Videokanál klubu

Pán poslanec Hargaš, no tento návrh zákona bol nielen pripravovaný ešte počas minulého volebného obdobia, ale dokonca bol aj predložený do legislatívneho procesu v Národnej rade a teda bolo to riešené práve tým druhým spôsobom, ktorý tu už bol spomenutý, teda nebol to samostatný zákon, ale centrálny informačný systém bol súčasťou zákona o štátnej službe, čiže bolo, bolo tam použité aj to alternatívne riešenie. Žiaľ, alebo teda žiaľ, no, nebol, nebol ten návrh schválený, lebo sa o ňom rokovalo, rokovalo až v apríli predchádzajúceho roku, už keď sa teda volebné obdobie chýlilo dramaticky ku koncu, nemám teda detailné porovnanie oboch tých návrhov, ale za ten návrh, ktorý bol v minulom, v minulom období, nehlasoval ani vtedy opozičný poslanec pán, pán Erik Tomáš napríklad.
Tak ale teda chcel som k tomu, že áno, keď je to dobre pripravené, tak je dobre pripravené aj preto, že keď sa návrhy pripravujú dlhodobo, keď k nim prebieha riadne medzirezortné pripomienkové konanie, keď zamestnanci ministerstiev dostanú priestor pre to, aby ten návrh pripravili, tak je ten návrh spracovaný kvalitne, a teraz bez ohľadu na to, či si myslíme, že treba takú úpravu, netreba, má sa to urobiť inak, ale pokiaľ ide o tie, o tie formálne náležitosti, tak fungujú. A potom sú iné typy zákonov, ktoré sú politické, keď sa politická moc rozhodne, že chce nejaký zákon a potom to vidno aj na tých doložkách a na tých dôvodových správach, ako je to presvedčivé, ako je to dobre spracované, alebo nie.

Ďakujem pekne za slovo. Skúsim teda reagovať na kolegov.
No presne, ako hovoril kolega Hlina, dnes si požičiava Slovensko na úrovni Talianska. To je momentálne najmenej dôveryhodná krajina Európy. Čiže požičiavame si jednoducho draho. A sme rovnako málo dôveryhodní, čiže budeme mať problém nielenže si požičiavať draho, ale vôbec si aj požičiavať. No ako sme na tom s tým dlhom? Šesťdesiatosem miliárd je náš aktuálny hrubý štátny dlh a blížime sa k 60 % hrubého domáceho produktu. To sú čísla pre malú otvorenú ekonomiku, ktoré sú už toxické.
Ale aby som teda len nekritizoval, zmysel by malo vlastne naviazať zvyšovanie dôchodkov fakt na ekonomiku, na to, na schopnosť vygenerovať dodatočné zdroje a tu naviažem na pána kolegu Richtera, že áno, presne tak. Ono treba robiť aj to, aby proste sa podporovala ekonomika, aby sme boli konkurencieschopnejší, aby sa ten koláč zväčšoval, aby bol väčší hrubý domáci produkt, z toho, samozrejme, aj tá časť, ktorá sa dostane do štátu a aby teda následne boli zdroje aj na sociálne, či zdravotné, či všetky ostatné účely. Ale, bohužiaľ, toto zatiaľ ešte z vlády nevidieť, necítiť. Proste iba sa rozdáva, iba ten populizmus. Ja verím a dúfam, že prídu aj opatrenia fakt na podporu ekonomiky. Lebo to je jediná cesta, ako sa dá fungovať.
