Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážení ministri, vážené kolegyne, kolegovia, dalo by sa o tom, skúsim taký môj pohľad a aj skúsim byť vecný. Skôr v tej prvej časti politický, v prvom čítaní sa to môže, hej, a potom aj, aj trošku vecný.
Niekde na letisku, už neviem kde, priznám sa, som si kúpil takú knihu nie kvôli tej obálke, ale tá obálka ma naozaj zaujala, bolo to v angličtine. Bola tam, že populizmus a ekonómia. A ten populizmus, kvôli predstave, ten populizmus bol ako sprejeri, viete, keď niečo sprejuje, tak bolo akože sprejersky a boli, bolo to ako keby to niekto štetkou na stenu maľoval krvou a to stekalo, hej. To populizmus stekali tie kvapky a pod tým bolo pekne čistým frontom napísané end economy, hej. Čiže, on nejaký pán Charles to napísal, aj som ju čítal, aj, no ešte stále mám dáke rezervy. Ale tá obálka bola silnejšia a stále mi chodí po rozume. A ono to tak nakoniec aj skončí. Ten populizmus naozaj zabíja. My sme sa rozbehli po takej špirále, kde už to nevieme ubrzdiť, už len musíme naraziť. Otázka stojí, ako veľmi to bude bolieť. Kto mal a kto nemal prilbu, hej, lebo to už neubrzdíme. To tu sme denno-denne toho svedkom, už niekedy sa snažím sústrediť, aj niekedy mi hlava, hlava naozaj neberie.
Hovorí sa, v nejakej zase inej knihe to bolo, hej, že peniaze sú to, na čom sa dohodneme, že sú peniaze. To sa hovorí od vtedy, keď sa zrušil ... (nezrozumiteľne vyslovené, pozn. red.), hej, že fixácia na zlato, že proste niekto sa dohodne, že toto sú peniaze a začneme, vytvoríme tomu silu a ľudia tomu začnú veriť a budú to v daný moment peniaze. Len, vážení, to sa nevytvára na Súmračnej. Viete, že my nie sme takí hráči, hej, že my si vytvoríme peniaze. My si nevytvoríme peniaze. Áno, svet trošku má svoje pohyby, podľa mňa tiež nie celkom ide veľa vecí dobrým smerom, ale niekto iný vytvára peniaze. Na Súmračnej, ani neviem, kde sídli HLAS, ani na Šafku, kde sídli SNS, nebudú vedieť vytvoriť papier, ktorý my budeme akceptovať, že to je hodnota, že to sú peniaze. Nebudú vedieť, nebudú. To znamená, že oni sa k tým peniazom, buď ich sa, buď sa vyrobia, alebo si ich požičajú. A to je presne ten meritum toho celého. Nevychádza to. Nevychádza to. Môžme tie ovečky preháňať po grúňoch od rána do večera. Ja môžem predať tisíce halušiek v reštaurácii, ale to sa nezaplatí. Fakt! Môžte, nevychádza to. Proste to, jak ten apetít, tá vôľa po spotrebe a potom dávkovaní a toho, že to nastavenie tej amygdaly toho, že dajte, dajte, však na to ste tam, proste to, nevychádza nám to fakt. Bol tu spomenutý Brunej. Je, je kde by to možno vychádzalo je, je Nórsko. Nórsko, kde sedia na, na tej rope, ja neviem čo. Ale oni to nerobia. (Povedané so smiechom.) A by to možno teoreticky mohli, keby boli, ale my to robíme a nemáme ani to, čo majú nieže Nóri, nemáme ani to, čo majú susedia. Nemáme dokopy nič. My, čo sme niekedy mali, mali sme ľudí, ktorí hovorili, že teda ráno treba ísť do roboty, odrobiť koľko sa dá, hej. V nedeľu niektorí do kostola, niektorí do prírody, to je úplne jedno, ale v pondelok zase do roboty, hej? Že ten princíp. A tá, proste tá naša devíza bola a stále môže byť v tom ľudskom potenciáli, v tom, že ľudia chcú a robia a vedia robiť. Ale my ich programovo ničíme. Normálne to je programovo ničenie ľudí, hej? Že proste my im podsúvame, že teda však to štát sa stará. Teraz atakujem na to, poviem potom pri pánovi ideológovi celého týchto procesov, pánovi Tomášovi, hej? My už atakujeme aj sociálnu skupinu, ktorá je prísne vzaté stredopravá, hej? To znamená, prijímatelia hypotekárnych úverov, to tiež nie je hocikto, hej? Statusovo je to niekto. A oni už idú po nich, hej. Že oni už ich ničia svojou politikou, hej? Že už im, im podkladajú to, že teda však zaplatím. Neskutočné, neskutočne nezodpovedné.
Rozmýšľam teraz, že čo som tým vlastne chcel povedať, až mi to ušlo. Lebo ja sa vždycky tak rozčúlim, keď si na to spomeniem a potom sa musím dopojiť. (Povedané so smiechom.) Že, nevadí. Ja viem, že nevadí, však tu nič nevadí. Však viete, naozaj (smiech), keď ich nevyrobíte, tie peniaze, hej, tak si ich musíte požičať. Ja neviem, tertia non grata, pozná niekto inú cestu, hej? Buď ich zarobíš, alebo si ich požičiaš, no pozor, ešte jedna je, ukradneš. A tak dúfam, že teda nepôjdeme tým smerom, hej? Dobre tak, zostaňme v tom, tretia cesta neexistuje. Buď vyrobíš, alebo požičiaš, hej? Vyrobíš, zarobíš. Nuž nevyrobíme, nemáme na to ten potenciál, nevieme to vyrobiť, to, čo ste nasľubovali. Musíme si to požičať. Ale to sa vracia. Prosím vás, povedzte niekto niekomu, pánovi Tomášovi, SMER-u, HLAS-u, SNS, peniaze sa vracajú. Peniaze sú od toho peniaze, že sa vracajú. Viete, čo odpisuje dlhy? Jediný jeden mechanizmus na odpisovanie dlhov história vytvorila – vojnu. A ja sa ospravedlňujem, ja viem, že pre niekoho to tu možno je príliš expresívne. Ja som s týmto pracoval už aj v kampani, poviem pravdu a teraz mám pocit, že je úplne namieste a sem-tam to spomeniem. Dlhy odpisuje len vojna. Nikto nevymyslel nič. (Povedané so smiechom.) Iný spôsob v zásade. Takže nech sa páči, hej? Ak to ideme vyhnať do takého, že potrebujeme niečo veľké, epické, nejakú krv v uliciach a potom sa tu zrazu všetko poškrtá, pomení, poodpúšťa, nech sa páči. Ja si nemyslím, že Európa po tom všetkom, čo zažila, videl, že, že k tomu by mala ísť znova.
Čiže nevyrobíme, požičiame. Asi na to sa spoliehate. To, čo vy teraz predkladáte, je, je niečo, čo má akože na tie orgie populistické, v niečom to aspoň v niečom, v niečom zaplátať. Ale viete, tá miera, to už počítali predo mnou, tá miera tej konsolidácie nezodpovedá tej miere toho populizmu. Už ani v tomto základnom vzorci to nevychádza a to ste si len začali. Hej? Oni to ešte, ešte to príde. Čiže môj odhad je, a tu si dovolím malú úvahu, môj odhad, že prečo toto všetko robíme v tom šturme, prečo si budujete tú armádu dôchodcov. Vy si, vy si šikujete šíky, divízie dôchodcov, ktorí vlastne v určitý moment podržia, hej, keď bude zle. A bude zle. Lebo to nevychádza. Vy potrebujete mať nejakú socioskupinu, ktorá vám proste bude oddaná, lebo však vie prečo, hej, tak normálne programovo to robíte. Môj odhad je, že to robíte programovo. A ešte k tomu potrebujete v tomto celom šturme a v tomto rozdávaní a vytváraní tej divi... tých divízií porušiť aj to, čo ešte ako tak fungovalo. To aj dneska bude k tomu taký protest, teda neviem, kto to pozerá, to je jedno, že keď tak možno aj pozvem, že príďte tam, je čas. Je čas bojovať.
Oni vlastne chcú porušiť to, čo ešte ako tak fungovalo, lebo im to zavadzia. Viete, prečo to chcú porušiť? Lebo oni budú utekať. Nie, teraz keby tu bol pán minister, ten tu nie je, ale on nie zrovna, ale veľa ľudí, ktorí toto celé rozbehlo, bude v určitom momente utekať. Tak koniec koncov už utiekol Výboh, hej, ako sa niekde schovávajú, neviem kto, nejakí. Oni nechcú, oni nechcú utekať na Belize, do Venezuely, lebo tam to nie je bohviečo. Teda do krajín, kde nevydávajú. Oni potrebujú upratať špeciálnu prokuratúru, všetky tie trestné procesy poupratovať, aby ich to nedobehlo na Francúzskej riviére. Ja viem, že možno som niekoho, čuduje, o čom rozprávam. Áno, aj toto môže byť, hej, lebo keď to celé padne, ono to padne, lebo to sa udržať nedá, hej, potom sa zrazu začne vyšetrovať, ale už tuná oni potrebujú rýchlo upratať, aby sa to už nedalo vyšetriť, lebo tie, tie neodkladné úkony, ktoré v určitom momente už nemôžte opakovať, už sa to všetko pokazí. Špeciálna prokur... a už, už ich nedobehnete, už ich nechytíte a oni na tej Francúzskej riviére budú. Nebudú musieť ísť do Venezuely, kde majú kľudne, keby aj niečo sa stalo, že nevydáva, nebude, nebude sila na to, nebude ten podklad na to, aby ich vydali z Francúzskej riviéry. Čiže toto je tak asi, ak sa ešte dá, možno na to apelovať, tak nedovoľme to. Ja si myslím, že nie. Uvidíme, koľkí ľudia si to myslia spolu so mnou.
