Videokanál klubu

Vážený pán predsedajúci, ďakujem vám pekne za slovo.
Dámy a páni, budem sa snažiť využiť ten čas do tej obedňajšej prestávky, keďže náš klub má menej času, tak budem, budem asi trochu stručnejší. Všetky podstatné veci v zásade zaznievajú dokola od každého rečníka.
Chcel by som stručne priblížiť teda to, čo sa tu udialo na mimoriadnom výbore, ktorý som aj s pomocou ďalších opozičných poslancov inicioval na utorok. Tento mediálny výbor sa neotvoril, pretože poslanci vládnej koalície s výnimkou predsedu výboru pána Michelka na tento výbor neprišli, hoci teda v parlamente boli. Neprišli preto, lebo nechceli prísť a chceli sa vyhnúť diskusii, ktorá mala na tomto výbore zaznieť. Pretože na tento výbor boli pozvaní riaditeľ RTVS pán Machaj ako aj zástupcovia štrajkujúcich zamestnancov RTVS. Zamestnanci RTVS štrajkujú preto, lebo sa im nepáči návrh zákona, o ktorom teraz rokujeme. A s týmto návrhom zákona neboli nikdy konfrontovaní, nikto s nimi nediskutoval a tento výbor brali ako príležitosť, aby takáto diskusia prebehla.
Keďže vládni poslanci neprišli, diskusia zdanlivo neprebehla, nič menej, títo ľudia na výbor prišli a pán predseda výboru Michelko, hoci výbor neotvoril, nebol schopný z tej miestnosti odísť, nedalo mu to a mal pocit, že potrebuje s tými zástupcami zamestnancov RTVS diskutovať. A bolo to pekné, bolo to malebné, bolo to príznačné, pretože došlo k stretu dvoch zásadne odlišných mentálnych svetov.
Sveta, ktorý by som naznačil, že svet predkladateľov tohto zákona, aj keď pán Michelko nie je podpísaný pod týmto návrhom, keďže ide o vládny návrh zákona. Ale v zásade ho obhajoval a ukázal, ako rozmýšľa vládna koalícia nad verejnoprávnymi médiami.
A ten druhý mentálny svet predviedli redaktori a zamestnanci RTVS, kde v diskusii veľmi často pána Michelka v zásade dobehli na jeho vlastných tvrdeniach, kde mu dokázali, že si sám sebe odporuje. A keď tvrdí niečo, tak o minútu vlastne tvrdí niečo úplne iné, alebo obhajuje to veľmi podivným spôsobom.
Najhoršia vec, ktorú som na tejto diskusii počul, bolo od pána Michelka, že načo diskusia. My v koalícii sme sa už dohodli. My politici sme už prijali dohodu, a teda diskusia je tu zbytočná, otravná, treba ju obmedziť, na konci dňa sme ju vlastne obmedzili na týchto pár hodín, počas ktorých môžeme niečo k tomuto celému povedať. Vnímal som to ako pľuvanec do tváre týmto ľuďom z RTVS, ktorí sú tam viacerí mnoho rokov. Ja si pamätám Ivana Bradu, ešte keď kritizoval môjho ministra Zajaca, ktorému som robil vtedy hovorcu. Napriek tomu za Ivanom Bradom a jeho kolegami stojím.
Nový zákon o Slovenskej televízii a rozhlase odstraňuje jeden zo základných pilierov demokratického a ústavou chráneného prístupu k informáciám a mení nezávislé verejnoprávne médium na štátnu, vládnej garnitúre podriadenú inštitúciu. Vedenie ministerstva kultúry sa nepokryto chváli inšpiráciou v Maďarsku. Už menej je známe, že tam ovládnutie verejnoprávnych médií Orbánom spôsobilo, že ako v jednej z dvoch krajín Európskej únie v Maďarsku nie je verejnoprávna televízia najdôveryhodnejším médiom. Zhodou okolností teda to číslo podľa Digital News Report 2024 dôvera v maďarskú televíziu v Maďarsku je 30 %, nedôvera 50 %. Keby vás zaujímali čísla pre Slovensko, na Slovensku je dôvera v RTVS 56 %, nedôvera 21 %.
To znamená, ak sa chceme dostať na úroveň Maďarska, podkopávame dôveryhodnosť RTVS alebo teda po novom STVR. Predložený zákon znamená, že po vyše trinástich rokoch sa účelovo ruší RTVS a vytvára sa nová nástupnická inštitúcia. A to iba z jediného dôvodu, politicky ovládnuť mediálny priestor. Vymeniť celé vedenie RTVS, vymeniť jeho kontrolné orgány. Zákon neprináša žiadne návrhy na funkčné zlepšenie. Jediné zmeny sa týkajú voľby riaditeľa rady, a to je teda avízo zmien k horšiemu. Ide o ďalšiu zásadnú legislatívnu zmenu, ktorá neprešla žiadnou prípravou na základe analýz, žiadnou odbornou diskusiou, len skráteným niekoľkodňovým pripomienkovým konaním.
Vo vyspelých krajinách sa o zmene mediálnych zákonov diskutuje verejne, transparentne a pripravuje sa to v dlhodobom horizonte.
Ako dobrý príklad sa môžme pozrieť k našim susedom do Českej republiky, kde odborná diskusia prebieha so všetkými zainteresovanými stranami už trištvrte roka. Účelový zákon, ktorý predložilo ministerstvo kultúry, nie je v súlade nielen so štandardnými postupmi, ale ani so zákonmi európskej alebo s právnymi aktami Európskej únie, ako je Európsky akt o slobode médií. Je to v priamom rozpore s európskymi pravidlami pre verejnoprávne médiá, počuli sme to tu, predrečníci to povedali, zrejme aj moji nasledovníci to budú opakovať.
Zákon je na 95 % kópiou pôvodného zákona a tých 5 %, ktoré sú k tomu pridané, sú v priamom rozpore s tou európskou legislatívou.
Plne podporujeme občiansky odpor zamestnancov RTVS proti likvidácii ich práce za posledných trinásť rokov a podobne ako moji predrečníci sa obraciam na poslancov strany SMER a HLAS, aby nepodporili tento zákon a nedovolili mikrostrane SNS ovládnuť na Slovensku médiá. Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Ja možno len takú poznámku, že trošku z toho ide taká obava, že najdlhšie slúžiaci poslanec v tomto parlamente, ak sa nemýlim pán Jarjabek, 30 ročný, má také vážne medzery v tom, že ako veci fungujú. A prípadne na námietku, že to je čerstvé. Nie je to až také čerstvé, lebo ako bolo povedané, že v 2016 sa to menilo, to je nejakých 8 rokov.
