Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo.
Kolega Štefan Kišš, ďakujem pekne za vystúpenie, s veľa-veľa vecami, samozrejme, sa jedine dá súhlasiť, ďakujem za to zarámcovanie. A ja si dovolím, teda možno pán predseda bude zdieľny, keď zrovna spomeniem jeho, že normálne musíme pochváliť aj pána predsedajúceho za to, že ozaj nechal rozprávať, pretože k samotnej dani z tabaku to bolo až úplne na konci. Ale okej, veď presne tak, je to nejaký balík zákonov, čiže ďakujem, že ste nechali kolegu povedať proste toto celé.
No ja možno ešte mám chvíľku, tak len doplním vlastne to, o čom Štefan hovoril, o tom veľmi-veľmi zlom stave verejných financií, o úplne aktuálne údaje. No ku včerajšku bol hotovostný deficit štátneho rozpočtu 5,162 mld., ale pozrime sa ešte o deň skôr, už to bolo 5,3 mld. a zhodou okolností zrovna teda včera prišla, neviem presne, čo to je, ale 250 mil. z Európskej únie, takže dnes je ten deficit o niečo nižší. Ale každopádne sú to veľmi-veľmi zlé čísla a proste skutočne platí to, náš deficit je fakt najvyšší, tak ako Štefan hovoril, naša udržateľnosť dlhodobá je na najhoršej úrovni a nevidieť žiadne zlepšenie a, samozrejme, a aj daň z tabaku tiež nie je cesta, ktorá to dokáže celé akoby vyriešiť, ale viacej už poviem vo vystúpení.
Ďakujem pekne, Štefan, ešte raz za vystúpenie.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
No pripájam sa k slovám pani kolegyne, ale hlavne chýbalo absolútne akékoľvek odôvodnenie od pani kolegynky, len teda prečítala znenie a ja teda som presvedčený z toho, čo som počul, že teda NIKY samotnej sa toto vôbec netýka, že sa to týka iných vecí a na poslednú chvíľu bez zdôvodnenia aj v pléne, no ako možno by som teda chcel pomknúť pani kolegynku Plevíkovú, keby aspoň vo faktickej, v reakcii aspoň skúsila aspoň trošku odôvodniť vlastne to znenie, čo teraz prečítala.
Ďakujem pekne.

Ďakujem.
Myslím si, že obom sa pokúsim odpovedať naraz. Jeden ma kritizoval z jednej strany, druhý akože z druhej. Celkom zaujímavé. Ja som, samozrejme, upozornil práve na to, čo robí pán minister, vo viacerých mojich poznámkach a tou NAKA a tým rozbitím tej NAKA, znížením dôveryhodnosti polície a tie dopady, ktoré to má nielen na našu bezpečnosť, ale aj medzinárodné, som, samozrejme, myslel aj tým, že teda vyhnali aj tých slušných policajtov, to je samo sebou, samozrejme.
Ale takisto som kritizoval ministra Šutaj Eštoka, že nepripravil žiadny koncepčný materiál, ako riešiť celkovú situáciu v polícii, ktorá je dlhodobejšia, ja si to uvedomujem, pán Kalivoda, ja to veľmi dobre viem a vieme to všetci. Vieme všetci, aká tá situácia v polícii je, čiže ja tu nebudem vytvárať dojem, že toto je novovzniknutý problém. Tie problémy, ktoré sú a ktoré spôsobil minister Šutaj Eštok, sa práve týkajú dôveryhodnosti polície, NAKA, prenasledovania týchto čestných policajtov, to je všetko jasné. Ale máme tu dlhodobé problémy, ktoré sú neriešené. A od každého ministra, ako som aj sa vyjadroval v mojom vystúpení, očakávam, že príde s koncepčným materiálom, nejakým strategickým výhľadom, akým spôsobom to bude riešiť. Nedajú sa tie veci vyriešiť naraz, ale očakávam, že sa budú riešiť.
A ten rozdiel, pán Kalivoda, je ten oproti vašej koalícii, že síce ja som bol kritický voči pánovi Mikulcovi a ja som sa to nebál aj v rámci koalície, aj potom neskôr hovoriť, ale pán Mikulec mal aspoň toľko chochmesu, že chodil na tie branno-bezpečnostné výbory, ktoré som zvolával alebo ktoré zvolávala aj opozícia a my sme ich otvárali, a vždy sa tam postavil a bol ochotný o nich diskutovať. A toto je rozdiel oproti pánovi Šutaj Eštokovi a tejto koalícii. A zásadný.
Ďakujem.

Ďakujem, pán podpredseda.
Nadviažem na vás, pán minister, je to naozaj veľmi smutná správa. Takisto chcem vyjadriť úprimnú sústrasť za vyhasnutý život, ktorý tu máme, a myslím si, že každý jeden z týchto hrdinov, ktorý zahynie pri takejto práci, si zaslúži zvláštnu úctu, pretože to sú ľudia, ktorí sú pripravení obetovať aj to najvyššie, teda aj svoj život, pre záchranu iných. A je pekné, že ste to spomenuli. Myslím si, že to platí pre všetkých, či sú to hasiči, či sú to policajti, či sú to vojaci, jednoducho si vybrali tento, toto povolanie, ktoré môže byť spojené aj s týmto smutným osudom. Našou úlohou by, samozrejme, malo byť, aby mali čo najlepšie pracovné podmienky títo ľudia, aby sa mohli takéto riziká minimalizovať.
