Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, politicky si asi nepomôžem, ale vystúpim k tomuto bodu a budem chcieť byť takým hlasom, malým hlasom v púšti, ktorý hovorí opatrne, lebo to nevychádza, opatrne, lebo to nevychádza. Pozrite sa, moja politická kariéra, už sa jej tu dotkol aj pán Tomáš, nie je bohvieaká, uznávam, ale za jedným si stojím stále, že som nikdy nebol populista a nikdy ním už nebudem. Za to mi to nestojí. Podľa mňa ľudia by mali vedieť hovoriť aj veci, ktoré sa ťažko počúvajú. Ja som naozaj čítal tú knihu od JFK Portréty odvahy, potom údajne sa písalo, že to nepísal on, ale ja som teda v tom, že to písal on, kde popisuje rôzne príbehy odvahy, politickej odvahy niektorých politikov, ktorí hovorili veci, ktoré sa ťažko počúvali a ktoré ľudia nechceli počuť, ale bolo pre tú chvíľu enormne dôležité, aby zazneli. Ja vôbec nemám takú ambíciu sa dostať do nejakej takej knihy, ale podľa mňa ten hlas antipopulistu, a to sa tu teda pochválim, že to ja v tej fotke v tých sociálnych sieťach už nejakých šesť-sedem rokov mám ako antipopulista, čiže som, naozaj som silne proti populizmu, lebo zabíja. Populizmus zabíja, skôr či neskôr na to prídeme, dlhy odpisuje len a len vojna, nikto nič v zásade lepšie nevymyslel na odpisovanie dlhov, treba ich vracať, tak ma prekvapuje a fascinuje tá ľahkosť bytia, ako by Kundera povedal, našich politikov, myslím, že to Kundera napísal, opravte ma. Hej, že jak teda lárom-fárom, mirnix-dirnix, miliarda sem, miliarda tam. Kde zarobili? Kde sme teda zarobili. Viete, že keby sme mali tak, že okej našetrili sme, podarilo sa niečo, našetrili sme niečo, objavili sme niečo, na niečo geniálne sme prišli, tak dáme. Nie to vôbec neprichádza. Prichádzajú len, len rozdávanie mirnix-dirnix, žiaľ, tak to poviem a ja viem, že si politicky nepomôžem, pozrite sa, ja som prežil aj mimo politiky, prežijem aj teraz, ale ten hlas musí zaznieť. Musí zaznieť aj pravicový hlas ľudí, ktorí proste neplávajú na vlne populizmu, ľudia, ktorí majú zodpovednosť a ktorí povedia férovo, že to nevychádza. Naozaj to nevychádza. Ani teoreticky to nevychádza.
Pán minister tu sám spomenul milión sto je, myslím, starobných dôchodcov, so všetkými tými dôchodkami, invalidnými, vdovskými, to niekde na úrovni, nepasujem sa, že viem všetky čísla úplne korektne, ale niekde, pre ľahkosť výpočtu, niekde na úrovni možno jedna a pol. (Reakcia navrhovateľa.) Nie, nie, to vy hovoríte o sume, ktorá to bude stáť, ja hovorím, že koľko je poberateľov. (Reakcia navrhovateľa.) Jedna celá štyri. Tak to som sa chcel, to som rád, že sme sa aspoň na tomto zhodli, lebo aspoň na faktoch by sme sa mali zhodnúť. Niekde tak som to mal na pozadí, že niekde na úrovni jeden a pol milióna je poberateľov rôznych typov dôchodkov, čo je prísne vzaté podľa mňa veľa z pohľadu toho, že nás je päť a pol. Viete, pre jednoduchosť výpočtu, to je niekde na úrovni skoro 30 %. Je to podľa mňa, neviem, jak tento výpočet vychádza v iných krajinách, hej, že pomer obyvateľstva a pomer ľudí, ktorí berú nejaký typ dôchodkovej dávky, mne toto číslo sa zdá vysoké. Až moc by som povedal.
Teraz tých päť a pol milióna, alebo teraz koľko nás je, keď máme jeden a pol milióna poberateľov dôchodkových dávok, máme cirka milión detí a ľudí do 18 rokov, tí ešte nerobia, hej, tým ešte treba, takže nám zostáva, pre ľahkosť výpočtu, tri, nie, dobre počítam, opravte ma. Teraz pol milióna ľudí sme vyhnali preč, najkvalitnejších, najšikovnejších, najvzdelanejších, najvýkonnejších, to všetko nám utieklo, čiže z tých troch si ešte odrátajme päťsto a ostáva tých dva a pol. Tretíkrát sa vrátim. Môžte to, prísne vzaté, trošku posudzovať aj ako nekorektné alebo nie, nepoviem to.
