(Rečník rozpráva tlmeným hlasom.) Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja si naozaj budem dávať pozor, lebo v predchádzajúcom mojom vystúpení som bol od dlhoročného diplomata ako poslanec označený ako človek, ktorý škrieka. Naozaj si chcem dať pozor. (Smiech v sále. Potlesk.) Naozaj si chcem dať pozor a upriamiť pozornosť na to, čo budem hovoriť. (Reakcie z pléna.) Podľa mňa je to dôležité, lebo rozprávame o dôležitých veciach s niekým, kto tomu nerozumie. Ale to tu vôbec nevadí, lebo ak by som... (Reakcia predkladateľa: "Vy tomu rozumiete?") Ja tomu rozumiem. (Reakcia predkladateľa: "Ja tomu tiež rozumiem?") Áno, áno? Dobre. (Reakcie z pléna.)
Bolo povedané... (Rečník naďalej rozpráva veľmi potichu, reakcia z pléna.) Ja budem naozaj, chcem si dať pozor, lebo ja chcem k tej téme povedať, ale škoda, že sa ku nej dostanem, ešte tú poznámku, ktorú povedal pán, pán minister, že teda ako dlhoročný pracovník diplomacie, nuž mám veľké pochybnosti o stave našej diplomacie, keď dlhoročný pracovník slovenskej diplomacie takto rozpráva s poslancom. Ja si teda na seba nepotrpím, možno aj kričím niekedy, tak som emočnejší, pripúšťam, ale od toho tu sú diplomati, že oni to musia vedieť zvládnuť, ako sa hovorí, s buřinkou, viete, že elegantne, so šarmom, so všetkým, ale bol som označený, že kričím, viete, že elegantne, so šarmom, so všetkým. Ale bol som označený, že kričím, škriekam dokonca. To ma, prísne vzaté, sa trochu dotklo, lebo to sa používa v kontexte skôr takom ženskom. A ja som dosť tak, tak mužský, ale dobre.
Prídem k tej téme, o ktorej som chcel rozprávať. Škoda, že tu nie je pán minister, lebo je v Dubaji. Bolo nám povedané, že je v Dubaji, ergo máme byť ticho a máme byť úplne spokojní a môže tu sedieť v zásade hocikto, lebo náš pán minister je v Budaji, či v Dubaji (Smiech v sále.). Ale viete, povedzme si to tak, dneska je piatok, potom je sobota a nedeľa. Po sobote a nedeli je pondelok a od utorka my tu začíname ničiť štát a ja som rád, že je veľa obrancov štátu, ktorí sa prihlásili do rozpravy dvojito, k dvom zákonom, ergo je vysoký predpoklad, že rozprava k tým dvom návrhom bude asi dvoj-trojdňová. Otázka stojí, ak už teda máme pochopiť, že preto tu nie je pán minister Taraba, lebo je v Dubaji, že prečo tam je týždeň. Lebo to tak vychádza. Viete, ak už je tam dnes, nemôže tu byť, lebo je tam, my tu budeme odhadom streda, štvrtok, piatok rozprávať, tie jeho body kľudne mohli byť preradené, to nie je problém, vy môžte dať hlasovať, dokonca všeobecný súhlas by sa dal získať na to, že tie jeho body pôjdu po prerokovaní tých bodov skrátených o tých lehotách. Čiže je otázka namieste, čo tam ten náš minister Taraba v tom Dubaji týždeň bude robiť. Počkáme, uvidíme.
Ale teraz k tomuto zákonu o enviromentálnych záťažiach. Viete, hovorí sa to tu o ňom a ja si to o ňom aj myslím, však to nie je zas že úplne v zlom, lebo sú aj dobrí, aj zlí obchodníci, ale on je obchodník srdcom i mysľou, lebo prišiel do rezortu, od ktorého sa očakáva, že máte trošku aj iný pohľad na veci, nielenže koľko sa dá zarobiť na tom kubíku, ale že či náhodou by sa nedalo aj niečo ochrániť pre tie ďalšie generácie. Tak preto si myslím, že ten, ten tvrdý podnikateľský prístup na MŽP by nemusel byť až taký, preto nie som úplne komfortný s tým, že máme obchodníka za ministra životného prostredia. To nie som. A on nám to jasným dôvodom na denno-dennej báze ukazuje, že obchodníkom je. Lebo vlastne celé MŽP je teraz o turbínach, ktoré majú ísť len tak, bez výberka, bez verejného obstarávania, len tak. Celé je to... počkajte, čo tam spomínal, jaj, spaľovne treba rýchlo riešiť, prístavy treba, je to strašne silne o tom obchode, len menej o tom, že čo s tým životným prostredím.
