Videokanál klubu

Úplne súhlasím s kolegyňou Holečkovou v tom, že takýto spôsob prijímania legislatívy je veľmi nebezpečný. Ukázalo sa to bez ohľadu na to, či vládli jedni, druhí, tretí, ukázalo sa to opakovane aj v menších, v zákonoch, ktoré majú menšie dosahy na spoločnosť. V tomto prípade naozaj po hodinách a hodinách rokovaní sme sa stále nedozvedeli, aké sú vlastne skutočné dôvody skráteného legislatívneho konania. Nedozvedeli sme sa predovšetkým, aká mimoriadna situácia nastala, a hneď teraz musíme teda znižovať tresty za majetkové a hospodárske trestné činy. Okrem toho teda, že ak vieme považovať za mimoriadnu situáciu to, že Robert Fico má nejakých tých svojich priateľov a kumpánov v base a treba im pomôcť.
Ako som už opakovane hovorila, Trestný zákon tu máme od roku 2005 a od tohto roku bol predsa Robert Fico pri moci dvanásť rokov, dokonca mal možnosť akokoľvek zasahovať. Neurobil nič. Neurobil nič, nijako nezmenil Trestný zákon a teraz keď to robí, tak to robí spôsobom narýchlo, bez diskusie, vyslovene tu znásilňuje legislatívny proces. No opakujem, jediné, čo sa z toho dá vydedukovať a pri najlepšej vôli sa iné nedá, je to, že je potrebné zasiahnuť hneď, pretože práve teraz sa týka Trestný zákon niektorých vyvolených, ktorých treba nejakým spôsobom zachrániť, lebo sú to ich ľudia. A myslím si, že koalícia týmto postupom presne tieto reálne dôvody aj pri-zná-va.

Ďakujem pekne. Dobrý deň prajem, dámy a páni, 12. decembra prišlo na protest v Bratislave proti politike tejto vlády 10-tisíc ľudí, 19. decembra 15-tisíc ľudí, včera vyše dvadsať, na celom Slovensku údajne 35-tisíc. Žiadnej vláde sa nepodarilo dostať desaťtisíce ľudí do ulíc tak rýchlo po svojom nástupe. Pýtam sa, kde je to upokojenie spoločnosti, ktoré ponúkal a sľuboval Robert Fico pred voľbami, a porovnajme si to. Došlo niekde do ulíc vyše 30-tisíc ľudí počas vlády Igora Matoviča alebo Eduarda Hegera? Ja si na toto nepamätám.
Spoločnosť nie je upokojená, dámy a páni z koalície, vy spoločnosť nielenže rozoštvávate, vy sa ju snažíte aj prekabátiť. Z večera do rána, ako zlodej bicyklov, predložíte sem nejaké rozsiahle návrhy zákonov a veľmi dobre, že sa podarilo vďaka opozičným protestom vďaka jednoznačnému spoločnému postupu opozície odsunúť rozpravu až do januára. Mali sme čas si naštudovať to obludárium, ktoré ste tu predložili a som rád, že vám to nevychádza, že sa vám nepodarilo prakticky z večera do rána rozbiť ten systém, ktorý tú 20, možno 25 rokov vznikal v trestnom práve, ale aj, samozrejme, to, čo teraz prezidentka vrátila kompe... ten kompetenčný zákon a budem v tom pokračovať.
Ja viem, že je tu toľko otrlých ľudí, ktorí si zažili všetko, sú v politike dlhé roky na čele s Robertom Ficom. S nimi to nespraví nič, tí sa usmejú a idú ďalej. Ale koalícia, tých 79 poslancov nepozostáva iba z otrlých ľudí. Viem, že tam sú aj ľudia, ktorí majú svedomie, majú zbytky svedomia, títo ľudia majú svojich známych, priateľov, rodiny, susedov a tí sa ich budú čoraz viac pýtať, že to fakt? To vy si naozaj myslíte, pán sused, že je správne, aby ste zahlasovali za to, že akákoľvek majetková trestná činnosť či korupcia či rozkrádačky budú premlčané po troch rokoch? To naozaj chcete, pán sused? A nakoniec sa stane, že jednému z vás to nedá, že si povie, fúha, tak to fakt nemusím tu sedieť v Národnej rade za minimálnu mzdu, ako napríklad pán starosta Slovenského Grobu Štefan Gašparovič, o ktorom ja mám celom dobrú mienku. A tým, že už je starosta a má svoj plat, tak tu dostáva už len minimálnu mzdu, som mu to minule hovoril.
V nejakom momente niekto z vás nadobudne ten, to presvedčenie, že nemôže robiť čokoľvek len preto, lebo ste väčšinová koalícia, že existuje aj niečo ako vyšší princíp, že existuje aj niečo ako morálka, že existujú pravidlá, ktoré musí dodržiavať aj väčšina. A v nejakom momente si niekto z vás povie, že toto nechcete zažiť a že s tým nechcete žiť. Lebo to, čo sa deje teraz, toto znásilňovanie legislatívneho procesu a znásilňovanie práva, to sa dá prirovnať k parnému valcu zo Zlatej Idky, k noci dlhých nožov. Pripomínam, tam vtedy na protest celá opozícia odišla, keď tu Mečiar stváral tie svinstvá v noci z 3. na 4. novembra ´94. Okrem jedného mladého poslanca, ktorý tu ostal, a bojoval tu s nimi celú noc s faktickými poznámkami, s procedurálnymi návrhmi, aby aspoň jeden jediný vysvetlil Mečiarovi, že nemôžu robiť všetko len preto, lebo majú väčšinu. Ten mladý poslanec sa volal Robert Fico.
Posledné dve minúty času, ktorý mám, chcem využiť na to, aby som poukázal na jednu nebezpečnú vec v kompetenčnom zákone. Už som to hovoril, je to presun práva veta pri exporte zbraní z ministerstva zahraničných vecí na ministerstvo obrany. Toto je veľká chyba. Toto nám prinesie problémy v zahraničí. Exporty zbraní dnes sú medzinárodne dosť prísne kontrolované viacerými inštitúciami. Je na to viacero medzinárodných zmlúv alebo ďalších nejakých medzinárodných pravidiel, ktorými je Slovenská republika viazaná. Robil som s tým, ako minister hospodárstva mal som s tým do činenia. A bolo to veľmi intenzívne, najmä keď začala vojna na Ukrajine. Čiže verte mi, páni z koalície, viem, o čom hovorím. Nemôže mať právo veta obchodník so zbraňami. Ministerstvo obrany je totiž, má zároveň licenciu na obchod so zbraňami. Preto je správne, že právo veta má ministerstvo zahraničných vecí, ktoré nie je obchodník so zbraňami. Nemá, nemá túto licenciu.
Mne sa tiež nepáčilo, že v niektorých prípadoch, čo si uplatnili toto právo veta. No ale tak išiel som to riešiť, vybral som sa na ministerstvo, stretol som sa s ministrom alebo som išiel na tie porady. Veď pán Blanár, minister zahraničných vecí, a pán Kaliňák, minister obrany, sa desiatky rokov poznajú, kadečo spolu preskákali. Snáď si vedia sadnúť a dohodnúť sa od prípadu k prípadu. Ale nerobí sa to tak, že rovno to presunieme a vybavené. Takisto sa neruší špeciálna prokuratúra len preto, lebo máte výhrady voči jej šéfovi, takisto ako sa nezruší nemocnica, keď jeden lekár pochybí. Páchate hrozné veci. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vystupujem ako poslanec z klubu SaS, hoci som z OKS, to sú také paradoxy. Kým začnem, tak by som, tak by som ešte teda rád povedal niečo na margo faktických poznámok. Tie faktické poznámky majú reagovať na predrečníka, ale nijako z rokovacieho poriadku nevyplýva, že keď poslanec reaguje faktickou poznámkou na predrečníka, že sa nemôže obrátiť na niekoho ďalšieho, napríklad na predsedu HLAS-u ako prezidentského kandidáta alebo trebá.. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR
Pán poslanec, prosím, reagujte k téme, ďakujem pekne za túto pripomienku, ale naozaj musíte reagovať k téme a témou nie je vedenie schôdze, ďakujem pekne.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Mne tu už chýbalo, že pán poslanec alebo podpredseda Blaha nejako nereaguje, iba dáva slovo, tak konečne sme si ho užili v pôvodnom zne... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR
Ešte raz vás poprosím, podľa rokovacieho poriadku aby ste sa venovali téme. (Reakcie z pléna.)