A rokujeme tu vo veľkom šturme, už som to spomínal, pri zákone o ekonómii, ktorý predstavoval pán minister financií, tu sedí pán minister poľnohospodárstva, je to také pitoreskné, hej? Že, že vlastne máme výbor o financiách, kde bude rozhodovať o tomto celom balíku a celých tých týchto a má sa, má skončiť, 13.30 h má začať, nie, či jak som to, počkajte, ako 13.30 h má začať a 14.00 h má skončiť, lebo no však do pol hodiny, nie? Vybavte to. No čiže je to, je to svojím spôsobom smiešne, hej? Že ak teda ja, pán Kamenický sa snažil byť korektný, že aj vstupoval do diskusie, snažil do rozpravy a tak, ale na konci nám vlepil jednu medzi oči, že ide do Bruselu. Viete, ale neviem, ešte stále, veď oni to hovoria, však slovenský parlament je, v slovenskom parlamente sa schvaľujú zákony, nie v Bruseli, nie? Však vy ste tí hrdí, hej, ktorí vlastne tu nenecháte si diktovať a zrazu kto zrazil opätky a utekal do Bruselu, keď tu má poslancov, ktorí rozprávajú o jeho zákone. Však nám to v tom, potom v tej, v tom, v tej argumentácii niečo nesedí. Takže bolo treba asi upraviť nejako ten program, najmä kvôli tomu vizuálu. Ten imidž je tiež dôležitý, hej? A tu podľa ste spravili, spravili takú malú chybičku.
No a teraz k tejto politickej vsuvke si dovolím tú vecnú časť. A tá vecná časť je, lebo v tomto šturme, keď robíte, tak sa stávajú chyby. To, to je ako princíp. Hej? Že keď to robíte niečo rýchlo, tak je väčší predpoklad, že sa niečo pokazí. A to je to, čo som avizoval v tej mojej faktickej poznámke a som teda prekvapený, že ako reagoval pán minister, že o tom vedel a aj tak to tam dal. Lebo, a znova ja tu budem za zlého kapitalistu, Blaha spustí na mňa tirádu, že kapitalisti a tí zlí kapitalisti, dividendy a neviem čo. Nie, ono je to aj princíp. Viete, ak teraz je daň z dividend 7 % a v tom návrhu sa ráta s tým, že sa zvýši na 10 %, tak asi okej. Legitímne teda môže štát si povedať, že chce z toho, čo niekto iný zarobil, viac. Už druhýkrát. Lebo prvýkrát sa to zdanilo a ešte z tých di... ale dobre. Neni to niečo, čo inde neexistuje, hej? O tej výške sa môžme baviť. Ja som za čo najmenšiu, lebo to motivuje, ale dobre, môže byť aj iný pohľad, legitímne. Ale už stále procesne, ak teda nejaká suma je, teraz sa rozpráva o jej zvýšení, tak by sa malo fixovať na nejaké obdobie. Ja neviem, opravte ma. Podľa mňa je teraz december, nie? Sme v decembri v roku 2023. A viete o tom, že tá daň z dividend sa týka účtovného obdobia 2023? Prísne vzaté, my to schválime možno tento týždeň, potom to ide prezidentke. Prezidentka možno si zobere lehotu, možno nezoberie, no nech sa to schváli v poslednej dekáde v roku 2023. V poslednej dek... v posledných desiatich dňoch daného roku a bude platiť pre celý ten daný rok? Veď to už je akože pri tom klasickom konsenze, však toto je tiež, strašne používať sedliacky rozum a neviem čo a musíme tým sedliackym rozumom. Áno, tak sedliackym rozumom, hovorím, však to je blbosť, nie?
Viete, však nemôžte proste niekomu v poslednej dekáde celého roku povedať, že pravidlá, teda celý ten rok sa proste z tej poslednej dekáde zmenili. To sa nerobí. To sa nerobí proste. Viete, taký Hans bude volať ako, počúvajte, jak to na tom Slovensko, jakú tam máte daň z dividend? Sedem percent. No dobre. Zavolá neskôr v decembri, no tak ideme si vybrať tú daň. No volá Hansovi, ale už neni, už neni sedem, teda pardon, že už neni sedem, už je desať. No dobre, však od budúceho roku budeme platiť desať. Nie, nie, nie, Hans, už tento rok. A viete, čo povie Hans? A to vy ste, vy ste, to som sa kde, kde to volám. Hej? Sa bude čudovať, kde to volám. To je čo za krajinu? Ale ja viem, že toto nalievam do ohňa im, lebo to je zase to je nejaký zlý kapitalista, ktorý ťahá dividendy a neviem kde ich posiela. Ale to môže byť aj Jozef. Aj taký Jozef už na Slovensku vie zarobiť a nemusí kradnúť. Hej? A Jozef vie mať zisk a chce si ho vybrať, hej, chce si ho vybrať. Je to úplne legálne, že si vybere. Dobre, štát chce od toho, teraz od toho sedem percent dodatočné dodanenie. Bude chcieť desať percent, niekto povie, okej, tri percentá, dobre, nech majú, ale nemôže to urobiť v poslednej dekáde daného roku.
Viete, to, ja viem, že to možno ústavní právnici na čele neviem s akou legendou ústavného právnictva na Slovensku slúžiaceho SMER-u bude hovoriť, že to je ústavne v poriadku. Podľa mňa to nie je, z toho sedliackeho rozumu to nie je v poriadku. A je to podľa mňa neetické. A viete, ak my prijímame toto v skrátenom konaní, pretože keď to neprijmeme tak vzniknú hospodárske škody, ja si dovolím tvrdiť, keď toto prijmeme tak vzniknú hospodárske škody. Viete prečo vzniknú? Lebo my stratíme imidž. Imidž je veľmi dôležitý. Imidž, ktorý má krajina. Že to je krajina, kde teda niečo platí. A teraz si zoberte, niekde tie bordy tam, čo sa rozprávajú, že kde ideme investovať, ako ideme, z Honkongu, Chicago, povedzte si hocikde, niekde sa rozprávajú a niekto povie, že ja mám takú funny story, že čo urobili na Slovensku s dividendami. Posledný týždeň v danom roku ich zmenili a povedzte teraz, že kto by tam šiel. Viete, že či naozaj že my páchame, budeme páchať, ak sa toto prijme, obrovské hospodárske škody na imidži našej krajiny. Nerobte to! Však ten ani výnos z tých 3 % nemôže byť až taký, že čo nám to môže spôsobiť. Nebláznite už, fakt! Dajte pozor! Tak dobre už keď ste sa rozhodli, že to treba zdaniť, tak to dajte za zdaňovacie obdobie, ktoré bude, nie ktoré je. Sa nerobí.
No tak toľko som chcel k tomu povedať. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pani kolegynke Vaľovej za reakciu. No dobre, tak 69 miliárd, len aby ste vedeli, že 46 už bolo, keď ste to tu odovzdali, hej, ten nárast je veľký, súhlasím. Ale ďalšia vec ešte. Desať miliárd z toho sa ešte neminulo, pretože teda sú na účtoch štátu, to je ďalšie len spresnenie. Takže, ale, pani Vaľová, veď vy ste tu sedeli, vy si to pamätáte, ja som tu kritizoval toto stále, SaS-ka to isté. Veď my sme z tej vlády po dva a pol roku odišli práve hlavne kvôli nezodpovednému hospodáreniu, kvôli šafáreniu, kvôli rozdávaniu. My sme odtiaľ odišli. To môžme kritizovať spoločne.
No a čo sa týka I. a II. pilier. Viete, jasné, v I. pilieri sa dôchodok valorizuje, áno, v II. sa vám tiež zhodnocuje, to by malo byť akože plus-mínus porovnateľné. Dokonca by mohol ten II. sa aj viac, ale tam je jedna vec do budúcna. Viete, valorizuje sa a bude sa valorizovať, keď je z čoho. Jedného dňa z čoho nebude a potom to bude ako v Grécku, keď zo dňa na deň sa nieže valorizovali tie dôchodky, ale boli o 30 % nižšie. Toto je ten problém, pani Vaľová, že teraz to funguje, lebo dnes Husákove deti, my všetci pracujeme. Dnes ten pomer pracujúcich Slovákov a tých, ktorým tie dôchodky platíme, je výhodný. Ale to sa začne meniť a potom, potom už to jednoducho stále menej ľudí sa bude skladať na stále viac dôchodkov z I. piliera. A to jednoducho už potom sa nebude volať valorizácia, ale skôr znižovanie dôchodkovej náhrady, lebo na to nebude.
Ďakujem pekne.

Už áno. Dobre. Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte teda aj mne vystúpiť ku predloženému balíčku zákonov zvanému lex konsolidácia.
Vláda sľúbila pred voľbami modré z neba. Sľúbila pečené holuby, mannu nebeskú, raj na zemi, len teda vtedajší, vtedajší... (rečník si odkašľal), pardon, len teda pred voľbami zabudli voličom povedať, že to nebude zadarmo. Treba uznať, že táto stratégia bola úspešná a všetky tri strany súčasnej koalície, ktoré, ktorí túto stratégiu pred voľbami používali, uspeli. Dnes už je vidieť realitu trochu viacej, vláda plní sľuby, ktoré teda pred voľbami dala, či už sú to tie dôchodky, pomoc s hypotékami, ďalšie veci, ale teda už aj riešia, ako nájsť peniaze na svoje sľuby. No a nevymysleli nič iné než jednu jedinú existujúcu možnosť, a teda, že to všetko, čo ľudia dostanú, sa na to ľudia musia aj zložiť, jednoducho, že si to ľudia musia zaplatiť.