To je doba, ktorá by si zaslúžila pozornosť, alebo že máte dosť času na to, aby ste sa na nejaké zmeny prichystali. Takže z toho ide na mňa obava, lebo vládnuť by nám mali tí, ktorých ľudia zvolia a ľudia by mali zvoliť tých najlepších z nás, hej, a tí by potom mali nám vládnuť. A my by sme mali mať taký kľud, že teda je to v poriadku a vláda je v dobrých rukách.
Nuž aj tuná nám vládna koalícia dokazuje, že, že má vážne a naozaj vážne rezervy v tom. Vie robiť mocenský zásah typu obmedziť diskusiu, ale nezvládne to procesne, kde vlastne tie minúty, ktoré si nadelila, vlastne ani nebude môcť využiť. Tak aj ja budem sa cítiť nedostatočne informovaný o pozícii najsilnejšej vládnej strany k tomuto dosť závažnému problému, hej, čo myslím, že chápeme, tomu, tejto normalizácii RTVS.
Takže treba sa to doučiť.

Ďakujem.
Ja by som sa chcel vyjadriť k tej časti vystúpenia pána poslanca Jarjabka, keď musel nanovo čítať ten pozmeňujúci návrh a potom sa už nemohol nemohol vyjadriť. Tak to len ukazuje, ako nelogicky je napísaný zákon o rokovacom poriadku. Už samotný ten fakt, že v rámci vystúpenia sa nečíta pozmeňujúci návrh a potom sa odôvodňuje, ale číta sa paragrafové znenie až na záver, je nelogické. Lebo teda nikdy sa to takto nerobilo, až do roku 2016 do tej slávnej horalkovej novely vtedajšieho pána predsedu Národnej rady, pána Danka, keď sa obmedzil čas vystúpenia na 20 a 10 minút v rozprave. A teda keďže niekedy čítanie pozmeňujúceho návrhu trvá aj dlhšie, tak sa tam to vyčlenilo, že poslanec môže hovoriť 20 minút, ale potom povie, že koniec a už sa nezapočítava čas čítania pozmeňujúceho návrhu, a môže teda čítať koľko chce.
Teraz sme v režime § 29a, teda v situácii, keď bol určený čas na rozpravu a aj čítanie toho pozmeňujúceho návrhu sa započítava do času, ktorý, ktorý je určený na rozpravu. Čiže to nemá vôbec žiadnu logiku, ale áno, nie je nikde napísané, že keď sa ide podľa § 29a, je obmedzený čas na rozpravu, tak nemá sa postupovať podľa § 29, kde sa hovorí, že najprv poslanec vystúpi, odôvodní pozmeňujúci návrh a až potom na záver ho prečíta.
Takže, bohužiaľ, máme zle napísaný zákon o rokovacom poriadku, ale myslím, že za tú horalkovú novelu hlasoval aj pán poslanec Jarjabek, ktorý teraz už ani sa nebude môcť znova prihlásiť, čo je teda škoda, lebo viacerých z nás by zaujímalo, že akým spôsobom by odôvodnil to, čo navrhol a vyjadril sa k celému zákonu.

Ďakujem vám, predsedajúci. Myslím si, že dnes nie je nikoho v sále, kto by neodsúdil tento hanebný atentát, ktorý sa uskutočnil 15. mája na premiéra Slovenskej republiky. Na to potom nasledovali ďalšie nejaké vyhlásenia a kroky, ktoré hovorili o tom, že potrebujeme zmier, že potrebujeme naozaj ukľudniť spoločnosť, pretože tie emócie sú vybičované. Myslím si, že aj tie kroky, ktoré boli urobené zo strany opozície, jasne dávali najavo, že záujem o ten zmier je, bol záujem zúčastniť sa toho okrúhleho stola, bola pozastavená predvolená kampaň do Európskeho parlamentu. Dokonca sme vám zahlasovali za to uznesenie, ktoré odsudzovalo tento atentát, aj keď teda to znenie úplne nezodpovedalo tým predstavám, ktoré, si myslím, že aj väčšina opozície, ktoré väčšina opozície mala. Dobre. Povedali sme si, v poriadku, poďme sa baviť.
Čakali sme, že akým spôsobom sa bude vyvíjať situácia a preskočím to, že čo sa medzitým udialo a akým spôsobom bol interpretovaný tento atentát a čo všetko so všetkým malo súvisieť a napriek tomu, že ešte vyšetrovanie sa neskončilo. Očakávali sme, že ten lex atentát, ktorý sem príde, že bude predmetom tu nejakej širokej diskusie koalície a opozície, tak, aby sme mohli nájsť nejaký konsenzus, ktorý by bol v podstate ťažko spochybniteľný, keby za to hlasovala naozaj že drvivá väčšina tohto parlamentu. Niečo, čo by bolo dlhé, trvácne, nespochybniteľné, na báze konsenzu. Aj z toho dôvodu, pretože keď si zoberieme, že tak ako sa menia vlády, tak máme vo zvyku častokrát meniť rôzne legislatívy a aby sa nestalo aj to, že by tu bola nejaká tendencia časti politického spektra, ktorá by tento lex atentát nepovažovala za spravodlivý alebo férový, alebo nejakým spôsobom by krivdil v niektorých oblastiach spoločenského života alebo iných legislatívnych opatrení. Teda aby nedošlo k tomu, že o tri roky alebo o tri a pol roka by ho znova chcel nejakým spôsobom niekto meniť. A to už sa môžme baviť o tom, či to bude nejaká renta, či kto bude mať všetko ochrankárov, koľko bude mať ochrankárov po vypršaní mandátu alebo teda ústavnej funkcie a tak ďalej a tak ďalej.
Preto sme očakávali, že táto diskusia tu prebehne, aby sme predišli možným nejakým takýmto nezhodám. To sa, bohužiaľ, nestalo napriek tomu, že sme ešte aj na brannobezpečnostnom výbore o tom mali diskusiu, my sme očakávali, že tento návrh príde a že budeme mať, čo ja viem, aspoň tak týždeň zhruba priestor a čas, aby sme sa o ňom porozprávali predtým, ako sa dostane do parlamentu v rámci skráteného legislatívneho konania.
Už niekoľko predrečníkov predo mnou vyjadrilo pochybnosti o tom, že či tie ustanovenia jednotlivých týchto opatrení naozaj spadajú pod kategóriu skráteného legislatívneho konania. Máme o tom svoje pochybnosti. Je tu niekoľko ustanovení, o ktorých ale treba priznať, prebieha aj teraz aktuálne rokovanie v pozadí o tom, že či niektoré veci z toho vypadnú, alebo budú nejakým spôsobom upravované. Ale je predčasné o tom ešte hovoriť teraz, uvidíme, ako to bude prebiehať v druhom čítaní. Preto sa budem držať toho textu, ktorý tu máme v prvom čítaní. A nemôžete sa diviť, že opozícia má určité obavy s niektorými týmito časťami alebo článkami tohto zákona. Samozrejme sa týkajú hlavne verejných zhromaždení, ale aj takisto priestupkových konaní. Ale sú tam, samozrejme, veci týkajúce sa Slovenskej informačnej služby alebo, samozrejme, renty. To sú tiež veci na diskusiu.
