Videokanál klubu

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ako som už ráno povedal, spravodlivosť je dôležitá všeobecne a aj pre mňa je dôležitá, preto som tu aj v piatok. Ľahká.... (Povedané so smiechom.)
Môj kamarát hovorí, že piatok musí brzdiť tak, že šmykom ho ťahá do mesta, že piatok je silný a... Ale nie, naozaj. Bolo toho veľa povedaného a nechcem sa teda nejako zopakovať. Koniec koncom som to ani neštudoval a nie som úplne, možnože sa v tých nejakých výrazoch možno budem aj mýliť a alebo pomýliť a nechcem tuná zadať nejakú vďaku a široký úsmev od ucha k uchu, hej, že jak som sa pomýlil, takže budem sa snažiť hovoriť z nejakej z podstaty veci, hej, nie nejak že právne formulovať, a že... čo ako to vnímam. Veľa tu toho bolo povedaného, ja sa s dôvodmi, ktoré predstavila kolegyňa pani Kolíková, stotožňujem, plne sa s nimi stotožňujem, podpisujem, však konečne som sa aj reálne podpísal a aj takto a po tom všetkom, čo tu aj bolo povedané, nič ma nevedie k tomu, že by som mal niečo, niečo z toho prehodnotiť.
Čo tu možno neodznelo alebo také v tom iného duchu, nie takého čisto z právnického uhla pohľadu, ja to takto vnímam, že my hovoríme niečo, že pán minister urobil nesprávne, a on teda alebo tí, čo mu pomáhajú, tak hovorili, že to urobil správne, hej, že možno to je o nejak dileme morálnej, hej, že kto to rozsúdi.
Ja mám takú pomôcku. Minule, ešte keď som bol prvýkrát poslanec a ja som si dal do bronzu vyliať taký žalm, myslím, že to je 27, a ten žalm hovorí, že som starec, bol som mladík, nevidel som spravodlivého opusteného, nevidel som jeho deti žobrať o chlieb.
Neviem prečo, strašne sa mi páči ten žalm a toto možnože, zdá sa, že ako sme tu takto, tak asi to rozsúdi už len nejaká iná moc a ja som nikde nikomu nič neprial a už vôbec nikdy nikomu nič zlé, hej, a ja len, teda že nech pán minister vie, že proste takto to niekto možno prizerá. Tí, čo majú dar viery, možno tomu veria, tí, čo nie, to len tak zľahka obídu. Každopádne nejaký taký žalm pred dvoma tisíc rokmi vznikol a aj tam už vtedy si uvedomovali dôležitosť nejakej spravodlivosť a spravodlivého konania.
Mimochodom, ja som tú tabuľku jednu dával pánovi Borecovi, ešte bol minister pán Borec, ale veľa vecí sa zmenilo odvtedy, lebo teraz by som ju sem nemohol doniesť, lebo to by bola asi pomôcka, a ešte druhý problém je, že ja som si dal, myslím, urobiť štyri, ale jednu nám ukradli (povedané so smiechom), takže tú, čo som mal ešte v zálohe, som ju tam musel zavesiť, kde nám ukradli, a to ešte bolo pred prijatím tohto, tejto novely Trestného zákona. Tu vznikla taká zaujímavá situácia, že nie túto, ale ešte jednu mosadznú a tú žena na Interi na trhovisku musela kúpiť, našu tabuľku. Bolo zrejmé, že bola naša, lebo iba my sme si ju dali vytlačiť, tak musela ju kúpiť od tých priekupníkov, aby si ju, aby mohla zobrať. Policajti to tak rozhodli, že nejakú že symbolickú cenu. No takže nedám vám ju, pán minister, tú tabuľku z týchto dôvodov, ale prajem vám, nech je všetko v poriadku u vás, a teda že keď, nech to rozsúdi ten, ten, kto vie. Teda vy keď máte pocit, že ste robili správne a v poriadku, dovoľte teda spolu s kolegami našimi z opozície zapochybovať.
A ja sa možno pristavím pri tom, pri tom pánovi Kováčikovi. Ja neviem presne, koľko on bol tým, tým špeciálnym, on bral plat. Bol, asi dekádu bol, on bral plat, podľa mňa nebral málo, hej, a viete, že to sú také tie, ja ako podnikateľ to vnímam niekedy, veci, aj cez čísla, cez náklady, hej, že vy si, štát má náklady spojené s nejakou funkciou a on tú funkciu nerobí a my ho za to platíme, tak toto považujem za, za hrubé poškodenie akože nás, všetkých a už odhliadnuc od toho, že, že čo robil. Hej, on teda nekúril tuná v Národnej rade, a keby nekúril, si dáme kabáty.
Čiže on nerobil to, čo mal robiť, a nerobil to dlhé roky, potom naňho došlo asi zmyslel toho žalmu 27 a... a... Ale čo stalo, že pán minister, vy ste ho z tej basy vytiahli.? Ja teda použije taký slovník jednoduchší, vy tam budete mi tu kontrovať, že vy ste mu prerušili výkon trestu, už som sa to naučil aj ja, hej, vy ste ho neprepustili, vy ste mu prerušili výkon trestu a dneska tu odznelo zaujímavé, to sa chvíľočku pri tom pristavím a vy vlastne, vlastne ste mu , keď tak, ako ste to uviedli, vy ste mu vlastne urobili zle, lebo on tam, proste ste si povedali, že on tam bude o to dlhšie. Viete, o to dlhšie, veď a... Môžeš... Takto, ak teda platí spravodlivosť a súdy, ktoré rozhodovali, rozhodli správne, tak on sa tam vráti, vy ste mu vlastne nepomohli, vy ste mu ublížili, lebo on keby tam teraz bol, tak nemá ten prerušený a dovtedy už to mohol mať za sebou, prísne vzaté. (Povedané so smiechom.) Takto sa tam ešte bude musieť vrátiť. Alebo vy už kalkulujete s tým a už je to celé prichystané, že sa tam, sa tam nevráti, a formálne to voláme prerušenie trestu, ale, ale už všetci vedia, že sa tam proste nevráti.
