Videokanál klubu
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
24.4.2024 o 9:39 hod.
Mgr.
Mária Kolíková
Videokanál poslanca
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vnímam túto rozpravu k prvému čítaniu k zákonu, ktorý sa týka mimovládnych organizácií a zásadným spôsobom zasiahne do ich fungovania, ako obrovské nepochopenie tejto vládnej koalícii, v akej krajine žijeme a čo sme si vybojovali v uliciach v novembri 1989. Je to hrubé, zásadné nepochopenie. Je to hrubé, zásadné nepochopenie toho, na čo tu máme občianske spoločnosti a mimovládne organizácie. Je to naozaj hrubé-hrubé nepochopenie. Ako keby to boli naši nepriatelia. Ako keby robili niečo nekalé, tak musíme tu urobiť medzi nimi poriadok. Ako keby bolo nekalé, keď organizácie na podporu nevidiacich sa združujú, keď sú takéto organizácie a sa tam združujú takíto ľudia. Tým, čo im chcú pomáhať. A tí, ktorí jednoducho majú takýto hendikep, že proste naprá... snažia sa napraviť niečo, čo v tej spoločnosti nefunguje, čo nemusí vždy robiť štát. Niekedy štát zlyháva a niekedy jednoducho štát všetko nezabezpečí pre to, aby tá krajina dobre fungovala. Aj toto robia mimovládne organizácie.
Sú to mimovládne organizácie, charitatívne organizácie, ktoré pomáhajú ľuďom, ktorí sú na pokraji sociálnej núdzi. Sú organizácie, ktoré, áno, majú aj náboženský kontext a je to absolútne v poriadku, lebo to súvisí s náboženským presvedčením, a preto máme aj katolícke charity, ktoré spolupracujú, samozrejme, s takýmito organizáciami v zahraničí, prijímajú od nich podporu. Máme rôzne charitatívne organizácie na podporu ľudí v sociálnej núdzi, ktoré majú organizácie naprieč krajinami vo svete. To znamená, vzájomne sa podporujú, keď vidia, že je nejaký problém v tej krajine, tak pomôžu a pošlú peniaze v rôznych čiastkach.
Máme, samozrejme, zahraničných Slovákov, ktorí napríklad pomáhajú, pomáhajú opravovať drevené kostolíky na východe a posielajú peniaze. To sú tiež zahraniční agenti, ktorí sem posielajú tieto peniaze? Máme zahraničných Slovákov, ktorí posielajú peniaze, napríklad aby pomohli vzdelávaniu v ich obci, na podporu škôlok, škôl. Máme deti v zahraničí, Slovákov, ktorí posielajú peniaze neziskovým organizáciám, ktoré pomáhajú ich bezvládnym rodičom, pretože aj to sú neziskové organizácie, aj to sú mimovládne organizácie. A tie peniaze, samozrejme, idú zo zahraničia, pretože sú aj deti, Slováci, ktorí žijú v zahraničí a posielajú peniaze týmto neziskovým organizáciám.
Aký má zmysel, že všetky tieto organizácie, kde prídu nejaké peniaze s čiastkou nad päťtisíc eur, budú mať prívlastok so zahraničnou podporou? Načo je toto potrebné? Ak sa to bude naozaj dôsledne robiť, tak to budú takmer všetky organizácie. Aký, aký to, akú toto prinesie transparentnosť? Čo toto prinesie, aký odkaz? Keď popritom počúvame naratívy, že dostať zo zahraničia peniaze, musíme dobre sledovať, lebo to môžu byť a sú zahraniční agenti. To znamená, tu už vopred je dávaná nálepka, že to, že niekto dostane peniaze zo zahraničia, je vlastne problém a treba si dať na to pozor. Aké vplyvy nám to tu idú?
Mňa by zaujímalo, aké vplyvy nám to tu idú, keď sem dostávame peniaze zo švajčiarskeho mechanizmu, nórskeho mechanizmu, aj rôzne organizácie. To sú peniaze od člen... od krajín, ktoré nie sú členskými krajinami Európskej únie, sú v schengenskom priestore a chcú prispievať na podporu rôznych projektov v krajinách aj, aj na Slovensku, a tie peniaze, samozrejme, že prichádzajú zo zahraničia, z vlády Švajčiarska, z vlády Nórska a potom, samozrejme, sú to európske peniaze, ktoré prichádzajú rôznym mimovládnym organizáciám. To znamená, ak by sme naozaj boli veľmi, veľmi dôslední, takmer každá mimovládna organizácia, ktorá sa dôsledne venuje svojej činnosti, má nejaké peniaze so zahraničnou podporou.
Ale ja dôsledne počúvam tú debatu, ktorá je tu vedená, aj debatu, ktorá bola v Maďarsku. Tu nejde o to, aby všetky organizácie, ktoré dostanú zahraničné peniaze, mali prívlastok so zahraničnou podporou, tu sa uvažuje o výnimkách. Už to zaznelo vo verejných debatách. To znamená, my budeme rozlišovať organizácie, ktoré majú zahraničnú podporu, od iných, ktoré ich majú, ale niektoré budú mať tú príponu a niektoré ju nebudú mať. A takže je zrejmé, že tu nejde o to, aby sme tu mali nejaké rovnaké pravidlá, boli sme tu naozaj transparentní, tu ide o to vyňať niektoré organizácie a povedať, tieto sú tie problémové. A ja sa pýtam, ktoré sú to. Tie, ktoré sa dovolia si vyjadrovať, že niečo sa im nezdá, že funguje? Veď ja poviem, tá organizácia pre nevidiacich. Samozrejme, že sa, že môže byť kritická, keď sa jej nepáči, aká je právna úprava, ktorá má pomáhať aj nevidiacim. Tak keď sa im to nepáči a idú do verejnoprávnych alebo súkromnoprávnych médií a kritizujú vládu alebo kritizujú aj opozíciu, že nič nerobí, je to absolútne v poriadku. To sú politické prejavy? Dá sa to chápať ako politické prejavy, zúčastňujú sa na politike v spoločnosti, čo sa týka pomoci nevidiacim.
Ako budete rozdeľovať, že sa vám páčia nejaké vyjadrenia organizácií alebo ľudí, ktorí si dovolia mať iný názor ako vy, lebo zjavne o to ide, asi tí, ktorí majú rovnaký názor, asi tých stigmatizovať nechceme. Asi len tí, čo majú iný názor, ale to sme tu potom mali ostať niekde inde. To sme potom, načo sme potom v osemdesiatom deviatom menili spoločnosť, aby sme tu mali práve kritické myslenie. Aby sme si dovolili vypočuť aj kritické názory.
Pán poslanec Michelko, ja sa pýtam, ako vy nechcete, aby táto spoločnosť bola sebestačná, aby táto spoločnosť bola schopná niečo zmeniť, keď je tu problém? Lebo to sa nedá bez toho, že si vypočujeme aj tých, čo majú na vec iný názor. Tak veď vy tu presadzujete, že chcete, aby sa tu počúvali všetky názory, tak keď to chcete, tak nemôžete predsa stigmatizovať tých, ktorí môžu mať na vec iný názor. Jednoducho nedá sa to urobiť tak, keď to chcete urobiť naozaj dôsledne a budú si všetky organizácie rovné, že všetkým, ktoré majú peniaze zo zahraničia, dáte tú príponu, lebo to budú takmer všetky. To budú takmer všetky. Peniaze nad päťtisíc eur v úhrne za rok naozaj dostane takmer každá organizácia, ktorá svoju činnosť vykonáva dôsledne, nech je to športová, charitatívna, na pomoc menšinám alebo je to v oblasti životného prostredia. To je jedno. Akože tie organizácie, samozrejme, že takéto peniaze majú, a z rôznych dôvodov, ako som spomenula. Môžu to byť, môžu to byť vlastne peniaze od Slovákov, ktorí chcú pomáhať tej činnosti, pretože ten zákon nijako nerozlišuje, od koho vlastne tie peniaze prídu. Dôležité je, tak ako je to napísané, že prídu zo zahraničia. No tak ako, akú to má vlastne výpovednú hodnotu? O to viac je to nebezpečné, že vlastne sa tu uvažuje o tom, že tu budú výnimky, a to nebude tak, že vlastne budeme naozaj chcieť po všetkých, aby sme vedeli, ako tie peniaze plynú a pretože potom, hovorím, by potom boli vlastne všetky.
Ja si dovolím povedať, najprv som si dovolila povedať, že o čom vlastne tie mimovládne organizácie sú a že ich jednoducho potrebujeme. Vy ich potrebujete, potrebujete ich pre svoje deti, keď chcete, aby tu žili v peknej, prosperujúcej spoločnosti. Vy neviete, čo sa môže udiať aj u vás doma, aké nešťastie sa môže prihodiť, ktoré nedokáže proste mu pomáhať štát, na to tie mimovládne organizácie proste tu sú, zastupujú štát. Aj pri tragických udalostiach, napríklad, poviem, mimovládna organizácia, ktorá pomáha rodinám, ktoré náhle prídu o rodičov, deti, tak pomáha, aby vlastne sa s tým dokázali vysporiadať. Organizácie, ktoré pomáhajú s rôznymi problémami, čo sa týka duševného zdravia, to, že dostanú peniaze zo zahraničia, je to problém?
Ja poviem k tej administrácii, sú organizácie charitatívne, ktoré dostávajú priebežne peniaze a každý mesiac ich hneď distribuujú tým, ktorí vlastne sú v sociálnej núdzi, okamžite dochádza k tej distribúcii. Ak v priebehu roka vlastne zistia, že už je to cez päťtisíc eur, čo urobia vlastne s tými predchádzajúcimi prevodmi, ku ktorým došlo? Však oni nevedia, že či vlastne tí ľudia ešte pošlú ďalšie peniaze, budú to vedieť na konci roka, to znamená, priebežne vlastne tie peniaze budú distribuované, a potom, keď budú aj chcieť zistiť, tak ako máte stanovené tie podmienky, to už hovoríme o tom, že sa to vlastne ani nedá vykonať. Pretože tie peniaze, ktoré prídu vlastne z tých zahraničných účtov, tak vy z tých dát neviete vybrať tie všetky údaje, ktoré si pýtate. Tam nemáte štátnu príslušnosť. Vy neviete, keď vám prídu peniaze z iného účtu, aj keď vidíte, komu ten účet patrí, vy tam tie všetky údaje, ktoré si pýtate, nemáte. To znamená, to, čo môžete očakávať, je, že tie organizácie budú mať problém vlastne, aj keby veľmi, veľmi chceli, splniť podmienky, ktoré im dávate. To znamená, môže nastať k tomu, že už tie príspevky potom budú musieť asi vrátiť, keď nebudú mať čeliť, keď nebudú, aby nečelili vlastne týmto pokutám, prípadne až k zrušeniu ministerstvom vnútra, jednoducho je to nevykonateľné. Naozaj. Je to nevykonateľné, charitatívnymi organizáciami, prosím vás, čo vám tie urobili, že pomáhajú ľuďom v núdzi. Takže nevykonateľné to je, transparentné viac to nebude. Proste nie je to pravda.