Ja mám na vás, pán minister, jednu otázku a zhrnul by som to asi takto. Je to nekoncepčné, je to drahé, autor sa domnieva, že to pomôže, ale ono to nakoniec vôbec nemusí pomôcť. Čo je to? Podľa môjho názoru je to pokus o akúsi atómovku, ktoré sme tu aj v minulosti mali.
Pán minister, vy ste vo funkcii už skoro rok. Vy ste vedel, že pôjdete do funkcie, ktorá je náročná, bude si od vás vyžadovať naozaj enormné nasadenie a že tá situácia v Policajnom zbore nie je ružová. A áno, treba si priznať, nie je to, že vy ste pôvodcom všetkých problémov, ktoré v polícii sú. Tie problémy sa naťahujú a ťahajú sa tam už v podstate dekády a nejakým spôsobom sa nepodarilo to koncepčne vyriešiť. A aj z toho pramení tá určitá frustrácia policajtov a Policajného zboru, že v podstate roky pracujete v nejakom prostredí, ktoré sa nejakým spôsobom nemení alebo nezlepšuje, keď vidíte, že výstrojné, pracovné podmienky v kanceláriách, budovy, autá a podobné záležitosti, že vlastne ako keby stále zaostávali za tým vývojom toho 21. storočia. Preto myslím si, že úlohou každého ministra je, aby prvé, čo urobil, si urobil taký prehľad, taký audit, kde tlačí tá topánka v tom Policajnom zbore, keď sa teda už konkrétne o ňom bavíme v tomto, pri tomto návrhu zákona, kde tlačí najviac. A očakával by som od každého ministra, že príde a začne pracovať na nejakom koncepčnom materiáli, ktorý by mal nastaviť nejaké postupné systémové riešenia tohto problému, ktorý tu máme: krátkodobé, strednodobé, dlhodobé. A očakával som, že prídete po nejakom čase s prehľadom toho, že tak máme takéto podstavy, máme takéto problémy a ideme a tuto prezentujem takýto materiál, na základe ktorého budeme postupne sa snažiť odstraňovať tie nedostatky a riešiť tieto problémy.
No ale, bohužiaľ, to sa nestalo a po roku v podstate tu máme len jeden taký, úprimne, z môjho pohľadu taký narýchlo zbúchaný návrh, ktorý má narýchlo nejakým spôsobom zalepiť všetky tie trhliny, ktoré tam vznikli, a nejakým spôsobom akože teraz zalepiť oči pár policajtom, že však ešte chvíľku vydržme, lebo môže byť zle.
Úprimne, všetci si uvedomujeme, aj preto ste aj prišli s týmto návrhom, že tá situácia je vážna a že ju treba riešiť. Ale osobne si myslím, že týmto sa vám to pravdepodobne nepodarí, berúc do úvahy aj rozhovory s policajtami, vyjadrenia odborového zväzu Policajného zboru a tak ďalej. Ale čo sa vám podarilo, je, a to si dovolím znova to podotknúť, rozbiť NAKA. Rozbiť NAKA tak, že z toho vznikli nejaké tri ďalšie celky, čiže sme sa vrátili v podstate naspäť dvanásť alebo trinásť rokov dozadu, ktoré má akože nahradiť tú funkciu a tie úlohy, ktoré NAKA plnila, a vidíme, že to začína prinášať svoje prvé jedovaté plody, a tie sú napríklad aj v kontexte medializovaných informácií, ktoré sme sa dozvedeli, že toto môže mať negatívny dopad na vnímanie Európskej komisie ohľadne dôveryhodnosti Slovenskej republiky pri riešení korupcie na Slovensku, a teda aj pri vyplácaní fondov Európskej únie Slovenskej republike, ktorá už začína sondovať situáciu a zvažovať, že či nepozastaví niektoré eurofondy. A je to, samozrejme, v kontexte novely Trestného zákona, v kontexte likvidácie NAKA, ako aj v kontexte likvidácie špeciálnej prokuratúry. Takže tu sa začínajú prejavovať ďalšie výsledky a toto ma mimoriadne mrzí, pretože to nie je to, že by to bola škodoradosť, že tak vám treba, to je o tom, že to postihne nás všetkých, všetkých na Slovensku a bude to mať neblahý dopad na nás všetkých, či sú to koaliční, alebo opoziční voliči.
Taktiež si spomínam, že ste hovoril, že dáte hlavu na klát, keď sa vám nepodarí zvýšiť platy pre policajtov v Policajnom zbore. Máme tu teraz tento návrh zákona, ktorý tu dáva nejaké tie príspevky 5-tisíc eur, ktoré keď si rozrátate pre tých, ktorí už odslúžili 20 rokov, pretože tí, ktorí nespĺňajú tie podmienky, teda tí, ktorí ešte neodslúžili tých 20 rokov, tých sa to netýka, tak to rozrátate na tie tri roky, tak sa dostávame naozaj na sumy, ktoré v kontexte valorizácie dôchodkov sú pre nich nezaujímavé.
Takisto keď sa pozrieme aj na situáciu, čo sa týka navyšovania príspevku na bývanie. Milé, poteší, ale poteší, ja neviem, možno vo Zvolene, poteší možno vo Svidníku, v Bratislave tak trošku menej. A práve, kde máme tie väčšie problémy, sú veľké mestá. Sú Košice, sú Bratislava a tak ďalej. Čiže tu je ďalšie, ďalšie také riešenie, ktoré ja... možno už akože nie zlé, ale podľa mňa takisto nie že koncepčné.
