Videokanál klubu

Ďakujem pekne, pár poznámok k vystúpeniu pána poslanca Stachuru.
Miesta pre rezidentov, ktoré sú vďaka Lekárskemu odborovému združeniu dnes iba v nemocniciach, sú nedostačujúce. Napríklad Univerzitná nemocnica Bratislava, takto, začneme tým, že nemocnice ako také nemajú zvyčajne svoje vlastné všeobecné alebo pediatrické ambulancie určené pre kapitovaných pacientov, to znamená, ten rezident sa v rámci nemocnice nemá kde oboznámiť s tou prácou, jedine že môže ísť naozaj na obvod k nejakému inému pediatrovi alebo všeobecnému lekárovi. Univerzitná nemocnica v Bratislave tuším šesť rezidentov dokáže stroviť pre dospelých, hej, teda všeobecných lekárov pre dospelých, šesť za rok, viac si ich nedokážu prehnať svojimi kapacitami, to znamená, my máme aj kapacitný problém, ktorý by nám, samozrejme, bol vyriešený, kebyže umožníme, že tým zamestnávateľom môže byť aj niekto iný. Veľmi podčiarkujem slová Oskara Dvořáka, že nič iné sa nemení, to znamená, rozsah toho vzdelávania a tak ďalej musí zostať rovnaký. A v tomto smere my, my, som si až teraz spomenul na tú argumentáciu pána Visolajského, keď navrhoval, aby sa to celé zrušilo, a my sa to snažíme teraz opraviť. Jeho argumentácia bola, že keď robia lekári rezidentský program tak, že sú zamestnaní v ambulanciách, tak tí ambulantní lekári to celé falšujú, vytvárajú virtuálnu dochádzku, aby nemuseli tí rezidenti chodiť do nemocníc a aby muklovali na, na obvode. Tak ale to znamená, že niekto porušoval platné pravidlá fungovania toho rezidentského programu a keď sa takýmto spôsobom porušujú také pravidlá, to je jedno, či je to v ambulancii, alebo aj v nemocnici, kde sa to deje rovnakým spôsobom, že sa podpisujú fiktívne účasti, tak netreba kvôli tomu vylievať, samozrejme, s vaničkou aj tú vodu.
Ďakujem.

Áno, ja len, ďakujem, veľmi stručne. V zásade sme sa zhodli na tom, že, že je to potrebné urobiť, je to dobrý nápad, aj so spravodajcom, aj s navrhovateľom. Azda by som možno skomentoval tých výpalníkov. Ja si asi nebudem dávať pozor na svoj slovník a budem toto slovo v súvislosti s Lekárskym odborovým združením používať pravidelne, pretože nepovaž... ostatné slová by boli eufemizmami. Pamätám si ten rok 2011 pri prvom štrajku lekárov, kde si vyštrajkovali vyššie mzdy, a tie konkrétne anekdoty, ktoré z tohto obdobia mám, mnou natoľko otriasli, že o niektorých kolegoch medzi lekármi si nemyslím, že sú to kolegovia, sú to naozaj výpalníci.

Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, príjemné piatkové popoludnie. Máme tu pred sebou návrh, ktorým sa kolega Dvořák pokúša opraviť, čo táto snemovňa pokazila v decembri 2022 po štrajku lekárov, ktorým si, kde si vydieraním, naozaj vydieraním ľudí tejto krajiny a vydieraním tejto snemovne vytrucovali bezprecedentné navýšenie miezd, za ktoré slovenskí pacienti nič nedostali, len predĺžené čakacie doby na poskytnutie zdravotnej starostlivosti a zníženú výkonnosť nemocníc. A pri, ja to musím podčiarknúť, bolo to hanebné zlyhanie Hegerovej vlády a bola to bezpodmienečná kapitulácia Hegerovej vlády voči požiadavkám výpalníkov z Lekárskeho odborového združenia.
A nezostalo len pri tom, že sme v zdravotníctve stovky miliónov eur presmerovali z ambulancií do nemocníc. Ambulantný sektor dnes živorí a dnes v ambulantnom sektore je problém sa dostať k termínu u špecialistu, sú tam poplatky a tak ďalej. Nielen to sa stalo, ale zároveň Hegerova vláda bezprecedentným spôsobom kapitulovala aj pred ďalšími požiadavkami lekárskych odborárov, bohu vďaka, že nie pred všetkými, že niektoré zostali len v memorande, ako napríklad trestná stíhateľnosť riaditeľov nemocníc za to, že nemajú dostatok personálu. Ale jedna z tých vecí, ktorá sa tam dostala, je teda zrušenie rezidentského programu v ambulanciách. Je to taká nočná mora Petra Visolajského, nemocničného pediatra, ktorý si myslí, že v ambulantnej pediatrii sa nič nerobí, že sa tam ľudia flákajú a je dôležité, aby sa budúci pediater naučil naozaj pracovať a to sa môže naučiť vraj len v nemocnici. Je to nezmysel. Je to nezmysel a dokazujú to úspešné prípady úspešných rezidentských praxí v ambulanciách slovenských lekárov, či už všeobecných lekárov pre dospelých, alebo všeobecných lekárov pre deti.