K transparentnosti. Ja som robila tiež v mimovládnych organizáciách, desať rokov som im venovala, časť môjho profesionálneho života, robila som ako študentka práva, a bola som aj v Juhoafrickej republike, bola som tam aj pri projektoch, ktoré súviseli s tým, ako sa spoločnosť vysporiadávala s apartheidom. A úplne súhlasím s tým, aby toky, ktoré idú do mimovládnych organizácií, boli transparentné, úplne s tým súhlasím, je to absolútne v poriadku, s tým nemá nikto problém, ani v mimovládnych organizáciách. Tá transparentnosť, ktorá je dnes nastavená, domnievam sa, že je pomerne veľmi prísna a naozaj sa zverejňuje, osobitne pri tých organizáciách, ktoré vás najviac trápia, veľmi veľa, pretože si to vyžadujú samotné organizácie, ktoré im tie peniaze posielajú.
Takže nie je to tak, že vy zabezpečíte lepšiu transparentnosť. Už tu majú veľmi prísne pravidlá, samozrejme, ktoré súvisia aj s praním špinavých peňazí. Tie toky tých peňazí, ktoré prichádzajú zo zahraničia, sú neuveriteľne prísne sledované. To, čo nie je sledované, sú peniaze, ktoré, samozrejme, nijak evidované nie sú a nechodia na riadne účty mimovládnych organizácií, ale vykonávajú sa vplyvy, cudzie vplyvy cudzích mocností, ale nie takýmto transparentným spôsobom, ktorý sa dnes dejú. A ja veľmi rada si sadnem k akémukoľvek okrúhlemu stolu k transparentnosti mimovládnych organizácií a určite aj ľudia z mimovládnych organizácií, ale to, čo predkladáte, žiadna transparentnosť nie je. Je to len stigmatizácia, len likvidácia mimovládnych organizácií a tohto sektora, ktorý je kľúčový pre rozvoj našej spoločnosti.
Ja si dovolím teraz po zopár slovách vlastne k tomu, čo tu spôsobujete, povedať aj k tomu, čo vlastne, čo budú následky okrem toho, že zasiahnete do organizácií, ktoré podľa mňa ani netušíte, že sú vlastne mimovládnymi organizáciami, lebo ste zameraní na tie, ktoré sa vám nepáči ich prejavy, môžu byť potenciálne kritické aj k vašej práci ako politickej, ale zasiahnete týmto zákonom do života mimovládnych organizácií naprieč celým Slovenskom.
Tieto, čo chcete zasiahnuť, transparentné sú, to by som si, kľudne by som si sadla, že povedzte mi, ktoré vás najviac trápia a povedzme si, aké údaje k tým organizáciám nemáte, a ja som presvedčená, že tie údaje by sme našli a sú zverejňované. O to tu vôbec nejde, ale kľudne si sadnime k tej transparentnosti, že ju chceme ešte viac, kľudne, ja som pripravená, urobme to. Najhoršie je, keď samozrejme, keď odkiaľkoľvek príde kritika a máme predstavu o tom, že sa tam deje niečo nekalé, tak toto treba, samozrejme, odstrániť, ale nikto, nikto naozaj sa tu nebráni z mimovládnych organizácií si k takémuto stolu sadnúť.
Ale toto, čo predkladáte, ničomu neprospeje, ublížite. Ublížite organizáciám na Slovensku, ktoré dokonca s tou politikou, ktorá vám vadí, vôbec nič nemá, vôbec nič nemá. A keď budete robiť rozdiel, tak to bude potom naozaj tá stigmatizácia, o ktorej sa tvárite, že to nie je pravda. A ja som zvedavá, ako budete, keď k tomu dôjde a pôjdete na to takýmto spôsobom, že budete chcieť vyňať potom časť organizácií, ako budete tie výnimky robiť. A to presne, a ja sa vrátim aj k tým európskym štandardom a k Európe, toto povedal ten Európsky súdny dvor, ale ja ho tu nepotrebujem sa oňho opierať, lebo my tu žijeme v demokratickej spoločnosti. Nepotrebujeme sa opierať o rozhodnutie Európskeho súdneho dvora. Proste my vieme, že tie občianske spoločnosti potrebujeme. Nepotrebujem sa oňho teraz opierať ako o barličku, ale chcem sa opierať o tretí sektor, občiansku spoločnosť, ktorá nám pomáha rozvíjať našu spoločnosť a pomáha tam, kde proste štát to nezvláda, kde to my politici nezvládame, potrebujeme ich.
A to, že chcete do nich takto zasiahnuť, nie je nijako národné, nijako. A jednoznačne to bude viesť k tomu, že krajina nebude sebestačná. Ja sa pýtam, kde je tá národovosť Slovenskej národnej strany, kde je tá národovosť starať sa o to, aby Slovensko bolo sebestačné, kde je tá národovosť. Keď nechcete byť v Európskej únii, tak to povedzte, ale potom prídeme o 80 % výdavkov na rozvoj Slovenska. Tak mi povedzte, odkiaľ to bude pre rozvoj obcí, miest, na školy, na ihriská, odkiaľ to zoberieme, lebo robíte všetko pre to, aby sme o tie peniaze prišli. Lebo sa vám zjavne nepáčia tie pravidlá, ktoré v tej Európskej únii sú. Ale ja tu nepotrebujem teraz argumentovať proti tomuto zákonu tým, že sa budem opierať o Európsku úniu, ja vám len hovorím, že ďalším dôsledkom bude okrem likvidácie občianskej spoločnosti a takejto stigmatizácie, ďalším dôsledkom bude, že prídeme o tieto peniaze. Robíte tomu, proste každý deň tomu prispievate.
Okrem ovládnutia RTVS likvidujete mimovládny sektor, a to sa, samozrejme, Európskej únii nepáči, pretože súvisí s občianskou spoločnosťou. My sme nemuseli do tej Európskej únie ísť, veď nás tam nikto nevolal, my sme sa tam zavolali, my sme tam chceli ísť. My sme chceli byť súčasťou, hrdou súčasťou Európskej únie. A teraz jej hovoríme, že tam vlastne byť nechceme, tak to povedzte naplno, povedzte to za Slovenskú národnú stranu, my nechceme byť v Európskej únii, a preto robíme všetky kroky k tomu, aby nás odtiaľ buď vyhodili, alebo sme prišli aspoň o peniaze. Tak to povedzte, lebo toto robíte. Ale potom naozaj robíte to, že proste tie európske peniaze vám smrdia. Tak vám smrdia peniaze, ktoré idú na rozvoj Slovenska. Zjavne vám smrdia.
A ja sa pýtam, odkiaľ ich zoberieme, lebo tých 80 % výdavkov, verejných výdavkov na rozvoj Slovenska bude chýbať. Toto všetko sú európske peniaze. A nám teraz hrozí, že prídeme nielen o plán obnovy a odolnosti, my prídeme o všetky peniaze, ktoré súvisia s eurodotáciami, všetky s eurofondami. Ale zjavne vám to nevadí, zjavne vám to nevadí. To znamená, buď je vám to jedno, čo s tým Slovenskom bude, alebo máte nejaký plán B, ale si ho teda povedzme. Aký máte plán? Budeme si pýtať peniaze z Ruska, budeme si peniaze pýtať z Číny, no odniekadiaľ si ich budeme pýtať. Toto bude národové? Toto je lepšie? Tam sa ideme, tam sa ideme prikláňať, týmto smerom? Toto chcú naozaj voliči celej koalície? Možno to chcete vy za Slovenskú národnú stranu, možno chcete naozaj z tej Únie vystúpiť. Ale ja sa pýtam, potom odkiaľ tie peniaze budeme čerpať, lebo vy k tomu tie kroky naozaj robíte. Veď ja, ja to berem legitímne, že sa vám to nepáči, že Európska únia nebude akceptovať takúto právnu úpravu. Ak teda spoločne máme nepochopenie, prečo je to proti Slovensku mať takýto zákon proti mimovládnym organizáciám, tak vám vravím, že je to proti štandardom Európskej únie, kde nás nikto nenúti, aby sme tam boli. A je to naozaj ďalší klinec do rakvy, aby sme o tie peniaze prišli z Európskej únie. A tak ja chcem vedieť odkiaľ, odkiaľ ich budeme čerpať, lebo k tomu tie kroky robíte. To nie je o tom, že my tu niečo hovoríme do Bruselu, to tak vôbec nie je. Brusel zaujíma, kto je v rámci Európskej únie členským štátom. Osobitne, samozrejme, tie krajiny, ktoré majú euro, a osobitne tie krajiny, ktoré prijímajú tie peniaze z eurofondov, európske peniaze.
Je úplne namieste, aby sa pýtal daňový poplatník Dánska, Nemecka, či tie peniaze, ktoré k nám prídu, sa rozkradnú, alebo budú slúžiť tomu účelu, na ktorý sú určené, a preto ich trápi, že bol zrušený Úrad špeciálnej prokuratúry, ale netrápi ich, že ako sa volá. Ich možno v zásade ani netrápi, čo presne budú tí špeciálni prokurátori robiť, ale ich trápi dnes to, čo sa deje so všetkými kauzami, ktoré sa týkajú finančne tých európskych peňazí. To ich trápi. Kde sú tie stovky prípadov, ktoré odišli z Úradu špeciálnej prokuratúry. Nemyslím si, že to berú tak osobne, čo sa stane s ľuďmi, ktorí zasvätili svoj život boju proti korupcii a organizovanému zločinu. To musí trápiť nás na Slovensku, aký je to odkaz takýmto ľuďom, čestným policajtom, prokurátorom, že takto sa k nim správame, ale Európsku komisiu a Európsku úniu trápi, ako sa budú osobitne vyšetrovať trestné činy, ktoré súvisia s európskymi peniazmi. A to dnes nevie, to z tých listov vyplýva. Vy ste zrušili Úrad špeciálnej prokuratúry a nijak ste nezabezpečili, aby osobitne tieto kauzy mali ľudia, ktorí vedia, čo s nimi majú robiť. A neviete na to odpovedať Európskej únii a Komisii. A to nijako nesúvisí s tým, že máme nejakú vnútornú politiku, do ktorej si nenecháme kafrať. To proste súvisí s tými európskymi peniazmi a vy ste to vopred vedeli. A určite to vedel premiér Fico. A preto ja hovorím, že je to neschopný premiér, pretože toto musel vedieť, musel to vedieť premiér Robert Fico a zjavne tiež mu nevadí, že o tie európske peniaze prídeme.
A myslím si, že premiér Robert Fico má plán B, ak ho vy nemáte, a myslím si, že už vie, že o tie peniaze môže prísť a nevadí mu to, a preto ja sa pýtam opätovne, odkiaľ tie peniaze potom na Slovensko prídu. Bude to Čína, bude to Rusko? Na toto ja chcem odpoveď. A voliči vašej koalície majú právo to vedieť.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Rozpracované
Vystúpenia klubu
Vystúpenie v rozprave 24.4.2024 9:39 - 9:39 hod.