Takisto tie príspevky pre policajtov, ktorí, ako náborový príspevok päťtisíc eur, pokiaľ má byť, má byť toto motivácia, že ja sa skúsim strčiť do Policajného zboru, aby som rýchlo zhrabol päťtisíc eur a nejak to vydržím, tak to, myslím si, že nie je tá správna motivácia. Myslím si, že tá správna motivácia by bola, keby ten Policajný zbor bol funkčný, keby mali pracovné podmienky a keby sa riešili aj tie problémy, ktoré tí policajti majú. A tam tých problémov je strašne veľa, máme kopec policajtov, ktorí slúžia v iných mestách a musia dochádzať pravidelne, na čo míňajú peniaze a tak ďalej. A snažia sa byť preradení, ale vzhľadom na kritickú situáciu, napríklad v Bratislave alebo iných mestách, to jednoducho neprináša žiadny efekt pre týchto policajtov a tí sú demoralizovaní, jednoducho hľadajú riešenia, ako odísť z toho Policajného zboru.
Čo tu hrozí, je, že tento rok už odišlo, myslím si, že 1 100 alebo 1 200 policajtov a reálne sa hovorí o tisíckach ďalších. Pri podstave, ktorý máme, a nízkom nábore máme situáciu, že naozaj môže byť ohrozená bezpečnosť Slovenskej republiky. Aj v kontexte novely Trestného zákona, kde práve dochádza k postupnému nárastu kriminality takého drobnejšieho charakteru, či sú to krádeže, vykrádačky a podobné veci. Tu sa nebavíme len o nejakých potravinových reťazcoch, ako je Billa alebo niečo podobné. Sú veľmi známe rôzne prípady z obchodov, ktoré predávajú luxusné oblečenie alebo elektroniku, kde práve dochádza najviac k takýmto, k takýmto krádežiam, niekedy až kurióznym, a to policajti vám môžu o tom hovoriť. A čo je ďalší problém, tí policajti to nestíhajú všetko pokrývať. Dokonca to priznal aj váš policajný prezident Solák, že môžu byť situácie, kedy tí policajti nebudú schopní sa dostaviť k takýmto prípadom, pretože sú v podstave a, zamlčané, že týchto prípadov narastá. Takže sa dostávame do situácie, že keď od októbra alebo od novembra budeme mať ďalší odliv, tak budeme mať masívny problém na Slovensku. Dokonca sa hovorí, že sa budú zlučovať obvodné oddelenia, že sa budú nejakým spôsobom lepiť hliadky. Dokonca sa uvažuje, že sa bude využívať, že sa budú využívať aj Ozbrojené sily Slovenskej republiky, aby spoločne hliadkovali s policajtami, pretože ich bude nedostatok. A to už je absolútny prejav totálneho zlyhávania bezpečnosti ako takej. Je. Pokiaľ budeme mať že hliadky vojaci a policajti, ktoré ste ináč v minulosti práve v covidových časoch vy kritizovali, že takéto niečo jednoducho je dôkazom nejakého nekoncepčného prístupu a že strašíme ľudí nasadzovaním armády a podobné veci, tak vy v podstate ste v situácii, kedy sa môžete ocitnúť naozaj v rovnakej situácii a urobiť to isté.
Čo je ďalším problémom tohto návrhu, ktorý ja vnímam nekoncepčne, je, že my nemáme urobené tie analýzy. My sme sa pýtali pani štátnej tajomníčky Kurilovskej, ktorá vychádzala z toho, že máme nejaké informácie, ktoré nám dal nejak Policajný zbor a my si myslíme, že by to mohlo stačiť. Toto nie je analýza, lebo my nevieme, že koľko tých policajtov to osloví a či ich to naozaj osloví a či teda naozaj zostanú. Nebudeme to vedieť ani nejakým spôsobom vyhodnotiť, pretože nemáme žiadnu analýzu a žiadne čísla. Takže to je len akési, akési riešenie, ktoré má nejakým spôsobom tak trošku zalepiť aj verejnosti oči, že neodišlo ich 3 000, odišlo ich 2 000, hej, že zabralo to. No, tak nevieme, myslím si, že toto tiež bude situácia, ktorá, ktorá si vyžaduje podľa mňa trošku väčšiu analýzu a hlbšiu analýzu.
Ale čo je také, taká nadstavba tohto celého, že v tomto všetkom, kedy naozaj že policajti nepatria do tej skupiny spoločnosti, ktorí by teda zarábali nadštandardne, tak majú fakt problémy rodinného charakteru, pretože keď častokrát keď slúžite mimo miesta pobytu, máte tam manželku, máte hypotéku, máte iné veci, tak častokrát prerátavate každé euro. A títo ľudia dostanú od vás ponuku, že môžu chodiť vlakom zadarmo. Na toto všetko. Akože v poriadku, určite sa nájde nejaký policajt, ktorý povie dobre, tak teda budem chodiť vlakom. Ale takisto keď si pozriete tie spoje, tak ja neviem, keď niekto dochádza z Nových Zámkov do Bratislavy a vyráta si služby, ktoré má, tak zistí, že aha, vlastne ja ten posledný vlak do Nových Zámkov nestíham, takže aj tak budem chodiť autom. Takže komu toto pomôže, akým spôsobom toto vyrieši situáciu, o tom si silne, o tom silne pochybujem.