Možno vás napadne, že prečo jedna jediná možnosť, veď stále je tu možnosť sa zadlžiť, to ako druhá možnosť. No a je to jedna jediná možnosť preto, pretože v celej tejto rozprave zaniká, že vláda sa, samozrejme, bude musieť zadlžiť aj v budúcom roku kvôli bežnej realite fungovania štátu, hej? My tu proste rozprávame ako by ten 1,5-miliardový balíček vyriešil všetko. Jednoducho nie je to tak, ako sa to snaží pán minister prezentovať, že týmto balíčkom opraví štát a že všetky, všetky problémy budú vyriešené. Realita je iná. Práve schvaľovaným balíčkom koalícia len našla zdroje na plnenie svojich sľubov. Všetky ostatné existujúce problémy štátu zostávajú a aj keď nepoznám návrh rozpočtu, nebol ešte zverejnený, ich cenovka bude minimálne 7 miliárd deficitu v roku 2024. Sedem miliárd deficitu v budúcom roku. Realita je, že už doteraz k vysokým odvodom, daniam, poplatkom si týmto balíčkom vláda berie od firiem a občanov ďalších 1,5 miliardy navyše a k tomu nás, samozrejme, všetkých zadlží o ďalších sedem miliárd len za jeden jediný rok, čo teda budeme platiť my a budú to platiť aj naši deti a určite aj vnukovia.
Treba možno len ďalšie porovnanie. Už dnes Slovensko tento rok zaplatí za splátky nášho dlhu niečo medzi 1,2 až 1,3 miliardami eur už dnes. Keď to zadlžovanie bude pokračovať a, bohužiaľ, bude pokračovať, zatiaľ tomu nič nenasvedčuje, že by nepokračovalo, v roku ´25 to môže by 2,5 miliardy eur len za splátky dlhov. Za to mohli byť nové nemocnice, za to mohli byť škôlky, školy, za to mohli byť opravené cesty. Fakt toto si treba, treba uvedomovať. Áno, ja na toto upozorňujem stále, ja som tu stál a toto som hovoril či ministrovi Hegerovi, či ministrovi Matovičovi, jednoducho toto zadlžovanie spôsobuje problémy. A áno, hovoril som to aj pánovi ministrovi Kamenickému, pretože ani vtedy vláda nerobila maximum preto, aby sa krajina nezadlžovala. Fakt v dobrých časoch nám aj tak dlh rástol.
No ale každopádne aj vďaka prijímaným opatreniam, ktoré masívne poškodia slovenskú ekonomiku, budú naše problémy v ďalších rokoch ešte vyššie a s nimi znovu a znovu vysoký deficit a rastúci verejný dlh. Toto je realita ktorú ča... ktorá čaká Slovensko. Nie sme brunejský sultanát a je vysoko pravdepodobné, že ani nebudeme, oveľa skôr bude platiť to, čo už dávno hovorila Margaret Thatcher, že problém socialistov je v tom, že jedného dňa sa im minú aj peniaze iných ľudí. Vláda sa rozhodla zdaniť a spoplatniť všetko, čo sa hýbe. Jedná sa o najvyšší balík zvyšovania daní v celej doterajšej slovenskej tridsaťročnej histórii. V celej.
No a tento balík bude mať tri základná konzekvencie. V konečnom dôsledku každú uvalenú daň, každý poplatok zaplatí konečný spotrebiteľ, teda občan. Druhá konzekvencia, vyššie dane a odvody berú tvorcom hodnôt dostupné finančné zdroje, spomaľujú ekonomickú aktivitu, znižujú konkurencieschopnosť ekonomiky a špeciálne na Slovensku a špeciálne teraz u stále vyššieho počtu mladých ľudí to posilňuje rozhodnutie odísť do zahraničia či už študovať, pracovať, ale jednoducho spojiť svoj život so životom v krajine, ktorá má šancu na nejakú rozumnú budúcnosť. Z toho, čo sa tu deje, to Slovensko nie je.
No a vyššie dane spôsobujú tiež viac daňových podvodov, samozrejme, vyššia daň, vyššia motivácia robiť daňový podvod, viac agresívnej daňovej optimalizácie, viac šedej ekonomiky a je potrebných aj viacej ľudských a finančných zdrojov na kontrolu stále zložitejšieho systému. Populistické sľuby SMER-u, HLAS-u a SNS tak zaplatia ľudia a zaplatia ich aj voliči koalície. Bolo by dobré, keby si to ľudia uvedomili. Aj za to je fajn, že táto diskusia tu prebieha. Najhoršia kombinácia je zvyšovanie daní kvôli financovaniu plytvania vo výdavkoch a presne toto sa deje.
Teraz sa skúsim konkrétne pozrieť na, na teda jednotlivé veci, čo všetko bolo naordinované.
Takže v zákone o súdnych poplatkoch vláda zvyšuje množstvo rôznych súdnych poplatkov, napríklad asi každý vníma poplatok za register trestov a kopu ďalších poplatkov. Tu je len ľahká a jasná otázka, že teda na koho to smeruje. Poplatky platia mimozemšťania, lebo niekto iný nie, poplatky platia ľudia, aj tie súdne, takže toto je jasný a priamy náklad pre ľudí. Áno, aj pre firmy, ale áno, aj pre ľudí. Vláda robí určité zmeny aj v zákone o stavebnom sporení, ale na to, tomu sa nebudem venovať.
No, zákon o štátnych sviatkoch. Tu skutočne, kolegovia, pochválim, pochválim pána ministra, pochválim vládu, vláda totižto ide robiť zmenu, že v štátny sviatok, ktorý teda zostane, Deň ústavy, ale už nebude dňom pracovného pokoja, ale bude bežným pracovným dňom, toto je jedno z mála, možno jediné opatrenie, ktoré ide správnym smerom, ktoré áno, zoberie ľuďom deň voľna, všetko dopadá na ľudí, tak to je, ale toto zároveň, že dopadá na ľudí, neničí konkurencieschopnosť, neničí, neničí schopnosť krajiny fungovať, práve naopak. Toto je nový pracovný deň, v tomto pracovnom dni sa vygeneruje nejaká pridaná hodnota, z tej pridanej hodnoty, samozrejme, v dane a odvodoch, poplatkoch, proste sa niečo dostane do štátu a zároveň proste budú naše firmy konkurencieschopnejšie. A zároveň tie, ktoré musia pracovať aj deň v dňoch pracovného pokoja, napríklad ako zdravotníctvo, tak jednoducho zaplatia menej, pretože teda bude to bežný pracovný deň. Áno, aj toto zoberie vo finále ľuďom, áno, ale zároveň toto nezničí ekonomiku, práve naopak, zároveň to jednoducho pomôže. Takže toto je opatrenie, ktoré chválim. Ak pán minister počúva, pán minister, chválim ťa.
Správne zákon, zákon o správnych poplatkoch. Tak takisto no, asi čo čakáme, samozrejme takmer každý poplatok, aký tam je, sa ide zvyšovať. Sú to, ja neviem, asi dvadsať strán rôznych poplatkov, ktoré sa idú zvyšovať, plus teda sú tam aj také veci, ktoré sa napríklad ani nezdajú, ale teda jednu vytiahnem. Úplne správne bolo doteraz, že keď ste teda nejaký správny poplatok išli zaplatiť elektronicky, čo zasa znižuje náklady štátu, lebo nemusí tam niekto stáť, kto to od vás zoberie, vypisuje čokoľvek, proste správne, tak tam bola 50-percentá, ten 50-percentné zníženie sadzby, aby tá motivácia bola, super. Zároveň to ale bolo, že teda tá maximálna hodnota tej zľavy z akéhokoľvek poplatku je 70 euro. Čiže 50 % platilo, ale jednoducho vo finále to mohlo byť najviac 70 eur, pardon, 50 % platilo, ale mohlo to byť najviac 70 euro. Nuž tak ešte aj toto sa zníži, tak teraz už tá maximálna suma môže byť už len 50 euro, hej? Takže aj takto sa dajú vlastne zasa oberať ľudia o peniaze. Zasa, ešte raz to spomeniem, ani správne poplatky neplatia mimozemšťania, ľudia ich platia. (Rečník si odkašľal.) Pardon.
No a jedna z najzložitejších vecí, ono je to spojené, samozrejme, zákon o sociálnom poistení, ale teda hlavne zákon o starobnom dôchodkovom poistení, kde teda prichádza k trvalému zníženiu sadzby povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie z 5, 5 % na 4 % vymeriavacieho základu sporiteľa. Čo to znamená? Znamená to, že, koľko, necelé dve, dva milióny sporiteľov v II. dôchodkovom pilieri tam jednoducho sa im tam bude posielať menej peňazí, no ročne je to okolo v tomto momente 300-310 miliónov eur. Toto je nielenže zdraženie niečoho, toto je v prvom rade normálne že obratie ľudí o ich majetok. Takto sa to kľudne dá nazvať. To normálne že nech vaši voliči počujú. To boli peniaze, ktoré z ich práce išli na ich osobný účet, z ktorého budú mať jedného dňa dôchodok. No a áno, keďže tam pôjde menej peňazí, no tak, samozrejme, ten ich dôchodok bude nižší, ako mohol byť. Proste priamo ste obrali ľudí o peniaze. Takto to je. Áno, možno bude faktická, preto hovorím, že je to spojené proste zákona o starobnom poistení. Áno, veď bude vyššia náhrada z I. piliera, toto platí dnes. Ale bude vyššia náhrada z I. piliera, ak v budúcnosti v tom I. pilieri bude dostatok peňazí, toto si treba uvedomiť. Ľudia, to, čo mal v II. pilieri, bol jasne jeho dôchodok, nech sa deje, čo sa deje. Z prvého to buď dostanú alebo nedostanú, hej. To, to, to je veľký problém.