Čo sa týka ešte výšky toho, čo treba doplatiť do Sociálnej poisťovne, no v tomto roku je to 1,6 mld. Proste my potrebujeme na vyplatenie tých dôchodkov, ktoré budú schválené, ďalších 1,6 mld., ktoré sa teda, sú transferom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Viskupič, upozornil si na to, že ide sa rozdávať z niečoho, čo nemáme, čo tak trochu mení alebo posúva tú pôvodnú paradigmu medzi pravicovou a ľavicovou politikou. Ja som tu už v predchádzajúcej rozprave spomínal, tam sme, myslím, riešili to dotovanie výroby Kofoly, že súčasná vláda prevracia tú slávnu, ten slávny výrok Ronalda Reagana o tom, že ak sa to hýbe, zdaň to, ak sa to stále hýbe, tak zareguluj to a ak sa to prestalo hýbať, tak to začni dotovať. Tak naša vláda začne dotovať, hoci sa to ešte stále hýbe, a potom to ešte bude mimoriadne zdaňovať ako nezdravé sladené nápoje. A tuto je to niečo podobné, lebo kedysi to fungovalo tak, že pravicové vlády umožnili ekonomický rast, umožnili ekonomike fungovať, naakumulovali sa nejaké zdroje, ktoré potom ľavicové vlády prejedali alebo prerozdávali. Len bohužiaľ, a teraz, samozrejme, že to nie je iba pri týchto 13. dôchodkoch, je to už, už dlhodobejšie, nie je to iba na Slovensku, tak aby sa mohlo rozdávať rôznymi formami, tak sa krajina zadlžuje. Čiže nerozdávame z toho, čo už máme, čo už máme naakumulované vďaka dobrému fungovaniu hospodárstva, ale štát rozdáva peniaze, ktoré nemá, respektíve má ich iba fiktívne, lebo musí si na to požičať a bude, bude to potom museť splácať, a teda ide to z jedného vrecka do druhého, nie je to adresné.

Ďakujem pekne.
Pán kolega, dobre, že zaznieva tento hlas a ešte si ho dovolím doplniť, že to tu tak aj zaznieva v tom, v tých politických diskusiách, že teda však ešte tá úroveň zadlženia je taká, aká je, ešte nás to pustí a neviem čo, no ja by som to také nadšenie nemal, hej, lebo my už teraz vieme, že potrebujeme veľa si požičať. A teraz si namodelujte situáciu, že my vieme, že si potrebujeme veľa požičať, ale nám nechcú požičať. Rozmýšľal niekto z kompetentných aj nad tým, že to môže nastať, a to môže nastať. Viete, úverová schopnosť je nejaká, aj štátu. Určitý moment vám tí ľudia povedia, a z čoho mi to chcete vrátiť? Z čoho, však tam už sa nedobije z tej biedy nikto nič, tam je to ohrozené. Samozrejme, pri štátoch sa to riziko vyhodnocuje ináč, ale nám sa to môže stať. My sa nespoliehajme, že Taliansko, Taliansko má Koloseum, Taliansko má more, Taliansko má históriu. My sa neporovnávajme s Gréckom. Gréci sa zľakli, keď Nemci povedali, že idú brať ostrovy. Čo nám prídu brať? V Revúcej krčmu, keď tu vidím pána predsedu. Viete, že čo bude, čo budú, ako budú uplatňovať tie pohľadávky (povedané so smiechom), že čo budú vyhodnocovať ako bonitnú záležitosť na umorenie dlhu?
Dajme pozor, ja viem, že to chutí, že to fascinuje rozdávať z cudzieho. Podľa mňa by to mal byť trestný čin, rozdávať z požičaného by mal byť podľa mňa trestný čin. Rozdávať z vyrobeného, kto chce, nech si rozdá, jeho zodpovednosť. Ale rozdávať z požičaného by mal byť trestný čin, podľa mňa. Dajme pozor, kam sa rútime.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne pár slov a asi to tiež bude tak, ako kolega, kolega Hlina, že teda nebude to politicky podporujúce samého seba, ale bude to férové a bude to skutočne zasa o peniazoch.
V prvom rade, áno, aj ja vnímam medzigeneračná solidarita je dôležitá. Áno, všetkými desiatimi hovorím, že za. Vnímam aj to, že špeciálne starodôchodcovia naši majú skutočne nízke dôchodky. Je to pravda. Rozumiem aj každému jednému dôchodcovi bez ohľadu na jeho príjem, že sa poteší dodatočnému dôchodku, dodatočnému príjmu. Chápem, aj môj otec je dôchodca, chápem, rozumiem, je to prirodzená ľudská vlastnosť. Rozumiem aj politickému kontextu našich kolegov z koalície, rozumiem. Rozumiem aj medzigeneračnej solidarite. To tiež treba povedať. No ale povedzme si, čo je a čo už nie je medzigeneračná solidarita.
