Videokanál klubu

Vážený pán predkladateľ, vážený pán spravodajca, vážený pán podpredseda Národnej rady, takmer predseda, a kolegyne, kolegovia, na úvod by som chcel teda osloviť pani poslankyňu Števulovú, lebo teda ja som nejako asi nepochopil to, čo hovorila, alebo som to prepočul, alebo som tu nebol, ale ja teda žasnem, že čo to, čo to ona vlastne narozprávala a ako sa stotožnila s kritikou predchádzajúcej garnitúry a teda aj vlastne s dôvodmi na odvolanie členov Súdnej rady, podľa toho, čo tu počúvam od koaličných poslancov. Tak ak teda uzná za vhodné a vystúpi a vysvetlí vo faktickej poznámke, že ako to bolo, tak budem jej povďačný, lebo som naozaj trochu, trochu zmätený.
A pokúsim sa nie úplne opakovať to, čo tu už zaznelo od predrečníkov, asi sa mi to úplne, úplne nepodarí, a odpichnem sa od toho, čo pán spravodajca Gašpar hovoril o tom, že akoby to bola nejaká schizofrénia, že na jednej strane hovoríme, že stačí strata dôvery a na druhej strane hovoríme, že máte konkretizovať dôvody. Ja myslím si, že je mimo sporu, že mohli ste to urobiť tak, ako vám hovorila pani poslankyňa Kolíková, že by ste povedali, že nedôverujete, chcete si tam dať svojich ľudí, títo ľudia nie sú vaši ľudia, nemáte ku nim dôveru, tak ich idete, idete vymeniť. Nevravím, že by sa to nestretlo s kritikou, samozrejme, že dotknutí členovia Súdnej rady by sa mohli cítiť urazení, lebo nevedeli by, voči čomu sa majú brániť, ale, ale tá právna úprava, ktorá dnes je aj v ústave, aj v zákone, vám to, vám to umožňuje.
Mohli ste ísť touto cestou, ale nešli ste touto cestou, chceli ste tam uviesť nejaké dôvody, čo ja nevravím, že je zlé, lebo tak keď idete niekoho odvolávať, tak áno, môžete, môžete uviesť dôvody, ale potom by bolo korektné uviesť dôvody, ktoré sedia, to znamená, že zodpovedajú realite a sú vyčerpávajúce. A vy tam argumentujete v tom odôvodnení, že na niečo nezareagovali, k niečomu sa nevyjadrili, ale v podstate teda rozmenené na drobné je to, že mali na nejakú vec iný právny názor ako vy. Čo teda ja neviem, či toto má byť, má byť dôvod odvolania, lebo mnohokrát sa stane, že keď niekoho niekam nominujete, tak potom keď on koná nezávisle, tak má iný právny názor ako ten, kto ho, ten, kto ho niekam nominoval. Výborným príkladom sú ústavní sudcovia, ktorých, našťastie, nemožno, nemožno odvolávať, ktorí mnohokrát konajú inak, ako by zodpovedalo predstavám tých, ktorí ich tam navrhli, alebo ktorých, ktorí im dali, dali svoj hlas.
Čiže buď absencia dôvery, tá strata dôvery to sa mi naozaj nezdá, nezdá vhodný termín, lebo strata dôvery by mala znamenať, že vy ste im kedysi dôverovali a už im nedôverujete, ale ja teda neviem, či teda bolo nejaké obdobie, keď poslanci SMER-u alebo teda konkrétne poslanci, ktorí sú podpísaní pod tým návrhom, prechovávali dôveru k Jánovi Mazákovi alebo k Andrejovi Majerníkovi a teraz tú dôveru, dôveru stratili. Myslím, že to tak nebolo. Ale teda absencia dôvery možno by bolo, by bolo lepšie.
A teda ak máte nejaké dôvody, tak, a chcete pomenovať, lenže nechcete postupovať tak, ako hovorila pani poslankyňa Kolíková, že môžete postupovať, že, povedať, že nedôverujeme im, bodka, chceme si tam dať svojich ľudí, bodka, tak je korektné potom uviesť aj všetky dôvody, lebo ja mám taký pocit déja vu, že ako keď sme tú novelu Trestného zákona, mafiánsky balíček prejednávali, tak vy ste tie dôvody, a teda teraz narážam na pána poslanca Gašpara, niekoľko dní ste nám hovorili, že ja vám prečítam tie dôvody, ja vám prečítam tie uznesenia Ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva a nakoniec ste nám ich prečítali o tretej v noci pred hlasovaním. Tak a teraz opäť pán poslanec Gašpar tu teraz niečo, niečo začal hovoriť a potom povedal, že ja to poviem vo vystúpení, ale však tie veci, ak ich máte, tak majú byť, majú byť uvedené v tom odôvodnení, pokiaľ považujete za dôležité, aby ste, aby ste tie dôvody pomenovali. A nie vo vystúpení. A keď vo vystúpení, dobre, vo vystúpení, tak v nejakom úvodnom vystúpení. Však aj navrhovateľ, aj spravodajca sa môžu kedykoľvek prihlásiť do rozpravy a povedať to. Ale teraz je už písomná rozprava na konci, neviem, či sa niekto prihlási, prihlási do rozpravy, či to poviete v záverečnom slove, alebo to poviete, alebo to poviete, že sa prihlásite do rozpravy, keď už bude končiť ústna rozprava, alebo aj keď to poviete teraz, že sa teraz, teraz prihlásite, tak málokto asi bude pripravený kvalifikovane reagovať na tie dôvody. Lebo ak máte tie dôvody a viete ich pomenovať, tak naozaj by bolo korektné, aby sme ich prebrali na ústavnoprávnom výbore v prítomnosti pána Mazáka a pána Majerníka a mohli sme si, mohli sme si ich vyjasniť, mohli sme si my získať informácie o nich, pripraviť sa na diskusiu. A dobre, mohla, mohla to byť argumentačná, argumentačná súťaž alebo porovnanie, porovnanie argumentov, z ktorého by si diváci a poslucháči mohli odniesť záver, že kto má pravdu, alebo kto je bližšie k pravde, či tie argumenty sú v poriadku, alebo nie sú v poriadku.
A takto postupovať je podľa môjho názoru nekorektné a naozaj to pôsobí tak, že dodatočne sa vymýšľajú nejaké dôvody, ako sme tu zažili na ústavnoprávnom, ústavnoprávnom výbore. A teda možno toto bude označené za moralizovanie, ale ja v tom nevidím žiadne, žiadne moralizovanie, jednoducho ak niečo navrhujem a je jedno, či je to návrh zákona, alebo idem navrhnúť odvolanie niekoho, niekoho z funkcie a chcem uviesť dôvody, aj keď ich uviesť nemusím, tak je podľa môjho názoru korektné voči tomu, komu ten návrh adresujem, že tie dôvody pomenujem a pomenujem ich tam, kde ich mám pomenovať, teda v dôvodovej správe, prípadne v nejakom úvodnom slove alebo v odôvodnení.