Kolíková MáriaSú to mimovládne organizácie, charitatívne organizácie, ktoré pomáhajú ľuďom, ktorí sú na pokraji sociálnej núdzi. Sú organizácie, ktoré, áno, majú aj náboženský kontext a je to absolútne v poriadku, lebo to súvisí s náboženským presvedčením, a preto máme aj katolícke charity, ktoré spolupracujú, samozrejme, s takýmito organizáciami v zahraničí, prijímajú od nich podporu. Máme rôzne charitatívne organizácie na podporu ľudí v sociálnej núdzi, ktoré majú organizácie naprieč krajinami vo svete. To znamená, vzájomne sa podporujú, keď vidia, že je nejaký problém v tej krajine, tak pomôžu a pošlú peniaze v rôznych čiastkach.
Máme, samozrejme, zahraničných Slovákov, ktorí napríklad pomáhajú, pomáhajú opravovať drevené kostolíky na východe a posielajú peniaze. To sú tiež zahraniční agenti, ktorí sem posielajú tieto peniaze? Máme zahraničných Slovákov, ktorí posielajú peniaze, napríklad aby pomohli vzdelávaniu v ich obci, na podporu škôlok, škôl. Máme deti v zahraničí, Slovákov, ktorí posielajú peniaze neziskovým organizáciám, ktoré pomáhajú ich bezvládnym rodičom, pretože aj to sú neziskové organizácie, aj to sú mimovládne organizácie. A tie peniaze, samozrejme, idú zo zahraničia, pretože sú aj deti, Slováci, ktorí žijú v zahraničí a posielajú peniaze týmto neziskovým organizáciám.
Aký má zmysel, že všetky tieto organizácie, kde prídu nejaké peniaze s čiastkou nad päťtisíc eur, budú mať prívlastok so zahraničnou podporou? Načo je toto potrebné? Ak sa to bude naozaj dôsledne robiť, tak to budú takmer všetky organizácie. Aký, aký to, akú toto prinesie transparentnosť? Čo toto prinesie, aký odkaz? Keď popritom počúvame naratívy, že dostať zo zahraničia peniaze, musíme dobre sledovať, lebo to môžu byť a sú zahraniční agenti. To znamená, tu už vopred je dávaná nálepka, že to, že niekto dostane peniaze zo zahraničia, je vlastne problém a treba si dať na to pozor. Aké vplyvy nám to tu idú?
Mňa by zaujímalo, aké vplyvy nám to tu idú, keď sem dostávame peniaze zo švajčiarskeho mechanizmu, nórskeho mechanizmu, aj rôzne organizácie. To sú peniaze od člen... od krajín, ktoré nie sú členskými krajinami Európskej únie, sú v schengenskom priestore a chcú prispievať na podporu rôznych projektov v krajinách aj, aj na Slovensku, a tie peniaze, samozrejme, že prichádzajú zo zahraničia, z vlády Švajčiarska, z vlády Nórska a potom, samozrejme, sú to európske peniaze, ktoré prichádzajú rôznym mimovládnym organizáciám. To znamená, ak by sme naozaj boli veľmi, veľmi dôslední, takmer každá mimovládna organizácia, ktorá sa dôsledne venuje svojej činnosti, má nejaké peniaze so zahraničnou podporou.
Ale ja dôsledne počúvam tú debatu, ktorá je tu vedená, aj debatu, ktorá bola v Maďarsku. Tu nejde o to, aby všetky organizácie, ktoré dostanú zahraničné peniaze, mali prívlastok so zahraničnou podporou, tu sa uvažuje o výnimkách. Už to zaznelo vo verejných debatách. To znamená, my budeme rozlišovať organizácie, ktoré majú zahraničnú podporu, od iných, ktoré ich majú, ale niektoré budú mať tú príponu a niektoré ju nebudú mať. A takže je zrejmé, že tu nejde o to, aby sme tu mali nejaké rovnaké pravidlá, boli sme tu naozaj transparentní, tu ide o to vyňať niektoré organizácie a povedať, tieto sú tie problémové. A ja sa pýtam, ktoré sú to. Tie, ktoré sa dovolia si vyjadrovať, že niečo sa im nezdá, že funguje? Veď ja poviem, tá organizácia pre nevidiacich. Samozrejme, že sa, že môže byť kritická, keď sa jej nepáči, aká je právna úprava, ktorá má pomáhať aj nevidiacim. Tak keď sa im to nepáči a idú do verejnoprávnych alebo súkromnoprávnych médií a kritizujú vládu alebo kritizujú aj opozíciu, že nič nerobí, je to absolútne v poriadku. To sú politické prejavy? Dá sa to chápať ako politické prejavy, zúčastňujú sa na politike v spoločnosti, čo sa týka pomoci nevidiacim.
Ako budete rozdeľovať, že sa vám páčia nejaké vyjadrenia organizácií alebo ľudí, ktorí si dovolia mať iný názor ako vy, lebo zjavne o to ide, asi tí, ktorí majú rovnaký názor, asi tých stigmatizovať nechceme. Asi len tí, čo majú iný názor, ale to sme tu potom mali ostať niekde inde. To sme potom, načo sme potom v osemdesiatom deviatom menili spoločnosť, aby sme tu mali práve kritické myslenie. Aby sme si dovolili vypočuť aj kritické názory.
Pán poslanec Michelko, ja sa pýtam, ako vy nechcete, aby táto spoločnosť bola sebestačná, aby táto spoločnosť bola schopná niečo zmeniť, keď je tu problém? Lebo to sa nedá bez toho, že si vypočujeme aj tých, čo majú na vec iný názor. Tak veď vy tu presadzujete, že chcete, aby sa tu počúvali všetky názory, tak keď to chcete, tak nemôžete predsa stigmatizovať tých, ktorí môžu mať na vec iný názor. Jednoducho nedá sa to urobiť tak, keď to chcete urobiť naozaj dôsledne a budú si všetky organizácie rovné, že všetkým, ktoré majú peniaze zo zahraničia, dáte tú príponu, lebo to budú takmer všetky. To budú takmer všetky. Peniaze nad päťtisíc eur v úhrne za rok naozaj dostane takmer každá organizácia, ktorá svoju činnosť vykonáva dôsledne, nech je to športová, charitatívna, na pomoc menšinám alebo je to v oblasti životného prostredia. To je jedno. Akože tie organizácie, samozrejme, že takéto peniaze majú, a z rôznych dôvodov, ako som spomenula. Môžu to byť, môžu to byť vlastne peniaze od Slovákov, ktorí chcú pomáhať tej činnosti, pretože ten zákon nijako nerozlišuje, od koho vlastne tie peniaze prídu. Dôležité je, tak ako je to napísané, že prídu zo zahraničia. No tak ako, akú to má vlastne výpovednú hodnotu? O to viac je to nebezpečné, že vlastne sa tu uvažuje o tom, že tu budú výnimky, a to nebude tak, že vlastne budeme naozaj chcieť po všetkých, aby sme vedeli, ako tie peniaze plynú a pretože potom, hovorím, by potom boli vlastne všetky.
Ja si dovolím povedať, najprv som si dovolila povedať, že o čom vlastne tie mimovládne organizácie sú a že ich jednoducho potrebujeme. Vy ich potrebujete, potrebujete ich pre svoje deti, keď chcete, aby tu žili v peknej, prosperujúcej spoločnosti. Vy neviete, čo sa môže udiať aj u vás doma, aké nešťastie sa môže prihodiť, ktoré nedokáže proste mu pomáhať štát, na to tie mimovládne organizácie proste tu sú, zastupujú štát. Aj pri tragických udalostiach, napríklad, poviem, mimovládna organizácia, ktorá pomáha rodinám, ktoré náhle prídu o rodičov, deti, tak pomáha, aby vlastne sa s tým dokázali vysporiadať. Organizácie, ktoré pomáhajú s rôznymi problémami, čo sa týka duševného zdravia, to, že dostanú peniaze zo zahraničia, je to problém?
Ja poviem k tej administrácii, sú organizácie charitatívne, ktoré dostávajú priebežne peniaze a každý mesiac ich hneď distribuujú tým, ktorí vlastne sú v sociálnej núdzi, okamžite dochádza k tej distribúcii. Ak v priebehu roka vlastne zistia, že už je to cez päťtisíc eur, čo urobia vlastne s tými predchádzajúcimi prevodmi, ku ktorým došlo? Však oni nevedia, že či vlastne tí ľudia ešte pošlú ďalšie peniaze, budú to vedieť na konci roka, to znamená, priebežne vlastne tie peniaze budú distribuované, a potom, keď budú aj chcieť zistiť, tak ako máte stanovené tie podmienky, to už hovoríme o tom, že sa to vlastne ani nedá vykonať. Pretože tie peniaze, ktoré prídu vlastne z tých zahraničných účtov, tak vy z tých dát neviete vybrať tie všetky údaje, ktoré si pýtate. Tam nemáte štátnu príslušnosť. Vy neviete, keď vám prídu peniaze z iného účtu, aj keď vidíte, komu ten účet patrí, vy tam tie všetky údaje, ktoré si pýtate, nemáte. To znamená, to, čo môžete očakávať, je, že tie organizácie budú mať problém vlastne, aj keby veľmi, veľmi chceli, splniť podmienky, ktoré im dávate. To znamená, môže nastať k tomu, že už tie príspevky potom budú musieť asi vrátiť, keď nebudú mať čeliť, keď nebudú, aby nečelili vlastne týmto pokutám, prípadne až k zrušeniu ministerstvom vnútra, jednoducho je to nevykonateľné. Naozaj. Je to nevykonateľné, charitatívnymi organizáciami, prosím vás, čo vám tie urobili, že pomáhajú ľuďom v núdzi. Takže nevykonateľné to je, transparentné viac to nebude. Proste nie je to pravda.
K transparentnosti. Ja som robila tiež v mimovládnych organizáciách, desať rokov som im venovala, časť môjho profesionálneho života, robila som ako študentka práva, a bola som aj v Juhoafrickej republike, bola som tam aj pri projektoch, ktoré súviseli s tým, ako sa spoločnosť vysporiadávala s apartheidom. A úplne súhlasím s tým, aby toky, ktoré idú do mimovládnych organizácií, boli transparentné, úplne s tým súhlasím, je to absolútne v poriadku, s tým nemá nikto problém, ani v mimovládnych organizáciách. Tá transparentnosť, ktorá je dnes nastavená, domnievam sa, že je pomerne veľmi prísna a naozaj sa zverejňuje, osobitne pri tých organizáciách, ktoré vás najviac trápia, veľmi veľa, pretože si to vyžadujú samotné organizácie, ktoré im tie peniaze posielajú.
Takže nie je to tak, že vy zabezpečíte lepšiu transparentnosť. Už tu majú veľmi prísne pravidlá, samozrejme, ktoré súvisia aj s praním špinavých peňazí. Tie toky tých peňazí, ktoré prichádzajú zo zahraničia, sú neuveriteľne prísne sledované. To, čo nie je sledované, sú peniaze, ktoré, samozrejme, nijak evidované nie sú a nechodia na riadne účty mimovládnych organizácií, ale vykonávajú sa vplyvy, cudzie vplyvy cudzích mocností, ale nie takýmto transparentným spôsobom, ktorý sa dnes dejú. A ja veľmi rada si sadnem k akémukoľvek okrúhlemu stolu k transparentnosti mimovládnych organizácií a určite aj ľudia z mimovládnych organizácií, ale to, čo predkladáte, žiadna transparentnosť nie je. Je to len stigmatizácia, len likvidácia mimovládnych organizácií a tohto sektora, ktorý je kľúčový pre rozvoj našej spoločnosti.