Takže dá sa na pozrieť aj tak, že keď ste mu chceli pomôcť, mali ste ho nechať tam, už by mal, myslím, o pol roka, by mu odbudlo z toho, takže... Aj tak sa dá na to pozrieť.
A viete, ten pán Kováčik, z toho, čo som počul, on neprepustil nejakého otca, ktorého prepustili, a mal doma hladné deti a ukradol niečo v Lidli. Ani neprepustil nejakú matku s nejakým zložitým životným príbehom. On prepustil mafiána. Viete, že ja neviem, že taká, by som povedal, že, taká že spoločenská akceptácia, niečo také, akože také že ako, aj by som to aj zjednodušil, a ja akože nie som právnik, si môžem dovoliť, že prižmúrenie oka, hej, že budeme takí akože veľkorysí, že, že teda... Ale on prepustil mafiána. Ja neviem, akože, alebo ináč to poviem. Keby prepustil niekoho od vás, hej, že zo SMER-u, tak chápem to, že teda, alebo potom môžme touto dedukciou prísť, že to sú vlastne vaši, že vlastne mafiáni sú vaši, hej, čiže preto ste ho vlastne pustili.
No, ideme do desivých vôd a naozaj sa nám nečudujte, že sa čudujeme, a nie sme asi sami a máme podľa mňa plné právo sa hnevať, že čo vlastne robíte, ako nakladáte s tou mocou. Asi ja vám neberiem, ani vlastne zákonná je, ale vy musíte opatrne vážiť na váhach toho, že ako tú moc budete používať, a vy vytiahnete z basy človeka, ktorý bral peniaze 12 rokov zadarmo. Ten človek nezaslúžil nič. Keby muroval 12 rokov, keby ste 12 rokov zamestnávali murára, tak by ten človek nevymuroval ani záchod za tých 12 rokov z pohľadu tohto, že čo vlastne urobil Kováčik, lebo Kováčik za tých, neviem koľko rokov, neurobil nič z pohľadu. Veď my sme tu boli svätá zem, krajina zasnúbená, tu nebola korupcia (povedané so smiechom), nemal čo robiť, hej, však on si mal pýtať zníženie platu. Hej, že vlastne on... proste nebolo čo robiť.
No, že tohto človeka, a za to, že vytiahol z basy mafiána. To ma naozaj akože dosť, dosť berie do kolien, lebo ja som zažil, čo som zažil, a viete, to sú také veci, že ja by som chcel, aby sme s tým už, ako aby tá doba bola za nami. Ja by som chcel, že teda už tá doba je za nami. Ja by som chcel, že teda už tá doba je za nami. Ja si pamätám 90. roky v Bratislave. Ja si pamätám v Bratislave, jak sa preháňali piťovci z jedného konca na druhý a všetci sa ľutovali. Ja si to pamätám, ja si pamätám, ako prišli ku nám a rozbili nám bar. Ja som bol jediný v Bratislave, čo sa im postavil. Tri roky to trvalo. Pán minister, počúvajte dobre... (Rečník sa obrátil k predsedníctvu.) Nepočúvate, nevadí.
Ja len to hovorím, že ja mám právo byť nahnevaný, keď sa tam tá doba vracia, keď mafiáni, keď ich púšťa, a ten za to, že ho pustil, vy ho pustíte. Podľa mňa neni správne, že, že, že sa vraciame do tých, do tých ťažkých dôb, kde vlastne. Áno, aj vtedy policajti hovorili: „Viete, kto to je, pán Hlina?“ Ja vravím: „Viem, mne to je jedno.“ Prokurátorka sa ma pýtala: „Viete, kto to je?“ –„Viem, mne to je jedno.“ Išiel som na súd a na súde, v justičáku stálo päť takých veľkých, asi to malo pôsobiť nejak odstrašujúco, hej. Ja som vtedy aj sudcovi povedal: „Pán sudca, ja som za Kaukazom prežil roky rokúce, ale toto je Európa a ja by som bol rád, keby to aj Európou zostalo. Toto sa v Európe nerobí.“
Viete, a to je podľa mňa principiálna vec, ako aby sme si povedali, že kde chceme žiť, v akej krajine chceme žiť a že niečo sa netoleruje. Keď si sa rozhodol byť mafiánom, buď mafiánom. Keď máš to šťastie, že ťa nezastrelili, tak sa aspoň netvár na slušného človeka a neskúšaj tu na nás, že pomaly ti máme dať červený koberec a ospravedlňovať. To mám zase iný prípad. To sa niekto ide so mnou súdiť, že som sa dotkol jeho cti, lebo som povedal, že bol spojený s mafiánskou skupinou (povedané so smiechom), a zažaloval, si predstavte, zažaloval mňa, 95-ročného pána a vydavateľstvo SME, hej, že sme sa dotkli jeho (povedané so smiechom), neviem čoho, neviem, jakú môžte mať česť, keď proste, ja som ich do tých zoznamov, ja som s nimi nerobil, že keď s nimi robil, on preberá, svoj životný track si píšete sami. Oni nepíšu... Keď si on zapísal do svojho CV-čka, čo si napísal, to je jeho problém, nie môj.
Čiže preto sa cítim dotknutý z toho, že, že prečo ste to vlastne urobili, mafiána pustil, viete, že... Zle. Ja chápem tomu princípu ako z pohľadu toho, že potrebovali ste si ochrániť, lebo vás nezradil, akože kľúčový parameter, ale neviem, či sa má na to zneužívať štátna moc, mali ste nájsť iný asi, keď ste taká tá skupina a fungujete tým klanovitým mafiánskym spôsobom, mali ste nájsť nejakú inú formu odmeny, mali ste možno cez tú väzenskú stráž sa s ním dohodnúť, nech mu dajú farebný televízor, ja neviem, čo sa dá robiť (povedané so smiechom), to fakt neviem, ja som tam nebol. Hej, ale že, nie tak naoko, že budete lámať na kolene celú krajinu, že pustíte Kováčika, a ešte to tu budete obhajovať, že je to úplne ako pomaly nutné, a ešte sa nad nami zavzdušňovať, že čo sa my nad tým pohoršujeme.