A druhá vec, na ktorú by som sa chcel asi aj teda spýtať, ale pochybujem, že dostanem odpoveď, je, že ako sa vysporiadávate s tým argumentom, že idete podľa novej právnej úpravy odvolávať členov Súdnej rady, ktorí sa dostali do funkcií v čase, keď platila stará právna úprava, ktorá takýto postup neumožňovala. Je to v podstate retroaktívne uplatnenie tej právnej úpravy, ktorá bola, bola presadená koncom roku 2020 a ja sa teraz od nej nedištancujem, ja som bol poslancom vtedy, ja som za ňu, za ňu hlasoval. Som stotožnený s tým, čo hovorila pani poslankyňa Kolíková, vtedy ministerka spravodlivosti, ktorá s tým, s tým prišla, že je legitímne, aby aj zákonodarná moc, aj výkonná moc, teda vláda aj prezident, mali zastúpenie v Súdnej rade, aj sudcovia a takýmto spôsobom sa tvoril, tvoril ten, ten orgán. Len máme nejaké pravidlá, keď sa podľa tých pravidiel ustanovovali do funkcií ľudia, tak v zásade sa má na nich nahliadať podľa, podľa toho, kedy boli ustanovení do funkcií, respektíve podľa pravidiel, ktoré platili vtedy. Áno, môžete povedať, však veď dobre, my ich odvoláme, oni nech sa obrátia na Ústavný súd a Ústavný súd nám povie, povie, ako to je. To je nepochybne pravda, že ak odvoláte a ak sa oni obrátia, myslím, že prinajmenšom pán Mazák avizoval, že sa obráti na Ústavný súd, tak dostaneme nejaké autoritatívne rozhodnutie zo strany Ústavného súdu, že ako to teda je. Ale teda predpokladám, že keď prichádzate s takýmto návrhom, tak ste vysporiadaní aj s touto otázkou a máte nejaké argumenty, prečo môžete takto postupovať, že môžete odvolávať podľa novej právnej úpravy ľudí, ktorí boli ustanovení do svojich funkcií členov Súdnej rady v čase, keď táto úprava ešte neplatila a keď aj podľa toho, ako rozhodoval Ústavný súd, by ste takto postupovať nemohli alebo nemali.
A tretia, posledná vec, ktorú chcem povedať, je, že aj kontext, kontext je dôležitý, lebo keby sme boli v nejakej zabehnutej štandardizovanej demokracii, kde sa striedajú pokojne vládne garnitúry a zmení sa parlament, zmení sa vláda, zmení sa prezident, tak zmenia svojich nominantov v Súdnej rade, no tak možno by to nevyvolávalo až toľko otázok a také diskusie a boli by sme, boli by sme na to zvyknutí. Ale tu sme naozaj v situácii, keď sa súčasná vládna garnitúra snaží spochybniť právny štát, snaží sa zasahovať do justície, snaží sa útočiť na sudcov, ktorí si dovolia rozhodovať inak, ako táto vládna garnitúra očakáva. V minulosti takto útočili na vyšetrovateľov, na prokurátorov, ktorí si konali svoju, konali svoju robotu. Teraz sa stávajú predmetom útokom, útokov aj sudcovia, tak je ťažké odmyslieť si od toho kontextu, keď počúvame Roberta Fica, premiéra tejto krajiny, ako spolu s advokátmi obvinených či obžalovaných politikov a ľudí blízkych politikom útočí na konkrétnych sudcov a žiada vyvodzovanie, vyvodzovanie nejakej disciplinárnej zodpovednosti. On z pozície, z pozície politika.
Alebo sa nečudujte, že tu otázky vyvoláva, ak SNS príde s tým, že jej kandidátom do Súdnej rady je Štefan Harabin. Lebo Štefan Harabin nie je len tak niekto. Štefan Harabin už za vlády SMER-u, za vlády Roberta Fica bol ministrom spravodlivosti. Štefan Harabin za vlády Roberta Fica sa stal predsedom Najvyššieho súdu aj predsedom Súdnej rady. Štefan Harabin zásadným spôsobom a negatívne ovplyvnil stav justície. Čiže to nie je len nejaká špekulácia, že nejaký novinár niečo napísal. Váš koaličný partner Slovenská národná strana prišla s tým, že toto je jej kandidát do Súdnej rady a už máme skúsenosť, že Štefan Harabin zastával významné pozície v slovenskej justícii, tak je úplne legitímne sa na to pýtať, že či naozaj Štefan Harabin je ten, ktorého chcete do Súdnej rady. Vy hovoríte, že je to, že je to predčasné, veď uvidíme, koho navrhne, či to Slovenská národná strana naozaj len tak hovorila a nejako to zobchoduje alebo vymení za niečo, ale obava, že Štefan Harabin by sa mohol stať členom Súdnej rady je namieste a je namieste sa to pýtať, tak to by možno bola, bola moja ďalšia otázka, že či, či teda vaše vrtenie hlavou znamená že nie, také niečo neprichádza do úvahy, alebo len nechcete o tom teraz hovoriť.
Čiže zhrniem dôvody, ktoré, ktoré uvádzate pre odvolanie Jána Mazáka a Andreja Majerníka z funkcie členov Súdnej rady, podľa môjho názoru nesedia a radšej ste nemali uviesť žiadne dôvody ako tie, ktoré ste, ktoré ste uviedli. A keď ste sa už rozhodli uvádzať dôvody, tak ste ich korektne mali pomenovať na začiatku, mali ste ich napísať do toho odôvodnenia, aby sme mohli o nich diskutovať na ústavnoprávnom výbore aj v prítomnosti členov Súdnej rady, aj poslanci, aby sme mohli o nich diskutovať aj v pléne. A teda budem rád, ak uznáte za vhodné odpovedať mi na tie otázky, ktoré som položil v rámci svojho vystúpenia.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja by som tak úplne neodhadzoval to, že sa rozprávame o tom, že kto ich nahradí. Lebo jeden z tých dôvodov, že prečo oni musia odísť, je aj preto, že niekto sa tam chystá, hej. Tak to ste tam asi takto nenazvali, ale kľudne to tak mohlo byť. Takže podľa mňa je legitímne sa rozprávať o tom, kto, a pokiaľ viem, to zaznelo nieže oficiálnym alebo nejakým, ja už neviem akým, že koho iného môže SNS navrhnúť, len takého, ako je Harabin. Aleže, takže práve rozmýšľam, asi sa prihlásim do ústnej a budem sa chcieť rozprávať aj o tom, že kto nahradí a či to nebol aj jeden z dôvodov, prečo museli títo ľudia odísť, a porozprávať trošku o osobe Harabina.
Ale znova sa vrátim, v krajine, kde tuná prítomný Rudolf Huliak povie, že v osemdesiatych rokoch nastal rozmach, rozmach slovenského poľnohospodárstva, tak kľudne môžte dať do Súdnej rady ako nominanta toho Harabina, ktorý, myslím, v ´86., keď v Rusku bol už Gorbačov a bola perestrojka, tak on vtedy v Poprade odsúdil katolíckeho kňaza. Katolíckeho kňaza poslal do väzby, ten chudák tam prežil hrozný život, nakoniec zomrel medzi bezdomovcami v Prahe. Možno by pán Gašpar, keď tak uznanlivo pokyvoval hlavou pri mene Harabin, mohol o tom niečo vedieť viac, Kežmarok, Poprad je blízko. To jest celý ten smutný prípad toho nechutného zverstva, čo ten človek urobil. A jako je možné, že ten človek sa tu vracia a my sa tu o ňom rozprávame, že je nominantom SNS, tých národniarov, národniarsky možno to vykupčí. Tak jak Danko vykupčil, aby sa, aby ho, aby nemal problém kvôli semaforu, tak bohviečo bude, aká bude cena za Harabina. A nakoniec aj HLAS, aj SMER budú dvíhať zaňho ruku a my tu budeme, budeme, čo budeme robiť? Na to pozerať a vracať na záchode z toho celého? Fuj, že sa nehanbíte!

Ďakujem pekne. Mňa, teda ďakujem za objasnenie celej tej situácie kolegyni, ale čo mňa teda hrozným spôsobom vyrušuje, lebo ja to tak zvonku pozerám na to, že ak sa nejaké miesto uvoľní, lebo niekoho odvolajú, takže o kom sa uvažuje, že kto ho nahradí. A mňa naozaj, ja, ja si pripadám jak v nejakom filme. Hej, dneska sa dočítam, že šéf služobného úradu ministerstva kultúry povie, že nie je úplne presvedčený o tom, že Zem je guľatá, lebo nebol v kozme. (Smiech.) To naozaj, to ja si nevymýšľam, to, čestné slovo ako. A potom tu niekde víri vo vzduchu meno Harabin. Naozaj. Ako ja neviem, či ma ten človek bude súdiť, alebo nebude súdiť, či mám, alebo nemám vyrukovať od, proste pre mňa je to človek, ktorý je na úrovni svojím spôsobom určitej kreatúry toho, že kam až nejaká patológia toho, ako sa kto vie správať a správa, dospeje. Ako je vôbec možné, že ten človek niekedy v našom súdnictve bol? Ako je vôbec možné, že sa vráti jak taký zombie okľukou a začína visieť vo vzduchu, že sa nad ním uvažuje do Súdnej rady. Ako je to vôbec možné? Po všetkom tom, čo vieme, čo sme videli, čo sme počuli. To akú dobu žijeme? To do akej doby chceme ísť a čo má byť na konci? Však z toho ide strach.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, je mi ľúto, že pri tak vážnej téme, ktorá súvisí so zložením Súdnej rady, sme tu naozaj v takomto chabom zastúpení, teraz myslím vôbec ako členov zákonodarného zboru.