Ja by som si to dovolil zhrnúť tak, že, bohužiaľ, tento návrh vnímam naozaj ako akúsi, akýsi pokus o homeopatickú liečbu na rakovinu. Pretože to, čo policajtov zaujíma, že či sa naozaj črtá v budúcnosti to, že sa ich situácia bude zlepšovať. A to nie je len to, že dostanú väčší plat. To je to, čo ste nereflektovali, keďže došlo k 14,5-percentnej valorizácii dôchodkov, načo, prirodzene, tí policajti si to vyrátali a vlastne mali na to reagovať, ale aj to, že v akých podmienkach budú pracovať, ako vyzerajú ich pracoviská. Veď sám to vidíte, hej? Ja som navštívil iks policajných staníc, jakým spôsobom to tam vyzerá, ako pracujú, akú majú výpočtovú techniku a tak ďalej. Čiže toto sú všetko veci, ktoré tých ľudí prirodzene demotivujú. Jednoducho v takomto pracovnom prostredí, kde nemáte ani rolety, nemáte ani nejak markízu na oknách, aby ste si mohli zastrieť, a v tomto lete, kde naozaj boli horúčavy 36, 37 stupňov, tak si tí policajti lepia papiere na okná, aby úplne na nich nepražilo. Tak myslím si, že aj toto prispieva k tomu, že jednoducho nevidia, že by sa črtalo niečo, nejaký systémový prístup, ktorý by im povedal: dobre, tak teraz investujeme toľkoto do infraštruktúry, teraz budeme mať toto, zlepší sa takto a takto takáto a takáto situácia. Toto tam nie je. Jediné, s čím ste prišli, je, že tu máte nejaký príspevok päťtisíc eur a dám vám vlaky zadarmo. Myslím si, že toto nebude stačiť.
A úprimne, ja mám takisto obavy. To nie je to, že teraz sa z toho teším a vysmievam sa, že ha-ha-ha, že tak toto sa vám nepodarí. Nie, pretože to bude mať dopad na nás všetkých, na našu bezpečnosť ako takú. Ja len dúfam, že tí policajti budú mať pocit zodpovednosti, že napriek tej zlej situácii, v ktorej pracujú a v ktorej sa ocitli, že naďalej budú ochotní obetovať svoj život svojmu poslaniu pracovnému, aby nás chránili pred tým, čo sa tu deje a čo aj spôsobila novela Trestného zákona.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, pani ministerka, dámy, páni, chcel som sa asi prihlásiť len faktickou, čiže tiež budem len krátko reagovať, ale myslím si, že by to tu malo zaznieť, hoci teda pán kolega už z HLAS-u odišiel.
Toto nie je politická téma. Toto je naozaj že vecná téma a to, čo otvoril Oskar Dvořák, a to, čo otvoril Marek Krajčí, a to, čo spomenuli, je absolútne vecná, konštruktívna a zmysluplná pripomienka bez ohľadu na politickú stranu, ktorá bude riadiť rezort zdravotníctva. Tá regulácia omamných a psychotropných látok jednoducho nemôže vyzerať tak, že budeme do zákona písať každú jednu chemickú látku veľmi presne so všetkými metylovými, hydroxylovými a neviem akými skupinami, pretože tu bude vždy spoločnosť a regulátor ťahať za kratší koniec.
Prvé správy o tom, že HHC-P sa dá kúpiť v automatoch, sa v novinách objavili pred viac ako rokom. A dnes sme tu v tejto snemovni a riešime, že ideme tam túto látku napísať do toho zoznamu. Trvalo nám to rok! Tie deti sa k tomu mohli dostať úplne bez problémov, hodili peniaze do automatu na autobusovej stanici a vypadla im návyková psychotropná látka. Vedeli sme, že je zlá, ale nevedeli sme reagovať, pretože vtedy ešte vlani nezasadal parlament pred voľbami, po voľbách boli dôležitejšie veci a skrátené legislatívne konanie sa používalo na čokoľvek iné. Absolútne súhlasím s Marekom Krajčím, keď niekde je opodstatnené skrátené legislatívne konanie, tak vtedy, keď hrozia nejaké škody, napríklad na zdraví obyvateľstva. Toto bol ten konkrétny prípad.
Lenže týmto nevyriešime všetky budúce syntetické drogy, ktoré sa k nám dostanú, a nemyslím si, že toto je správny mechanizmus, ako ich máme regulovať. A toto opakujem, nie je politická téma, to je vecná téma, ako to urobiť tak, aby sme neťahali za kratší koniec, aby nám netrvalo rok, kým nejakú drogu napíšeme do nejakého systému. Takže urobil som veľmi jednoduchú rešerš a pozrel som sa, ako to riešia iné krajiny, ktoré, samozrejme, tento problém takisto majú pred sebou. Ak chcete niečo zakázať, musíte to veľmi jasne popísať v zákone. Nemôžete to písať v nejakých podzákonných normách, čo rozumiem, že je ťažké to zveriť do nejakej vyhlášky alebo niečoho podobného, lebo ukladáte práva a povinnosti a to by ste mali robiť zákonom.
