Videokanál klubu

 
 
This video file cannot be played.(Error Code: 102630)

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

13.12.2023 o 10:10 hod.

Mgr.

Branislav Gröhling

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.12.2023 10:10 - 10:25 hod.

Marcinková Vladimíra Zobrazit prepis
Pán predsedajúci, toto neboli ataky na vašu osobu, toto boli ataky na, na to, ako je riadená schôdza, pretože vy ste z jednej strany aj pán predseda výboru, aj vy ste z jednej strany, vlastne tá komunikácia o tom, či začať alebo nezačať plénum, musí prebehnúť medzi vami. My sme to tam navrhovali. Ja som to aj v dostatočnom časovom predstihu navrhovala, poznala som rokovanie výboru, vedela som, že sa to natiahne, keď tam je pán premiér. Čiže táto komunikácia naozaj nie je na nás opozícii, aby bola vyriešená. To musíte zvládnuť vy vo svojej koalícii. A ja verím, že sme sa poučili z tejto situácie.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.12.2023 10:10 - 10:25 hod.

Marcinková Vladimíra Zobrazit prepis
Ďakujem pekne kolegom, ktorí sa vyjadrili. Mrzí ma, že sa k tomu nenašiel nikto z opozície, kto by túto situáciu okomentoval. Očakávala som to. Ja naozaj si potrpím na tom, aby sme dodržiavali zásady jednak nejakej parlamentnej praxe, ktorá tu je, a takisto rokovacieho poriadku. Ja si myslím, že sme slušní ľudia, že dokážeme si vychádzať v ústrety. Nájdime spôsob, ako toto nerobiť jeden druhému, pretože je to cesta do pekla a my tu budeme štyri roky na seba všetci pozerať, spoločne fungovať, spoločne nesúhlasiť a všetko sa dá robiť aj slušne. A všetko sa dá robiť aj tak, aby sme svoje práva mali v plnej šírke a plnom obsahu tak, ako nám prináležia.
Táto situácia, ktorá sa stala dnes ráno, je podľa mňa veľmi, veľmi zlou vizitkou novej vládnej koalície. A rovnako aj to, že tú veľkú časť rozpravy vlastne nikto nesedí, nikto sa nevyjadruje a nikto nemá záujem hájiť vlastne vaše farby, vašu koalíciu a zastávať si návrhy ministrov. To je niečo tak absurdné, že ani neviem na to, na to nájsť ďalšie slová.
A všetka česť pánovi ministrovi financií, že včera tu s nami zvádzal poctivú diskusiu. Naozaj, odpovedal na naše výhrady, otázky. Dnes tu znova poctivo sedí, znovu. Tak to má byť. Toto, ja mu za to ďakujem, ale v skutočnosti je to jeho práca a tak to má byť. Takže tu treba povedať, že aj ostatní by si mali začať plniť svoje povinnosti a pristupovať k tomu rovnako, v šírke svojich povinností.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.12.2023 10:10 - 10:25 hod.

Szalay Tomáš Zobrazit prepis
Ďakujem pekne.
Ja by som chcel reagovať na tú časť vystúpenia pani poslankyne Marcinkovej, ktorá mnou zavibrovala, a to boli tie čakacie doby, teda že jej muž bude čakať dva roky na operáciu kolena, kebyže si to nevybaví iným spôsobom, nebude inak zabezpečený, čo, čím chcem premostiť k téme, o ktorej som hovoril, o Petrovi Saganovi. Peter Sagan je daňový rezident v tejto chvíli, myslím, v Monaku, ak sa nemýlim, a nie je blázon. Samozrejme je tam preto, lebo keby mal platiť tie zdravotné odvody na Slovensku, a to som povedal, že to je mesačný odvod 69-tisíc eur, ktoré zaplatí, čiže za rok zaplatí 750-tisíc eur na zdravotných odvodoch a potom má dva roky čakať na výmenu nejakej súčiastky, na to, aby mohol ďalej jazdiť a zarábať tých svojich 5 miliónov eur? Tak sa na to vykašle.
To zdravotníctvo nemôže takýmto spôsobom fungovať. Pozerám si teraz, na úrade pre dohľad je štatistika o čakacích dobách na tých pár diagnóz, na ktoré sa čakačky dneska tvoria, a za posledné tri roky nám čakacie doby na výmeny kĺbov stúpli o viac ako 100 %. My, my sa rútime do katastrofy. Tých starých ľudí bude pribúdať, takýchto potrieb bude pribúdať a keď začneme robiť tie normálne čakačky, ktoré ministerstvo odložilo teraz o rok, tak, tak jednoducho nám tie peniaze stačiť nebudú, kým nebudeme robiť nejaké zásadné zmeny v zdravotníctve. A v tejto chvíli necítim, že máme chuť robiť nejaké zmeny. Máme chuť do toho nalievať peniaze, aby tie zmeny sme robiť nemuseli. Je to symptomatická liečba namiesto kauzálnej liečby. Ako pridávame acylpyrín namiesto toho, aby sme akože pridali nejakú liečbu, ktorá tú chorobu vylieči. My sa tvárime, že ten problém neexistuje, lebo sme doňho dali viac peňazí, ale čakacie doby sa predlžujú. Pacienti nie sú spokojní, inovatívne lieky k pacientom neprichádzajú, dojazdové časy sanitiek sa predlžujú. Zvýšili sme rozpočet zdravotníctva o 11 %, čo za to dostane občan?
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.12.2023 10:10 - 10:25 hod.

Gröhling Branislav Zobrazit prepis
No, kolegovia, budeme si asi musieť zvyknúť, pretože toto je tá nová kultúra vládnutia, ktorú zažívame. Na jednej strane znemožniť tu poslankyni, aby bola na výbore, na druhej strane znemožniť poslankyni vystúpiť aj tu v rozprave. A tiež pridám vlastnú skúsenosť, ktorú máme zo školského výboru, kde sme prišli na školský výbor a tento nebol uznášaniaschopný, lebo načo diskutovať? Mali sme tam iba kompetenčný návrh, ktorý prerozdeľuje ministerstvo školstva a oddeľuje ministerstvo, alebo vytvára ministerstvo športu, čo je výrazný zásah do celého školského systému, ale my o tom nebudeme diskutovať a potom ešte neumožníme tú diskusiu tu v rozprave. No medzitým sa tu bagrom pretlačia veci ako zvýšenie daní alebo zvýšený odvod, promafiánsky balíček a podobné iné veci. Ešte k tomu aj zrušia ochranu policajtov.
Viete, my niektorí sme tu v tomto pléne už zažili také výroky, že: "Vyhraj voľby a môžeš všetko.". To je ten známy výrok jedného z poslancov SMER-u a každá jedna vláda SMER-u sa nesie v tomto duchu. A v tomto duchu arogancie, v tomto duchu porušovania dohôd, nerešpektovania pravidiel a k tomu pridávajú ďalší. My sme tu zažili ešte aj jeden výrok a to bolo, že: "Dajte pokoj, tu sme pri žatve!". Hej? Tak možno toto je taká tá žatva peňazí všetkých, náš ľud... nás ľudí, ale toto tu nebudú teraz používať, pretože si vytvorili nové nejaké heslo, že neotravujte nás, nepýtajte sa, buďte ticho, lebo to bude tak, ako my chceme, lebo my teraz vládneme.
Skryt prepis
 

13.12.2023 9:55 - 10:10 hod.