Súdna rada je kľúčový orgán. Nielen to, že je v ústave, je dôležité, ale je to jednoducho kľúčový orgán preto, aby sa niekto mohol stať sudcom, aby tým sudcom ostal a preto, aby niekto mohol kariérne ako sudca rásť. Preto, aby tu bola dôsledná previerka aj majetku, alebo keď tu sú pochybnosti ohľadom majetku a s tým súvisiace podozrenie z korupcie, aby tu bol orgán, ktorý môže toto prešetriť. Toto všetko je v rukách Súdnej rady a nemôžem povedať, že by toto bol úplný výpočet. Je to naozaj veľmi dôležitý ústavný orgán, ktorý pomáha tomu, aby súdna moc bola nezávislá, aby ste tu naozaj mali deľbu moci a mali sme tu demokratický a právny štát. A o to viac ma mrzí, že keď dochádza k odvolávaniu členov Súdnej rady Národnou radou, že sme tu naozaj v takomto chabom početnom zložení.
Ja si dovolím povedať na úvod niečo k tomu, čo je tu na jednej strane kritizované, ale neviem, že či aj využívané súčasnou koalíciou, a to je právna úprava, na základe ktorej tvrdí koalícia, že postupuje, keď dáva návrh na odvolenia členov Súdnej rady. A ja si dovolím povedať, v čom má pravdu a v čom nemá pravdu.
Má pravdu v tom, že dnešná právna úprava umožňuje odvolať členov Súdnej rada. Nemá pravdu v tom, že by to bolo jednoznačné ohľadom tých, ktorí sa stali členmi Súdnej rady predtým, ako nadobudla účinnosť nová právna úprava. O to viac, ak ten, kto chce odvolať týchto členov, tvrdil, v čase keď sa menila právna úprava, že členov Súdnej rady nemôžeme predsa nechať len jednoducho odvolávať, mali byť jasné dôvody a toto vlastne nepripúšťame a kritizujeme. No tak teraz tí odvolávajú členov Súdnej rady, pri ktorých je to prinajmenšom ústavne spochybnené, že sa to vôbec na nich môže uplatniť. Takže áno, je tu zmene právnej úprava. Ale tá zmena právnej úpravy bol účinná až potom, čo práve títo členovia Súdnej rady ňou už boli. A vieme z hľadiska aj teórie práva, právneho štátu, predvídateľnosti práva, že právna úprava platí do budúcna. A teda ak mali nejaké očakávané očakávania ohľadom toho, ako môžu, nemôžu zotrvať vo funkcii, no tak by sa na nich mala vzťahovať tá právna úprava, ktorá tu bola dovtedy, ktorú ste blahorečili ako členovia koalície a mali ste teda za to, že je dobré, že členov Súdnej rady odvolať nemožno a že tak vyplýva aj z rozhodnutí Ústavného súdu, teda niektorých z nich. Čím chcem povedať, že je neuveriteľne pokrytecké zo strany členov koalície teraz takýto návrh podávať a naviac s dôvodmi, ktoré sú vymyslené. Pretože skutkovo nijako neobstoja a ukazuje len to, čo robí táto koalícia, že ja sa domnievam, že práve umožniť parlamentu, vláde odvolať členov Súdnej rady bez toho, aby uviedla dôvody, je oveľa lepšie, ako to robiť takto, ako to robíte, takto zlomyseľne, nechutne. Pretože vy robíte teraz lynč voči ľuďom, ktorých chcete dostať zo Súdnej rady. Označujete ich za nesvedomitých pri výkone svojej právomoci. Ale čo to je nesvedomitý? Že nechodili na zasadnutia Súdnej rady? Že sa na ne nepripravovali riadne? Že nehájili justíciu na základe svojho najlepšieho vedomia a svedomia? Nič z toho nevyplýva. Nič z toho nevyplýva vo vašom návrhu. Ale tvrdíte, že boli nesvedomití pri výkone verejných právomocí. A toto ukazuje tú zlomyseľnosť, že chcete týchto ľudí očierniť, že sú to ľudia, ktorí sú nesvedomití, vlastne nestatoční by to mali byť ľudia.
A z toho obsahu odôvodnenia vyplýva, ako keby to boli ľudia, ktorí nie sú ani autonómni, ktorí nevykonávajú, nevykonávali svoju funkciu nezávisle, nestranne, bez akýchkoľvek pokynov. A súviselo to nakoniec aj s vypočutím na ústavnoprávnom výbore, kedy ste sa ich dopytovali na skutočnosti, na rozhodnutia Súdnej rady, ktoré sa zjavne nepáčili, tak ste chceli vedieť, ako tam hlasovali pri týchto rozhodnutiach, tak ste jasne ukazovali, že áno, týchto členov Súdnej rady tam nechcete, lebo oni hlasujú inak, ako si predstavujete vy. No ja by som teda chcela vidieť ten dôvod, ako by ste ho naformovali do zákona, aby ste takto mohli niekoho odvolať zo Súdnej rady. Ako by znel ten dôvod? Iný názor na situáciu v justícii? Lebo to je to, na základe čoho ich odvolávate. Ale to určite by nijako neobstálo. Určite by v nijakých európskych štandardoch neobstál takýto dôvod. Lebo to je to, čo tu stále hovoríte.
Nepáčilo sa vám, ako sa vyjadrili v situácii ohľadom odvolania, odvolania predsedu súdu, Okresného súdu Bratislava III, no tak ich názor na tú situáciu bol nejaký, ten vyjadrili svojím hlasovaním, a to sa vám nepáči. Tak sa vám nepáči ich, ich názor. Tak ich názor, ich pohľad nerešpektujete a ja by som chcela vidieť naozaj ten dôvod na odvolanie, ako by ste naformulovali, lebo to sa nedá. To proste ten dôvod nijako neobstojí.
A to, čo vy tvrdíte, je, že títo členovia Súdnej rady nenamietali pri zmene ústavy ten text, ktorý mal byť proti Súdnej rade, a čo tiež nie pravda, oni ho namietali, Súdna rada práve vtedy prijala pripomienky, zaslala ich ministerstvu a práve títo členovia tu boli. Nemám žiadnu vedomosť o tom, že by hlasovali inak, ako podporili práve tieto pripomienky. Takže to vôbec nijak neobstojí. Namietate, že neuviedli pripomienky, ktoré v čase prišli neskôr, ako bola schválená zmena ústavy. No tak to je výborné. Tak ja by som chcela vedieť, že ako v čase sa mali presunúť do rozhodovania na Súdnej rade, kde inak boli kritickí k tomu textu ústavy, ale teda tvrdíte, že mali tam dať aj tie pripomienky, ktoré ale proste v čase boli neskôr. Tak ako ich mali, prosím vás, uplatniť v tom čase, ktorý bol predtým. Tak ja neviem, že ako by ste si tento dôvod dali textu zákona, že nevedia uplatniť všetko, čo by ste si predstavovali, to, čo ešte neexistuje?