No čo je medzigeneračná solidarita, samozrejme, je to, že aby sme dnešnými našimi sociálnymi odvodmi, ktoré všetci platíme, aby sme sa nimi skladali na dnešné dôchodky pre našich dnešných dôchodcov, samozrejme. Tie odvody nie sú malé, všetci to vieme, vnímame, vidíme to na páske. Takisto medzigeneračná solidarita je aj to, ak sa dnes, keď veľa ľudí pracuje, keď naša demografická situácia je v tomto momente v poriadku, aby sme teda časť tých odvodov dávali do II. piliera a aby teda na osobných dôchodkových účtoch si nimi ľudia šetrili na svoje budúce dôchodky. Aj toto je medzigeneračná solidarita, v budúcnosti to bude odľahčovať ten priebežný dôchodkový systém, úplne súhlasím.
No medzigeneračná solidarita však už nie je míňať viac ako krajina, jej pracujúci ľudia sa dokážu na dôchodkoch vyzberať. Medzigeneračná solidarita nie je ani to, čo sa udialo nedávno v konsolidačnom balíčku, a to je okresávanie II. piliera, pretože tým míňame dnes na úkor budúcnosti. Proste toto nie je medzigeneračná solidarita, toto, ja to volám, že to je medzigeneračné vyžieranie. Medzi týmito dvoma pojmami fakt treba rozlišovať a treba to ľuďom hovoriť.
A nastavenie, ktoré teraz ide vláda prijímať, o ktorom teraz rokujeme v prvom čítaní, je jednoducho pre slovenské verejné financie neudržateľné, tak ako to idú nastaviť, je to jednoducho neudržateľné, to treba každému jednému občanovi povedať. Vláda si v podstate žije búdu aj na samého seba, alebo samú seba a populizmus ju dobehne. Povedzme si, ako to bolo doteraz, veď aj doteraz sme mali nejaký 13. dôchodok, bol nastavený ako sociálna dávka, áno, tiež to bolo obeťou populistických náletov, ale zodpovednému hospodárovi, zodpovednému ministrovi financií to dávalo možnosť vyplácať ako 13. dôchodok toľko, koľko si v danom, v danom roku dokáže teda krajina dovoliť, hej. No a teraz vlastne jednoducho to už bude tak, ako aj pán minister povedal, pre tento rok 830 mil., pre ďalší ešte viacej, je to jednoducho zákonné, povinné a vláda proste, minister financií bude nútený tie peniaze nájsť, bližšie poviem, ako ich nájde.
No a k tomu 13. dôchodku ako sociálnej dávke, tam bola určitá sociálnosť, hej, 300 euro sa platilo dôchodcom s najnižšími príjmami, teda tí dostanú v aktuálnom roku plus 300, a tí, ktorí mali doteraz najvyššie dôchodky, tí mali tú najnižšiu sadzbu tých 50, tým pribudne v tomto roku až 550. Toto by sa tiež dalo obhájiť ako určitá zásluhovosť, veď tí, čo viacej platili, proste majú vyššie dôchodky, tak viacej platili aj do toho I. piliera, alebo teda do priebežného. Ale toto by sa dalo obhájiť vo Švajčiarsku, alebo v nejakom ropnom emiráte, nie na Slovensku, kde jednoducho si na kompletný 13. dôchodok musíme požičať. Fakt celý 13. dôchodok na Slovensku ide na úkor zvýšenia štátneho dlhu. Takto to je a žiadny obed nie je zadarmo, aj toto treba proste ľuďom hovoriť. Na všetok populizmus, ktorý, áno, pomohol, pomohol tejto vláde vyhrať voľby, vidím to aj ja, ale jednoducho doplatia na to ľudia a aj to zaplatia. A ja rozumiem, pán minister je minister sociálnych vecí, prečo by on hovoril, odkiaľ na to tie peniaze zobrať, tak férový minister by povedal aj á, dáme ľuďom, bé, odkiaľ na to vezmeme, tak ale dovolím si to ja teda povedať namiesto pána ministra, ako to vlastne v tej štátnej kase v tomto roku vyzerá a ako to bude vyzerať v najbližších rokoch.