Viete, na to príbehu fakt strašne veľa nesedí. Za to, čo 12 rokov bral peniaze, tam mal sedieť, ticho sedieť. Ani televízor nemal mať. Viete, že to ja, ja milujem, to, jak v tom, to sa hovorí, nie, v tom Shawshanku to bolo, že tu sú všetci nevinní. Viete, všetci sú v tej väznici nevinní, že kam vinný človek nejde, všetci sú tam nevinní, hej, potom niekto o tom rozhodne, ale ja si myslím, že to neni, neni až taká zlá, zlá tá bilancia, že má dať – dal, keď 12 rokov berieš plat za nič a odsedíš si za to, ja neviem, 2–3 roky. To neni také zlé, hej, že to proste celom bilančne sedí. Ani niektorým tým podnikateľom, nebudem ho menovať, však všeličo sa o ňom rozpráva, nerozpráva, ako prišiel, k čomu prišiel a bol tam možno tri mesiace. Tri mesiace vydržím. Viete, ono to možno trvá o niečo dlhšie ako, ako na Karibiku, ale za tie tri mesiace, a keď sa to všetko zabudne, čo som doteraz urobil, tak to kľudne odsedím, aj pol roka. Viete, že, že prečo toto už nepovažujete za stálo, ale lámete, lámete aj túto krajinu proste na kolene. Dokazujete, že tu právo neplatí. Hej, dokazujete to cez tieto veci. My si to nemôžme dovoliť, pán minister.
Bolo tu spomenuté, Ondrej Dostál tu spomínal Čínu. V Číne je to tiež všelijako, hej, s tým aj zákonom, aj so spravodlivosťou, tiež sú tam také, by som povedal, veľmi diplomaticky, jemné než je... aj menej jemné nuansy toho celého, ale ten, čo tam ide podnikať, oni si to tí Čiňania, plus-mínus čiastočne vedia dovoliť, lebo ten trh je 1,3 mld., či koľko, čiže tam niekto sa chvíľku tvári, že nevidí, nepočuje, lebo ten ekonomický záujem ako keby nám stiera tie riziká, toho rizikového systému spravodlivosti, keď to takto poviem. Ale prosím vás, čo je našou konkurenčnou výhodou v mori možností, kde budete investovať?
Myslíte, že niekto pôjde do malej krajiny, kde nás je päť, to je jak tretina Pekingu, do krajiny, kde nefunguje, kde nefunguje spravodlivosť? Kde je proste nestabilný systém spravodlivosti, kde mafiánov ťaháte z basy? Že to, to, myslíte si pre nejakého inštitucionálneho investora, hej, ktorý rozumie, že proste chce mať peniaze na poriadku, verí v lul-lo, myslíte si, že toto bude preňho atraktívne, že pôjde tu? A najskôr sa ohlási u vás, lebo mu, niekto mu povie, najskôr sa musíš ohlásiť u Fica, musíš zaniesť kvety, ja neviem čo, a potom už nebudeš mať problém? Možno sú aj takí investori, čo tak chcú do takej krajiny ísť investovať. Ale podľa mňa je ich čoraz menej alebo už nie sú. Klasický inštitucionálny investor, normálny investor chce fungujúci štát, fungujúcu spravodlivosť. My teraz o toto prichádzame, kvôli tomu, že ste potrebovali povyťahovať tých, čo ste potrebovali povyťahovať?
Už len čarovné bolo to, že, ja už budem končiť, pán Gašpar tu spomenul (povedané so smiechom), naozaj, že však klesla, tá kriminalita klesla o 15 %, sme tu dostali výpočet. Ono, prísne vzaté, klesla, keď ste znížili ten, tú hranicu, odkedy už je to ten trestný čin. To podľa mňa, podľa mňa to neni žiadna atómová fyzika. Hej, keď ja zvýšim hranicu, odkedy je trestný čin trestným činom, tak zákonite mi trest klesne, kriminalita, lebo to všetko prepadá do toho priestupkového zákona, nikto tu nespomenul, že koľko narástli alebo nenarástli priestupky, ale viete, to mi príde také urážajúce, že naozaj to je taká argumentácia pre simplexných, že proste nejaká hrozne nepoctivá, Hej, čiže ja by som nehovoril, že tak klesla kriminalita. Podľa mňa neklesla kriminalita.
A už len úplne, úplne na koniec. To, čo ste teda urobili, ako urobili, ešte osviežilo, osviežila aj tá skutočnosť. Ja ani, prísne vzaté, neviem, práve preto vám hovorím, že nie som právnik, že prečo vlastne ministerstvo vnútra uzavrelo mier s tým Babišom, hej, ale vlastne úrad... vlastne teraz som čítal od pána Mazáka, že to nemusí rešpektovať, že to stále platí. Ja už len čakám, kedy veterinári omilostia, ja neviem koho, Kováčika. Viete, že nejaký, hej, že Štátna veterinárna správa Senec, Potupa 3, s mojou farmou vydá nejaké rozhodnutie vo veci právoplatnosti, že... Naozaj sa tu strácam v celom tom systéme, hej, že vlastne kam ideme a kde a načo, čo je vlastne na konci, hej.
Videl som video, kde Babiš hovorí, že on bol v ŠtB, ale bol v tej – ako sranda –, hej, že v tej ekonomickej, tej dobrej. On, on to, niekto povie, že bol som v tej, ale zrovna tá časť, v ktorej som ja bol, my sme až takí chrapúni neboli, ale povedal, že bol, ale my s ním uzavrieme zmier ako štát, že nebol. Ja, ja naozaj, že sú možnosti, kde ešte chápete, kde už potom prestávate chápať. Čiže čo tým chcem povedať? Hazardujeme, je to nebezpečné, nemôžme si to dovoliť. Nemáme na to, my nemáme na to, aby sme, my nie sme Čína z pohľadu toho, že zákon tu až tak nefunguje, hej. Musíš mať známosti, ale trh je obrovský, čiže vydrž, vydrž, lebo trh je obrovský, všetky straty sanuje, je obrovský trh.