A to len potvrdzuje to, že máte zlomyseľný výkon práva. A práve voči tomu mala byť imúnna tá právna úprava. Práve voči tomu, že tu bude zlomyseľný zákonodarca, zlomyseľná vláda, ktorá bez ohľadu na to, aké sú dôvody, proste keď chce niekoho odvolať, tak bude vymýšľať tie dôvody tak, aby ich napasovala do textu zákona, aby proste tých ľudí dala preč. A bude ich očierňovať, likvidovať. A práve voči tomu mala byť tá právna úprava imúnna. A preto bola takto nastavená. Pretože bolo zjavné s ohľadom na našu prax a skúsenosť, že keď nastúpila nová vláda, nový parlament a videli tam hodnotové nesúznenie s tými, čo boli členmi Súdnej rady, urobila všetko preto, aby došlo k obmene. To sa proste udialo a boli k tomu rôzne rozhodnutia Ústavného súdu. A práve preto, že k tomu takto dochádzalo, nech tá vláda bola takzvane prodemokratická alebo, alebo nie, nech sme z ktoréhokoľvek tábora, či opozičného, koaličného, dochádzalo k tomu vždy, to si treba priznať, to je proste pravda.
A je pravdou, keď nastúpila predchádzajúca vláda, tiež došlo k obmene členov Súdnej rady. Je pravdou, že nedošlo na základe odvolania. Boli, boli, skončilo ich funkčné obdobie preto, lebo sa vzdali. Takže nie, nebol využitý žiadny inštitút odvolávania. Takže mne vyčítať, že robíte to, čo sme robili my, nie je pravdou. My sme nikoho neodvolali. A je pravdou, že tí ľudia skončili preto, lebo uznali, že ten vzťah dôvery medzi parlamentom a medzi nimi ako členmi Súdnej rady tu nie je a rovnako tomu tak bolo, čo sa týka vzťahu s vládou. A tak to je a ja to priznávam. Je to tak.
A tak to povedal aj Ústavný súd v jednom zo svojich rozhodnutí, pretože tie rozhodnutia sú rôzne, že je v poriadku a legitímne, ak vyžadujeme vzťah dôvery medzi členmi Súdnej rady a medzi parlamentom a medzi vládou. A na tom bola postavená tá právna úprava, ktorá nakoniec aj bola schválená v ústave.
Takže ja nekritizujem to, že vy prichádzate a odvolávate členov Súdnej rady, aby sme si rozumeli, ja toto nekritizujem. Ja kritizujem to, ako to robíte. A dôležité je to, ako robíme veci. Ja si myslím, že to vidíme aj vo svojich životoch, že je úplne niečo iné, ako sa dožadujeme nejakých svojich práv, či to robíme násilím, alebo či to robíme rešpektujúco, právnu úpravu a právne nástroje, ktoré nám ponúka demokratický právny poriadok.
Ja netvrdím, že to robíte násilím, ale čo sa týka právneho textu, robíte to násilím. To znamená, nerobíte to fyzicky násilím, ale vy teraz znásilňujete ten text, pretože takto ten text nie je, aby ste si vymýšľali dôvody preto, aby ste niekoho chceli odvolať. Nie. Ten text vám umožňuje urobiť to slušne. Ten text vám umožňuje, aby ste sem prišli a povedali, nie, nemáme dôveru v týchto členov Súdnej rady a na základe toho ich odvolali. Bez toho, aby ste ich museli očierňovať. Áno, toto vám naozaj umožňuje ten text práve preto, aby ste to nerobili takto zlomyseľne.
A súčasne ja som presvedčená, nech by ten text bol akýkoľvek a boli by tam jasné dôvody, vy by ste týchto ľudí odvolávali na základe tých dôvodov, akokoľvek by boli napísané. A preto si stále myslím, že tá právna úprava taká, aká je, je najlepšia, akú proste Slovensko teraz vie ustáť. Jednoducho keď dôjde k obmene parlamentu, k obmene vlády, tak ja považujem za legitímne, aby si znovu vybral parlament aj vláda takých členov Súdnej rady, s ktorými bude súznieť hodnotovo.
A osobitne ako vidím, ako došlo k odvolaniu predsedu Súdnej rady Jána Mazáka, mám za to, že Súdna rada sa momentálne uberá spôsobom, ktorý pripomína taký inkvizičný spôsob fungovania Súdnej rady. A videli sme to aj pri vypočutí Pamely Záleskej. A z tohto ja mám naozaj vážnu obavu. Ale vy vládnete, vy za to nesiete zodpovednosť, aj za tých členov Súdnej rady, ktorých si tam zvolíte.
A ja si myslím, že demokracia a právny štát to nakoniec ustojí, ale keď dôjde k obmene, tak si myslím, že je legitímne, aby ten, ktorý príde, si mohol obmeniť aj členov Súdnej rady, ktorí sú tam za parlament, za vládu, či za prezidenta. A obávam sa toho, že keď tu bude zlomyseľný zákonodarca, tak urobí to, že teraz prijme tie dôvody tak, aby tam vlastne zabetónoval svojich predstaviteľov ako členov Súdnej rady a obávam sa, že zlomyseľne môže nastať aj to, že pred skončením funkčného obdobia títo ľudia sa vzdajú, aby ste si tam mohli navoliť znovu svojich a ten, kto príde po vás, nemohol si tam dať nových, nových predstaviteľov Súdnej rady a takýmto spôsobom bude zlomyseľne ovplyvňované zloženie, ktoré nebude korešpondovať ani s tým, že dochádza k obmenám na základe riadnych volieb a na základe mandátu od ľudí. Pre tie orgány, ktoré tam nominujú svojich predstaviteľov.
Dovolila som si mať tento úvod, aby bolo zrozumiteľné, prečo tu máme takúto právnu úpravu. A nie je pravdou, keď sa presadzovala táto právna úprava, že by táto právna úprava bola nejak zreteľne kritizovaná práve v tejto časti. Práve naopak. Demokratické spektrum očakávalo, že tu dôjde k zmene zloženia Súdnej rady po nástupe bývalej vlády a bývalého parlamentu a že dôjde práve k obmene.
Ja, samozrejme, vnímam dodatočnú kritiku, ktorá prišla, ktorá podľa mňa vo veľkej miere súvisí s tým, čo sa deje v postkomunistických krajinách, že jednoducho ten vzťah k právnemu štátu a k demokracii je nám taký vzdialený stále a ho hľadáme v sebe. Hľadáme v sebe, čo to vlastne tá demokracia a právny štát je. Sme mladá demokracia. Naozaj to v sebe hľadáme. Lebo nech akokoľvek napíšeme ústavu, nech akokoľvek napíšeme zákony, bez toho, aby sme mali toto v sebe, nedokážeme tie zákony aplikovať, implementovať tak, to znamená používať, aby sme v nich ten právny štát a demokraciu stále chránili. A ukazuje sa, že to, čo platí v iných krajinách, tam, kde s demokraciou a právnym štátom majú oveľa dlhšie skúsenosti, to sa jednoducho nedá tak ľahko uplatniť u nás.
A preto v nejakej miere je namieste, samozrejme, hľadať svoju cestu, ktorá je najlepšia pre Slovensko. Ale keď to budeme hľadať, nech máme akúkoľvek právnu úpravu spôsobom, že budeme zlomyseľní, že budeme klamať, tak ju nikdy nenájdeme. A to práve teraz robíte. Klamete národ. Očierňujete ľudí, ktorí si to naozaj nezaslúžia. Naozaj si to nezaslúžia. Andrej Majerník, ktorý, keby ste sa opýtali členov Súdnej rady, aj tých, z ktorých máte dojem a ste presvedčení, že s vami súznia, ja som presvedčená, že by ste ani jedného nenašli, ani jedného, ani jednu členku, ktorá by vám povedala, že Andrej Majerník je nesvedomitý. Jednoducho to nie je pravda. Všetci v Súdnej rade to vedia, či je to sudkyňa, či je to sudca, či je to akademik, všetci vedia, že Andrej Majerník je veľmi svedomitý, pracovitý človek, autonómny. Od nikoho by nikdy neprijal žiadny pokyn. A to nie preto, že to je advokát, že to je proste takýto človek, všetci to o ňom vedia. Ale vás nič nezastaví.