Ledecký Vladimír Zobrazit prepis
Vážení kolegovia, kolegyne, ja som naozaj zhrozený z priebehu schôdzí, ktoré tu nová organizácia, ktoré tu nová koalícia organizuje, odkedy nastúpila. Nik v rokovacej sále zvyčajne nesedí. Teraz som vás tu napočítal štyroch, nevidím tu vôbec ministra, neviem, ako môžme ďalej rokovať, keď tu nie je minister. Nik sa nehlási do rozpravy, čo je veľmi nezvyčajné. Málokto sa hlási s faktickou poznámkou. No jasné, že sa nemôže hlásiť s faktickou poznámkou, keď tu nesedí. Drvivá väčšina zákonov je v skrátenom konaní, to, to je až zarážajúce, nieže prekvapujúce. Trvale si predĺžili rokovanie, skrátili ste prestávku. Rokujú výbory, keď rokuje aj parlament. To nepamätám si jeden takýto prípad v predchádzajúce štyri roky, teda tri a pol roka. Ja sa bojím, že vy naozaj viete niečo, čo my nevieme, že sa chystá na nás nejaká potopa, nejaký nový vírus, alebo nás meteorit ohrozuje, alebo, nedajbože, alebo, nedajbože, nejaká vojna, lebo neviem si inak vysvetliť, prečo porušujete všetky elementárne pravidlá, ktoré tu doteraz platili.
A preto chápem rozhorčenie Vlaďky Marcinkovej a naozaj ja nechcem tomu veriť, ale ste si asi presne pod tým predstavovali pojem nová politická kultúra. A som zhrozený z toho, ako idete rozdávať peniaze, lebo naozaj idete dávať bohatým a hlavne bohatým a či to sa jedná o hypotéky, kde nie sú viazané žiadnou, žiadnou maximálnou sumou, či sa jedná o energie a či sa jedná aj o dôchodky. Tak isto dôchodky všetkým rovnako. Nie ako to bolo doteraz, že tým najslabším sa pomohlo najviac.
Skryt prepis
 

13.12.2023 9:25 - 9:40 hod.