V prvom rade asi všetci vnímame, že naša demografická situácia je do budúcna najhoršia v celej Európskej únii, proste ten náš úbytok pracovnej sily, úbytok mladých ľudí bude najvýraznejší v celej Únii a aj preto my máme najmenej udržateľné dlhodobé verejné financie. Toto sú fakty, ktoré nehovorím ja, to hovorí proste Eurostat. Toto si nás všetko počká.
No, zároveň my máme problém už dnes a dnes ten systém mal byť fakt schopný, schopný fungovať a generovať tie peniaze, on by to aj bol schopný, len nesmelo by sa to populisticky zvyšovať nad tú úroveň proste, ktorá je udržateľná. Každopádne v tomto roku, a toto je už rozpočet tejto vlády, je naplánovaný deficit 7,9, takmer 8 mld. eur, 8 mld. eur na tento rok. To znamená, znamená to, že týchto 8 mld. eur si budeme musieť požičať, zároveň, samozrejme, si musíme požičať ešte aj na, proste na splácanie starého dlhu, čiže realita je tá, že Slovensko si tento rok musí požičať 10 mld. eur pri úrokoch medzi 3 až 4 %, to sakra nie je málo, to je extrémne rozdiel oproti tomu, keď sme si požičiavali pred tromi rokmi za nulu, ale ešte stále to nie je dosť, proste ešte stále, už si Slovensko ani nevie požičať viacej ako tých 10 mld. ročne na finančných trhoch, ale dobre, je ešte nejaká finančná rezerva, hotovostné rezervy štátu, takže to, čo ešte bude treba na dosplácanie dlhov, to sa teda použije z toho a zníži to hotovostnú rezervu Slovenska. Takáto je tá situácia a takto to vyzerá.
Čo to znamená? Tá dlhová služba, to znamená, čo nás stojí splácanie, splácanie dlhov pre tento rok, to som zasa, mám tu tabuľky z rozpočtu, je 1,6 mld. eur, okej, dôchodcom ideme dať 830, ale toto si treba pozrieť. Na splácanie dlhu dá táto krajina 1,6 mld. Zamyslime sa, čo by sme všetko mohli mať, keby sme nemali, keby sme neboli zadlžení a keby sme nepokračovali takýmto extrémnym spôsobom v zadlžovaní sa. Ešte stále to nie je najhoršie, pretože na budúci rok pribudne ďalších aspoň 7 mld. ďalšieho dlhu a ďalší rok ďalšie a proste tá dlhová služba porastie budúci rok k 2 mld. a v ´26 to bude až takmer 2,5 mld. eur.
To sú jednoducho čísla, ktoré sa nedajú, nedajú udržať a najhoršie je na tom to, že ak sa krajina dostane do problémov, to je to, čo hovoríme často o tej gréckej ceste, tak vo finále na to nakoniec doplatia práve tí najchudobnejší, práve tí najbiednejší, to sa aj v tom Grécku stalo, oni jedného dňa normálne museli škrtnúť 30 % z dôchodkov, normálne tým ľuďom prišlo z mesiaca na mesiac o 30 % menej, a to boli v situácii, kedy ale ešte boli radi, že im vôbec ten zvyšok prišiel. Pretože boli v situácii, že to je pekné, že mali bankomatovú kartu, pekné, že našli bankomat, ale strčili ju tam a nič z neho nevyliezlo. Toto, toto je problém, ale dobre, možno sa nestaneme až do takejto situácie, ale ani tá situácia predtým nie je veselšia, pretože, okej, Európska únia má, samozrejme, viacero, viacero mechanizmov, ktoré zabránia krajine sa dostať až na takýto extrém, a to použije Únia aj voči nám, ale to znamená to, že proste budeme jednoducho odsúdení na chudobu, nám ešte skôr než proste krach štátu hrozí to, že Slovensko bude chudobné. A budeme chudobná ako krajina a budeme chudobní aj ako jej občania. A najhoršie bude práve tým, ktorých pán minister najčastejšie spomína, proste práve