Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Dúfam, že pán minister neodchádza úplne, rád by som túto faktickú venoval jemu. Nie, nevydalo. Tak možno mu o tom niekto porozpráva.
Každopádne, pán minister Tomáš, toto by som vám chcel tiež nejak priblížiť tú myšlienku, že to, čo robíte vy, je pomoc, ktorá pomôže veľkej časti ľudí, ktorí ju vôbec nepotrebujú, a nepomôže tým, ktorí ju potrebujú. Preto lebo ak stanovíte strop na 1,6-násobok, to je približne 2 300 eur v hrubom, a tu pomôžete úplne všetkým, aj tým, ktorá, ktorým išla hypotéka hore, teda splátka hypotéky o 10 % alebo 15, 20, menej, ako im rástla nominálna mesačná mzda, tak táto pomoc je vlastne zbytočná. A naopak, máte množstvo ľudí najmä tu v Bratislave, ktorí si kúpili drahú nehnuteľnosť, lebo ceny nehnuteľností išli niekoľko rokov po sebe hore v domnení, že majú nízky úrok a veľakrát pod jedno percento, príjem 2 500 – 3 000 v Bratislave to nie je žiaden veľký luxus, to predpokladám budete so mnou súhlasiť, a týmto ľuďom nepomôžete vôbec.
Poznám prípady, kedy išla hypotéka z 0,4 na 4,5 %. Tam sú obrovské nárasty tým, títo ľudia by potrebovali pomoc. Keď niekto má 3 000 eur príjem a 1 000 eur spláca hypotéku, tak nežije žiadnym luxusným životom a predpokladám, aj vy takýchto ľudí poznáte. Týmto nepomôžete vôbec. A neplatí ani argument, že však dostal strašne nízky úrok, tak teraz môže zniesť, môže strpieť nejaké navýšenie preto, lebo spolu s tým strašne nízkym úrokom pol percenta išli tie vysoké ceny nehnuteľností, no tak dúfam, že aspoň toto prehodnotíte.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi ešte sa teda vyjadriť k prerokovávanému návrhu zákona a ja začnem reakciou vlastne na pána ministra, ktorú spomenul v úvodnom slove, že vlastne teda nebudú prijímať nových zamestnancov, aleže majú zamestnancov z nejakého končiaceho projektu. (Reakcia navrhovateľa.) Nateraz, okej. No každopádne keď sa pozrieme na samotnú, samotné znenie zákona, respektíve na, na, na tie dopady, tak tam vidíme, že skutočne to celé bude stáť na zamestnancoch, na ich mzdách 5 mil. ročne plus 1,7 mil. na materiálovo-technické zabezpečenie a plus ďalšie stotisíce na zabezpečenie nových informačných systémov a ďalšie veci. No a z tohto pohľadu je ale jedno, že či sú to že noví zamestnanci, alebo existujúci zamestnanci, proste prišla nová agenda, ktorú bude musieť podľa dopadov obsluhovať 300 zamestnancov, lebo to je ekvivalent 5 mil. na mzdových nákladoch.
No a teraz vlastne ja zároveň teda budem reagovať na pána ministra a verím, že mi potvrdí, lebo nikde to zatiaľ napísané nebolo, ale teda koalícia to hovorí, že teda plánujete prepustiť 5 % štátnych zamestnancov ako teda formu konsolidácie formu šetrenia. Je tak, pán minister? Tak, no a teraz vlastne pán minister teda mal elegantnú šancu, pretože teda končil nejaký projekt, nejakí zamestnanci vlastne nemali prácu a v podstate bezbolestne mohol začať plniť sľub, teda ku ktorému sa hlásia, a to som ja veľmi rád, že sa hlásia, a vlastne teda mohli byť prepustení, no keďže nemajú prácu, sú prebytoční, to sa deje v súkromnom sektore na dennej báze. Ste firma, ktorá musí sledovať každé euro, nemáte zákazky, máte zamestnancov, no zamestnanci musia odísť. Takže tuto vlastne namiesto, aby tí zamestnanci odišli, tak sa im vytvorila nová agenda, nový projekt na najbližšie štyri roky a teda ja poviem, že fakt ministerstvo krúžkov.
No toto je zaujímavé aj z toho globálneho pohľadu, že, a to zasa vládu chválim, že teda chcú znížiť počet štátnych zamestnancov alebo verejných zamestnancov o 5 %, pretože to je jeden zo základných problémov slovenskej ekonomiky. V prvom rade to, že máme veľmi vysoký podiel zamestnancov pracujúcich v štátnom sektore. A ešte je to umocnené jednou vecou, ktorá sa deje, že priemerná mzda vo verejnom sektore, inak to je sektor, ktorý neprodukuje novú hodnotu, iba teda ju spotrebúva, aj keď, samozrejme, robia veľa, veľa spoločensky dôležitých vecí, ale teda priemerná mzda je tam vyššia ako je priemerná mzda v súkromnom sektore. To znamená, že deje sa to, že tá práca pre verejný sektor je zaujímavejšia a lepšie platená a vlastne ten sektor vysáva dlhodobo zamestnancov zo súkromnej sféry. Toto, samozrejme, sa nedá dlho vydržať a aj preto kritizujem tento zákon, lebo mohol slúžiť presne opačne. Aby už teda tých verejných zamestnancov bolo o niečo menej. No ale to je teda jedna rovina.
Druhá rovina je, na ktorú by som sa chcel zamerať, a je to, aby aspoň takto prenesene mojimi ústami bolo počuť aj odborný sektor, proste ktorý teda má tiež výhrady voči tomuto zákonu, voči pomoci, tejto forme pomoci pri hypotékach a jednoducho pre to rýchle skrátené legislatívne konanie jednoducho nemajú šancu sa nikde vyjadriť, takže ja si dovolím vlastne takto prečítať pohľad, pohľad aj tohto odborného sektora.
No a tá realita je, že zásahom do hypoték vláda nechtiac, možno chtiac, ale nechtiac pomôže bankám, pretože klienti už tak ľahko neprejdú ku konkurencii. Domáce finančné domy stále predávajú relatívne lacné úvery na bývanie. Slovenská sadzba bola v septembri 2023 na úrovni 3,92 %. Oproti priemeru za celú eurozónu je to o jednu stotinu percentuálneho bodu nižšia hodnota. Stále dobré postavenie je však ešte lepšie vidieť pri porovnaní s inými krajinami. Len v šiestich štátoch platiacich eurom si ľudia požičajú na vlastnú strechu nad hlavou lacnejšie ako na Slovensku. Naopak drahšie hypotéky sú až v trinástich, aj toto ukazuje, že ako nezmyselné je riešiť to takto za použitia verejných zdrojov. Za, no a aby sme teda vedeli, za sadzby tesne pod šiestimi percentami sa predávajú úvery na bývanie v Litve, Lotyšsku a Estónsku. To sú teda tri najdrahšie krajiny Únie z hľadiska úverov na bývanie. Možno môžem povedať ešte ďalšie. Takže Cyprus má okolo úrovne 5 % a z tej druhej strany najnižšie, najnižšie náklady na bývanie má dnes Malta, potom Francúzsko niekde nad úrovňou 3,5 %, Chorvátsko, Belgicko, Španielsko, Rakúsko a teda potom Slovensko s tými 3,97 % priemernou hodnotou.
No a teraz, na európske pomery stále dobré slovenské postavenie nie je dielom náhody a, samozrejme, ani filantropického prístupu domácich bánk. Za ich správaním stoja obavy, že príliš razantné zvýšenie úrokových sadzieb prinúti klientov odísť k lacnejšej konkurencii. Zo zákona môžu ľudia bez problémov vymeniť banku v deň ukončenia fixácie úrokovej sadzby. Pôvodná banka im v tom nemôže brániť sankčnými úrokmi alebo poplatkami. A tu je to riziko štátnej regulácie.
Predstavme si, že klient spláca tridsaťročnú hypotéku vo výške 150-tisíc euro. Prvých päť rokov bola pôžička úročená jednopercentnou sadzbou. Zaokrúhlene predstavuje mesačná splátka sumu 483 eur. Po piatich rokoch splácania klesne výška istiny, istiny zo 150-tisíc eur na 128-tisíc eur. Zároveň sa banka rozhodne zvýšiť úrok z jedného na päť percent. V takomto prípade mesačná splátka preto stúpne o 265 euro na celkových 748 eur. Klientovi sa takýto rast bude zdať príliš prudký, rozhodne sa preto využiť akciovú ponuku konkurencie a svoju hypotéku prenesie do banky so štvorpercentným úrokom. Pri takto vysokej sadzbe mu mesačná splátka stúpne o 193 eur na 676 eur. Samotné prenesenie prebehne tak, že v drahšej banke sa ukončí úverová zmluva vyplatením dlžnej zmluvy za peniaze získané uzatvorením novej hypotéky. Tento technický detail bude mať od nového roka zásadný význam. Štát plánuje pomáhať so splátkami hypoték len pri existujúcich zmluvách, na nové sa takáto zmluva, takáto pomoc nebude vzťahovať. Z tohto dôvodu prestane byť pre ľudí zaujímavé prenášať hypotéky do bánk s nižšími úrokmi, tie sú totiž brané ako nové zmluvy. Prechodom ku konkurencii s nižšími úrokmi stratia klienti bánk nárok na štátnu podporu. Štátna pomoc má byť zároveň štedrejšia ako úspora zo získania nižšieho úroku. Pri spomínanej hypotéke síce zvýšenie úroku na 5 % prinesie mesačnú splátku 748 eur, ale štát podľa prijímaného zákona preplatí 150 eur a tak bude klient reálne každý mesiac splácať len 598 eur, čo je o dosť menej ako v prípade štvorpercentného úroku v tej druhej banke, kde by bola mesačná splátka 676 euro.
No a čo sa stane, čo bude výsledok? Dneska sme o tomto debatovali aj na výbore a debatovali sme aj so samotným ministerstvom. Áno, politickú objednávku plnia, takže taký je aj ich názor, ale fakt je dôležité, čo to spôsobí. A teda buď to spôsobí drahšie hypotéky alebo nehnuteľnosti. Takže pri takto nastavenom systéme sa banky nemusia báť razantnejšie zdražieť hypotéky. Klienti im pre snahu získať štátny príspevok neodídu k lacnejšej konkurencie, konkurencii, preto výsledok štátnej regulácie bude s veľkou pravdepodobnosťou práve zdraženie hypoték. No, teraz sa môžme na to pozrieť, veď okej. Vládna koalícia už môže to ešte opraviť. Debatovali sme o tom na výbore, počulo to ministerstvo, takže, takže teoreticky môže byť tento návrh opravení, opravený tak, aby teda boli do toho zahrnutí aj tí, čo pre, pre sú, do pomoci boli zahrnutí tí, čo presúvajú hypotéku.