Marcinková Vladimíra Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ja by som začiatkom chcela poprosiť vládnu koalíciu, aby neporušovala práva svojich opozičných kolegov, ktorí sa snažia poctivo si robiť svoju robotu. Dnes bolo porušené moje právo klásť otázky členom vlády, právo zúčastňovania sa na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky, do ktorých som bola zvolená, a takisto hlasovať na nich o všetkých prerokúvaných veciach. Súčasne v tomto čase prebieha európsky výbor. Nedá sa byť na dvoch miestach naraz. Úzus a parlamentná prax boli také, že v čase, keď prebiehal výbor, vždy toto plénum čakalo, snažili sme sa to, samozrejme, všetkými možnými dohodami nenaťahovať, ale vždy ten potrebný čas sa našiel na to, aby sme mohli byť aj tí, čo sme na výbore, tu v pléne a rokovať o veci, ktorá sa tu preberá.
Dnes sa tak nestalo napriek tomu, že sme viackrát o to požiadali ako opoziční poslanci, aby bola prerušená schôdza, ja som napríklad bola ďalšia v rozprave, čiže som tu musela prísť skôr. Odpoveď, ktorá prišla od pána predsedajúceho, je, že mal predseda výboru, ktorý je za tú stranu HLAS, ktorý je tam za koalíciu, požiadať deň vopred o to, aby, aby sme posunuli rokovania dnešného dňa. Ako mal on vedieť, ako dlho bude pán premiér rozprávať na tom rokovaní európskeho výboru? Ako mal? Má vešteckú guľu? Mal vedieť, že tam bude tridsať minút mať monológ o tom, čo robí Soros a čo robí, neviem kto ďalší z tejto jeho konšpiračnej fantázie? Toto sme my mali vedieť, že na základe týchto jeho pseudoargumentov som ja prišla o možnosť vyjadrovať sa k veciam na európskom výbore? Preto bolo porušené moje právo byť aj tam, aj tam?
Mala som dva pozmeňujúce návrhy. Jeden som na výbore stihla predložiť, hlasovalo sa o ňom. Druhý som nestihla predložiť, pretože neviem byť tam aj tu súčasne. A som v rozprave, na ktorej mi záleží, chcela som vystúpiť, preto tu som, no tam prebieha výbor, na ktorom som chcela byť tiež. Nepamätám si ako predsedníčka európskeho výboru, aby som niekedy spravila niečo podobné, aby ktorýkoľvek poslanec mal takýmto spôsobom obmedzené svoje právo vystúpiť alebo podať pozmeňujúci návrh. Súčasne si nepamätám, aby ktorýkoľvek iný predseda výboru za bývalú koalíciu urobil nejaké takéto svinstvo na svojich opozičných kolegoch. Veď tu máme, preboha, slušné vzťahy, vieme sa dohodnúť. Je taký problém dať tých 15-20 minút navyše, aby sme mohli robiť aj tu, aj tam poctivú opozičnú prácu? To sa tak bojíte našich návrhov? O čom toto, preboha, je?
A áno, som nahnevaná, pretože toto je dobrá prax, toto sú slušné vzťahy. Ja sa snažím byť korektná aj k vám, pán predsedajúci, aj k predsedovi európskeho výboru, vychádzam v ústrety, nekritizujem vás za to, že tam robíte techtle-mechtle so spravodajcami napriek tomu, že prax bola v minulom volebnom období iná a ja som sa spravodajcu pána Kmeca nebála napríklad pri Európskej rade. Vždy bol spravodajcom tak, ako to bolo zaužívané. Ja ako podpredsedníčka výboru sa nedožijem toho, aby som bola spravodajcom, lebo sa bojíte toho, že my opoziční poslanci asi ovládame rokovací poriadok a mohli by sme vám nejakú obštrukciu spôsobiť, alebo neviem, čoho sa bojíte. Ale dnes bolo hrubo porušené moje právo a naozaj si želám, aby sa tým zaoberal ústavnoprávny výbor a želám si, aby ste to otvorili aj na grémiu, že sa takéto niečo už nebude či koaličným, alebo opozičným poslancom diať. Toto je moja námietka a chcem pokračovať ďalej k meritu veci. (Potlesk.)
Bavíme sa tu o konsolidačnom balíku, o konsolidácii, ktorá má uviesť veci do poriadku. To je význam slova konsolidácia, dať veci do poriadku. No nemôžme hovoriť o tom, že v skutočnosti ku konsolidácii dochádza, lebo kým my zberáme nové výdavky, zvyšujeme dane, čo v súčasnej finančnej situácii možno nie je až také prekvapujúce, veď aj pán samotný predošlý premiér pán Ódor hovoril, že k takýmto krokom budeme musieť pristúpiť. Hovorila to aj rozpočtová rada, hovorili to aj ďalšie rešpektované orgány, čiže áno, tu by sa dalo súhlasiť, že nejaké finančné mechanizmy bolo treba prijať, aby sa ten objem peňazí zvýšil, ale druhou rukou všetko beriete ľuďom, žiadne šetrenie. Toto je absolútne nezodpovedný prístup.
Ako často sa ma ľudia pýtajú, že ako majú rozumieť teraz tej konsolidácii a tomu všetkému, čo sa bude diať, tým zmenám v daniach. No podľa mňa pred Vianocami sa to dá veľmi ľahko vysvetliť ľuďom. To je ako keď nezodpovedný rodič, ktorého dieťa prosí playstation päťku alebo neviem, čo je teraz najnovšie, stojí to 500-600 eur, hovorí, že strašne to chce, strašne to chce a ten rodič má na krku hypotéku, ten rodič je už teraz na karte v debete, ten rodič už teraz nemá z čoho zaplatiť plyn, kúrenie a tak ďalej, ale kúpi mu tú playstation, lebo veľmi chce to dieťa, bez ohľadu na to, že ten rodič má byť zodpovedný a ten rodič sa má starať o to, aby bolo aj na potravu, aby bolo aj na kúrenie, aby bolo aj na školné a tak ďalej. Ale on to urobí, lebo to dieťa od neho chce.
Presne tak sa vy správate k svojim voličom. Vy ste niečo sľúbili svojim voličom seniorom, ktorým ste nepovedali to B, že tie peniaze teraz zoberiete ich vnúčatám, ich deťom, že teraz senior, ktorý má osemdesiat rokov alebo šesťdesiat rokov, dobre, šesťdesiatpäť, tak teraz svojmu dieťaťu, ktoré má štyridsať, zoberie z dôchodku 130 alebo v niektorých prípadoch možno až päťsto eur. Toto ste im nepovedali, že takéto vianočné darčeky budú mať a takto veľmi sa budú tešiť z tých tristo eur, ktoré ste im vy sa rozhodli dať teraz ako vianočný darček. Alebo z tých ďalších peňazí, ktoré im chcete ukrojiť na úkor mladších generácií napríklad pri II. pilieri. Toto, toto ste im nepovedali, toto im nevysvetľujete v televíznych diskusiách, že toľko ich stojí ten hlas SMER-u alebo HLAS-u. A toto je nefér. Toto je ten nezodpovedný rodič, ktorý teraz kúpi, zadlží rodinu a v januári sa bude pýtať, z čoho, z čoho zaplatím faktúry? Ideme na ulicu. Toto hrozí Slovensku.
Slovensku hrozí grécka cesta, Slovensku hrozí krach. Strašne ťažko sa to počúva, že Slovensko môže skrachovať, ale všetci experti, všetci ekonómovia to hovoria, že toto je realita. A to nie je vzdialená realita, tu sa bavíme o piatich až desiatich rokoch, kedy sa toto môže stať, že Slovensko skrachuje, že nebude nieže na trinásty dôchodok, nebude na dvanásty dôchodok, jedenásty dôchodok, desiaty dôchodok, deviaty dôchodok, tak ako sa to stalo v Grécku. A toto tu nikto nehovorí. Každý sa tu hrdí tým, že nebudete platiť vyššie energie. To je tiež nezodpovedné.
My nehovoríme našim občanom pravdu. Vy tu idete dať vyše jednej miliardy na energetickú pomoc, lebo je pred prezidentskými voľbami a my dobre vieme, kto bude kandidovať. Ale rozumným vládnutím by bolo, aby sme tým ľuďom povedali, že sa musia začať správať inak, že energie všade v Európe sú drahšie, že toto je cena za to, čo robí Putin Ukrajine, ľudia musia na Slovensku pocítiť pravdu. A áno, je dôležité, aby sme im vytvorili nejaký vankúš pred tým, pred tou zmenou ich nákladov na energiu, ale nie platiť to za všetkých, ešte aj tých, ktorí si nabíjajú doma Teslu alebo si vyhrievajú bazén a saunu a neviem, čo všetko. Čo je toto za pomoc? Toto je znova len ožobračovanie a branie strednej triede, ktorá sa tu snaží vytvoriť nejaký kapitál pre túto krajinu.
A ja som presvedčená, ja som presvedčená, že na Slovensku nie sú hlúpi ľudia, že tí ľudia by rozumeli tomu, keď poviete, že energie dražejú a že dražejú nielen tu, ale aj v Česku, Rakúsku a všade dookola, že toto je realita a že keď šetria, tak by si mali našetriť teraz možno nie na nové auto, ale možno na nejaký alternatívny spôsob kúrenia, ktorý im do budúcna, lebo budúcnosť príde, vy tomu nezabránite, že tie energie sa zvýšia, keď nie teraz, vo volebnom roku, kedy pán Pellegrini chce byť prezidentom, oni sa zvýšia rok na to. A neviem, či potom budete mať znova jednu miliardu, vyše jednej miliardy na to, aby ste to znova zadotovali a znova sa potom zvýšia a tak ďalej. A to budeme stále hľadať tú jednu miliardu, aby sme ľuďom lepili oči? Nie. Dajme im čas, aby sa na to stihli pripraviť, na to, koľko budú stáť energie. Dajme im čas na to, aby si stihli pripraviť svoje príbytky, poskytnime im nejakú pomoc, nejaký vankúš, aby to nebola šoková terapia, to, čo uvidia na svojich účtoch, ale neplaťme to za nich. Je to kontraproduktívne a hovoria to všetci odborníci.
Veď vidíme, ako sa správajú iné zodpovedné vlády. Nesprávajú sa tak ako naša. Sme posledná krajina v Európskej únii, ktorá toto robí, že takto plošne rieši energetickú pomoc, sme posledná krajina. A preto sme posledná krajina, lebo to nie je ani rozumné, ani zodpovedné. Je to populistické. A na Slovensku ste k tomuto rozhodnutiu pristúpili len preto, lebo v marci sú pre vás kľúčové voľby a treba niečo ukazovať, niečo dávať, niečo rozdávať, lebo tak sa tu vyhrávajú voľby.