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Sa, ja sa venujem téme, venujem sa tomu, ako prebieha rozprava k vetu pani prezidentky, čo sa týka kompetenčného zákona.
V súlade s § 37 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku by som chcel navrhnúť, aby sa o troch pripomienkach pani prezidentky hlasovalo oddelene, dávam teda na vedomie pánovi spravodajcovi, dúfam, že si to poznačí. No a teraz vecne k bodu, o ktorom rokujeme, teda k vetu pani prezidentky.
Chcel by som využiť túto príležitosť na to, aby som sa pani prezidentke poďakoval za spôsob, akým vykonáva svoju ústavou danú právomoc vrátiť Národnej rade zákon s pripomienkami. Myslím to aj vo vzťahu k tomuto konkrétnemu vetu, ktoré sa týka novely kompetenčného zákona a ďalších zákonov, ktoré sú k nemu prilepené, ale aj všeobecne za to, akým spôsobom pani prezidentka túto právomoc vykonáva v priebehu celého svojho funkčného obdobia, ktoré sa pomaly chýli ku koncu.
Pri uplatňovaní tejto právomoci v zásade existujú dva krajné póly, akými môže hlava štátu pristúpiť k tejto právomoci. Jednak veľmi reštriktívne a zdržanlivý spôsob, keď prezident alebo prezidentka vetuje iba zákony, ktoré považuje za problematické z hľadiska ústavy, teda protiústavné, a také, ktoré, ak Národná rada sa nestotožní s pripomienkami hlavy štátu, dá následne hlava štátu na Ústavný súd, aby preskúmal, či schválený zákon je, alebo nie je v súlade s ústavou. A druhá krajná možnosť, druhý pól je, že hlava štátu namieta v zásade z akéhokoľvek dôvodu, keď sa jej niečo politicky nepáči, nezodpovedá jej politickému presvedčeniu, nezodpovedá jej politickým názorom, tak vetuje zákon. Oba tieto prístupy sú možné, ale ani jeden z nich by nebol asi správny, asi, asi by nebolo dobré, keby prezidentka alebo prezident neupozorňovali na dôležité pochybenia alebo aj obsahovo vážne, vážne zlé a nesprávne rozhodnutia parlamentu, ktoré sa premietnu do schválených zákonov, ale na druhej strane, prezident nemá byť aktérom každodenného politického zápasu, takže je dôležité, aby sa prezident pri uplatňovaní tejto právomoci sústredil na to podstatné a myslím si, že pani prezidentka Čaputová to aj dlhodobo robí a urobila to aj teraz.
Čo je a nie je podstatné pri zákone, ktorý Národná rada schválila, teda novele kompetenčného zákona, pani prezidentka namieta v podstate tie veci, ktoré namietala aj opozícia v rozprave. Proces skráteného legislatívneho konania bez zdôvodnenia a bez existencie zákonom definovaných dôvodov pre skrátené legislatívne konanie, zmenu SIS a Úradu pre reguláciu sieťových odvetví na ostatné ústredné orgány štátnej správy bez toho, aby to bolo zdôvodnené, vysvetlené, prečo sa to má udiať, bez toho, aby k tomu prebehol riadny legislatívny proces, ktorý by umožnil nielen diskusiu, ale aj, aj odchytenie tých praktických problémov, ktoré môžu nastať pri zmene postavenia týchto dvoch orgánov na ústredné orgány štátnej správy, ako argumentuje vo svojom vete pani prezidentka. Ďalej namieta ohrozenie nezávislosti úradu pre dozor nad zdravotnou starostlivosťou a Štatistického úradu Slovenskej republiky tým spôsobom, že sa zmení spôsob menovania a najmä odvolávania ich, ich šéfov a doplnia sa tam gumové dôvody pre ich, pre ich odvolanie a, a zasiahne to aj súčasných, súčasných predstaviteľov týchto orgánov, čiže má to retroaktívny charakter. A potom zmenu vo vydávaní záväzných stanovísk pre ministerstvo hospodárstva na, keď vydáva licencie na obchodovanie so zbraňami a produktmi zbrojárskeho priemyslu z ministerstva zahraničných vecí a SIS na ministerstvo obrany. Všetky tieto veci boli kritizované aj v rámci rozpravy, samozrejmé len zo strany opozície, koalícia v rámci rozpravy v prvom ani v druhom čítaní v podstate nevystupovala.
Pán Danko, ktorý dnes sa opäť dostáva na titulné stránky všetkých médií, vyjadril potešenie, že pani prezidentka nenamietala vznik nového ministerstva. No myslím si, že to by asi ani nebolo, nebolo namieste. Pani prezidentka sa nemusí vyjadrovať ku všetkému a teda to, aká bude štruktúra vlády, je, samozrejme, primárne vecou rozhodnutia vládnej koalície. My sme to síce kritizovali v rozprave, ale tie dôvody boli skôr politické a to, že či naozaj dnes je ten čas, keď potrebuje Slovensko nové ministerstvo, keď zároveň potrebuje konsolidovať verejné, verejné financie, čiže z môjho pohľadu je úplne v poriadku, že my sme to kritizovali a pani prezidentka toto medzi svoje pripomienky nezahrnula, lebo rešpektuje, že ak sa vláda rozhodne, že chce mať o jedného človeka viac a Národná rada schváli príslušnú zmenu, zmenu kompetenčného zákona, tak to asi nie je vec, ktorú by mala pani prezidentka riešiť, keď vracia zákon parlamentu a formuluje svoje pripomienky.
Pani prezidentka sa sústredila na to, na to podstatné a práve tie veci, na ktoré sa sústredila, sú, sú problematické. Sú problematické samé o sebe a sú problematické aj v dôsledku toho, že sa prerokovali v skrátenom legislatívnom konaní, tým sa to skrátené legislatívne konanie stáva ešte problematickejším, ako by bolo bez nich, ako by bolo, keby sa iba vytváralo nové ministerstvo športu a cestovného ruchu. A teda aj by som si tipol, že keby sa novela kompetenčného zákona obmedzila iba na vytvorenie nového ministerstva športu a cestovného ruchu, že by pani prezidentka zákon nevrátila, lebo tie jej podstatné pripomienky sa týkajú niečoho, niečoho iného.
No ale aby som, aby som iba nechválil, no tak idem aj kritizovať a budem kritizovať pani prezidentku, budem kritizovať, samozrejme, vládu a vládnu koalíciu. A už pri rokovaní o návrhu na skrátené legislatívne konanie sme upozornili, že nebol dôvod na skrátenie legislatívneho konania, kritizovali sme to. Kritizovali sme, že ten návrh nespĺňa zákonom dané podmienky, ktoré stanovuje rokovací poriadok. Poukazovali sme na to a čo sa stalo? Nič. Vládna koalícia schválila skrátené legislatívne konanie a po tom skrátenom legislatívnom konaní schvália aj samotný návrh.