Zároveň je ďalšia vec, že tieto všetky zmeny, áno, pani Vaľová sa usmieva a ja rozumiem, prečo sa usmieva, aj ja sa usmievam, toľko zásahov je do toho II. piliera a vždy keď sa proste dostane ľavica, tak vždy robí kroky k tomu, aby ho obmedzila, urobila ho menej výhodným, znehodnotila ho, vyhnala odtiaľ ľudí, vyštvala odtiaľ ľudí. Jednoducho tých asi desať miliárd euro, ktoré je tam dnes nasporených, to je veľa peňazí, ono by to veľa problémov vyriešilo, alebo veľa rôznych populistických vecí zaplatilo. Áno, vláda v tomto momente teda nevyskočila si naňho tak ako na špeciálnu prokuratúru, že rovno zrušiť II. pilier, ale aj tento zásah je vážnejší než sa na prvý pohľad zdá. Skutočne z päť a pol na štyri, pričom, samozrejme, ten zákonný stav bol, že sa to malo postupne o štvrť percentuálneho bodu zvyšovať, takže vlastne to, to tá škoda pre občana pre budúci rok bude ešte vyššia, pretože budúci rok by tam nemal 5,5-percentný odvod, ale 5,75 percenta a na ten ďalší už 6. Takže toto, toto sa udialo a toto treba jasne dvom miliónom sporiteľov v II. pilieri povedať. No.
Minimálna daň. Prechádzam k zákonu... (rečník si odkašľal), pardon, prechádzam k zákonu o dani z príjmov, ktorý teda obsahuje znovuzavedenie takzvanej tej daňovej licencie, znovuzavedenie určitej dane, ktorú musí zaplatiť každá, každá, každá firma jednoducho bez ohľadu na to, či má zisk alebo stratu. Áno, samozrejme, zasa sú nejaké daňové úniky, sú firmy, ktoré teda robia všetko preto, aby nezaplatili dane, tento fakt tu je, to je samozrejmé. Na to máme finančnú správu, aby robila všetko preto, aby zamedzovala daňovým únikom, to je v poriadku. Ale zaťažiť každú jednu firmu, každú jednu firmu proste daňou, veď tie firmy sú v rôznom, rôznom čase ich života proste. Firma v druhom, v treťom roku robí čokoľvek iné len nie zisk a toto jej proste znovu vytvorí proste ďalší náklad, ďalšiu finančnú záťaž, jednoducho možno to bude viesť, a som presvedčený, že viacero firiem proste ohlási svoju likvidáciu. A nebudú to firmy, ktoré možno boli len obálky alebo boli prázdne. Môže to byť kopa firiem, ktoré sa fakt boria s existujúcim systémom, robia čokoľvek a vzdajú to. Ako ja použijem príklad. Malá čajová firmička, proste robí tam, robí tam majiteľka, zamestnáva aspoň na pol úväzku zamestnankyňu, robí všetko preto, aby, aby ju dokázala zamestnávať, aby poplatila všetky veci štátu, aby toho 25. zaplatila tú dépeháčku a jednoducho bum, a má, dovolí si mať obrať nad 50-tisíc, tak bum ďalších 960 euro jej treba zaplatiť. Popritom, samozrejme, že čaká, že keď tú svoju produkciu dá do nejakého veľkého reťazca, že jej zaplatia po piatich mesiacoch, ale to sa jej nepýta daňový úrad, kedy musí zaplatiť dépeháčku, tam je termín jasný. Takýchto firiem sú tisícky na Slovensku, mladí ľudia, ktorí začali, ja neviem, používajú proste rôzne, rôzne tieto sociálne siete, proste rôzne shopy, obchodíky šijú, varia, pečú, vyrábajú čokolády, čaje, čokoľvek. Týmto všetkým to môže veľmi, veľmi ublížiť. Samozrejme, a to poviem neskôr.
Takže toto si fakt treba uvedomovať a tento príklad, čo som použil. No tak môže sa stať, táto majiteľka, samozrejme, štát nič nestojí, práve opačne, platí si zdravotné, sociálne, proste niečo zarobí, živí rodinu, zamestnáva jedného, jedného zamestnanca, prípadne možno nejakého brigádnika. No môže sa stať to, že ten zamestnanec už zamestnanec nebude, môže byť nezamestnaný, zrazu sa stal zamestnancom štátu a to isté sa môže stať aj tej, tej majiteľke. Proste zavrie tú firmu a keď si nenájde prácu, no tak zasa to bude stáť ďalšie peniaze. Namiesto toho, že tvorila hodnoty pre, pre tú krajinu.
Pár slov poviem aj k tabakovým výrobkom, k alkoholu a použijem to tretíkrát. Neuveríte, mimozemšťania nepijú ani alkohol a ani, ani nefajčia cigarety. Možno áno, len o tom nevieme. Čiže táto daň zasa len ľudia a ani nie tí zlí pravičiari s veľkými platmi, opačne, robotníci, jednoducho fakt tí horšie situovaní ľudia, chudobnejší, no jednoducho život je ťažký a je a to poviem odtiaľto, je ten život ťažký, no tak si ho spríjemňujú aj tým alkoholom, aj tými cigaretami. No budú platiť zasa viacej, zasa budú platiť viacej, aj voliči strany SMER, aj voliči strany HLAS. Zasa aby to vyznelo celé. Nie je, ja nehovorím, že nemá byť žiadna spotrebná daň, je, nie je malá a myslím si, že jej sadzba je okej, jej ďalším zvyšovaním sa vám vôbec nemusí stať to, čo, čo jednoducho dúfate, že budú vyššie príjmy štátu. Ono totižto, zasa ako som povedal, bude čierna výroba, bude pašovanie, bude šedá ekonomika, nedajbože zasa nejaké metanolové kauzy, jednoducho zasa to môže aj všetky tieto veci spôsobiť.
Plus ešte jedna vec. Myslím si, že aj všetci členovia finančného výboru dostali informáciu a veľmi by som bol rád, keby to koalícia zapracovala, tak ako je to nastavené, tak jednoducho nevedia, výrobcovia tabakoví nevedia garantovať, že to dokážu urobiť, tam sú následnosti. Musíte mať novú škatuľku s novým teda tým QR kódom, s novým označením. Tie prechodné doby a nástupy sú tak krátke, že to nevedia zrealizovať. Čiže aj takto apel na vládnu koalíciu, keby skúsila to posunúť. Je to tam mesiac, dva, myslím si, že to viac zasa by už to pomohlo, takže aj toto, toto je, je dôležité.
Možno jednu vec ešte k tým správnym poplatkom. No len aby si všimli ľudia a chcem ukázať, aký je ten štát zase raz nenažratý. Dnes čo sú tie značky, ja som prišiel s novelou, kde teda aj dokonca už sa ešte ľahšie robia špeciálne značky, lebo máte na to všetkých sedem znakov, ľudia, firmy to začali využívať, aby mali označenie svojej firmy, čokoľvek. Štát má z toho peniaze, tá značka je podstate drahšia, a to je správne. Proste štát ponúka službu, ktorá je o ňu záujem, okej, tak si to zaplatili ľudia, firmy a majú to. No stojí to 166 euro, čo si myslím, že náklady na výrobu sú nech tých dvoch značiek asi 10 euro, plus nech je kuriér ďalších 10, čiže asi 20 euro, keby nejaký zisk ďalších 20, takže 40 by bolo primerané, je 166. Ehm, nestačí, treba 250. Takže to štát proste teraz v tomto balíčku ide zvýšiť na 250. Tak však je o službu záujem, sme monopol, dajme ju ešte väčší. Jednoducho musí byť nejaká zdravá miera. Viete, čo sa stane? Že tých 166 euro si každý k tomu autu povie, to je okej, zaujímavé, budem mať označené firemné autá, názov firmy a začnem od jednotku, ja neviem, po koľko mi vyjde, akokoľvek, alebo polovičke človek kúpi, bude tam mať meno. No už 250 euro je zasa dosť vážne zvýšenie, ako ne, takto sa to nedá. Fakt štát musí, musí mať mieru. Veď to sú naši občania, nie dojné kravy.
No tak zdravotné odvody. Dokonca ešte aj zo strany SMER-u, ale určite HLAS-u som počul, že vnímajú, že odvodové zaťaženie na Slovensku je fakt vysoké a treba nájsť cestu, ako ho znížiť. Sme, myslím si, že druhá krajina Únie, od konca samozrejme, keď sa bavíme o odvodovom zaťažení. Proste fakt to máme extrémne vysoké a robí to problém. Robí nám to jednoducho problém. Naša pracovná sila je týmto proste strašne drahá a nekonkurencieschopná. Tak človek by čakal, že teda bude sa niečo hľadať, nájde sa, niečo sa myslí. No vymyslelo sa. Zdravotné odvody sa zvyšujú, hej, o jedno percento, čiže na strane zamestnávateľa, ja to prečítam, aby som bol presný. Čiže zamestnávateľ z 10 % na 11, ak zamestnáva, myslím, že 20 %, ak si dobre pamätám, osôb so zdravotným postihnutím, tak je to späť na 5,5, každopádne zvýšenie. Pre samostatne zárobkovú činnú osobu zo 14 na 15, pre samoplatiteľa zo 14 na 15. Zasa to sú tí najzraniteľnejší, to sú tí, čo som tu spomínal, to je, to je tá firmička, čo vyrába čaje, čo vyrába, ja neviem, čokolády, čo vyrába čokoľvek, proste každé to jedno percento. Ja viem, poviete si, že jedno percento a treba do zdravotníctva, však treba, ale to keď sa to takto celé nasčíta, tak to môže byť presne tá posledná kvapka, ktorou sa preleje ten pohár, a jednoducho tá firma si povie, okej končím, stačí, zatváram, nedá sa to. Fakt.
No, osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach. Ja si tu pamätám onehda, možno si pamätáte, pán poslanec Vetrák, perfektný právnik, strašný ekonóm, prišiel so zásadným zvýšením, zvýšením sadzby tohto odvodu. Tiež to proste tlačil, prišiel, ale prišiel normálne v štandardnom legislatívnom konaní a výbor, keď už teda frflem predsedovi výboru, mali sme výbor, kde jednoducho som zvolal a umožnil účasť všetkým, ktorých sa to týka. Ten odvod sa týka viacerých, asi ôsmich až desiatich odvetví, na tom výbore sedelo 50 rôznych zástupcov všetkých odvetví, ktorých sa to týkalo. Ja ako predseda výboru som vyhradil open end, dokedy je diskusia, a každý proste mal právo vystúpiť. Jednoducho kde každé to odvetvie predkladateľovi, ktorý tam, samozrejme, sedel tiež, slúži mu to ku cti, však na tom výbore predkladal ten zákon, a proste bola tam tá debata, firmy, tí, tí ľudia z praxe vysvetľovali, prečo to tak je, prečo to proste jednoducho nefunguje tak, že vyššia sadzba znamená vyšší výber, že to zasa môže proste spôsobiť, spôsobiť rôzne problémy.
No a tie, tie banky, hej, už, už ten zákon sa aj volá že osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach. Áno, sú odvetvia, kde to môže mať svoj význam, prirodzené monopoly, alebo kde ten trh teda nejak dokonvergoval proste k nejakému monopolu alebo oligopolu, okej. Ale banky, akože ťažko budete hľadať proste trhový segment, ktorý i keď je veľmi, veľmi regulovaný, zároveň je veľmi, veľmi konkurenčný. Máme tu 25 bánk, ktoré si fakt reálne konkurujú. Ešte neni nedávno, keď, keď boli úrokové sadzby hypoték na Slovensku druhé najnižšie v Únii, dnes sme šieste najnižšie. Áno, sú vyššie, samozrejme, už som to tu dnes hovoril, proste veď teda máme úplne inde základnú sadzbu Európskej centrálnej banky, ale stále sú tie naše úroky šieste najnižšie v celej Únii. A to je preto, že tie banky skutočne medzi sebou konkurujú, preťahujú sa, takto to poviem, o tých zákazníkov, jednoducho ľudia si prenášajú hypotéky, refinancujú, spájajú, rozdeľujú, akože ten trh fakt funguje. Teraz teda tam dávate drakonický, drakonický odvod pre tie banky, fakt že 30 % je, je, je akože to je drsné. A bude sa znižovať, ale, ale nedožijú sa ho všetky banky. Toto, čo spôsobíte zasa, áno, prinesie vám to možno 300 miliónov, ale tie škody, ktoré to spôsobí na tom, na tom poškodení konkurencieschopnosti toho celého prostredia, tie budú násobné, už len preto, že tie banky, tie zlé banky, ako ich nazývate, proste vlastnia 60 % nášho dlhu. A budeme sa zadlžovať aj naďalej a budeme, a budeme akceptovať tie úrokové sadzby, aké nám dajú. A ony si to tam započítajú a my im ešte poďakujeme, lebo inú možnosť nemáme proste. Sedem, osem miliárd nám bude chýbať aj budúci rok. To hovorím len o novom dlhu, nie o potrebe refinancovania toho existujúceho.
A zasa, nehovorím niečo, čo teraz si tu vymýšľam ja, pozrime sa na poistný trh. Nejaký čas dozadu niekoho napadlo zo strany SMER, že teda treba dať osempercentný poistný odvod zo všetkých proste neživotných druhov poistení. Viete, čo to spôsobilo? To, že vtedy sme tiež mali, teraz nebudem hovoriť konkrétne číslo, desiatky poisťovní, ktoré si na tom trhu konkurovali a tie ceny boli okej, odvtedy nejaké zanikli, nejaké sa zlúčili, nejaké sa vyhli tejto, tejto regulácii tým, že sa z ich stali pobočky poisťovne z iného členského štátu únie. A výsledok je viete aký? Slovensko vyberá z tohoto menej daní, ľudia platia vyššie poistné a za chvíľočku budete musieť vyrábať nejakú novú reguláciu, pretože ten trh pomaly stráca tú svoju konkurenčnú schopnosť. Budete museť to vyriešiť. Toto sa stane s bankami. Dnes vyrábate problém, ktorý budete musieť riešiť, pričom by stačilo nešahať na to. To isté, čo platí k tým hypotékam. Minimálne na ne šahať aj tuná. Tých tristo miliónov, ktoré jednorazovo dostanete, je nič proti tým škodám, ktoré to spôsobí aj vašim voličom, všetkým.
No ďalšia správa možno tak ešte najviac pre občanov Slovenska, tak, alebo pre hlavne majiteľov reštaurácií, pretože už teda je všetko v poriadku, už reštaurácie sú najziskovejšie asi v celej Únii a už teda je celá ťažká doba tých nezmyselných zákazov za nami, asi to tak bude, pretože to, čo sa naveľa-naveľa tuná podarilo v minulom volebnom období presadiť, že teda reštauračné služby budú mať zníženú desaťpercentnú sadzbu dane aj na jedlá, aj na nápoje, tak aj to sa ide zrušiť. Jedlá zostanú, áno, ale znovu zvyšujete, z alkoholických nápojov sa bude platiť 20 % DPH. Zasa to v tej reštaurácii bude drahšie, zasa bude treba zaplatiť viacej štátu. Ja si len skúsim tipnúť, že sa začne predávať veľa kofoly namiesto piva. Takže oni nájdu cestu. Ale proste to celé zle, fakt celé zle. Štát z toho získa veľmi málo. Poškodí to, poškodí to tým reštauráciám. Však pozrime sa na seba. Ja si myslím, že všetci ešte stále chodíme do tých reštaurácií menej než pred tou krízou. Majú to ťažké. Zasa toto štátu to málo prinesie, ďalšiemu sektoru to veľa podporí. No hlavne, že má nové ministerstvo ten turizmus, hej. Tak teda už asi teda im je pomožené dosť, tak vlastne tú realitu treba presunúť, že už, už nepotrebujú tú zľavu. To je fakt že zbytočné.
Spomeniem možno zasa z iného súdka RTVS. Áno, urobili sme, aby boli skutočne nezávislí, 0,17 % HDP priamo z rozpočtu každý rok bez toho, aby pýtali, bez toho, aby sa podkladali vládnej moci ako, ako vedenie RTVS. No tak im do zákona dávate minimálne 0,12. No možno im aj dáte viacej, ale už ste si zasa vyrobili, že už budú musieť prísť poprosiť, už budú musieť ísť po ruke... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem pekne. Ja som sa to chcel spýtať v rozprave, ale keď pán minister avizoval, že bude reagovať aj na faktické, tak sa to spýtam teraz. Mňa by zaujímalo, ako ste sa vysporiadali s tým, že navrhujete daň z dividend zvýšiť zo 7 na 10 %, ale týka sa to už zdaňovacieho obdobia 2023. To znamená tohto existujúceho. A mám také avízo, že to, aj mne sa to tak javí, ja právnik nie som, ale mne sa to tiež javí ako retroaktívne, hej, že či ste vysporiadaný s tým, že toto môže javiť sa byť ako retroaktívne, že či potom nebude problém prípadne v rozpore s ústavou a s ústavným, s Ústavným súdom. Akože vecne o dani z dividend prípadne poviem niečo v rozprave, ale samotná technikália, že už tam zahŕňate aj toto obdobie 2023, sa môže javiť ako retroaktívne.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
No, pán minister, ďakujem pekne, že ste vystúpili, to oceňujem teda, keď musíte odísť, ale aké upratovanie? Veď ten balíček 1,5 miliardy je v podstate 1 : 1 k novým výdavkom, ktoré ste vyrobili, 1 : 1, tam sa nič neupratalo, len teda si pokryjete to, čo ste sľúbili.
A potom veľmi málo hovoríte o tom, a budem rád, ak to zaznie, no, váš prvý rozpočet k tomu všetkému, hej, vytvorí minimálne ďalších 7 miliárd deficitu a teda, samozrejme, aj nového dlhu, čiže takto o rok už nebudete môcť hovoriť, že len tí pred vami sa zadlžovali. Akože, bohužiaľ, proste bude to platiť už znova, znova aj na vás.
No a ešte jednu vec stihnem. No tak balíček za 1,5 miliardy teda budeme preberať bez pána ministra? Chápem aj nechápem, hej, je to proste vec, kde pán minister mal sedieť v pléne, aj keď rozumiem, že má povinnosti, že ide do Bruselu, okej. Ale zároveň, ako ste možno, kolegovci, počuli, výbor máme 13.30 h a ráta sa, že asi do druhej skončíme, keďže začína rokovanie pléna. No tak za 30 minút prebrať bod po odbornej stránke s ľuďmi z ministerstva, jeden a polmiliardový balíček, ja viem, že chcete rýchlo, ale všetko má nejakú mieru, ako fakt 30 minút je málo.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne.
Pán Šalitroš, no ja som na vašu, vaše vyjadrenie reagoval úplne slušne, vecne, som vám niečo vysvetlil, ale keďže ste zvolili slovník ako, aký ste zvolili, tak ja sa prispôsobím. Totálne hlúposti rozprávate vy, ale také, že mŕtveho to musí na chrbte zaboleť. Ako takú kravinu povedať, že keď bol úrok 0,5 %, tak keď stúpne na 0,65, ako to má fungovať, keď banka platí štyri percentá. Ako to ste fakt tak blbí, že nechápete, že splátka má aj svoju istinu? A keď hovorím, že nárast splátky hypotéky, tak je to samozrejme že vrátane istiny. Tak keď tu budete najbližšie mne rozprávať o hlúpostiach, prosím vás, tak sa najprv zamyslite, čo idete vy vypustiť do ovzdušia.