tým, ktorí sú na tom najslabšie sociálne, finančne, zdravotne, akokoľvek. Toto si treba uvedomiť, toto je odvrátená strana populizmu a toto si, prosím, vážení kolegovia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, politicky si asi nepomôžem, ale vystúpim k tomuto bodu a budem chcieť byť takým hlasom, malým hlasom v púšti, ktorý hovorí opatrne, lebo to nevychádza, opatrne, lebo to nevychádza. Pozrite sa, moja politická kariéra, už sa jej tu dotkol aj pán Tomáš, nie je bohvieaká, uznávam, ale za jedným si stojím stále, že som nikdy nebol populista a nikdy ním už nebudem. Za to mi to nestojí. Podľa mňa ľudia by mali vedieť hovoriť aj veci, ktoré sa ťažko počúvajú. Ja som naozaj čítal tú knihu od JFK Portréty odvahy, potom údajne sa písalo, že to nepísal on, ale ja som teda v tom, že to písal on, kde popisuje rôzne príbehy odvahy, politickej odvahy niektorých politikov, ktorí hovorili veci, ktoré sa ťažko počúvali a ktoré ľudia nechceli počuť, ale bolo pre tú chvíľu enormne dôležité, aby zazneli. Ja vôbec nemám takú ambíciu sa dostať do nejakej takej knihy, ale podľa mňa ten hlas antipopulistu, a to sa tu teda pochválim, že to ja v tej fotke v tých sociálnych sieťach už nejakých šesť-sedem rokov mám ako antipopulista, čiže som, naozaj som silne proti populizmu, lebo zabíja. Populizmus zabíja, skôr či neskôr na to prídeme, dlhy odpisuje len a len vojna, nikto nič v zásade lepšie nevymyslel na odpisovanie dlhov, treba ich vracať, tak ma prekvapuje a fascinuje tá ľahkosť bytia, ako by Kundera povedal, našich politikov, myslím, že to Kundera napísal, opravte ma. Hej, že jak teda lárom-fárom, mirnix-dirnix, miliarda sem, miliarda tam. Kde zarobili? Kde sme teda zarobili. Viete, že keby sme mali tak, že okej našetrili sme, podarilo sa niečo, našetrili sme niečo, objavili sme niečo, na niečo geniálne sme prišli, tak dáme. Nie to vôbec neprichádza. Prichádzajú len, len rozdávanie mirnix-dirnix, žiaľ, tak to poviem a ja viem, že si politicky nepomôžem, pozrite sa, ja som prežil aj mimo politiky, prežijem aj teraz, ale ten hlas musí zaznieť. Musí zaznieť aj pravicový hlas ľudí, ktorí proste neplávajú na vlne populizmu, ľudia, ktorí majú zodpovednosť a ktorí povedia férovo, že to nevychádza. Naozaj to nevychádza. Ani teoreticky to nevychádza.
Pán minister tu sám spomenul milión sto je, myslím, starobných dôchodcov, so všetkými tými dôchodkami, invalidnými, vdovskými, to niekde na úrovni, nepasujem sa, že viem všetky čísla úplne korektne, ale niekde, pre ľahkosť výpočtu, niekde na úrovni možno jedna a pol. (Reakcia navrhovateľa.) Nie, nie, to vy hovoríte o sume, ktorá to bude stáť, ja hovorím, že koľko je poberateľov. (Reakcia navrhovateľa.) Jedna celá štyri. Tak to som sa chcel, to som rád, že sme sa aspoň na tomto zhodli, lebo aspoň na faktoch by sme sa mali zhodnúť. Niekde tak som to mal na pozadí, že niekde na úrovni jeden a pol milióna je poberateľov rôznych typov dôchodkov, čo je prísne vzaté podľa mňa veľa z pohľadu toho, že nás je päť a pol. Viete, pre jednoduchosť výpočtu, to je niekde na úrovni skoro 30 %. Je to podľa mňa, neviem, jak tento výpočet vychádza v iných krajinách, hej, že pomer obyvateľstva a pomer ľudí, ktorí berú nejaký typ dôchodkovej dávky, mne toto číslo sa zdá vysoké. Až moc by som povedal.