Lenže ani takáto úprava by nezostala bez následkov, pretože súčasné zdražovanie hypoték má aj jeden pozitívny jav, a tým je pokles cien nehnuteľností. Už tu bola debata, a myslím, že všetci vnímate, že tie nehnuteľnosti klesli. Ceny starších bytov v niektorých prípadoch od leta minulého roku padli o desaťtisíce eur a zbytočne skorý koniec tohto trendu môže prísť v prípade, ak sa štát rozhodne finančne podporiť aj nové zmluvy a umelo tým zvýši dopyt po hypotékach. Takýto vývoj s veľkou pravdepodobnosťou prinesie zvyšovanie cien bytov aj domov. Väčšina klientov bánk nepotrebuje pomoc so splácaním hypoték. Peniaze požičané za účelom nadobudnutia nehnuteľnosti má problém vrátiť len jeden zo sto klientov. Hypotéky aj spotrebiteľské úvery dosahujú pozitívne historické rekordy podielov zlyhaných úverov. Tak ako sme tu už dnes spomínali, pri hypotékach sa takmer celý rok udržujú na 1,1 % spod... zlyhaných spotrebiteľských a pri spotrebiteľských úveroch je to okolo 6,9 %. Prítok nových zlyhaných úverov je približne stabilný a nenaznačuje žiadnu zmenu trendu, konštatuje v správe finančná, v správe o finančnej stabilite Národná banka Slovenska.
Čiže inými slovami, klienti nemajú problém splácať svoje záväzky a nie je dôvod nechať všetkých daňových poplatníkov splácať časť ich hypoték. Čiže toto je pohľad verejnosti. A v skratke povedané, ešte raz, toto spôsobí rast úrokov, toto spôsobí zdraženie hypoték, dokonca aj pre tých, ktorí nebudú mať žiadny nárok na štátnu pomoc alebo, alebo z toho teda vypadnú akýmkoľvek spôsobom, a vo finále sa stane to, že štátnou reguláciou naša ľavicová vláda viac pomôže bankám a klient, občan zostane zasa na konci a bude musieť platiť viac. Aj ten, ktorý nedostane žiadnu štátnu pomoc.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážení ministri, vážené kolegyne, kolegovia, dalo by sa o tom, skúsim taký môj pohľad a aj skúsim byť vecný. Skôr v tej prvej časti politický, v prvom čítaní sa to môže, hej, a potom aj, aj trošku vecný.
Niekde na letisku, už neviem kde, priznám sa, som si kúpil takú knihu nie kvôli tej obálke, ale tá obálka ma naozaj zaujala, bolo to v angličtine. Bola tam, že populizmus a ekonómia. A ten populizmus, kvôli predstave, ten populizmus bol ako sprejeri, viete, keď niečo sprejuje, tak bolo akože sprejersky a boli, bolo to ako keby to niekto štetkou na stenu maľoval krvou a to stekalo, hej. To populizmus stekali tie kvapky a pod tým bolo pekne čistým frontom napísané end economy, hej. Čiže, on nejaký pán Charles to napísal, aj som ju čítal, aj, no ešte stále mám dáke rezervy. Ale tá obálka bola silnejšia a stále mi chodí po rozume. A ono to tak nakoniec aj skončí. Ten populizmus naozaj zabíja. My sme sa rozbehli po takej špirále, kde už to nevieme ubrzdiť, už len musíme naraziť. Otázka stojí, ako veľmi to bude bolieť. Kto mal a kto nemal prilbu, hej, lebo to už neubrzdíme. To tu sme denno-denne toho svedkom, už niekedy sa snažím sústrediť, aj niekedy mi hlava, hlava naozaj neberie.
Hovorí sa, v nejakej zase inej knihe to bolo, hej, že peniaze sú to, na čom sa dohodneme, že sú peniaze. To sa hovorí od vtedy, keď sa zrušil ... (nezrozumiteľne vyslovené, pozn. red.), hej, že fixácia na zlato, že proste niekto sa dohodne, že toto sú peniaze a začneme, vytvoríme tomu silu a ľudia tomu začnú veriť a budú to v daný moment peniaze. Len, vážení, to sa nevytvára na Súmračnej. Viete, že my nie sme takí hráči, hej, že my si vytvoríme peniaze. My si nevytvoríme peniaze. Áno, svet trošku má svoje pohyby, podľa mňa tiež nie celkom ide veľa vecí dobrým smerom, ale niekto iný vytvára peniaze. Na Súmračnej, ani neviem, kde sídli HLAS, ani na Šafku, kde sídli SNS, nebudú vedieť vytvoriť papier, ktorý my budeme akceptovať, že to je hodnota, že to sú peniaze. Nebudú vedieť, nebudú. To znamená, že oni sa k tým peniazom, buď ich sa, buď sa vyrobia, alebo si ich požičajú. A to je presne ten meritum toho celého. Nevychádza to. Nevychádza to. Môžme tie ovečky preháňať po grúňoch od rána do večera. Ja môžem predať tisíce halušiek v reštaurácii, ale to sa nezaplatí. Fakt! Môžte, nevychádza to. Proste to, jak ten apetít, tá vôľa po spotrebe a potom dávkovaní a toho, že to nastavenie tej amygdaly toho, že dajte, dajte, však na to ste tam, proste to, nevychádza nám to fakt. Bol tu spomenutý Brunej. Je, je kde by to možno vychádzalo je, je Nórsko. Nórsko, kde sedia na, na tej rope, ja neviem čo. Ale oni to nerobia. (Povedané so smiechom.) A by to možno teoreticky mohli, keby boli, ale my to robíme a nemáme ani to, čo majú nieže Nóri, nemáme ani to, čo majú susedia. Nemáme dokopy nič. My, čo sme niekedy mali, mali sme ľudí, ktorí hovorili, že teda ráno treba ísť do roboty, odrobiť koľko sa dá, hej. V nedeľu niektorí do kostola, niektorí do prírody, to je úplne jedno, ale v pondelok zase do roboty, hej? Že ten princíp. A tá, proste tá naša devíza bola a stále môže byť v tom ľudskom potenciáli, v tom, že ľudia chcú a robia a vedia robiť. Ale my ich programovo ničíme. Normálne to je programovo ničenie ľudí, hej? Že proste my im podsúvame, že teda však to štát sa stará. Teraz atakujem na to, poviem potom pri pánovi ideológovi celého týchto procesov, pánovi Tomášovi, hej? My už atakujeme aj sociálnu skupinu, ktorá je prísne vzaté stredopravá, hej? To znamená, prijímatelia hypotekárnych úverov, to tiež nie je hocikto, hej? Statusovo je to niekto. A oni už idú po nich, hej. Že oni už ich ničia svojou politikou, hej? Že už im, im podkladajú to, že teda však zaplatím. Neskutočné, neskutočne nezodpovedné.
Rozmýšľam teraz, že čo som tým vlastne chcel povedať, až mi to ušlo. Lebo ja sa vždycky tak rozčúlim, keď si na to spomeniem a potom sa musím dopojiť. (Povedané so smiechom.) Že, nevadí. Ja viem, že nevadí, však tu nič nevadí. Však viete, naozaj (smiech), keď ich nevyrobíte, tie peniaze, hej, tak si ich musíte požičať. Ja neviem, tertia non grata, pozná niekto inú cestu, hej? Buď ich zarobíš, alebo si ich požičiaš, no pozor, ešte jedna je, ukradneš. A tak dúfam, že teda nepôjdeme tým smerom, hej? Dobre tak, zostaňme v tom, tretia cesta neexistuje. Buď vyrobíš, alebo požičiaš, hej? Vyrobíš, zarobíš. Nuž nevyrobíme, nemáme na to ten potenciál, nevieme to vyrobiť, to, čo ste nasľubovali. Musíme si to požičať. Ale to sa vracia. Prosím vás, povedzte niekto niekomu, pánovi Tomášovi, SMER-u, HLAS-u, SNS, peniaze sa vracajú. Peniaze sú od toho peniaze, že sa vracajú. Viete, čo odpisuje dlhy? Jediný jeden mechanizmus na odpisovanie dlhov história vytvorila – vojnu. A ja sa ospravedlňujem, ja viem, že pre niekoho to tu možno je príliš expresívne. Ja som s týmto pracoval už aj v kampani, poviem pravdu a teraz mám pocit, že je úplne namieste a sem-tam to spomeniem. Dlhy odpisuje len vojna. Nikto nevymyslel nič. (Povedané so smiechom.) Iný spôsob v zásade. Takže nech sa páči, hej? Ak to ideme vyhnať do takého, že potrebujeme niečo veľké, epické, nejakú krv v uliciach a potom sa tu zrazu všetko poškrtá, pomení, poodpúšťa, nech sa páči. Ja si nemyslím, že Európa po tom všetkom, čo zažila, videl, že, že k tomu by mala ísť znova.
Čiže nevyrobíme, požičiame. Asi na to sa spoliehate. To, čo vy teraz predkladáte, je, je niečo, čo má akože na tie orgie populistické, v niečom to aspoň v niečom, v niečom zaplátať. Ale viete, tá miera, to už počítali predo mnou, tá miera tej konsolidácie nezodpovedá tej miere toho populizmu. Už ani v tomto základnom vzorci to nevychádza a to ste si len začali. Hej? Oni to ešte, ešte to príde. Čiže môj odhad je, a tu si dovolím malú úvahu, môj odhad, že prečo toto všetko robíme v tom šturme, prečo si budujete tú armádu dôchodcov. Vy si, vy si šikujete šíky, divízie dôchodcov, ktorí vlastne v určitý moment podržia, hej, keď bude zle. A bude zle. Lebo to nevychádza. Vy potrebujete mať nejakú socioskupinu, ktorá vám proste bude oddaná, lebo však vie prečo, hej, tak normálne programovo to robíte. Môj odhad je, že to robíte programovo. A ešte k tomu potrebujete v tomto celom šturme a v tomto rozdávaní a vytváraní tej divi... tých divízií porušiť aj to, čo ešte ako tak fungovalo. To aj dneska bude k tomu taký protest, teda neviem, kto to pozerá, to je jedno, že keď tak možno aj pozvem, že príďte tam, je čas. Je čas bojovať.