Proste chcete stáť pred vašimi voličmi, že odstraňujete nesvedomitých ľudí, nečestných, nestatočných, tak ste toto mali potrebu napísať do návrhu na odvolanie. Nemáte odvahu, nemáte proste odvahu sa pred nich postaviť a povedať, áno, využívame svoju moc a chceme ich dať dole. Nie ste schopný toto povedať. Nie ste to schopný povedať, sa tu smejete, ale nie ste, nemáte tú odvahu. Nie ste schopný pevne stáť na zemi, aby ste statočne toto povedali vašim voličom. Tak si vymyslíte klamstvo. Proste lepšie je niekoho okydať hnojom a povedať, takéhoto zašpineného sme tam predsa nemohli nechať. Tak ten, kto je čistý, tak ho proste zašpiníte, okydáte ho. A potom keď je taký okydaný, tak samozrejme, že ho musíme odvolať. A toto robíte. Ja som tomuto chcela zabrániť, aby ste to nerobili vy, ale aby sme vám to nerobili ani my.
Ja som voči žiadnemu členovi Súdnej rady, ktorý odišiel, nemala žiadne takéto hanlivé slová, ktoré vy tu máte. A presne tomu som chcela predísť. Aj som tomu predišla. Áno, na základe rozhovoru s tými členmi Súdnej rady, lebo som nechcela toto urobiť. Nechcela som ich očierňovať za to, že máme inú víziu, náhľad na to, čo je dôležité a dobré pre justíciu, a že som bola presvedčená, že máte tú legitimitu si tam dať svojich nominantov. A ja vám ju neberiem, naozaj vám ju neberiem. Ale keď to robíte takto zlomyseľne, tak musím na to poukázať. Lebo takýmto zlomyseľným výkonom sa nikde nedostaneme. Nech čokoľvek dáme do ústavy alebo do zákona, nebude možné, nebude to možné, aby sme statočne obstáli pri demokracii a právnom štáte. To sa proste nedá. Andrej Majerník si toto naozaj jednoducho nezaslúži.
A nech máte akékoľvek výhrady voči Jánovi Mazákovi, rovnako povedať, že bol nesvedomitý pri výkone zverených právomocí, nijako nesedí. Že to bol predseda Súdnej rady, ktorý, som presvedčená rovnako, keby ste sa ktoréhokoľvek člena Súdnej rady opýtali, členky, ktorá s ním hlboko môže nesúhlasiť, tak nedá sa povedať, že bol nesvedomitý, že nechodil do práce, že sa riadne naozaj nepripravoval so všetkou argumentáciou, čo s tým súvisí. A naozaj nijako nesedelo, aby mu Súdna rada nevytvorila ani priestor niekoľkých dní, aby sa mohol riadne pripraviť na obhajobu, keď ho chceli odvolať z pozície predsedu Súdnej rady. To nijako jednoducho nesedí.
Ja som, ja verím tomu, že lož má krátke nohy, že vy sa teraz rozbehnete, ale nedobehnete. Ja tomu verím a preto ja tu nie som ani skleslá, istým spôsobom ani sklamaná, lebo ste ma ničím neprekvapili. To, čomu sme chceli zamedziť, bohužiaľ, sa nestalo a len ma utvrdzujete v tom, že proste tá právna úprava tu v podstate u nás ani nemôže inakšia byť, aj keď sme teraz aj zo strany Európy, Európskej komisie navádzaní k tomu, aby sme tu menili tie dôvody, ja to rešpektujem, rozumiem tomu, ale myslím si, že to jednoducho tomu slovenskému priestoru to tu nijako nepomôže, keď takíto ľudia a takíto politici takto budú pracovať s textom ústavy a s textom zákona.
A ja si dovolím iba v krátkosti reagovať na zopár vecí, ktoré tu zazneli. To budú skôr iba také malé epizódy.
Jeden z príbehov, ktorý namietate a bol vyslovený aj pri vypočutí na ústavnoprávnom výbore, tak spomínate stále príbeh, ktorý súvisel s odvolaním predsedu Okresného súdu Bratislava III, ktorého som ja odvolala ako ministerka spravodlivosti. Áno, je to pravda. Teraz si dovolím povedať, ako to naozaj bolo. A ako to vyplýva aj z rozhodnutia o odvolaní, ktoré koluje na internete, sprístupnil ho samotný pán predseda, ktorý bol odvolaný, ja som mu za to vďačná, lebo tým, ak naozaj vás to zaujíma, pán poslanec Glück, tak sa môžte dozvedieť veľa vecí, ktoré sú nepravdivé, ako tie, ktoré ste tvrdili.
Ja som ho neodvolala za to, že by nespolupracoval s Nakou, ani za to, že nesprístupnil dokumenty Nake, to vôbec nie je pravda, za to vôbec nebol odvolaný. Ja som ho odvolala za to, že sa nelegitimizoval pred danou Nakou ako predseda súdu, že sa fakticky zatajoval, že keď bol pri výkone ich právomocí, tak tam pri tom stál. NAKA sa dohadovala so sudkyňou a on pri tom stál a nepovedal: dobrý deň, ja som predseda, môžme to vyriešiť, čo sa tu deje. Nájsť nejaké kroky k tomu, aby proste sa vyriešil tento spor, ktorý na súde nastal. Následne NAKA s ním chcela komunikovať večer, pán predseda súdu, prišla na súd, pán predseda súdu neprišiel, povedal, že nemá čas už večer prísť, to bolo okolo piatej alebo šiestej. Veď ja to rešpektujem. Dohodol sa telefonicky s Nakou, že na druhý deň ráno príde a spoločne sa na vec pozrú. NAKA prišla v oveľa skorších hodinách, stála pred miestnosťou, ktorá je určená pre takéto utajované spisy, keď prišiel pán predseda okolo deviatej ráno, ja už si to presne nepamätám, tak informoval pán predseda, že tento spis sa tu už nenachádza. Tak sa na to NAKA opýtala, prosím vás, ako sa z tej miestnosti vzdialil, keď my sme pred ňou stáli od skorých ranných hodín? Na to vám nemám odpoveď, jednoducho spis tu nie je, bol odovzdaný.
No, tak ja sa len pýtam, že bez ohľadu na to, aby som riešila tento prípad, ale ak by došlo naozaj k nejakej manipulácii na súde a NAKA by chcela urobiť nejaké úkony, tak tým, s kým komunikuje, je predsa predseda súdu. A bez ohľadu na to, ako to tu bolo, takto si nepredstavujem komunikáciu predsedu súdu s akoukoľvek inštitúciou, ktorá má nejaké podozrenie ohľadom akýkoľvek nekalých praktík a zhodou okolností tie sa vôbec netýkali súdu. Tu vôbec nebola pochybnosť o tom, že by na súde dochádzalo k nejakej manipulácii. Ale mala som za to, že tento spôsob manažovania súdu jednoducho nesedí, takto nemôže spolupracovať predseda súdu. Keďže som nedostala ani žiadne vysvetlenie dodatočne od predsedu súdu, áno, využila som ten nástroj, ktorý som mala ako ministerka spravodlivosti, a z toho dôvodu, že podľa mňa ten administratívny postup neobstál. Nie to, že či boli vydané spisy, neboli vydané spisy, či tam boli, to vôbec, o toto tu vôbec nešlo.
Tak ja len aby ste vedeli, že v tomto spočívalo odvolanie. Keď nastúpil minister spravodlivosti Karas, nestiahol žalobu, nestiahol vyjadrenie zo strany ministerstva spravodlivosti voči žalobe, ktorú si podal odvolaný, odvolaný predseda súdu. To len aby ste vedeli. To znamená, nechal tam stanovisko ministerstva, aby sa s tým riadne vysporiadal súd. A nie je ani pravdou, že by minister Karas potom tohto odvolaného predsedu znovu vymenoval, to nie je pravda. Pravdou ale je, treba povedať, na základe súdnej reformy došlo k zmene okresných súdov na mestské súdy a keďže pán predseda, jemu skôr svedčala trestná agenda, ako som porozumela, a mohol si vybrať, tak vlastne ani už nechcel byť predsedom na danom súde, ktorý sa menil na obchodný.