Nuž, ale môžme kategorizovať tie drogy napríklad podľa účinku, nielen podľa jej konkrétnej štruktúry. Hej, môžme zadefinovať, čo sú to analógy. Lebo HHC nie je nič iné len analóg THC. A povedať, že zakázané sú aj analógy. Vo Veľkej Británii napríklad majú dočasné zákazy, kým sa nepreukáže bezpečnosť nejakej látky, tak tá látka sa považuje za zakázanú. Nejdem tu vymenovať všetkých 12 alebo 13 rôznych vecí, na ktoré som prišiel, ale mne sa javí, že treba zmeniť tú, ten koncept toho zákona, ktorý teraz novelizujeme, a toto je teda loptička hodená na stranu ministerstva zdravotníctva. Opakujem, bez ohľadu na to, či je to ľavé, pravé, zelené, modré alebo žlté ministerstvo, je to potrebné urobiť pre našu spoločnosť, pre naše deti, aby sme nemuseli ťahať za kratší koniec v tejto téme.
No a dovoľte mi ešte, keďže mám pár minút, ja by som chcel ešte jednu tému otvoriť, ktorú som otvoril aj na výbore, tu zase až tak oveľa viac ľudí nie je ako na tom výbore, a keďže sme v téme omamných a psychotropných látok, obracajú sa na mňa občania s otázkou, kedy ministerstvo zdravotníctva pristúpi k tomu, že zaradí liečebné konope medzi medikamenty, ktorými môžme niektorým skupinám pacientov zásadne zlepšiť kvalitu ich života, či už ide o nechutenstvo po chemoterapii, či už ide o paliatívnu starostlivosť pri chronickej bolesti, či už ide o Parkinsonovu chorobu, Alzheimerovu chorobu, sclerosis multiplex. A tých diagnóz je mnoho, pri ktorých existuje celkom zaujímavý dôkaz, alebo dôkazná situácia vo vedeckých štúdiách, týmto pacientom môžu tieto látky pomôcť a bolo by celkom dobré, keby sme našli riešenie, ako tieto, ako túto možnosť terapie pacientom sprístupniť a nedávať tam bariéru. Čiže ak by pani ministerka mohla na toto nejako reagovať, že aký máme nejaký dlhodobejší fahrplan s liečebným konope, bol by som za to vďačný.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Žiadam o zaradenie bodu, ktorý by priniesol uznesenie, ktorým by sme odsúdili bombové hrozby, ktoré prebiehajú na našich školách.
A odôvodnením je, že intenzita týchto bombových vyhrážok na slovenských školách rapídne narástla. Tieto útoky majú vážne negatívne dopady na psychické zdravie detí, na rodičov, učiteľov a narúšajú celý vzdelávací proces a paralyzujú bezpečnostné zložky na Slovensku. Preto chceme, aby sme k tomu otvorili diskusiu tu v pléne Národnej rady, vydali jasný signál občanom, že bezpečnosť detí je naša absolútna priorita a že situáciu vláda nepodceňuje.
Uznesením takisto chceme, aby sme zaviazali vládu, aby transparentne informovala verejnosť o celom vývoji situácie po vzore Českej republiky, kde je tá komunikácia aktívnejšia.
Toľko z mojej strany, ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Toto, čo sa tu práve deje, je úplne zrejmé, že sa táto koalícia snaží prekryť svoje babráctvo a vlastne túto schôdzu, mimoriadnu schôdzu, ku ktorej museli pristúpiť, aby sme neprišli o eurofondy, kde už je naozaj pri vašom babráckom počínaní veľmi malá snaha, že ich zachránime aj takýmito počinmi. A vy sa snažíte znova vašou kauzou, vymyslenou kauzou Krivočenko, navodiť v spoločnosti atmosféru, že to opozícia je za niečo vinná a že snažíte sa tu robiť hon na Máriu Kolíkovú, snažíte sa ju naozaj nechutným spôsobom tlačiť, aby, aby nepoukazovala na vaše, na vaše zlyhania, aby nepoukazovala na vaše babráctvo, aby, aby o tom verejne nehovorila. Snažíte sa ju zastrašiť. Je to primitívne, je to naozaj slabošské a môžete sa za to hanbiť.
A na pána Glücka, veľmi, veľmi nerada reagujem, pretože to sú naozaj také hlúposti, ktoré on tam hovorí, ale treba ich vyvracať. Aj toto je práca poslanca. Takže ak hovoríte, že v Čechách idú prijať rovnaký Trestný zákon, no blbosť. Pozrite sa, aké budú sadzby pri sprenevere, to, čo spomínala Mária Kolíková. No budú pri európskych aj českých korunách rovnaké. Pozrite sa na prieťahy v konaniach, kde ste hovorili, že po novele, po veľkej reforme Márie Kolíkovej boli dlhšie. Naopak, práve vtedy sa skrátili, veď to ukazujú štatistiky. A viete, kedy sú historicky najdlhšie prieťahy? Nuž teraz v poslednom období, keď ste priniesli svoju novelu Trestného zákona a sudcovia čakajú, lebo nevedia, ako, ako to dopadne, nevedia ako pokračovať. A súdne konania sú odročené. Takže nehovorte vy o prieťahoch, pretože ten chaos, ktorý ste vy priniesli do justície, do spravodlivosti, má vašu menovku a vy sa ju snažíte týmito hlúposťami prekryť. A prečo hovorím hlúposťami? Lebo ste to vy, ktorí 4. marca, vaša vláda, vaši policajti, vaša NAKA zadržala Krivočenka, 4. marca bol... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem, pán poslanec Ledecký, za podporu.