Tých dva a pol milióna ľudí, čo tu zostane, má určitú kapacitu generovania nejakých príjmov, hej, a v tých príjmoch generovania odvodov, všetci dobre vieme, povedzme si pravdu, že to nevychádza. Dôvody sú rôzne. Samozrejme, za všetko môže Radičová, ale keby sme už chceli byť trochu korektní, tak musíme povedať, a nechceme vojnu, aby tie dlhy za nás odpísala, tak musíme začať rozmýšľať, že ako sa to dá ustáť a že či nenastal čas byť zodpovedný. Či nenastal čas povedať niektorým ľuďom, prepáčte, musíme to cielene, adresne fokusovať, proste sú ľudia naozaj s nízkymi príjmami, z toho, čo máme, potrebujeme ten fókus urobiť normálne tak laparoskopicky, nájsť, identifikovať, im pomôcť. A nie tým, čo majú výsluhové dôchodky, tým čo majú nejaké eštebácke dôchodky, čo majú veľké dôchodky. A ja sa nechcem nikoho dotknúť, majú, podľa mňa aj títo uznajú, tí, čo majú veľké, a ja poznám niektorých ľudí, ktorí majú relatívne vysoké dôchodky, hej, a ja nemyslím, že sa tu budú, že vám tu budú stáť s transparentom, že proste to budú pociťovať ako životnú krivdu, dokonca by som si povedal, že tí ľudia majú ten široký rozhľad a obzor v sebe, že uznajú tú dôležitosť tej chvíle. Preto ma zaráža, hej, že s ľahkosťou, ako sa tu mirnix-dirnix 830. Všetkým vo výške priemerného, nič, bez žiadneho fókusu, bez žiadneho cielenia, žiadna laparoskopia, hej. Dneska vám satelit dokáže zamerať číslo ŠPZ-ky a my tu na Slovensku nevieme identifikovať, čo tu furt počúvam tie výhovorky, že prečo platíme energie aj Bašternákovi na tej jeho vile tuná kúsok odtiaľto, ktorú mu súd teraz vráti, a po zmene Trestného zákonníka mu všetko odpustia, ešte mu odškodné budeme platiť, hej. Prečo aj jemu platíme elektriku, lebo to vraj nevieme, naozaj schopnosti ľudstva sú enormné, ale okolo Slovenska je Čínsky múr alebo nejaký múr karpatský múr, ktorý nedovolí prieniku technológií na to, aby sme vedeli identifikovať problém.
Takže máme tu 13. dôchodok proste pre všetkých, pre každého, 830 a potlesk sa bude čakať. Ja nebudem tlieskať. Chcem veriť, že sa nájde ešte aj zopár politikov alebo čo sa javia ako politici. Ja som neúspešný, pán minister, kľudne, ja som neúspešný, počúvajte pre mňa za mňa, ja som tak neúspešný, ako len neúspešný politik môže byť a ako neúspešný politik hovorím, že je to hrubo nezodpovedné takto narábať s verejnými financiami s tak podvyživenou Sociálnou poisťovňou. Myslím, že to tu kolega Maroš Viskupič hovoril v inom prípade, že koľko bude potrebovať doložiť. Nevychádza to. Požičiavate si draho. Peniaze sú drahé. Nevyrábame, zatiaľ som nenašiel žiaden tuná návrh, ktorý by zvýšil ekonomický rast, neviem teda či ten Trestný zákon či zníženie premlčacej doby za znásilnenie bude mať vplyv na to, že sa budú zvyšovať výnosy štátu a budeme potom vedieť ľahšie generovať. Nevychádza vám to, ale napriek tomu s tým sem chodíte a budete si žiadať potlesk.
Chcem veriť, že nebudem sám, ja teda určite nebudem tlieskať a nechcem si pohnevať všetkých dôchodcov, koniec koncov aj moja mama je dôchodkyňa a kopu ľudí, ktorých poznám, sú dôchodcovia, ale ja verím v tú ich schopnosť toho pohľadu, že je namieste opatrne, opatrne. Ak sú peniaze, vravíte, že sú, tak dajte, zvýšte mesačne. Prečo potrebujete mať tých dôchodcov jak takých, také, viete, jak to tie sliepky, jak niekto tak kŕmi a oni sa tak zhŕknu, tí ľudia, a ono sa sype. A potrebujete si tam dať tú ceduľku a zakričať, akí ste vy smerohlasáci a ako im to robíte. Tak ak máte, tak zvýšte mesačne, koniec koncov asi to aj viacej sa dá oceniť, hej, však ako to dostanú jednorazovo, hej. Nie, vy to potrebujete urobiť tak, potrebujete to dať do zákonu, potrebujete potrebujete to ešte nazvať, keby som bol teda v kabale čísel, tak poviem 13. dôchodok. Tá trinástka nás vyjde draho. Trinástka je svojím spôsob nešťastné číslo, hej, jak sa takto, ako pre koho, tak ja si myslím, že pre nás bude problematická. Mali by sme tak trochu pribrzdiť s tým, že a ľuďom povedať, že na peniaze sa robí. Koniec koncov oni to tí ľudia vedia, len politici, ktorí nasadli... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