Takže to len si dovolím trošku uviesť do tých faktov, ktoré ste tu, ktoré ste tu dávali a ktoré ste ešte dávali za vinu Andrejovi Majerníkovi, tak najprv vás poprosím, pán poslanec Glück, najprv sa pozrite, ako to naozaj bolo, tie materiály sú riadne zverejnené na internete, nájdete k tomu množstvo naozaj jasných faktov, tak si to pozrite, kým budete tu obviňovať odvolávaného člena Súdnej rady, že niečo mal urobiť, alebo neurobil, keď ani neviete, čo sa vlastne stalo.
Tak tu som si dovolila tak trošku obšírnejšie len poukázať na to, že proste rozprávate tu naozaj veci, o ktorých nič neviete, ako sa udiali. A len máte potrebu jednoducho tých ľudí očierniť, poviete hocičo. Poviete, že nedali pripomienky, pričom ich dali, poviete, že mali nejaké pripomienky zohľadniť, tie v tom čase neboli známe, poviete, že nebol proti odvolaniu predsedu súdu, ktorý sprístupnil, ktorý bol odvolaný preto, že nesprístupnil spisy, ale to vôbec nie je pravda. Že tak ako keď máte nejaké námietky, tak, prosím vás, aspoň teda si trošku overte tie skutočnosti, keď už teda chcete tých ľudí očierňovať. Nech aspoň z niečoho vidím, že ako trošku viete, čo sa tu proste deje, alebo nemáte záujem, nemáte žiadny záujem, čo je pravda, a to sa skôr potom javí a potom je to skutočne len o zlomyseľnosti.
A ja naozaj aj pri tejto skúsenosti, ktorú teraz mám, aj po vypočutí na ústavnoprávnom výbore, aj po oboznámení sa s odvolaním členov Súdnej rady, tak sa pýtam, ako nastaviť vlastne tú právnu úpravu na Slovensku pre členov Súdnej rady, aby obstáli v takomto teste zlomyseľnosti. Ako to vlastne má vyzerať? Lebo to je až nedozierne, že čoho, prepáčte, čoho ste schopní. Že na papier dáte hocičo, pri vypočutí poviete hocičo, môžte naozaj to len oprieť o to, že nemajú tí ľudia dôveru. A ale neurobíte to, neurobíte to. Musíte proste ten hnoj na nich vyliať. A asi kým nedôjde k tomu inému nastaveniu politikov, že nechcú zlomyseľne vykonávať svoj mandát, tak ja sa domnievam, že žiadna právna úprava nám nepomôže. Že to nám nepomôže. To, čo nám pomôže, je vytriezvenie voličov, vašich voličov z toho, čo robíte, a ja verím, že sa nám to podarí.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za príspevky, vlastne, pán poslanec Pročko, prepáčte, vás teraz vynechám a budem reagovať tuto na pána spravodajcu.
Pán spravodajca, je tam viacero kandidátov, kandidátok, kandidát, tak samozrejme, ja som už povedala, že my si z toho vieme vybrať a sú tam aj veľmi kvalitní, ale keďže ich je päť, tak môžme byť asi k niekomu z nich aj viac kritickí. A ja teraz nehovorím o právnej úprave k Súdnej rade, keď bude voľba členov Súdnej rady, vyjadrím sa k tomu, nedomnievam sa, že je tam schizofrénia, je to naopak, ale nechajme to tak, lebo, ale tá téma je iná. Takže teraz to nezmiešavajme dokopy, ničomu to neprospieva, sme pri voľbe kandidátov na sudcu Ústavného súdu, tam ostaňme. Len najhoršie je, keď tu budeme splietať teraz vzájomne viaceré témy a nebude sa vedieť v tom vyznať. Takže ja kľudne, počkajte s vašou pripomienkou, myšlienkou, vás pekne poprosím, určite si ju budete pamätať aj pri mojom príspevku k Súdnej rade, veľmi rada budem na to reagovať a veľmi rada si s vami vyjasním, objasním akékoľvek vaše nevysvetlené pre vás z mojej strany odpovede.
Ďakujem pekne.

Pani poslankyňa Kalmárová, myslím, že ste veľmi dobre upozornili na to, že pri návrhoch, aj pri tomto návrhu je dôležitý aj kontext. Nie je dôležité iba to samotné deklarovanie, že ide o toto alebo o toto, ale je dôležité, v akom kontexte sa veci navrhujú.
Teda napríklad ak by alternatívou k sexuálnej a vzťahovej výchove poskytnutej školou v nejakom ideálnom modeli bola iná sexuálna a vzťahová, vzťahová výchova poskytnutá školou v nejakom inom programe alebo rodičom kvalifikovaných spôsobom, tak áno, bolo by to niečo, nad čím by bolo, bolo sa dobré, dobré zamyslieť. V tomto prípade ale hrozí, že, jednak že nebude odmietnutá iba nejaká konkrétna forma a konkrétna učebnica, konkrétny model toho sexuálneho a vzťahového vzdelávania, ale bude to odmietnuté časťou rodičov úplne, úplne samotná myšlienka akejkoľvek sexuálnej výchovy bude odmietnutá úplne, nebude nahradená žiadnou alternatívou ani zo strany školy, ani zo strany, ani zo strany rodiča, lebo teda rodičom sa teda dosť ťažko obvykle o týchto témach hovorí, bežným rodičom, samozrejme, môžu byť, môžu byť výnimky a, a to neznamená, ale že sa deti nedozvedia nič o sexe, však dnes tých príležitostí ako sa dozvedieť, je, je milión, prístup k internetu je taký, že... No a je internet lepšou alternatívou, aby sa deti dozvedeli o sexuálnom správaní, ako to vzdelávanie, ktoré im môže poskytnúť škola, akékoľvek výhrady by už sme k tomu mali? Je to lepšia alternatíva?

Ďakujem veľmi pekne.
Ja by som v prvom rade chcela poďakovať, pani poslankyňa, že ste upozornili na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré je naozaj veľmi, veľmi staré. Ja si pamätám, že ja som študovala na právnickej fakulte, že to bolo naozaj jedno z prvých rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, kedy sa zaoberal na jednej strane, presne ja si myslím, s tým, čo je absolútne v poriadku, aby chránil, pán Vašečka, a to je náboženské presvedčenie vaše alebo rodičov, ktorí sú, ktorí majú nejakú predstavu o tom, ako k tomu vychovať aj deti, a to, čo povedal vlastne ten európsky súd, je, že nie je vôbec v rozpore s tým viesť deti k náboženskému presvedčeniu svojich rodičov, aby deti vedeli niektoré základné fakty, ktoré súvisia so sexom. To ako keď to tak mám skrátiť, hej? A ja si myslím, že tu sa aj stretneme, že? A ma to veľmi mrzí, že vlastne takýmto návrhom ako keby ste išli na barikády. Ja to tak vnímam, lebo si myslím, že aj vy chcete, aby vaše deti boli primerane vzdelané a predchádzali niektorým veciam, aby boli primerane tolerantné, aby boli osobnosti, ktoré rešpektujú dôstojnosť druhého, že ja si myslím, že v tomto sa kľúčovo stretneme, a teraz ide len o to, že ako na to.
A toto rozhodnutie, ja som sa teraz pozerala, že to je naozaj veľmi staré rozhodnutie, to je zo 70. rokov ešte a podľa mňa naozaj, veľmi pekne sa vysporadúva s týmito hodnotami, ktoré nie sú v príkrom rozpore, ony sú v súlade dať deťom priestor, aby sa vedeli samé ubrániť a boli zrelé osobnosti v budúcnosti a súčasne aby ste ich naozaj mohli vzdelávať tak, ako si vy predstavujete, v súlade s vaším náboženským presvedčením, tam nie je konflikt.