Tie obavy panujú z jednoduchého dôvodu. Máme, máte niekoľko ústavou garantovaných práv a slobôd, ktoré, ako sme zažili za posledných osem alebo deväť mesiacov, boli pod paľbou tejto koalície. Ja len spomeniem, že tie práva, ktoré sú tu, či to je právo ako alebo sloboda prejavu, právo na informácie, právo pokojne sa zhromažďovať, právo slobodne sa združovať, právo na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok základných ľudských práv a slobôd uvedených v tej, v tejto ústave alebo v našej ústave, ak činnosť ústavných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov sú znemožnené a tak ďalej, ďalšie a ďalšie práva. A keď sa tu bavíme práve o práve slobodne sa združovať, máme tu zákon, ktorého druhé čítanie, alebo teda druhé čítanie bolo odložené na september, pretože je naozaj veľmi kontroverzné, a to je napríklad ten návrh zákona o mimovládnych organizáciách, ktoré vy označujete za politické mimovládky. To už to, že to je v rozpore s európskym právom alebo právom Rady Európy a tak ďalej, to si myslím, že začali niektorí vaši kolegovia uvedomovať napriek tomu.
Čiže bolo tu viacero týchto opatrení, ktoré tu boli, týkajú sa aj takisto trestnoprávneho alebo zákona, návrhu zákona, alebo trestnej novely a podobne. Čiže všetko opatrenia, ktoré naozaj nás stavajú do pozoru, a nemôžete sa diviť, že aj tie ustanovenia, ktoré ste tu zadali do tohto návrhu zákona, tak máme obavy. Máme obavy, že dôjde k ich porušovaniu alebo zneužívaniu.
Takisto by som očakával, že keď predkladáte takýto návrh zákona, tak bude tomu predbiehať okrem tej diskusie aj niečo, na základe, niečo na základe nejakých faktov alebo informácií, ktorých nás, ktoré vám pomáhajú definovať tieto jednotlivé články. Ja osobne by som očakával, že by sme po tom, čo tu máme tú diskusiu o tých emóciách, rozpoltenej spoločnosti a tých hrozbách, o ktorých hovoríme, a častokrát ich spomína aj koalícia, že sú tu rôzne iné hrozby, tak by som očakával, že v parlamente príde nejaká správa o aktuálnej bezpečnostnej situácii na Slovensku, ktorá by bola takým akýmsi východiskovým bodom, ktorý by dával predpoklad toho, že aha, tuto sú tie bezpečnostné hrozby, tuto sú tie problémy, ktoré v tejto spoločnosti máme, a poďme sa na základe toho k nim postaviť. A určite medzi ne napríklad renta pre predsedu Národnej rady alebo premiéra nebola. Čiže nevieme, na základe čoho, na základe akých dát a informácií boli tieto články tu zaradené.
Máme tu napríklad aj návrh novely zákona o kritickej infraštruktúre, kde zákonodarca navrhuje zavedenie novej kategórie, tzv. limitovaná informácia, ktorá, samozrejme, nesprístupňuje podľa infozákona informácie a kam budú patriť všetky informácie o činnosti či organizácii štátnej správy, ktoré sa týkajú najmä oblasti zabezpečenia bezpečnosti a obrany štátu a zabezpečenia. To je ďalšia vec, ktorá síce nie je súčasťou tohto lex atentátu, ale takisto vyvoláva obavy, že tu budeme mať ďalšie právo, teda právo na informácie, ktoré bude obmedzené.
A teraz prejdem k tomu návrhu zákona, je to hneď v prvom článku a na to nadväzujúce ďalšie, je nejaká vágna definícia nejakého zarámcovania verejných zhromaždení. Je naozaj vágna, pretože okrem iného zadáva nejaké ďalšie parametre, že všetko bude musieť byť splnené na to, aby sa mohlo verejné zhromaždenie uskutočniť a zásadne mení zákon z roku 1992, ktorý jasne definoval a bol, je to v podstate zákon odrážajúci aj zmeny, ktoré sme tu mali po revolúcii alebo Nežnej revolúcii, teda po komunistickej diktatúre. Prináša so sebou niekoľko rizík.
Jedno to riziko je, že môžu byť, môže byť tento zákon zneužívaný na obmedzovanie alebo rušenie verejných zhromaždení. Vy budete hovoriť, že tieto verejné zhromaždenia nemôžu byť ohrozené, že chcete zachovať ich pokoj a pokojný priebeh. Ale zároveň sa tu spomína, že tento zákon, alebo že akonáhle dôjde k hrozbe, teda že by mohlo dôjsť k narušeniu pokojného priebehu tohto zhromaždenia, tak obec by mala tento, toto podujatie, toto verejné zhromaždenie zrušiť. V prípade, že ho nezruší, tak obci hrozí pokuta 16 500 eur. Čo je ďalšie, naozaj ďalší limitujúci faktor, pretože si veľmi dobre uvedomujeme, že aj vzhľadom na preexponovaný, preexponované rozpočty miestnych samospráv sa tieto budú vyhýbať plateniu pokút a budú sa radšej vyhýbať aj problémom, ktoré s tým môžu byť spojené.
V podstate chcete zabrániť niečomu takému, žeby došlo k nejakému stretu nejakých dvoch protestujúcich skupín. Áno, vždy môže dôjsť k tomu, že môže dôjsť k nejakému narušeniu nejakého poriadku alebo niečo podobné. I keď na Slovensku sme toho zatiaľ, zatiaľ sme toho neboli svedkami, ale bežne sa to stáva. A je to, máme tu viacero takýchto príkladov. Jeden z tých najvypuklejších prípadov alebo príkladov je pravidelný gay pride, ktorý sa koná každoročne v Bratislave a je sprevádzaný protidemonštráciou tzv. pro-choice alebo teda Aliancie za rodinu.
A ja sa pýtam, takže tu takisto hrozí narušenie nejakého pokojného priebehu tohto zhromaždenia alebo tejto demonštrácie? Tak koho zakážete? Zakážete obidve, alebo zakážete iba jednu? Alebo mesto si povie, že radšej nič také nezorganizuje a že to zakáže? A keď to nezakáže, jej hrozí pokuta 16 500 eur. Čiže to je také riziko, ktoré si myslím, že nebolo dostatočne doriešené a môže byť zneužívané.