Predstavte si, že v tomto pléne ale sedia aj politici, ktorí nič nesľubovali, ktorí nerozdávali a sedia tu, ľudia ich zvolili, že máme na Slovensku aj takých voličov, ktorí nečakajú, že im dáte nejaké euro za svoj hlas, ktorí nečakajú, že im sľúbite trinásty dôchodok. Skúste si zmerať sily takto, konštruktívne. Nie sľubovaním a rozhadzovaním štátnych peňazí. Skúste s tými ľuďmi viesť debatu o tom, čo ide z tých peňazí, ktoré tu máme a o tom, čo nejde z tých peňazí, ktoré tu máme. Skúste ľuďom o Slovensku, o verejných financiách hovoriť pravdu. Ja som to skúsila a som tu medzi vami. A myslím si, že aj vám mnohým by sa to mohlo podariť.
Nepodceňujte sa, koaliční kolegovia, nepodceňujte sa, aj vy dokážete ľuďom hovoriť pravdu. Som o tom presvedčená, len je to oveľa ťažšie. Oveľa ťažšie ako sľubovať, že vám preplatíme energie, dáme vám trinásty dôchodok, len sa nás nepýtajte, čo bude s vašimi vnúčatami, deťmi a tak ďalej, lebo oni sa budú mať fakt zle, ale to vám my v tej druhej časti vety nepovieme. To je tajomstvo. Na to prídu o päť-desať rokov. Ale to my už tu nebudeme, to už bude zmenený Trestný zákon, to už bude všetko vyplatené, to už bude Slovensko na gréckej ceste a potom to znova dáme do rúk opozícii, trápte sa.
Áno, my sme zažili len trápenie, lebo to, čo bolo počas pandémie, to, čo bolo na začiatku vojny s Ukrajinou, to bolo trápenie. Vládnuť a robiť politiku v tak kritických časoch, kedy každá jedna tlačovka, na ktorú sa postavíte, je negatívna. Poviete ľuďom niečo, čo sa im nebude páčiť, obmedzíte ich slobody, obmedzíte ich pohyb a neviete, či to je dobré, neviete, či to je zlé, lebo taká pandémia, taká situácia tu ešte nebola, ale vy robíte najlepšie možné rozhodnutia, aby ste to nejako ustáli, aby to ustála tá krajina, aby to ustála Európa. A toto bol tak globálny problém, že sa môžme baviť aj o svete, že, že tam naozaj akože nemôžete klamať. Môžete sa snažiť len robiť v čase to najlepšie, čo viete.
A preto považujem tento konsolidačný balíček za výsmech, lebo vy už tu nemáte veľkú krízu. Povedzme si úprimne, že inflácia sa rapídne znižuje. Bohužiaľ, ale ľudia si ešte aj na vojnu vedľa zvykli. Už to nie je téma číslo jeden, už to nezapĺňa titulky novín. Situácia v spoločnosti sa upokojila, covid nás už nedesí. Finančné zdravie by sme dokázali zlepšiť, ale vy ste sa rozhodli to neurobiť napriek tomu, že znova máte to šťastie, že budete viesť krajinu v dobrých časoch. A to je škoda. Lebo vy sa tvárite, že ste sociálni politici, prorodinní politici, ale jediná časť rodiny, ktorej pomôžete, aj to len lepením očí, sú dôchodcovia. Na deti kašlete, na matky kašlete. Toto je prorodinná politika?
Jedna zo základných poučiek ekonómie je takzvaná Lafferova krivka. Hovorí o závislosti celkovej sumy vybraných peňazí na miere zdanenia. Vysoké dane majú jednoducho negatívny dopad na ekonomický rast, pretože oslabujú motiváciu ľudí pracovať, oslabujú motiváciu ľudí platiť dane, oslabujú motiváciu firiem zostať tu alebo zostať tu aspoň na papieri. To znamená, že hľadajú úniky v rôznych daňových rajoch alebo optimalizujú, alebo platia viac svojim účtovníkom, aby boli kreatívnejší. A čo je najhoršie na tom, že zvyšovanie daní ničí aj ľudský kapitál, pretože kvôli vyšším daniam nám odchádza to najcennejšie, čo Slovensko má, to sú jeho ľudia, tí, ktorí produkujú tie príjmy na Slovensku. Ja to viem, lebo z mojej generácie je ten odliv mozgov najväčší. A je to veľmi krátkozraké videnie, tak ako s tými dôchodkami, tak ako s tými energiami.
Znova aj tu pri týchto riešeniach, ku ktorým ste pristúpili, sa pozeráte na štyri roky, počas ktorých budete sedieť v kreslách, a nepozeráte sa na to, čo bude po vás. Ja tomu nerozumiem, lebo ja keď sa pozerám na mnohých z vás a veď poznám, poznám aj vaše životy, viem, že máte rodiny. To vám vôbec nezáleží, čo bude na ďalších generáciách? To vám vôbec nezáleží, v akej krajine budú žiť vaše vnúčatá? To ste rozhodnutí, že ich pošlete na zahraničné školy a že zo Slovenska odídu? Ja nie, ja chcem svoje deti vychovávať tu. Ja chcem, aby mali aj tu možnosť žiť slušný a kvalitný život. Nemajme také nízke očakávania od toho, po čom volajú mladšie generácie. Nelepme im oči.
Zvyšujú sa odvody do zdravotníctva, ako tu povedal môj kolega. V konečnom dôsledku je to niečo, čo by som vedela pochopiť, ale ak by tu bolo povedané B, čo za to dostane občan. Vy tu zvyšujete peniaze do zdravotníctva, do nejakého objemu peňazí, ktorý je riadený veľmi neefektívne a dovolím si povedať, je to rezort, ktorý má akože najväčšie úniky z pohľadu toho, že treba dofinancovať raz nemocnice, verejná poisťovňa je v mínuse. Jednoducho je to naozaj zle manažovaný rezort, dlhodobo v mínuse a my tam vlejeme viac peňazí. Pomôže to tomu rezortu? Asi áno. Ale pomôže to pacientom? Ktorým? Ako? Pozriete sa konečne na podmienky, v ktorých sú detskí pacienti? Pozriete sa, prečo 15 % rodičov nevie byť pri svojich deťoch? Pozriete sa na to, prečo pomaly v pivnici máme predčasne narodené deti na Slovensku, ktoré musia byť osamote, bez svojho rodiča, bez najnovších trendov v medicíne, ktoré hovoria o tom, že takéto dieťa má byť bezprostredne pri svojom rodičovi, pri svojej mame, v jej bakteriálnom prostredí, v jej proste najbližšej blízkosti, aby sa zvýšili šance na jeho prosperovanie, na jeho život a v konečnom dôsledku aj znížili výdavky, ktoré zdravotníctvo má na takého pacienta, ktorý je blízko svojej mamy a naozaj tam menej hrozia infekcie a podobne. Pozreli ste sa na niečo také? Sľubujete nám za to menšie čakacie lehoty?
Pozrela som sa včera napríklad na čakačku na výmenu kolena. Môj muž je hokejista a on má kolená, každý rok dostáva od spoluhráčov bravčové kolená, akože zo srandy, aby si už konečne vymenil tie svoje, hej, to sú také hokejové vtípky. No a ja keď sa pozerám na čakačky na výmenu kolena na Slovensku pri tých, ktorí sa tomu dlhodobo venujú, dva roky. Dva roky bude mladý človek čakať na výmenu kolena na Slovensku. Dostane za to, dostane za to, že bude platiť vyššie zdravotné odvody, skoršie tú operáciu? Nedostane.
Budete pomáhať detským pacientom? Čo im za to sľubujete? Nevieme. Postavíme za to novú nemocnicu? Nevieme. Ale čo vieme, že za tú jednu miliardu, vyše jednu miliardu, ja to zjednodušujem, to je viac ako jedna miliarda, ale bavme sa o jednej miliarde, ktorú dáte na energetickú pomoc, že za tú jednu miliardu by sme my, celé Slovensko, mohli mať jednu špičkovú, modernú, fungujúcu nemocnicu, koncovú tu v Bratislave, v ktorej by sme sa mohli liečiť všetci, keď sa ocitneme v ťažkej životnej situácii, a to je v chorobe, ktorá neobíde nikoho z nás. Tí, ktorí ste boli hospitalizovaní, ja som bola niekoľkokrát, tak viete, v akom stave je naše zdravotníctvo. A ešte horšie, keď ste boli hospitalizovaní so svojím dieťaťom, ak ste mali to šťastie, že ste boli hospitalizovaní so svojím dieťaťom, a videli ste, v akých podmienkach je liečené dieťa, zaplakali ste.
Keby ste dali ľuďom na výber, či chcú pre svojich rodinných príslušníkov, pre svoje deti, pre svojich starých rodičov špičkovú zdravotnú starostlivosť za jednu miliardu, alebo či chcete doplatiť ich šeky na jeden rok za energie, garantujem vám, garantujem vám, že si vyberú prvú možnosť. Ale vy ste sa ich nepýtali, vy ste rozhodli za tých ľudí. Lebo vy ich podceňujete, vy si asi myslíte o slovenských voličoch, že sú hlúpi, a oni nie sú. A ja verím, verím, že sa táto informácia o tom, že tu je na výber, čo s tými peniazmi, dostane čo najširšej mase ľudí, lebo oni o tom môžu rozhodnúť a, bohužiaľ, mohli o tom rozhodnúť nedávno, v nedávnych voľbách, ale naleteli planým sľubom. A teraz na rok, dobre, budeme mať lacnejšie energie, ale po tom roku, keď tie peniaze prejeme, nebudeme mať nič, ani tú jednu špičkovú nemocnicu. A toto je mne ľúto. Práve preto tento zákon, tento súbor zákonov nemôžme podporiť a preto hovoríme, že to, žiada sa mi povedať až hriech, ale nebudem urážať pána Tarabu, takže je to nehoráznosť.
A na záver už chcem dodať len jedno. Rozhodli ste sa zdaniť všetko, čo sa na Slovensku hýbe, všetko, čo má talent, všetko, čo sa snaží do tejto ekonomiky prinášať zdroje, všetko, čomu sa darí. Vy si myslíte, že teraz tých ľudí vyšťavíte, ktorí tu ostali, ktorí produkujú, ktorí majú firmičky, ktorí majú nápady, ale oni tu neostanú. Oni pôjdu inde. On nemá problém odísť za hranice do Česka, kde je oveľa prívetivejšie prostredie pre podnikateľov. Veď to aj vidíme z toho, koľko rúk si oni potriasajú pri nových investíciách, než u nás. Oni tu neostanú. My sme v Európskej únii a my potrebujeme byť konkurencieschopní. My sa potrebujeme pobiť o tie talenty, nie ich odtiaľto vyháňať. Lebo keď sa o ne nepobijeme, tu nielenže nebude z čoho, tu nebude s kým a nebude čo.
Toľko. Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

