Videokanál klubu

Pán Kéry, vravíte, že ste mali, že ste chceli zostať ticho, podľa mňa ste mali zostať ticho. A viete, s pánom Burdom kedykoľvek na hocijakú diskusiu, hej, nepredstavuje pre mňa žiadnu autoritu, ani, ani znalca práva. Chcem sa poďakovať všetkým kolegom, ktorí na mňa reagovali. Tam na zaujalo to, čo spomínal myslím pán Grendel, že prijali toho 940. z 950., pre Kristove rany, dúfam, že nebude z neho sudca. Viete, že, že, viete, že to ide, normálne ide z toho strach, hej, že teda že ak sa 950 ľudí hlásilo a on bol 946., podľa mňa on tam nenapísal, ani sa podpísať nevedel, hej, čiže neviem, viete, že ako mohlo byť to skóre tých výsledkov a nakoniec ho v tom odvolaní zobrali. A teraz si predstavte, že ten človek sa bude, bude niekde chodiť v tom priestore, bude, ja neviem, právnika robiť, nedajbože sudcu. A ja takto poviem, že ak sa hovorí, že Rím zachránili husi, hej, pred Hannibalom, tak rozmýšľam, že či by nezachránili tie záchody, Slovensko pred tým, aby sa nestalo rajom zločinu a chodí mi po rozume taký procedurálny návrh, že teda by sme prerušili rokovanie o Trestnom zákone a celkovo schôdzi, že kým sa nevyrieši tá záležitosť s tými WC. A teraz si zoberte, že ten procedurálny, keby som dal, oni by o ňom dali hlasovať a teda by, samozrejme, nesúhlasili s tým, ale oni by tým vlastne úplne flagrantne, oni úplne jasne, nespochybniteľne hovorili a ukázali celému Slovensku, že pre nich zákony neplatia. Lebo zákon hovorí jasne, že vo verejných budovách sociálne zariadenia musia, naozaj že musia byť odvetrané. A vy keby ste teda neakceptovali ten procedurál, tak by ste vlastne hovorili, u nás to neplatí. Chodí mi to po rozume, neviem, či s tým niečo neurobím. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, za priblíženie postavy akademika pána Burdu. Ja by som bola veľmi rada, keby akademické senát právnickej fakulty si všímal tieto vyjadrenia na túto osobu. Myslím si, že by bolo naozaj namieste, aby to všetko bral to úvahy pri novej voľbe dekana. A ja dúfam a verím, že okrem toho, že sme pohoršení k týmto hodnotovým switchom tejto osoby, tak že to neostane iba na našom pohoršení, ale že tí, ktorí môžu zmeniť osobu, ktorá reprezentuje právnickú fakultu, tak to budú brať do úvahy veľmi zodpovedne pri ďalšej voľbe, lebo ono to je naozaj presne tak. Tí mladí ľudia na právnickej fakulte, budúci právnici, budúci politici možní vlastne spomedzi týchto právnikov, ktorí dnes študujú, tak v osobe dekana vidia určitý vzor. Veď to je osoba, ktorá sa stal dekanom právnickej fakulty. Takže pre nich zosobňuje nejaké hodnoty človeka, ku ktorému vlastne prirodzene, prirodzene majú nejakú, nejaký sklon vzhliadať. A my im vysvetľujeme, že, prosím vás, nevzhliadajte k nemu, to je chybné k nemu vzhliadať a nemalo by to ostať na tom, že my na to apelujeme, ale je namieste, aby toto bral do úvahy akademické senát pri jeho ďalšej voľbe. Pretože táto osoba je naozaj hanbou akademikov, je hanbou právnickej fakulty a ja dúfam a verím, že takáto voľba akademického senátu už nebude sa opakovať v budúcnosti. Ďakujem pekne.