Ale tento návrh zákona k tomu naozaj nevedie.

Rišo, tie kázne ti idú, opäť sme tu jednu mali, len by ma zaujímalo, čo je, lebo ja som ti dala rad-radom otázky, tak akože ako môžu byť otázky klamaním, to už akože je fakt sci-fi. Ale dobre, veď pýtal si sa ma teda konkrétne, začal si tu niečo o otec, matka, rodičia a ako teda nie my, ale vy. No chcem ti pripomenúť, že v minulom volebnom období ste to boli vy a tvoji a tebe podobní, ktorí ste tu predložili 26 návrhov obmedzujúcich práva žien, alebo si za ne hlasoval. A bolo medzi nimi aj takéto veci, podobné tým, ktoré navrhuješ, dokonca, myslím, že presne tento istý návrh zákona. Ja som bola veľmi rada, že sa nám podarilo tomu zabrániť.
Pýtaš sa prečo a ja ti odpovedám. Ty si myslíš, že vlastne rodič má mať väčšie práva ako to dieťa a že rodič, ktorý popiera vedecké fakty a túži po násilí a nenávisti v spoločnosti, má mať väčšie právo ako spoločnosť a škola, ktorú, ktorej, na ktorej vzdelávanie v našej spoločnosti všetci platíme.
A ja som presvedčená, že otázky sexuálneho správania, ako to tam máš, a vzdelávania, výchovy by mali byť povinnou súčasťou a že by do tohto rodičia nemali rozprávať. Viem, že sa nezhodneme, ale ja som o tomto presvedčená. Toto je ten rozpor medzi nami, lebo som presvedčená, že dievča, žena má vedieť, ako sa ochrániť pred neželaným tehotenstvom, aby napríklad nemusela čeliť takým, ako si ty. Alebo pred chorobami, aby nemusela pred pohlavnými chorobami, aby nemusela tým narážkam čeliť alebo tým návrhom zákonov. Alebo čo má robiť človek, dieťa v tom čase ešte, keď je gay, lesba alebo sa cíti ako transsexuál, aby jednoducho netrpel tým, že nejak sám začne nenávidieť seba, aby sa vedel s tým vysporiadať. Alebo že tu máme možnosť umelého oplodnenia, za ktoré si chcel na dvanásť rokov ženy zatvárať do basy, aj toto by som dovolila na školách... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Takže budem sa snažiť byť stručná.
O čo ide? Zdravotné poistenie... poisťovne, ako viete, zbierajú od nás všetkých poistné na to, aby sa o nás starali, o naše zdravie, o našich príbuzných a tak ďalej. Nie vždy je to ale adekvátne. Myslím si, že všetci máme rovnaké skúsenosti.
Obraciam sa teraz najmä na koalíciu, lebo je úplne jasné, že bez vašich hlasov tento návrh zákona nemôže prejsť. Je vás tu málo, ale prosím, skúste si to prebrať v kluboch, či toto nie je užitočný návrh. Ide totiž o to, že v minulosti vždy to fungovalo tak, že keď zdravotná poisťovňa hospodári s našimi odvodmi takým spôsobom, že sa dostane do veľkého dlhu, do veľkých problémov, až takého, že vlastne klesne, klesne základné imanie pod zákonom stanovenú hranicu, tak v tom momente musí pristúpiť úrad pre dohľad a je jedno, o akú poisťovňu ide, či súkromnú, či štátnu, či akúkoľvek, keby tu nejaká iná bola, musí prísť Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a táto poisťovňa je povinná vypracovať tzv. ozdravný plán, kde ukáže, akým spôsobom chce zlepšiť svoje hospodárenie, aby doslova nezmarila a ďalej neplytvala tými peniazmi tých ľudí, ktorí jej posielajú svoje odvody.
Totiž je úplne zrejmé, že keď sa toto stane iba jednej poisťovni na trhu, alebo keby ich bolo viacej, tak jednoducho, keď sa to stane tej menšine, tak je zrejmé, že to nie je samotným stavom zdravotníctva, alebo tým, že politici dali do zdravotníctva málo peňazí, ale je to najmä tým hospodárením ako takým. V minulosti sa to opakovane ukázalo. A predstavte si, tento, túto skutočnosť, že úrad pre dohľad má povinnosť vlastne kontrolovať a zadať tej kvázi problémovej poisťovni ozdravný plán a ukázať, čo, čo ide robiť lepšie, tak túto povinnosť zrušil, zrušila vláda Igora Matoviča za Mareka Krajčího a my sme to veľmi výrazne kritizovali. Bola som teda jedných z tých hlasov, preto som tá známa Penťáčka, preto mi Igor Matovič hovorí, že som Penťáčka. Tak dôvodom, prosím vás pekne, bolo, že ja som sa vždy ozývala, keď sa dalo plytvať a keď sa robili opatrenia, aby sa dalo plytvať napríklad v štátnej poisťovni.
Uvidíte teraz sami, Robert Fico vyhlásil, že sa ide robiť kontrola vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Uvidíte tie zmluvy s Medirexom a nielen s Medirexom, ale aj ďalšími labákmi, o ktorých som pravidelne hovorila, kde sa vo veľkom šafárilo. A dovolené to bolo preto, lebo Igor Matovič s Marekom Krajčím, a teda pod záštitou OĽANO vtedy zrušili povinnosť Úradu pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou, kde mali svojho človeka, pani Bláhovú, zrušili, aby, aby mal vlastne, aby tá poisťovňa mala vlastne povinnosť ukázať, čo ide robiť lepšie. A tak mohli ďalej tieto zmluvy platiť a dokonca ešte aj v tomto štádiu boli navýšené. To bol nonsens! To bolo niečo neuveriteľné. A to bolo možné len preto, lebo si takýmto spôsobom nehorázne zmenili zákon.
Iste, tento zákon sa týka všetkých, aj v prípade, že by takto hospodárila Dôvera, alebo Union, teraz je úplne jedno, kto je vlastníkom. Podstata je, že ide o peniaze, ktoré my, politici v podstate násilím cez zákon sme dali vybrať ľuďom, oni ich násilím posielajú poisťovniam. Samozrejme, že potom tam má byť ten, ten záchytný moment, kedy niekto povie, aha, pozor, táto jedna poisťovňa hospodári horšie ako tie ostatné, treba sa na to pozrieť prečo. Môžu tam byť neoprávnené dôvody, v poriadku. Ale určite sa na to treba pozrieť prečo.
Čo robíme my s Tomášom Szalayom? Vraciame stav do toho, do toho pôvodného, a teda, že úrad pre dohľad má mať povinnosť pozrieť sa na to, akým spôsobom hospodári poisťovňa a tá má predložiť ozdravný plán. Ozdravný plán znamená, že musí napríklad dávať posúdiť každú jednu novú zmluvu, ktorú podpisuje s poskytovateľmi alebo s dodávateľmi, napríklad na ministerstve. Samozrejme, je pod drobnohľadom, samozrejme, si nemôže dávať vysoké odmeny. Vieme, napríklad pán Strapko bol ešte pol roka po tom, ako sa mu prišlo na tie podozrivé tam všelijaké otázne zmluvy, tak ešte pol roka tam bol vo veľkom zamestnaný, lebo bol nevyhoditeľný, podobné veci. K tomuto všetkému normálne vážne vie v praxi ozdravný plán zamedziť, jasné, že nemusí, keď teda niekto nebude chcieť, ale môže. A preto táto, tento inštitút má určite fungovať bez ohľadu na to, kto to predkladá a o akú poisťovňu ide, pretože ide o správnu vec v prospech v podstate pacientov a nás všetkých, aby sa s verejnými peniazmi neplytvalo.
Ja vás chcem veľmi pekne poprosiť, prejdite si, prejdite si to na klube. Nie je to nič zložité, nie je to nič vážne, ale je to systémová vec, ktorá naozaj vie, vie zvrátiť späť jeden, jeden absolútne neodborný a fatálny krok Matoviča a, a jeho spolku, ktorý naozaj moho... aj spôsobil v minulosti katastrofu.