13.12.2023 9:25 - 9:40 hod.

Szalay Tomáš Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Prejdem to postupne a pána ministra s pánom Muňkom uzavriem na záver v takom executiv summary.
Oskar, áno, demografia je, ako hovorím občas, že demografia je sviňa, voči tomu sa nedá brániť, ale neverím, že o štyri roky, lebo tu je taký pozmeňovák, že iba na štyri roky sa budú zvyšovať odvody a potom sa to vráti naspäť. Neverím, že o štyri roky budeme mať dostatok iných zdrojov na to, aby sme kompenzovali ten výpadok, a že teda toto bude síce dočasné navýšenie, ale také, ako bolo dočasné, dočasný pobyt sovietskych vojsk na našom území.
Michal Sabo, áno, to mentálne zdravie a dostupnosť mentálneho zdravia, áno, je opomínaná, aj v tom programovom vyhlásení sa tomu až taký veľký priestor nevenuje, ako by sa mal, a treba sa na to viac sústrediť.
Braňo Gröhling, ešte jednu, jeden taký dôsledok môže mať toto celé opatrenie, že nám klesne zamestnanosť, pretože, keď nám stúpnu odvody, no tak, hold, v niektorých hraničných prípadoch sa môže prestať oplácať zamestnávať ľudí. Vláda by mala teda chrániť okrem svojich ľudí aj ostatných ľudí.
Pánovi Vašečkovi ďakujem teda, snažil som sa to urobiť ako prednášku. Mám, viem to hovoriť aj 40 minút, tú vec, ale snažil som sa to zostručniť.
Peťo Stachura, veľmi pekný príspevok a z neho by som chcel premostiť na nejaký, nejaký záver. Veľmi sa mi páčil návrh toho, že poďme urobiť nejakú odbornú skupinu a je to ponuka aj pre pána ministra Kamenického, že poďme urobiť niečo také, ako robí, ako navrhla robiť pani Zuzana Dolinková, prepojiť politické strany, pretože zdravotníctvo tu nie je koaličné ani opozičné. Je to zdravotníctvo, ktoré tu bude fungovať aj o osem rokov, aj o desať rokov a treba nájsť nejakú politickú dohodu, strategickú dohodu o budúcnosti financovania zdravotníctva.
Pán Muňko, áno, súhlasím so všetkým, čo ste pove... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

13.12.2023 9:25 - 9:40 hod.

Gröhling Branislav Zobrazit prepis
Tomáš, ďakujem ti veľmi pekne za tvoje vystúpenie. Ty si to povedal vládnej koalícii úplne priamo do očí a ešte aj odborne, pretože koalícia nám tu už niekoľko hodín tvrdí, že chce dať do zdravotníctva viacej peňazí, ale všetci vidíme aj na základe tvojho vystúpenia, že veľmi hrubo zavádzajú a klamú. Nijako sa tu nebude konsolidovať, nijako sa nebude šetriť a celú túto ťarchu ešte prenesú na zamestnancov, ktorí v konečnom dôsledku na konci dňa budú mať menšiu výplatu, ale zdravotníctvo sa nijako nezlepší, lebo my sme doteraz nepočuli, čo za tie peniaze, ktoré vytiahnu od občanov, občanom v rámci zdravotníctva dajú.
Je vlastne absolútnou pravdou aj na základe toho, čo tu počúvam, že čoraz menej občanov sa skladá na zdravotnú starostlivosť oveľa väčšej skupine. A správne si pomenoval aj tie možnosti, že ako tento problém riešiť a ja by som bol veľmi rád, keby si tieto tvoje riešenia vedel aj aplikovať. Bohužiaľ, vládna koalícia sa podľa mňa absolútne vykašľala na zdravotníctvo a je im úplne jedno, v akom stave sa pacient bude nachádzať pred sviatkami v rozpadajúcich sa nemocniciach, ale pre nich je dôležité sem prinášať skôr zákony na ochranu svojich ľudí, na zabezpečenie si bezpečnosti a na ostatné veci, ktoré tu teraz zažívame. Ja považujem naozaj za nejaký hriech, že nalievame do zdravotníctva peniaze bez toho, aby sme garantovali občanom akúkoľvek protihodnotu, lebo to sme tu doteraz nepočuli, čo za tieto peniaze občania dostanú. A ešte väčší hriech považujem, že keď tieto peniaze nalievame takým spôsobom, že ich vyťahujeme od každého jedného pracujúceho a opätovne nepovieme, čo za tieto peniaze dostane.
Ďakujem ti.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 13.12.2023 8:55 - 9:10 hod.