Pani prezidentka vo svojom rozhodnutí, ktorým vrátila tento zákon na opätovné prerokovanie Národnej rade, im ako jednu z podstatných vecí vytkla práve proces, ktorým sa to udialo, a teda skrátené legislatívne konanie. Čo sa stalo? Čo spravila vládna koalícia? Nič.
Teda vlastne nie je to celkom nič, lebo niečo spravili, ešte viac obmedzili diskusiu. Odsúhlasili si, že bude sa rokovať o vetovanom zákone iba dvanásť hodín. Je to síce inštitút, ktorý rokovací poriadok pozná, ale myslím si, že najmenej minulých desať rokov sa neuplatnil a neviem, raz-dvakrát možno za celú, za celú existenciu Národnej rady sa takto postupovalo a teraz zrazu sa tak, sa tak postupuje. Tým pádom sa ešte viac obmedzila, obmedzila možnosť diskusie a teda nielenže nediskutujeme alebo my sa snažíme diskutovať, ale koalícia nediskutuje a neprebieha diskusia k problematickým veciam obsiahnutým v schválenom zákone, ale ani k pripomienkam pani prezidentky a o tom práve má byť, má byť táto rozprava.
Čiže v tomto kontexte je rozhodnutie Národnej rady skrátiť rozpravu na dvanásť hodín doslova hanebné. A samozrejme vieme, že to nebude dvanásť hodín, pretože dvanásť hodín sa rozdelí pomerne medzi poslanecké kluby a za poslanecké kluby koaličnej SNS sa neprihlásil do rozpravy nikto, takže ten čas sa nevyužije, z koaličného HLAS-u sa neprihlásil nikto, takže ten čas sa nevyužije, za koaličný SMER sa prihlásili dvaja poslanci, ale už aj stiahli svoje vystúpenia, takže ani za SMER nikto nevystúpi, a jediný, kto vystúpil, bol pán spravodajca a jeho vystúpenie spočívalo v tom, že si ťažkal na predsedu výboru pre verejnú správu pána Šipoša, to bola jedna časť jeho vystúpenia, a druhá časť jeho vystúpenia bola, že prečítal pozmeňujúci návrh, ktorým sa mení účinnosť, keďže zákon mal platiť od 1. januára a teda bol by, bol by retroaktívny.
Žiadna odpoveď na dôvody pani prezidentky, a toto považujem za najväčšiu hanebnosť, ktorú, ktorá prichádza zo strany vládnej koalície, že keď im niekto niečo vyčíta, oni na to nereagujú. Keď im opozícia, niekto niečo vyčíta, tak na to nereagujú. Keď ich pani prezidentka upozorní, že schválený zákon obsahuje problematické body, podrobne a kvalitne zargumentuje, prečo ich považuje za problematické, koalícia mlčí. Koalícia sa nevyjadrí verejne, koalícia k tomu nezaujme stanovisko, koaliční poslanci nevystúpia v rozprave, dokonca pán predseda Národnej rady Pellegrini povie, že my nebudeme vystupovať, lebo však my s tým súhlasíme.
Čiže pani prezidentka vyčíta zákon, konkrétne nedostatky, koalícia sa evidentne chystá prelomiť jej veto, teda nerešpektovať jej pripomienky a nemá žiadnu potrebu vysvetliť verejnosti, prečo tak bude postupovať. Ja si myslím, že korektne sa správajúci politici by mali postupovať práve naopak. Nemusia súhlasiť s tým, čo vyčíta pani prezidentka schválenému zákonu, ale mali by mať odvahu a schopnosť vysvetliť, prečo si myslia, že sa pani prezidentka mýli, prečo tie argumenty nesedia a prečo prelomia jej veto. Koalícia nič z toho nerobí. Je to doslova hanebné.
Keďže som tušil, že koalícia k tomu takto bude pristupovať, tak som na včerajšiu hodinu otázok naformuloval aj na premiéra, aj na predkladateľa novely kompetenčného zákona pána ministra spravodlivosti Suska sadu otázok, kde som sa chcel dopátrať k tomu, ako vidia výhrady pani prezidentky. Nuž keďže nekoordinovaní poslanci SMER-u položili pomerne veľké množstvo otázok nielen premiérovi, ale aj svojim ministrom, otázok, ktoré sa opakovali, ktoré boli identické, tak z mojich otázok nakoniec prišlo iba, iba na jednu. To aj sám pán minister zahraničných vecí Blanár bol, bol trošku zaskočený, že vôbec prišiel rad až na takú nízko vyžrebovanú otázku, ale vyjadril sa práve k zmene postavenia ministerstva zahraničných vecí pri vydávaní záväzného stanoviska pre ministerstvo hospodárstva vo vzťahu k licenciám na vývoz zbraní a tvrdil, že ono sa vlastne nič nemení. Teraz to záväzné stanovisko dáva ministerstvo zahraničných vecí a vo vzťahu k niektorým výrobkom aj SIS, teraz bude dávať ministerstvo obrany záväzné stanovisko.
Pán minister zahraničných vecí, ktorého rezort prichádza o túto dôležitú kompetenciu a zodpovednosť, tvrdí, že sa nič, nič nemení, lebo však oni aj tak sa budú vyjadrovať, aj tak budú dávať stanovisko, akurát to stanovisko nebude záväzné, no ale však ministerstvo obrany bude, bude vedieť o výhradách ministerstva zahraničných vecí, no tak to určite zohľadní. Ale prečo sa potom takáto zmena vôbec robí? To nemá žiadny zmysel, okrem toho, že skutočným dôvodom je, že sa to všetko dostane pod pána Kaliňáka, ktorý je momentálne ministrom obrany. Žiadny iný vecný dôvod tam nie je.
Rovnako nie je žiadny iný vecný dôvod pre to, aby sa SIS stala ústredným orgánom štátnej správy, na rozdiel od Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, kde je to legitímny zámer, ale mal prejsť normálnym legislatívnym procesom. Vo vzťahu k SIS je jediným dôvodom, že pán poslanec Gašpar, ak by sa stal riaditeľom SIS, ako si to želá jeho šéf Robert Fico, tak by mu zároveň spočíval poslanecký mandát, a ak by bolo treba, napríklad ak by mu hrozila väzba, tak by sa mohol vrátiť do, do Národnej rady.
Keď sa kolegyniam z Progresívneho Slovenska na zasadnutí ústavnoprávneho výboru podarilo vyprovokovať aspoň k povedaniu pár slov na zasadnutí ústavnoprávneho výboru aj koaličným poslancom, tak pán poslanec Gašpar hovoril, že veď je to tam vysvetlené a vysvetlíme to a vystúpime v rozprave. No evidentne pán Gašpar v rozprave vystúpi, evidentne nevystúpi žiadny iný poslanec SMER-u, evidentne nikto iný nevysvetlí, prečo sa SIS má stať ústredným orgánom štátnej správy, ak nie preto, aby on bol krytý ako riaditeľ SIS. A tvrdil, že všetko je napísané v dôvodovej správe. Ja som tu už z tej dôvodovej správy čítal zdôvodnenie toho, prečo sa SIS má stať ústredným orgánom štátnej správy. V dôvodovej správe je, navrhuje sa, aby SIS získala postavenie ústredného orgánu štátnej správy. To je všetko. To je celé vysvetlenie dôvodov.
Takže ďakujem pani prezidentke, že tento zákon vetovala a prístup koalície je hanebný, takto sa to robiť nemá, je to zlá vizitka, ale pri tom všetkom zlom, čo robíte, už nemôžeme byť ani prekvapení.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za faktické poznámky.