Môžu vznikať situácie, kedy naozaj budú rôzne skupiny, ktoré budú informované o tom, že sa má konať nejaké zhromaždenie, verejné zhromaždenie nejakej politickej strany, že bude iná politická strana, ktorá bude toto zneužívať. Bude podsúvať rôzne informácie, že hrozí taká alebo onaká potýčka, alebo také alebo onaké narušenie tohto zhromaždenia. Tým pádom v podstate polícia bude musieť konať. Bude musieť informovať obec a tá bude musieť zakročiť, ak nezakročí, znova jej hrozí pokuta.
Ďalším rizikom je, a ja chápem tej pointe, že zakázať demonštrácie pred bydliskom exponovaných osôb. Len takisto je to vágne definované, pretože nejasne, nejasne definuje ten priestor, to bydlisko a akým spôsobom sa môže daná osoba, ktorá sa môže nachádzať v blízkosti tohto zhromaždenia, cítiť ohrozená. Vy sa odvolávate na to, že to bude v nejakých, že sa zakáže v nejakých urbanizovaných oblastiach iba v daných priestoroch a tak ďalej, ten zákon to takisto nedefinuje. My presne nevieme, akým spôsobom to bude definované, kde to bude určené, či to bude robiť obec, alebo kto to bude definovať? Ten zákon to vôbec neurčuje. Takže takisto tu môže dochádzať k situáciám, že zhromaždenia, ktoré boli doteraz organizované, môžu byť jednoducho odmietané alebo zakazované, alebo rozpúšťané, pretože môže sa niekto cítiť nimi ohrozený.
Myslím si, že toto je niečo, čo by si naozaj zaslúžilo dlhšiu debatu. Dlhšiu debatu, aby sme si vedeli zadefinovať lepšie, či a ako s týmto narábať. Myslím si, že aj niektorí moji predrečníci hovorili o tom, že môžete mať niektoré situácie, kedy osoba, ktorá nadobudla majetok pochybným spôsobom, tak na ňu nemôžte poukázať. Nemôžte tam prísť a demonštrovať a poukázať, pozrite sa tento človek, hyperbolizujem, zakúpil zámoček, hej, a nevieme z čoho. Takže a teraz akože tam nemôžme prísť a poukázať na to? Nemôže tam byť žiadne zhromaždenie, nič. Čiže tiež si myslím, že to všetko má svoje limity, má svoje limity.
Ja si uvedomujem, že došlo, došlo v minulosti v prekročeniu takého určitého etického rámca alebo pravidla, kedy sa tieto veci zneužívali, či už v minulosti, či to je ešte za obdobia, kedy Matovič chodil demonštrovať kade-tade, ale potom aj počas covidového obdobia, keď sa chodilo kade-tade demonštrovať, dokonca pred obydlia lekárov, spomeňme napríklad profesora Krčméryho, ktorého chceli obesiť. Čiže áno, ale to takisto si vyžaduje nejakú diskusiu. Vyžaduje si to naozaj dôslednejšie riešenie tejto situácie.
Priestupky, v podstate tento návrh by svojím spôsobom uprednostňoval alebo nadraďoval priestupkové konanie nad trestné konanie. To je niečo, čo sme tu ešte nemali. A nehovoriac o tom, že tu máme GDPR, že to je prelamovanie telekomunikačného tajomstva, sprístupnenie metadát a podobne. Zároveň, čo by bolo tiež zaujímavé sa o tom dočítať v tomto návrhu zákona, v podstate sa išlo až do určitých rámcov slobody slova. Tu sa bavíme, samozrejme, o priestupkovom konaní a o tom, že sa niekto hrubo vyjadruje na sociálnych sieťach alebo už kdekoľvek, emailom alebo akokoľvek. Ja som sa nad tým aj pousmial, keď som to čítal, pretože ja mám s tým svoje skúsenosti a viem, väčšina týchto ľudí, ktorí mi píšu, že akí sú to fanúšikovia koho a nehovoriac o dezinfoscéne a podobne.
Čiže svojím spôsobom by mi to nevadilo, ale predsa len, bola to predošlá opozícia a terajšia koalícia, ktorá chodila v minulom volebnom období a bojovala za slobodu slova a za slobodu názorov. Dokonca chvíľku sme tu mali aj kampaň, že sloboda iného názoru alebo niečo podobné. Už sa to nejakým spôsobom vyparilo, lebo vidíme, že teraz tu máme iný návrh zákona. Čiže asi sa prišlo na to, že to nie celkom korešponduje. Ale ako vidím, znova je tu nejaký iný názor, že by sa to asi malo stiahnuť.
Takže znova, dokazuje to len to, že toto skrátené legislatívne konanie vôbec nebolo domyslené, že je tam niekoľko článkov, niekoľko častí, ktoré neboli premyslené. A budú sa musieť meniť. Čiže celý tento návrh v skrátenom legislatívnom konaní nie je dostatočne domyslený.
Takisto keď sa bavíme o rente. Je to účelové podľa mňa. Keby to bol samostatný nejaký zákon alebo novela zákona o platobných podmienkach ústavných činiteľov alebo niečo podobné, okej, poďme sa o tom baviť. Ale v lex atentát? O zabezpečenie alebo zvýšenie bezpečnosti ústavných činiteľov, je to naozaj účelové. A účelovo ušité v podstate na jednu osobu. Takisto by si to zaslúžilo, keď už sa chceme baviť o rente, normálnu diskusiu. Poďme sa o tom normálne baviť. Akú rentu, v akej výške, pre koho a tak ďalej. Či si to zaslúži len dvojnásobný premiér s plnými, s dvoma plnými funkčnými obdobiami, alebo to môže byť aj niekto iný a tak ďalej. Plus, ja si myslím, že aj tí, ktorí to písali, sa museli rehniť, pretože tam je aj jedna vetička, ktorá hovorí o tom, že prezident, ktorý má právo na rentu, keď spácha úmyselný trestný čin, tak o tú rentu príde. Je to úplne že jasne cielené, presne vieme na koho. Čiže toto sú tiež veci, ktoré sú tak trošku podpásovky v tomto návrhu zákona. Mali by sme sa trošku chovať akože ináč v tejto situácii, tak zmierlivejšie, nazvime to.
A ďalšia vec, ktorá ma naozaj tak trošku zarazila, resp. robí mi úprimne vrásky, to je posilnenie kompetencií Slovenskej informačnej služby. My sa môžeme baviť o tom, že Slovenská informačná služba by mala monitorovať situáciu, už to za zákona dnes má. Dnes by mala monitorovať všetky hrozby, ktoré sa týkajú, samozrejme, ústavných činiteľov a my im dáme teraz paragraf. My im to dávame teraz čierne na bielom, kde im napíšeme, že počúvajte, vy môžte monitorovať politikov. Keď na to príde ten politik alebo ústavný činiteľ, že je monitorovaný Slovenskou informačnou službou a povie, že nechce byť ňou monitorovaný, tak čo, Slovenská informačná služba povie, zachytili sme niekde v priestore, že vám hrozí nejaká hrozba a vy to dokazujte, že je to teda blbosť, hej. Takže ako halo! Ja ten návrh zákona, ktorý tu máme, naozaj uvažujme z dlhodobejšieho hľadiska. Tu sa môže vláda vymeniť o tri a pol roka. Páčilo sa vám to, keby takto nasadzoval niekto SIS-ku a mal, veď to je čierne na bielom, vy ste si to schválili, čo chcete?