Strana Sloboda a Solidarita nesúhlasila s tým, aby Hegerova vláda kapitulovala pred požiadavkami odborárov, a strana Sloboda a Solidarita sa opakovane pokúšala opraviť chyby, ktoré sa do zákona dostali. Čiže okrem iného aj tento rezidentský program sa v minulom volebnom období pokúšala moja kolegyňa Janka Bittó Cigániková opraviť. Neúspešne. Tak hádam sa to teraz podarí Oskarovi.
Čo ma jedine mrzí, je, že ste nás nezobrali na tú listinu, že by sme sa pod to podpísali, keďže to bola aj naša téma v predchádzajúcom volebnom období. Hádam nabudúce už bude tá spolupráca konštruktívnejšia a lepšia. Ničmenej tento návrh podporujem, pretože si myslím, že je dôležité, aby mali poskytovatelia ambulantnej starostlivosti možnosť rezidentov zamestnávať, aby sa títo rezidenti učili pracovať v ambulantných podmienkach. Dokonca ako krajský lekár pre Bratislavský samosprávny kraj sme to mali a máme stále v schválenej stratégii, že chceme robiť krajské rezidentské miesta. Len krajské rezidentské miesta nemôžem robiť, keď nemám nemocnicu. V Bratislave, bohužiaľ, teda kraj nemá nemocnicu vlastnú, krajskú. A dá sa to urobiť len v prípade, keď to bude naozaj povolené v zákone.
Čiže budem veľmi rád, vážená snemovňa, keď tento zákon podporíte a pomôžete tým vyriešiť mnohé ďalšie problémy.
Jeden z mnohých ďalších problémov je, že nemáme dostatok ambulantných lekárov, ktorí by mohli v tých ambulanciách pracovať dostatočné množstvo hodín a v prípade, že tam bude mať rezidenta, tak tento rezident po istom čase dokáže pracovať aj samostatne, má na telefóne svojho, svojho školiteľa a vieme tak vyriešiť časť problémov s nedostatkom pracovnej sily.
A ešte jeden moment by sme tu mohli prípadne potom neskôr odhaliť, a to je slúženie ambulantnej pohotovostnej služby. V prípade služieb na APS-kách, ktoré v prípade pediatrie minulý rok boli veľmi turbulentné, a dokonca hrozilo, že sa bude musieť snemovňa kvôli tomu párkrát stretnúť, pediatri štrajkovali. No, tak kým v ambulantnej pohotovostnej službe pre dospelých platí, že túto službu môžu slúžiť aj neatestovaní lekári v prípade, že sú prijatí, sú v nejakom procese atestácie, majú za sebou ukončených, ukončenú nejakú časť toho rezidentského vzdelávania alebo atestačného vzdelávania, v pediatrii to zatiaľ možné nie je. A to spôsobuje, že na tých pediatrických pohotovostiach môžu slúžiť tým pádom dnes len atestovaní pediatri, ktorých je menej, stále menej, a nemôžu tam slúžiť takí, ktorým povedzme do tej atestácie chýba jeden rok. V prípade dospelákov to možné je, v prípade detí to možné nie je. A takých lekárov je dnes dosť, ktorí sú v rezidentskej príprave, chceli by slúžiť akútne veci, chceli by to ohmatať, ale kým nemajú tú atestáciu, tak im to zákon neumožňuje. Takže toto by sme mohli spolu s tým rezidentským programom spolu prehnať v tomto zákone. Preto vás takisto chcem poprosiť, aby ste podporili Oskarovu aktivitu.
Ďakujem.

Ďakujem kolegyniam a kolegom za reakcie.
Pán poslanec Grendel, áno, aj ja sa stotožňujem s tým, že postup pani prezidentky je rozumný, logický a správny a niet dôvod ho dezinterpretovať tak, ako to urobil pán poslanec Glück, žiaľ, tu nie je. Ja som sa tak tešil, že sa konečne niekto z koalície zapája do rozpravy, ale tak už povedal si a odišiel.