Áno, ďakujem, pán poslanec Grendel. Rozmýšľam teraz, že čo by bolo lepšie, ale naozaj, že to by bolo aj na taký dlhší príspevok, aj na, že čo vlastne (povedané so smiechom) by bolo pre Slovensko lepšie, teraz nemyslím, že pre Roberta Kaliňáka, ale, no, podľa toho, samozrejme, aká budúcnosť by ho tam čakala v tom Vietname. Ale keď pomohol uniesť toho vietnamského štátneho občana, tak je možné, že veľmi pekná, hej? Tam tie rezorty, ja poznám veľa ľudí, ktorí tam vlastne aj chcú ísť aj na dovolenky a že je to veľmi honosné a výnosné vlastne tam mať priestor a investovať a možno o tom sa tiež treba porozprávať s pánom Kaliňákom, že či tam nemá nejakú predstavu k, a tiež nejaké skúsenosti s tým, ako sa dá vlastne tam aj oddýchnuť a relaxovať v tom Vietname. Ja si myslím, že tam dlhšie asi aj trávil svoj čas a možno by stálo za to sa ho na to viac pýtať.
A teraz k jeho rodinnému príbuznému poslancovi v parlamente. Je dobré pre demokraciu, ak tie vzájomné brzdy a protiváhy sú nastavené tak, že tie vlády môžu nejakým spôsobom reagovať. A ten orgán, od ktorého môžete mať istotu, že tá vláda nemá priestor ísť ďalej, ako za rámec zákonnosti a ústavnosti, sú súdy. Takže ja sa pýtam, ukážte mi rozhodnutia súdov, ktoré potvrdzujú, že dochádzalo k nejakým pochybeniam, na základe ktorých vy tu idete robiť zmeny. No také neexistujú. Veď to je to, čo ja sa pýtam. Veď tie rozhodnutia nemám, veď ja si veľmi rada, samozrejme, prečítam všetky rozhodnutia súdov, vrátane Ústavného súdu aj medzinárodných inštitúcií, na základe ktorých vy tvrdíte, že tu došlo k hrubému porušovaniu. Ale vy ste mi nič nedali. Tak, prosím vás, nech sa páči, ja naozaj čakám, tak ja som v očakáva... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán presedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, som veľmi rada, že aj v rámci tejto užšej debaty, keďže tu máme naozaj veľmi málo osobitne koaličných poslancov, ktorí by si najmä asi mali vypočuť naše výhrady ku kompetenčnému zákonu a k tejto debate, ktorá súvisí s vetom pani prezidentky.
Ja si dovolím na úvod si pripomenúť programové vyhlásenie tejto vlády súčasnej, teda tejto koalície. Najprv názov - Lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť. Tak ja neviem, po včerajšku po tých protestoch niekoľko desaťtisícových na Slovensku, desaťtisíce v Bratislave, tisícky v ďalších mestách, toto je ten pokoj, čo ste priniesli, páni poslanci koalície? Toto je ten pokoj? My sme nikoho nevozili na námestia, ľudia prišli preto, lebo spôsob vášho vládnutia aj v tejto zime je pre nich tak znepokojivý, že prišli vyjadriť svoju nespokojnosť, aby ste zastavili tento valec, túto likvidáciu právneho štátu.
Takže lepšie? Bezpečnejšie žiť? Zrušením špeciálnej prokuratúry a nastavením zmien trestnej politiky spôsobom, že organizovaný zločin, mafia, korupcia tu bude mať otvorené dvere? Ale ľudia, ktorí ukradnú dva šampóny, tak nech idú do basy? Toto je spôsob, ktorý nám idete nastaviť?
Prvá časť programového vyhlásenia vlády sa nazýva návrat k štandardnému prostrediu demokratickej spoločnosti. Neuveriteľné. Ani vy tomu neveríte? Ani ja tomu neverím. Toto sa vám podarilo. A hneď poukazujete na čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Charakterizuje Slovenskú republiku ako zvrchovaný, demokratický a právny štát, ktorý sa neviaže na nijakú ideológiu ani náboženstvo. No úplne s vami súhlasíme, len nejak hneď v prvých dňoch, ako ste nastúpili, ste absolútne ignorovali to, čo ste si napísali. Sami píšete, jedným zo základných predpokladov právneho štátu je aj rešpektovanie zásady ústavnosti a zákonnosti. Ústavnosti. To je, predpokladajme, rozhodnutia Ústavného súdu, nielenže o nich rozprávate, že sú desiatky, ale tie práve, ktoré naozaj konkrétne sú, tak tie rešpektovať budete a ja na ne aj poukážem teraz v mojom príspevku, že vy ignorujete tie rozhodnutia, samozrejme, ktoré sa vám nepáčia. Ale tie, ktoré neexistujú, na tie radi poukazujete. To je zaujímavé, lebo ja si už teda naozaj niekoľko dní, mesiace, prinajmenšom verejne som poukázala na to pred mesiacom, pýtala som si od pána poslanca Gašpara, už aj pána premiéra, pána Suska, kde sú tie desiatky rozhodnutí na zrušenie špeciálnej prokuratúry? Kde sú? Nedostala som ich dodnes. Ale tu konkrétne aj k tej veci, ku ktorej teraz rokujeme, tak máme rozhodnutia Ústavného súdu, ktoré je namieste brať do úvahy a nielen k riadnemu legislatívnemu procesu, ale aj k obsahu, čoho sa týka aj veto pani prezidentky. A potom si ešte dovolím zacitovať ďalšiu vetu z tejto peknej časti ´návrat k štandardnému prostrediu demokratickej spoločnosti´.
V nadväznosti na čl. 2 ústavy vláda Slovenskej republiky bude dôsledne rešpektovať základnú ústavnú zásadu, že štátna moc pochádza od občanov, sloboda jednotlivca je principiálne neobmedzená, kým štát a jeho orgány sú oprávnené konať len to, čo im zákon dovoľuje. A toto práve hrubo ignorujete. Aj na to poukážem aj vo svojom príspevku.
Prezidentka v prvom rade, samozrejme, namieta spôsob, ako chcete prijať túto právnu úpravu. Môžme sa tu rozprávať a byť láskavejší k časti, ktorá je politická, že máte nejakú predstavu o usporiadaní ministerstiev a novom ministerstve. Máme k tomu výhrady, ale k tomu by sa asi dalo v nejakej miere s tým politicky súhlasiť, že nová vláda má mať nejaký priestor toho usporiadania ministerstiev tak, aby spĺňala tie ciele, ktoré si určila, a v istej miere ten legislatívny proces jej môže zobrať veľkú časť toho času vládnutia. V nejakej miere by sa s tým dalo súhlasiť, v nejakej miere. Rozprávať, samozrejme, o novom ministerstve v čase, kedy máme základný a vážny problém s verejnými financiami, nie je to náš dojem, ale poukazuje na to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, klesli sme aj od ratingových agentúr, čo sa týka našej, našich verejných financií, takže to nie je náš dojem, to je proste skutočnosť. Tak je to naozaj hazard toto urobiť, ale v istej miere by sa to politicky asi dalo chápať a preto rozumiem aj istú zhovievavosť od pani prezidentky k tejto časti. Ale prečo? Prečo do kompetenčného zákona musíte dávať aj tie ostatné veci?