Takže ja si myslím, že je tu veľa vecí, ktoré na tomto zákone treba meniť, treba byť obozretný, nekonajme zbytočne zbrklo a rýchlo. Vráťme sa radšej z tej cesty späť. Poďme rokovať o zásadných zmenách v tomto návrhu zákona tak, aby sme sa s tým vedeli dohodnúť a zhodnúť v čo najväčšom počte v tomto pléne.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ja si dovolím dať taký návrh, že, ale skôr ešte poviem, že úprimnú sústrasť celej rodine pána Urbániho a je dobre, že sme si uctili jeho smrť minútou ticha, len chcel by som poprosiť pre väčšiu úctu a dôstojnosť aj úctu voči zosnulému, či by tieto návrhy aj nejaké, teda spomienku na pána poslanca nebolo možné prednášať v parlamente ináč ako v rifliach a v teniskách, ako to prednášal pán Jarjabek. Myslím si, že z úcty k zosnulému by to bolo určite lepšie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán predsedajúci, doobeda bolo prerokovaných, zdá sa mi, šesť bodov, hlasovalo sa o jednom alebo o dvoch. Bolo by možné, keď už teda nedodržuje sa pravidlo, že sa hlasuje o tých bodoch, ktoré boli prerokované, aspoň informovať Národnú radu, že prečo sa nehlasuje aj o tých zvyšných bodoch, ktoré boli prerokované?
Ďakujem pekne.

Pán Gašpar, garantujem vám, že keby ste robili nejakého šéfa stolárskej dielne a váš syn by robil, ja neviem, niekde v autoservise (povedané so smiechom), nikoho by netrápilo, kde býva a za čo tam býva. Prosím? (Reakcia z pléna.) Nie. Čo tým chcem povedať? Že keby robil v nejakom civilnom zamestnaní, dobre, tak možno som nenašiel vhodný príklad. Chcel som tým povedať, že keby ste robili mimo politického priestoru, tak niko... možno keby ste robili v Googli, to je jedno, hej, vyberte si, čo vám pasuje, tak pardon, keď som nevybral vhodný príklad. Ale nikoho by netrápilo, kde bývate, za čo bývate, skade na to máte. Šli ste do politiky, musíte zniesť.
Viete, čo bolo výsadou politiky? Že cnostní muži išli do politiky. Cnostní muži. Muži, ktorí niečo v živote dokázali, niečo ktorí vedeli, išli do politiky a rozprávali o tom, že ako tú krajinu, išli vzorom, išli príkladom. Čo my sme urobili zo slovenskej politiky? Tu sa jeden skrýva pred druhým, skade to má, nemá to, nepýtajte sa ma, ochráňte ma, ja nechcem, neviem (povedané so smiechom), viete, smiešne. Kde sú nejaké starorímske zásady cnostných mužov? Vôbec to tu nie je.
Pán Gašpar, nenariekajte, že sa pýta niekto, že skade má váš syn na ten dom. Ja neviem ani, pre mňa za mňa, šiel do politiky, je v politike? Tak nech sa páči.
A viete, vy prichádzate o level vyššie, že si idete vyamnestovať tie nezrovnalosti zákonom, hej, že už sa nepýtajte, už nám tu neprotestujte, už nám tu nič nerobte, už sme si to dokonca schválili väčšinou, že je to už teda v poriadku, už to je aj protizákonné sa pýtať. Lebo to bude tá mentálna skratka. Už bude protizákonné sa pýtať, že odkiaľ kto nadobudol niečo, nejakú nehnuteľnosť a či vôbec na ňu mal a či na ňu môcť, vôbec vedel na ňu zarobiť.
Je ešte toho veľa čo povedať, skúsim možno, neviem, zvážim, či sa prihlásim.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec. Ja si myslím, že tvoje vystúpenie je veľmi dôležité pre porozumenie tej citlivosti práva zhromažďovať sa a ja si myslím, že je naozaj veľmi dôležité si tu hovoriť aj exaktné príklady, ktoré prichádzajú do úvahy, a hľadať naozaj tú hranicu, ktorá je proste správna a dobrá. A toto je asi najviac naozaj to, čo nás vyrušuje na tomto návrhu, že je tu množstvo vecí, je to pomerne rozsiahla právna úprava, ktorá sa má hneď prijať, a takýto citlivý rez tu nie je vidno. Naopak, skôr je to hrubý rez priamo aj cez zhromažďovacie právo a vnímame to ako nebezpečné, že aj akokoľvek sa na to pozeráme, že koalícia môže mať dobrý úmysel, tak jednoducho môžme odoprieť ľuďom základné právo v situáciách, kedy to bude dôležité uskutočniť podľa pravidiel, ktoré máme dnes, a tie nové pravidlá, ktoré chcete zaviesť, tak im to už neumožnia a nebude to jednoducho pre zdravú demokratickú spoločnosť dobré.
A naozaj sme neprišli zatiaľ na žiadny dôvod, prečo to musí ísť tak rýchlo, prečo musíme takto zasahovať do zhromažďovacieho práva, k tomu ste nám vlastne nedoniesli žiadny dôkaz takejto náhlosti, nutnosti, nevyhnutnosti takto to teraz riešiť. Toto jednoducho na stole nemáme, tak potom asi veľmi ťažko môžete očakávať, že proste vieme to prijať a najmä keď vlastne aj tá diskusia s nami prebieha veľmi v zúženom priestore.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia, prvé čítanie môžem teda skúsiť troška viac rozviesť niektoré skutočnosti, ktoré som spomínal v tej procesnej časti a rozmýšľam, ako to celé uchopiť, a aby to dávalo nejaký zmysel. Ja ešte taký malý dovetok, a som rád, že je tu aj pán minister Kaliňák, že on keď včera otváral prvé čítanie, ja som sa zdvihol, ale nebol to znak nejakej arogancie alebo niečo, len ja som mal dohodnuté niečo, ja by som si ho veľmi rád vypočul, ale či verí, či nie, ja som si ho vypočul doma, hej, že čo vlastne povedal, aj pána Gašpara, aby som teda vedel a aby som bol teda v obraze. Čiže to som chcel povedať len na taký, procesnú časť, lebo má zmysel sa počúvať, má zmysel sa počúvať, obzvlášť tých, ktorí aj niečo povedia, častokrát sú medzi nami ľudia, ktorí len tak to rozbalia a na konci nevieme, o čom vlastne. Takže to som si dal tú pozornosť, že som si to, že som si ich vypočul zo záznamu.