Ja si dovolím teraz po zopár slovách vlastne k tomu, čo tu spôsobujete, povedať aj k tomu, čo vlastne, čo budú následky okrem toho, že zasiahnete do organizácií, ktoré podľa mňa ani netušíte, že sú vlastne mimovládnymi organizáciami, lebo ste zameraní na tie, ktoré sa vám nepáči ich prejavy, môžu byť potenciálne kritické aj k vašej práci ako politickej, ale zasiahnete týmto zákonom do života mimovládnych organizácií naprieč celým Slovenskom.
Tieto, čo chcete zasiahnuť, transparentné sú, to by som si, kľudne by som si sadla, že povedzte mi, ktoré vás najviac trápia a povedzme si, aké údaje k tým organizáciám nemáte, a ja som presvedčená, že tie údaje by sme našli a sú zverejňované. O to tu vôbec nejde, ale kľudne si sadnime k tej transparentnosti, že ju chceme ešte viac, kľudne, ja som pripravená, urobme to. Najhoršie je, keď samozrejme, keď odkiaľkoľvek príde kritika a máme predstavu o tom, že sa tam deje niečo nekalé, tak toto treba, samozrejme, odstrániť, ale nikto, nikto naozaj sa tu nebráni z mimovládnych organizácií si k takémuto stolu sadnúť.
Ale toto, čo predkladáte, ničomu neprospeje, ublížite. Ublížite organizáciám na Slovensku, ktoré dokonca s tou politikou, ktorá vám vadí, vôbec nič nemá, vôbec nič nemá. A keď budete robiť rozdiel, tak to bude potom naozaj tá stigmatizácia, o ktorej sa tvárite, že to nie je pravda. A ja som zvedavá, ako budete, keď k tomu dôjde a pôjdete na to takýmto spôsobom, že budete chcieť vyňať potom časť organizácií, ako budete tie výnimky robiť. A to presne, a ja sa vrátim aj k tým európskym štandardom a k Európe, toto povedal ten Európsky súdny dvor, ale ja ho tu nepotrebujem sa oňho opierať, lebo my tu žijeme v demokratickej spoločnosti. Nepotrebujeme sa opierať o rozhodnutie Európskeho súdneho dvora. Proste my vieme, že tie občianske spoločnosti potrebujeme. Nepotrebujem sa oňho teraz opierať ako o barličku, ale chcem sa opierať o tretí sektor, občiansku spoločnosť, ktorá nám pomáha rozvíjať našu spoločnosť a pomáha tam, kde proste štát to nezvláda, kde to my politici nezvládame, potrebujeme ich.
A to, že chcete do nich takto zasiahnuť, nie je nijako národné, nijako. A jednoznačne to bude viesť k tomu, že krajina nebude sebestačná. Ja sa pýtam, kde je tá národovosť Slovenskej národnej strany, kde je tá národovosť starať sa o to, aby Slovensko bolo sebestačné, kde je tá národovosť. Keď nechcete byť v Európskej únii, tak to povedzte, ale potom prídeme o 80 % výdavkov na rozvoj Slovenska. Tak mi povedzte, odkiaľ to bude pre rozvoj obcí, miest, na školy, na ihriská, odkiaľ to zoberieme, lebo robíte všetko pre to, aby sme o tie peniaze prišli. Lebo sa vám zjavne nepáčia tie pravidlá, ktoré v tej Európskej únii sú. Ale ja tu nepotrebujem teraz argumentovať proti tomuto zákonu tým, že sa budem opierať o Európsku úniu, ja vám len hovorím, že ďalším dôsledkom bude okrem likvidácie občianskej spoločnosti a takejto stigmatizácie, ďalším dôsledkom bude, že prídeme o tieto peniaze. Robíte tomu, proste každý deň tomu prispievate.
Okrem ovládnutia RTVS likvidujete mimovládny sektor, a to sa, samozrejme, Európskej únii nepáči, pretože súvisí s občianskou spoločnosťou. My sme nemuseli do tej Európskej únie ísť, veď nás tam nikto nevolal, my sme sa tam zavolali, my sme tam chceli ísť. My sme chceli byť súčasťou, hrdou súčasťou Európskej únie. A teraz jej hovoríme, že tam vlastne byť nechceme, tak to povedzte naplno, povedzte to za Slovenskú národnú stranu, my nechceme byť v Európskej únii, a preto robíme všetky kroky k tomu, aby nás odtiaľ buď vyhodili, alebo sme prišli aspoň o peniaze. Tak to povedzte, lebo toto robíte. Ale potom naozaj robíte to, že proste tie európske peniaze vám smrdia. Tak vám smrdia peniaze, ktoré idú na rozvoj Slovenska. Zjavne vám smrdia.
A ja sa pýtam, odkiaľ ich zoberieme, lebo tých 80 % výdavkov, verejných výdavkov na rozvoj Slovenska bude chýbať. Toto všetko sú európske peniaze. A nám teraz hrozí, že prídeme nielen o plán obnovy a odolnosti, my prídeme o všetky peniaze, ktoré súvisia s eurodotáciami, všetky s eurofondami. Ale zjavne vám to nevadí, zjavne vám to nevadí. To znamená, buď je vám to jedno, čo s tým Slovenskom bude, alebo máte nejaký plán B, ale si ho teda povedzme. Aký máte plán? Budeme si pýtať peniaze z Ruska, budeme si peniaze pýtať z Číny, no odniekadiaľ si ich budeme pýtať. Toto bude národové? Toto je lepšie? Tam sa ideme, tam sa ideme prikláňať, týmto smerom? Toto chcú naozaj voliči celej koalície? Možno to chcete vy za Slovenskú národnú stranu, možno chcete naozaj z tej Únie vystúpiť. Ale ja sa pýtam, potom odkiaľ tie peniaze budeme čerpať, lebo vy k tomu tie kroky naozaj robíte. Veď ja, ja to berem legitímne, že sa vám to nepáči, že Európska únia nebude akceptovať takúto právnu úpravu. Ak teda spoločne máme nepochopenie, prečo je to proti Slovensku mať takýto zákon proti mimovládnym organizáciám, tak vám vravím, že je to proti štandardom Európskej únie, kde nás nikto nenúti, aby sme tam boli. A je to naozaj ďalší klinec do rakvy, aby sme o tie peniaze prišli z Európskej únie. A tak ja chcem vedieť odkiaľ, odkiaľ ich budeme čerpať, lebo k tomu tie kroky robíte. To nie je o tom, že my tu niečo hovoríme do Bruselu, to tak vôbec nie je. Brusel zaujíma, kto je v rámci Európskej únie členským štátom. Osobitne, samozrejme, tie krajiny, ktoré majú euro, a osobitne tie krajiny, ktoré prijímajú tie peniaze z eurofondov, európske peniaze.
Je úplne namieste, aby sa pýtal daňový poplatník Dánska, Nemecka, či tie peniaze, ktoré k nám prídu, sa rozkradnú, alebo budú slúžiť tomu účelu, na ktorý sú určené, a preto ich trápi, že bol zrušený Úrad špeciálnej prokuratúry, ale netrápi ich, že ako sa volá. Ich možno v zásade ani netrápi, čo presne budú tí špeciálni prokurátori robiť, ale ich trápi dnes to, čo sa deje so všetkými kauzami, ktoré sa týkajú finančne tých európskych peňazí. To ich trápi. Kde sú tie stovky prípadov, ktoré odišli z Úradu špeciálnej prokuratúry. Nemyslím si, že to berú tak osobne, čo sa stane s ľuďmi, ktorí zasvätili svoj život boju proti korupcii a organizovanému zločinu. To musí trápiť nás na Slovensku, aký je to odkaz takýmto ľuďom, čestným policajtom, prokurátorom, že takto sa k nim správame, ale Európsku komisiu a Európsku úniu trápi, ako sa budú osobitne vyšetrovať trestné činy, ktoré súvisia s európskymi peniazmi. A to dnes nevie, to z tých listov vyplýva. Vy ste zrušili Úrad špeciálnej prokuratúry a nijak ste nezabezpečili, aby osobitne tieto kauzy mali ľudia, ktorí vedia, čo s nimi majú robiť. A neviete na to odpovedať Európskej únii a Komisii. A to nijako nesúvisí s tým, že máme nejakú vnútornú politiku, do ktorej si nenecháme kafrať. To proste súvisí s tými európskymi peniazmi a vy ste to vopred vedeli. A určite to vedel premiér Fico. A preto ja hovorím, že je to neschopný premiér, pretože toto musel vedieť, musel to vedieť premiér Robert Fico a zjavne tiež mu nevadí, že o tie európske peniaze prídeme.
A myslím si, že premiér Robert Fico má plán B, ak ho vy nemáte, a myslím si, že už vie, že o tie peniaze môže prísť a nevadí mu to, a preto ja sa pýtam opätovne, odkiaľ tie peniaze potom na Slovensko prídu. Bude to Čína, bude to Rusko? Na toto ja chcem odpoveď. A voliči vašej koalície majú právo to vedieť.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
A k tomu čo hovoril, teda teraz som reagoval na, na pána poslanca Lučanského, a k tomu, čo hovoril pán poslanec Ľupták. Hovoril, že vo verejnosti prudko klesá dôvera v politické mimovládky a to, že mimovládky pomáhajú vláde, a teda povedal, že to, s čím si štát nevie pomôcť, deleguje na nižšie štruktúry. Ale to môže platiť v rámci verejnej správy, že teda štát deleguje alebo zverí nejaké právomoci samospráve, lebo sa decentralizuje moc, to je úplne v poriadku, ale mimovládne organizácie takto nefungujú. Mimovládne organizácie fungujú tak, že sa občania sami rozhodnú, že budú robiť nejakú aktivitu. A áno, častokrát to nahrádza veci, ktoré v dobre fungujúcej a dostatočne bohatej spoločnosti by možno, možno robil, robil štát. Ale to nie je tak, že štát povie niečo mimovládkam a tie to, tie to robia. Ony to robia v rámci vlastnej vôle. A teda že vás banky lustrujú, čo si idete kúpiť, keď si vyberáte peniaze, peniaze z banky, ale tam ide zrejme o boj proti praniu špinavých peňazí a takisto keď si mimovládna organizácia vyberá hotovosť nad určitú sumu, tak musí, musí niečo deklarovať. A teda celkom nerozumiem povinnosti vlády sledovať finančné toky. No bude ich sledovať a čo potom s nimi bude robiť? Čo bude ten krok B?
Vystúpenie v rozprave 23.4.2024 17:05 - 17:05 hod.
Dostál OndrejZ tých troch zmien, zásadných zmien, budem teda vychádzať z toho, čo pani poslankyňa Jaurová ako predrečníčka hovorila, sa mi dve zdajú ako pozitívne. Jedna ako, neviem, či, či až tak potrebná, ale nie veľmi problematická, tá sa týka doplnenia správnej rady aj o ďalšieho zástupcu ministerstva kultúry, teda že bude minister kultúry menovať alebo ministerka kultúry vymenovávať dvoch členov správnej rady miesto jedného na rozdiel od povedzme Fondu na podporu, na podporu umenia. To neznamená nejaké ovládnutie tej správnej rady, keďže väčšinu tvoria zástupcovia národnostných, národnostných menšín. Neviem, či je to, či je to potrebné, aký to bude mať, aký to bude mať význam, ale, ale nie je to, nie je to nejaký zásadný problém alebo teda, respektíve predpokladám, že to nie je žiadny problém.