Teraz tých päť a pol milióna, alebo teraz koľko nás je, keď máme jeden a pol milióna poberateľov dôchodkových dávok, máme cirka milión detí a ľudí do 18 rokov, tí ešte nerobia, hej, tým ešte treba, takže nám zostáva, pre ľahkosť výpočtu, tri, nie, dobre počítam, opravte ma. Teraz pol milióna ľudí sme vyhnali preč, najkvalitnejších, najšikovnejších, najvzdelanejších, najvýkonnejších, to všetko nám utieklo, čiže z tých troch si ešte odrátajme päťsto a ostáva tých dva a pol. Tretíkrát sa vrátim. Môžte to, prísne vzaté, trošku posudzovať aj ako nekorektné alebo nie, nepoviem to.
Tých dva a pol milióna ľudí, čo tu zostane, má určitú kapacitu generovania nejakých príjmov, hej, a v tých príjmoch generovania odvodov, všetci dobre vieme, povedzme si pravdu, že to nevychádza. Dôvody sú rôzne. Samozrejme, za všetko môže Radičová, ale keby sme už chceli byť trochu korektní, tak musíme povedať, a nechceme vojnu, aby tie dlhy za nás odpísala, tak musíme začať rozmýšľať, že ako sa to dá ustáť a že či nenastal čas byť zodpovedný. Či nenastal čas povedať niektorým ľuďom, prepáčte, musíme to cielene, adresne fokusovať, proste sú ľudia naozaj s nízkymi príjmami, z toho, čo máme, potrebujeme ten fókus urobiť normálne tak laparoskopicky, nájsť, identifikovať, im pomôcť. A nie tým, čo majú výsluhové dôchodky, tým čo majú nejaké eštebácke dôchodky, čo majú veľké dôchodky. A ja sa nechcem nikoho dotknúť, majú, podľa mňa aj títo uznajú, tí, čo majú veľké, a ja poznám niektorých ľudí, ktorí majú relatívne vysoké dôchodky, hej, a ja nemyslím, že sa tu budú, že vám tu budú stáť s transparentom, že proste to budú pociťovať ako životnú krivdu, dokonca by som si povedal, že tí ľudia majú ten široký rozhľad a obzor v sebe, že uznajú tú dôležitosť tej chvíle. Preto ma zaráža, hej, že s ľahkosťou, ako sa tu mirnix-dirnix 830. Všetkým vo výške priemerného, nič, bez žiadneho fókusu, bez žiadneho cielenia, žiadna laparoskopia, hej. Dneska vám satelit dokáže zamerať číslo ŠPZ-ky a my tu na Slovensku nevieme identifikovať, čo tu furt počúvam tie výhovorky, že prečo platíme energie aj Bašternákovi na tej jeho vile tuná kúsok odtiaľto, ktorú mu súd teraz vráti, a po zmene Trestného zákonníka mu všetko odpustia, ešte mu odškodné budeme platiť, hej. Prečo aj jemu platíme elektriku, lebo to vraj nevieme, naozaj schopnosti ľudstva sú enormné, ale okolo Slovenska je Čínsky múr alebo nejaký múr karpatský múr, ktorý nedovolí prieniku technológií na to, aby sme vedeli identifikovať problém.
Takže máme tu 13. dôchodok proste pre všetkých, pre každého, 830 a potlesk sa bude čakať. Ja nebudem tlieskať. Chcem veriť, že sa nájde ešte aj zopár politikov alebo čo sa javia ako politici. Ja som neúspešný, pán minister, kľudne, ja som neúspešný, počúvajte pre mňa za mňa, ja som tak neúspešný, ako len neúspešný politik môže byť a ako neúspešný politik hovorím, že je to hrubo nezodpovedné takto narábať s verejnými financiami s tak podvyživenou Sociálnou poisťovňou. Myslím, že to tu kolega Maroš Viskupič hovoril v inom prípade, že koľko bude potrebovať doložiť. Nevychádza to. Požičiavate si draho. Peniaze sú drahé. Nevyrábame, zatiaľ som nenašiel žiaden tuná návrh, ktorý by zvýšil ekonomický rast, neviem teda či ten Trestný zákon či zníženie premlčacej doby za znásilnenie bude mať vplyv na to, že sa budú zvyšovať výnosy štátu a budeme potom vedieť ľahšie generovať. Nevychádza vám to, ale napriek tomu s tým sem chodíte a budete si žiadať potlesk.