A ja si dovolím a budeme sa možno asi v niečom opakovať s koaličnými, pardon, s opozičnými kolegami, lebo sa budeme, samozrejme, venovať osobitne tým výhradám, ktoré má aj pani prezidentka, s ktorými sa plne stotožňujeme. Najprv si dovolím k tej zmene spôsobu menovania a odvolania predsedov štatistického úradu a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Pani prezidentka tu jasne poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu, a to je plenárne rozhodnutie ÚS 32/95 zo 7. novembra 1996, kde sa Ústavný súd venoval ústave a výkladu, výkladu oprávnenia právomoci pani prezidentky, ktoré znie: "vymenúva a odvoláva vedúcich ústredných orgánov, vyšších štátnych funkcionárov a potom ďalších funkcionárov v prípadoch, ktoré ustanoví zákon". To znamená, jednoznačne pani prezidentka má mať priestor na vymenúvanie a odvolávanie vyšších štátnych funkcionárov a bližšie k tomu jasne povedal Ústavný súd vo svojom rozhodnutí. A vy napriek tomu to úplne ignorujete a idete zmeniť spôsob menovania a odvolania predsedov štatistického úradu a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. A nijakým spôsobom sa nevysporadúvate s tým, že to sú vysokí štátni funkcionári a že táto právomoc priamo z ústavy, z ústavy patrí pani prezidentke. To je vám úplne ľahostajné. To nieže vy rešpektujete ústavnosť, vy. Ako vám je to úplne jedno a aj keď to povie jasne Ústavný súd už vo svojom rozhodnutí a vysvetlí to, je vám to jedno, keď vám to vráti pani prezidentka, je vám to jedno. Tak si, prosím vás, prepíšte to programové vyhlásenie vlády, vypustite odtiaľ demokracia a právny štát. Načo to tam, prosím vás, je? Načo to tam, načo je tam tento balans potom vo vašom dokumente?
A ja bližšie aj poviem, že čo si myslím, že za tým je. Takže chcete zásadne zmeniť vysokých funkcionárov a nielen to, ale, samozrejme, aj zmeniť dôvody, pre ktoré je ich možné odvolať a chcete, samozrejme, aj to, aby to pôsobilo retroaktívne už na týchto predsedov. Tak ja si dovolím dať do súvislosti okrem toho, že je to v priamom rozpore s tým, čo hovorí ústava aj s rozhodnutím Ústavného súdu. Znamená to, že nie prezidentka, ale vláda bude mať priestor odvolať predsedov týchto dvoch orgánov kedykoľvek fakticky, vlastne sa stanú závislým od vlády, môžme úplne zabudnúť na nezávislosť, ktorú zákon explicitne týmto úradom priznáva. A prečo taká rýchlosť? Tak ja si dovolím dať ako bývalá ministerka spravodlivosti do súvislosti niektoré vaše vyjadrenia vašej koalície aj s tým, čo práve plánujete.
Sledujem šírenie konšpirácie tejto vlády a predstaviteľov tejto vlády, vášho premiéra Roberta Fica, ale aj ministra obrany Roberta Kaliňáka, ministra spravodlivosti Borisa Suska, ale aj ministra životného prostredia Tomáša Tarabu a asi ten, ten zoznam potom aj vašich poslancov - neviem ani ho celý uzavrieť, ale nechcem tomu venovať celý čas - práve k šíreniu konšpirácie, k úmrtiu obvineného advokáta Krivočenka že došlo pochybením lekárov väzenstva, príslušníkov ZVJS, k úmrtiu, a takisto k šíreniu konšpirácie, ako došlo k úmrtiu obvineného generála Lučanského vo väzenstve. No tak úrad pre dohľad samozrejmé, že sa venoval tomuto prípadu takisto, ako aj verejný ochranca práv. A jasne konštatoval, že k žiadnemu pochybeniu zo strany lekárov väzenstva nedošlo, nedošlo. Tak prečo táto rýchlosť? Prečo práve teraz ste si zobrali všetky spisy, ktoré sú na ministerstve spravodlivosti k tejto veci? Lebo tie sú jasné. Tam, samozrejme, všetko nájdete, lebo sa vám nepáčia tie závery. Nepáčia sa vám závery nezávislého úradu.
A ja naozaj čakám, keď urobíte túto zmenu a zmeníte predstaviteľov týchto úradov, osobitne Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, k akej zmene tu dôjde k prieskumu. To som naozaj zvedavá, sa na to pozriem. Pretože tieto konšpirácie neviete nijak ustáť. Ja dennodenne dostávam ďalšie a ďalšie správy o tom, že mám krvavé ruky pre úmrtie obvineného advokáta Krivočenka alebo obvineného generála Lučanského. Pretože ich šírite, šíria, šírite ich vy ako poslanci a šíri ich premiér, šíri ich, šíria ich ministri. A keď im vysvetlím, ako to bolo, a že tu orgány činné v trestnom konaní, generálny prokurátor jednoznačne sa vyjadrili, že v prípade obvineného generála Lučanského žiadne cudzie zavinenie nebolo, a to teda generálny prokurátor nie je žiadny môj kamarát, ja si myslím, že to je zrejmé aj z mojich vyjadrení, že určite nemá dôvod nijak politicky ma chrániť a hájiť. Ale napriek tomu, napriek tomu šírite tieto klamstvá a tieto konšpirácie. A potrebujete ich, samozrejme, nejakým spôsobom obhájiť.
Takže ja čakám a som, a som presvedčená, že tieto úrady budú napríklad zneužité na to, aby ste tieto konšpirácie vedeli uhájiť. Ale zneužívať politicky tieto úrady, to je skrátka, ktorú keď urobíte, pôjde nakoniec, uvidíte, aj proti vám samotným. Pretože spôsob, ktorý nastavíte potom už takýto hrubý pre toto vládnutie, sa vám vypomstí.
Slovenská informačná služba. Prejdem ďalej k ďalšiemu vetu, k ďalšej časti veta od pani prezidentky. Prezidentka tiež namieta zaradenie Slovenskej informačnej služby a Úradu pre reguláciu sieťových odvetví medzi ústredné orgány štátnej správy. Len tak. O nás bez nás. Bez toho, aby sa, samozrejme, tieto inštitúcie mohli k tomu riadne vyjadriť v riadnom pripomienkovom konaní. A tie výhrady nesmerujú len k spôsobu, ale aj k tomu, čo tá právna úprava urobí a spôsobí. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, tam si myslím, že aj odborne, aj politicky naozaj je úvaha, či ich tam nezaradiť. Už len preto, že je tu rozhodnutie Ústavného súdu, ktorý sa zaoberal práve predpisom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, a povedal, že samo o sebe ten úrad vlastne za taký možno považovať možno, a preto aj jeden z predpisov, ktorý práve tento úrad vydal, tak sa ním zaoberal, či je, alebo nie je súladný so zákonmi a s ústavou. A povedal, že ten predpis súladný nie je v jednej časti. Takže vyjadril sa, že s ohľadom na povahu toho úradu, aj keď nie je zadefinovaný za ústredný orgán štátnej správy, tak ho fakticky naozaj za taký považovať možno a preto aj sa bude zaoberať povahou toho predpisu. A to práve preto, lebo tie predpisy zasahujú do životov ľudí, je to vlastne svojou povahou naozaj všeobecne záväzný predpis a je na mieste, aby Ústavný súd takéto preskúmanie urobil.
Takže ja v zásade nenamietam, že uvažujete nad tým ústredný orgán štátnej správy mať aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Nenamietam. Tam namietam v zásade ten spôsob. Ale namietam, že tam patrí a má patriť Slovenská informačná služba. Aké všeobecne záväzné prepisy Slovenskej informačnej služby bude posudzovať Ústavný súd? Už len z tej podstaty tej Slovenskej informačnej služby jednoducho nepatrí medzi ústredné orgány štátnej správy. A prečo bez riadnej prípravy, bez riadnej diskusie sa má Slovenská informačná služba stať ústredným orgánom štátnej správy?