Oni vlastne chcú porušiť to, čo ešte ako tak fungovalo, lebo im to zavadzia. Viete, prečo to chcú porušiť? Lebo oni budú utekať. Nie, teraz keby tu bol pán minister, ten tu nie je, ale on nie zrovna, ale veľa ľudí, ktorí toto celé rozbehlo, bude v určitom momente utekať. Tak koniec koncov už utiekol Výboh, hej, ako sa niekde schovávajú, neviem kto, nejakí. Oni nechcú, oni nechcú utekať na Belize, do Venezuely, lebo tam to nie je bohviečo. Teda do krajín, kde nevydávajú. Oni potrebujú upratať špeciálnu prokuratúru, všetky tie trestné procesy poupratovať, aby ich to nedobehlo na Francúzskej riviére. Ja viem, že možno som niekoho, čuduje, o čom rozprávam. Áno, aj toto môže byť, hej, lebo keď to celé padne, ono to padne, lebo to sa udržať nedá, hej, potom sa zrazu začne vyšetrovať, ale už tuná oni potrebujú rýchlo upratať, aby sa to už nedalo vyšetriť, lebo tie, tie neodkladné úkony, ktoré v určitom momente už nemôžte opakovať, už sa to všetko pokazí. Špeciálna prokur... a už, už ich nedobehnete, už ich nechytíte a oni na tej Francúzskej riviére budú. Nebudú musieť ísť do Venezuely, kde majú kľudne, keby aj niečo sa stalo, že nevydáva, nebude, nebude sila na to, nebude ten podklad na to, aby ich vydali z Francúzskej riviéry. Čiže toto je tak asi, ak sa ešte dá, možno na to apelovať, tak nedovoľme to. Ja si myslím, že nie. Uvidíme, koľkí ľudia si to myslia spolu so mnou.
A rokujeme tu vo veľkom šturme, už som to spomínal, pri zákone o ekonómii, ktorý predstavoval pán minister financií, tu sedí pán minister poľnohospodárstva, je to také pitoreskné, hej? Že, že vlastne máme výbor o financiách, kde bude rozhodovať o tomto celom balíku a celých tých týchto a má sa, má skončiť, 13.30 h má začať, nie, či jak som to, počkajte, ako 13.30 h má začať a 14.00 h má skončiť, lebo no však do pol hodiny, nie? Vybavte to. No čiže je to, je to svojím spôsobom smiešne, hej? Že ak teda ja, pán Kamenický sa snažil byť korektný, že aj vstupoval do diskusie, snažil do rozpravy a tak, ale na konci nám vlepil jednu medzi oči, že ide do Bruselu. Viete, ale neviem, ešte stále, veď oni to hovoria, však slovenský parlament je, v slovenskom parlamente sa schvaľujú zákony, nie v Bruseli, nie? Však vy ste tí hrdí, hej, ktorí vlastne tu nenecháte si diktovať a zrazu kto zrazil opätky a utekal do Bruselu, keď tu má poslancov, ktorí rozprávajú o jeho zákone. Však nám to v tom, potom v tej, v tom, v tej argumentácii niečo nesedí. Takže bolo treba asi upraviť nejako ten program, najmä kvôli tomu vizuálu. Ten imidž je tiež dôležitý, hej? A tu podľa ste spravili, spravili takú malú chybičku.
No a teraz k tejto politickej vsuvke si dovolím tú vecnú časť. A tá vecná časť je, lebo v tomto šturme, keď robíte, tak sa stávajú chyby. To, to je ako princíp. Hej? Že keď to robíte niečo rýchlo, tak je väčší predpoklad, že sa niečo pokazí. A to je to, čo som avizoval v tej mojej faktickej poznámke a som teda prekvapený, že ako reagoval pán minister, že o tom vedel a aj tak to tam dal. Lebo, a znova ja tu budem za zlého kapitalistu, Blaha spustí na mňa tirádu, že kapitalisti a tí zlí kapitalisti, dividendy a neviem čo. Nie, ono je to aj princíp. Viete, ak teraz je daň z dividend 7 % a v tom návrhu sa ráta s tým, že sa zvýši na 10 %, tak asi okej. Legitímne teda môže štát si povedať, že chce z toho, čo niekto iný zarobil, viac. Už druhýkrát. Lebo prvýkrát sa to zdanilo a ešte z tých di... ale dobre. Neni to niečo, čo inde neexistuje, hej? O tej výške sa môžme baviť. Ja som za čo najmenšiu, lebo to motivuje, ale dobre, môže byť aj iný pohľad, legitímne. Ale už stále procesne, ak teda nejaká suma je, teraz sa rozpráva o jej zvýšení, tak by sa malo fixovať na nejaké obdobie. Ja neviem, opravte ma. Podľa mňa je teraz december, nie? Sme v decembri v roku 2023. A viete o tom, že tá daň z dividend sa týka účtovného obdobia 2023? Prísne vzaté, my to schválime možno tento týždeň, potom to ide prezidentke. Prezidentka možno si zobere lehotu, možno nezoberie, no nech sa to schváli v poslednej dekáde v roku 2023. V poslednej dek... v posledných desiatich dňoch daného roku a bude platiť pre celý ten daný rok? Veď to už je akože pri tom klasickom konsenze, však toto je tiež, strašne používať sedliacky rozum a neviem čo a musíme tým sedliackym rozumom. Áno, tak sedliackym rozumom, hovorím, však to je blbosť, nie?
Viete, však nemôžte proste niekomu v poslednej dekáde celého roku povedať, že pravidlá, teda celý ten rok sa proste z tej poslednej dekáde zmenili. To sa nerobí. To sa nerobí proste. Viete, taký Hans bude volať ako, počúvajte, jak to na tom Slovensko, jakú tam máte daň z dividend? Sedem percent. No dobre. Zavolá neskôr v decembri, no tak ideme si vybrať tú daň. No volá Hansovi, ale už neni, už neni sedem, teda pardon, že už neni sedem, už je desať. No dobre, však od budúceho roku budeme platiť desať. Nie, nie, nie, Hans, už tento rok. A viete, čo povie Hans? A to vy ste, vy ste, to som sa kde, kde to volám. Hej? Sa bude čudovať, kde to volám. To je čo za krajinu? Ale ja viem, že toto nalievam do ohňa im, lebo to je zase to je nejaký zlý kapitalista, ktorý ťahá dividendy a neviem kde ich posiela. Ale to môže byť aj Jozef. Aj taký Jozef už na Slovensku vie zarobiť a nemusí kradnúť. Hej? A Jozef vie mať zisk a chce si ho vybrať, hej, chce si ho vybrať. Je to úplne legálne, že si vybere. Dobre, štát chce od toho, teraz od toho sedem percent dodatočné dodanenie. Bude chcieť desať percent, niekto povie, okej, tri percentá, dobre, nech majú, ale nemôže to urobiť v poslednej dekáde daného roku.
Viete, to, ja viem, že to možno ústavní právnici na čele neviem s akou legendou ústavného právnictva na Slovensku slúžiaceho SMER-u bude hovoriť, že to je ústavne v poriadku. Podľa mňa to nie je, z toho sedliackeho rozumu to nie je v poriadku. A je to podľa mňa neetické. A viete, ak my prijímame toto v skrátenom konaní, pretože keď to neprijmeme tak vzniknú hospodárske škody, ja si dovolím tvrdiť, keď toto prijmeme tak vzniknú hospodárske škody. Viete prečo vzniknú? Lebo my stratíme imidž. Imidž je veľmi dôležitý. Imidž, ktorý má krajina. Že to je krajina, kde teda niečo platí. A teraz si zoberte, niekde tie bordy tam, čo sa rozprávajú, že kde ideme investovať, ako ideme, z Honkongu, Chicago, povedzte si hocikde, niekde sa rozprávajú a niekto povie, že ja mám takú funny story, že čo urobili na Slovensku s dividendami. Posledný týždeň v danom roku ich zmenili a povedzte teraz, že kto by tam šiel. Viete, že či naozaj že my páchame, budeme páchať, ak sa toto prijme, obrovské hospodárske škody na imidži našej krajiny. Nerobte to! Však ten ani výnos z tých 3 % nemôže byť až taký, že čo nám to môže spôsobiť. Nebláznite už, fakt! Dajte pozor! Tak dobre už keď ste sa rozhodli, že to treba zdaniť, tak to dajte za zdaňovacie obdobie, ktoré bude, nie ktoré je. Sa nerobí.
No tak toľko som chcel k tomu povedať. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Vážený pán minister, aj keď nie financií, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, pán minister financií vo svojom vystúpení v rozprave, ktoré teda chcem tiež oceniť, že vystúpil v rozprave tak, že bolo možné naňho reagovať faktickými poznámkami a tí poslanci, ktorí vystúpia po ňom a môžu sa prihlásiť aj do ústnej rozpravy, môžu naňho reagovať nielen faktickými, ale aj v rozprave. A škoda, že musíme oceňovať niečo, čo by malo byť bežným štandardom.
Tak pán minister Kamenický vo svojej rozprave označil tento návrh zákona za lex konsolidácia. Mne by sa ale zdalo lepšie nazvať tento zákon lex vyššie danie, lebo je o vyšších daniach. Teraz myslím dane v tom najširšom slova zmysle ako poplatky, ktoré štát vyberá od občanov, či už majú formu daní, odvodov alebo iných poplatkov. Vo svojom vystúpení by som sa rád venoval trom veciam v súvislosti s týmto návrhom zákona o vyšších daniach, procesom, východiskami konsolidácie a spôsobom konsolidácie.
K tomu procesu. Hovorili sme o tom aj včera pri rozprave o skrátenom legislatívnom konaní a zaznieva ten argument veľmi často, že je to výnimočná situácia, musí sa to riešiť v skrátenom legislatívnom konaní, lebo nemôže byť provizórium. Vytvára sa tu dojem akoby voľby v septembri boli čímsi výnimočným. Ale v histórii samostatnej Slovenskej republiky sme mali už trikrát voľby v septembri. V septembri 1994, v septembri 1998, v septembri 2002. Bolo to na začiatku septembra, nie na konci septembra, ale bolo to už pomerne neskoro z hľadiska prípravy budúceho rozpočtu. A v tých prvých dvoch prípadoch to znamenalo, že sa išlo do rozpočtového provizória. V roku ´94 po Moravčíkovej vláde nastúpila vláda Vladimíra Mečiara, respektíve vrátil sa Mečiar k moci a rozpočet bol prijatý až v marci nasledujúceho roku, teda v roku ´95. Rovnako v ´98 Mečiarovu vládu vystriedala Dzurindova vláda a rozpočet na rok ´99 bol prijatý až v marci ´99, dovtedy bolo provizórium. Jediný raz, keď sa to zvládlo bez provizória, bol rok 2002, keď sa nemenilo základné smerovanie a prvú Dzurindovu vládu vystriedala druhá Dzurindova vláda, takže rozpočet sa riadne stihol prijať v decembri. Ale rozpočtové provizórium nie je žiadna tragédia. Vedia v ňom fungovať aj samosprávy a často v ňom fungujú najmä v dôsledku toho, že štát mení zákony a nie je úplne jasné, aké budú, aké budú príjmy samospráv v ten nasledujúci rok, tak prijímajú svoje rozpočty obce a mestá na poslednú chvíľu, alebo keď to nestihnú, tak idú do provizória. Čiže nie sme v nejako výnimočnej situácii a vieme si predstaviť aj to, že by ten rozpočet nebol schválený teraz, bol by schválený niekedy začiatkom budúceho roka a nemuseli by sme v takomto cvale rokovať o návrhu zákona, ktorý rieši jeden a pol miliardy eur.