My sme strašne malý trh, strašne malý trh. My o to viac musíme byť puristi, alebo jak sa to povie, o to viac musíme dávať pozor, aby, aby naozaj sme svietili v tom mori, že tú, áno, dosažitelnosť práva a že domôžeš sa rozsudku bez problémov, že o to viac by sme na to mali dávať pozor, ale vysielame signály, ktoré, ktoré sú naozaj enormne disfunkčné.
Tak to tu dávam taký, by som povedal, že podnikateľský pohľad do toho, neviem, či to malo vôbec zmysel, ale aspoň som to skúsil.
Ďakujem pekne.

Vážený pán... (Reakcia z pléna.) Vážený pán minister, áno, budem hovoriť dlhšie ako dve minúty.
Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, rokujeme o návrhu skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery členovi vlády poverenému vedením ministerstva spravodlivosti, teda pánovi ministrovi Suskovi. Zhodou okolností to vyšlo tak, že dnes je rok od zostavenia a vymenovania vlády Roberta Fica, štvrtej vlády Roberta Fica. Nikto to tak neplánoval, my sme ten návrh dali ešte v lete, očakávali sme, že bude prerokovaný na niekedy v auguste. Nestalo sa tak, koalícia odbojkotovala schôdzu. Potom sme očakávali, že tak ako predpokladá rokovací poriadok, že bude ten bod prerokovaný na najbližšej riadnej schôdzi, ktorá začala v septembri, ale nie, bolo to odsunuté, opäť to bolo odsunuté. Je to, je to do istej miery spochybňovanie toho inštitútu, keď pätina poslancov Národnej rady, opozičných poslancov Národnej rady môže navrhnúť odvolanie člena vlády, alebo teda vyslovenie člena vlády. Je to zabezpečené aj tým, že sa neschvaľuje program takej schôdze, ale samozrejme, že parlamentná väčšina má nástroje akým, akým odbojkotovať toto ústavou garantované právo opozície kontrolovať vládnu moc.
No, ale v dôsledku toho sme v zaujímavej situácii, že práve na ročné výročie pôsobenia štvrtej Ficovej vlády rokujeme o odvolaní jeho ministra spravodlivosti pána Suska, a nerokujeme o návrhu na vyslovenie nedôvery celej vláde alebo premiéra, premiérovi, ale pán minister Susko je člen vlády, ktorý má veľmi významný podiel na tom najhoršom, čo sa spája s prvým rokom pôsobenia štvrtej vlády Roberta Fica.
Vidím štyri zásadné negatíva v pôsobení štvrtej Ficovej vlády, ktoré zásadným spôsobom poškodzujú Slovensko, ktoré zásadným spôsobom poškodzujú ľudí, ktorí na Slovensku žijú, a tri z týchto štyroch zásadných negatív súvisia aj s pôsobením ministra spravodlivosti pána Suska. Tie štyri veci sú:
Prvá, deštrukcia právneho štátu a vymožiteľnosti práva.
Druhý, spochybňovanie liberálnej demokracie a slobodnej spoločnosti tých inštitúcií a pravidiel.
Tretí, spochybňovanie zahraničnopolitického ukotvenia Slovenskej republiky v štruktúrach západného sveta a príslušnosti Slovenska k Západu.
A štvrtý, nezodpovedná hospodárska politika spočívajúca v neschopnosti efektívne nakladať s verejnými zdrojmi, robiť úspory vo verejných financiách, robiť reformy a miesto toho len vyťahovanie chýbajúcich peňazí z vreciek ľudí cez zvyšovanie daní, cez zvyšovanie odvodov a rôznych poplatkov, ktoré bez ohľadu na to, akú to má formu a konkrétnu podobu, nakoniec budú musieť zaplatiť ľudia, lebo nikto iní ako ľudia žijúci v tejto krajine to zaplatiť nemôže, aj keď to smeruje na podnikateľov, tak nakoniec to bude prenesené na ľudí. A zároveň to poškodí ekonomiku, zároveň to spomalí ekonomický rast a ešte raz to poškodí ľudí žijúcich na Slovensku. Nielenže im to zoberie peniaze, ale aj tým, že, že, že budú mať tých peňazí menej, lebo budú menej zarábať. To sú štyri zásadné negatíva prvého roku pôsobenia štvrtej Ficovej vlády, a na tých prvých troch má významný podiel aj minister spravodlivosti Boris Susko, a to je aj dôvod, pre ktorý sme pristúpili k návrhu na to, aby mu Národná rada vyslovila nedôveru.
Skúsim teda sa k tým trom veciam, ktoré majú súvis s pôsobením ministra spravodlivosti vyjadriť.
Prvý, deštrukcia právneho štátu, spravodlivosti a vymožiteľnosti práva. Tu je podiel pána ministra Suska priam leví. Nie, nie, že sa iba na tom podieľa, ale má veľmi významný vplyv na to, akým spôsobom vláda deštruuje právny štát, spravodlivosť a vymožiteľnosť práva. Nebudem dopodrobna rozoberať, ale áno, novela Trestného zákona, zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, znižovanie trestov vrátane trestov za korupčné trestné činy.
A tu sa vrátim k tej, k tej obhajobe, no však veď áno, aj v iných krajinách sú nižšie trestné činy, áno, však aj tie predchádzajúce vlády uvažovali o tom, žeby, žeby znížili, znížili tresty za niektoré druhy majetkovej, hospodárskej, trestnej činnosti. Áno, áno, debata o znižovaní trestov je úplne legitímna, a treba povedať, že nikto až do nástupu pána ministra Suska neuvažoval, že by sa mali znížiť tresty aj za korupciu. A nikto, žiadny minister si nedovolil také významné znižovanie trestov a také rozsiahle zmeny v Trestnom zákone, v Trestnom poriadku predložiť bez predchádzajúce medzirezortného pripomienkového konania a pretlačiť ich cez skrátené legislatívne konanie. Rovnako skracovanie, skracovanie premlčacích lehôt, opäť aj za korupčné trestné činy, ktoré významne pomohlo ľuďom spojeným s vládnou garnitúrou, blízkym vládnej garnitúre, či už, že budú, že budú ich trestné činy premlčané a, a vyšetrovanie sa zastaví alebo im budú hroziť nižšie tresty, alebo budú, budú z tých trestov, ak už boli odsúdení, prepustení alebo prepustení, prepustení skôr.