Vyložene pozitívne je, že sa do zákona o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín dostane aj vietnamská menšina. Vietnamská menšina bola uznaná za oficiálnu národnostnú menšinu v predchádzajúcom volebnom období a toto vnímam, vnímam pozitívne, pretože vietnamská menšina je aj dostatočne veľká, aj dostatočne aktívna, aby mala status oficiálnej národnostnej menšiny a aby sa to premietlo aj v legislatívnej úprave, aj v jej, v jej participácii na rozhodovaní o veciach, ktoré sa týkajú národnostných menšín, a teda aj v oblasti podpory jej kultúrnych aktivít. Čo je teda zohľadnené a je to zohľadnené takým spôsobom, že sa navýšia prostriedky fondu, čiže, čiže podpora alebo to percento podpory, ktoré dostane vietnamská menšina na svoje kultúrne aktivity, nebude na úkor žiadnej, žiadnej inej menšiny, bude to, bude to financované z toho navýšenia. Príde to až, až budúci, budúci rok, čo je možno škoda z hľadiska, z hľadiska financovania kultúry vietnamskej menšiny, ale tak treba asi rešpektovať, že sa už nachádzame v nejakom rozpočtovom, rozpočtovom roku. To je, to je asi argument aj pre to, aby, aby takýto návrh išiel ako, ako vládny návrh; v tomto ohľade sa s tou kritikou do istej miery stotožňujem, že, že by bolo lepšie, ak by tento návrh bol vládny návrh zákona a vlastne tá základná zmena, zmena má nadobudnúť účinnosť až, až od 1. januára budúceho kalendárneho roka, čiže nebol veľmi dôvod skracovať, teda skracovať legislatívny proces tým, že to išlo ako poslanecký návrh zákona, vždy je lepšie, vždy je lepšie, keď takéto veci idú ako vládny návrh zákona. Na druhej strane tie zmeny, ktoré sú tam dnes obsiahnuté, nie sú také zásadné, aby, aby to neznieslo aj, aj poslanecký návrh zákona.
A tá tretia zmena, ktorá sa týka toho, že nie šesť, ale sedem percent z prostriedkov bude môcť použiť na svoju, na svoju činnosť a teda na vlastnú, na vlastnú prevádzku. Opäť je to opatrenie, ktoré vychádza z reálneho fungovania fondu, je to, je to zmena, ktorá bola uvažovaná, že bude navrhnutá už v predchádzajúcom volebnom období, ale vzhľadom na to, ako sa vyvíjala politická situácia v predchádzajúcom volebnom období, tak nakoniec nikto s takýmto návrhom, návrhom neprišiel, ...
... ale toto signalizoval fond dlhodobo, že tých šesť percent nie je schopných pokryť prevádzku fondu, pretože charakter tohto fondu vzhľadom na to, koľko národnostných menšín je z fondu podporovaných aj sa podieľa na výbere tých projektov, ktoré sú, ktoré sú podporené, nie je dostatočné a nie je porovnateľný Fond na podporu kultúry národnostných menšín z hľadiska rozsahu tejto, tejto činnosti s Fondom na podporu umenia alebo, alebo s Audiovizuálnym fondom. Čiže aj túto zmenu ja vítam. Na základe toho, čo ja viem o fungovaní Fondu na podporu kultúry národnostných menšín, je to potrebná zmena, je to zmena, ktorá, ktorá umožní lepšie, aby fond lepšie fungoval, lebo teda neviem, aká je tam situácia teraz, ale viem, že v predchádzajúcich rokoch bol problém s administratívnym spracovaním žiadostí. Čiže k žiadateľom sa tá podpora, ktorá im bola schválená, dostávala neskôr, ako by sa mohlo, keby mal fond väčšie kapacity, a, samozrejme, bol problém aj s kontrolou vynakladania prostriedkov a teda podporených, podporených projektov, lebo niektoré projekty ani nestihli byť skontrolované v tej časovej lehote, ktorú zákon umožňuje, aby z toho prípadne boli vyvodené, vyvodené nejaké dôsledky. Čiže dve z tých troch hlavných zmien sú z môjho pohľadu pozitívne a je na ne, je na ne dôvod. Tá tretia sa mi zdá neškodná a viem si predstaviť ten zákon aj bez neho, bez nej, ale to, že tam je, nevnímam ako nejaký dramatický problém.
A k tým úvahám, že čo všetko ešte by sa vo fonde malo zmeniť, no áno, samozrejme, že sú tam veci, ktoré by mohli fungovať inak. Či tam zahŕňať nejaké ďalšie menšiny, to neviem, ale teda máme nejakú, nejakú politiku vzťahu k národnostným menšinám a jej súčasťou je aj finančná podpora ich kultúrnych aktivít, čo nijako nevylučuje, aby sa združenia, ktoré, ktoré zastupujú národnostné menšiny alebo sa venujú kultúre a umeniu národnostných menšín, uchádzali aj o prostriedky z iných kultúrnych fondov, ktoré, ktoré na Slovensku existujú. Ale je dobré, že existuje aj, aj takáto samostatná inštitúcia, ktorá ich podporuje.
Samozrejme, že je tam otázka konfliktu záujmov, ktorá je povedzme najmä pri tých menších menšinách problém, ale, ale teda niekedy aj, aj pri väčších menšinách býva problém. My sme sa tu v predchádzajúcom volebnom období tiež snažili nejako riešiť a nejako, nejako ošetriť, aby jednak tie odborné rady boli reprezentatívne z hľadiska, z hľadiska národnostných menšín, ale aby, aby sa zabránilo konfliktu záujmov. Mimochodom, tiež to išlo vtedy ako poslanecký návrh zákona vzhľadom na to, že sa mali uskutočniť voľby členov odborných rád, ale ani to riešenie, ktoré, ktoré vtedy sme presadili, myslím si, že nezabránilo problémom a pochybnostiam o tom, že či, či naozaj tie zvolené odborné rady sú dostatočne reprezentatívne a či, či bránia konfliktu záujmov. A ja nemám na to odpoveď. Tá odpoveď určite nie je jednoduchá a určite by sa nemala hľadať v druhom čítaní, ale mala by byť predmetom nejakej odbornej diskusie a potom riadneho legislatívneho procesu vrátane medzirezortného pripomienkového konania k vládnemu, alebo tak vtedy k ministerskému návrhu zákona.
A problém je, samozrejme, aj to, že súčasná štruktúra fondu a zákona o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín nezohľadňuje odlišnú veľkosť a odlišný charakter jednotlivých menšín a vlastne pre každú menšinu stanovuje existenciu troch odborných rád. Jedna, jedna z tých podľa prioritných oblastí, ktorými sú kultúrnoosvetová činnosť a vzdelávacia činnosť, veda a výskum, druhá je literárna, nakladateľská a vydavateľská činnosť a tretia sú divadelné, hudobné, tanečné, výtvarné a audiovizuálne umenie. Čiže nielen 15 národnostných menšín, ale aj tri prioritné oblasti a tri odborné rady pre každú menšinu. Čo asi má zmysel pre maďarskú menšinu, možno to má zmysel, zrejme to má zmysel aj pre rómsku menšinu, ale pre tie menej početné menšiny takáto štruktúra je zbytočná komplikácia a tam by možno bolo, bolo možné pristúpiť k nejakému zjednodušeniu, že vo vzťahu k tým menej početným menšinám by neexistovali tri prioritné oblasti a tri odborné rady, ale jedna odborná rada, ktorá by podporila projekty, ktoré majú najväčší zmysel pre, pre tú-ktorú národnostnú menšinu. Ale opäť, nemyslím si, že by bol dobrý nápad, aby sme, aby sme v druhom čítaní nejako zasahovali do toho pozmeňujúcim návrhom, ktorým by sme sa snažili ošetriť napríklad zložitú štruktúru odborných rád a to, či je to potrebné vo vzťahu k menším, menej početným národnostným, národnostným menšinám. Taká vec by sa určite nemala udiať bez toho, aby to bolo vydiskutované s odbornou verejnosťou aj so samotnými národnostnými menšinami a ich reprezentáciami a organizáciami kultúrnymi, ktoré pôsobia, pôsobia v týchto, v týchto oblastiach alebo ktoré reprezentujú národnostné menšiny. Takže len preto, že dávame tu na stôl problémy, ktoré vidíme vo fonde, tak som považoval za potrebné to spomenúť. V žiadnom prípade to nevnímam ako podnet do nejakej legislatívnej aktivity v rámci druhého čítania, naopak, dúfam, že sa ten návrh udrží v tých mantineloch, v akých je predložený. Ak sú tam nejaké legislatívne nedostatky, tak je možné sa o nich baviť a diskutovať, ale teda dúfam, že ostane v podobe, ktorá mi umožní za ten návrh hlasovať nielen v prvom, ale aj v treťom čítaní.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.4.2024 16:21 - 16:21 hod.
Dostál OndrejA neodpovedali ste mi celkom na tú otázku, že či to nebude retroaktívne a či to nebudú môcť napádať, že nastúpili do funkcie a te... platí... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie v rozprave 23.4.2024 15:44 - 15:44 hod.
Dostál OndrejPri novele zákona o Fonde na podporu umenia je úplne od začiatku jasné, že návrh, ktorý bol predložený do prvého čítania, je nosič, ktorého účelom bolo preniesť návrh zákona do druhého čítania. Až v tom druhom čítaní že príde, príde pozmeňujúci návrh, z ktorého sa dozvieme skutočný zámer predkladateľov, alebo teda hlavného predkladateľa pána poslanca Michelka. V podstate sme sa to dozvedeli aj z toho pozmeňujúceho návrhu, aj z jeho úvodného vstupu v rámci druhého čítania, kde pomerne obsiahlo hovoril o tom, s čím je nespokojný v rozhodovacej činnosti Fondu na podporu umenia aj v ďalšej činnosti Fondu na podporu umenia, a teda najmä v tom, že nepodporuje projekty, ktoré podľa neho sú hodné podpory, a podporil aj projekt, ktorý podľa jeho názoru nie je hodný podpory. Naozaj len bizarnou zaujímavosťou je, že je to projekt z jeho vlastného vydavateľstva, respektíve nie osobne jeho, ale toho, kde bol štatutárnym orgánom. Bolo to vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, čo myslím si, že bol, bolo by korektné, keby to spomenul v tom svojom vystúpení, kde dával najavo svoje pohoršenie nad citátmi z toho diela, ktoré podporil Fond na podporu umenia.