Druhá vec k východiskám, k tomu stavu, kde sme sa, kde sme sa ocitli a prečo musíme konsolidovať. Tu opäť by som sa vrátil k tomu, čo hovoril pán minister financií Kamenický, keď, je to také milé, keď smerácky minister hovorí o tom, že grécka cesta a kde sme sa to ocitli a že to nastolila bývalá vláda a ako smerácke vlády deficit znižovali a dokonca vyslovil tézu, že Slovensko je taká paradoxná krajina, kde socialistické vlády deficity a dlhy znižujú a pravicové vlády naopak zvyšujú. Len táto téza nijako neberie do úvahy to, v akých časoch sa krajina nachádza, či to znižovanie deficitu bolo alebo nebolo dostatočné. SMER keď vládol naposledy, tak chcel smerovať k vyrovnanému rozpočtu a nikdy sa k vyrovnanému rozpočtu nedostal. A ekonomické podmienky na to boli, lebo rast bol dostatočný na to, aby Slovensko v tom čase hospodárilo s vyrovnaným rozpočtom, len nebola k tomu vôľa, nebola vôľa obmedziť rozdávanie a plytvanie natoľko, aby sme sa dostali k vyrovnanému rozpočtu. A toto je taká pomerne triviálna vec, lebo máme tu síce nejakých dôsledných pravičiarov, ktorí si myslia, že rozpočet by mal byť vždy vyrovnaný až prebytkový bez ohľadu na to, v akom stave sa nachádza ekonomika, lebo nemali by sme sa zadlžovať. A máme tu potom aj úplne nezodpovedných ľavičiarov, ktorí majú sklon hospodáriť deficitne a vytvárať dlhy bez ohľadu na to, že či žijeme dobré alebo zlé časy. Ale v zásade väčšina ekonómov sa asi zhodne, že keď sú dobré časy, tak by sa malo sporiť, štát by mal splácať dlhy, štát by si mal vytvárať rezervy, mal by hospodáriť vyrovnane alebo dokonca prebytkovo, aby v časoch kríz, keď sa situácia zhorší, mohol z tých úspor financovať problémy, ktoré mu v dôsledku tých kríz vznikajú, alebo aby mohol prípadne si zobrať pôžičky nie za úplne zlých podmienok. A napokon takto hospodária nielen zodpovedné štáty, ale takto hospodári aj väčšina zodpovedných jednotlivcov, zodpovedných rodín a takto sa snažia hospodáriť aj zodpovedné samosprávy. A, bohužiaľ, smerácke vlády takto zodpovedne nepristupovali k tým zdrojom, ktoré mali vďaka hospodárskemu rastu, ktorý mimochodom nebol naštartovaný ekonomickou politikou smeráckych vlád, ale reformami, ktoré sa udiali ešte za Dzurindových vlád, v ktorých, v ktorých smerácke vlády nijako nepokračovali, nejako neposúvali krajinu ďalej.
Čiže ja nechcem tiež obhajovať to, čo, to všetko, čo robila predchádzajúca vláda, časť deficitov a zvyšovania dlhu, samozrejme, bola spôsobená krízami, v ktorých sme sa ocitli, ktoré boli bezprecedentné, ako, ako pandémia alebo vojna na Ukrajine a energetická kríza. Ale časť bola, časť nárastu výdavkov ide aj na vrub rozhadzovačnej politiky veľkej časti bývalej vládnej koalície. Pretože to, čo, to, čo predvádzali vlády v predchádzajúcom volebnom období, veľmi ťažko označiť za pravicovú politiku. Ale rozhodne nie je pravda, že problémy začali až v minulom volebnom období. Problém s dlhodobou udržateľnosťou verejných financií je dlhodobejší a datuje sa do obdobia smeráckych vlád, najmä z hľadiska, z hľadiska udržateľnosti dôchodkového systému. A miestami tento argument pôsobí až smiešne, myslím teraz na, na tú faktickú poznámku, ktorú mala na kolegu Viskupiča pani poslankyňa Vaľová, ktorá hovorila, že čo od nás chcete, my tu vládneme sto dní a vy ste, vy ste to tu zhumpľovali za uplynulého tri a pol roka. Ale však SMER tu vládol dvanásť rokov. Buď sám alebo ako dominantný partner, výrazne dominantný partner všetkých vládnych koalícií, v ktorých bol a v ktorých určoval aj to, ako sa bude hospodáriť.
No a ešte pár slov k spôsobu konsolidácie. Ódorova vláda predstavila svoju predstavu o konsolidácii vo forme akéhosi lega, teda skladačky, ktorú ponúka budúcej vlády, lebo bolo jasné, že Ódorova vláda, úradnícka vláda nebude reálne predkladať parlamentu rozpočet, ktorým by sa ten parlamente zaoberal. Ale všeobecne existuje zhoda, že je potrebná konsolidácia, je potrebná výrazná konsolidácia, výraznejšia ako nám predkladá štvrtá vláda Roberta Fica. Ale Ódorova vláda si povedala, že ponúkne možnosti, ktoré prichádzajú do úvahy a ktoré spočívajú buď zvyšovaním príjmov štátneho rozpočtu, alebo znižovaním výdavkov. Lebo v zásade to sú jediné dve možnosti, ako môžte konsolidovať, buď že zvýšite príjmy, alebo že znížite výdavky. Podľa zafarbenia vlády, ktorá by sa zostavila po voľbách, by aj z tej, z tej Ódorovej skladačky, aj z ďalších do úvahy prichádzajúcich opatrení by si, by si tie vlády mohli, mohli vybrať.
Dnes tu máme čisto lavicový prístup a navyše nezodpovedný lavicový prístup. Lebo pravicová vláda by si vybrala cestu šetrenia, nie cestu zvyšovania, zvyšovania príjmov štátneho rozpočtu a vyberania viac peňazí od občanov a od firiem. Ficova vláda si vybrala takmer výlučne iba zvyšovanie, zvyšovanie príjmov, teda viac peňazí od občanov, viac peňazí od firiem. Žiadne reálne úspory, žiadne reálne šetrenie. A ešte to by v zásade mohlo byť legitímne, dobre, máme tu vládu troch strán, z ktorých dve majú priamo v názve uvedené sociálna demokracia, tak možno predpokladať, že sa hlásia k lavicovej politike a je im bližšie, bližšie mať vyššie dane ako, ako sporiť. Lebo to sporenie by sa niekoho dotklo a bolo by pre niekoho bolestivé, tak ešte to by sa dalo pochopiť. Problém je, a už to zaznelo aj v rozprave, že vyššie príjmy nie sú motivované iba tým, že potrebujeme konsolidovať verejné financie, že potrebujeme znižovať deficit, z veľkej časti sú tie opatrenia motivované tým, že potrebujeme ďalej a ešte viacej plytvať. Potrebujeme trináste dôchodky, potrebujeme zabezpečiť ľuďom, aby im nerástli ceny energie bez ohľadu na to, v akej sú finančnej situácii, bez ohľadu na to, koľko to bude stáť. Potrebuje ľuďom kompenzovať vyššie úroky na hypotékach, opäť bez ohľadu na to, koho, koho sa to týka a či ten rast hypoték si môže, alebo nemôže dotyčný dovoliť.
A ja som tu citoval včera z tých odôvodnení skrátených legislatívnych konaní vyjadrenia, z ktorých bolo zrejmé, že tak nepriamo to priznáva aj, aj súčasná vláda. Ale opäť si pomôžem vystúpením pána ministra financií Kamenického, ktorý hovoril, že treba nájsť balans medzi tým, ako sa znižuje deficit a ako sa vyvíja sociálna situácia. Čo takto keď sa povie, tak to je také že akože pekné a milé, že hľadáme nejaký balans, ale v skutočnosti ten balans neznamená nič iné ako to, že budeme ďalej rozhadzovať. K tomu rozhadzovaniu, ku ktorému dospela predchádzajúca vláda alebo garnitúry v predchádzajúcom období, ešte pridáme nejaké vlastné rozhadzovanie. A aby verejné financie úplne neskolabovali, tak musíme zvýšiť dane, musíme zobrať ľuďom a firmám viacej peňazí, lebo štát si tie peniaze nevytlačí, ani mu ich nikto, nikto nepošle.
A naozaj z tých opatrení, z toho návrhu zákona, ktorý pán minister Kamenický nazval lex konsolidácia, drvivá väčšina sa týka zvyšovania príjmov štátu, nie akéhosi obmedzovania výdavkov. Majú sa zvýšiť dane z dividend, spotrebné dane na tabak, na alkohol, DPH na alkoholické nápoje v gastre, zdravotné odvody. Má sa, majú sa v podstate okradnúť sporitelia v II. dôchodkovom pilieri, pretože zníženie príspevkov do II. pilieru bude na úkor ich budúcich dôchodkov. A argumentovať tým, že v akom stave je II. pilier, je doslova perfídne zo strany predstaviteľov SMER-u, lebo ak je II. pilier v problémoch, ak tá výnosnosť nie je dostatočná, tak je to práve v dôsledku zásahov, ktoré sa udiali počas vlád, v ktorých dominoval SMER. Okrem toho sa zvýšil alebo udrží osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach, solidárny príspevok, zavedie sa tá minimálna daň pre právnické osoby, zruší sa zvýhodnenie príjmov z kapitálového majetku, ktoré sa týka virtuálnych mien, čo zrejme nebude znamenať žiadny prínos do štátneho rozpočtu, ale, ale teda dobre to vyzerá. Akési úspory vo vzťahu k štátnemu rozpočtu možno, možno vzídu z úprav stavebného sporenia, teda z úpravou tých zmien v štátnej prémii, ktoré sa robili v predchádzajúcom volebnom období. Ušetrí sa na RTVS, ale to tiež ešte nevieme koľko, lebo pravdepodobne bude vláda nejakým spôsobom kompenzovať RTVS tie straty, ktoré, ku ktorým teraz príde. Čiže tá úspora asi bude reálne menšia, ale už to nebudú peniaze, ktoré sú nárokovateľné, ktoré by verejnoprávne médium malo na základe toho, že je určené percento z HDP, ktoré má dostať automaticky, ale už to bude vecou vyjednávaní, už to bude vecou politickej, politických tlakov a teda oslabí to verejnoprávny charakter. Len to zapadne do, do tej snahy vládnej koalície ovládnuť médiá, konfrontovať sa s médiami a oslabiť nezávislé médiá. A nejaké úspory môžu byť teda z tej zmeny týkajúcej sa štátneho sviatku 1. septembra, ktorý už nebude dňom pracovného pokoja.