Nič z toho nie je vo verejnom záujme, a tuto pán minister Susko postupuje ruka v ruke so svojím kolegom z vlády pánom ministrom vnútra Šutajom Eštokom, ktorý teda tiež priložil svoje polienka, keď odstavil vyšetrovateľov závažnej trestnej činnosti mimo štátnej služby, keď postupoval v rozpore, a už to máme potvrdené aj právoplatným rozhodnutím Úradu na ochranu oznamovateľov, keď postupoval v rozpore so zákonom na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, keď, keď, rovnako tak, keď zrušil Národnú kriminálnu agentúru, a obaja ruku v ruke oslabujú boj proti korupcii, oslabujú boj proti organizovanému zločinu, oslabujú boj proti množstvu foriem kriminálnej trestnej činnosti.
A áno, tou čerešničkou na torte, tým impulzom, ktorý nás primäl podať návrh na vyslovenie nedôvery, bolo prepustenie Dušana Kováčika z výkonu trestu, prepustenie právoplatne odsúdeného korupčníka, ktorý v pozícií špeciálneho prokurátora, ktorý mal bojovať proti korupcii, zametal korupčné kauzy pod koberec a stal sa symbolom toho zametania korupčných káuz pod koberec.
Druhý bod, ktorý vyčítam vláde Roberta Fica, a na ktorom má podiel aj pán minister spravodlivosti Susko, je spochybňovanie liberálnej demokracie a slobodnej spoločnosti, spochybňovanie ich inštitúcií a pravidiel, porušovanie tých pravidiel a znižovanie politickej kultúry, ktorá je s nimi spojená. Toto, samozrejme, nie je zodpovednosť iba pána ministra spravodlivosti Suska, ale opäť jeho vplyv je neprehliadnuteľný, či už ide o parlamentnú kultúru a skrátené legislatívne konania bez toho, aby existoval reálny dôvod, a opäť nesedí to obhajovanie sa, však, ale aj v tom predchádzajúcom volebnom období, ako často ste používali skrátené legislatívne konania.
V predchádzajúcom volebnom období tu bola pandémia, bola tu pandemická kríza, začala vojna na Ukrajine, bola energetická kríza, utečenecká kríza, boli v mnohých prípadoch reálne dôvody. Netvrdím, že nestalo sa, že, že, že neboli, nebolo skrátené legislatívne konanie použité aj v situácii, keď naňho neexistovali zákonom stanovené dôvody, ale teraz v tomto volebnom období sa to stáva bežnou praxou bez toho, aby sme čelili podobným krízam, akým, akým čelila Slovenská republika v predchádzajúcom volebnom období. A keď sa tie skrátené konania očistia o tie, ktoré mali priamy súvis niekto... s niektorou z tých kríz, tak už, už ste nás, už ste nás aj dobehli.
A, a tu opäť, teda keď hovoríme o dôvodoch pre odvolania pána ministra Suska, tá novela Trestného zákona je ukážkový, ukážkový príklad, keď tak rozsiahle zmeny, tak ďalekosiahle a zásadné zmeny sa udejú bez pripomienkového konania a cez skrátené legislatívne konanie.
A to, že to nebolo v rozpore s ústavou, neznamená, že neboli porušené pravidlá legislatívneho procesu, že nebol porušený zákon o rokovacom poriadku, tak to vyplýva aj z rozhodnutia Ústavného súdu. Iba to podľa názoru Ústavného súdu nedosiahlo tú intenzitu, že by bola zároveň porušená aj ústava a že by z dôvodu porušenia procesných pravidiel mal byť za protiústavný vyhlásený celý zákon.
Ale tu sa, tu súčasťou deštrukcie a spochybňovania liberálnej demokracie sú aj ďalšie veci, sú útoky na médiá, útoky na rozhodnutia sudcov, ktoré vládnej moci nevyhovujú, útoky na mimovládne organizácie a na občiansku spoločnosť, útoky na kultúrne inštitúcie a svojvoľné výmeny ich riaditeľov, útoky na opozíciu cez ich rodinných príslušníkov, kde opäť teda doteraz nezverejnený audit ministerstva spravodlivosti zohral nie úplne zanedbateľnú útoku... úlohu v tých špinavých atakoch na predsedu Progresívneho Slovenska pri jeho odvolávaní z postu podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Ale sú to aj čistky na ministerstvách, kde sú vyhadzovaní dlhoroční odborníci, zamestnanci, ktorí neboli nominantmi nejakej predchádzajúcej garnitúry, a tie zmeny sú zásadné a významné napríklad aj na ministerstve spravodlivosti, a nejde len o to zrušenie analytického centra, ktoré bolo viackrát spomínané, ale aj o to, že boli vymenení viacerí vedúci a museli odísť viacerí vedúci pracovníci, ktorí, opakujem, to neboli nominanti pani ministerky Kolíkovej alebo niekoho z jej nástupcov, to boli ľudia, ktorí tam boli roky predtým. Toto nie je v dobro... v záujme verejnom, toto je v záujme, to je typické správanie sa strán, ktoré sa dostanú k moci a potrebujú všetko ovládnuť vrátane štátnej správy. A ja pritom netvrdím, že nie je právom ministra alebo iného funkcionára vyberať si, vyberať si svojich spolupracovníkov a aj na niektoré vedúce posty dávať, dávať ľudí, ktorým dôveruje, ale rozsah tých zmien aj na ministerstve spravodlivosti, ale nielen na ministerstve spravodlivosti prekračuje tú úroveň, ktorá je akceptovateľná pre normálne fungovanie štátu, a poškodzuje fungovanie štátnej správy a verejnej správy.
Útoky na médiá, ovládnutie verejnoprávnej televízie a rozhlasu, a resp. i zrušenie verejnoprávneho média a jeho nahradenia štátnym médiom, rozlišovanie mimovládnych organizácií na dobré a zlé, a tie zlé, politické budú odstrihnuté od verejných zdrojov, budú, budú im dané, dané prísnejšie pravidlá, to je opäť niečo, čo má rozmer aj súvisiaci s ministerstvom spravodlivosti.