Je dôležité zistiť, že čo sa ešte objaví v druhom čítaní, aké pozmeňováky, lebo boli avizované, a to je dobré, že boli avizované, len ten rozsah, zatiaľ ktorý bol špecifikovaný, sa mi zdá malý. Lebo tam podľa mňa tých úskalí je o niečo, je o niečo viac. Čiže preto využijem toto moje prvé čítanie na to, aby som teda upozornil na nejaké úskalia, ktoré môžu byť, a budeme mať šancu sa s nimi vysporiadať v tom druhom čítaní v rámci nejakých pozmeňovákov. To dávam teda ako také otvorené otázky, hej, že čo by sa mohlo, aby sme sa zbavili nejakej nejednoznačnosti možnej.
Dovolím si tvrdiť, že som, celkom tomu rozumiem, špeciálne z pohľadu zhromažďovacieho práva, som človek, ktorý, keby ste si na Starom Meste skontrolovali, možno nahlásil 200, hej, nejakých akcií, takže celkom poznám aj tú realitu toho, hej, že čo vznikajú, aké situácie, a asi by možno aj stálo za to si niekoho vypočuť, ktorý má s tým nejakú skúsenosť. A tú skúsenosť mám. A na čo teda chcem upozorniť, dúfam, že sa to nebude javiť chaotické, ale tú prípravu som mal relatívne krátku, lebo sme v SLK. A v tejto časti sa budem venovať tomu obmedzeniu toho zhromažďovacieho práva a uvidím ako stihnem, potom by som skúsil definovať aj tú rentu.
Čo sa týka obmedzenia zhromažďovacieho práva, tak včera som to spomínal, považujem to za vec, ktorá sa teda nemení teda že dvakrát do týždňa, je to zákon z roku deväťdesiat, je to základný kameň uhoľný demokracie, čo ako sa nám môže nepáčiť, ale patrí k demokracii a demokracia stvorila aj nás. Aj my sme tu preto, že je demokracia. Keby tu bola totalita, ja som v zahraničí alebo vo väzení skrz moju povahu, hej, čiže ja som jej vďačný za veľa, hej, a poväčšine väčšina z nás by tu nebola, keby tu bola nejaká totalita, hej. Vo väzení za to, nieže by som niečo ukradol, ale že by som teda svoje názory prejavoval takým spôsobom, že by to tá totalita nerada sa na to pozerala. Čiže sme jej vďační za veľa, keď už za nič iné, tak za ten plat, ktorý tu berieme, tak by sme mali veľmi opatrne vážiť na miskách váh, hej, že ako ideme s tým uhoľným kameňom hýbať a naozaj ideme s ním hýbať dosť zásadne pod rúškom nejakého, teda že niečo sa stalo.
Pravdou je, že niečo sa stalo, to, čo sa stalo, bolo závažné, ja som tu včera povedal, zopakujem aj teraz, bola to tragédia, je mi to ľúto, bolo to hrozné, chvála pánu Bohu to dopadlo iba tak, ako to dopadlo, prajem skoré uzdravenie. Ale to sa stáva. Keď idete do bane, tak niekedy vás aj zavalí, keď robíte potápača, niekedy vás aj pritlačí. Keď robíte politika, nie je to moc časté, ale stáva sa to, že sa stanete obeťou niekoho, v tomto prípade človeka, ktorý pravdepodobne bol už aj možno mentálne trošku inde, ako že nebol objednaný snajper, ale bol to človek, ktorý vlastne si frustroval svoju frustráciu takým, riešil svoju frustráciu takýmto hrozným spôsobom.
No, čiže toto sa stalo a teraz to, že sa to stalo, vy teraz prichádzate s návrhom riešení, ktoré akože to majú vyriešiť, veľmi dobre to povedal kolega Grendel, že nestalo by sa to, keby to platilo? Viete, kebyže toto, čo navrhujete, to v tej Handlovej by sa nestalo? Podľa mňa to nemá žiadnu kauzalitu, hej, s tým, že či by sa to stalo, alebo nestalo, podľa mňa by sa to stalo tak či tak, nemalo to absolútne, lebo vy nič kauzálne neriešite s tým, čo sa v Handlovej stalo. Vy nehovoríte, že premiérovi dáte zdvojenú ochranku, vy nehovoríte, že premiérovi dáte ochranku, ktorá sa pôjde, ja neviem, učiť do Mosadu alebo pôjdu sa učiť niekde do Ameriky, budú z nich ochrancovia, lebo krv mala byť na tele ochrancu, nie na tele premiéra. To je základná poučka, tí ľudia berú za to plat. Tí ľudia berú za to plat, že chránia premiéra, nie seba. Viete, to je tá kauzalita toho, že čo sa stalo a ako idete toto riešiť. Nie, vy ste prišli s riešeniami, ktoré búrajú základné kamene, ak dovolíte, ja by som vás, ma to ruší. (Rečník hovorí smerom k spravodajcovi.) Neviem teraz, kde som prestal. Viete, že toto by som očakával, že príde v nejakom tom návrhu, nie, vy prídete z niečoho, čo s tým nesúvisí, že teda budete obmedzovať zhromažďovacie právo.
A teraz, že čo otvárate, akú skrinku, hej, a skúsim to z toho zákona pozrieť. V tom zákone sa hovorí, že vy môžte zakázať iba zhromaždenie a zákon hovorí, čo nie je zhromaždenie. Teda ja keď urobím niečo, čo nie je zhromaždenie, potom to nikto nemôže zakázať. Odhliadnuc teraz od toho, že či to, že to chcete zakázať a v tých prípadoch je správne, ale zákon hovorí jasne, vy môžte zakázať iba zhromaždenie. A vôbec môže, dobre, tak niekto môže, nejaká autorita, hej, ale zákon aj hovorí, čo je zhromaždenie. A viete, čo nie je zhromaždenie? Zhromaždenie nie je podujatie spojené s nejakou ponukou služieb. Čiže vy môžte spraviť nejaké stretnutie sa ľudí, v rámci ktorého budete ponúkať bezplatné poradenstvo ako lepšie žiť, a už to asi podľa zákona nebude zhromaždenie, lebo to, áno, zákon hovorí, že čo nie je zhromaždenie, toto je jedna z možností, ako určitý strapec ľudí nenazvať zhromaždením v zmysle tohto, tohto zákona.