A prišiel nám tu a predložil nám tu zákon, že teda nebudú sa pokutovať malé ČOV-ky, lebo však chudáci to tí ľudia nestihli, a teraz ešte treba aj ten zákon, ktorý o tých environmentálnych náhradách to riešil, tak ten treba celý zmietnuť zo stola, lebo sú tam určité záujmy, kolegyňa sa ich snažila identifikovať. Áno, sú tam. A ja vám to dokážem na tom, že, na tom, ako je to predložené, vám to dokážem. Skúste ma, prosím vás, počúvať. Ja viem, že je to ťažké. Ale ja musím ticho rozprávať, lebo nechcem škriekať. (Potlesk.) Ja sa naozaj nechcem vyrušiť pána ministra s dlhoročnou diplomatickou praxou, že by som ja mojou fistulou mu proste, viete, že rušil jeho svet, v ktorom si on pobýva. (Smiech v pléne.) Takže skúsim.
Celý ten návrh zákona o environmentálnych záťažiach, ja som to pozeral, bol schválený v dvadsiatom prvom v novembri. A boli tam vložené odseky 9a, 9b, en bloc, normálne boli vložené do toho. A teraz že aký bol úmysel tých vkladateľov? Predpokladajme, že dobrý. Lebo dovtedy sa to neriešilo. Oni to chceli riešiť, vytvorili sa tieto 9a, 9b odseky, ktoré sa do zákonu vložili. Zdá sa, že tam je nejaká malá chyba, zdá sa, že nie všetko je tam úplne v poriadku, zdá sa, že je meritórne, že sa to niekde v niečom rozporuje, ale úmysel bol asi dobrý, že to chceli meniť, ergo to tam vložili. A čo urobil pán minister?
Viete, čo urobil náš pán minister obchodník? On dal delete. Viete, že on, on urobil to, že on 9a, 9b dal preč, en bloc. Pán minister neprišiel s tým, no, kolegovia, máte tam chybu. A teda ako to ideme riešiť, lebo viete, tí v tom 2021 to tam dávali preto, že sa to neriešilo. Hej. Keď sa to neriešilo, chceli to riešiť, dali to tam. Pán minister to teraz vydeletoval, jeden aj druhý odsek. On neprišiel s tým, že, že treba, že už to skorigoval, že 9a pretransformoval do iného znenia a to znenie vystihuje tú podstatu toho problému, na základe ktorého sa to zlepší. Lebo my naozaj máme tie skládky nebezpečného odpadu. Nie, on proste to vydeletoval, to znamená my sa vraciame pred ten stav, ktorý bol, to znamená nijaký, ergo taký, čo bolo spomenuté, že to vyhovuje tým, ktorí, ktorí proste si potrebujú dať upratať za štátne. Lacno kúpili, potrebujú draho predať, ešte im tam niečo smrdí, no tak štát to zaplatí, nebudeme to hádam platiť my, nie? To nemôžte od nich očakávať, od tých ľudí. Takže áno. Čiže toto bolo celý legislatívny zámer toho nášho ministerstva životného prostredia, že to celé vydeletoval.
A ešte v prechodných ustanoveniach bolo napísané, ak si to dobre pamätám, že ak by aj nejaká, nejaká povinnosť voči štátu v tom procese, počas ktorého to platilo, vznikla, povinnosť niečo zaplatiť, tak zaniká. Rozumiete, tam je aj amnestia, že na všetko, čo sa zaplatilo, nemusíte ani korunku zaplatiť, ani euríčko, že všetko to je vybavené cez tie prechodné ustanovenia. Nuž dovoľte mi namietať, že to sa mi nejaví, akože v tej línii toho, čo chceme, hej. Lebo ak hovoríme, že máme environmentálne záťaže, chceme ich nejakým spôsobom riešiť, kolegyňa predložila návrh, potrápila sa s tým, veríme, že je dobrý, hej, že to rieši, ale pán minister prišiel s tým, že nič. Tak neviem, máme mať právo ako byť takí z toho aspoň trochu, trochu rozrušení? Môžem prípadne zvýšiť hlas a rozprávať už normálne že? Viete, že môžme, môžme, hej, že skúsiť namietať? Že takto si to zrovna nepredstavujeme? Ja si to takto nepredstavujem.
(Rečník pokračoval v rozprave normálnym hlasom.) Áno, ja si myslím, že celá, celý tento zákon, ktorý narýchlo sem pán minister a v celom tom švungu tých veľa skrátených konaní, proste sa to tu stratí, priniesol niečo, čo niekomu sakramentsky pomôže. A my sa to dozvieme časom, v určitom čase sa to dozvieme, že komu a koľko to pomohlo. Nedozvieme sa asi, ako sa podelili, ale, ale myslím, že sa dozvieme, že komu a ako veľmi to pomohlo. Preto to sem prišlo, preto to pán minister obchodník predložil, preto nám sem poslal sedieť pána diplomata, ktorého rozrušuje všetko, a on je medzitým v Dubaji a chráni našu klímu. No, to už som len zvedavý, čo im v tom Dubaji povie, to si vypočujem, naozaj som na to zvedavý, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)