A ako pani poslankyňa Števulová upozornila, však pani prezidentka nemusela dávať najavo nesúhlas s touto novelou tým, že by ju vetovala. Veď ona prišla do parlamentu a vystúpila v štádiu prerokovania toho návrhu zákona. Toto pani prezidentka, nepamätám si, že by niekedy urobila, resp. viem, že takéto niečo nikdy neurobila. A pokiaľ si pamätám, tak ani žiadna predchádzajúca hlava štátu to neurobila, že by do schvaľovania zákona vstúpila už v tejto fáze. Ale podľa toho, čo povedala pani poslankyňa Števulová, to sa mi zdalo také výstižné, lebo ten postreh pána poslanca Glücka k tomu, čo si všímajú znásilnené ženy, bol asi rovnako presný ako jeho postreh k tomu, ako sa pani prezidentka stotožnila alebo nestotožnila s mafiánskym balíčkom.
Pani poslankyňa Plaváková, ja teda viem, že ste dali ten návrh na vládu aj návrh na úpravu premlčacích lehôt pre tie vymedzené trestné činy, aj návrh na skrátené legislatívne konanie. A zákon síce hovorí, že skrátené legislatívne konanie je možné, keď sú ohrozené základné práva, ale asi je pre koalíciu rozdiel, či sú ohrozené základné práva zlodejov, podvodníkov a korupčníkov, alebo znásilnených žien. (Potlesk.)

Pôvodne som chcel len reagovať na faktické poznámky, ktoré boli na moje vystúpenie, najmä teda na pána poslanca Glücka, ale teda nepochopil som, že pán navrhovateľ sa hlási do rozpravy, myslel som, že má iba faktickú, takže som nestihol dať faktickú, takže teraz to už nebude 15 minút.
Pán poslanec Glück mi vyčítal, že som povedal niečo pánovi poslancovi Šucovi, ktorý mi doniesol vodu, ja som sa mu poďakoval a som mu veľmi vďačný, že si všimol, že sa mi zadrháva hlas a mi vyschlo v hrdle, akurát som teda povedal, že ďakujem, že to nie je cola, v narážke na to, že pán poslanec Hlina doniesol pánovi poslancovi Gašparovi colu, keď tu ako spravodajca niekoľko hodín uvádzal, uvádzal hlasovanie, bol v tom aj nejaký politický rozmer, ale pánovi poslancovi Gašparovi tá cola chutila a nepil tú minerálku, čo mal na jednej strane, ale tú colu, ktorú mu doniesol pán poslanec, poslanec Hlina, tak len som si na to spomenul, tak som spontánne sa poďakoval za to, že to bola minerálka a nie cola, ale naozaj som vďačný, vďačný za tú vodu.
A teda to, čo ďalej povedal pán poslanec Glück, tak okrem toho, čo už aj reagovali kolegovia, tak, tak povedal, že táto právna úprava je tu už dlhé roky a kde som bol, keď, keď sa to dialo dlhé roky. No, problém je, že § 363 sa tak masívne v tak závažných a viditeľných veciach v minulosti nezneužíval, pretože v situácii, keď mala vládna moc k dispozícii Dušana Kováčika, ktorý citlivé kauzy si ponechával u seba, nerozhodoval, zametal pod koberec, no nebolo potrebné, aby generálny prokurátor tak masívne v takej, v takých závažných veciach a tak častokrát aj neodôvodnene používal § 363, preto nebola o tom rozprava.
Napriek tomu, a to som hovoril ja vo svojom vystúpení k predchádzajúcemu bodu k nášmu návrhu novely, som upozornil na to, že zmenu § 363 sme mali napísanú v programovom vyhlásení vlády Igora Matoviča, vlády Eduarda Hegera. Toto bol náš zámer ešte vtedy, keď okrem malých detí a ľudí, ktorí vôbec nevnímajú politickú realitu, nikto netušil teda, teraz už všetci vedia, čo je to § 363, vtedy to nebolo vecou nejakej verejnej diskusie, napriek tomu to v tom programovom vyhlásení bolo.
Pán poslanec Glück hovoril o tom, že sa zhodneme, že o vine rozhoduje len súd. No opäť asi nepočúval ani to, čo som hovoril ja, ani to, čo hovoril pán poslanec Vančo, lebo áno, je to tak podľa ústavy, malo by to tak byť, ale v realite to tak nie je. Lebo síce nie de iure, ale de facto už dnes generálny prokurátor prostredníctvom uplatnenia § 363 častokrát de facto zastaví tie trestné stíhania, lebo, lebo nie je možné v nich pokračovať, nie je možné niektoré úkony opakovať, nie je možné posunúť sa ďalej. A ja som tu upozornil na to, že v dôsledku schválenia pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Gašpara, ktorý sa týka premlčania, ani premlčanie nebude prerušené a nezačne plynúť nová premlčacia doba len samotným vznesením obvinenia, ale iba obvinenia, ktoré nebolo zrušené. Čiže nepreskúmateľné rozhodnutie podľa § 363, prostredníctvom neho môže generálny prokurátor zrušiť obvinenie, a tým pádom sa nepreruší premlčacia doba, až sa raz premlčí ten, ten trestný čin. Čiže opäť je to ďalší krok k tomu, aby generálny prokurátor miesto súdu mohol rozhodovať, rozhodovať o vine.