Chcem veriť, že nebudem sám, ja teda určite nebudem tlieskať a nechcem si pohnevať všetkých dôchodcov, koniec koncov aj moja mama je dôchodkyňa a kopu ľudí, ktorých poznám, sú dôchodcovia, ale ja verím v tú ich schopnosť toho pohľadu, že je namieste opatrne, opatrne. Ak sú peniaze, vravíte, že sú, tak dajte, zvýšte mesačne. Prečo potrebujete mať tých dôchodcov jak takých, také, viete, jak to tie sliepky, jak niekto tak kŕmi a oni sa tak zhŕknu, tí ľudia, a ono sa sype. A potrebujete si tam dať tú ceduľku a zakričať, akí ste vy smerohlasáci a ako im to robíte. Tak ak máte, tak zvýšte mesačne, koniec koncov asi to aj viacej sa dá oceniť, hej, však ako to dostanú jednorazovo, hej. Nie, vy to potrebujete urobiť tak, potrebujete to dať do zákonu, potrebujete potrebujete to ešte nazvať, keby som bol teda v kabale čísel, tak poviem 13. dôchodok. Tá trinástka nás vyjde draho. Trinástka je svojím spôsob nešťastné číslo, hej, jak sa takto, ako pre koho, tak ja si myslím, že pre nás bude problematická. Mali by sme tak trochu pribrzdiť s tým, že a ľuďom povedať, že na peniaze sa robí. Koniec koncov oni to tí ľudia vedia, len politici, ktorí nasadli... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Dovolím si ja reagovať, už keď teda bola SaS-ka oslovená. No takto. V prvom rade, samozrejme, aj my podporujeme rozvoj nových technológií, rozvoj zelených technológií, samozrejme, čím menej CO₂ v ovzduší, tým lepšie, toto je naprosto všetko jasné. Ale treba vo všetkom vidieť zdravý rozum, aj napríklad tie tepelné čerpadlá verzus plyn. Lebo to je o tom, že akýkoľvek nový dom, jasné, tepelné čerpadlo dáva zmysel, moderná technológia, okej, ale zároveň majme na mysli to, že my sme krajina v Európe, ktorá je najviac plynofikovaná, my máme veľké investície urobené proste do plynu a nemá zmysel proste za každú cenu proste rušiť niečo, čo funguje a vie fungovať dlhšie. Čiže fakt že podporovať, jasné, tepelné čerpadlá, ale so zdravým rozumom a nechať to existujúce, to ešte roky, roky bude fungovať. To je jeden pohľad.
Ďalší pohľad ešte stihnem, aj tie spaľovacie motory. Zasa, zdravý rozum, samozrejme, veď voľakedy boli parné lokomotívy, potom dieselové, dneska chodia väčšinou na elektriku, nikto ich nerušil a proste ten vývoj dospel k tomu, že tá, že tá elektrická lokomotíva je silnejšia, efektívnejšia, vo finále lacnejšia, ale nikto to nezakazoval. Aj tie spaľovacie motory, ten zákaz je absolútne zbytočný a kontraproduktívny, aj príroda najlepšie funguje, keď je variabilná, aj stolička so štyrmi nohami stojí lepšie ako na jednej nohe. Toto všetko treba, treba nechať tak, jasné, možno sa tá elektromobilita presadí tak, že vytlačí tie spaľovacie motory, ale prečo to robiť nasilu. Navyše ak je Európa v niečom dobrá, tak vo, špičková vo svete, tak vo výrobe spaľovacích motorov, sami si ideme rušiť výhodu, ktorú máme voči ostatnému svetu a ideme do závis... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, chcem sa teda tiež vrátiť k tomu, o čom sme hovorili aj pri skrátenom legislatívnom konaní, ktoré Národná rada odhlasovala pri hlasovaní o jedenástej hodine. A teda rád by som nejako celkom bližšie pochopil alebo lepšie ako doteraz tie dôvody. Lebo teda chápem, že vláda si povedala, že agentúra na podporu štátneho nájomného bývania má byť v rukách, zjednoduším to, vlády a nie predchádzajúceho parlamentu a teda miesto ľudí, ktorých si tam cez minulý parlament dosadila SME RODINA zrejme, tak tam chce mať svojich ľudí, chce to mať pod kontrolou, chce mať možnosť odvolávať tých ľudí. A agentúra pre podporu štátneho nájomného bývania nie je nezávislý regulačný orgán, tak áno, tam asi nebude sa Európska únia ozývať, že nemá sa vstupovať do nezávislého postavenia nejakej vládnej agentúry a keď sa zmení funkčné obdobie jej členov, no tak to bude už potom na nich, či nejako budú individuálne namietať, že bolo zasiahnuté do ich práv. To asi tuto nikto o to veľkú bitku nebude, nebude zvádzať.