A, pani poslankyňa Vaľová, v parlamente môžte povedať hocičo, je to tak, ja si to vážim, slobodu, ktorú tu máme, a preto môžte naozaj hocičo rozprávať, lebo to, čo ste porozprávali, sú samé klamstvá, ja som žiadnu zmluvu nepodpísala, to sú také blbosti, čo ste tu porozprávali. Ale, samozrejme, môžte to tu rozprávať, lebo poslanec by mal byť nepostihnuteľný za svoje výroky v parlamente a ja verím tomu, že aj ten rozsudok, ktorý tu máme voči poslancovi Baránikovi bude zrušený, pretože to je proti parlamentnej demokracii a slobode slova v parlamente. To je proste, tú slobodu, ktorú tu máme, to je kľúč k demokracii a ja, ja to určite budem vždy podporovať a hájiť. Takže nech sa páči, rozprávajte si tu, čo chcete. Platí to pre každého.
Pán poslanec Lučanský, samozrejme, aj vy tu môžte čokoľvek povedať, aj na moju adresu, aj k mojej rodine, nech sa páči, môžte. A voči vám, úprimne mrzí ma, čo sa stalo, a preto to vnímam, že ako ste v nejakom kolotoči, možno to ani tak nemyslíte. A ja určite sa za nič ohľadom vašich výrokov nebudem hnevať. Viete, tie úmrtia, ktoré tu stále spomínate, je to tak smutné, že to takto zneužívate. Ja som bola s pánom ministrom v debate a som, sme si to vzájomne jasne povedali ako ministri spravodlivosti. Ľudia zomierajú, bohužiaľ, tak ako v bežnom živote, v civilnom, aj vo väzniciach. Minister spravodlivosti, bohužiaľ, nemá na to žiadne páky, aby tomu zabránil, proste nedá sa prirodzene proste tej smrti zabrániť ani vo väzniciach. A je naozaj veľmi smutné a nešťastné, ako to zneužívate. To je, to je k tomuto. Robíte všetko pre to osobitne voči mojej osobe, aby sa mi stalo niečo kruté. Proste robíte to a ja vás na to upozorňujem, že to robíte a robíte to stále non-stop. A tak ako ma označujete, či mám krvavé ruky, či som vrahyňa, robíte to, tak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Poslankyňa Kolíková, ja plne chápem tvoje emotívne vystúpenie, ktoré si tuná mala, že urobili z teba terč. Ja si myslím, že nášmu premiérovi psychicky to zranenie poškodilo, lebo útočí viacej ako predtým. (Reakcie z pléna.) Ja si pamätám, ja si pamätám, ako bola protestná demonštrácia pred mojím domom, keď sme boli označovaní za amerických agentov. A čuduj sa svete, naraz tá zmluva je v poriadku, keď ste sa dostali k vláde. Čiže vy bičujete emócie, bičujete ich stále, a kto, kto seje vietor, žne búrku. Ešte, ešte v tejto spoločnosti, v tejto spoločnosti, ktorá je takto vybičovaná, ešte bičujete stále a nepoučíte sa ani zo sveta, že toto, toto žijeme v spoločnosti, ktorá je veľmi nebezpečná. Miesto toho, aby ste tu tlmili vášne, aby ste upokojovali spoločnosť, ohlupujete ľudí a robíte to čoraz viacej. A potom, keď sa dostanete k vláde, naraz o 180 stupňov všetko zmeníte a to, na čom tie emócie bičujete, to na čo, na čo naháňate tých ľudí, naraz meníte názor a poviete, že okej. A títo ľudia, títo ľudia si povedia okej a ideme ďalej počúvať svojho Boha.
Tak ja si osobne myslím, že tento parlament by mal byť prvým príkladom toho, že tie vášne tlmíme a nie bičujeme a musím povedať, že veľmi ma to, veľmi ma to hnevá, keď, keď žena poslankyňa, ktorá nesedí v Európskom parlamente, sedí tuná, jasne vám povie, že, že vôbec žiadnu aktivitu neurobila vo vzťahu k Európskej komisii a napriek tomu tie vaše výmysly a to bičovanie emócií je tak výrazné, že človek sa pomaly bojí ísť na ulicu.
Tak ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, chcela som povedať, že si vážim, že je tu pán minister, ale zase odišiel počas môjho vystúpenia a verím, že sa vráti a bude sledovať aj túto rozpravu, pretože budem určite osobitne reagovať aj na jeho vyjadrenia na tlačovej konferencii včera k tejto téme, ktorú tu máme na stole, aj na vyjadrenia premiéra Roberta Fica, ktoré nám adresoval, osobitne opozícii vo svojom youtubovom videu včera a bolo tam kopec klamstiev. Okrem toho, čo som tu už spomenula, že je zjavne na mňa robený pohon na čarodejnicu, čo sa, samozrejme, prejavuje napríklad tak, že na mňa vykrikujú ľudia, že som vrahyňa. Áno, zase, ja som na to upozorňovala, proste vy nám tu rozprávate o tom, že nemáme polarizovať spoločnosť, ale vy to robíte. Stále ma označujete za človeka, ktorý tu mal nechať zomierať ľudí vo väzniciach. Tak budem tomu venovať krátkosť času, lebo to považujem za dôležité.
A som rada, že ste tu, pán Lučanský. Pretože ja ako ministerka spravodlivosti som neurobila žiadne rozhodnutie o tom, že niekto vo väzbe bol. To robia súdy. Ja som na to nemala absolútne žiadny vplyv. Vždy o tom rozhodol príslušný súd, ďalej odvolací súd, ak bol, Najvyšší, prípadne sa išlo na Ústavný. Tí ľudia, ak boli vo väzbe, to nebolo žiadne moje rozhodnutie, ja som s tým nemala absolútne nič spoločné. Nijak som do toho nemohla zasiahnuť. To, že boli vo väzbe. Súvisí to so všetkými ľuďmi, čo sú vo väzbe. Minister spravodlivosti do toho absolútne nemôže nijak zasiahnuť. To je prvá vec.
Druhá vec. Ak zomrel advokát Krivočenko, bohužiaľ, dostal covid. Mrzí ma to. Mrzí ma všetkých úmrtí, ktoré sa stali. Ale ja ako ministerka spravodlivosti som sa mohla jedine o to starať, aby Zbor väzenskej a justičnej stráže urobil všetko. Žiadny orgán nepovedal, že by Zbor väzenskej a justičnej stráže pochybil v jednom alebo v druhom prípade. (Reakcia spravodajcu.) Takže prosím vás, nerozprávajte mi tu o SIS-ke, to je o niečom úplne o inom.
Pán poslanec, prosím vás, neskáčte mi do reči, dobre? Skúste.
Takže, vás poprosím ešte raz, minister spravodlivosti nemôže, nemôže zasahovať, rozumiete, jednak do tých rozhodnutí o väzbe a môžete, keď chcete brať ho za zodpovednosť, za čokoľvek, čo urobil Zbor väzenskej a justičnej stráže, ale ani v jednom, ani v druhom prípade nič nikým nebolo konštatované, nikým. V prípade advokáta Krivočenka bavme sa o zlom zdravotnom systéme. Kto za to môže? Vaše vlády tu boli štyrikrát. Teraz ste tu štvrtý krát. Som zvedavá, v akom stave bude zdravotníctvo. To, že nám toľko ľudí umieralo, bolo práve preto, že ste proste nechali to zdravotníctvo v takom kritickom, zúfalom stave. A potom samozrejmé, že nám umierali ľudia. Potom samozrejmé, že tu bol zlý skoordinovaný systém. Ale Zbor väzenskej a justičnej stráže za to naozaj nemôže. Ak niekto zomrel počas covidu vo väznici alebo vo väzbe, absolútne. A minister spravodlivosti s tým naozaj nič nemá. Toľko. Takže výsledkom vašich rozprávok tu o nejakom zmierení je, že áno, na mňa vykrikujú teraz ľudia, že som vrahyňa. Aj dnes. Proste som sem prišla, som sa zastavila na pumpe, tak na mňa vykrikoval človek, či môžem chodiť po svete, som vrahyňa. Presne povedal to, čo váš premiér. Mi tu nerozprávajte o zmierení. Robíte tu na mňa pohon a ak niekto za mnou príde a ublíži mi, vy ste za to zodpovední a s premiérom na čele, to vám hovorím, to je k tomu.
A teraz k tomu, o čom sa tu rozprávame. Finančné záujmy Európskej únie. Takže sme tu preto, že ste zle urobili právnu úpravu. Zle ste ju urobili. Rozprávate na tlačových konferenciách ústami ministra Suska, Roberta Kaliňáka aj premiéra, že všetko je v poriadku. Prosím vás, keď je všetko v poriadku, prečo sme tu teraz? Prečo ste si porušili dovolenky a ste sem prišli? Kvôli tomu, že opozícia povedala, že niečo je v neporiadku? Ale prosím vás. Akože naozaj tieto smiešnosti, hlúposti vám tu niekto zoberie? No urobili ste to zle. Ste si mysleli, že keď vám to pokryje Ústavný súd, tak to bude v pohode. No nie je to v pohode. Európska komisia čakala, ako to dopadne a keď videla, že po rozhodnutí Ústavného súdu tá ochrana európskych peňazí je kritická, tak vám jasne povedala: takto to proste nemôže byť. My sme vás na to upozorňovali v dobrom, v dobrom, aby sme neutŕžili túto hanbu. Tak vy napriek tomu, aby ste teraz sem prišli a, by som povedala, blahosklonne nás požiadali o podporu, ale potom je na mieste urobiť ochranu rovnakú pre európske peniaze aj slovenské. Lebo nie je pravda, že by sa nič nemenilo.