A teda tiež som s otvorenými ústami počúval pána poslanca Glücka, keď hovoril o tom, že pani prezidentka tým, že podpísala zákon, sa s ním stotožnila, lebo teda stáva sa mi to už častejšie, keď počúvam pána poslanca Glücka, že mám otvorené ústa, aj keď hovoril o tých, o tých znásilnených ženách, tak sa mi to stalo prvýkrát a teraz sa mi to stalo druhýkrát. Takže, takže, jasné, nie je to tak, že by sa s tým stotožnila, ona to jasne povedala. Je to jasné z toho, že to dáva na Ústavný súd. A nie je pravda ani to, čo hovoril pán poslanec Glück, že pani prezidentka predsa mohla namietať to premlčanie, o ktorom som hovoril, a že oni by s tým niečo spravili. No nespravili by nič. Jediné, s čím by boli ochotní niečo spraviť, bolo to premlčanie pri znásilneniach, kde si aj oni dodatočne uvedomili, že prestrelili, že to bola chyba, že to nemali robiť, že sa to nepáči ani ich voličom a voličkám, a tak sa to snažili hodiť na prezidentku. Ale je to vaša zodpovednosť, vy ste to navrhli, boli ste na to upozornení, napriek tomu ste to schválili a teraz máte možnosť to napraviť. Kolegyne z Progresívneho Slovenska vám pripravili návrh zákona, môžte schváliť novelu Trestného zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Myslím si, že, myslím si, že tam by ste možno dostali aj hlasy od opozície.
A posledná vec k tomu, čo teda hovoril pán poslanec Vančo. Áno, samozrejme, že treba sa usilovať o procesnú nezávislosť prokurátorov a skôr by sme mali smerovať do nejakého modelu blízkeho českému zastupiteľstvu, ale, samozrejme uznávam, že z pozície opozície takúto zásadnú zmenu, zmenu nemáme šancu presadiť. Ale áno, to je niečo, kam by sme sa mali uberať, a asi bude dobré, ak o tom budeme, budeme aj diskutovať. Len tie návrhy, ktoré riešia parciálne veci, by asi mali zohľadňovať aj tú existujúcu štruktúru, a teda aj v relatívne, v relatívne normálnejšom prostredí, kde nemusí byť ten generálny prokurátor nejaký ako podobný tomu, akým spôsobom uplatňuje napríklad § 363 súčasný generálny prokurátor Maroš Žilinka, ale taký, čo sa správa úplne, úplne korektne. No tak už len z pohľadu tej hierarchie je asi dosť ťažko predstaviteľné, uplatniteľné, že, že podriadení prokurátori budú vo výraznej miere uplatňovať opravné prostriedky voči, voči generálnemu prokurátorovi, voči ktorému nemajú ani takú procesnú nezávislosť, ako majú zastupitelia v českej, zástupcovia v Českej republike, kde, pokiaľ viem, tak ten dosah nadriadeného je iba o stupeň nižšie, nie na celú štruktúry prokuratúry, ako je to u nás. Ale áno, je to dôležitá téma, treba o nej hovoriť.
Ďakujem.

141.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu novely Trestného poriadku.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy, o ktorej hovoril pán predkladateľ vo svojom vystúpení a týka sa § 363 Trestného poriadku a toho, aby sa právna úprava nastavila tak, aby tento paragraf nebol zneužívaný, respektíve aby bolo rozhodnutie generálneho prokurátora preskúmateľné.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru vrátane určenia tohto výboru ako gestorského a lehoty na prerokovanie zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán podpredseda, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ja mám slovo a teda pred tým, ako sa vyjadrím k rozprave, som sa dlhšie zamyslel, a teda keďže som dlhšie rozmýšľal, tak... (Reakcia z pléna.) Samozrejme, ak poslanci SMER-u si nedokážu uctiť minútou ticha zavraždeného oponenta Kremľa Navaľného, ktorý bol najprv väznený pod vykonštruovanými zámienkami a potom zrejme zavraždený, čo sme sa dnes dozvedeli, a teda myslia si, že mali sme s minútou ticha čakať ďalších 10 dní, kým bude Národná rada opäť uznášaniaschopná, je to, samozrejme, ich právo, ale keďže tu rokujeme o § 363 Trestného poriadku... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šimečka Michal, podpredseda NR SR
Nechajte, prosím, pána kolegu.