Lojzo, veľmi pekne ďakujem za tento tvoj príspevok, pretože úplne odhalil, kto ten Burda je. Ja len spomeniem na jednu vec, keď došlo k tomu rozhodnutiu, že Burda, respektívne, respektíve právnická fakulta navrhne Lipšica do funkcie Úradu špeciálnej prokuratúry, tak keď o tom prebiehala u nich vo vedení diskusia, je to nahraté, tak vtedy Burda sa vyjadril, že nehaj tak, to treba, lebo treba, teraz sú tamtí pri moci, tak treba sa s nimi teraz dohodnúť, to aj na pána Jakaba potom, treba im vyjsť v ústrety, ale však potom, keď zas nebudú, tak to zas poriešime nejak ináč. A toto je presne ten príštipkár, ten hochštapler, tá akademická nula Burda. On totižto vládne tak na tej fakulte, že ľudia, ktorí sú že šikovní, múdri, mohli by ho hocikedy prekonať úplne bez problémov v jeho úbohých vedomostiach, tak sú škrtení alebo vyhadzovaní. A on si ten svoj senát drží presne tak, aby to boli ľudia, ktorí sú závislí od neho a ktorí ho budú dookola a stále voliť. A je zaujímavé, že zakaždým, keď je táto garnitúra v úzkych a hľadá nejakú pomoc, tak dobehne tento Burda a dá nejaké trápne právne vyhlásenie. Ale už všetci si všimli, že tie jeho právne vyhlásenia sa stali haraburdou. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Je pravdou, že som chvíľku rozmýšľal, ako sa dá na príspevok do rozpravy pána poslanca Hlinu reagovať, ale nakoniec mi pomohol tými záchodmi a teraz to myslím úplne vážne. Ja som si dal takú istú námahu, ale keďže nerozumiem odvetranosti, takže nie odvetranosť ma zaujímala. Neviem, ako to máte na dámskych, ale na pánskych záchodoch sú sušiče na ruky, na ktorých sú nalepené vytlačené nálepky, že na základe rozhodnutia hlavného hygienika č. OPL 2639/2020 z 17. 3. 2020 sú sušiče rúk v priestoroch NR SR mimo prevádzky. Tri výkričníky. A teda ja som sa na toho hlavného hygienika obrátil a napísal som otázku, že či by mi mohli sprístupniť rozhodnutie OPL 2639/2020, pred šiestimi týždňami som teda písal ten mail a keď ho dostali, tak mi obratom volal hlavný hygienik osobne, pán Mikas. A povedal, že pod takým číslom neevidujú žiadne rozhodnutie a nielenže neevidujú žiadne rozhodnutie, ak aj také rozhodnutie, možno tam je preklep v tých číslach zrejme, by bolo, tak všetky tie kovidové rozhodnutia už neplatia. Čiže sušiče rúk by mali byť zapnuté, ale v Národnej rade sú stále vypnuté. Upozornil som na to kancelára pred štyrmi týždňami, obratom mi dal vedieť, že to dá do poriadku, ale stále tam tie nálepky sú a sušiče nefungujú. Čiže tá metafora, o ktorej Ondrej Dostál rozprával, je nadmieru trefná. My určujeme pravidlá a my si z toho robíme tu sami v parlamente ako trhací kalendár. Čiže ďakujem pekne, Lojzo, že si mi pripomenul tento príbeh.

Pán poslanec Hlina, vnímam to tak, že si chcel vo svojom vystúpení zdôrazniť dôležitosť verejných inštitúcií, o ktorej sme viacerí hovorili v rozprave k tomuto bodu, ktorým je voľba predsedu Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán. Išiel si na to trochu netradične cez neodvetranosť toaliet v budove Národnej rady, ale vnímam to ako metaforu a pomerne výstižnú metaforu správania sa ľudí, ktorí sú pri moci. Ľudí, ktorí stanovujú pre iných pravidlá a sami tie pravidlá nedodržiavajú. V tomto prípade asi tú normu, ktorá stanovuje požiadavku na odvetranosť či neodvetranosť toaliet, nestanovili priamo poslanci Národnej rady v zákone, ale stanovila ich hygiena, respektíve nejaká inštitúcia, ktorá svoju legitimitu a postavenie odvíja od Národnej rady, a Národná rada pravidlo, ktoré je všeobecne platné, nedodržiava. A tak je to aj s mnohými inými vecami, keď sa verbálne deklaruje, a ja som teda citoval vo svojom vystúpení z vystúpení pána predsedu Národnej rady Pellegriniho, že nejaká inštitúcia je dôležitá, no ale dôležitá je vtedy, keď niekomu potriasame rukou, ale keď ide o to, že mi vyhovuje, ak ostáva Ústavný súd celé mesiace v neúplnom zložení, no tak zrazu už tá inštitúcia až taká dôležitá nie je. Dobrá metafora.