Rovnako nie je zhromaždenie, a tu si pomôžem citátom, aby som, teda nepomôžem, lebo som si mobil zabudol tam, ale zhromaždenie nie je aj niečo, čo teda sa nevyjadrujete nejako k tým zásadným otázkam, hej, proste len tam ste. Čiže vy môžte urobiť nezhromaždenie niekde a budete tam len ticho stáť. A v tomto prípade vám to nikto nemôže zakázať, lebo obec môže zakázať iba zhromaždenie. A vy môžte niekde ticho stáť, lebo nebudete vyjadrovať akýkoľvek názor, nebudete dávať akýkoľvek pohľad na nič, nejakú žiadnu príčinnú sú... len tam proste ticho budete stáť. Lebo možno už len bude stačiť ticho stáť, lebo už veľa o tom bude povedané. Teda nebudete na zhromaždení, bude to nezhromaždenie, to nemôžte zakázať, ergo ho môžte reagovať. Naozaj tam vznikajú skutočnosti, ktoré by stáli za to sa s nimi vysporiadať, lebo potom môžme dôjsť k problému.
Vy ešte hovoríte, viete, aj tuná včera trošku nie bokom, ale tak skraja to poviem, sa predseda KDH zadúšal, jak teda sviečková a neviem čo, ale pred obydliami nie. (Povedané so smiechom.) V jeho prípade by som to aj páchal, že prečo nie pred obydliami, ale ináč by som to chcel povedať, vy prísne vzaté môžte nedovoliť alebo zakázať modlenie sa za uzdravenie farára. To sa bežne robí. Modlili sa, dobre, to bolo v Taliansku, ale modlili sa keď umieral sv. Ján Pavol II., sa ľudia na Svätopeterskom námestí modlili. Aj teraz sa zvykne, je taká, že sa ľudia idú modliť pred dom. Prísne vzaté, a zase, zase záleží od uhla výkladu tohto ustanovenia, môže, alebo nemôže? Lebo zákon pozná nejaké ustanovenie, že zhromaždenia sa nepovoľujú, pokiaľ ich organizuje cirkev alebo cirkevné spoločenstvo. A znova idete na tenký ľad, lebo potom nakoniec sa dozvieme, že keď bude nejaké, niečo, čo nemôže robiť bežný smrteľník, ale cirkev môže, viete, zase že čo môže alebo nemusí urobiť vo vnímaní spoločenstva aj vo vzťahu k cirkvám a náboženským spoločenstvám. Ja neviem presne kto, či len registrovaný alebo náboženské spoločenstvo môže byť aj v menšieho, nielen registra, a to si urobí niečo, lebo ony, ich akcia nie je zhromaždením v zmysle tohto zákonu, ony to urobia, bežný smrteľník to nemôže urobiť. Teraz nevieme, o čom to bude, či to bude za dobro, za zlo, ale za niečo to proste bude, ale bude to iritovať, lebo ony môžu a občania nemôžu.
Naozaj tam máte, pán spravodajca, veľa otvorených položiek, ktoré môžu mať vskutku zvláštny výklad. A neviem, jak sa s tým chcete vysporiadať, ja teraz napríklad viem, že pozmeňovák bude aký, že no dobre, tak nemôžte, viete, že čo to, keď budete chcieť sa modliť za zdravie, tak môžte, ale nemôžte kričať, že je ten človek zlý, lebo zhromaždenie je aj v negatívnom, aj v pozitívnom zmysle. Viete, robíte pozitívne zhromaždenie, že chcete niekoho, mu poďakovať, chcete ho pochváliť, chcete mu popriať veľa zdravia, hej, nebudete ho môcť robiť prísne vzaté. Zákon nerozlišuje, že či pozitívne, alebo negatívne, on hovorí len zhromaždenie, resp. nezhromaždenie.
Čiže čo som tým chcel povedať, neviem, či sa mi to celkom podarilo, že dávajte pozor. Uhoľné kamene sa nestavajú tak, že ráno sa zobudím, Kali, daj tam dačo, potom ustúpime v niečom, aby to prešlo. Takéto návrhy zákonov to sú zákony, na ktorých stojí tento svet. Ak ľuďom sa zakážete zhromaždiť, musíte mať ale fakt dobrý dôvod. A už keď to chcete povedať, tak to uvaľte podobne, podrobne a pozorne, aby nevznikali nejaké zvláštne situácie, že nakoniec bude stáť nejaký strapec ľudí, ktorí budú len ticho stáť, lebo budú nezhromaždení v ten daný moment, alebo bude strapec ľudí niekde, kde by podľa vášho zákonu nemal stáť a bude tam stáť, lebo je to spojené s ponukou služieb a budú tam ponúkať bezplatné, aby to nebol nejaký že daňovo iný problém, tak bezplatné poradenstvo a budeme sa tu hrať na mačku a myš. Budeme sa tu hrať na to, kto s kým ako vybabre. Budeme drobiť tú demokraciu. Demokracia je o tom, buď môžeš, alebo nemôžeš.
Prečo tak extenzívne nastupujete k tým obydliam, čím je tá svätosť toho obydlia? Včera som to povedal, dnes to zopakujem. Ak slušne žijete, ak ste si slušne na to zarobili, nie sú tam nejaké pochybnosti, ak je to slušná stavba, ja s mojimi 20-ročnými skúsenosťami, pán Gašpar, vám garantujem, že neviete tam spraviť demonštráciu, neviete. Možno spravíte jednu, kde si nahajrujete po 20 euro demonštrantov, vám tam prídu za tých 20 euro s tak, budú sa tak tváriť ako kyslé ohurky, ale na druhý deň, na druhýkrát ich už tam nezoženiete, neviete urobiť. Takže z čoho vyplýva tá obava, áno, pár pomätencov, poblúdencov sa možno niekde na určitý moment zoskupí, ale ich to tiež prestane baviť. A kvôli týmto nejakým pomätencom, poblúdencom idete rúcať kameň uhoľný?
Ak boli nejaké, tento typ protestu alebo aktivizmu nejako že silnejšie zarezonovali, tak to bol mestský park v Košiciach, to je pravda, ale znova zopakujem to, čo som včera povedal, to je mestský park a v tom mestskom parku bolo nejaké športové centrum, kde zhodou okolností bývali nejakí ľudia, ale viete, ak sú pravidlá, tak platia pre všetkých, aj pre predsedu parlamentu. Tak keby, ja vám garantujem, keby pán Paška nebýval v mestskom parku a nebýval v budove, ktorá bola skolaudovaná ako športové centrum, tí ľu... (reakcia spravodajcu), ale preukázal, ale teraz iné, dokončím to, čo som chcel, hej, že tak vám garantujem, že by sa mi nikdy nepodarilo nagenerovať tých ľudí tam prísť, nikdy. Rozumiete, že to, že tam prišlo, to bolo skrz tie okolnosti. A to, že sa, s Bonaparte nemám nič, aleže to, že áno, že aj Bonaparte boli, podľa mňa sa ťahali zbytočne dlho a možno už určitý moment boli obťažujúce, aleže to, že zarezonovali, hej, že boli, zarezonovali v spoločnosti, to tiež nebolo len tak, že preto. Ja vám garantujem, keby Robert Fico býval niekde v normálnej nehnuteľnosti, tak mu nikdy nebude stáť ani na prvýkrát toľko ľudí, nieto že ešte desaťkrát.