Dostál Ondrej, poslanec NR SR
...ktorý bol v minulosti výrazne zneužívaný na deštrukciu právneho štátu prostredníctvom marenia vyšetrovaní, tak si myslím, že je to veľmi aktuálne a relevantné k tej téme, ktorej sa týkala rozprava, ku ktorej som sa vyjadril tým, že som si uctil pamiatku Alexeja Navaľného spolu s ďalšími kolegami, ktorí to tak považovali za vhodné.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem, pán poslanec Vančo. Áno, pán generálny prokurátor Žilinka, jednou z prezývok, ktoré dostal, je pán 363 alebo pán paragraf 363, práve preto, ako používal § 363. A opakujem to, čo som povedal vo svojom vystúpení, nie ani tak z hľadiska frekvencie, lebo, lebo nie je dôležité iba to, že v koľkých prípadoch to použijete, ale v akých prípadoch to použijete a akým spôsobom. Tuto to ozaj pôsobilo tak, že ho používal spôsobom, aby sa zavďačil najmä, najmä teda tým politickým silám, ktoré ho zvolili do funkcie generálneho prokurátora. Ale toto je vec, ktorá, áno, súvisí, pán Žilinka ju výrazne pomohol spopularizovať a urobiť zrozumiteľnejšou pre širšiu verejnosť, ale nesúvisí iba s pánom Žilinkom. A tu zopakujem zase ďalšiu vec, ktorú som povedal vo vystúpení, úpravu § 363 mala vládna koalícia v predchádzajúcom volebnom období explicitne napísanú vo svojom programovom vyhlásení. Žiadny iný paragraf ani žiadne iné konkrétne ustanovenie právneho predpisu sa v programovom vyhlásení nespomínalo. Spomínal sa tam § 363 Trestného poriadku. Takže je zjavné, že vládna koalícia alebo prinajmenšom teda jej časť si uvedomovala potrebu úpravy tohto ustanovenia ešte pred tým, ako sa Maroš Žilinka stal generálnym prokurátorom a začal používať paragraf tristo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi doplniť ten úvodný vstup a pár poznámok k návrhu zákona. Paragraf 363 bol až do minulého volebného obdobia širšej verejnosti pomerne neznámy, nebol predmetom žiadnej verejnej diskusie a pravdepodobne keby ste sa bežných ľudí štyri roky dozadu spýtali, že čo to znamená 363, tak by nevedel nikto. Dnes, naopak, až na ľudí, ktorí sa dlhodobo zdržiavajú v zahraničí alebo aj sú alebo žijú na Slovensku, ale nesledujú vôbec, čo sa tu deje, vám skoro každý dokáže povedať, čo je to § 363.
Možno neovláda detaily, ale, ale s tým, že čo znamená § 363, sa zrejme stretol úplne každý, kto nejakým spôsobom čo i len nepozorne sleduje, čo sa na Slovensku deje. Nie je to náhoda, pretože § 363 sa začal v uplynulom volebnom období výrazne nadužívať a používať ako prostriedok na marenie vyšetrovaní.
V minulom volebnom období konečne začala byť stíhaná aj korupcia a trestné činy ľudí napojených na predchádzajúcu vládnu garnitúru, ktorí boli dovtedy krytí tým, že orgány činné v trestnom konaní boli nečinné, a tým, že špeciálna prokuratúra, ktorá by mala takéto trestné činy stíhať, bola vedená Dušanom Kováčikom, ktorý miesto toho, aby takého trestné činy stíhal, ich vedome kryl a zametal pod koberec. A keď sa začali, začali trestné činy aj ľudí napojených na politickú moc alebo prepojených s jej ekonomickým pozadím, alebo z orgánov činných v trestnom konaní a súdov v minulom období konečne stíhať aj po výmene na čele špeciálnej prokuratúry, tak staré štruktúry spustili obrannú mašinériu, ktorá bojovala zo všetkých síl a snažila sa zamedziť tomu, aby tieto trestné stíhania boli dovedené až do konca.