Pán Hazucha, hovoríte, reálne mzdy klesli. No však jasné, že reálne mzdy klesli, ale splátka hypotéky je reálna splátka? Však to je nominálna splátka hypotéky. Splátka hypotéky je vždy nominálna, tak skúste si teda nejak načítať rozdiel medzi reálnou a nominálnou cenou čohokoľvek a potom pochopíte, že keď sa bavíme o náraste splátok hypoték, sa vždy bavíme o nominálnych nárastoch. Tá mzda rástla nominálne o 27 %. Nikto nespochybňuje, že reálne klesla, lebo inflácia bola ešte vyššia ako 27 % za posledné tri roky, ale nárast bol nominálny. A keby sa vláde zdalo, že 27 %, aj to sa dá z čísiel veľmi presne zistiť, že 27 % je moc vysoký nárast, kde by až niečo začala riešiť, tak trebalo s bankami dohodnúť 25 %, možnože 20 %. To všetko sa dalo spraviť. Dalo sa to spraviť jednoducho, okamžite a bez 300 úradníkov navyše.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za možnosť vystúpiť, aj keď som sa nestihol prihlásiť dostatočne rýchlo, zvykáme si na nové technológie, najmä vo vyššom veku. Nebudem dlho rečniť, ale teda idem rovno k pomoci pre tých, ktorí majú hypotéky.
Táto pomoc pomáha všetkým, ktorým stúpne, ktorým stúpne splátka hypotéky. Aj trošku keď im stúpne, aj, aj mierne keď im stúpne, tak štát im preplatí 75 % z toho, čo im, čo bol nárast. Treba si ale uvedomiť, že v trhovej ekonomike ceny jednoducho nie sú fixne stanovené, niečo ako cenový úrad, čo sme mali za socializmu, dnes už nefunguje. A najmä keď centrálna banka, v našom prípade Európska centrálna banka vykupuje verejný dlh, ale aj kvôli iným faktorom dochádza k takzvanej inflácii, teda k nárastu cien. Nárast cien na jednej strane a na druhej strane nárast miezd. Za posledné tri roky stúpli mzdy o 27 %. Tomu, komu stúpla splátky hypotéky o menej ako 27 % pri trojročnej fixácii napríklad, nie je reálny dôvod pomáhať. Akože pomoc je fajn, kto by to nechcel, každý sa poteší, keď niečo dostane zadarmo a navyše, len ten rozpočet teda je deravý jak rešeto a, a nie je z čoho pomáhať. No ale tu sa ide pomáhať teda ľuďom, ktorým stúpla splátka hypotéky menej ako im stúpla ich nominálna mzda. Lebo nominálna mzda za posledné tri roky stúpla o 27 %, pevný štatistický údaj.
Na druhej strane zavádza sa horný limit, to je 1,6-násobok priemernej mzdy. Priemerná mzda je nejakých 1 400 eur. 1,6-násobok je okolo 2 200-2 300. Takže stredná trieda, ľudia, ktorí povedzme zarábajú 2 500, 2 700, čo v Bratislave teda nerobí ešte z nikoho žiadneho milionára, ale aj títo ľudia musia niekde bývať. Aj ľudia s platom 3 000 eur v Bratislave musia niekde bývať, po prvé. A po druhé, s platom 3 000 eur v Bratislave v hrubom nie sú to rozhodne žiadni milionári pri dnešných cenách a najmä pri nákladoch na bývanie. A títo ľudia majú hypotéky a keďže byty sú v Bratislave najdrahšie na celom Slovensku, tak majú hypotéky vysoké. Takému človeku, keď stúpne splátka hypotéky výrazne, tak ten, tomu sa pomoc nedostane. Ten jednoducho utrie hubu, lebo to je ten, to je tá hnusná stredná trieda, ktorej treba, ktorú treba najskôr niekde utopiť alebo zaškrtiť. Týmto ľuďom vôbec nepomôžeme. Človek s platom 3 000 eur a s hypotékou 600, 500-600 eur preto, lebo ten byt tu bol drahý, to nie je žiaden okázalý luxus, keď niekto platí povedzme 800 eur za hypotéku. A jemu keď sa výrazne zvýši splátka na hypotéku, tak takémuto človeku nepomôžeme ani trochu.
Teraz komu stúpne splátka na hypotéku? No tomu, kto si zobral hypotéku, keď boli úroky veľmi nízke, povedzme pol percenta. Niekto si teda zobral hypotéku za pol percenta, teraz musí platiť štyri a pol percenta, je to extrémny nárast. A pri jednoduchšom pohľade by sme si mohli povedať, no však doteraz to mal strašne lacno, tak veď nech platí primeraný úrok. Lenže ruka v ruke s tým, s tou pol percent, s tým pol percentným úrokom ide aj to, že ceny nehnuteľností v tom čase, kedy bol pol percentný úrok, tie ceny nehnuteľností extrémne vyleteli do výšok, extrémne. My sme mali druhý-tretí najvyšší nárast cien nehnuteľností v Európe ešte povedzme dva roky dozadu. Takže tí ľudia majú síce, mali, mali nízky úrok na svoju hypotéku, ale mali vysokú cenu nehnuteľnosti. Lebo ceny nehnuteľností klesajú až teraz, keď úrok na hypotéke stúpa. A na týchto ľudí sa kompletne vykašlete, úplne.
A ďalšia, ďalší dôvod, alebo respektíve ďalší aspekt, ktorý treba zohľadniť, že vaša pomoc ako v prvom rade znamená 300 úradníkov navyše. Tu sme to počuli, koľko miliónov pôjde na vyplatenie tej pomoci, koľko bude stáť organizácia toho celého, ale navyše 300 úradníkov navyše. Stav, počet úradníkov stúpne o 300 a už nikdy viac neklesne, toto za 30 rokov, si myslím, že poznáme všetci veľmi dôverne. Ďalších 300 úradníkov. A táto vláda, pokiaľ sa nemýlim, si napísala, že chce znížiť stav úradníkov o 5 %. Čiže znižovanie stavu úradníkov o 5 % začína tým, že zamestnáme 300 ďalších navyše. To asi je taká istá hlúposť ako svojho času malo byť zamestnaných 500 úradníkov navyše kvôli vyplácaniu športových poukazov, či voľnočasových poukazov.
Pritom existovalo, pán Kamenický, omnoho jednoduchšie riešenie. Stačilo si sadnúť s bankami, dohodnúť sa s nimi, že banky zabezpečia, aby nikomu nerástla splátka hypotéky o viac ako rástla priemerná mzda, a to je tých, priemerná nominálna mzda, samozrejme, to je tých 27 %, toto mohlo byť urobené v prvom týždni po voľbách alebo v prvom týždni po vzniku vlády a problém mohol byť zo sveta. Idete na to extrémne komplikovane, nepomáhate tým správnym, ktorí to naozaj potrebujú, ktorým hypotéky, splátky hypotéky sa pomaly zdvojnásobia. aj také prípady sú a pomáhate tým nesprávnym, ktorým splátka hypotéky stúpne len mierne. Toto je pomoc v podaní sociálnych demokratov.
Na záver by som chcel tu prísediaceho kolegu, prepáčte, neviem ešte vaše meno, reagovať na vašu faktickú poznámku. Jedno, Národná banka vykazuje jedno percento úverov, ktoré sa nesplácajú, v tej správe sa ale píše, že aj pri tej časti úverov, kde už došlo k refixácii, je to tiež približne jedno percento. Ako rozumiem, čo ste chceli povedať, že tam to môže byť desať, ale realita nie je taká a je to aj preto, lebo ešte raz zopakujem, ten extrémny nárast, lebo treba riešiť extrémny nárast hypoték, splátky hypoték a ten extrémny nárast je v takom malom množstve prípadov, že sa to jednoducho ne, nemá sa to ako štatisticky príliš prejaviť, preto tam nie sú žiadne veľké čísla pri tom nesplácaní ani v tej časti úverov, ktoré už boli refixované, lebo refixácia znamená aj, že niekomu stúpne hypotéka z 300 na 315. Sú to dokonca prípady, že niekomu klesne splátka hypotéky. Ten život je jednoducho rozmanitý.
A preto na záver ešte raz, to, čo mala vláda riešiť, bolo iba odchytiť tých, tie extrémne nárasty a tých bude možnože pár tisíc prípadov a na toto budú mať, na toto nemuseli zamestnať nikoho, nie, sociálni demokrati idú zamestnať tristo úradníkov navyše. Gratulujem. Mám niečo stlačiť?

Ďakujem pekne za slovo, ďakujem pekne za pripomienky. No v prvom rade poviem, že škoda, že sme, poviem, my všetci politici neradili klientom pred tými tromi rokmi, keď si brali polpercentné úročenie a trojročnú fixáciu, že teda si mohli zobrať desaťročnú kľudne za 0,9 alebo 1,1, ako to bolo dostupné a dnes by vlastne to štát nestálo nič, ľudia by boli spokojní a situácia by bola lepšia. No tak holt, stalo sa, nestalo sa.
No dobre. To, čo ste ale povedali, pán Šalitroš, že teda koho sa to týka, no veď v poriadku, veď to som ja povedal, aj to nami, nami prezentované riešenie by presne takéto situácie pokrývalo, samozrejme, pri tom vysokom percentuálnom nárast proste by trebalo pomôcť, áno? Keď sú také prípady, je ich asi jedno percento, tak tam treba pomôcť a my sme teda navrhovali inak, bez použitia verejných zdrojov.