Ale dôsledkom takejto konsolidácie bude to, že aj tak to zaplatia ľudia. Lebo nikto iní ako ľudia to v konečnom dôsledku zaplatiť nemôže, takou alebo onakou formou sa to prenesie na ľudí. Vyššie dane, vyššie odvody budú obmedzovať ekonomickú aktivitu, budú obmedzovať hospodársky rast a v konečnom dôsledku zo strednodobého a dlhodobého hľadiska budú znamenať menej príjmov pre štát, ale aj nižšie príjmy pre samotných ľudí a nižšiu životnú úroveň. Ale to ja taký problém toho, čo je vidieť a čo nie je vidieť. Lebo vidíte keď vám na účet príde pred Vianocami 300 eur ako, ako 13. dôchodok, alebo vám štát prispeje na hypotéky, či vám neporastie cena ekonomiky, energií, ale to, že to poškodí ekonomiku, že to spomalí hospodársky rast a že to v konečnom dôsledku zníži aj vašu životnú úroveň, to si, žiaľ, väčšina ľudí neuvedomí, alebo si to uvedomí až neskôr. Problém smeráckych vlád je, že jej ekonomická, alebo ekonomická politika vlád, v ktorých dominuje SMER, je orientovaná na veci, ktoré sú vidieť, veci, ktoré v minulosti robila smerácka vláda kozmetické opatrenia, ktoré vydávala za významné projekty sociálnej politiky. Dnes už to stojí strašné peniaze a miesto toho, aby sa šetrilo, tak sa výdavky idú ďalej a ďalej zvyšovať, aby sa mohli ďalej zvyšovať výdavky štátu, aby sa mohlo ďalej a ďalej rozhadzovať, tak sa musí brať stále viac a viac peňazí od ľudí formou... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pani kolegynke Vaľovej za reakciu. No dobre, tak 69 miliárd, len aby ste vedeli, že 46 už bolo, keď ste to tu odovzdali, hej, ten nárast je veľký, súhlasím. Ale ďalšia vec ešte. Desať miliárd z toho sa ešte neminulo, pretože teda sú na účtoch štátu, to je ďalšie len spresnenie. Takže, ale, pani Vaľová, veď vy ste tu sedeli, vy si to pamätáte, ja som tu kritizoval toto stále, SaS-ka to isté. Veď my sme z tej vlády po dva a pol roku odišli práve hlavne kvôli nezodpovednému hospodáreniu, kvôli šafáreniu, kvôli rozdávaniu. My sme odtiaľ odišli. To môžme kritizovať spoločne.
No a čo sa týka I. a II. pilier. Viete, jasné, v I. pilieri sa dôchodok valorizuje, áno, v II. sa vám tiež zhodnocuje, to by malo byť akože plus-mínus porovnateľné. Dokonca by mohol ten II. sa aj viac, ale tam je jedna vec do budúcna. Viete, valorizuje sa a bude sa valorizovať, keď je z čoho. Jedného dňa z čoho nebude a potom to bude ako v Grécku, keď zo dňa na deň sa nieže valorizovali tie dôchodky, ale boli o 30 % nižšie. Toto je ten problém, pani Vaľová, že teraz to funguje, lebo dnes Husákove deti, my všetci pracujeme. Dnes ten pomer pracujúcich Slovákov a tých, ktorým tie dôchodky platíme, je výhodný. Ale to sa začne meniť a potom, potom už to jednoducho stále menej ľudí sa bude skladať na stále viac dôchodkov z I. piliera. A to jednoducho už potom sa nebude volať valorizácia, ale skôr znižovanie dôchodkovej náhrady, lebo na to nebude.
Ďakujem pekne.

Už áno. Dobre. Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte teda aj mne vystúpiť ku predloženému balíčku zákonov zvanému lex konsolidácia.
Vláda sľúbila pred voľbami modré z neba. Sľúbila pečené holuby, mannu nebeskú, raj na zemi, len teda vtedajší, vtedajší... (rečník si odkašľal), pardon, len teda pred voľbami zabudli voličom povedať, že to nebude zadarmo. Treba uznať, že táto stratégia bola úspešná a všetky tri strany súčasnej koalície, ktoré, ktorí túto stratégiu pred voľbami používali, uspeli. Dnes už je vidieť realitu trochu viacej, vláda plní sľuby, ktoré teda pred voľbami dala, či už sú to tie dôchodky, pomoc s hypotékami, ďalšie veci, ale teda už aj riešia, ako nájsť peniaze na svoje sľuby. No a nevymysleli nič iné než jednu jedinú existujúcu možnosť, a teda, že to všetko, čo ľudia dostanú, sa na to ľudia musia aj zložiť, jednoducho, že si to ľudia musia zaplatiť.
Možno vás napadne, že prečo jedna jediná možnosť, veď stále je tu možnosť sa zadlžiť, to ako druhá možnosť. No a je to jedna jediná možnosť preto, pretože v celej tejto rozprave zaniká, že vláda sa, samozrejme, bude musieť zadlžiť aj v budúcom roku kvôli bežnej realite fungovania štátu, hej? My tu proste rozprávame ako by ten 1,5-miliardový balíček vyriešil všetko. Jednoducho nie je to tak, ako sa to snaží pán minister prezentovať, že týmto balíčkom opraví štát a že všetky, všetky problémy budú vyriešené. Realita je iná. Práve schvaľovaným balíčkom koalícia len našla zdroje na plnenie svojich sľubov. Všetky ostatné existujúce problémy štátu zostávajú a aj keď nepoznám návrh rozpočtu, nebol ešte zverejnený, ich cenovka bude minimálne 7 miliárd deficitu v roku 2024. Sedem miliárd deficitu v budúcom roku. Realita je, že už doteraz k vysokým odvodom, daniam, poplatkom si týmto balíčkom vláda berie od firiem a občanov ďalších 1,5 miliardy navyše a k tomu nás, samozrejme, všetkých zadlží o ďalších sedem miliárd len za jeden jediný rok, čo teda budeme platiť my a budú to platiť aj naši deti a určite aj vnukovia.
Treba možno len ďalšie porovnanie. Už dnes Slovensko tento rok zaplatí za splátky nášho dlhu niečo medzi 1,2 až 1,3 miliardami eur už dnes. Keď to zadlžovanie bude pokračovať a, bohužiaľ, bude pokračovať, zatiaľ tomu nič nenasvedčuje, že by nepokračovalo, v roku ´25 to môže by 2,5 miliardy eur len za splátky dlhov. Za to mohli byť nové nemocnice, za to mohli byť škôlky, školy, za to mohli byť opravené cesty. Fakt toto si treba, treba uvedomovať. Áno, ja na toto upozorňujem stále, ja som tu stál a toto som hovoril či ministrovi Hegerovi, či ministrovi Matovičovi, jednoducho toto zadlžovanie spôsobuje problémy. A áno, hovoril som to aj pánovi ministrovi Kamenickému, pretože ani vtedy vláda nerobila maximum preto, aby sa krajina nezadlžovala. Fakt v dobrých časoch nám aj tak dlh rástol.
No ale každopádne aj vďaka prijímaným opatreniam, ktoré masívne poškodia slovenskú ekonomiku, budú naše problémy v ďalších rokoch ešte vyššie a s nimi znovu a znovu vysoký deficit a rastúci verejný dlh. Toto je realita ktorú ča... ktorá čaká Slovensko. Nie sme brunejský sultanát a je vysoko pravdepodobné, že ani nebudeme, oveľa skôr bude platiť to, čo už dávno hovorila Margaret Thatcher, že problém socialistov je v tom, že jedného dňa sa im minú aj peniaze iných ľudí. Vláda sa rozhodla zdaniť a spoplatniť všetko, čo sa hýbe. Jedná sa o najvyšší balík zvyšovania daní v celej doterajšej slovenskej tridsaťročnej histórii. V celej.
No a tento balík bude mať tri základná konzekvencie. V konečnom dôsledku každú uvalenú daň, každý poplatok zaplatí konečný spotrebiteľ, teda občan. Druhá konzekvencia, vyššie dane a odvody berú tvorcom hodnôt dostupné finančné zdroje, spomaľujú ekonomickú aktivitu, znižujú konkurencieschopnosť ekonomiky a špeciálne na Slovensku a špeciálne teraz u stále vyššieho počtu mladých ľudí to posilňuje rozhodnutie odísť do zahraničia či už študovať, pracovať, ale jednoducho spojiť svoj život so životom v krajine, ktorá má šancu na nejakú rozumnú budúcnosť. Z toho, čo sa tu deje, to Slovensko nie je.
No a vyššie dane spôsobujú tiež viac daňových podvodov, samozrejme, vyššia daň, vyššia motivácia robiť daňový podvod, viac agresívnej daňovej optimalizácie, viac šedej ekonomiky a je potrebných aj viacej ľudských a finančných zdrojov na kontrolu stále zložitejšieho systému. Populistické sľuby SMER-u, HLAS-u a SNS tak zaplatia ľudia a zaplatia ich aj voliči koalície. Bolo by dobré, keby si to ľudia uvedomili. Aj za to je fajn, že táto diskusia tu prebieha. Najhoršia kombinácia je zvyšovanie daní kvôli financovaniu plytvania vo výdavkoch a presne toto sa deje.
Teraz sa skúsim konkrétne pozrieť na, na teda jednotlivé veci, čo všetko bolo naordinované.
Takže v zákone o súdnych poplatkoch vláda zvyšuje množstvo rôznych súdnych poplatkov, napríklad asi každý vníma poplatok za register trestov a kopu ďalších poplatkov. Tu je len ľahká a jasná otázka, že teda na koho to smeruje. Poplatky platia mimozemšťania, lebo niekto iný nie, poplatky platia ľudia, aj tie súdne, takže toto je jasný a priamy náklad pre ľudí. Áno, aj pre firmy, ale áno, aj pre ľudí. Vláda robí určité zmeny aj v zákone o stavebnom sporení, ale na to, tomu sa nebudem venovať.