Je úplne jasné, že pri takomto prístupe nie je možné, aby Slovenská informačná služba aj splnila všetky zákonné povinnosti, ktoré má mať ako ústredný orgán štátnej správy, lebo to nie je len tak. Potom sa na ňu viaže množstvo predpisov ako pre ústredný orgán štátnej správy, ktorý má v určitých lehotách vykonať. Takže to, že to tiež táto koalícia chce zo dňa na deň, to nie je nemožné, ako nie je možné, aby Slovenská informačná služba to splnila. Nie je to možné. Proste to nie je v možnostiach toho úradu. Ale prečo ho chceme vlastne za takýto ústredný orgán štátnej správy urobiť? No jednoznačne zjavne preto, aby spočíval mandát jej, jej šéfa, pretože to vyplýva potom z povahy vlastne štatutára takejto inštitúcie. Tak kvôli tomu musíme skráteným legislatívnym konaním rýchlo Slovenskú informačnú službu urobiť za takýto orgán.
Tak ja sa pýtam, aké bude pokračovanie? Policajný zbor? Alebo Zbor väzenskej a justičnej stráže? Lebo budeme mať predstavu, že aj tam by sme chceli mať niekoho ako poslanca, aby mu spočíval mandát, ktorému hrozí trestné stíhane alebo dokonca už je obžalovaný v kauze Očistec pre organizovaný zločin a vynášanie informácií, vynášanie informácií. Tak pre takúto osobu, ako nech si o tom myslíte čokoľvek, možno si myslíte, že pán poslanec Gašpar je čestný človek a celé je to škaredé, fuj, čo tu niekoho naňho našili, veď dobre, ale ako to vyzerá? Ako to vyzerá, kým sa neočistí? Ak si myslíte, že spôsob očistenia je to, že zrušíte špeciálnu prokuratúru, tak ste na veľkom omyle. A ja viem, prečo nechcete zrušiť Špecializovaný trestný súd, pretože ho nemôžete zrušiť. Pretože viete, že by vám to nič nepomohlo. Pretože všetky kauzy, ktoré už sudcovia majú, nemôžete dať iným sudcom. To je jediný dôvod, prečo do toho sa táto koalícia nevrhá. Takže ale tá kauza tam je, akože to súdne konanie beží.
Ja si znovu dovolím dať do paralely naozaj tie ústavné, teda rozhodnutia Ústavného súdu, o ktorých tu počúvame. Vy ste vlastne začali o nich hovoriť ešte pred voľbami. Ako v niečom je to naozaj fikané, že vytvoriť si takúto stratégiu dlhodobo v rámci volebnej kampane aj s týmito tragickými úmrtiami a potom na tom stavať proste takúto zásadnú zmenu trestnej politiky a zrušenie špeciálnej prokuratúry. Ale potom sú tu naozaj rozhodnutia Ústavného súdu, ktoré by bolo na mieste rešpektovať a brať do úvahy, ale tie proste nie ste ochotní brať do úvahy nijakým spôsobom. A tak som rozmýšľala nad tým, že vlastne ako to je, že, že sú tu zjavné dôkazy a rozhodnutia, ktoré by ste mali brať do úvahy, vy sami tvrdíte, že koalícia, že rozhodnutia Ústavného súdu sú pre nás posvätné, i keď tie nevidíme, tie, o ktoré sa opierate pri napríklad tej zmene trestnej politiky, ale zjavne posvätné pre vás sú, no a potom tu máme návrh zákona v parlamente, kde naozaj také rozhodnutia sú, vidíme ich konkrétne, sú a naozaj vidím konkrétne, že je to problém, ale na tie ohľad neberiete. Tak rozmýšľam, že, že ako to je vlastne, že ako mám tomu rozumieť.
Tak asi mi to vysvetlil pán premiér na tlačovej konferencii zo stredy, kedy vysvetlil, že táto vláda proste robí mocenské rozhodnutia. Robí mocenské rozhodnutia a preto môže urobiť aj skrátené legislatívne konanie. Veď nakoniec výsledkom bude to, čo chceme. No ale to tak proste nie je v demokratickej spoločnosti. Tak to bolo, ja si myslím, že za komunizmu to tak bolo, že ÚV KSČ rozhodol a naozaj to tak bolo. Tak ja naozaj mám dojem, že sa pán premiér niekde zasekol, lebo takto to bolo za komunizmu. Ja teda som niečo zažila z toho komunizmu, ale takto to bolo. ÚV KSČ rozhodlo a bolo. Prípadne aj súdne rozhodnutie také bolo, lebo ÚV KSČ rozhodol a to parlament, o tom sa ani nebavme, samozrejme. Tak to presne som si, to naozaj toto je komunizmus. Toto je presne komunizmus, ÚV KSČ. Tak toto takto, tak, prosím vás, ale potom nespomínajte demokraciu a právny štát. Tak tam rovno napíšte namiesto tej prvej kapitoly, že nie je návrat k štandardnému demokratickému vládnutiu, ale návrat k ÚV KSČ. A potom akože my, my tu vlastne vôbec, my tu vlastne asi už nebudeme potom diskutovať, lebo my budeme tomu rozumieť, len teraz vidíme, že to je nejaké nedorozumenie. Ale ja sa, ja sa neviem na tom smiať, lebo naozaj tu je vážne nedorozumenie.
Tak som sa dozvedela tiež na tej tlačovej konferencii, som si ju vypočula, mala hodinu a pol, ma mrzí, že som nebola tu, lebo tu bola vážna debata, naozaj vážna k zrušeniu špeciálnej prokuratúry, ale ja som hodinu a pol počúvala tlačovú besedu vášho pána premiéra aj s obvineným Lindtnerom, s Tiborom Gašparom, ktorý, ktorý je tam vlastne ako štátny tajomník, teda so svojím synom štátnym tajomníkom, ktorý vlastne vykonáva pomstu, ako nám povedal na chate, tak všetko som si to vypočula, celé. Vydržala som do konca. Som sa dozvedela veľa vecí. Aj napríklad to, že skrátené legislatívne konanie je vlastne riadny legislatívny proces. Lebo to, lebo to vlastne hovoríme o tej dĺžke, koľko sa tu rozprávame. Takže vlastne, keď my sa tu budeme rozprávať dlho, tak to je ten riadny legislatívny proces. Tak ja si dovolím k tomu povedať zopár vecí, lebo je tu zjavné nedorozumenie.
Takže, nie, nemáme ÚV KSČ, nie sme v komunizme, sme v demokratickej spoločnosti a tam riadny legislatívny proces znamená, že je to brzda. Áno, je to brzda, aby víťaz sa nespreneveril svojmu poslaniu. Je to brzda, že víťaz nemôže všetko. Je to brzda, že ľudia, občania, voliči, odborná verejnosť majú mať možnosť kontroly nad mocou. O tom je riadny legislatívny proces. A riadny legislatívny proces je čas, sú to mesiace. Pol roka trvá riadny legislatívny proces, približne. A je to čas, ktorý pomáha spoločnosti, aby všetky súvislosti vyšli najavo, aby vedela, čo na nich politici chystajú. Proste to je normálna kontrola moci v demokratickej spoločnosti, no za komunizmu nie, samozrejme, hej? Tam si komunisti robili, čo chceli, hlavne ÚV KSČ. Lebo boli aj čestní komunisti, to zase boli ľudia v Komunistickej strane, ktorí naozaj tomu uverili a robili to čestne. Verím, že takí boli. Ale nie tí, ktorí robili tie rozhodnutia v ÚV KSČ.