Szalay Tomáš Zobrazit prepis
Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, vážené dámy, páni, dovoľujem si vystúpiť ku konsolidačnému zákonu a špeciálne sa budem sústrediť na tému zdravotníctvo, zvýšenie zdravotných odvodov.
Moja kolegyňa Janka Bittó Cigániková včera, keď vás, keď nás tu bolo výrazne menej ešte, ako nás je tu dnes, a to nás teda rozhodne nie je veľa, mala príspevok, ktorý mám pocit, že potrebujem aspoň zhrnúť do pár viet. Hovorí o tom, že do zdravotníctva príde podľa návrhu obrovský nárast peňazí, je to, tuším, 11 %, ak sa nemýlim, medziročného nárastu a jej hlavná otázka je, že čo s tým slovenské zdravotníctvo urobí? Čo urobí s tými jedenástimi percentami? To je akože gigantický nárast, je to veľa peňazí, a či sa náhodou z tých peňazí nestane to, čo sa stalo aj pri minulých navýšeniach, keď sa navýšili peniaze napríklad na mzdy nemocničných lekárov a výsledkom je, že čakacie doby v nemocniciach sa predĺžili, hej? Minuli sme peniaze a pacienti za to nič nedostali. Ľudia, ktorí platia tie odvody, za to nič nedostali. A otázka znie, čo dostanú pacienti za týchto 11 % navýšenia peňazí pre zdravotníctvo? Budú kratšie čakacie lehoty? Budú kratšie dojazdové časy záchranky? Dostanú sa pacienti k inovatívnej liečbe? Budú na mamografiu čakať päť mesiacov a k reumatológovi dostanú termín na rok 2025? V Bratislave to tak je.
A hlavná výhrada teda Janky Bittó Cigánikovej bola v tom, že riešime tú príjmovú stránku a neriešime tú výdavkovú, a pokiaľ neriešime tie výdavky a nevieme, na čo tie peniaze pôjdu, tak sa obávame, že s veľkou pravdepodobnosťou sa tie peniaze minú zbytočne. Pacientovi to nič neprinesie, kým to nepomenujeme, kam tie peniaze majú ísť.
Na zdravotníckom výbore sme sa rozprávali so štátnym tajomníkom pánom Štofkom, ktorý naznačil, že časť tých dodatočných peňazí má ísť napríklad na sanáciu zadlžených nemocníc, štátnych nemocníc. Tie štátne nemocnice sú v strate, sú dlhodobo v strate. Každých tri-štyri roky cca rozmýšľame o tom, kde zoženieme nejakú pol miliardu na to, aby sme ich oddlžili a nič sa v tých nemocniciach zásadne nelepší. Vždy ten riaditeľ počká alebo riaditeľka počkajú na to oddlženie, ale nerobia zásadné systémové zmeny. Krásny príklad, ktorý tu kolegyňa Cigániková spomenula, bol príklad z jej vlastnej praxe v Univerzitnej nemocnici Bratislava, kde na oddelení pracuje 36 lekárov a 17 sestier. Tých 36 lekárov sa potkýna o seba, no nepotkýnajú, pretože už o dvanástej tam nie sú, lebo idú do svojej súkromnej praxe, a toto platíme z našich peňazí, z nášho verejného zdravotného poistenia. A ak v tomto budeme pokračovať a budeme tým štátnym nemocniciam dávať viac peňazí, aby sa nezadlžovali, tak ich budeme len podporovať v tomto správaní, ale pacientovi to nič neprinesie.
Čiže prvá výhrada, na ktorú chcem teda nadviazať svojím, svojím príspevkom, je, že hodnota za peniaze ´Value for money´ by mala platiť aj v zdravotníctve, a samotné navýšenie, z ktorého sa teším, lebo sme to aj my hovorili v kampani a v zásade všetci ste to hovorili v kampani, že v zdravotníctve má byť viac peňazí, ale majú mať jasný účel, jasný zmysel svojho použitia.
Môj príspevok nebude o tejto časti, ale bude o tej časti, že ako tie peniaze do toho zdravotníctva ideme dostať, teda cez navýšenie odvodov pracujúcich ľudí, a toto je teda môj nejaký makroekonomický príspevok do, do tejto diskusie. Na to, aby sa k nemu dostali hlbšie, tak si musíme niečo povedať o samotnom spôsobe financovania zdravotníctva, a dovoľte mi urobiť taký krátky historický exkurz k Bismarckovi a Beveridgeovi, aby sme si povedali o bismarckovských a beveridgeovských spôsoboch financovania zdravotných systémov. A na to, aby sme sa dostali k Bismarckovi, poďme ešte trochu ďalej, akým spôsobom bolo financované zdravotníctvo pred 300, 400 rokmi, keď neboli zdravotné poisťovne, keď neboli zdravotné odvody, keď nebolo ministerstvo zdravotníctva. Vtedy sme fungovali systémom tri groše. Požičiavam, vraciam, z jedného žijem. Rodinná solidarita, komunitná solidarita, toto sa, samozrejme, rozpadlo, keď začala priemyselná revolúcia, keď sa ľudia začali sťahovať do miest, keď prestali existovať komunity, ktoré boli založené na nejakej pokrvnej príbuznosti a náhle sa veľa cudzích ľudí stretávalo na jednom mieste, a v 19. storočí v takejto atmosfére, priemyselná revolúcia, veľká koncentrácia ľudí, veľa mladých mužov vo fabrikách, ktorí robia šesť dní v týždni, niekedy sedem dní v týždni desať, dvanásť hodín, viedla k výbušnej atmosfére v celej, v celej Európe.
V polovičke 19. storočia asi vieme, pamätáme na revolúcie, buržoázne revolúcie, neskôr Parížsku komúnu. A tak v Nemecku, ktoré sa tiež veľmi bálo, že sa tam stane nejaká revolúcia, koniec koncov Karl Marx predpokladal, že tá revolúcia nenastane v Rusku, tá komunistická, ale nastane v Nemecku, ako priemyselne v jednej najvyspelejších krajín sveta, tak v Nemecku sa obávali, že k takémuto niečo dôjde a potrebovali znížiť napätie v spoločnosti. A Otto von Bismarck ako zjednotiteľ Nemecka prišiel s riešením, ako vyfúknuť, vyfúknuť iniciatívu tým rebelom, revolucionárom. A prišiel v roku 1883 s návrhom na zavedenie sociálneho zdravotného poistenia. Je to revolučná vec, sociálne zdravotné poistenie znamenalo, že každý, kto pracuje, bude odvádzať nejaké peniaze do spoločných fondov a z tých spoločných fondov sa bude hradiť zdravotná starostlivosť pre tých, ktorí to potrebujú.
Keď si pozrieme, ako vyzerali nastavenia v Nemecku, v, ešte raz, v 1883 roku, a pozrieme si, že čo všetko sa z toho sociálneho, zdravotného poistenia hradilo, tak si poviete, že wau, to je úplne takmer totožné ako to, čo robíme dnes o 140 rokov neskôr. To znamená, bolo povinné pre väčšinu populácie, pre tých skôr chudobnejších pracujúcich, lebo o tých bohatších pracujúcich, hádam tí sa o seba postarajú aj sami, a ten príspevok napríklad hovoril o tom, že majú nárok v tom Nemecku na nemocenskú trinásť týždňov. Nemocenská sa platila od tretieho dňa choroby vo výške 50 % zo mzdy, maximálne dve marky na deň. Keď sa pozriete dneska, sú to len parametrické zmeny, ktoré sme v tom systéme urobili, a používame ten istý bismarckovský systém. Skúsim vám dať taký jeden faktový, ktorý môžete niekedy používať aj vy, kolegovia, ktorí ste takí silnejší vlastenci možno, Slovensko bolo druhou krajinou na svete, ktoré zaviedlo bismarckovský systém verejného zdravotného poistenia, lebo sme boli súčasťou Uhorska a Uhorsko bolo tou druhou krajinou. Rakúsko nasledovalo až potom. My ako súčasť Uhorska sme skopírovali bismarckovský poistný systém v roku 1891.
Čiže má to tu veľkú tradíciu a ten systém, keď sme po revolúcii ´89 teraz prebrali k životu, tak sme sa prihlásili k bismarckovskému systému. Bismarckovský systém je založený na odvodoch z miezd. Otto von Bismarck toto navrhoval v 19. storočí, keď stredná dĺžka života bola možno 50, 55 rokov, keď toho dôchodku, v ktorom sa dožijeme chronických chorôb, sa dožívalo možno 1 % populácie a pracovalo sa do sedemdesiatky, takže tie odvody mohli byť naozaj na úrovni možno 3 % z tej mzdy a ešte to bolo aj tak prebytkové. No len ´fast forward´ poďme dopredu, dnes o 140 rokov neskôr tá demografia vyzerá inak. Už to nie je ten stromček, že dole je veľa mladých, detí a postupne sa to redukuje. No nie. Teraz už máme také cimburie byzantského typu, kde základňa je malá, ale tá strecha je veľká. Stále viac ľudí sa dožíva vyššieho veku, s vyšším vekom prichádzajú chronické choroby a s chronickými chorobami prichádzajú aj náklady na zdravotnú starostlivosť a stále menšia základňa ekonomicky aktívnych ľudí má na to prispievať. Toto Bismarck v roku 1883 neriešil. Toto musíme ale riešiť my v roku 2023.