No a čo sa týka tých úrokových sadzieb, tak v podstate som rád, že pripúšťate, že teda sa to môže stať, je to úplne prirodzené, hej? Tvrdíte teda, že ten problém je menší. No uvidíme, trh ukáže, ale teda vidíte, že aj vy pripúšťate, že toto, takáto forma pomoci vie mať vplyv na rast úrokov, vie a obávam sa, že bude zásadný, že bude prevyšovať poskytnutú pomoc.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vláda sa rozhodla splniť svoj predvolebný sľub a teda do Národnej rady prišla s návrhom zákona o pomoci so splácaním úverov na bývanie. Som presvedčený, že použitie verejných zdrojov na tento účel bude neefektívne, že to bude forma morálneho hazardu, v skutočnosti obmedzí konkurenciu na trhu hypoték, čo poškodí ľuďom, a navrhnuté riešenie bude extrémne byrokratické, neefektívne a drahé. Ako sme už aj my SaS-ka viacejkrát avizovali, my sme prišli s lepším riešením, pretože aj my vnímame, že v určitých výnimočných prípadoch, asi jedného percenta hypoték je ten nárast výrazný a treba tam pomôcť. Čiže my sme prišli s lepším riešením, ktoré, kde by štát fungoval ako určitý mediátor vzťahu banka a klient, neboli by teda použité žiadne verejné zdroje a pomoc by sa týkala len úverov so skutočne vysokým percentuálnym nárastom splátky. Štát by len definoval pravidlá vysokého nárastu, my sme navrhovali ako trojročný rast priemernej nominálnej mzdy v hospodárstve, čo by inak pre rok 2023 činilo asi 27 %, pre rok 2024 vyzerá, odhady sú, že by to mohlo byť 29-30 %. A teda úvery, kde by nárast bol vyšší ako týchto povedzme 30 %, by banky zastropovali ich splátky na vlastné náklady. Takáto pomoc by spĺňala základné pravidlo, že by bola cielená, pomáhala by pri extrémnom náraste, nespotrebovávala by verejné zdroje a nevytvárala by morálny hazard. Vláda sa však rozhodla inak a ja si teda dovolím vo viacerých bodoch poukázať, prečo je toto riešenie extrémne zlé.
Vláda sa rozhodla ísť formou daňového bonusu, je to zlá správa pre samosprávy, keďže bonusy z dane z príjmu fyzických osôb sú výpadkom ich príjmov. Samosprávy sú ťažko skúšané ešte z čias rodinného bonusy Igora Matoviča a veľa samospráv tieto výpadky samozrejme prenáša na občanov, zvyšujú svoje miestne dane, svoje miestne poplatky, toto inak len dokazuje, že na konci vždy všetko zaplatí občan. Zároveň teda zasa raz pomáha samospráva a nie ani tak vláda. Ale to je len jeden pohľad.
Druhý zásadný pohľad je, že vláda úplne ignoruje správu Národnej banky Slovenska o finančnej stabilite, jej aktuálnu verziu z novembra 2023, ktorá v podstate vyšla pred pár dňami. Národná banka uvádza: „Napriek pomerne prudkému zvyšovaniu úrokových sadzieb by sektor domácností aj podnikov mal pokračovať v splácaní svojich úverov bez výraznejších problémov. Podiel nesplácaných úverov zostáva na historicky nízkej úrovni 1 %. Platí to aj pri úveroch, pri ktorých sa už rastúce sadzby preniesli do vyššej splátky. Kľúčovým faktorom v budúcnosti bude ďalší ekonomický vývoj, najmä vývoj na trhu práce. Strata zamestnania, resp. výraznejší pokles príjmu by dostal do ťažkostí najmä tých najviac zadlžených." Toto hovorí Národná banka. Teda aj z pohľadu Národnej banky vyplýva, že skôr je potrebné, aby vláda podnikala kroky na podporu rastu ekonomiky, a ako teda používať verejné zdroje v súčasnosti na dotovanie vyšších splátok hypoték. Toto je ten správny pohľad, aby proste vláda nedopustila, aby sa teda ekonomika, aby ekonomika nefungovala, aby ekonomika išla do recesie, lebo to by mohlo spôsobiť problémy.
Tretí bod, no skutočne použitie verejných zdrojov na podporu hypoték je zlým riešením, je to forma morálneho hazardu, kde sa v konečnom dôsledku chudobnejší ľudia zložia na pomoc pre bohatších. Prečo? Pretože ak ste dostali hypotéku, ak teda splácate vlastné bývanie, čo je teda vaša hodnota, tak určite museli ste byť zamestnaný, museli ste splniť nejaký stress test, kde teda vaše príjmy banka testovala na to, či ste schopný splácať úver aj pri raste splátok, jednoducho ste v nejakej situácii, skutočne nie ste v tom rebríčku postavenia, povedzme, že občanov niekde veľmi nízko. Máte svoj status, máte svoju hypotéku, a ktorú, ktorú splácate.
No ale tým, že budú použité verejné zdroje, no tak vlastne sa na to zložia nielen tí, čo majú hypotéku, zložia sa na to ľudia, ktorí sa k nej nikdy nedostali, možno skúšali, ale banka povedala, že nie, nemáte dostatočné príjmy na to, aby ste tú hypotéku dostali. Ľudia, ktorí ani neskúšali, bývajú v podnájmoch, bývajú v ubytovniach, sú radi, že dokážu teda zaplatiť si to takéto prenajaté bývanie, a nedostanú žiadnu pomoc. Ale z ich daní sa bude splácať alebo pomáhať so splátkami hypoték. Potom sú tu ľudia, ktorí si tú svoju hypotéku možno už dosplácali alebo teda si svoj dom ho možno zdedili, opravili, čokoľvek, nedostali na to žiadnu pomoc, prečo by sa mali ľudia všetci skladať na pomoc hypoték. To treba vnímať, že to je skutočne relatívne veľmi malá skupina vôbec, ktorí majú hypotéky, resp. ktoré hypotéky budú v najbližších dvoch rokoch refixované, zároveň len 1 % z tých hypoték má zásadne vysoký nárast a jednoducho, prečo sa majú na to majú skladať všetci občania. Ešte raz, je to forma morálneho hazardu, kde v konečnom dôsledku chudobnejší sa skladajú na bohatších. A vidíme to tuná v pléne v jednom čase, vidíme, že prejde tento zákon a budeme riešiť teda lex konsolidácia, kde vláda hľa... bude hľadať tie zdroje aj na toto, veď toto bude stáť pre budúci rok asi 73 mil. eur, no vláda ich v ďalšom zákone bude hľadať. Nebolo by lepšie tu nepomáhať, keď vlastne všetci odborníci hovoria, že vlastne aj netreba, alebo treba minimálne? A nemusela by v ďalšom, v ďalšom zákone proste tie peniaze vyberať ľuďom z vrecák, a všetkým.
No, ďalšia vec. Tí, čo sme tu boli aj v minulom volebnom období, si pamätáme ministerstvo krúžkov, kde teda sa vytváral, vytvárala podpora krúžkovej činnosti, malo tam byť asi 500-600 zamestnancov, stálo to na byrokracii, veľké peniaze. No ak sa niečím inšpirovala, inšpiroval pán minister financií, no tak mám taký pocit, že presne týmto. Pretože tento návrh zákona sa opäť pokúša vytvárať nejaké ministerstvo krúžkov. Prečo? Proste fakt je to veľmi, veľmi byrokratické, čo k tej samotnej pomoci, ktorá bude asi 64 mil., mala by byť teda podľa prepočtov 64 mil., prináša ďalšie a ďalšie náklady. Napríklad 5 mil. pre budúci rok, aj pre ďalší, aj pre ďalší je tam naplánovaných na mzdové náklady. To je, keď to prejdeme, tak do 300 nových zamestnancov, možno nebudú noví, hej? Možno prejdú odniekadiaľ, ale každopádne budú mať novú agendu, 300 ľudí s tým rátajú a jednoducho stojí to peniaze. Okej, ak sú noví, treba ich zaplatiť, je to celé zlé, a ak sú to nejakí existujúci, ktorí nemali čo robiť, tak efektívne by bolo, keby teda boli prepustení a štát by 5 mil. ušetril. Takže 5 mil. na riešenie, ktoré netreba, sa dá len na platy zamestnancov. Každý rok.
Ďalej analýza vplyvov hovorí o 1,7 mil. na materiálovo-technické zabezpečenie, samozrejme, 300 ľudí potrebuje 300 stoličiek, nejaké stoly, nejaké počítače a nejaké ďalšie vybavenie. 1,7 mil. ďalšieho. Samozrejme, vláda zrátala, treba upravovať informačné systémy. Tam je to okolo 200-tisíc eur. 200-tisíc euro len na úpravu informačných systémov. No ministerstvo krúžkov, ako to, ako to inak nazvať.
A potom ešte je tam ďalšia vec, možno ste si všimli, kolegovci, čo tu sedíme, že ten zákon má vlastne rovnaký názov a raz ho prezentuje minister financií a raz ho prezentuje minister sociálnych vecí, možno ste sa pýtali prečo. No je to preto, pretože to, tá byrokracia je v tom, že to ešte urobili na dvakrát. Pre tento rok, pretože teda ide vláda preplácať aj tým, ktorým sa v tomto roku zvýšili splátky, sa to deje formou daňového bonusu. To znamená formou finančnej správy, ktorá zasa musela si vyrobiť, upraviť formuláre, musí to celé spracovať, musí si upraviť svoj informačný systém a musí to celé vyplatiť. No možno by niekoho napadlo, že tak už keď to robia, nech to robia aj v tom ďalšom roku, aj v tých ďalších rokoch, veď teda už sa na to pripravili, vyplatia to, vlastne majú na to ľudí, upravili systém. Ale kde! To bude iba tento rok. Forma daňového bonusu a forma finančnej správy bude len v tomto roku. Čiže to, čo celé urobia a stojí to stotisíce, použijú len raz. Budúci rok vyrobíme novú sociálnu dávku, no však máme ľavicovú vládu, spravíme sociálnu dávku pre tých, čo teda majú vlastné byty, hej? A to je, samozrejme, to, že to musí robiť iná sada úradníkov, iný informačný systém, iné počítače, kde ho zase treba vyrobiť, hej? Zasa proste to, tá byrokracia je takto ešte na dvakrát. Ja si aj dovolím možno zatipovať, že prečo je to tak. Prečo nepoužili aj pre budúci rok vlastne formu daňového bonusu. No možno preto, že to by vám vlastne prišla len o niečo vyššia výplata. A vlastne by ste si to ani nevšimli, že vám ten štát pomáha. Nuž ale sociálna dávka, pán minister, tá pípne samostatne. A pípne každý mesiac. A pípne vám tam tých 150 euro a pripomenie sa vám tá vláda, že a ideme vám pomáhať. Už to im nepripomína veľmi, že vám to aj niekde zoberú, ale čiže ja si myslím, že toto bol ten argument, aby to bolo vidieť, aby to bola špeciálna platba, špeciálna dávka, aby ste si každý mesiac všimli, že vlastne tá vláda vám s tou hypotékou ide pomôcť.