No, zákon o štátnych sviatkoch. Tu skutočne, kolegovia, pochválim, pochválim pána ministra, pochválim vládu, vláda totižto ide robiť zmenu, že v štátny sviatok, ktorý teda zostane, Deň ústavy, ale už nebude dňom pracovného pokoja, ale bude bežným pracovným dňom, toto je jedno z mála, možno jediné opatrenie, ktoré ide správnym smerom, ktoré áno, zoberie ľuďom deň voľna, všetko dopadá na ľudí, tak to je, ale toto zároveň, že dopadá na ľudí, neničí konkurencieschopnosť, neničí, neničí schopnosť krajiny fungovať, práve naopak. Toto je nový pracovný deň, v tomto pracovnom dni sa vygeneruje nejaká pridaná hodnota, z tej pridanej hodnoty, samozrejme, v dane a odvodoch, poplatkoch, proste sa niečo dostane do štátu a zároveň proste budú naše firmy konkurencieschopnejšie. A zároveň tie, ktoré musia pracovať aj deň v dňoch pracovného pokoja, napríklad ako zdravotníctvo, tak jednoducho zaplatia menej, pretože teda bude to bežný pracovný deň. Áno, aj toto zoberie vo finále ľuďom, áno, ale zároveň toto nezničí ekonomiku, práve naopak, zároveň to jednoducho pomôže. Takže toto je opatrenie, ktoré chválim. Ak pán minister počúva, pán minister, chválim ťa.
Správne zákon, zákon o správnych poplatkoch. Tak takisto no, asi čo čakáme, samozrejme takmer každý poplatok, aký tam je, sa ide zvyšovať. Sú to, ja neviem, asi dvadsať strán rôznych poplatkov, ktoré sa idú zvyšovať, plus teda sú tam aj také veci, ktoré sa napríklad ani nezdajú, ale teda jednu vytiahnem. Úplne správne bolo doteraz, že keď ste teda nejaký správny poplatok išli zaplatiť elektronicky, čo zasa znižuje náklady štátu, lebo nemusí tam niekto stáť, kto to od vás zoberie, vypisuje čokoľvek, proste správne, tak tam bola 50-percentá, ten 50-percentné zníženie sadzby, aby tá motivácia bola, super. Zároveň to ale bolo, že teda tá maximálna hodnota tej zľavy z akéhokoľvek poplatku je 70 euro. Čiže 50 % platilo, ale jednoducho vo finále to mohlo byť najviac 70 eur, pardon, 50 % platilo, ale mohlo to byť najviac 70 euro. Nuž tak ešte aj toto sa zníži, tak teraz už tá maximálna suma môže byť už len 50 euro, hej? Takže aj takto sa dajú vlastne zasa oberať ľudia o peniaze. Zasa, ešte raz to spomeniem, ani správne poplatky neplatia mimozemšťania, ľudia ich platia. (Rečník si odkašľal.) Pardon.
No a jedna z najzložitejších vecí, ono je to spojené, samozrejme, zákon o sociálnom poistení, ale teda hlavne zákon o starobnom dôchodkovom poistení, kde teda prichádza k trvalému zníženiu sadzby povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie z 5, 5 % na 4 % vymeriavacieho základu sporiteľa. Čo to znamená? Znamená to, že, koľko, necelé dve, dva milióny sporiteľov v II. dôchodkovom pilieri tam jednoducho sa im tam bude posielať menej peňazí, no ročne je to okolo v tomto momente 300-310 miliónov eur. Toto je nielenže zdraženie niečoho, toto je v prvom rade normálne že obratie ľudí o ich majetok. Takto sa to kľudne dá nazvať. To normálne že nech vaši voliči počujú. To boli peniaze, ktoré z ich práce išli na ich osobný účet, z ktorého budú mať jedného dňa dôchodok. No a áno, keďže tam pôjde menej peňazí, no tak, samozrejme, ten ich dôchodok bude nižší, ako mohol byť. Proste priamo ste obrali ľudí o peniaze. Takto to je. Áno, možno bude faktická, preto hovorím, že je to spojené proste zákona o starobnom poistení. Áno, veď bude vyššia náhrada z I. piliera, toto platí dnes. Ale bude vyššia náhrada z I. piliera, ak v budúcnosti v tom I. pilieri bude dostatok peňazí, toto si treba uvedomiť. Ľudia, to, čo mal v II. pilieri, bol jasne jeho dôchodok, nech sa deje, čo sa deje. Z prvého to buď dostanú alebo nedostanú, hej. To, to, to je veľký problém.
Zároveň je ďalšia vec, že tieto všetky zmeny, áno, pani Vaľová sa usmieva a ja rozumiem, prečo sa usmieva, aj ja sa usmievam, toľko zásahov je do toho II. piliera a vždy keď sa proste dostane ľavica, tak vždy robí kroky k tomu, aby ho obmedzila, urobila ho menej výhodným, znehodnotila ho, vyhnala odtiaľ ľudí, vyštvala odtiaľ ľudí. Jednoducho tých asi desať miliárd euro, ktoré je tam dnes nasporených, to je veľa peňazí, ono by to veľa problémov vyriešilo, alebo veľa rôznych populistických vecí zaplatilo. Áno, vláda v tomto momente teda nevyskočila si naňho tak ako na špeciálnu prokuratúru, že rovno zrušiť II. pilier, ale aj tento zásah je vážnejší než sa na prvý pohľad zdá. Skutočne z päť a pol na štyri, pričom, samozrejme, ten zákonný stav bol, že sa to malo postupne o štvrť percentuálneho bodu zvyšovať, takže vlastne to, to tá škoda pre občana pre budúci rok bude ešte vyššia, pretože budúci rok by tam nemal 5,5-percentný odvod, ale 5,75 percenta a na ten ďalší už 6. Takže toto, toto sa udialo a toto treba jasne dvom miliónom sporiteľov v II. pilieri povedať. No.
Minimálna daň. Prechádzam k zákonu... (rečník si odkašľal), pardon, prechádzam k zákonu o dani z príjmov, ktorý teda obsahuje znovuzavedenie takzvanej tej daňovej licencie, znovuzavedenie určitej dane, ktorú musí zaplatiť každá, každá, každá firma jednoducho bez ohľadu na to, či má zisk alebo stratu. Áno, samozrejme, zasa sú nejaké daňové úniky, sú firmy, ktoré teda robia všetko preto, aby nezaplatili dane, tento fakt tu je, to je samozrejmé. Na to máme finančnú správu, aby robila všetko preto, aby zamedzovala daňovým únikom, to je v poriadku. Ale zaťažiť každú jednu firmu, každú jednu firmu proste daňou, veď tie firmy sú v rôznom, rôznom čase ich života proste. Firma v druhom, v treťom roku robí čokoľvek iné len nie zisk a toto jej proste znovu vytvorí proste ďalší náklad, ďalšiu finančnú záťaž, jednoducho možno to bude viesť, a som presvedčený, že viacero firiem proste ohlási svoju likvidáciu. A nebudú to firmy, ktoré možno boli len obálky alebo boli prázdne. Môže to byť kopa firiem, ktoré sa fakt boria s existujúcim systémom, robia čokoľvek a vzdajú to. Ako ja použijem príklad. Malá čajová firmička, proste robí tam, robí tam majiteľka, zamestnáva aspoň na pol úväzku zamestnankyňu, robí všetko preto, aby, aby ju dokázala zamestnávať, aby poplatila všetky veci štátu, aby toho 25. zaplatila tú dépeháčku a jednoducho bum, a má, dovolí si mať obrať nad 50-tisíc, tak bum ďalších 960 euro jej treba zaplatiť. Popritom, samozrejme, že čaká, že keď tú svoju produkciu dá do nejakého veľkého reťazca, že jej zaplatia po piatich mesiacoch, ale to sa jej nepýta daňový úrad, kedy musí zaplatiť dépeháčku, tam je termín jasný. Takýchto firiem sú tisícky na Slovensku, mladí ľudia, ktorí začali, ja neviem, používajú proste rôzne, rôzne tieto sociálne siete, proste rôzne shopy, obchodíky šijú, varia, pečú, vyrábajú čokolády, čaje, čokoľvek. Týmto všetkým to môže veľmi, veľmi ublížiť. Samozrejme, a to poviem neskôr.
Takže toto si fakt treba uvedomovať a tento príklad, čo som použil. No tak môže sa stať, táto majiteľka, samozrejme, štát nič nestojí, práve opačne, platí si zdravotné, sociálne, proste niečo zarobí, živí rodinu, zamestnáva jedného, jedného zamestnanca, prípadne možno nejakého brigádnika. No môže sa stať to, že ten zamestnanec už zamestnanec nebude, môže byť nezamestnaný, zrazu sa stal zamestnancom štátu a to isté sa môže stať aj tej, tej majiteľke. Proste zavrie tú firmu a keď si nenájde prácu, no tak zasa to bude stáť ďalšie peniaze. Namiesto toho, že tvorila hodnoty pre, pre tú krajinu.
Pár slov poviem aj k tabakovým výrobkom, k alkoholu a použijem to tretíkrát. Neuveríte, mimozemšťania nepijú ani alkohol a ani, ani nefajčia cigarety. Možno áno, len o tom nevieme. Čiže táto daň zasa len ľudia a ani nie tí zlí pravičiari s veľkými platmi, opačne, robotníci, jednoducho fakt tí horšie situovaní ľudia, chudobnejší, no jednoducho život je ťažký a je a to poviem odtiaľto, je ten život ťažký, no tak si ho spríjemňujú aj tým alkoholom, aj tými cigaretami. No budú platiť zasa viacej, zasa budú platiť viacej, aj voliči strany SMER, aj voliči strany HLAS. Zasa aby to vyznelo celé. Nie je, ja nehovorím, že nemá byť žiadna spotrebná daň, je, nie je malá a myslím si, že jej sadzba je okej, jej ďalším zvyšovaním sa vám vôbec nemusí stať to, čo, čo jednoducho dúfate, že budú vyššie príjmy štátu. Ono totižto, zasa ako som povedal, bude čierna výroba, bude pašovanie, bude šedá ekonomika, nedajbože zasa nejaké metanolové kauzy, jednoducho zasa to môže aj všetky tieto veci spôsobiť.
Plus ešte jedna vec. Myslím si, že aj všetci členovia finančného výboru dostali informáciu a veľmi by som bol rád, keby to koalícia zapracovala, tak ako je to nastavené, tak jednoducho nevedia, výrobcovia tabakoví nevedia garantovať, že to dokážu urobiť, tam sú následnosti. Musíte mať novú škatuľku s novým teda tým QR kódom, s novým označením. Tie prechodné doby a nástupy sú tak krátke, že to nevedia zrealizovať. Čiže aj takto apel na vládnu koalíciu, keby skúsila to posunúť. Je to tam mesiac, dva, myslím si, že to viac zasa by už to pomohlo, takže aj toto, toto je, je dôležité.