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené aj kolegyne, kolegovia, dovoľte mi k tomu niečo povedať. Keďže vystupujem zajtra v Košiciach na proteste, tak pôjdem na to trošku cez Košice, ale pointa bude. A teraz hovorí sa, zvykne sa hovoriť, že milionári neveria v znamenie. Však sú to racionálni ľudia, kto by také taľafatky, somariny veril. Milionári proste v znamenia neveria. Ale pozor, miliardári áno. No a tí veria a tento, táto partia, ktorá vládne, teraz vytvorila nejakých, ktorí nám po sebe v zásade máločo nechajú, hej, a tam, kde niečo po sebe nechajú, tak tam bude ďaleko a bude tam treba letieť. No kto by šiel na kaná... či na Dominikánsku republiku. No ale dobre. Sú tu medzi vami a možno teraz by som sa obrátil na nich, lebo máme znamenie. Možno vám oni dohovoria, lebo prišlo znamenie. Prišla tá hviezda, ktorá je znamením. Správa z tlače. Včera v kostole Františkánov v Žiline ukradli 50 metrov štvorcových medenej strechy. To by ste neuverili. Z kostola v meste 50 štvorcov medenej strechy. Škoda 20-tisíc. Čo bude teraz podľa nového Trestného zákona škoda 20-tisíc? Nič. Nič. Malá škoda. Proste to bude malá škoda, to nebude proste nič. Ešte aj som si to overoval, lebo ja nie som trestný právnik, a keď ich chytia, ak ich chytia, tak sa to bude posudzovať nie v deň krádeže, keď platí starý trestný zákonník, ale ak toto schválite, čo chystáte sa schváliť, tak sa to bude posudzovať podľa toho nového trestného zákonníka, ergo podľa toho, čo je pre nich výhodnejšie. Je to znamenie podľa mňa. Takže všetci tí Široký, Poór a neviem, koho to tam všetko máte, pozatváraných, niektorých na Riviére, neviem kde, možno vám dohovoria, že skutočne toto je na úrovni znamenia, niečo sa deje. To, čo robíte teraz, niečo sa deje a niečo vám to chce, chce odkázať. Takže som zabŕdol aj do takýchto ťažkých vôd, hej, možno ale len a len pripúšťam teda, že účelovo kvôli tomu, že som chcel, lebo už nepomáha nič, naozaj už tu zaznelo argumentov toľko, na niekoľko, hej, a nič.
Ešte druhú vec si spomeniem, už som, už som pri Poprade, ale ešte skôr ako dojdem, tak ešte jednu takú technickú vec chcem spomenúť, že ja som teda rozmýšľal, že z čoho to vychádza, že z tohto priestoru vychádzajú ťažké veci, nepochopiteľné veci, niekedy by človek povedal, že, že bez zdravého rozumu alebo že v takom omietnutí alebo v zahmlení mysle. A ja som naozaj zistil, teraz s tým robím, hej, vlastne vy nemôžte mať priestor sociálnych zariadení, ktorý nie je odvetraný. To vám neskolaudujú, nemôžte ho prevádzkovať. Viem, že je to zložité. My máme aj do historických budov proste vy musíte odvetrať sociálne zariadenie. A ja vám poviem, je jediná jedna verejná budova na Slovensku, ktorá túto požiadavku nespĺňa. Je to verejná budova, verejnej prístupná, vykonáva sa tu práca a všimli ste si, že sociálne zariadenia nie sú odvetrané? To je ale, ja viem, niekto povie, že nič, ale to je vážna vec. Naozaj to je vážna vec. Hygiena by mala sem nastúpiť a povedať, že to treba odstrániť. (Reakcia z pléna: „Bezodkladne.") Bezodkladne prípadne ešte. No čiže, čiže keby sme si hľadali poľahčujúcu okolnosť pre tento priestor, že prečo vlastne sa tu tak veci, u ktorých je zrejmé, že deštruujú spoločnosť, že prečo sa tu schvaľujú, tak poľahčujúcou okolnosťou je, že tí ľudia častokrát keď vojdu a vyjdu, tak s tým, že sa to nevetrá, že sú v zatmení mysle. (Smiech.) No čo iné? Viete, hej, naozaj že položartom, polovážne, ale podľa mňa je to fakt vážna vec. Dneska naháňajú všetkých, aj nás naháňajú, že tam musí odvetrať, však v poriadku musí odvetrať, rešpektujeme to. Ale ani jedno vécko, a dal som si tú robotu, že som si prešiel každé poschodie, no v dámskych som nebol, teda neviem, ale v pánskych určite nie je odvetranie. Určite tam nie je odvetranie. Podľa mňa je to vážna vec. Hygienu na nás, hygienu na nás. Na pána Pellegriniho, na všetkých, čo sú za to, niekto za to zodpovedný proste je.