Beveridge prišiel, William Beveridge bol Brit, britský profesor na London School of Economics prišiel so svojím riešením o nejakých 70 rokov neskôr, keď dostal zadanie od vlády, od britskej vlády, aby priniesol nejaké riešenie pre udržateľný systém zdravotníctva a v roku 1942 vydal beveridgeovskú správu Beveridge Report a navrhol, že ako má zdravotníctvo v Británii alebo na začiatku v Anglicku vyzerať po skončení druhej svetovej vojny. Povedal, že nebudeme plátať náš doterajší systém, je čas na revolúciu a ľuďom sa to celkom páčilo, lebo tá revolúcia znela, že ľudia nebudú musieť platiť odvody, že ten systém bude platený z daní. Myšlienka ekonomicky celkom zaujímavá bola, že nezaťažujme prácu anglických robotníkov vyššími, vyšším daňovým zaťažením v podobe odvodov, aby bola naša ekonomika po skončení druhej svetovej vojny konkurencieschopná voči svetu, kým Nemci sa držali svojho poistného systému a teda ich nemeckí pracovníci boli o tie odvody drahší na medzinárodnom trhu práce, tak tí Briti chceli práve týmto konkurovať, aby sa povojnová obnova Anglicka a Veľkej Británie podarila lepšie.
A tak sa nám tu pomalinky začali vyvíjať dva systémy, jeden poistný, financovaný predovšetkým z odvodov ekonomicky aktívnej populácie a jeden daňový, financovaný zo všeobecných daní. V Európe nájdeme obidva príklady týchto systémov. Čo je však dôležité, toto bolo pred sedemdesiatimi alebo osemdesiatimi rokmi a odvtedy sa svet posunul a navzájom sa tie systémy ovplyvňujú. Beveridge ovplyvňuje Bismarcka, Bismarck ovplyvňuje Beveridgeho. Niekedy sa tak žartovne hovorí, že tie systémy sú, že bevmik alebo bismidž ako prešmyčka tých slov Bismarck a Beveridge. Dnes čisto čistý ani jeden, ani druhý systém nenájdete nikde na svete, pretože navzájom konvergujú a hľadajú inšpiráciu jeden u druhého. To znamená, tie centrálne systémy beveridgovské si preberajú trhové koncepty z poistných systémov a do poistných systémov prúdia peniaze aj zo všeobecných daní. Napríklad na Slovensku. Teraz to poďme prejsť, preniesť na Slovensko.
Napríklad na Slovensku viac ako dve tretiny 70 %, 75 % zdrojov závisí od roku, platia ekonomicky aktívni ľudia vo svojich odvodoch, ale zvyšok je platený zo všeobecných daní, to je tá platba za poistencov štátu a v tomto ja vidím ten hlavný kameň problému. Kto platí odvody a kto platí dane. Aký je to distribučný efekt príspevkov na zdravotníctvo. Ak odvody platia ekonomicky aktívni, tak zaťažujem ekonomicky aktívnych pracujúcich, živnostníkov. Ak financujeme zdravotníctvo cez platbu za poistencov štátu, tak to platíme zo všeobecných daní a tie platia iné skupiny obyvateľstva, nielen pracujúci, aj firmy, aj dépeháčka, keď si kúpi babička mlieko v obchode, aj daň z tabaku, aj daň z motorových olejov a tak ďalej, a tak ďalej a to bremeno financovania je rozložené inak. Tipujem dokonca, že rovnomernejšie ako v prípade, ako v prípade odvodov.
A teraz otázka, že odkiaľ máme tie dodatočné peniaze, keď už hypoteticky predpokladám, že tých 11-percentný nárast ospravedlníme nejakým zmysluplným výdavkom, ako hovorila pani Bittó Cigániková a ako tie peniaze tam teda máme dať a ako máme zaťažiť populáciu pri tej konsolidácii verejných financií. Máme zaťažiť ekonomicky aktívnych, alebo máme to rozložiť iným spôsobom?
Zdravotná politika sa možno až do konca minulého storočia venovala predovšetkým takým veciam, ako je kvalita, efektivita, dostupnosť a nad tým sú stovky, tisícky, desaťtisíce štúdií, ako to urobiť inak, lepšie a podobne. Otázke financovania zdravotníctva sa príliš veľa vedátorov v minulom storočí nevenovalo, lebo úlohou financovania bolo: zabezpečte nám dostatočný objem peňazí a my ho nejako použijeme na tú kvalitu, efektivitu a dostupnosť. A nebola to náročná úloha, ale tá náročnosť tej úlohy sa objavila až v tomto storočí, keď sa začali objavovať problémy, lebo to financovanie, technologický pokrok, demografia si vyžiadali stále viac peňazí a tí makroekonómovia, ako je napríklad pán minister, museli nájsť tie peniaze, aby zafinancovali ten väčší hlad po peniazoch v tom zdravotníctve, už sa začali aj na ministerstvách financií, nielen našom, ale na všetkých, pýtať, že čo s tými peniazmi robíte v tom sektore? Prečo chcete každý rok stále viac a viac peňazí? A potom prišli krízy a tie krízy prefackali jednotlivé krajiny a jednotlivé zdravotné systémy. Z ekonomickej krízy na sklonku nultých rokov vzniklo veľa paperov, ktoré začali diskutovať o tom, že na čo tie peniaze použijeme, ako tam máme tie peniaze inak dostať, tak, aby to bolo udržateľné? Čiže téma udržateľnosti financovania zdravotníctva sa stala témou až v tomto storočí a dovolím si teraz odcitovať môj vlastný výrok z rozpravy k programovému vyhláseniu vlády, ktorý som tu mal pred asi troma alebo štyrmi týždňami, lebo je to, absolútne to sadne ako zadok na záchodovú misu.
Väzba financovania zdravotníctva na mzdy ekonomicky aktívnych občanov nie je udržateľná. Demografia je neúprosná. Vieme o vývoji na najbližšie desaťročia, lebo tá budúcnosť, tá sa už stala v rámci demografie. Počet ekonomicky aktívnych bude klesať, počet ekonomicky neaktívnych bude rásť. Žijeme dlhšie, dožívame sa svojich chronických ochorení, ich liečba stojí peniaze. Stále menej občanov sa skladá na čoraz drahšiu starostlivosť pre čoraz väčšiu skupinu našich seniorov. Treba hľadať nové modely financovania, treba rozmýšľať nad pripoistením, nad možnosťou vybrať si z viacerých poistných plánov, treba rozmýšľať nad sporiacimi účtami, niečo ako II. pilier, ale v zdravotníctve, a, prosím, nerozkrádať ho potom, treba rozmýšľať nad inteligentnou schémou sociálne únosnej spoluúčasti a tak ďalej. O tom sa v programovom vyhlásení nepíše a malo by sa.
Toto som povedal tri týždne dozadu a sme tu, navyšujú sa odvody namiesto toho, aby sa navyšovala platba štátu a platba štátu sa nenavyšuje preto, lebo ministerstvo financií potrebuje peniaze z daňových výnosov použiť na konsolidácie na iných frontoch alebo na rozdávanie dôchodcom a iným skupinám, ktoré to ale až tak veľmi nepotrebujú v tejto krajine. Takže kvôli tomu, ako sa zvolil spôsob konsolidácie verejných financií, kvôli tomu, nesprávne, sa budú pracujúci ľudia skladať na záchranu zdravotníctva, pri ktorej nevieme, na čo sa tie peniaze použijú.
Zvýšením odvodového zaťaženia, zvýšením závislosti financovania zdravotníctva od zamestnanosti a od miezd sa zdravotníctvo stáva zraniteľnejšie a teraz to nehovorím len o tej vzdialenej demografickej budúcnosti, o ktorej si myslíme, že sa nás to nebude týkať v tomto volebnom období, no tak to nejako prežijeme. Nie. Hovorím o konkrétnych veciach. Platba za poistencov štátu je totiž akýsi baffer, nárazník medzi, pri zabezpečovaní zdrojov. Dopĺňa tie zdroje od ekonomicky aktívnych, vypočítava sa z priemernej mzdy dva roky dozadu, to znamená, pôsobí svojím spôsobom anticyklicky, keď sa darí ekonomike, rastú mzdy ekonomicky aktívnych, keď sa ekonomike prestáva dariť a začnú tie mzdy, prestanú rásť alebo prestanú rásť takým tempom, stúpne nezamestnanosť, tak rastie platba za poistencov štátu, ktorá sa počíta z tých dobrých rokov, dva roky dozadu. Keď nedajbože príde nejaká ekonomická kríza, keď sa spomalí ekonomika, keď sa začne znižovať zamestnanosť, keď poklesnú reálne mzdy, tak zdravotníctvo, ktoré je závislé od miezd, od odvodov z miezd, tak to bude mať pre to zdravotníctvo devastačné účinky a tá kríza príde, to nie je otázka, že či príde, ale kedy príde.
A keďže mám ešte jednu minútu, mám ešte jeden príbeh so Saganom. Poznáte Petra Sagana, keby žil na Slovensku, on má, tuším, päť a pol milióna eur, som našiel, že ročný, ročne zarobí a keďže pán minister Drucker ešte pred šiestimi rokmi zrušil strop pre vymeriavacie základy, tak Peter Sagan by na Slovensku platil mesačne od budúceho roku na odvodoch 70 000 euro, každý boží mesiac, za celý rok je to 700 000. Za tie peniaze si mohol kúpiť najlepšiu poistku v Amerike a dokonca aj keby bol v Nemecku, tak nezaplatí viac ako 11 000 eur.
Náš zdravotný systém nemôže byť financovaný takýmto spôsobom, treba zmeniť to financovanie, zásadne nesúhlasím s navyšovaním odvodov, tá konsolidácia musí prebehnúť inak, takto bude to zdravotníctvo zraniteľnejšie a nechcem sa dostať do situácie, že budeme tu riešiť o rok, o dva pri nejakej kríze, že ja som vám to hovoril.
Pán minister, nezvyšujte odvody, zvýšte platbu za poistencov štátu.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