Takže ďakujem pekne, za mňa toľkoto.

Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady a vážené kolegyne a kolegovia, rokujeme o návrhu zákona, ktorým sa novelizuje zákon Zákonník práce a zákon o podpore cestovného ruchu, a teda, zjednodušene povedané, možnosť používania rekreačných poukazov sa rozširuje aj o rodičov zamestnanca.
Samotný inštitút príspevku na rekreáciu alebo rekreačných poukazov bol, bol zavedený tiež z iniciatívy vtedajšieho predsedu Národnej rady Andreja Danka a predsedu SNS, a teda jeho kolegov s tým, že je potrebné podporovať cestovný ruch, tak, tak sa zvolila metóda, keď ten cestovný ruch nepodporoval štát, ktorý sa ho rozhodoval podporiť, ale podporujú ho zamestnávatelia, ktorí majú povinnosť prispievať svojim zamestnancom na rekreáciu. Nie všetkým, až, až takým, čo odpracujú 12 mesiacov, nie v plnej výške, ale, ale teda je to iba príspevok do, myslím, 55 % a je to, je to, samozrejme, aj celkovo, celkovo, limitované. Ale v podstate, ak chce štát podporovať cestovný ruch, tak by mal na to vyčleniť zdroje a mal by cestovný ruch podporovať, podporovať sám. Ale teda takto sa našla forma, aby štát podporil cestovný ruch a až tak veľa ho to nestálo, aj keď, samozrejme, aj štát je zamestnávateľ, čiže aj štát, keď prispieva svojim zamestnancom, tak ho to niečo stojí, ale primárne to stojí niečo súkromných, súkromných zamestnávateľov, ktorým to spôsobuje ďalšie výdavky.
No a prečo teda sa zvolila táto forma? Teda že nieže štát by dával príspevky dôchodcom na cestovný ruch na území Slovenskej republiky, alebo, alebo školopovinným deťom alebo všeobecne každému by dával príspevky, tak bolo by to drahé, ale muselo sa to nejako zdôvodniť. A to zdôvodnenie bolo, že zamestnanci potrebujú nejakú rekreáciu na to, aby sa, aby sa zotavili, a teda aj pán predkladateľ citoval tu z dôvodovej správy k tomu predchádzajúcemu návrhu, kde sa hovorilo, že zavedzením... zavedením tohto nového inštitútu sa očakáva pozitívny vplyv najmä na ekonomicky aktívnych obyvateľov Slovenskej republiky dosahujúcich nižší disponibilný príjem, ktorí si doteraz nemohli dovoliť ani jednu rekreáciu ročne. Títo obyvatelia vrátane ich najbližších rodinných príslušníkov by si tak mali môcť dovoliť aspoň jednu rekreáciu ročne potrebnú na, na regeneráciu fyzických a psychických síl a zvýšenie kvality ich života.
Čiže áno, chceme podporiť domáci cestovný ruch, to je, to je jeden zámer, ale teda prečo to spravíme tak, že nie štát bude dávať príspevky, ale tú, tie náklady majú znášať zamestnávatelia, ktorí majú prispieť svojim zamestnancom? To zdôvodnenie a jeden z účelov, prečo sa tie rekreačné poukazy vôbec zaviedli, je, že ekonomicky aktívni obyvatelia, najmä tí, ktorí dosahujú nižší disponabilný príjem, si nemôžu dovoliť jednu, jednu... ani jednu rekreáciu ročne, tak touto zmenou im to umožníme.
To, s čím prichádzate teraz, v podstate popiera ten druhý z deklarovaných účelov, pretože umožní využívať rekreačné poukazy nielen, nielen samotným zamestnancom, ale aj ich, aj ich príbuzným, teda konkrétne, konkrétne rodičom. Doteraz bolo možné, aby tieto prostriedky, rekreačné poukazy zjednodušene, mohli na svoju rekreáciu využívať buď samotní zamestnanci, alebo teda ich najbližšia rodina, čiže manžel, manželka a ich deti, na spoločne strávenej, strávenej dovolenke, lebo teda, samozrejme, že tie náklady vznikajú, vznikajú celej rodine. A vy, čo teraz navrhujete, je, že aby sa to rozšírilo aj o rodičov, a... a tí rodičia to môžu ale využiť, využiť aj samostatne. Kým doteraz to bol, to bol, inštitút určený na to, že zamestnanec dostane rekreačný, rekreačný poukaz a môže ho využiť buď na svoju dovolenku, alebo môže, môže tým hradiť aj nejaké náklady, ktoré vzniknú na dovolenke jeho najbližšej rodine, pokiaľ je s ním na tej dovolenke. Vy teraz navrhujete, že môžu to využiť rodičia a môžu to využiť aj, aj, aj rodičia samostatne.
Tak tomu celkom nerozumiem a poprosil by som o vysvetlenie, že aký, aký to má teda účel, aby bol takýto inštitút v Zákonníku práce, lebo môžem s tým nesúhlasiť, nemyslím si, že štát má prenášať podporu cestovného ruchu na zamestnávateľov. Sa domnievam, že štát má minimálne zasahovať do, do ekonomiky a nemal by finančne podporovať to alebo ono, ono ekonomické odvetvie, ale ak už to ide robiť, no tak to má robiť spôsobom, že, že prispeje, prispeje sám zo svojich, zo svojich prostriedkov, resp. zo štátnych prostriedkov, ktoré sú prostriedky všetkých daňových poplatníkov, nemá to prenášať na zamestnávateľov a hovoriť zamestnávateľom, že majú, majú podporovať domáci cestovný ruch oni zo svojich prostriedkov.
Ale dobre, zvolila sa forma, ktorá sa tvári, že to nie je len o podpore cestovného ruchu, ale je to aj o tom, aby si zamestnanci mohli oddýchnuť, aby sa mohli zrekreovať, aby sa zrekreovali, zrekreovali na Slovensku, dobre, tak sa zaviedol príspevok, zaviedli sa rekreačné poukazy, ktoré môžu využiť zamestnanci buď sami, alebo teda so svojou manželkou, manželom či, či deťmi, keď idú s nimi na dovolenku, ale teraz vy navrhujete zmeniť filozofiu toho, že v zásade podľa toho, ako je ten text návrhu zákona napísaný, môže zamestnanec posunúť, posunúť ten rekreačný poukaz na svojich rodičov a tí pôjdu na dovolenku. A ako toto pomôže, pomôže tomu zamestnancovi?
Áno, asi mu to urobí, urobí radosť, že, že teda venuje, bude mať nejaký darček pre svojich, pre svojich rodičov, ale ako je opodstatnené, aká je legitimita toho, aby zamestnávatelia platili darčeky príbuzným svojich zamestnancov? Lebo z môjho hľadiska je, hovorím, je sporné už to, že by, že zamestnávateľ má platiť, alebo prispievať na dovolenku svojho zamestnanca, ale dobre, tak rozumiem aspoň tej logike, len nerozumiem logike toho, že, že zamestnávateľ má platiť dovolenku rodičom zamestnanca. Dokonca nie takú dovolenku, keby tam bolo napísané, že tak ako to bolo doteraz, že, že dieťa ide so svojim rodičom na dovolenku, a teda prispeje mu zamestnávateľ, môže na to použiť rekreačný poukaz, ale, ale to, z tohto textu vyplýva, že rodič pôjde sám alebo rodičia zamestnanca pôjdu, pôjdu sami na dovolenku na Slovensku a môžu na to použiť rekreačný poukaz toho zamestnanca.
Čiže aký, z akého dôvodu budeme zamestnávateľov nútiť, aby platili samostatné dovolenky rodičov ich zamestnancov? To by ma naozaj zaujímalo, že, že prečo si myslíte, že toto patrí do, do Zákonníka práce, lebo podľa môjho názoru určite nepatrí.
Ďakujem.