Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené aj kolegyne, kolegovia, dovoľte mi k tomu niečo povedať. Keďže vystupujem zajtra v Košiciach na proteste, tak pôjdem na to trošku cez Košice, ale pointa bude. A teraz hovorí sa, zvykne sa hovoriť, že milionári neveria v znamenie. Však sú to racionálni ľudia, kto by také taľafatky, somariny veril. Milionári proste v znamenia neveria. Ale pozor, miliardári áno. No a tí veria a tento, táto partia, ktorá vládne, teraz vytvorila nejakých, ktorí nám po sebe v zásade máločo nechajú, hej, a tam, kde niečo po sebe nechajú, tak tam bude ďaleko a bude tam treba letieť. No kto by šiel na kaná... či na Dominikánsku republiku. No ale dobre. Sú tu medzi vami a možno teraz by som sa obrátil na nich, lebo máme znamenie. Možno vám oni dohovoria, lebo prišlo znamenie. Prišla tá hviezda, ktorá je znamením. Správa z tlače. Včera v kostole Františkánov v Žiline ukradli 50 metrov štvorcových medenej strechy. To by ste neuverili. Z kostola v meste 50 štvorcov medenej strechy. Škoda 20-tisíc. Čo bude teraz podľa nového Trestného zákona škoda 20-tisíc? Nič. Nič. Malá škoda. Proste to bude malá škoda, to nebude proste nič. Ešte aj som si to overoval, lebo ja nie som trestný právnik, a keď ich chytia, ak ich chytia, tak sa to bude posudzovať nie v deň krádeže, keď platí starý trestný zákonník, ale ak toto schválite, čo chystáte sa schváliť, tak sa to bude posudzovať podľa toho nového trestného zákonníka, ergo podľa toho, čo je pre nich výhodnejšie. Je to znamenie podľa mňa. Takže všetci tí Široký, Poór a neviem, koho to tam všetko máte, pozatváraných, niektorých na Riviére, neviem kde, možno vám dohovoria, že skutočne toto je na úrovni znamenia, niečo sa deje. To, čo robíte teraz, niečo sa deje a niečo vám to chce, chce odkázať. Takže som zabŕdol aj do takýchto ťažkých vôd, hej, možno ale len a len pripúšťam teda, že účelovo kvôli tomu, že som chcel, lebo už nepomáha nič, naozaj už tu zaznelo argumentov toľko, na niekoľko, hej, a nič.
Ešte druhú vec si spomeniem, už som, už som pri Poprade, ale ešte skôr ako dojdem, tak ešte jednu takú technickú vec chcem spomenúť, že ja som teda rozmýšľal, že z čoho to vychádza, že z tohto priestoru vychádzajú ťažké veci, nepochopiteľné veci, niekedy by človek povedal, že, že bez zdravého rozumu alebo že v takom omietnutí alebo v zahmlení mysle. A ja som naozaj zistil, teraz s tým robím, hej, vlastne vy nemôžte mať priestor sociálnych zariadení, ktorý nie je odvetraný. To vám neskolaudujú, nemôžte ho prevádzkovať. Viem, že je to zložité. My máme aj do historických budov proste vy musíte odvetrať sociálne zariadenie. A ja vám poviem, je jediná jedna verejná budova na Slovensku, ktorá túto požiadavku nespĺňa. Je to verejná budova, verejnej prístupná, vykonáva sa tu práca a všimli ste si, že sociálne zariadenia nie sú odvetrané? To je ale, ja viem, niekto povie, že nič, ale to je vážna vec. Naozaj to je vážna vec. Hygiena by mala sem nastúpiť a povedať, že to treba odstrániť. (Reakcia z pléna: „Bezodkladne.") Bezodkladne prípadne ešte. No čiže, čiže keby sme si hľadali poľahčujúcu okolnosť pre tento priestor, že prečo vlastne sa tu tak veci, u ktorých je zrejmé, že deštruujú spoločnosť, že prečo sa tu schvaľujú, tak poľahčujúcou okolnosťou je, že tí ľudia častokrát keď vojdu a vyjdu, tak s tým, že sa to nevetrá, že sú v zatmení mysle. (Smiech.) No čo iné? Viete, hej, naozaj že položartom, polovážne, ale podľa mňa je to fakt vážna vec. Dneska naháňajú všetkých, aj nás naháňajú, že tam musí odvetrať, však v poriadku musí odvetrať, rešpektujeme to. Ale ani jedno vécko, a dal som si tú robotu, že som si prešiel každé poschodie, no v dámskych som nebol, teda neviem, ale v pánskych určite nie je odvetranie. Určite tam nie je odvetranie. Podľa mňa je to vážna vec. Hygienu na nás, hygienu na nás. Na pána Pellegriniho, na všetkých, čo sú za to, niekto za to zodpovedný proste je.