Na politickej úrovni to bola najmä strana SMER, ktorá sa snažila manipulovať verejnú mienku a spochybňovať vyšetrovanie aj prostredníctvom zmanipulovaných nahrávok, nahrávok, kde boli vytrhnuté z kontextu niektoré vyjadrenia alebo vystrihnuté tak, aby vyznievali úplne inak. Svoj diel práce odviedla aj Slovenská informačná služba, ktorá sa snažila vyvolať dojem systematickej manipulácie vyšetrovaní zo strany orgánov činných v trestnom konaní, a výrazný kus práce na poli marenia vyšetrovania odviedla policajná inšpekcia, Krajská prokuratúra v Bratislave, ktoré začali spochybňovať vyšetrovanie tak, že spochybnili vyšetrovateľov a začali, začali ich na základe vykonštruovaných obvinení vyšetrovať, čo trvá až do dnešných dní a stalo sa to zámienkou pre, pre ich postavenie mimo služby novým ministrom vnútra Matúšom Šutajom Eštokom.
No ale ani toto všetko by nestačilo, keby sme tu nemali generálneho prokurátora Maroša Žilinku, ktorý začal nebývalým spôsobom využívať a nadužívať § 363 voči rozhodnutiam špeciálnej prokuratúry. Kým na iné zložky prokuratúry má generálny prokurátor bezprostredný dosah, Úrad špeciálnej prokuratúry dokáže pôsobiť autonómne, ale aj na Úrad špeciálnej prokuratúry a stíhanie korupcie a závažnej majetkovej a hospodárskej trestnej činnosti má generálny prokurátor dosah prostredníctvom spomínané § 363, ktorý používal spôsobom predtým nebývalým. On sa bráni tým, že štatisticky to nebolo používané častejšie ako v minulosti. Problém je to, na aké kauzy a akým spôsobom to bolo, to bolo používané. Bolo to používané na kauzy, ktoré boli predmetom aj verejného záujmu, pretože sa týkali či už bývalých politikov, alebo oligarchov, alebo ich ľudí, ktorí boli v rôznych zložkách štátnych orgánov.
Predchádzajúci Trestný zákon, ktorý platil pred rokom 2006, neobsahoval takéto ustanovenia, ustanovenie. Obsahoval možnosť preskúmať nezákonné rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní, ale tam to bolo v rukách súdov, konkrétne Najvyššieho súdu, kde generálny prokurátor alebo minister spravodlivosti mohli na Najvyššom súde podať sťažnosť pre porušenie zákona, a generálny prokurátor ju podal aj bez podnetu proti takému rozhodnutiu prokurátora alebo vyšetrovateľa, ktorým bol porušený, porušený zákon, pričom tam bolo uvedené, že porušením zákona alebo chybným postupom konania sa rozumie podstatné pochybenie, ktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci. Čiže ten mimoriadny opravný prostriedok, ktorý sa po roku 2000, alebo od roku 2006 po schválení nového Trestného zákona a nového Trestného poriadku ocitol, ocitol v Trestnom poriadku, prenášal túto právomoc, tento mimoriadny opravný prostriedok z rúk Najvyššieho súdu do rúk generálneho prokurátora. A teraz, samozrejme, že Najvyšší súd nekonal na podnet kohokoľvek, Najvyšší súd konal v tejto veci na podnet či už ministra spravodlivosti, alebo generálneho prokurátora, čo robilo tento mimoriadny opravný prostriedok naozaj mimoriadnym, nie, nie akýmsi doplnkovým opravným prostriedkom, pomocou ktorého je, alebo bolo možné, aj v minulom volebnom období sme to videli, mariť vyšetrovania tým, že sa, tým, že sa... tým, že sa generálnemu prokurátorovi umožnilo, aby prostredníctvom § 363 Trestného poriadku brzdil vyšetrovania, rušil rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní. A ten, ten zámer pritom, pritom nebol, aby generálny prokurátor hatil vyšetrovanie, ale, naopak, aby tam, kde či orgány činné v trestnom konaní, teda vyšetrovatelia, alebo, alebo prokurátori zastavili konanie, postúpili, postúpili vec a nekonali, tak ak, ak k takémuto rozhodnutiu došlo, došlo nezákonne, tak generálny prokurátor mohol, mohol zasiahnuť, aby sa vo veci konalo.