Ten tretí zásadný problém pôsobenia štvrtej vlády Roberta Fica, ktorý má opäť aj súvislosť pôsobením ministerstva spravodlivosti, je spochybňovanie zahraničnopolitického ukotvenia Slovenska v západných štruktúrach.
Tu je, samozrejme, že hlavný diel zodpovednosti na premiérovi Ficovi, ministrovi zahraničných vecí pánovi Blanárovi a slávna politika na štyri svetové strany, nerozlišovanie, kam Slovensko patrí a čo je pre Slovensko dôležité v medzinárodných vzťahoch. To usmievanie sa a priateľské správanie k Putinovmu Rusku, ktoré vedie agresívnu vojnu proti Ukrajine, a, naopak, spochybňovanie Ukrajiny a útočenie na Ukrajinu, alebo teda včera naposledy pán premiér Fico obhajoval v podstate komunistický čínsky režim, keď ja som sa ho pýtal na, na, na jeho cestu do Číny v súvislosti s výrokmi pána splnomocnenca Kotlára, ktorý hovorí o tom, že covid vírus bol umelo vytvorený, a teda aj vypustený, že ako sa to, či sa neobáva, že to poškodí, poškodí jeho cestu do, do Číny, tak pán premiér Fico sa teda otvorene priznal k tomu, že ten čínsky komunistický režim je vlastne v poriadku, lebo veď Čína je veľká, tak, tak oni tam potrebujú takýto režim, tam, tam by nefungovala demokracia ako u nás. To je teda veľmi, veľmi silné od politika demokratickej krajiny, a aj keď sú politici demokratických krajín, ktorí neotvárajú témy ľudských práv pri stretnutí s predstaviteľmi komunistickej Číny, takto otvorene sa prihlásiť k tomu, že komunistický režim je v poriadku, to sa mi zdá dosť výnimočné.
No ale aj na tomto poli zohráva svoju nie pozitívnu rolu pán minister spravodlivosti Susko, lebo jeho novela Trestného zákona bola významným zdrojom problémov Slovenska vo vzťahu k Európskej únii, bola predmetom kritiky zo strany európskych inštitúcií, bola dôvodom, prečo tá novela bola niekoľkokrát novelizovaná a opravovaná, lebo jediné, na čo táto vláda počúva, je kritika zo strany Európskej únie, navyše taká kritika, pri ktorej hrozia nejaké finančné sankcie, strana eurofondov, pozastavenie vyplácania eurofondov, to je to ešte, na čo sú ochotní súčasní vládni predstavitelia počúvať. Keď to s tým nie je spojené, tak, tak ich to nezaujíma, a či už ide o kritikov z radov odbornej verejnosti, alebo, alebo z radov opozície, alebo zo strany médií, alebo aj zo strany Európskej únie, keď to nemá ten charakter, že, že hrozí nejaké pozastavenie peňazí z Európskej únie, tak to nie je, nie je problém. Viď reakcia ministerstva spravodlivosti a aj celej vlády na Správu Európskej únie o stave právneho štátu v Slovenskej republike, ktorá keby zaznela zo strany, zo strany konšpiračných médií alebo nejakých extrémistov, ten tón by som tomu rozumel, ale zo strany štátnych orgánov, ako je ministerstvo spravodlivosti, úplne neprimerané.
Čiže máme tu tri zásadné veci pre Slovensko. Právny štát, liberálna demokracia a naša príslušnosť k Západu. Štvrtá Ficova vláda ich za prvý rok svojho pôsobenia poškodila a spochybnila nebývalým spôsobom a pán minister spravodlivosti Boris Susko sa na všetkých troch týchto spochybneniach životných záujmov Slovenskej republiky a ich občanov podieľal významným spôsobom.
Keby nebolo nič iné, tak toto je dôvod preto, aby ako minister spravodlivosti skončil.

Pán poslanec Čaučík, zaujala ma v tvojom vystúpení tá časť, kde si hovoril, že jednou z najväčších výziev súčasnosti je boj proti korupcii, a teda že pán minister Susko k tomu pristupuje veľmi pasívne a nevytvára dostatočné podmienky na boj proti korupcii.
Ja by som dodal, že to by bol ešte ten lepší prípad, keby to tak bolo, keby bol iba pasívny alebo nedostatočne aktívny. Skutočný problém je, že prioritou tejto vládnej garnitúry, a v tomto prípade s významným pričinením pána ministra Suska, nie je boj proti korupcii, ale boj proti boju proti korupcii, lebo ničím iným nebola celá novela Trestného zákona, ničím iným nebolo znižovanie trestných sadzieb pre korupčné trestné činy, ničím iným nebolo skracovanie premlčacích lehôt pri korupčných trestných činoch, ničím iným nie je a nebolo šikanovanie a vyhadzovanie vyšetrovateľov, ničím iným nebolo rušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, rušenie Národnej kriminálnej agentúry a nakoniec aj to prepustenie Dušana Kováčika.
Dušan Kováčik robil presne to isté, podľa zákona mal Dušan Kováčik stáť na čele boja proti korupcii, z hľadiska trestného práva on bol ten, ktorý mal zodpovedať za to, že štát bude bojovať proti korupcii, ale to, čo robil, je, že zametal korupčné kauzy a bojoval proti boju proti korupcii.
To isté, čo teraz robí pán minister Susko, to isté, čo teraz sa robí celá štvrtá Ficova vláda.

... ktoré by išiel minister spravodlivosti urobiť? O žiadne. Ale jednoducho ten stav je neudržateľný. Keď sa vám nepáči reforma, ktorú som začala, nech sa páči, tak akú ide robiť minister spravodlivosti? Zatiaľ urobil iba reformu trestnej politiky pre záchranu vašich ľudí. Ale čo urobil pre ľudí?! Čo urobil? Ani pri tej reforme trestnej politiky sa nepostaral, aby pri tom prepúšťaní na slobodu tu boli ľudia, ktorí dbajú nad výkonom trestu. Nepostaral sa. Neviem o jednom človeku vlastne, o ktorých by sa navýšili títo ľudia.