Ale stále sa nejako pokúšam dopátrať a teda ani po prečítaní, ani po vypočutí si návrhu na skrátené legislatívne konanie, ani toho prvého čítania som nepochopil, že v čom konkrétne hrozí ten, ten problém, ak by povedzme tam ostalo súčasné osadenstvo alebo súčasné vedenie tej agentúry normálneho, z hľadiska normálneho výkonu tých funkcií, ktoré si má agentúra plniť. Pán minister napísal meno Jakab na papier a ukázal mi ho, ale ja by som bol teda rád, keby sme dostali aj nejakú takú odpoveď, ktorá bude, bude obsiahlejšia, len ako povedať že Jakab.
Ďakujem.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Kolega, ďakujem pekne za vystúpenie. Ja trošku využijem, že pán predsedajúci nepočúva, ale zneužijem situáciu a obrátim sa na pána ministra. Pán minister, len ťa poprosím, keby si vedel filozoficky teda povedať postoj aktuálnej vlády, nešiel som do rozpravy, ale len opakujem túto moju otázku, že ako to teda vidíš so samotnou agentúrou, samotným nájomným bývaním a toto ak by sa dalo. Ideálne v rozprave, ale však aspoň teda v tom záverečnom slove.
Ďakujem pekne.

Ďakujem kolegyni aj kolegom za reakcie.
Pani poslankyňa Hanuliaková, ono nie je to celkom tak, že, že oni to, čo kritizovali pred voľbami, si teraz osvojili a postupujú, postupujú tak, ako to, čo kritizovali. Oni tak postupovali aj v minulosti, aj v minulosti, lebo to nie je, že SMER a HLAS sú prvýkrát pri moci, teda HLAS áno, ale jeho, jeho predstavitelia boli súčasťou SMER-u, ktorý už trikrát vládol. A áno, správali sa takto vrátane, vrátane toho skracovania legislatívneho konania aj v situáciách, keď na to neexistovali zákonom stanovené dôvody. A takže nie je to nijako prekvapivé. Prekvapivé je možno to, že, že tu z opozície kritizovali veci, ktoré predtým robili, ale to, že teraz ich znova robia, aspoň mňa teda osobne až tak neprekvapuje, napriek tomu sa snažím poukazovať na to, keď vidím, že tie dôvody naplnené nie sú.
Pán poslanec Hlina, no neviem, najprv si ma napomenul, že nemám provokovať a potom si provokoval ešte viac, tak už tiež som zvedavý na ten náklad, čo nás tu čaká, a predpokladám, že bude až v záverečnom slove, na ktoré sa nebude dať reagovať a nie, a nie v rozprave, ale tak možno nás pán minister milo prekvapí.
A, pán poslanec Viskupič, áno, je to tak, že ak chce štát niekomu peniaze dávať, tak niekomu inému musí tie peniaze zobrať a obvykle je to tak, že ten, komu ich zoberie, vie s tými peniazmi hospodáriť lepšie ako štát, aj ako ten komu ich, komu ich dáva. Takže väčšinou takéto formy pomoci nemajú veľký zmysel.