No, samozrejme, ten zákon prináša povinnosti teda nielen na strane štátu, ako som povedal, ale, samozrejme, aj na strane bánk a teda aj občan bude musieť niečo urobiť, no ale na strane bánk, samozrejme, tiež, veď zákon im tam dáva presné tlačivo, ktoré budú museť potvrdzovať, ktoré teda potvrdzuje, že ten klient tam má hypotéku a že teda takéto a takéto čísla. No a teraz, samozrejme, vláda zrátala aj vplyvy na podnikateľské prostredie a to je akože zvláštne, že keď hovoríme, aké stotisíce to stála úprava, alebo bude stáť úprava informačných systémov na strane štátu, tak keď to zrátali na strane banky, tak, a teda však nielenže informačné systémy, ale aj ľudia, 5 mil. ľudí na platy, tak na strane bánk je ten vplyv 5-tísíc euro na jednu banku ročne. Tak teraz ja neviem, že či sú platení len ľudia v štátnej správe a tí, čo pracujú v bankách, pracujú že úplne zadarmo, či tam tie systémy informačné im upraví tiež tá firma, ktorá im to zabezpečuje, úplne zadarmo, no proste štát hlási, že cena toho vplyvu na banku na rok bude 5-tisíc euro. To je podľa mňa pri porovnaní tých čísel, ktoré sú na strane štátu, akože veľmi z cesty urobené porovnanie, takto to poviem.
Ďalšie náklady, samozrejme, vzniknú na strane finančnej správy, ktorá bude museť celý tento systém kontrolovať, a však, samozrejme, keď sa niečo vyrobí, treba to kontrolovať, pretože veď ono každá, každý takýto systém prináša, možnože to bude niekto zneužívať, samozrejme teda musia to kontrolovať, budú musieť dávať pokuty, veď keď kontrolujete, musíte aj vymáhať, no a toto je zasa niečo, čo dnes robiť nemuseli. To sú zasa ďalší ľudia, zasa ďalšie systémy, zasa ďalšia byrokracia. Samozrejme považujem za správne, že ak ten byt je prenajatý, tak teda nemala by byť naňho potom, samozrejme, dávaná žiadna, žiadna podpora, to úplne chápem. Zasa keď sa na to pozreme, ale zas bude raz vo výhode ten, kto to prenajíma načierno, lebo o tom nevedia, ten proste bude mať ešte k tomu čiernemu prenájmu aj podporu a ten poctivý človek, teda tak ten podporu mať nebude. Toto je zasa čo prináša akékoľvek vlastne vytváranie systémov riešení, ktoré nie sú potrebné, ktoré vlastne vo finále len kazia ten samotný konkurenčný trh, prináša to kopu takýchto, takýchto, takýchto vecí.
No a dostanem, dostanem sa v podstate asi ku poslednej a zásadnej veci, ale asi najzásadnejšej. Najväčším problémom tohto zákona je jeho devastujúci vplyv na konkurenčné prostredie medzi bankami. Myslím, že sme si tiež všetci všimli, že v podmienkach rastúcich úrokov si trh hľadá prirodzene novú rovnováhu. Vidíme, že sa zásadne znížili ceny nehnuteľností, podľa údajov NBS-ky klesli za rok ponukové ceny nehnuteľností o 10 %. Samozrejme tie realizačné nehnuteľnosti určite klesli ešte viac, pretože máte väčšiu šancu v dnešnej situácii dostať zľavu ešte aj z tej inzerovanej ponuky, ktorá už je o 10 % nižšia. Samotní developeri pripravujú pre zákazníkov rôzne formy podpory hypoték, možno ste si všimli, že teda keď má klient povedzme tie 4,5 %, tak mu vlastne ten developer akoby 2-3 roky vlastne tú splátku zníži, že mu bude doplácať na ňu ako formu, formu zľavy. Čiže ten trh si jednoducho hľadá cestu, funguje to. Dokonca klesajú už aj úroky na spotrebných úveroch, jednoducho povedané, trhové sily fungujú. A trhový, funkčný trhový systém by mal byť základným cieľom štátu. A tento zákon, ak sa schváli, bude trhové sily deformovať a som presvedčený, že občania na tomto riešení viac stratia ako získajú. No a teraz ale prečo.
Aktuálna pomoc, tak ako ju definuje tento zákon, je viazaná len na existujúcu zmluvu. Existujúcu. Teda kto si prenesie alebo preniesol hypotéku z jednej banky do druhej, bol zodpovedný, správal sa trhovo, pýtal si, pýtal si, prešiel si banky, vypýtal si lepšiu cenu, dostal ju, kto si to preniesol, tak proste nemá, nemá nárok na túto podporu. No a teraz, čo sa teraz stane. Ešte poviem predtým, že banky práve toto preťahovanie sa o zákazníkov, to tvorilo asi polovicu ich biznisu. To bolo to, prečo na Slovensku doteraz boli veľmi nízke ceny úverov na bývanie, a ony aj nízke sú, my máme piate najnižšie, najnižšie ceny hypoték, pretože tie banky, je ich tu 25, bojovali o tých zákazníkov, bojovali, výsledok bol benefit pre zákazníka, dobré ceny, hej? My sme dnes šiesta, šiesta najnižšia krajina s najnižšími cenami hypoték a my ideme pomáhať, hej, pri takomto stave.
No ale čo sa teraz stane? Takže človek, ktorý by teda hľadal tú cestu, že dostane nižšiu hypotéku inde, to jednoducho neurobí, pretože tá podpora na tom pôvodnom mieste je vyššia. Proste ten rozdiel medzi tou splátkou do tých, do tých 150 euro mesačnej podpory, zas taký rozdiel nenájdete. Takže vlastne toto celé sa vypne, to, čo, alebo veľká časť toho, čo tvorilo ten konkurenčný boj medzi bankami, sa jednoducho vypne. Tu prestane fungovať vlastne to, že banky budú súťažiť o toho existujúceho klienta, ktorý si má preniesť hypotéku, namiesto toho sa stane opačná trhová vec, že jednoducho, keďže, keďže banka, keďže štát prispeje na tú splátku, no tak tá banka si práve opačne vie tú úrokovú sadzbu zvýšiť. Nie je tam trhový tlak, klient to až tak nevidí, výsledok je, že zarobia viac banky.
No ale potom je tam ďalšia vec ešte. Okej, poviete si, dobre, veď ten človek dostal podporu, síce si ju zaplatil niekde inde, ale dostal ju, nemusí to až tak sledovať. Ale, samozrejme, čo sa zasa je správne, tak tento návrh prináša nejaké limity, na takúto štátnu podporu môžte byť, ak ste do 1,6-priemerného príjmu, no ale ak sa takýmto spôsobom, ktorým som popísal, zvýšia, zvýšia úrokové sadzby, to sa bude týkať potom už všetkých. Čiže aj tí, čo sa ne... nedostali k podpore alebo už ju nebudú mať, lebo svoj byt prenajímajú, lebo sa niekam presťahovali, lebo čokoľvek, život prináša čokoľvek, všetci ľudia budú, budú trpieť tým, že budú jednoducho tie ceny vyššie.
Čiže aj týmto spôsobom ten štát jednoducho viac poškodí ako pomôže. Ono to takto väčšinou býva. Toto je exemplárny prípad. Je tu fungujúci trh, konkurenčný trh, veď tu je 25 rozdielnych bánk a to, že rástli úroky, má, samozrejme, jasnú príčinu, proste rástla základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, banky to proste len aplikovali. Zároveň aj tento problém je už vyriešený. Všetci odborníci, všetci finančníci majú za to, že sme skončili s nárastom základnej úrokovej sadzby v NBS-ke. Dokonca sú debaty, že chvíľočku sa to pozdrží a možno, možno v apríli už to pôjde dole, možno aspoň o štvrť percentuálneho bodu, ale pôjde. Takže aj, aj ten problém vlastne, že by hrozilo, že bude vyšší, nebude. Bude skôr nižší.
Takže do fungujúceho trhového prostredia zasiahol štát aleže veľmi nešťastným zákonom. Výsledok nemôže byť iný. Trhové, trhové prostredie sa proste zhorší, zbúra a vo finále ľudia na tom stratia a stratia dvakrát, lebo raz teda treba tú podporu zaplatiť a druhýkrát stratia aj tí, čo žiadnu podporu nedostali.
No a ja si tu dovolím jednu otázku, že či to náhodou nie je úplne inak, že či Robert Fico, proste on je perfektný stratég, to uznávam, či toto nebolo tým zámerom vlastne, že jednoducho on tú dohodu s bankami urobil, áno, bude bankový odvod, ktorý ich proste pripraví o kopu peňazí, ale zároveň im tento zákon, tento zákon im dáva výrazný priestor zvýšiť si úrokové sadzby a zasa si teda niečo zarobiť. No ak by takáto dohoda existovala, tak to je na tom to celé najsmutnejšie, lebo zasa zostal na konci len ten občan. Občan, ktorý to všetko zaplatí a vlastne ktorého možno aj takto dobehli. Je to moja fikcia, možno pán minister povie k tomu.
Ďakujem pekne za pozornosť.