Aká reforma sa tu udeje v súvislosti s dohľadom nad výkonom trestu? Nič o nej nevieme. Áno, je tu dôležitá reforma, mala by sa udiať. Nič o nej nevieme. Nemôžem predsa robiť reformu tak, že ju postavím, aby sa moji ľudia, aby unikli pred spravodlivosťou, a nič neurobím pre to, aby iní, ktorí tam teda majú ostať na základe tých zvoľnených pravidiel, tak aspoň aby sa nad tými novými pravidlami, niekto aby sa o ne staral, že sú dodržiavané. To ste neurobili. To neurobil minister spravodlivosti.
Jednoducho ten stav verejných financií vieme spoločne, že je neudržateľný. Ak nebudú ministri robiť reformy vo svojich vlastných rezortoch, aby sa efektívne poskytovala služba, aby sa efektívne ľudia dostávali, keďže sa bavíme o justícii, rýchle rozhodnutia, kvalitné rozhodnutia. Bez reforiem to nepôjde. Nepôjde to bez toho, aby sme mali sudcu, ktorý sa venuje napríklad iba rodinnému právu. Takisto ako keď si idete operovať oči, tak chcete mať očného chirurga. Chcete mať kardiochirurga. To isté si vyžaduje aj justícia. To isté si vyžaduje. Sú to reformy, ktoré treba dotiahnuť. Ak chce minister iné reformy, nech ich robí, ale ja o žiadnej neviem. O žiadnej neviem.
Môže si vybrať inú reformu. Môže si vybrať reformu, ktorá súvisí s obchodným registrom, ktorá nakoniec je súčasťou Plánu obnovy a odolnosti. Ale ani k tej nič neviem. Už tu mal byť v parlamente zákon, ktorý súvisel s novým, s novými pravidlami pre obchodný register. Áno, aby ste mali rýchlo zapísané spoločnosti, aby došlo rýchlo k zmenám. Taký tu mal byť návrh. A taký predpokladá aj Plán obnovy a odolnosti. Nič tu nemáme, lebo minister spravodlivosti rozpustil tím, ktorý ho robil, však nech sa prinesie nový tím, nech sa páči, ale jednoducho rozložil profesionálne štruktúry na ministerstve spravodlivosti a nedejú sa tam veci, ktoré sa majú diať. Už tu mohol byť nový Obchodný register. Notári mohli mať väčší priestor pre zápisy a zmeny v spoločnosti. Mali tu byť nové pravidlá aj pre zodpovednosť potom notárov napríklad. Keď dôjde vlastne k podvodom, kto za to bude platiť? Štát? Proste to sú veci, ktoré tu už dávno mali byť a nie sú tu. Boli nadizajnované, nachystané, nie, minister spravodlivosti sa venoval novej trestnej politike, ktorú ani nedotiahol do konca a doteraz sú ohrozované eurofondy. Jednoducho minister spravodlivosti mrhá časom, mrhá časom na veci, ktoré nie sú pre justíciu. Nie sú pre ľudí, nie sú pre matky, nepočujem nič, ako by sa staral o reforme, ktorá súvisela s rodinným súdnictvom. Nič, počujem len spochybňovanie. Čo robí pre to, aby boli rýchlejšie rozhodnutia v týchto veciach? Alebo ako vyhodnotí, lebo tie čísla napríklad ukazujú, že reforma pomohla rozhodnutiam v rodinných veciach. Nič tu o tom nepočuť, či tomu pomáha, či sa niečo zlepší. Nepočujem nič, ako sa stará o správne súdnictvo, pretože ak sme niekedy aj mali prieťahy v konaní aj pri porovnaní s inými krajinami, základný problém bolo správne súdnictvo, preto tu bola veľká reforma a nielen Najvyššieho správneho súdu, ale aj správnych súdov. Nepočujem nič, ako sa stará o to, aby táto reforma bola uvedená do života.
A nepočujem nič, nepočujem nič ani o zásadnej rekodifikácii Občianskeho zákonníka a potrebnej opatrovníckej reforme. Nepočujem nič. Toto sú veci, ktoré čakám, že by robil minister spravodlivosti.
Ale aj veci, ktoré som uviedla, sú veci, ktoré poškodzujú justíciu. A sú za takou hranou, že je jednoducho namieste, aby minister spravodlivosti buď sám odstúpil, alebo mu bola vyslovená nedôvera.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

vymazať

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolega Ondro Dostál, ďakujem pekne za tvoju faktickú poznámku, začnem úplne od konca. Áno, je to tak, vláda, samozrejme, evidentne nemala žiadny záujem konsolidovať v prvom roku svojej činnosti, práve naopak, keby to aspoň bolo, že teda pokračuje ďalej. Nie, ona mala záujem plniť teda predvolebné sľuby, ktoré teda, bohužiaľ, znamenali ešte zásadné zhoršenie, hej, zásadnú dekonsolidáciu, takže s tým sa dá len súhlasiť. No, či by si teda bola vláda niečo osvojila, samozrejme, môžeme špekulovať, nikdy sa to nedozvieme. A s najväčšou pravdepodobnosťou asi nie, ale možno sme aspoň mohli mať taký ten dokument, že s čím by sa dalo porovnávať, že realistická verzia podľa vlády, ktorá je úradnícka, ktorá sa nemusela zodpovedať nejakému tomu, že ide obhajovať mandát o dva týždne, o dva mesiace, a teda vlastne s tým, čo teda reálne vzniklo. No, nevadí. Je to už debata, spomenul som to, lebo to vlastne spomenul aj pán predseda rozpočtovej rady, ale nikdy sa vlastne to už nedozvieme. No a či teda ten zákon je dobrý? No, je to zákon, ktorý v podstate desať rokov nebol novelizovaný, tak dokonalý určite nie je a asi sme možno práve takto narazili na jednu z jeho nedokonalostí, to je fakt. A ja musím úprimne povedať, že boli dosť výrazné snahy, aby sa to celé akoby upravilo. A jedna vec je teda, že samotné výdavkové limity, ale prípadne aj ďalšie úpravy aj dlhovej brzdy, prechod na čistý dlh a ďalšie prípadne aj úpravy sankcií, ktoré sa ukázali ako v krízových časoch proste nenaplniteľné akoby. Zároveň tam boli skutočne aj debaty o daňovej brzde, hej, aby aj táto noha vlastne sa stala súčasťou rozpočtovej zodpovednosti. A keby sa to stalo, tak by sme dneska nemohli mať takýto konsolidačný balík. No, ale je to, dá sa to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Viskupič, v časti svojho vystúpenia si hovoril o tom, že podľa tvojho názoru to, že vláda Ľudovíta Ódora nepripravila okrem toho vyrovnaného aj nejaký realistický rozpočet, návrh rozpočtu, bola premrhaná príležitosť, lebo je možné, že by si po nástupe tá Ficova vláda osvojila ten, ten realistický, lebo bolo teda zjavné, že, že ten návrh vyrovnaného rozpočtu nie je taký, že by podľa neho krajina mohla fungovať. No k tomu dve poznámky. Jedna je, je, že či je toto potom dobre nastavené v ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti, keď vlastne prvýkrát sme sa dostali do situácie, že vláda mala predložiť návrh vyrovnaného rozpočtu, keď neplatila žiadna, žiadna z výnimiek a vláda, boli sme v situácii, keď sme mali úradnícku vládu bez dôvery, ale ani ona nedokázala pripraviť návrh, podľa ktorého by mohla krajina fungovať, keby bol vyrovnaný.