V dôvodovej správe k návrhu nového Trestného poriadku sa uvádzalo, že zámer návrhu spočíva v tom, že treba umožniť vo veciach, v ktorých súd ešte nekonal a vec bola v prípravnom konaní prokurátorom postúpená inému orgánu alebo ktorým bolo zastavené alebo podmienečne zastavené trestné stíhanie, alebo ktoré v tomto rozsahu spočíva na chybnom procesnom konaní, aby nezákonnosť napravil generálny prokurátor. Čiže žiadne použitie § 363, aby ním bolo zrušené uznesenie o vznesení obvinenia alebo iný procesný úkon, ktorým, ktorým sa vyšetrovanie posúva ďalej, alebo dokonca samotné uznesenie o začatí trestného stíhania, ktoré odporuje dokonca aj tomu súčasnému, súčasnému zneniu § 363, ani nie tomu pôvodnému, z pôvodného znenia Trestného poriadku, ktoré, ešte raz prečítam to, na čo to malo byť určené. Malo byť určené na preskúmanie vo veciach, ktoré boli v prípravnom konaní prokurátorom postúpené inému orgánu alebo ktorým bolo zastavené alebo podmienečne zastavené trestné stíhanie, alebo ktoré v tomto rozsahu spomínanom spočíva v chybnom procesnom konaní a umožňovalo to generálnemu prokurátorovi, aby sa odbremenil Najvyšší súd od tohto rozhodovania, aby napravil nezákonnosť. Čiže úplne opačne, ako to generálny prokurátor Maroš Žilinka v uplynulom volebnom období používal, bol tento návrh, návrh myslený a dokonca aj bol, bol, bol tak naformulovaný. Ale keďže bol uplatňovaný opačným spôsobom, čo bolo, čo bolo spochybňované, tak potom došlo v roku, myslím, 2015 aj k úprave, úprave § 363 tak, aby generálny prokurátor mohol využívať toto ustanovenie nielen na to, aby sa veci nezametali pod koberec, ale aj aby sa zametali pod koberec.
Objavili sa aj v minulom volebnom období viaceré návrhy, ktoré sa snažili napraviť toto príliš široké vymedzenie § 363 Trestného poriadku a upraviť ho spôsobom, aby slúžil jeho pôvodnému účelu. Takýto zámer bol obsiahnutý dokonca aj v programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky, ako vlády Igora Matoviča, tak potom vlády, vlády Eduarda Hegera. Bol to jediný paragraf, ktorý sa spomínal v programovom vyhlásení vlády, čiže nie cez nejaký všeobecný zámer, ale cez paragraf bol, § 363 priamo v programovom vyhlásení vlády uvedený, že, že vláda bude dbať na dodržiavanie zákazu negatívnych pokynov a zváži úpravu § 363 tak, aby zodpovedal jeho pôvodnému zmyslu a pôvodnému významu. Napriek tomu sa za celé minulé volebné obdobie nepodarilo právnu úpravu týkajúcu sa § 363 Trestného poriadku zmeniť. Napriek tomu, že boli viaceré pokusy, keďže najmä hnutie SME RODINA malo so zmenou problém v rámci koalície, takúto zmenu SME RODINA opakovane vetovala a Igor Matovič ako predseda najsilnejšej strany nechcel ísť proti vôli svojho koaličného partnera, napriek tomu sa objavili viaceré pokusy.
Analogicky je zaujímavé, že § 363 spomínal Maroš Žilinka ešte ako uchádzač o kandidatúru na generálneho prokurátora na verejnom vypočutí pred ústavnoprávnym výborom. Zhodou okolností, nebol to žiadny zámer, v odpovedi na moju otázku, keď som sa pýtal kandidátov, aj jeho, že čo by zmenili na právnej úprave fungovania prokuratúry. Nepýtal som sa ho na § 363, ale on sám od seba povedal, že § 363 robí šarapatu a bolo by potrebné s ním niečo, niečo urobiť. Teda vyjadril sa na tom vypočutí kriticky voči § 363. Neskôr ho využíval spôsobom, ktorým tento paragraf zapísal aj do vedomia, vedomia širšej verejnosti.
A naspäť k tým, k tým pokusom o jeho zmenu, teda od snahy úplne vypustiť § 363 Trestného poriadku zo zákona cez jeho rôzne silnejšie alebo miernejšie úpravy, cez nápravu k pôvodnému zneniu pred rokom 2015, tak ako bol, bol § 363 napísaný v roku 2005 v tom pôvodnom Trestnom poriadku, tak existujú, existujú, samozrejme, rôzne spôsoby, akým zabezpečiť, aby sa § 363 Trestného poriadku nezneužíval takým spôsobom, ako ho zneužíva alebo teda zneužíval generálny prokurátor Maroš Žilinka. O ďalšom budeme hovoriť hneď v nasledujúcom bode, s ktorým prichádzajú kolegovia z Progresívneho Slovenska.
Ten náš spočíva v tom, že zužuje právomoc generálneho prokurátora podľa § 363 Trestného poriadku zrušiť len právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta o postúpení veci, o zastavení trestného stíhania, o podmienečnom zastavení trestného stíhania, o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného a o prerušení trestného stíhania, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon. Čiže nie akékoľvek rozhodnutie orgánov činných v trestnom konaní, nie uznesenie o začatí trestného stíhania, nie, nie uznesenie o vznesení obvinenia, nie teda uznesenia, po ktorých nasledujú ešte ďalšie kroky. Lebo toto, ktoré sú tu vymenované, sú rozhodnutia vo veci a aj podľa pôvodného znenia malo ísť o rozhodnutia vo veci, teda také, ktorými sa to prípravné konanie končí. Lebo obvinením sa trestné stíhanie nekončí, iba sa dostáva do ďalšej fázy.