No a teraz už som, už som v Prešove. Prosím vás, že ja budem rešpektovať tú dohodu, ktorá sa tu tvorí, že my budeme podporovať pána, pána Hubináka, len zmyslom môjho vystúpenia je, a nedá mi to, aby som to nepovedal, aj som to tu už čiastočne spomínal, chcel by som povedať, že koho nie. Teda budem rešpektovať dohodu a aj nedá mi, aby som nepovedal, nepovedal, koho nie. HLAS sa, HLAS sa, ústami pána Pellegriniho, myslím, to zaznelo, že teda chcú, aby to bol ich nominant. Majú dvoch. Pána Kresáka a pána Burdu. Pána Kresáka nejdem komentovať, ale k pánovi Burdovi mi dovoľte uviesť, ja nechápem, ako sa to vôbec stalo. Viete, že ako je vôbec možné, že dekan, akademik, dekan, akademik jak taký príštipkár, taký šuflikant, jak taký, viete, že teraz sa nechal, je nominantom, politickým nominantom strany, strany HLAS v tej štátnej komisii. Viete, že na čo sa ulakomil, tam je plat, tam je 1,5-násobok priemernej mzdy, to znamená niekde na úrovni 2 300 budú brať štyri roky, okej. Niekto, ja viem, že si je ochotný nohy zlámať, v poriadku, toto tu nehodnotím, ale dekan? Dekan? Akademik? Funkcionár? Viete, že aký je to signál pre to to posvätné, to alma mater, to posvätné, neapolitickosť, neviem čo, to, čo sa tu tým deťom, niekedy sa to hovorilo, neviem, či sa to ešte teraz hovorí tým študentom. A kto? Keby to ten dekan hovoril niekde v tej aule Univerzity Komenského apolitické. Kto by mu veril, preboha? Však veď rozumiete, že jak je to absurdné? Že sa dekan, dekan právnickej fakulty ulakomí, normálne sa ulakomí jak taký príštipkár proste na funkciu štátnej volebnej komisie. No neni vám z toho zle? No mne je, a preto to tu chcem povedať.
Odhliadnuť alebo neodhliadnuť od toho, aký titán práva to je tento pán Burda. Titán. To normálne o ňom buchle môžte písať (povedané so smiechom), sa ešte budeme o ňom učiť, teda niekto asi, asi. Viete, to je človek, zopakujem to. Človek, ktorý si dal tú prácu, že s exposlancom SMER-u Martvoňom chodili cez pol mesta sa napchávať hamburgermi do McDonaldu kvôli tomu, aby pokorovali ženu, pracovníčku študijného oddelenia tej fakulty, ktorú vyhodili kvôli tomu, že upozornila, že sa tam dejú podvody, oni si dali títo dvaja titáni, akademici, si dali tú prácu cez pol mesta do Lamača, UK-čka je na Šafku, to je cez pol mesta, išli, objednali si, naschvál si objednali, čo trebalo robiť a nechali si to doniesť tou pani. Pýtali sa jej. Bolo ti to treba? Bolo ti to treba? Viete, dneska tu mal Štefunko, pán Štefunko dobrý, dobrú speache, taký dobrý, že akože tá blbá nálada. Je blbá nálada. Tie decká fakt utekajú. A čo im ponúkame? Viete, čo im ponúkame, že akého titána on sa oblečie do toho, ja neviem, jak sa to ani volá, tie, viete tie, tie oblečenia pekné. Ako? (Reakcia z pléna.) Talár. Neviem, či to je aj talár u tých magnificencií, hej, údajne, že tie taláre majú 33 gombíkov ako sa dožil Ježiš Kristus, neviem, či je to pravda, to som niekde čítal. Ale on by ich nemal mať, nemal by mať žiaden talár. Jako je vôbec možné, viete, že v tej aule človek takýchto kvalít proste tam niečo rozpráva tým ľuďom, veď ich to musí urážať.