Možno jednu vec ešte k tým správnym poplatkom. No len aby si všimli ľudia a chcem ukázať, aký je ten štát zase raz nenažratý. Dnes čo sú tie značky, ja som prišiel s novelou, kde teda aj dokonca už sa ešte ľahšie robia špeciálne značky, lebo máte na to všetkých sedem znakov, ľudia, firmy to začali využívať, aby mali označenie svojej firmy, čokoľvek. Štát má z toho peniaze, tá značka je podstate drahšia, a to je správne. Proste štát ponúka službu, ktorá je o ňu záujem, okej, tak si to zaplatili ľudia, firmy a majú to. No stojí to 166 euro, čo si myslím, že náklady na výrobu sú nech tých dvoch značiek asi 10 euro, plus nech je kuriér ďalších 10, čiže asi 20 euro, keby nejaký zisk ďalších 20, takže 40 by bolo primerané, je 166. Ehm, nestačí, treba 250. Takže to štát proste teraz v tomto balíčku ide zvýšiť na 250. Tak však je o službu záujem, sme monopol, dajme ju ešte väčší. Jednoducho musí byť nejaká zdravá miera. Viete, čo sa stane? Že tých 166 euro si každý k tomu autu povie, to je okej, zaujímavé, budem mať označené firemné autá, názov firmy a začnem od jednotku, ja neviem, po koľko mi vyjde, akokoľvek, alebo polovičke človek kúpi, bude tam mať meno. No už 250 euro je zasa dosť vážne zvýšenie, ako ne, takto sa to nedá. Fakt štát musí, musí mať mieru. Veď to sú naši občania, nie dojné kravy.
No tak zdravotné odvody. Dokonca ešte aj zo strany SMER-u, ale určite HLAS-u som počul, že vnímajú, že odvodové zaťaženie na Slovensku je fakt vysoké a treba nájsť cestu, ako ho znížiť. Sme, myslím si, že druhá krajina Únie, od konca samozrejme, keď sa bavíme o odvodovom zaťažení. Proste fakt to máme extrémne vysoké a robí to problém. Robí nám to jednoducho problém. Naša pracovná sila je týmto proste strašne drahá a nekonkurencieschopná. Tak človek by čakal, že teda bude sa niečo hľadať, nájde sa, niečo sa myslí. No vymyslelo sa. Zdravotné odvody sa zvyšujú, hej, o jedno percento, čiže na strane zamestnávateľa, ja to prečítam, aby som bol presný. Čiže zamestnávateľ z 10 % na 11, ak zamestnáva, myslím, že 20 %, ak si dobre pamätám, osôb so zdravotným postihnutím, tak je to späť na 5,5, každopádne zvýšenie. Pre samostatne zárobkovú činnú osobu zo 14 na 15, pre samoplatiteľa zo 14 na 15. Zasa to sú tí najzraniteľnejší, to sú tí, čo som tu spomínal, to je, to je tá firmička, čo vyrába čaje, čo vyrába, ja neviem, čokolády, čo vyrába čokoľvek, proste každé to jedno percento. Ja viem, poviete si, že jedno percento a treba do zdravotníctva, však treba, ale to keď sa to takto celé nasčíta, tak to môže byť presne tá posledná kvapka, ktorou sa preleje ten pohár, a jednoducho tá firma si povie, okej končím, stačí, zatváram, nedá sa to. Fakt.
No, osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach. Ja si tu pamätám onehda, možno si pamätáte, pán poslanec Vetrák, perfektný právnik, strašný ekonóm, prišiel so zásadným zvýšením, zvýšením sadzby tohto odvodu. Tiež to proste tlačil, prišiel, ale prišiel normálne v štandardnom legislatívnom konaní a výbor, keď už teda frflem predsedovi výboru, mali sme výbor, kde jednoducho som zvolal a umožnil účasť všetkým, ktorých sa to týka. Ten odvod sa týka viacerých, asi ôsmich až desiatich odvetví, na tom výbore sedelo 50 rôznych zástupcov všetkých odvetví, ktorých sa to týkalo. Ja ako predseda výboru som vyhradil open end, dokedy je diskusia, a každý proste mal právo vystúpiť. Jednoducho kde každé to odvetvie predkladateľovi, ktorý tam, samozrejme, sedel tiež, slúži mu to ku cti, však na tom výbore predkladal ten zákon, a proste bola tam tá debata, firmy, tí, tí ľudia z praxe vysvetľovali, prečo to tak je, prečo to proste jednoducho nefunguje tak, že vyššia sadzba znamená vyšší výber, že to zasa môže proste spôsobiť, spôsobiť rôzne problémy.
No a tie, tie banky, hej, už, už ten zákon sa aj volá že osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach. Áno, sú odvetvia, kde to môže mať svoj význam, prirodzené monopoly, alebo kde ten trh teda nejak dokonvergoval proste k nejakému monopolu alebo oligopolu, okej. Ale banky, akože ťažko budete hľadať proste trhový segment, ktorý i keď je veľmi, veľmi regulovaný, zároveň je veľmi, veľmi konkurenčný. Máme tu 25 bánk, ktoré si fakt reálne konkurujú. Ešte neni nedávno, keď, keď boli úrokové sadzby hypoték na Slovensku druhé najnižšie v Únii, dnes sme šieste najnižšie. Áno, sú vyššie, samozrejme, už som to tu dnes hovoril, proste veď teda máme úplne inde základnú sadzbu Európskej centrálnej banky, ale stále sú tie naše úroky šieste najnižšie v celej Únii. A to je preto, že tie banky skutočne medzi sebou konkurujú, preťahujú sa, takto to poviem, o tých zákazníkov, jednoducho ľudia si prenášajú hypotéky, refinancujú, spájajú, rozdeľujú, akože ten trh fakt funguje. Teraz teda tam dávate drakonický, drakonický odvod pre tie banky, fakt že 30 % je, je, je akože to je drsné. A bude sa znižovať, ale, ale nedožijú sa ho všetky banky. Toto, čo spôsobíte zasa, áno, prinesie vám to možno 300 miliónov, ale tie škody, ktoré to spôsobí na tom, na tom poškodení konkurencieschopnosti toho celého prostredia, tie budú násobné, už len preto, že tie banky, tie zlé banky, ako ich nazývate, proste vlastnia 60 % nášho dlhu. A budeme sa zadlžovať aj naďalej a budeme, a budeme akceptovať tie úrokové sadzby, aké nám dajú. A ony si to tam započítajú a my im ešte poďakujeme, lebo inú možnosť nemáme proste. Sedem, osem miliárd nám bude chýbať aj budúci rok. To hovorím len o novom dlhu, nie o potrebe refinancovania toho existujúceho.
A zasa, nehovorím niečo, čo teraz si tu vymýšľam ja, pozrime sa na poistný trh. Nejaký čas dozadu niekoho napadlo zo strany SMER, že teda treba dať osempercentný poistný odvod zo všetkých proste neživotných druhov poistení. Viete, čo to spôsobilo? To, že vtedy sme tiež mali, teraz nebudem hovoriť konkrétne číslo, desiatky poisťovní, ktoré si na tom trhu konkurovali a tie ceny boli okej, odvtedy nejaké zanikli, nejaké sa zlúčili, nejaké sa vyhli tejto, tejto regulácii tým, že sa z ich stali pobočky poisťovne z iného členského štátu únie. A výsledok je viete aký? Slovensko vyberá z tohoto menej daní, ľudia platia vyššie poistné a za chvíľočku budete musieť vyrábať nejakú novú reguláciu, pretože ten trh pomaly stráca tú svoju konkurenčnú schopnosť. Budete museť to vyriešiť. Toto sa stane s bankami. Dnes vyrábate problém, ktorý budete musieť riešiť, pričom by stačilo nešahať na to. To isté, čo platí k tým hypotékam. Minimálne na ne šahať aj tuná. Tých tristo miliónov, ktoré jednorazovo dostanete, je nič proti tým škodám, ktoré to spôsobí aj vašim voličom, všetkým.
No ďalšia správa možno tak ešte najviac pre občanov Slovenska, tak, alebo pre hlavne majiteľov reštaurácií, pretože už teda je všetko v poriadku, už reštaurácie sú najziskovejšie asi v celej Únii a už teda je celá ťažká doba tých nezmyselných zákazov za nami, asi to tak bude, pretože to, čo sa naveľa-naveľa tuná podarilo v minulom volebnom období presadiť, že teda reštauračné služby budú mať zníženú desaťpercentnú sadzbu dane aj na jedlá, aj na nápoje, tak aj to sa ide zrušiť. Jedlá zostanú, áno, ale znovu zvyšujete, z alkoholických nápojov sa bude platiť 20 % DPH. Zasa to v tej reštaurácii bude drahšie, zasa bude treba zaplatiť viacej štátu. Ja si len skúsim tipnúť, že sa začne predávať veľa kofoly namiesto piva. Takže oni nájdu cestu. Ale proste to celé zle, fakt celé zle. Štát z toho získa veľmi málo. Poškodí to, poškodí to tým reštauráciám. Však pozrime sa na seba. Ja si myslím, že všetci ešte stále chodíme do tých reštaurácií menej než pred tou krízou. Majú to ťažké. Zasa toto štátu to málo prinesie, ďalšiemu sektoru to veľa podporí. No hlavne, že má nové ministerstvo ten turizmus, hej. Tak teda už asi teda im je pomožené dosť, tak vlastne tú realitu treba presunúť, že už, už nepotrebujú tú zľavu. To je fakt že zbytočné.
Spomeniem možno zasa z iného súdka RTVS. Áno, urobili sme, aby boli skutočne nezávislí, 0,17 % HDP priamo z rozpočtu každý rok bez toho, aby pýtali, bez toho, aby sa podkladali vládnej moci ako, ako vedenie RTVS. No tak im do zákona dávate minimálne 0,12. No možno im aj dáte viacej, ale už ste si zasa vyrobili, že už budú musieť prísť poprosiť, už budú musieť ísť po ruke... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem pekne. Ja som sa to chcel spýtať v rozprave, ale keď pán minister avizoval, že bude reagovať aj na faktické, tak sa to spýtam teraz. Mňa by zaujímalo, ako ste sa vysporiadali s tým, že navrhujete daň z dividend zvýšiť zo 7 na 10 %, ale týka sa to už zdaňovacieho obdobia 2023. To znamená tohto existujúceho. A mám také avízo, že to, aj mne sa to tak javí, ja právnik nie som, ale mne sa to tiež javí ako retroaktívne, hej, že či ste vysporiadaný s tým, že toto môže javiť sa byť ako retroaktívne, že či potom nebude problém prípadne v rozpore s ústavou a s ústavným, s Ústavným súdom. Akože vecne o dani z dividend prípadne poviem niečo v rozprave, ale samotná technikália, že už tam zahŕňate aj toto obdobie 2023, sa môže javiť ako retroaktívne.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
No, pán minister, ďakujem pekne, že ste vystúpili, to oceňujem teda, keď musíte odísť, ale aké upratovanie? Veď ten balíček 1,5 miliardy je v podstate 1 : 1 k novým výdavkom, ktoré ste vyrobili, 1 : 1, tam sa nič neupratalo, len teda si pokryjete to, čo ste sľúbili.