No a teraz už som, už som v Prešove. Prosím vás, že ja budem rešpektovať tú dohodu, ktorá sa tu tvorí, že my budeme podporovať pána, pána Hubináka, len zmyslom môjho vystúpenia je, a nedá mi to, aby som to nepovedal, aj som to tu už čiastočne spomínal, chcel by som povedať, že koho nie. Teda budem rešpektovať dohodu a aj nedá mi, aby som nepovedal, nepovedal, koho nie. HLAS sa, HLAS sa, ústami pána Pellegriniho, myslím, to zaznelo, že teda chcú, aby to bol ich nominant. Majú dvoch. Pána Kresáka a pána Burdu. Pána Kresáka nejdem komentovať, ale k pánovi Burdovi mi dovoľte uviesť, ja nechápem, ako sa to vôbec stalo. Viete, že ako je vôbec možné, že dekan, akademik, dekan, akademik jak taký príštipkár, taký šuflikant, jak taký, viete, že teraz sa nechal, je nominantom, politickým nominantom strany, strany HLAS v tej štátnej komisii. Viete, že na čo sa ulakomil, tam je plat, tam je 1,5-násobok priemernej mzdy, to znamená niekde na úrovni 2 300 budú brať štyri roky, okej. Niekto, ja viem, že si je ochotný nohy zlámať, v poriadku, toto tu nehodnotím, ale dekan? Dekan? Akademik? Funkcionár? Viete, že aký je to signál pre to to posvätné, to alma mater, to posvätné, neapolitickosť, neviem čo, to, čo sa tu tým deťom, niekedy sa to hovorilo, neviem, či sa to ešte teraz hovorí tým študentom. A kto? Keby to ten dekan hovoril niekde v tej aule Univerzity Komenského apolitické. Kto by mu veril, preboha? Však veď rozumiete, že jak je to absurdné? Že sa dekan, dekan právnickej fakulty ulakomí, normálne sa ulakomí jak taký príštipkár proste na funkciu štátnej volebnej komisie. No neni vám z toho zle? No mne je, a preto to tu chcem povedať.
Odhliadnuť alebo neodhliadnuť od toho, aký titán práva to je tento pán Burda. Titán. To normálne o ňom buchle môžte písať (povedané so smiechom), sa ešte budeme o ňom učiť, teda niekto asi, asi. Viete, to je človek, zopakujem to. Človek, ktorý si dal tú prácu, že s exposlancom SMER-u Martvoňom chodili cez pol mesta sa napchávať hamburgermi do McDonaldu kvôli tomu, aby pokorovali ženu, pracovníčku študijného oddelenia tej fakulty, ktorú vyhodili kvôli tomu, že upozornila, že sa tam dejú podvody, oni si dali títo dvaja titáni, akademici, si dali tú prácu cez pol mesta do Lamača, UK-čka je na Šafku, to je cez pol mesta, išli, objednali si, naschvál si objednali, čo trebalo robiť a nechali si to doniesť tou pani. Pýtali sa jej. Bolo ti to treba? Bolo ti to treba? Viete, dneska tu mal Štefunko, pán Štefunko dobrý, dobrú speache, taký dobrý, že akože tá blbá nálada. Je blbá nálada. Tie decká fakt utekajú. A čo im ponúkame? Viete, čo im ponúkame, že akého titána on sa oblečie do toho, ja neviem, jak sa to ani volá, tie, viete tie, tie oblečenia pekné. Ako? (Reakcia z pléna.) Talár. Neviem, či to je aj talár u tých magnificencií, hej, údajne, že tie taláre majú 33 gombíkov ako sa dožil Ježiš Kristus, neviem, či je to pravda, to som niekde čítal. Ale on by ich nemal mať, nemal by mať žiaden talár. Jako je vôbec možné, viete, že v tej aule človek takýchto kvalít proste tam niečo rozpráva tým ľuďom, veď ich to musí urážať.
Neviem, či to pomôže, však skúsiť som skúsil, hrozne úbohé mi to príde, ale prísne vzaté u neho on je asi schopný všetkého, že mu je to jedno, hej, že to tak oportunistický, hej, že on navrhoval pána Lipšica vtedy, keď bolo treba a teraz zrazu sa switchol, hej, a teraz zrazu, ja neviem, ja to už hovorím pomaly tak, že keby nás dobila Al-Káida, čo by u nás netrvalo dlho, do týždňa je tam. (Smiech.) A sa pýta, či niečo nepotrebujú. Viete, že... (Potlesk.) Proste takí ľudia medzi nami sú, to je úplne normálne, sú, ale prečo sú dekani právnickej fakulty? Tomu nepochopím! Pomôžte mi, prosím vás, že ako môžte od tých detí chcieť to, čo hovoril pán Štefunko, aby tu zostali. Nemáme, my nemáme právo to od nich chcieť. Nemôžme sa na nich hnevať, nemôžme sa nad tým čudovať. To je naša hanba a vy ju ešte posväcujete, vy, vládna moc, ju ešte posväcujete, že tohto človeka takého šuflikanta, hochštaplera, on z toho Šafka, bude to mať blízko, lebo však na Pribinovu, tam niekde sedí tá komisia, on si zoberie ten kufríček a bude tam cupitkať a bude tam zastupovať záujmy HLAS-u. Nie je to hrozne úbohé? Nemáte vyššie očakávanie od nejakého dekana, rektora, nemáte, nechcete vidieť nejaký zjav? Viete, že autoritu len vojde do dverí. Nechcete? Máme právo chcieť proste vidieť takých ľudí. Čo nám ponúkate? Úbohosť. To je čistá úbohosť, že ten človek sa dal nominovať a ešte tu možno ho aj niekto bude voliť. Ak môžem poprosiť, nevoľte ho.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)