Ja vám poviem konkrétny príklad. A prosím vás, prestaňte s tými hlúposťami a klamstvami, že sa tu nejedná o rozdiel medzi európskymi a slovenskými peniazmi, lebo sa jedná. Keby sa nejednalo, tak by ste nič nerobili, prosím vás. Samozrejmé, že robíte zmenu. Európske peniaze budú chránené prísnejšie ako slovenské. Príklad. Ak niekto preperie európske peniaze v značnom rozsahu, t. j. od 250 do 650-tisíc, tak podľa vašej zmeny musí mu byť uložený trest odňatia slobody. Ak sú to slovenské, tak nie. Ak sú to slovenské, tak až od 650-tisíc. Rozumiete tomu rozdielu? Toto robíte vy. Toto robíte vy teraz. Robíte rozdiel medzi desiatimi eurami slovenskými a európskymi. Ako prosím vás, toto je samo osebe diskriminačné. To proste nedáva žiadny, žiadnu podstatu robiť rozdiel medzi páchateľmi, ktorí proste vám preperú európske peniaze voči páchateľovi, ktorý preperie slovenské. To znamená, ak preperie slovenské, je nám to jedno? No zjavne vám to jedno je, preto som včera povedala, že ten Devín by sa mal prepadnúť teraz, že ste tam boli oslavovať a biť sa za národné záujmy, národné hodnoty, keď tie národné záujmy sú pre vás nula! Nula! A neklamte ľudí, že nerobíte rozdiel. Robíte rozdiel. Európske peniaze sú pre vás hodnotnejšie, ako tie slovenské. Vy mi tu niečo rozprávajte o národných hodnotách, vy mi tu rozprávajte. A kľudne si ma spomínajte, koľko chcete. Áno som, som pripravená vám povedať pravdu do očí, tak, ako je. A budem vám ju hovoriť a nezastrašíte ma, ani premiér svojimi videami, ani vy svojimi tlačovkami, pán minister, namiesto toho, aby ste boli tu, prepáčte, tak sa tam rozprávate s pánom poslancom Gašparom, ďakujem pekne. Toto je ten rešpekt, hej, o ktorom rozprávate, takto to vyzerá v priamom prenose. (Potlesk.)
Premlčanie. Tak rozprávate, ani premlčanie sa nemení, no samozrejmé, že sa mení. Načo by ste tam mali ten bod k premlčaniu k európskym peniazom? No máte ho tam presne preto, lebo nechcete, aby tie nové premlčacie doby, tie kratšie sa týkali európskych peňazí. Keby vám to bolo jedno, tak by ste ho tam nedali, prosím vás. Tak vyhoďte bod jedna, dva a môžme sa baviť o tom, že je to rovnaké. Ale bod jedna a dva presne hovorí o tom rozdiele. Rozdiel v sankciách a rozdiel v premlčaní. A robíte to kvôli rozhodnutiu Ústavného súdu a chcete ho predbehnúť. Tak mi tu nerozprávajte, že všetko je v poriadku. To, že Ústavný súd vám to odobril, vôbec neznamená, že je to okej. Vôbec to neznamená.
Jednoducho to, čo tu rozprávate o nejakej vine opozície, to je naozaj vtip. To je vtip. A že ste pripravení sa postaviť pred ľudí a rozprávať im, že je to kvôli opozícii a žiadny rozdiel medzi slovenskými a európskymi peniazmi nerobíte, to je jednoducho taká hrubá lož a klamstvo. A že ešte tam zapletiete, že Kolíková je vrahyňa, ako prepáčte, prepáčte. Vy polarizujete spoločnosť, spôsobujete tu napätie, robíte všetko pre to, aby pokračovalo toto napätie ďalej. Všetko pre to robíte. Na čele s vaším premiérom. My mu prajeme skoré uzdravenie, ale pre skoré uzdravenie spoločnosti musíte proste konať inak. (Potlesk.)
A k Európskej komisii. Európska komisia fakt nie je blbá. Prepáčte, tiež. Ospravedlňujem sa Európskej komisii. Má vlastný úsudok, vie čítať. A vie si prečítať, pán minister, svoju smernicu, európsku, a vie si prečítať to, čo ste pripravili v tej definícii, ktorou sme si tu, ktorú sme tu mali včera. Jednoducho ako som povedala, toto je jasné na prvý pohľad, že proste nemôže prejsť Európskou komisiou. Na to som si vypočula, že ak príde pozmeňovák, to ste tiež spomínali, ak som dobre pochopila, pán minister, tak to preto, lebo na to upozorňuje Kolíková. Ako to naozaj? (Povedané so smiechom.) Proste ja som ani neprijala európsku smernicu, ani som nikomu netelefonovala, ani som nič nepísala Európskej komisii. Vy komunikujete s Európskou komisiou, vy ste jej partner, ale zjavne ste nedôveryhodný partner. Zjavne to, čo robíte, robíte zle. Ak prídeme o peniaze z eurofondov, je to kvôli vám, darmo tu vykrikujete, že je to kvôli opozícii, darmo vykrikujete. Chcete nás prekričať. Chcete prekričať zúfalstvo, v ktorom ste sa ocitli. Áno, zvyšujem hlas trochu a mrzí ma to, ale, ale nenecháva ma to chladnou, čo spôsobujete. Nenecháva ma naozaj chladnou, že spôsobujete proste tieto ataky, že tu rozprávate o zmieri a robíte všetko pre to, aby sme boli atakovaní priamo, priamo. A ja to priamo zažívam, možno preto som možno toho nositeľ najautentickejší v niečom.
Pán Lučanský, mňa mrzí, mňa naozaj mrzí, čo sa stalo vášmu otcovi, ja vám to poviem tu verejne. Mrzí ma to. Keby som mohla čokoľvek pre to spraviť, čokoľvek keby som mohla pre to spraviť, aby sa to nestalo, ja by som to spravila. Naozaj by som to spravila, veľmi ma to mrzí, veľmi ma to mrzí (búrlivé reakcie z pléna), ale nebolo to v mojich silách. (Reakcia z pléna: "Fuj!". Potlesk.)