A potom veľmi málo hovoríte o tom, a budem rád, ak to zaznie, no, váš prvý rozpočet k tomu všetkému, hej, vytvorí minimálne ďalších 7 miliárd deficitu a teda, samozrejme, aj nového dlhu, čiže takto o rok už nebudete môcť hovoriť, že len tí pred vami sa zadlžovali. Akože, bohužiaľ, proste bude to platiť už znova, znova aj na vás.
No a ešte jednu vec stihnem. No tak balíček za 1,5 miliardy teda budeme preberať bez pána ministra? Chápem aj nechápem, hej, je to proste vec, kde pán minister mal sedieť v pléne, aj keď rozumiem, že má povinnosti, že ide do Bruselu, okej. Ale zároveň, ako ste možno, kolegovci, počuli, výbor máme 13.30 h a ráta sa, že asi do druhej skončíme, keďže začína rokovanie pléna. No tak za 30 minút prebrať bod po odbornej stránke s ľuďmi z ministerstva, jeden a polmiliardový balíček, ja viem, že chcete rýchlo, ale všetko má nejakú mieru, ako fakt 30 minút je málo.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne.
Pán Šalitroš, no ja som na vašu, vaše vyjadrenie reagoval úplne slušne, vecne, som vám niečo vysvetlil, ale keďže ste zvolili slovník ako, aký ste zvolili, tak ja sa prispôsobím. Totálne hlúposti rozprávate vy, ale také, že mŕtveho to musí na chrbte zaboleť. Ako takú kravinu povedať, že keď bol úrok 0,5 %, tak keď stúpne na 0,65, ako to má fungovať, keď banka platí štyri percentá. Ako to ste fakt tak blbí, že nechápete, že splátka má aj svoju istinu? A keď hovorím, že nárast splátky hypotéky, tak je to samozrejme že vrátane istiny. Tak keď tu budete najbližšie mne rozprávať o hlúpostiach, prosím vás, tak sa najprv zamyslite, čo idete vy vypustiť do ovzdušia.
Pán Hazucha, hovoríte, reálne mzdy klesli. No však jasné, že reálne mzdy klesli, ale splátka hypotéky je reálna splátka? Však to je nominálna splátka hypotéky. Splátka hypotéky je vždy nominálna, tak skúste si teda nejak načítať rozdiel medzi reálnou a nominálnou cenou čohokoľvek a potom pochopíte, že keď sa bavíme o náraste splátok hypoték, sa vždy bavíme o nominálnych nárastoch. Tá mzda rástla nominálne o 27 %. Nikto nespochybňuje, že reálne klesla, lebo inflácia bola ešte vyššia ako 27 % za posledné tri roky, ale nárast bol nominálny. A keby sa vláde zdalo, že 27 %, aj to sa dá z čísiel veľmi presne zistiť, že 27 % je moc vysoký nárast, kde by až niečo začala riešiť, tak trebalo s bankami dohodnúť 25 %, možnože 20 %. To všetko sa dalo spraviť. Dalo sa to spraviť jednoducho, okamžite a bez 300 úradníkov navyše.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za možnosť vystúpiť, aj keď som sa nestihol prihlásiť dostatočne rýchlo, zvykáme si na nové technológie, najmä vo vyššom veku. Nebudem dlho rečniť, ale teda idem rovno k pomoci pre tých, ktorí majú hypotéky.
Táto pomoc pomáha všetkým, ktorým stúpne, ktorým stúpne splátka hypotéky. Aj trošku keď im stúpne, aj, aj mierne keď im stúpne, tak štát im preplatí 75 % z toho, čo im, čo bol nárast. Treba si ale uvedomiť, že v trhovej ekonomike ceny jednoducho nie sú fixne stanovené, niečo ako cenový úrad, čo sme mali za socializmu, dnes už nefunguje. A najmä keď centrálna banka, v našom prípade Európska centrálna banka vykupuje verejný dlh, ale aj kvôli iným faktorom dochádza k takzvanej inflácii, teda k nárastu cien. Nárast cien na jednej strane a na druhej strane nárast miezd. Za posledné tri roky stúpli mzdy o 27 %. Tomu, komu stúpla splátky hypotéky o menej ako 27 % pri trojročnej fixácii napríklad, nie je reálny dôvod pomáhať. Akože pomoc je fajn, kto by to nechcel, každý sa poteší, keď niečo dostane zadarmo a navyše, len ten rozpočet teda je deravý jak rešeto a, a nie je z čoho pomáhať. No ale tu sa ide pomáhať teda ľuďom, ktorým stúpla splátka hypotéky menej ako im stúpla ich nominálna mzda. Lebo nominálna mzda za posledné tri roky stúpla o 27 %, pevný štatistický údaj.
Na druhej strane zavádza sa horný limit, to je 1,6-násobok priemernej mzdy. Priemerná mzda je nejakých 1 400 eur. 1,6-násobok je okolo 2 200-2 300. Takže stredná trieda, ľudia, ktorí povedzme zarábajú 2 500, 2 700, čo v Bratislave teda nerobí ešte z nikoho žiadneho milionára, ale aj títo ľudia musia niekde bývať. Aj ľudia s platom 3 000 eur v Bratislave musia niekde bývať, po prvé. A po druhé, s platom 3 000 eur v Bratislave v hrubom nie sú to rozhodne žiadni milionári pri dnešných cenách a najmä pri nákladoch na bývanie. A títo ľudia majú hypotéky a keďže byty sú v Bratislave najdrahšie na celom Slovensku, tak majú hypotéky vysoké. Takému človeku, keď stúpne splátka hypotéky výrazne, tak ten, tomu sa pomoc nedostane. Ten jednoducho utrie hubu, lebo to je ten, to je tá hnusná stredná trieda, ktorej treba, ktorú treba najskôr niekde utopiť alebo zaškrtiť. Týmto ľuďom vôbec nepomôžeme. Človek s platom 3 000 eur a s hypotékou 600, 500-600 eur preto, lebo ten byt tu bol drahý, to nie je žiaden okázalý luxus, keď niekto platí povedzme 800 eur za hypotéku. A jemu keď sa výrazne zvýši splátka na hypotéku, tak takémuto človeku nepomôžeme ani trochu.
Teraz komu stúpne splátka na hypotéku? No tomu, kto si zobral hypotéku, keď boli úroky veľmi nízke, povedzme pol percenta. Niekto si teda zobral hypotéku za pol percenta, teraz musí platiť štyri a pol percenta, je to extrémny nárast. A pri jednoduchšom pohľade by sme si mohli povedať, no však doteraz to mal strašne lacno, tak veď nech platí primeraný úrok. Lenže ruka v ruke s tým, s tou pol percent, s tým pol percentným úrokom ide aj to, že ceny nehnuteľností v tom čase, kedy bol pol percentný úrok, tie ceny nehnuteľností extrémne vyleteli do výšok, extrémne. My sme mali druhý-tretí najvyšší nárast cien nehnuteľností v Európe ešte povedzme dva roky dozadu. Takže tí ľudia majú síce, mali, mali nízky úrok na svoju hypotéku, ale mali vysokú cenu nehnuteľnosti. Lebo ceny nehnuteľností klesajú až teraz, keď úrok na hypotéke stúpa. A na týchto ľudí sa kompletne vykašlete, úplne.
A ďalšia, ďalší dôvod, alebo respektíve ďalší aspekt, ktorý treba zohľadniť, že vaša pomoc ako v prvom rade znamená 300 úradníkov navyše. Tu sme to počuli, koľko miliónov pôjde na vyplatenie tej pomoci, koľko bude stáť organizácia toho celého, ale navyše 300 úradníkov navyše. Stav, počet úradníkov stúpne o 300 a už nikdy viac neklesne, toto za 30 rokov, si myslím, že poznáme všetci veľmi dôverne. Ďalších 300 úradníkov. A táto vláda, pokiaľ sa nemýlim, si napísala, že chce znížiť stav úradníkov o 5 %. Čiže znižovanie stavu úradníkov o 5 % začína tým, že zamestnáme 300 ďalších navyše. To asi je taká istá hlúposť ako svojho času malo byť zamestnaných 500 úradníkov navyše kvôli vyplácaniu športových poukazov, či voľnočasových poukazov.
Pritom existovalo, pán Kamenický, omnoho jednoduchšie riešenie. Stačilo si sadnúť s bankami, dohodnúť sa s nimi, že banky zabezpečia, aby nikomu nerástla splátka hypotéky o viac ako rástla priemerná mzda, a to je tých, priemerná nominálna mzda, samozrejme, to je tých 27 %, toto mohlo byť urobené v prvom týždni po voľbách alebo v prvom týždni po vzniku vlády a problém mohol byť zo sveta. Idete na to extrémne komplikovane, nepomáhate tým správnym, ktorí to naozaj potrebujú, ktorým hypotéky, splátky hypotéky sa pomaly zdvojnásobia. aj také prípady sú a pomáhate tým nesprávnym, ktorým splátka hypotéky stúpne len mierne. Toto je pomoc v podaní sociálnych demokratov.
Na záver by som chcel tu prísediaceho kolegu, prepáčte, neviem ešte vaše meno, reagovať na vašu faktickú poznámku. Jedno, Národná banka vykazuje jedno percento úverov, ktoré sa nesplácajú, v tej správe sa ale píše, že aj pri tej časti úverov, kde už došlo k refixácii, je to tiež približne jedno percento. Ako rozumiem, čo ste chceli povedať, že tam to môže byť desať, ale realita nie je taká a je to aj preto, lebo ešte raz zopakujem, ten extrémny nárast, lebo treba riešiť extrémny nárast hypoték, splátky hypoték a ten extrémny nárast je v takom malom množstve prípadov, že sa to jednoducho ne, nemá sa to ako štatisticky príliš prejaviť, preto tam nie sú žiadne veľké čísla pri tom nesplácaní ani v tej časti úverov, ktoré už boli refixované, lebo refixácia znamená aj, že niekomu stúpne hypotéka z 300 na 315. Sú to dokonca prípady, že niekomu klesne splátka hypotéky. Ten život je jednoducho rozmanitý.
A preto na záver ešte raz, to, čo mala vláda riešiť, bolo iba odchytiť tých, tie extrémne nárasty a tých bude možnože pár tisíc prípadov a na toto budú mať, na toto nemuseli zamestnať nikoho, nie, sociálni demokrati idú zamestnať tristo úradníkov navyše. Gratulujem. Mám niečo stlačiť?