Tak sa pýtam, že či je dobré mať také pravidlo, keď ho reálne nevieme naplniť, alebo potom kde je problém? A druhá poznámka je, že som dosť skeptický k tomu, že by si štvrtá Ficova vláda osvojila čokoľvek z nejakého realistického, zodpovedného rozpočtu, ktorý by pripravila Ódorova vláda. Ako sa uvádza aj v správe rady, tak vláda nevyužila vhodné makroekonomické podmienky najmä od leta 2023 na postupnú a trvalú konsolidáciu verejných financií. Začiatok konsolidácie sa tak odkladá najskôr do roku 2025. Vláda evidentne nemala záujem konsolidovať v prvom roku svojej... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ja budem takisto veľmi rýchly. Ja normálne pánovi Vážnemu skutočne ešte naložím, lebo to nie je len progresívne riešenie, to je dokonca liberálne a pravicové riešenie. (Povedané s pobavením.) Takže fakt, akože skutočne aj ja chcem jednoznačne pochváliť. Presne toto, toto potrebujeme. Nebudem sa opakovať, ja len pridám vlastne to ďalej, že takéto riešenia som, bohužiaľ, márne hľadal aj v konsolidačnom balíčku. Pretože skutočne popri tých všetkých, áno, že je to zelené, že to pomáha prírode, že to pomáha podnikateľom, toto proste jednoducho pomáha fakt všetkým, pretože už to dokáže to vlastne aj tú ekonomiku zväčšiť, pretože kopu ľudí si povie: Dobre, mal som do desať, môžem do päťdesiat. Zainvestujú ďalej. Niekto to, samozrejme, vyrobí, vygeneruje to nejaký zisk, z toho časť skončí v štáte, zároveň si, presne tak, pomôže ten podnikateľ sám sebe, pretože si bude vyrábať elektrinu, ktorú si zasa dokáže ušetriť, a jednoducho sa trošku dokáže brániť aj tomu, tým ďalším veľkým problémom, ktoré ho, ktoré ho jednoducho čakajú z hľadiska konsolidačného balíčka.
Čiže toto, je to drobnosť, samozrejme, toto zo Slovenska neurobí plne konkurencieschopnú krajinu, ale tak ako je to pri hlúpostiach, že sto drobností aj vola zdolá, tak je to aj opačne. To boli aj tie naše kilečká, aj, aj náš program plní pán Vážny a ja mu za to ďakujem. Proste sto drobností tej krajine pomôže. Fakt.
Páni, takéto veci, viac, viac, viacej a toto by skutočne pomohlo, pomohlo ekonomike, pomohlo krajine. A asi už teda skončím, lebo aj ja chcem byť kolegiálny. (Povedané s pobavením.)
Ešte raz ďakujem. Samozrejme, plne podporíme.
Posledná vec, bavili sme sa, že dalo by sa to zlepšiť, keby to išlo do stovky, ale debatovali sme aj na výbore. Chápem aj to, okej, bude to 50 kW a verme, že do roka to bude 100 a podporíme, samozrejme, aj to a radi.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem kolegom a kolegyni, alebo kolegom za reakcie, snáď to stihnem v rámci faktickej.
Pán poslanec Pročko, zastávaš názor, že keď poslanec odíde z poslaneckého klubu, mal by vrátiť mandát strane. Je to trošku zvláštne od poslanca za hnutie, ktoré založil niekto, kto dostal sa do parlamentu na kandidátke inej strany a potom neskončil v tom klube, aj keď teda neodišiel, neodišiel sám, ale bol odídený na základe toho, akým spôsobom, akým spôsobom vystupoval. Ale dobre, beriem to, že môže sa ten názor vyvíjať, ale neplatí podľa môjho názoru a asi si nepočúval, čo som hovoril, že ako sa dohodlo, nech to tak je, že všetko je iba vecou dohôd politických strán. Sme v zastupiteľskej demokracii, kde fungujú poslanci, ktorí majú mandát od občanov a je na nich, ako s tým mandátom naložia. A áno, niekedy sa vôľa poslancov rozíde s vôľou politickej strany, za ktorú boli, boli, boli zvolení. Ale ešte raz, poslanci nie sú žetóny.
A, pán poslanec Čaučík, ja neviem, ja som nebol pri tom vašom rozhovore, nespochybňujem, že hovoríš pravdu, ale naozaj neverím tomu, že by to bolo tak, že pani poslankyňa Bajo Holečková naozaj nechce byť v sociálnom výbore, možno povedala, že dobre, že s tým súhlasí, možno to mohla riešiť skôr s vami, to ja neviem, ale ja v tom naozaj nevidím problém, lebo vy budete mať aj naďalej zastúpenie, aj keby ste ju odtiaľ neodvolali, v sociálnom výbore, a teda rozdiel medzi jedným a dvomi, veď to nie je, že máme väčšinu, nemáme väčšinu.