Takže vy nám nechcete dať ten čas, vy nechcete tú brzdu. A teraz čo vlastne to znamená, ten riadny legislatívny proces. Znamená to, že môžu byť dané k tomu pripomienky, ktoré všetci vidia, všetci ich vidia. Môže ich dať verejnosť, odborná verejnosť a môžu byť hromadné pripomienky. A potom k tým hromadným pripomienkam aj k zásadným pripomienkam musí byť riadne rozporové konanie, kde sa treba s tým vysporiadať, treba mať argumenty. No tam tie desiatky rozhodnutí Ústavného súdu by naozaj neobstáli, že máme ich. Tak kde sú? Tak nie, že špeciálna prokuratúra niekde išla okolo za zatvorenými dverami a vy to poviete ako nejaký dôvod alebo dôkaz. To proste nijako neobstojí, neobstojí to. A potom kým príde materiál na vládu, tak všetci vedia, čo v ňom je, si predstavte. No ale to, samozrejme, nesúvisí s týmito materiálmi, s ktorými vy sem prichádzate.
A ja sa pýtam, že vlastne a rozmýšľam nad tým, že z čoho je stres. Veď štyri roky máte pred sebou. Prečo tak rýchlo? Veď môžme mať na vec iný názor, ale prečo to nemôžete urobiť normálnym spôsobom? Tak ja som vlastne na to prišla podľa mňa včera. A vlastne ma k tomu primäl minister obrany Kaliňák, ktorý rozprával o tom, že, a teraz tak technicky si dovolím vstúpiť, pretože dostal otázku od novinárov, že ako je to s tou beztrestnosťou a že veď žiadna amnestia nie je prinášaná a tak vysvetľoval a poučoval novinárov o tom, čo to je teda amnestia, čo to nie je amnestia. No tak teda ja si dovolím tiež mať zopár slov. A vtedy vlastne, dnes prišla mi tá súvislosť, pretože naozaj ten materiál, tie, s ktorými sem prichádzate, sú tak obsažné, že tam, že sú tam, je tam množstvo vecí a my postupne prichádzame, čo tam je. Tak mne otvorila tá tlačová konferencia včera oči.
Tak premlčacie lehoty sa zásadne menia pre najzávažnejšie trestné činy, organizovaný zločin, korupciu. A je absolútne nevídané, aby tu bola premlčacia lehota tri roky, absolútne nevídané. No tak to znamená, že vy keď rozprášite, samozrejme, tie trestné kauzy, ktoré sú tu a ktorých, ktorých sa bojíte, zastavia sa, no tak už ich nikto neotvorí. A nielen to, nielen to. Ak dôjde k nakradnutiu na začiatku tohto vládnutia, nová vláda už nič neotvorí. Tak to je ako, to je nevídané, to je nevídané. A minister obrany kľudne na tej tlačovej konferencii povie pravý opak, že prepáčte, ale my z desiatok rokov a dvadsiatok rokov tu už ani nikto pomaly nevie, čo sa v tom konaní udialo, tak my tu zrazu ideme tie veci otvárať. Ale to tak vôbec nie je pravda. Tu z piatich rokov sa menia tri roky pri týchto kauzách. A to je zásadná zmena. Z obdobia, ktoré preklenie funkčné obdobie, zrazu robíme obdobie, ktoré už nepreklenie pre najzávažnejšie trestné činy, najzávažnejšie pri tej ekonomickej kriminalite, pri korupcii. Tak je to nastavené v tých súvislostiach.
A chcela by som k tomu povedať viac, ale beriem do úvahy limitovaný čas a chcem dať priestor aj mojim kolegom. Tak dovolím si záver. Obchodovanie so zbraňami, to je čerešnička na torte pri tejto právnej úprave. Takže človeku, Robert Kaliňák, minister obrany, ktorý buď bol hlúpy alebo skorumpovaný, ale naozaj hrubo skorumpovaný, keď umožnil únos vietnamského štátneho občana. A ten je na doživotie odsúdený v tejto krajine, na doživotie, hej? Tak tento cit pre ľudské práva, ako to je úžas počuť z tejto koalície. Tak tu necháme uniesť vietnamského štátneho občana z európskeho priestoru, nech sa páči, nech ide na doživotie. Prosím vás, aký je tam spravodlivý proces? Aký je je tam spravodlivý proces? Odišiel vládnym špeciálom, slovenským, slovenským vládnym špeciálom. A Robert Kaliňák tam mal byť v tom vládnom špeciále, pán poslanec, ale nebol. Poliaci si mysleli, že tam je. Tak to je prekvapenie, nebol tam, no. A pred tým tomu predchádzalo stretnutie na Bôriku. Premiéra ministra, vtedy, v čase v tom ministra vnútra, ktorý ináč, ak si dobre pamätám, bol na dovolenke. Tak to bolo také dôležité, musel prísť, lebo potrebovali sa porozprávať o tejto vietnamskej záležitosti, lebo inak by asi ten vládny špeciál nemohol ísť a v ňom by nemohol byť tento vietnamský štátny občan, tak, tak toho necháme, hej, koalícia ho nechá pekne, nech sa unesie, nech sa páči, a na doživotie. Určite nemal spravodlivý proces, tak aká úzkostlivosť teraz pre tú rýchlosť na Slovensku? Ale tam, kde ste to mohli ukázať, tak ste urobili priamy opak.
Tak tomuto človeku, tomuto človeku ideme dať priestor, aby mal priestor na zásadné stanoviská k obchodovaniu so zbraňami, tomuto človeku. Tak buď hlúpemu alebo hrubo skorumpovanému, tomuto to ideme dať. Samozrejme bez riadneho legislatívneho procesiu, pretože v riadnom legislatívnom procese toto by ste nijako neustáli. Tak ja by som chcela naozaj vidieť, ako bude minister obrany Robert Kaliňák, ktorý nechal uniesť vietnamského štátneho občana, ako bude dohliadať na ľudské práva, stav ľudských práv v krajinách, s ktorými sa obchoduje so zbraňami. To sa naozaj pozriem. A vieme všetci asi, ako na to dohliadať nebude, pretože má iné záujmy.
A ja som si dovolila v tej skratke, pretože máme ten priestor naozaj malý, koalícia sa rozhodla, že tu nemá význam veľa diskutovať ku kompetenčnému zákonu, tak ja som si dovolila len zopár poznámok k tomu uviesť a na záver len poviem, neumlčíte nás a neumlčíte verejnosť. Tá vám to spočíta a aj vám to počíta v uliciach a sleduje, čo sa tu deje. A ja verím tomu, že voliči SMER-u, HLAS-u, SNS toto nechceli a nechceli to takýmto spôsobom. A my urobíme všetko pre to, aby sa to k nim dostalo. A ľudia v uliciach, verím tomu, že tomu tiež pomôžu. My nikoho neklameme, nezavádzame, nekonšpirujeme, my len chceme, aby sa ľudia dozvedeli pravdu. O toto nám ide. A preto tu vedieme túto dlhú diskusiu aj k tomuto zákonu. Pretože bez tej diskusie sa ľudia nedozvedia pravdu, lebo vy im ju zjavne nechcete povedať a nepoviete im to, lebo ste v komunizme a nejde vám o blaho ľudí.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Dávam procedurálny návrh, že keď vážená koalícia tak dobre ovláda rokovací poriadok, aby dodržiavala legislatívny proces, a teda aj materiál, o ktorom rokujeme, aby prešiel legislatívnym procesom. Netreba rokovací poriadok dodržiavať len v prípade, ak sa nám zachce potrestať alebo nejakým spôsobom blokovať opozíciu. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne.
Presne tak, v podstate diktuje, práve tu koalícia diktuje nejaké skrátené konanie, skráteného konania, ale robí to len niekde v kúte potichu v tme, nedokáže sa postaviť, nedokáže prísť reagovať, nedokáže predložiť žiadne svoje argumenty, v podstate jediné čo dokážu, je nejakým spôsobom urobiť tlačovú konferenciu, kde nemôžu, nemôžu alebo nemusia, nemusia čeliť argumentom.