Viete, tu minule, ja vám to ešte tak poviem, minule tu ste, neviem kto, novinári dokonca molestovali Roberta Fica, že 30 rokov v politike a tu sa, sa tu zamýšľalo, že či má na nejaký byt niekde nad hlavnou stanicou. Ja vám poviem, že ja by som nad hlavnou stanicou nebýval nikdy. Je to síce akože lukratívna štvrť, ale stále je to nad hlavnou stanicou a ja tam večer chodím na kalváriu a tam tie vlaky počuť, všetko, no nie je to bohviečo, ten byt možno nejaké peniaze stál, ale ja by som sa nezavzdušňoval tuná nad tým, že či premiér po 30 rokoch v politike si dokáže kúpiť 300-tisícový, 400-tisícový byt. Dokáže. To by bol slabý premiér, keby nedokázal. Proste dokáže. A vám garantujem, a už teda aj keby neboli tieto hrozné okolnosti, tak ani teraz by nikto nenageneroval masu ľudí ísť tam niekde, ja neviem, kde to tam vlastne je, ísť tam protestovať pod ten byt. Až možno ešte dokončím k tomu, že tu ste sa nad Robertom Ficom zamýšľali, že či za 30 rokov si zarobí na byt nad hlavnou stanicou a niektorí ľudia vám nevadia, ktorí po troch rokoch vo funkcii si stavajú haciendy, a to už nikoho netrápi, že z čoho. A to je tá, to je tá tragédia politiky slovenskej, že ľudia chcú bývať tam, na čo nezarobili.
Takže viete, tá kauzalita bola v tom, to, že tie protesty tam boli preto, lebo to bolo zlé, to niečím smrdelo, celý Bonaparte smrdel, tam bolo porušené všetko možné, od začiatku po koniec, cez územné rozhodnutie, cez stavebné povolenie, všetko. O jedno podlažie navyše, každé podlažie o pol metra vyššie, v rozpore s územným plánom, všetko tam bolo zlé, tak sa nečudujte, aj mne osobne, že som bol nahnevaný na Bonaparte, áno. Ale teraz idete urobiť len kvôli tomu, že teda že nikde sa už nebude môcť, lebo však niekto si postaví, ja neviem kde, v Medickej záhrade, si to vybaví, postaví si tam nejakú latifundiu, hej, a ešte nebudeme vedieť za čo a my budeme mať teda obmedzenie mu ísť tam niečo povedať?
A ešte k tým nejakým nedorobkom alebo k tým otvoreným otázkam, ktoré máme šancu vyriešiť v druhom čítaní. Pán predkladateľ, pred obydlím, a teraz ako budete definovať, čo vlastne bude to, obydlie asi vieme právne definovať, súdy by mali uvážiť, čo je, aleže čo bude tá vzdialenosť, to by ma zaujímalo. Ak vy exaktne definujete vzdialenosť pri iných budovách 50 metrov a napríklad tuná nedefinujete vzdialenosť pri tom obydlí, a tak sa pýtam, bude to 10 metrov, bude to 20 metrov, 30, od čoho to bude vzdialenosť? Od osi domu, od stredu domu, od kraja domu, od ríne, od bránky, viete, že kto teda, aký bude výklad toho, že to bude svojvôľa, alebo to bude nejaké, že čo bude nejaký judikát, kto vytvorí nejaký precedens alebo do dôvodovky to dáte, skúsme aj o tom sa porozprávať. Už keď tých ľudí nechcete niekde pustiť, tak čo teda bude tým, viete, aby tam znova nevznikla nejaká nejednoznačnosť. Sa mi to kráti, ale teda aby, nechcem, aby som ja tu vyzeral, že ja orodujem za to, aby ľudia chodili protestovať pred domy politikov.
Garantujem vám, politik, ktorý slušne žije, dobre žije, to, čo má, na to si zarobil, nenagenerujete masu, aby mu stála pred domom, to vám garantujem, ani na Slovensku. Takže to. Najlepšia obrana nie je zákon, najlepšia obrana je žiť tak, aby ste v tých ľuďoch nevytvorili ten pocit, že zrovna ku vám majú ísť.
Kolega to tu spomínal, aj tie skutočnosti, že vlastne vy môžte sa stať narušiteľom nejakého zhromaždenia. Môžte tam ticho stáť. A teda dobre, ja sa priznám, že ja som aj nielen ticho stál, ale však som za to dostal. Viete, ja som narušil míting kotlebovcov, zboxovali ma kotlebovci, potom ma v Antone, o tom je video, potom v Antone ma zboxovali policajti (povedané so smiechom), tak a ešte som bol CPZ-ke osem hodín. Čiže ja som za to zaplatil, hej, a dobre, ja som, vedel som, do čoho idem, ale tuná ten iný príklad, že podľa mňa ľuďom berete právo vyjadriť svoj názor? Že teda že čo, ako sa to bude posudzovať, že vám pochodujú náckovia, viete, a toto je pre mňa srdcová vec, že pochodujú vám náckovia po ulici a nemám, nemám právo tam aspoň stáť? Nedovolíte mi tam aspoň stáť a povedať, že nesúhlasím s vami? Ja viem, že je to možné otočiť aj reverzne, že pôjdu antináckovia a náckovia, viete čo, nech tam stoja, pokiaľ nebudú, ja neviem, hádzať vajcia, nech tam stoja. No.
Viete, ale to je tá demokracia. Demokracia, viete, na demokra... demokraciu si musíte zaslúžiť. My sme ju dostali o niečo skôr, ako sme mali, ale skúsme aj ten rýchlokurz dorobiť. Tá demokracia je o tom, že to zvládneme, tie rozdielne názory. Úplne ofenzívne to chytáte, proste chytáte to zle, zlým spôsobom. Dostal som sa iba v zásade k tomu zhromažďovaciemu právu, chcel som ešte niečo k tej rente, ale uvidím teda, aká bude atmosféra na vás a sa prihlásim prípadne ešte pís... v ústnej, v ústnej rozprave, som dokončil to z pohľadu tej renty.
Čiže, pán predkladateľ aj páni ministri, v dobrom teraz. V dobrom som sa snažil položiť na stôl nejaké nezrovnalosti, hej, a že čo s tým. Aby nevznikali, by som povedal, že taká divná pachuť z toho, že čo to vlastne ste tam schválili.
Ďakujem pekne.