V prípade novely zákona o múzeách a galériách je, naopak, od začiatku isté, jasné, čo je zámerom. Je to, je to zrejmé už z toho textu, ktorý je v prvom čítaní. A tu, naopak, ten pozmeňujúci návrh, ktorý prišiel cez výbor a cez spoločnú správu výborov sa v zásade, s výnimkou tých štandardov, týka toho, čo je, čo je obsiahnuté v návrhu zákona, teda toho, čoho sa štandardne majú týkať, týkať pozmeňujúce návrhy. A teda v porovnaní s tým, s tým pôvodným návrhom z prvého čítania, povedal by som, že ten zásah do, ako vymenúvania, tak odvolávania riaditeľov múzeí a galérií zmäkčuje. Ale tým pádom ale vyvstáva otázka, lebo mali sme, samozrejme, že viacerí podozrenie, že aj v tomto návrhu zákona príde nejaký pozmeňovák v druhom čítaní, v ktorom sa ukáže skutočný zámer. Neprišiel, tak vyvstáva otázka, že čo je vlastne tým skutočným dôvodom predloženia tohto návrhu zákona, ak toto už je, už je finálna forma, teda v zmysle toho pozmeňujúceho návrhu, ktorý je v spoločnej správe výborov, tak načo vlastne takýto návrh zákona. Lebo nezhodneme sa na tom, že treba meniť charakter Fondu na podporu umenia z inštitúcie, ktorá rozhoduje nezávisle a odborne, na inštitúciu, kde do toho vstúpi politická moc a cez politicky vymenovanú radu bude meniť rozhodnutia odborných komisií.
Ale rozumiem tomu, prečo to predkladáte. Rozumiem tomu, že ste nespokojní s tým, ako Fond na podporu umenia funguje. Ale múzeá a galérie? Že v čom je problém? Lebo ak to prejde v tejto podobe, no tak to bude, to bude taký, taká zmena pre zmenu, že teda zmenili sme niečo aj v zákone o múzeách a galériách. A predpokladám, že korektne fungujúce samosprávy, či už na župnej úrovni, alebo na úrovni miest a obcí, zachovajú výberové konania, nebudú odvolávať riaditeľov múzeí a galérií bez uvedenia dôvodu a budú postupovať v podstate tak ako doteraz a ten zákon im v tom nebude, nebude brániť. A ako sme tu počuli aj pána poslanca Michelka, no tak pod priamym vplyvom ministerstva kultúry je jedno múzeum a jedna galéria. Tak asi ani toto nie je skutočný dôvod, lebo tak v zásade vymeniť, vymeniť ich šéfov je možné aj podľa súčasnej právnej úpravy. Trošku to bude jednoduchšie, ale, ale nijako zložité to nie je ani, ani dnes. Tak naozaj teda nerozumiem celkom tej motivácii a asi by ma aj zaujímalo, že, že čo je ten skutočný, skutočný dôvod. Lebo áno, niekedy sa predkladajú aj nejaké drobné návrhy noviel zákonov, ktoré zmenia jednu vetu alebo dokonca jedno slovo, alebo už boli aj také, čo jednu čiarku mali niekde vypustiť alebo nevypustiť. Ale, ale reagujú na nejaký reálny problém a ten problém je obvykle, obvykle priznaný v dôvodovej správe, je priznaný v úvodnom vstupe. Tuto celkom, celkom nerozumiem, že, že v čom je taký, taký zásadný problém. Jediný záchytný bod pre mňa bol v dôvodovej správe, kde sa hovorilo o tom, že, že výberové konania, verejné vypočutia, z procesu výberu sa vypúšťa verejné vypočutie uchádzačov, ktoré spôsobuje administratívnu záťaž najmä menším obciam, ktoré obsadzujú uvedené funkcie, teda riaditeľov múzeí a galérií a tie ve... v rozpore s tým bol, bol návrh zákona, kde, kde sa úplne vypúšťali výberové konania, nielen tie verejné vypočutia, čo sa teraz zase koriguje pozmeňujúcim návrhom. Ale ako som dokumentoval aj v rozprave v prvom čítaní, obce, ktoré nie sú malé, ale v slovenských pomeroch skôr, skôr stredné, sú zriaďovateľmi troch múzeí a, a nula galérií. Takže väčšinou múzeá a galérie zriaďuje štát, kraje, mestá, ktoré nemajú nejakú, nejaký kapacitný problém zorganizovať výberové konanie ani verejné vypočutie, ako jeho, jeho zložku. Takže pochybujem, že sa robí ten, tá novela kvôli, kvôli trom obciam, ale teda ak áno, tak by ma zaujímalo, čo je ten skutočný dôvod.
No a teraz, keďže sme v druhom čítaní, tak by som rád pár slov povedal k tomu pozmeňujúcemu návrhu, ktorý bol schválený na výbore pre, pre kultúru a médiá. Jednak sú tam tie štandardy, zavedenie štandardov múzeí a galérií, ktoré sú merateľné, porovnateľné alebo obsahujú iné hodnotiace ukazovatele odporúčaného priestorového, finančného a personálneho zabezpečenia múzeí a galérií a úrovne kvality plnenia základných odborných činností a iných činností múzeí a galérií. A podľa bodu tri ministerstvo kultúry je, je ten, ten orgán, ktorý vydáva štandardy múzeí a galérií a zverejňuje ich na svojom webovom sídle.
Samotná myšlienka štandardov, ako už spomínala vo svojom vystúpení predrečníčka pani poslankyňa Kleinert, asi nie je niečo, s čím by bolo potrebné nejako dramaticky, dramaticky polemizovať, ale opäť nie je jasné, že prečo, že aký, aký, ako sa to tam vôbec dostalo a aký to bude mať, aký to bude mať zmysel a účel, čo sa z tých štandardov bude odvíjať, čo sa z tých štandardov bude odvíjať pre múzeá a galérie, ktorých zriaďovateľom nie je ministerstvo kultúry a ktorých zriaďovateľom sú napríklad samosprávy, či už na krajskej úrovni, alebo, alebo na obecnej úrovni. No, budeme mať štandardy, ale, ale čo z toho, hej, že keby to bolo súčasť nejakej väčšej novely, s ktorou by prišlo ministerstvo kultúry, kde by boli objasnené dôvody zavedenia štandardov, prešlo by to riadnym medzirezortným pripomienkovým konaním, bolo by jasne definované, akým spôsobom sa tie štandardy budú napĺňať alebo kontrolovať, aký má zmysel, čo bude znamenať, keď budú splnené alebo nesplnené, čo sa od toho bude odvíjať. Dobre, ale takto, no proste, poslanecký návrh zákona v druhom čítaní, poslanecký pozmeňujúci návrh na výbore a dve všeobecné formulácie, formulácie v zákone. Aký to bude mať zmysel, nerozumiem. A teda, a to teraz hovorím že nekonfrontačne, hej, nehovorím, že zavedenie štandardov do, do zákona o múzeách a galériách reálne spôsobí nejaké vážne problémy, len rád by som rozumel tomu, že čo je zmyslom toho.
A teraz budem teda trochu kritickejší k tým, k tým zmenám, ktoré, ktoré navrhuje pán poslanec v bode dva. Pozmeňujúci ako bod dva, z pozmeňujúceho ná... z pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe výborov, teda ten pozmeňujúci návrh, ktorý bol schválený v, vo výbore pre kultúru a médiá a ktorý sa týka vymenúvania a odvolávania štatutárneho orgánu múzea alebo galérie a potom vlastne v § 3b to isté vo vzťahu k vedúcemu zamestnancovi riadiacom organizačnú zložku, ktorá je múzeom a galériou, ale teda bez právnej subjektivity. Tak súčasná právna úprava je, že štatutárny orgán múzea alebo galérie vymenúva a odvoláva štatutárny orgán zriaďovateľa tohto múzea alebo tejto galérie; štatutárny orgán múzea alebo galérie sa vymenúva na základe výsledku výberového konania, ktorého súčasťou je verejné vypočutie uchádzačov. V ods. 2 bola stanovená päťročná doba, funkčné obdobie štatutárneho orgánu vymenovaného takýmto spôsobom a v ods. 3 bolo schválené, že štatutárny orgán vymenovaný podľa ods. 1 nemožno odvolať bez uvedenia dôvodu. V návrhu zákona sa vypustilo to funkčné obdobie, vypustilo sa, že... teda funkčné obdobie sa stalo neobmedzeným a vypustilo sa nielen verejné vypočutia, ale aj samotné výberové konania a dalo sa tam, že štatutárny orgán múzea alebo galérie podľa § 3 ods. 1 vymenúva a odvoláva štatutárny orgán zriaďovateľa tohto múzea alebo tejto galérie. A štatutárny orgán vymenovaný podľa ods. 1 možno odvolať aj bez uvedenia dôvodu. Pozmeňujúcim návrhom sa to opäť mení a má to znieť, má to už mať iba jeden odsek, že štatutárny orgán múzea alebo galérie podľa § 3 ods. 1 vymenúva a odvoláva štatutárny orgán zriaďovateľa múzea alebo galérie. Štatutárny orgán múzea alebo galérie podľa § 3 ods. 1 sa vymenúva na základe výsledku výberového konania.
Čiže vo vzťahu k tomu dnešnému ods. 1 zmena bude, že sa vypustí, vypustí polveta, že súčasťou výberového konania je verejné vypočutie uchádzačov, ostatné tam, tam ostane tak, ako je to dnes napísané, napísané v zákone. Bude to zodpovedať tej dôvodovej správe, na rozdiel od dôvodovej správy sa to však nebude týkať iba malých obcí, ktorým to údajne spôsobuje neprimeranú administratívnu záťaž, ale bude sa to týkať aj tých stredných obcí, ktoré reálne, reálne nejaké múzeá zriaďujú, bude sa to týkať miest, samosprávnych krajov a štátu, ktoré nemajú problém uskutočniť výberové konania a určite nemajú problém, aby súčasťou tých výberových konaní bolo, boli aj verejné vypočutia.
Dovolím si nesúhlasiť s názorom pána poslanca Michelka na verejné vypočutia s tým, že údajne majú, že zvýhodňujú alebo znevýhodňujú niektorých, niektorých kandidátov. Ak by to tak bolo, tak sa asi verejné vypočutia, verejné vypočutia nerobia. Keď sa prezentujú projekty, tak tie projekty napríklad častokrát bývajú vopred zverejnené, aby sa aj verejnosť mohla oboznámiť s kvalitou tých projektov, čiže aj, aj konkurenti a konkurenční uchádzači sa môžu oboznámiť s tým, čo navrhuje jeden alebo druhý. A aj to, že, že keď sledujem, ako uchádzač číslo 6, na čo sa pýtajú tých prvých, prvých piatich uchádzačov, tak áno, na jednej strane je to výhoda, že sa viem pripraviť na otázky, ktoré prídu, ale tie otázky sa aj časom menia a problém je, je to aj výhoda, je to aj nevýhoda, lebo, lebo tie zaujímavé myšlienky napríklad v odpovediach na tie otázky častokrát vyčerpajú tí predchádzajúci uchádzači a keď šiestykrát počujete niekoho hovoriť to isté, čo ste už predtým päťkrát alebo štyrikrát počuli, tak je to zase istým spôsobom znevýhodnenie toho uchádzača.