Rovnako podaním obžaloby sa nekončí celé trestné stíhanie, iba sa končí prípravné konanie a potom rozhodne súd, či tie dôkazy sú dostatočné a či, či stíhanie bolo zákonné. Lebo aj to je vec, ktorú súd, samozrejme, môže a má posudzovať.
Ďalšiu vec, ktorú robíme, je, že skracujeme lehoty alebo navrhujeme skrátiť lehoty na podanie návrhu na postup podľa § 363 na 10 pracovných dní a návrhové opatrenie navrhujeme ponechať len poškodenému a s tým, že bude len v neprospech obvineného, aby teda nemohlo byť zneužívané tým spôsobom, akým bolo zneužívané v predchádzajúcom volebnom období.
Sme si vedomí politickej reality, takže asi nemá zmysel, aby som sa obracal na neprítomných, až na pár, štyri výnimky, koaličných, alebo šesť, koaličných poslancov prítomných tu v sále, aby tento návrh, návrh podporili. Také očakávania nemám, ale považujeme za dôležité, aby sme už na začiatku volebného obdobia prišli s návrhom, ktorý sa bude snažiť vyriešiť jeden z najdôležitejších problémov, s ktorým sa trestné stíhania na Slovensku v celom uplynulom volebnom období potýkali. Toto je naša predstava a obraciam sa teda na kolegov z opozície, aj keď to, samozrejme, nebude stačiť, so žiadosťou o to, aby tento návrh podporili.
Ďakujem.

Ďakujem, pán podpredseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som uviedol návrh novely Trestného poriadku, ktorý predkladáme spolu s pani poslankyňou Máriou Kolíkovou a pánmi poslancami Jurajom Krúpom a Branislavom Gröhlingom.
Cieľom návrhu zákona je obmedzenie niektorých oprávnení generálneho prokurátora, ktoré mu patria podľa § 363 Trestného poriadku a ktoré mu dávajú neprimeranú moc nad prípravným konaním. Predložený návrh § 363 neruší, ale nastavuje jeho pravidlá tak, aby čo najviac zodpovedali tomu, na aký účel bol § 363 do Trestného poriadku zakotvený, teda odstraňovanie nezákonnosti v prípravnom konaní.
Ustanovenie § 363 dáva v súčasnosti generálnemu prokurátorovi oprávnenie zrušiť právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon. Proti takémuto rozhodnutiu generálneho prokurátora nie je prípustný opravný prostriedok. V minulosti v médiách rezonovali kauzy, v ktorých generálny prokurátor využíval oprávnenia vyplývajúce z § 363 príliš extenzívne, čím nahrádzal rozhodovaciu právomoc súdov. Išlo najmä o prípady, kedy rozhodnutia o vznesení obvinenia boli zrušené pred podaním obžaloby a súdnym konaním, čím bola zmarená možnosť, aby o vine alebo nevine rozhodoval súd. Z generálneho prokurátora sa tak stala popri súdnej moci akási ďalšia samostatná moc v štáte a nadmerné využívanie tohto prostriedku generálnym prokurátorom znižuje v očiach verejnosti dôveryhodnosť Generálnej prokuratúry ako celku a takýto stav by nemal podľa nášho názoru ďalej pokračovať, pretože znemožňuje budovanie dôvery v spravodlivosť, právny štát a fungujúce inštitúcie.
Predložený návrh zákona obsahuje viacero bodov, väčšina z nich sa dotýka už spomínaného § 363, respektíve postupu s ním súvisiaceho. Okrem toho sa v jednom bode upravuje príslušnosť Špecializovaného trestného súdu rozhodovať o trestných činoch prokurátorov spáchaných pri výkone ich funkcie. Vo vzťahu k § 363 sa navrhuje zúžiť právomoc generálneho prokurátora podľa § 363 Trestného poriadku, skrátiť lehota na podanie návrhu na postup podľa § 363 a návrhové oprávnenie sa ponecháva len poškodenému a bude ho možné podať len v neprospech obvineného, ak by bol tento návrh schválený.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Predkladaný návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona nemá negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, nemá negatívny vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti. Nemá vplyvy ani sociálne, ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, ani na služby verejnej správy pre občana.
Toľko na úvod a zároveň sa hlásim ako prvý do rozpravy. Ďakujem.