Neviem, či to pomôže, však skúsiť som skúsil, hrozne úbohé mi to príde, ale prísne vzaté u neho on je asi schopný všetkého, že mu je to jedno, hej, že to tak oportunistický, hej, že on navrhoval pána Lipšica vtedy, keď bolo treba a teraz zrazu sa switchol, hej, a teraz zrazu, ja neviem, ja to už hovorím pomaly tak, že keby nás dobila Al-Káida, čo by u nás netrvalo dlho, do týždňa je tam. (Smiech.) A sa pýta, či niečo nepotrebujú. Viete, že... (Potlesk.) Proste takí ľudia medzi nami sú, to je úplne normálne, sú, ale prečo sú dekani právnickej fakulty? Tomu nepochopím! Pomôžte mi, prosím vás, že ako môžte od tých detí chcieť to, čo hovoril pán Štefunko, aby tu zostali. Nemáme, my nemáme právo to od nich chcieť. Nemôžme sa na nich hnevať, nemôžme sa nad tým čudovať. To je naša hanba a vy ju ešte posväcujete, vy, vládna moc, ju ešte posväcujete, že tohto človeka takého šuflikanta, hochštaplera, on z toho Šafka, bude to mať blízko, lebo však na Pribinovu, tam niekde sedí tá komisia, on si zoberie ten kufríček a bude tam cupitkať a bude tam zastupovať záujmy HLAS-u. Nie je to hrozne úbohé? Nemáte vyššie očakávanie od nejakého dekana, rektora, nemáte, nechcete vidieť nejaký zjav? Viete, že autoritu len vojde do dverí. Nechcete? Máme právo chcieť proste vidieť takých ľudí. Čo nám ponúkate? Úbohosť. To je čistá úbohosť, že ten človek sa dal nominovať a ešte tu možno ho aj niekto bude voliť. Ak môžem poprosiť, nevoľte ho.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne, kolegovia a kolegyne.
Veľmi pekne ďakujem, pán poslanec Jakab, hlavne za to vyčíslenie, v tomto viem, že sa na vás vždy môžme spoľahnúť, pri vyčíslení, a 77 dní proste vieme, že pre Petra Pellegriniho nie je stále ešte ten čas, ktorý znamená bezodkladne, ale zjavne to asi chápe inak, že keď tú povinnosť má plniť on a keď tá povinnosť sa má plniť voči nemu. Takže keď bezodkladne používa on sám, i keď nie úplne korektne, ako som už povedala, pre zvolanie poslaneckého grémia používa iný termín ako predpokladá rokovací poriadok, ktorý tiež hovorí o, vlastne požíva skôr pojem bezodkladne, tak tam očakáva, že tí poslanci naozaj bezodkladne prídu, tak neviem, že keby sme tých 77 dní by sme to teraz aplikovali, že, prepáčte, pán predseda, ale sme pochopili, že keď chcete naozaj, aby sme hneď prišli, tak tých 77 dní ešte máme, tak neviem, že či toto by bolo možno, možno to treba spraviť, že, pán predseda, tak za 77 dní sa stretneme na tom poslaneckom grémiu. Teda to tak chápeme, že keď to tak aplikujete, tak asi toto je to plynutie času. Asi to treba takto aj trochu s humorom, lebo ja neviem už, čo spraviť, že zjavne tieto naše debaty tu v tomto krúžku opozičnom neprispievajú k tomu, aby sme primäli koalíciu len v jednoduchosti rešpektovať zákon. Len v jednoduchosti. To znamená, len, len, len proste splniť túto drobnú vec, vypísať voľbu ústavného sudcu. Ako to vlastne naozaj flagrantne ukazuje, že víťaz môže všetko, že tu proste zákon, zákon ho nijakým spôsobom nebrzdí ani pri takejto ľahkej povinnosti.