Ja mám z parlamentnej pozície skúsenosť s verejnými vypočutiami a myslím si, že ten inštitút má zmysel a skvalitňuje výberové konania, takže ja dúfam, že napriek tomu, že sa tá povinnosť zruší, tak zriaďovatelia múzeí a galérií neustúpia od verejných vypočúvaní a budú, budú ich naďalej, naďalej využívať.
No a teraz k tomu ods. 2., respektíve ods. 2 je vyriešený, lebo, lebo teda nebude tam funkčné obdobie, ale ods. 3 hovorí o tom dnes, že štatutárny orgán nemožno odvolať bez uvedenia dôvodu, vy ste tam chceli navrhnúť, že štatutárny orgán možno odvolať bez uvedenia dôvodu a teraz tam nebude nič, takže nevieme, či má tam byť dôvod, nemá tam byť dôvod. Keď tam nebude explicitne, že, že možno odvolať bez uvedenia dôvodu, znamená to, že, že nemožno? No tak, tak v zásade ste nič nespravili, akurát to nebude povedané explicitne, že možno odvolať bez uvedenia dôvodu, ale implicitne tým, že, že tam požiadavka uvedenia dôvodu nebude stanovená v zákone, tak asi to bude možné, čiže to vlastne nie je nejaký veľký ústupok z vašej strany. To je akurát to, že, že kým dnes zákon hovorí, že nejaký dôvod tam má byť, váš návrh, ktorý ste dali do prvého čítania, hovoril, že nemusí tam byť žiadny dôvod, no tak keď v zákone nebude po schválení toho pozmeňujúceho návrhu napísané nič, no tak keď tam nie je požiadavka uvedenia dôvodu, tak to bude v podstate to, čo máte v návrhu zákona, akurát to bude upravené inak.
To, čo je problematické na tom, že ani dnes tam nie sú nejaké pevné dôvody, zákonom stanovené dôvody, ktoré musia byť naplnené, aby bolo možné odvolať riaditeľa múzea, múzea alebo galérie, akurát to nesmie byť bez uvedenia dôvodu. A áno, implicitne sa asi predpokladá, že ten dôvod by nemal byť úplne subjektívny, ale v zásade je na štatutárnom orgáne zriaďovateľa, ako si, ako si to, ako si to odôvodní. Čiže nie sme v situácii, že by riaditelia múzeí a galérií boli zabetónovaní vo svojich funkciách, že zriaďovateľ, keď nie je spokojný s tým, ako fungujú, že by ich nemohol odvolať. Môže ich odvolať, akurát musí uviesť nejaký, nejaký dôvod, teraz ich bude môcť odvolať aj bez uvedenia dôvodu. Ale opäť verím, že korektnejší zriaďovatelia, že väčšina žúp a miest, obcí aj väčšina štátnych orgánov nebude odvolávať riaditeľov múzeí a galérií bez odvolania, bez uvedenia dôvodu.
No a potom tu máme taký aj, aj praktický problém, že vy tam máte chybu. Ten § 3a sa volá Vymenúvanie a odvolávanie štatutárneho orgánu múzea a galérie. Vymenúvanie a odvolávanie, ale v samotnom texte § 3a nie je ani slovo o odvolávaní, to je celé o vymenúvaní, to je celé o vymenúvaní. Takisto v § 3b, máte, že Vymenúvanie a odvolávanie vedúceho zamestnanca riadiaceho organizačnú zložku, ktorá je múzeum alebo galériou, ale opäť celý text § 3b je iba o vymenúvaní, nie je o odvolávaní, čiže je to chyba a ak to tam necháte takto, tak v zákone bude nezmysel, lebo nadpis nebude zodpovedať textu.
Rovnako v prechodných ustanoveniach § 21c prvý odsek hovorí, že ustanovenia § 3a a 3b v znení účinnom od 1. júna 2024 sa vzťahujú aj na štatutárny orgán múzea alebo galérie podľa § 3 ods. 1 vymenúvaný pred 1. júnom 2024 a na vedúceho múzea a galérie podľa toho druhého ustanovenia, ale, ale § 3a a §3b hovoria iba o vymenúvaní, nehovoria o odvolávaní, takže čo sa má na nich vzťahovať, oni už sú vymenovaní, tam, tam sa na nich nič nevzťahuje, toto je, opäť je to chyba v tom, v tom návrhu, návrhu zákona, lebo vlastne to prechodné ustanovenie, ako keby sa týkalo odvolávania, tak tomu rozumiem, ale keď sa týka vymenúvania, tak jasné, že sa... čo sa má týkať vymenovaných? A ten ods. 2 hovorí o tom, že aj títo vykonávajú po, bez časového obmedzenia, tak tam asi, asi problém nie je, ale ten ods. 1 je úplne, úplne nelogický, čiže máte tam prinajmenšom tri... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.4.2024 14:38 - 14:38 hod.
Dostál OndrejĎakujem.
Pán poslanec Kalivoda, no, nie celkom rozumiem tomu argumentu, že sa nenaruší hospodárska súťaž a že ide o to, aby vyhral ten najlepší. Ako, ako môže sa nenarušiť hospodárska súťaž a ako môže vyhrať ten najlepší, keď žiadne verejné obstarávanie nebude alebo keď bude verejné obstarávanie formou, že verejný obstarávateľ osloví troch uchádzačov, ktorých si, ktorých si on sám vyberie a tí ostatní sa o tom ani...
Pán poslanec Kalivoda, no, nie celkom rozumiem tomu argumentu, že sa nenaruší hospodárska súťaž a že ide o to, aby vyhral ten najlepší. Ako, ako môže sa nenarušiť hospodárska súťaž a ako môže vyhrať ten najlepší, keď žiadne verejné obstarávanie nebude alebo keď bude verejné obstarávanie formou, že verejný obstarávateľ osloví troch uchádzačov, ktorých si, ktorých si on sám vyberie a tí ostatní sa o tom ani nedozvedia. Určite sa tým naruší hospodárska súťaž, lebo sa do nej nebudú môcť zapojiť tí, ktorí by sa chceli, ale sa o tom nedozvedia, a nie je vôbec záruka, že bude vybraný ten najlepší uchádzač, pretože tá záruka by bola, keby obstarával niekto, kto je, kto je dokonalý, kto má všetky informácie, kto postupuje iba vo verejnom, verejnom záujme a vie odhadnúť, kto by mu, kto by mu akú cenu, cenu ponúkol.
Namietali ste, že teda tí podnikatelia sledujú len svoj záujem a dávajú účelové námietky, no ale trh funguje v zásade tak, že podnikatelia sledujú svoj záujem a ponúkajú čo najlepšiu cenu, čo najkvalitnejšie, čo najkvalitnejšie produkty a ten kto, ten, kto si vyberá, no tak sa rozhodne, či chce, či chce najlacnejší produkt, alebo, alebo inak najkvalitnejší. A na to potrebujeme verejné obstarávanie, aby sa toto mohlo diať aj vtedy, keď niekto rozhoduje s peniazmi iných, preto si myslím, že to, čo hovoril pán poslanec Hargaš, trošku by som to poopravil, to nie je že samospráva proti podnikateľom, to nie je v záujme samosprávy, aby neexistovali žiadne pravidlá alebo aby tie pravidlá boli, boli úplne navoľno. Veď nízka cena a dobrá kvalita je aj v záujme samospráv.
Vystúpenie v rozprave 23.4.2024 10:15 - 10:15 hod.
Dostál OndrejZákon sa už nebude vzťahovať na zákazky do 50-tisíc eur, dnes je táto hranica na úrovni 10-tisíc eur. Takže do 50-tisíc euro sa bude môcť obstarávať napriamo, priamym oslovením a nebude potrebné oslovovať viacej, viacej uchádzačov alebo viacej možných dodávateľov tovaru, služieb alebo stavebných prác a zvýši sa tým riziko úplnej svojvôle alebo uprednostňovania vybraných uchádzačov zo strany, zo strany verejného obstarávateľa. Mnohé samosprávy, najmä tie menšie, nebudú musieť obstarávať podľa zákona o verejnom obstarávaní nič alebo takmer nič. Lebo mnohé samosprávy hospodária s rozpočtami, kde položka nad 50-tisíc je veľmi výnimočná, prípadne sa vôbec nenachádza, nenachádza v ich rozpočtoch.
Pán minister Raši hovoril, že, že samosprávy sú aj tak pod veľkou kontrolou, že máme tu zastupiteľstvo, máme tu zverejňovanie zmlúv, zverejňovanie objednávok a faktúr. Máme tu hlavného kontrolóra, máme tu Najvyšší kontrolný úrad, máme tu občanov, ktorí pozerajú samosprávam na prsty, máme tu mimovládne organizácie, máme tu orgány činné v trestnom konaní, infozákon. To všetko je pravda, to ja nespochybňujem, lenže to zastupiteľstvo častokrát je so starostom, so starostom jedna ruka, v takom prípade býva napríklad aj hlavný kontrolór, kontrolór jedna ruka, hej, to je, to je najhorší variant, že tam, že tam tá reálna kontrola neexistuje. Najvyšší kontrolný úrad, samozrejme, že nemá kapacitu kontrolovať, kontrolovať všetky, všetky zákazky, ktoré idú cez, cez samosprávy, a ak to zákon bude umožňovať, no tak si budú vyberať napriamo. A tá vetička, tá formulácia, že, že sú potrebné nakladať s verejnými zdrojmi hospodárne, to je tak všeobecné ustanovenie, že nájsť jeho konkrétne, konkrétne vyjadrenie a prípadne dokonca konštatovať jeho porušenie je veľmi zložité a je to možné iba v prípadoch, ktoré sú naozaj do očí, do očí bijúce.
Tie mimovládne organizácie ani nemusia byť obmedzované, alebo médiá zo strany, zo strany nejakej novej legislatívy, ale ani mimovládne organizácie nemajú dostatočnú kapacitu, aby, aby odkontrolovali všetko obstarávanie a všetky, všetky zákazky. Takže, takže áno, áno, a niečo sa dostane, dostane aj, aj na stôl orgánov činných v trestnom konaní, ale opäť to pôjde iba o nielenže porušenie zákona o verejnom obstarávaní, ktorého bude menej, lebo, lebo povedzme do tých 50-tisíc vôbec nebudú musieť nič obstarávať, ale pôjde, musí ísť o naplnenie trestného, trestného činu. Čiže to opäť nie je komplexná kontrola verejnej, verejného obstarávania.