Marek, ďakujem za tvoje vystúpenie, ktoré naozaj bolo slušné a vecné a tiež tam boli argumenty, na ktoré by bolo potrebné zareagovať, no, ale celú dobu sa pán Žiga tam usmieval a je veľmi spokojný s tvojím vystúpením aj s tým, čo sa tu deje. Usmieval sa aj pri tom, keď kolegyňa hovorila o tom, že sú desaťtisíce ľudí na námestiach, to im sa nepáči tento postup. No ale, samozrejme, kolegovia sú so sebou spokojní, ja som veľmi rada, HLAS je evidentne veľmi spokojný a cíti sa dobre v tejto koalícii aj, aj, aj je komfortný s tým, čo robí. No tak v poriadku, tak budeme sa s tým musieť stotožniť, nak... nakoniec úplne legitímne vyhrali voľby.
Ja by som si povedala, ale, že to, že predsa len a, a aj úprimne poviem aj pred voľbami som čakala, že predsa len v tom HLAS-e sa hádam nájde teda pár slušných ľudí, ktorí to myslia vážne s tým Slovenskom, naozaj úprimne. Niektorí kolegovia Marek aj od vás, sa teraz už pochopiteľne na tom akurát tak zasmiali, a dnes keď tak vidím tie reakcie, tak vlastne sa aj ja sama sebe smejem, že čo ma to vôbec napadlo, že by sa v HLAS-e našli nejakí slušní ľudia, ktorí by úplne normálne pochopili, že nechceme nič iné, len slušnú debatu a nie je to žiadny útok.
Takže od nás toľkoto a pozdravujeme ľudí na námestiach, ktorí zase pozdravujú vás, milá koalícia.

Pán poslanec Krajčí, pri tvojom vystúpení som si uvedomil, že pri tejto vládnej koalícii sa niektoré veci až zarážajúco opakujú. Napríklad to obmedzovanie diskusiou, o ktorom si hovoril, ktoré zažijeme zajtra pri rokovaní o novele kompetenčného zákona, ktorú pani prezidentka vrátila, ale už sme ho zažili aj pri, pri rokovaní o návrhu zákona o štátnom rozpočte, kde zase nebola vopred obmedzená diskusia, lebo nemohla, ale bola skrátená na návrh predsedu Národnej rady pána Pellegriniho. A napriek tomu, že, že ten dôvod, pre ktorý pani prezidentka vrátila tú novelu kompetenčného zákona, bol, že sa o tom rokovalo v skrátenom legislatívnom konaní. A to nielen samotné skrátené legislatívne konanie, ale aj skrátené legislatívne konanie vo vzťahu k tým veciam, ktoré ona namietala. Lebo veľká časť jej námietok súvisela práve s tým, že, že nemalo sa o takých veciach rokovať v skrátenom legislatívnom konaní, a tak oni spravia ešte toto, že, že, že skrátia ešte aj rozpravu pri rokovaní o námietkach pani prezidentky, neuveriteľné.
A ďalšia vec je, že ako sa pán minister Susko oháňa tým, že veď toto je návrh, o ktorom sa tu už dva roky hovorilo, pripravoval sa za pani ministerky Kolíkovej, za pána ministra Karasa a títo bývalí ministri vzápätí poprú, že by to tak bolo, že toto nie je ten návrh, ktorý sa pripravoval v čase, keď oni boli ministrami v čase, keď prebehlo k tomu riadne pripomienkové konanie. A to je opäť to isté ako s tou Európskou úniou. Oni argumentujú, že musíme to prijať, lebo Európska únia. A samotná Európska únia hovorí, nerobte to skráteným konaním.

Pani poslankyňa Marcinková vo svojom vystúpení hovorila okrem iného aj o tom, že má malú nádej, že sa medzi koaličnými poslancami nájdu aj takí, v ktorých sa pohne svedomie a nepodporia tento brutálny návrh na skrátené legislatívne konanie o novele Trestného zákona, teda návrh, pre ktorý nie sú žiadne zákonom stanovené dôvody naplnené, a teda že by sme mali apelovať na koaličných poslancov a svedomie. Ja som ohľadom týchto apelov teda dosť skeptický, lebo obávam sa, že tak ako koaliční poslanci poslušne mlčia a držia bobríka mlčania, nijako nereagujú, nemajú potrebu sa vyjadrovať, tak aj keď si uvedomujú, že nie sú dané dôvody na skrátené legislatívne konanie, no tak rovnako disciplinovaní budú aj pri hlasovaní, ak im nejaká závažná choroba nezabráni alebo iná vážna prekážka nezabráni v účasti, no tak budú hlasovať aj za toto skrátené legislatívne konanie.
Ale zasa je to sympatická snaha, takže mali by sme apelovať aspoň na tých poslancov, o ktorých si myslíme, že by sa v nich mohlo pohnúť svedomie, a teda viacerí to už predo mnou urobili, tak aj ja sa k nim pripájam a apelujem na pána poslanca Gašparoviča, ktorým je, ktorý je jedným zo spravodajcom, a teda má aj v rámci opozičných kruhov povesť slušného človeka, a teda ako som už sľúbil, tak aj ja sa pripájam k tomuto apelu. A teda chcem ho vyzvať, aby túto nehoráznosť nepodporil a nevzal si na svedomie, že v skrátenom legislatívnom konaní bude zásadným spôsobom menení trestný systém Slovenskej republiky a bude uspôsobený tak, aby viac vyhovoval mafií.

Vlaďka, ďakujem za vystúpenie. Hovorila si v ňom aj o tom, že si sa vlastne tak ako čudovala, bola si prekvapená, že čo to ten Robert Fico, teda pán premiér, že čo to hovoril na tej svojej tlačovke, ja tam tiež budem mať vo svojom vystúpení nejaké časti k tomu, ale ja som sa začudovala, že sa čuduješ. Si vravím, šak ten premiér to je Robert Fico, hej, tak veď zas nemajte prehnané očakávania. No tak som si pozrela na demagog.sk, čo je stránka, ktorá hodnotí vlastne, je to taký fact checking toho, že či politik hovorí pravdu, alebo klame. No tak som si pozrela, že v akom stave je tam teraz náš pán premiér. No a zistila som, že 44 % jeho výrokov je klamstvo alebo zavádzanie, alebo niečo, čo teda nevie dokázať. Akože jasné, tiež som bola v šoku že 56 % hovorí pravdu, hej, prekvapilo ma to, veď neni to veľa? Ale potom som zistila, že hovorí také veci, ako že Slovensko je druhá najchudobnejšia krajina na svete, samozrejme, po 12 rokoch vlády SMER-u aj a tak, takže áno. Povie niekedy aj pravdu.
No ale teda to, čo tvrdí k tomuto návrhu zákona na svojej tlačovke a to, čo aj tvrdí dôvodová správa, je teda ďalšie z klamstiev, samozrejme. A dôkazom toho je aj to, že tu nikto nevystupuje. A keď vystúpi, tak v podstate len hlúpo útočí, lebo nemajú čo povedať, lebo nehrozia, neboli dokázané, že by hrozili žiadne hospodárske škody, smernice sa implementujú možno, možno čiastočne na dvoch stranách z nejakých 67. Nie sú ohrozené alebo sme nepočuli minimálne, že by boli ohrozené ani nejaké základné ľudské práva a slobody, lebo to vláda nevie špecifikovať presne a toto jednoducho celé sa odohráva a všetkým je to jasné, len preto, lebo Robert Fico má kamarátov zavretých v base, a teda treba to rýchlo zmeniť. Nakoniec šak to je dôvod, prečo niekoho dali aj predtým.