12.12.2023 19:55 - 20:02 hod.

Szalay Tomáš Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ďakujem veľmi pekne Janke Bittó Cigánikovej za vystúpenie, na ktoré potom zrejme zajtra nadviažem vo svojom vystúpení. Ona sa na ten problém, ktorý tu máme pred sebou v podobe konsolidačného balíka, pozrela pohľadom hodnoty za peniaze a položila absolútne legitímnu otázku, že čo za tie peniaze vlastne slovenský pacient dostane. Ak sa môžme pozrieť do minulosti, čo v minulosti za svoje peniaze dostal, no dostalo taký typ služby, že dnešný stav slovenského zdravotníctva, keď je vyjadrený napríklad formou odvrátiteľných úmrtí, predčasných úmrtí, kvalitných, teda rokov strávených v kvalitnom zdraví, tak zdá sa, že tie peniaze nevieme v slovenskom zdravotníctve použiť tak, aby priniesli nejaký výsledok. Peniaze sú len nástroj. My potrebujeme mať nejaký cieľ. Zdravotníctvo vie spotrebovať akékoľvek zdroje, nie nadarmo sa mu hovorí, že je to čierna diera. Treba preto vedieť, na čo tieto peniaze chceme použiť, tak aby priniesli teda niektoré z tých indikátorov výsledkov pre pacientov, či už lepšieho zdravia, vyššej spokojnosti a tak. Ak je pravdou, že časť týchto dodatočných zdrojov sa bude používať na sanovanie dlhov nemocníc, tak tým vlastne budeme len prehlbovať tú negatívnu situáciu, lebo ten manažment nemocníc nebude mať motiváciu niečo robiť so štrukturálnym deficitom vo svojich nemocniciach a zase bude len odkladať potrebné reformy. Ja si myslím, že celý tento balíček je cenou za odkladanie reforiem, pri ktorej trpíme ilúziou, že tie reformy nebudú bolieť a tými peniazmi si len kupujeme čas, ale ten... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis