraz bokom to odvolanie pána Kišša, viceprezidenta Policajného zboru, ktorý nie je obvinený, a tam ani táto argumentácia nesedí a sústredím sa na vyšetrovateľov NAKA okolo Jána Čurillu, ktorí, ktorí obvinení, obvinení sú. A treba si odpovedať na dve otázky. Tá prvá otázka je, či musel, alebo nemusel pán minister vnútra odvolať obvinených príslušníkov Policajného zboru podľa zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru. A tá druhá otázka je, ak by sme dospeli k záveru, že musel, tak či tak mohol postupovať v rozpore so zákonom o ochrane oznamovateľov.
Sú to akési dve argumentačné línie, ktorými sa pán minister bráni. A chcel by som ukázať, že ani jedna nie je dostatočná, ani jedna nesedí. K tej prvej otázke, musel alebo nemusel pozbaviť výkonu štátnej služby obvinených policajtov. Pán minister to na začiatku prezentoval tak, že ak je policajt obvinený, musí byť dočasne pozbavený výkonu štátnej služby. Bodka. Nič sa s tým nedá robiť.
Ale nie je to tak. Stačí si prečítať celé znenie § 46 ods. 1, ktoré hovorí o tom, že policajt musí, sa musí dostatočne pozbaviť... do... do... policajt sa musí dočasne pozbaviť výkonu štátnej služby, ak by jeho ďalšie ponechanie vo výkone štátnej služby ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby alebo priebeh objasňovania jeho konania a je dôvodne podozrivý, že
a) porušil služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom alebo
b) spáchal trestný čin.
Čiže nie je automatické, že musel, aj keď v tom ustanovení sa slovo musí používa, ale zároveň musia byť splnené obe podmienky, teda podmienka, že buď porušil služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom, alebo spáchal trestný čin, jedno z toho.
A zároveň musí byť splnená jedna z tých prvých dvoch podmienok, že by jeho ďalšie ponechanie vo výkone štátnej služby ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby alebo priebeh objasňovania jeho konania. A hlavne musí to byť odôvodnené. V personálnych rozkazoch je odôvodnené... alebo odôvodnené, popísané iba samotné trestné stíhanie, nie ohrozenie dôležitého záujmu štátnej služby alebo priebehu objasňovania ich konania.
Všetko zacitujem kompletne z personálneho rozkazu, akým spôsobom minister odôvodnil, že je dôležitý, že je ohrozený dôležitý záujem štátnej služby alebo objasňovanie jeho konania. Citujem: „Ďalšie ponechanie menovaného vo výkone štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby a priebeh objasňovania jeho konania.“ To je všetko. Nič viac sa na tému, akým spôsobom by bol ohrozený dôležitý záujem štátnej služby alebo objasňovanie konania dotknutých policajtov, nič ďalšie sa nedozvieme z personálneho rozkazu.
Stačí to? No evidentne to nestačí. A tu by som si pomohol metodickým usmernením k dočasnému pozbavovaniu výkonu štátnej služby, ktoré pochádza ešte z 15. júna 2006 a z ktorého by som si dovolil pár viet zacitovať: „Z uvedeného je teda zrejmé, že nie každé dôvodné podozrenie z porušenia služobnej povinnosti alebo zo spáchania trestného činu, je potrebné riešiť dočasným pozbavením výkonu štátnej služby.“ Úplný opak toho, čo hovorí pán minister. Nie každé. Musia byť splnené obe podmienky.
„V tejto súvislosti je potrebné upozorniť,“ že návrh na na... „že návrh nadriadeného na dočasné pozbavenie policajta výkonu štátnej služby, musí byť podrobne odôvodnený. V návrhu treba konkretizovať, prečo nemožno ponechať policajta vo výkone štátnej služby, to znamená, aký dôležitý záujem štátnej služby by jeho ponechaním v službe bol ohrozený, resp. ako by policajt mohol ohrozovať priebeh objasňovania jeho konania, ak by nebol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby. Súčasne je potrebné priložiť s vecou súvisiaci spisový materiál. Podľa § 241 ods. 3 zákona je potrebné v odôvodnení rozhodnutia o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby policajta uviesť všetky skutočnosti, ktoré sú podkladom na toto personálne opatrenie, na základe akých dôkazov sa koná, ako nadriadený získané dôkazy vyhodnotil, a z ktorých právnych predpisov pri tom vychádzal. Ak by takto nebolo postupované, treba reálne predpokladať, že rozhodnutie bude v opravnom konaní zrušené.“
Ešte raz, akým spôsobom pán minister odôvodnil ohrozenie dôležitého záujmu štátnej služby. Konštatovaním, že ďalšie ponechanie menovaného vo výkone štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby a priebeh objasňovania jeho konania.
Je teda úplne zjavné, že v odôvodnení toho personálneho rozkazu nie je nijako, nie že podrobne, nijako nie je odôvodnené, v čom by to ohrozenie dôležitého záujmu štátnej služby malo spočívať.
Účelovosť konania ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka, je zrejmá aj zo skutočnosti, že politicky nepohodlných vyšetrovateľov a funkcionárov Policajného zboru postavil mimo službu okamžite, a ostatných policajtov, ktorí sú obvinení z úmyselných trestných činov, až neskôr, keď sa vzniesla kritika, aby sa nepovedalo, že postupoval selektívne, ale práve tým potvrdil, že postupuje selektívne, pritom aj vo vzťahu k všetkým ostatným obvineným policajtom, musia byť splnené obe podmienky, ak nie sú, tak sa minister dopustil porušenia zákona aj vo vzťahu ku nim.
A zákon hovorí o dôvodnom podozrení zo spáchania trestného činu, nerozlišuje medzi úmyselným a nedbanlivostným trestným činom, čiže môže nastať situácia, že niekto je dôvodne podozrivý zo spáchania nedbanlivostného trestného činu, a ak je naplnená niektorá z tých zvyšných dvoch podmienok, že by to ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby alebo priebeh objasňovania jeho konania, tak by mal byť pozbavený štátnej služby bez ohľadu na to, že ide o nedbanlivostný trestný čin. A, naopak, aj keď je niekto dôvodne podozrivý zo spáchania úmyselného trestného činu, ale nie sú splnené tie zvyšné podmienky, tak by nemal byť postavený, pozbavený výkonu štátnej služby.
Vzhľadom na vyššie uvedené je podľa môjho názoru úplne zjavné, že minister nemusel pozbaviť výkonu štátnej služby vyšetrovateľov, ale mal skúmať, či je splnená aj druhá podmienka, a pokiaľ by dospel k záveru, že je, mal by to podrobne odôvodniť v odôvodnení rozhodnutia. To neurobil. To je mimo diskusie, že to neurobil, lebo neodôvodnil to nijako.
Druhá otázka, ak teda by sme predpokladali, že minister musel podľa zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru pozbaviť výkonu štátnej služby dotknutých príslušníkov Policajného zboru, dáva mu to právo postupovať v rozpore so zákonom o ochrane oznamovateľov? Nie. Ak dva zákony hovoria niečo iné, minister nemôže len tak sa rozhodnúť, že jeden zákon budem rešpektovať a druhý zákon poruším. Niekedy je rozpor medzi dvoma zákonmi iba zdanlivý a je možné postupovať tak, že sa dodržia oba, ak by pán minister požiadal o súhlas úrad a presvedčil by ho, že sa tým nesleduje odvetné opatrenie voči vyšetrovateľom, dostal by súhlas a mohol by postaviť policajtov mimo štátnej služby.
Ale áno, môže nastať situácia, že existuje rozpor medzi právnymi normami, že jeden zákon vám hovorí to a druhý zákon vám hovorí niečo iné, čo je navzájom nezlučiteľné. Ale v tejto situácii nie sme, nie sme bezmocní a už od čias rímskeho práva existujú výkladové zásady, podľa ktorých možno postupovať, ak si dve právne normy navzájom odporujú. Tá základná je, že sa volá, nazýva lex superior derogat legi inferiori, to znamená, že právny predpis vyššej právnej sily má prednosť pred právnym predpisom nižšej právnej sily, napr. zákon pred vyhláškou alebo ústava pred zákonom. V tomto prípade máme právne predpisy rovnakej právnej sily.
Ale máme tu potom ďalšie dve výkladové pravidlá, podľa ktorých sa mohlo a malo postupovať. To prvé je lex specialis derogat legi generali, to znamená, že konkrétny zákon, konkrétnejšia právna úprava má prednosť pred všeobecnou právnou úpravou. Čiže napríklad ak máme tú istú vec upravenú v zákone o obecnom zriadení aj v zákone o Bratislave a Košiciach, tak vo vzťahu k Bratislave a Košiciam sa má postupovať podľa tej úpravy, ktorá je v zákone o Bratislave a zákone o Košiciach, nie podľa tej všeobecnej. Alebo keď máme nejaké lehoty alebo postupy v konaní v správnom poriadku a máme lehoty a postupy v stavebnom zákone, tak prednosť pri stavebnom konaní má, samozrejme, tá úprava, ktorá je v stavebnom zákone, nie všeobecná úprava v správnom poriadku.
A je teda zjavné, že lex specialis je zákon o ochrane oznamovateľov, pretože Zákonník práce, zákon o štátnej službe, zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, upravujú pracovnoprávne vzťahy alebo služobné vzťahy všeobecne. Zákon o ochrane oznamovateľov ich upravuje vo vzťahu k oznamovateľom.
Tu to také zaujímavé sme zažili, že aj pán spravodajca Gašpar tu citoval z toho neodkladného opatrenia, jediného, ktoré bolo v prospech ministra, kde sa hovorí, že „súd sa nestotožňuje ani s právnym názorom právneho zástupcu, že zákon o ochrane oznamovateľov je lex specialis, nakoľko ide o dva právne predpisy rovnakej právnej sily,“ tá zásada lex specialis nemá nič spoločné s rôznou právnou silou, a ďalej sa pokračuje: „či a ktorý z týchto predpisov je lex specialis, je otázka výkladu in concreto, ktorý záujem je dôležitejší, či je to ochrana oznamovateľa protispoločenskej činnosti, alebo záujem štátu, ako aj fyzických a právnických osôb na tom, aby službu policajta nevykonávali osoby, proti ktorým je vedené trestné stíhanie.“
Bezosporu sú obidva záujmy veľmi významné a legitímne. Opäť, posudzovanie vážnosti záujmu nemá nič spoločné s tým, akým spôsobom rozhodneme, čo je lex specialis. Tam ide o konkrétnosť a všeobecnosť právnej úpravy.
Tretia zásada alebo pravidlo, výkladové, sa nazýva lex posterior derogat legi priori. Hovorí o tom, že neskorší zákon má prednosť pred skorším, teda že neskoršia vôľa zákonodarcu má mať prednosť pred tou dávnejšou. Aj tuto je to úplne jednoznačné, zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru pochádza z roku 1998, zákon o ochrane oznamovateľov z roku 2019. Teda je jasné, že minister vnútra mal rešpektovať aj zákon na ochranu oznamovateľov a v prípade konfliktu medzi tými zákonmi, aby tam bol, mal dať prednosť tomuto zákonu.
Dodatočne sa objavil argument, že minister nemusel rešpektovať zákon na ochranu oznamovateľov, lebo v tomto prípade platí výnimka podľa druhej vety § 7 ods. 1, teda že súhlas úradu sa nevyžaduje, ak sa pracovnoprávnym úkonom priznáva nárok alebo ak ide o pracovný úkon súvisiaci so skončením pracovnoprávneho vzťahu, ktorý je dôsledkom právnej skutočnosti, ktorý, ktorá nezávisí od posúdenia zamestnávateľa. Žiadny nárok sa tým nepriznáva, nejde o pracovnoprávny úkon súvisiaci so skončením pracovného pomeru alebo pracovnoprávneho vzťahu. Už, už toto samotné vylučuje použitie tejto druhej vety, ale to skončenie pracovnoprávneho vzťahu musí súvisieť alebo byť dôsledkom právnej skutočnosti, ktorá nezávisí od posúdenia zamestnávateľa. V tomto prípade je úplne zjavné, že to od posúdenia zamestnávateľa závisí, pretože musí byť posúdené, že či by ponechanie vo výkone štátnej služby ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby alebo priebeh objasňovania jeho konania. To nie je objektívna skutočnosť, to je vec posúdenia zamestnávateľa.
Posledná obranná línia, kde, kde sa hovorí o tom, že v poznámke pod čiarou, a opäť to tu aj pán spravodajca citoval, je odkaz na zákon o štátnej službe, ktorý hovorí o tom, že služobný úrad zaradí štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby, ak bol obvinený zo spáchania úmyselného trestného činu a... čiže obdobná úprava je spomínaná v poznámke pod čiarou vo vzťahu nie k zákonu o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, ale k zákonu o štátnej službe, ale poznámka pod čiarou má len informatívny charakter.
Keď text zákona hovorí niečo iné ako poznámka pod čiarou, platí to, čo je v texte zákona, v tomto prípade zjavne text zákona hovorí niečo iné, ako poznámka pred čia... pod čiarou, takže poznámka pod čiarou nie je dôležitá, dôležité je to, čo hovorí zákon. Zákon hovorí o tom, že minister mal dať, mal požiadať o súhlas úradu, neurobil to, porušil z... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Spišiak, no, súhlasím s tým, čo ste povedali vo svojom vystúpení.
A okrem iných vecí ma tam zaujalo to vaše vyjadrenie, že zasa nestihnete povedať všetko, čo ste chceli povedať. Tak by som sa chcel spýtať ešte, že čo by ste ešte chceli povedať. Máte na to ešte dve minúty.
Ďakujem. (Smiech v sále.)

Pán poslanec, povedali ste z toho mnoho, ale naozaj málo sa týkalo toho, o čom je táto schôdza, a to mohli by sme sa rozprávať o dôvodoch predsa, ktoré súvisia s návrhmi na odvolanie ministra vnútra Eštoka.
Vy tvrdíte, že ľudí nezaujíma, čo urobil pán minister po jeho nástupe do funkcie, že ľudí nezaujíma, akým spôsobom odstavili mimo služby policajtov, že majú iné problémy. Len sa asi pozeráte iba na tých ľudí, ktorí asi čítajú vaše profily a dávajú vám lajky, a nepozeráte sa na voličov, ktorí nevolili túto vládnu garnitúru, a nebol aj... nebo... a táto vládna garnitúra sa neopiera o väčšinu. To znamená, ak je niekto pri moci, mal by sa aspoň tváriť, že má záujem, aby sa rešpektovali zákony, a nestačí, že bude o tom rozprávať, že tie zákony rešpektuje, takže nie, nestačí, že pán minister rozpráva, že rešpektuje zákony.
Nie, nestačí, že hovorí, že už tu nebude vojna v polícii, keď súčasne začína vojnu inštitúcií. Podáva trestné oznámenia voči tým, ktorí sú mu nepohodlní, a dáva mimo služby tých policajtov, ktorí sú mu nepohodlní, a to spôsobom, ktorý jednoducho nemôžeme akceptovať, a preto je tu teraz táto schôdza o dôvodoch odvolávania, aby sme si to povedali. Takže v krátkosti, tie dôvody, ktoré uvádza pán minister, že odstavil týchto policajtov mimo služby, nijakým spôsobom sa nedajú oprieť o zákon. Nedajú sa oprieť ani o zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a nedajú sa oprieť ani o tie dôvody, ktoré sú priamo v zákone, kedy môžete dať policajta mimo služby, alebo resp. máte. Jednoducho tam tieto dôvody ani v samotnom rozhodnutí, ktorým rozhodol minister, tak tam nie sú. A o tom sa tu treba rozprávať.
A tie ostatné veci, ktoré tu spomínate, nie je na to priestor, aby sa dalo na všetko reagovať, ale sú naozaj ni... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Ševčík, teda neviem, či som dobre počul, ale vy ste označili vyšetrovateľov NAKA za škodnú, ktorej sa treba zbaviť? To, to naozaj myslíte vážne, že ak vy niekoho považujete za škodnú, ktorej sa treba zbaviť, tak minister vnútra môže, nerešpektujúc zákony, sa zbaviť policajtov len preto, že ich považuje za škodnú?
Pýtali ste sa na to, že prečo nemal štatút oznamovateľa vyšetrovateľ Emmel, už teda bola na to odpoveď. Ten štatút sa neudeľuje automaticky, tu nie je nejaký úrad, ktorý by skúmal všetkých a pýtal sa, či nechcú štatút oznamovateľa. O štatút oznamovateľa treba požiadať, keď niekto oňho požiada, tak príslušný orgán vyhodnotí a buď mu ho udelí, alebo mu ho neudelí.
No, a pokiaľ ide o zákrok proti pánovi Kotekovi, opäť neviem, teda či som dobre počul, že je vlastne jedno, či tam bola manželka, alebo nebola v tom aute. No nie je to jedno. Nebola v tom aute, išla, išla v inom aute. A tá situácia je teda dosť absurdná, keď máte súhlas nadriadeného na používanie motorového vozidla, idete v piatok domov, máte ten súhlas a potom sa zmení ten nadriadený a ten nový nadriadený vám ten súhlas zoberie, tak vy sa tým autom ani nemôžete vrátiť na pracovisko? Čo mal v takej situácii robiť, mal, mal ho nechať tam, kde je? To nie je, že niekto tu roky zneužíva služobné vozidlo na súkromné účely bez súhlasu nadriadeného. Tu je úplne zjavné, že ide o účelový zákrok s cieľom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)