Ďakujem pekne. Mária, povedala si jednu poznámku, že v tvojom vystúpení, že dlhá rozprava, jedno, ako dlhá prosto rozprava, predsa nemôže nahradiť legislatívny proces, a tu ma veľmi prekvapuje kandidát na prezidenta, nie pán Danko, ktorý teraz vedie schôdzu, ale pán Pellegrini, že aké veľmi nízke právne povedomie on má. Samozrejme nedá sa čakať od každého poslanca, že je právny expert na tvojej úrovni, Mária, ale ja som si to niekoľkokrát už všimol, že ten Peter Pellegrini o práve o, o nejakých zásadách práva on, on v podstate nemá, nemá ani nejakú vážnejšiu alebo skôr žiadnu predstavu. Minule tu povedal, že robil, navrhoval niečo urobiť v rozpore s rokovacím poriadkom a hovo... a upozorňovali sme ho my na to, viem, že Ondrej Dostál, a Peter Pellegrini hovorí, ale väčšina je za to, a tým pádom je to v poriadku. A on nechápe to, že väčšina síce rozhoduje, ale sú predsa platné procesy. Väčšina môže spraviť to, že zmení rokovací poriadok a potom si už si to môže robiť ako chce. A to isté aj dnes, čo si ty vravela, že Peter Pellegrini povie, však to diskutujete kľudne týždeň, dva, aj tri týždne tu diskutujte a to nahradí legislatívny proces. A pritom, ako sme od poslanca Hellebrandta teraz pred chvíľkou počuli, veď to, to nie je len tá diskusia, to sú desiatky, stovky pripomienok od, od asi 50 rôznych subjektov. Ja si pamätám na zákony, kde, aj ja som také predkladal, kde došlo 1 500 pripomienok, s ktorými sa ministerstvo musí vysporiadať, to predsa nie je možno spraviť tu v sále a Peter Pellegrini povie, čo chcete, jaký legislatívny proces, nahradíte si ho rozpravou.

Milá Mária, ďakujem veľmi pekne za ten tvoj príspevok, pretože obnažil niekoľko zásadných problémov, ktoré sa, samozrejme, týkajú aj voľby šéfa volebnej komisie a teda fungovania našej spoločnosti, našich inštitúcií a to, akým spôsobom dokážeme alebo vieme sa spoliehať a veriť týmto inštitúciám, že budú fungovať tak, ako by mali. Samotní predstavitelia tejto koalície spochybňovali a spochybňovali ju ešte počas predvolebnej kampane, že teda voľby budú sfalšované a teraz sú to tí istí, ktorí chcú si zvoliť vlastného predsedu tejto komisie. Otázka je, samozrejme, že ako môžme dôverovať týmto ľuďom, že si vyberú človeka, ktorý bude napĺňať všetky zákonné podmienky alebo nebude sa snažiť ohýbať zákon. Predstavme si, že si tam zvolia človeka, ktorý im ide poruke, ktorý je ohybný a dokáže sa dohodnúť s hocikým. Je to človek možno, možno, ktorý predtým aj navrhol Lipšica a teraz má výčitky svedomia, ako Lipšica na šéfa prokuratúry, teraz má výčitky svedomia a teraz im pchá, kde sa dá, aby mu odpustili a urobí pre nich rôzne službičky ako sú rôzne právne analýzy a podobné veci, ktoré sú teda naozaj na pováženie.
Ale ja sa chcem opýtať jednu vec, Mária, prosím ťa, vieš mi vysvetliť rozdiel medzi slovom bezodkladne a ihneď? Lebo bavili sme sa tu o voľbe ústavných sudcov, kde v zákone je jasne definované, že predseda Národnej rady má takéhoto voliť bezodkladne a dnes predseda Národnej rady zvolal grémium... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani poslankyňa Kolíková, no škoda, strašná škoda, že sa natiahlo tvoje vystúpenie o tie dve minúty, mohol tu ešte byť pán predseda Národnej rady Pellegrini a po tom, čo si ho ty vyzývala, aby už teda neodkladal to bezodkladné vyhlásenie voľby kandidáta na sudcu Ústavného súdu, keďže miesto sa uvoľnilo, tak ja som sa chcel teda pripojiť k tvojej výzve a chcel som teda pánovi predsedovi Národnej rady aj touto formou pripomenúť, že spôsob, akým pristupuje k tomu voľnému miestu na Ústavnom súde, ktoré sa uvoľnilo 1. októbra, a pán predseda Národnej rady je predsedom Národnej rady od 25. októbra a podľa zákona mal povinnosť bezodkladne vyhlásiť voľbu kandidáta na miesto Ústavného súdu a nespravil to doteraz napriek tomu, že zjavne si už uvedomuje, že má túto povinnosť a že nemôže to odkladať donekonečna. Tak nespravil to teraz, mohol to spraviť dnes, mohol to spraviť zajtra, mohol to spraviť pozajtra, on to spraví až budúci týždeň. Tvrdí, že sa pred tým musí stretnúť alebo stretne s predsedom Ústavného súdu, ale na to opäť nie je žiadny, žiadny dôvod, tam nemajú čo spolu riešiť, jediné, čo je potrebné, aby predseda Národnej rady vydal rozhodnutie, ktoré je pár riadkov, kde bude konštatovať, že sa uvoľnilo miesto alebo zanikla funkcia sudcovi a vyhlasuje voľby.