A aj pán minister konštatoval, že už teraz, kto si chcel nájsť tú cestu, tak si našiel a obchádzal tie pravidlá, len teda ja neviem, či je to argument, alebo či je to dobrý argument pre to, aby sme tie pravidlá ešte viac rozvoľňovali, prípadne zrušili do určitých limitov akékoľvek pravidlá, alebo dali iba veľmi, veľmi nezáväzné pravidlá. Lebo tí, ktorí dnes museli vynaložiť, ak chceli porušovať, porušovať pravidlá, tak museli vynaložiť istú energiu a mohli byť potom pri tom pristihnutí, že tie pravidlá obchádzajú, tak dnes už ich nebudú ani obchádzať, jednoducho napriamo sa rozhodnú, že dám to tomu alebo dám to, dám to hentomu. A ja, samozrejme, že nehovorím o všetkých starostoch, primátoroch, županoch, o všetkých samosprávach, samozrejme, že aj, aj v samospráve, aj v štátnej správe je kopu zodpovedných ľudí, ktorí sa snažia obstarať čo najlepšie, ale tie pravidlá tu predsa nemáme pre tých, ktorí sa správajú, ktorí sa správajú poctivo a chcú to najlepšie zohnať, obstarať pre svoju samosprávu nejaký tovar, službu alebo stavebné práce v čo najvyššej kvalite a za čo najlepšiu cenu. Tie pravidlá sú tu najmä pre tých, ktorí by chceli postupovať nie celkom korektným spôsobom alebo ktorí by chceli zneužiť svoje, svoje postavenie vo svoj vlastný prospech, ktorí by chceli kradnúť, ktorí by sa chceli nechať, nechať korumpovať. Však keby tu vládli anjeli, všetci by boli slušní, čestní a poctiví, no tak načo by nám bol zákon o verejnom obstarávaní? Veď celkom prirodzene by, by, by sa všetci správali otvorene, dali by, dali by možnosť zúčastniť sa na súťaži všetkým a vybrali by tých, tých najlepších.
A to, čo je zvlášť závažné v súvislosti s týmto návrhom, je, že sa obmedzuje kontrola prostredníctvom konkurencie, prostredníctvom, prostredníctvom konkurenčných ponúk, konkurenčných uchádzačov o zákazky, lebo tá je najefektívnejšia, lebo keď idem do hospodárskej súťaže a keď mám záujem, zištný záujem dostať nejakú zákazku a realizujem ho prostredníctvom toho, že ponúknem najlepšiu cenu, najlepšiu kvalitu, tak to je najlepšia forma kontroly, lebo, lebo to robím vo vlastnom záujme, a teda aj upozorním na chyby, ak, ak sú napríklad v nastavených, nastavených súťažných, súťažných podmienkach. Ak sa tej súťaže nebudem môcť zúčastniť, pretože žiadna súťaž nebude a bude, bude niekto oslovený napriamo alebo budú oslovení traja vybraní a tí ostatní sa o tom, o tom nedozvedia, tak, samozrejme, že ten prirodzený konkurenčný tlak, ktorý predstavuje najúčinnejšiu formu kontroly verejného obstarávania, úplne z toho vypadáva.
A tuto je dôležité a na to by som chcel poukázať, že sa navrhuje vypustiť inštitút podávania žiadostí o nápravu, ktorý je práve takým revíznym postupom, ktorý je efektívnejší a efektívnejšie dokáže upozorniť na chyby v obstarávaní, chyby v nastavení pravidiel v porovnaní, v porovnaní s tým, ak to kontroluje niekto iba preto, že chce robiť kontrolu, či už sú to, či už sú to nahnevaní občania v obci, alebo sú to nejaké, nejaké mimovládky, ktoré to musia realizovať v rámci nejakých projektov, nájsť si na to kapacitu, alebo je to Najvyšší kontrolný úrad, ktorý sa k tomu dostane iba, iba námatkovo pri tom počte obcí, ktoré, ktorý, ktorý na Slovensku máme.
Žiadosťami o nápravu hospodárske subjekty vlastne na vlastné náklady opravujú chybné verejné obstarávania, žiadosťou o nápravu záujemcovia o verejné zákazky vo veľkej miere prispievajú, prispievajú k opravám súťažných podmienok, ktoré sa účastníkom predmetného trhu zdajú diskriminačné alebo sú inak v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní. Povinnosťou, povinnou náležitosťou žiadosti o nápravu je opis rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov, to znamená, že záujemca, účastník alebo osoba, ktorej práva alebo právom chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté postupom verejného obstarávateľa, musí presne opísať pochybenie, podložiť ho dôkazmi, ktoré sú často, ktorými sú často výkladové stanoviská či rozhodnutia úradu v obdobnej veci. Týmto teda, naopak, v konečnom dôsledku urýchľujú proces verejného obstarávania, nakoľko predmetné súťaže v prípade, že by neboli na podnet záujemcu upravené, môžu byť neskôr zrušené z dôvodu porušenia zákona, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania.
Navrhované znenie zákona znemožňuje účinnú právnu obranu prostredníctvom revíznych postupov, napríklad žiadosti o nápravu, a to hlavne pre malých a stredných podnikateľov, ktorí sa zúčastňujú verejného obstarávania. Následkom prijatia novely môže byť úplne opačný efekt, teda nie skrátenie verejného obstarávania, pretože namiesto toho, aby si verejný obstarávateľ sám opravil súťažné podklady, možno aj pod hrozbou, že jeho postup bude ešte kontrolovať Úrad pre verejné obstarávanie, tak celá vec sa bude musieť podstúpiť priamo na ÚVO, ktorý bude o nej rozhodovať a namiesto jednoduchej opravy súťažných podkladov vznikne situácia, kedy personálne kapacity uchádzača aj ÚVO sú používané na vypracovanie a podanie a riešenie námietok, k podaniu ktorých ani nemuselo dôjsť. Následná kontrola je v tomto prípade nedostatočná náhrada, nakoľko žiadny hospodársky subjekt nebude v praxi investovať čas a finančné prostriedky do uplatňovania sankčných mechanizmov, keď sa z dôvodu diskriminačných podmienok verejného obstarávania nemohol zúčastniť, pretože jeho záujem je zúčastniť sa na súťaži, nie sankcionovať a postihovať konkurentov, ktorí boli úspešní, úspešní v súťaži.
Ďalšia vec, ktorej by som sa chcel dotknúť, sú aj pánom ministrom spomenuté amnestie pre obce a mestá, ktoré obchádzali zákon o verejnom obstarávaní pri obstarávaní nájomných bytov a ktorým bola právoplatne udelená pokuta. Pán minister tu tvrdil, že tie obce sú v tom vlastne nevinne, že ony boli, boli zavedené, že im niekto povedal, že je to v poriadku, ale nie je to tak, my sme v minulom volebnom období mali v parlamente opätovne na stole rôzne návrhy, ktoré sa túto amnestiu dokáz... snažili, snažili dosiahnuť, ale mestá a obce, ktoré takýmto spôsobom postupovali, postupovali vedome, zväčša vedome obchádzali zákon o verejnom obstarávaní, pretože tieto samosprávy postupovali pri verejnom obstarávaní nájomných bytov v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní. Dobre, mohli si ho zle vysvetliť, ale aj v rozpore s dlhoročnou metodickou a aj rozhodovacou činnosťou Úradu pre verejné obstarávanie a aj Najvyššieho kontrolného úradu a potvrdili to aj v niektorých prípadoch rozhodnutia, rozhodnutia súdov, ktoré sa tým zaoberali, keď samosprávy odmietli zaplatiť tie pokuty. A tie metodické usmernenia napríklad Úradu pre verejné obstarávanie sú z roku 2006, dve sú z roku 2006, jedno je z roku, dve sú z roku 2013, ďalšie z roku 2014, v roku 2016 vydal úrad k tejto problematike všeobecné metodické usmernenie, rovnako Najvyšší kontrolný úrad vydal v tejto, v tejto veci všeobecné, alebo tlačovú správu Výstavba nájomných bytov musí prejsť verejným obstarávaním, čiže tie samosprávy vedeli alebo mali vedieť, v niektorých prípadoch dokonca boli na to samosprávy upozorňované na zasadnutí zastupiteľstva, známy je príklad Šale, ktorá dostala asi tú najväčšiu pokutu, kde poslanec zastupiteľstva Michael Angelov upozorňoval, keď sa rozhodovalo o tej forme obstarávania nájomných bytov obídením procesu verejného obstarávania, že ten postup nie je v poriadku, že sa má uskutočniť verejné obstarávanie, upozorňoval na to, že ako sa k veci stavia ÚVO, napriek tomu sa tá samospráva rozhodla, že tak bude postupovať. Čiže to nebolo nevinné, že niekto zaviedol, zaviedol samosprávy a samosprávy v dobrej viere postupovali, to bolo vedomé obchádzanie pravidiel verejného obstarávania.
Čiže áno, teraz keďže je to vládny návrh, tak, tak predpokladám, že na rozdiel od tých predchádzajúcich iniciatív to bude úspešné, ale nemyslím si, že je to správny postup, lebo tie obce, ktoré postupovali korektne a postupovali pri obstarávaní nájomných bytov tak, že absolvovali proces verejného obstarávania, teraz sú vlastne sankcionované tým, že, že tie obce, ktoré zákon porušili, vlastne nebudú nijakým spôsobom sankcionované. A dokonca tie, ktoré boli sankcionované, zaplatili pokutu, tak budú postihnuté, lebo, lebo tie, ktoré nezaplatili, si teraz vylobujú, vylobujú amnestiu cez, cez zmenu zákona. Nemyslím si, že je to, že je to dobrý postup.
Aby som to teda zhrnul, je možné, že keď tento zákon prejde, sa bude stavať trochu rýchlejšie, obstarávať jednoduchšie a trochu, trochu rýchlejšie najmä tam, kde sa obstarávať nebude, ale stavať bude len užšia skupina podnikateľov, a to bez hospodárskej súťaže, a tak je pravdepodobné, že sa bude obstarávať za vyššiu cenu a pri nižšej kvalite, ako by to bolo, keby sa hospodárska súťaž neobmedzovala. A poškodí to, poškodí to verejné financie, ktoré sa na to vynakladajú, poškodí to malých a stredných podnikateľov, ktorí nebudú mať tie správne kontakty a nebudú medzi tými či už priamo oslovovanými, alebo tými oslovovanými ako jedna z troch možností, áno a zvýši sa riziko korupčného a klientelistického správania a dohadzovania zákaziek podnikateľom spriazneným s politickou mocou, ktorá bude o nich rozhodovať. Opakujem, nemyslím si, že všetci predstavitelia politickej moci, či už na úrovni štátu, alebo samosprávy, sú skorumpovaní, ale nájdu sa tam aj takí a im tento zákon zjednodušuje situáciu a otvára im cestu k tomu, aby to, čo teraz museli robiť za cenu obchádzania a porušovania pravidiel, robili v súlade, v súlade s pravidlami, ale s rovnako korupčným rozmerom.
Úplne na záver by som chcel povedať, že držím palce kolegom z KDH a Progresívneho Slovenska, ktorí vystúpili predo mnou a nádejajú sa, že ešte v tých veciach, v ktorých majú výhrady k tomuto návrhu zákona, sa im ho podarí v priebehu druhého čítania opraviť, kiežby, však aj ja sa budem pokúšať, len skepticky musím poznamenať, že ja som už jeden pokus absolvoval, keďže som bol spoluiniciátor jednej hromadnej pripomienky verejnosti, absolvoval som rozporové konanie a keď môžem vychádzať zo svojich skúseností z toho, že čo sa dá ovplyvniť na návrhu zákona v rámci rozporového konania ako zástupca verejnosti a čo sa dá ovplyvniť v druhom čítaní ako opozičný poslanec, tak vzhľadom na to, že aké minimum vecí sa nám podarilo zmeniť v rámci toho medzirezortného pripomienkového konania, som dosť skeptický, že tento zákon môže doznať nejaké výraznejšie zmeny v druhom čítaní. No ale skúsme to.
Ďakujem.
