Videokanál klubu

Pán poslanec Lučanský, ja som sa teda k obsahu toho návrhu vyjadroval už vo svojom vystúpení, ale teda využívam príležitosť, že ste ho predniesli, a teda chcem sa spýtať dve veci. Jednak že či vy ste vystúpili ako navrhovateľ alebo spravodajca, lebo keď ste uvádzali návrh zákona, tak ste sedeli na mieste navrhovateľa, teraz sedíte na mieste spravodajcu, keď ste sa prihlásili, svietilo tam, že vystupujete ako spravodajca, aj to povedal pán podpredseda Danko, a pritom ste teda navrhovateľom toho zákona. Teraz na mieste navrhovateľa a spravodajcu sedia dvaja navrhovatelia. Tak len aby sme si to ujasnili, že či ste to dali ako navrhovateľ alebo ako spravodajca, ak ste teda vôbec boli určený, určený za spravodajcu, to tiež by bolo dobré zistiť.
Druhá vec je, že čo sa týka obsahu toho návrhu, vy ste ho nijako nezdôvodnili, ale ste povedali a respektíve v tom zdôvodnení je, že sa tým zamedzí formálnemu či povrchnému vybavovaniu žiadostí. Či máte nejakú skúsenosť o tom, že sa formálne alebo povrchne vybavujú žiadosti, keď dávate takýto návrh?
A zároveň v tom návrhu, v odôvodnení pozmeňujúceho návrhu píšete, že umožnilo by to, aby úhrada nákladov spojených s mimoriadne rozsiahlym vyhľadávaním informácií zostala aplikovaná len ako posledný prostriedok. Môžete mi, prosím, vysvetliť, akým spôsobom, ak sa predĺži lehota, bude sa menej aplikovať to ustanovenie, ktoré je v návrhu zákona, že sa to bude uplatňovať len ako posledný prostriedok? Lebo ja tam naozaj žiadnu súvislosť nevidím, ale možno mi to vysvetlíte.
Ďakujem.

vymazať

Pán poslanec Hajko, súhlasím. Je to zjavne novela, ktorá nevedie k rozširovaniu alebo k lepšej úprave práv na informácie. Je to novela, ktorá povedie k obmedzeniu práva na informácie, pretože tak ako medzi žiadateľmi sa nachádzajú kverulanti, ktorí nežiadajú informácie od povinných osôb preto, že ich potrebujú na nejaký účel, ale chcú len znepríjemniť život povinnej osobe. Áno, sú aj takí žiadatelia, je ich absolútna menšina, neexistujú žiadne štatistické údaje, ktoré by potvrdzovali, v akom rozsahu sa to deje, tak rovnako existujú povinné osoby, ktoré hľadajú dôvod, aby požadované informácie nemuseli sprístupniť. A nemyslím tým požadované informácie od kverulantov, ale požadované informácie od normálnych žiadateľov, ktorí ich žiadajú, pretože ich potrebujú, pretože chcú kontrolovať napríklad, pretože chcú kontrolovať, akým spôsobom povinná osoba postupuje.
A už dnes majú možnosti odmietnuť tých žiadateľov, pretože existujú zákonom stanovené dôvody, pre ktoré povinná osoba môže, alebo dokonca musí odmietnuť prístup k informáciám. Využívajú tieto spôsoby veľmi extenzívne, tak teraz touto novelou dostanú takéto neochotné povinné osoby, ktoré sa chcú vyhýbať sprístupňovaniu informácií, do rúk ďalší nástroj, pomocou ktorého budú odmietať legitímne žiadosti občanov a verejnosti o informácie. Preto jediný spôsob, akým naložiť s týmto návrhom, je odmietnuť ho a neschváliť túto novelu, ktorá neprešla normálnym legitímnym legislatívnym procesom.

Vážený pán predkladateľ a vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som pokračoval vo vystúpení k návrhu
novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám a zhrnul by som to, o čom som hovoril v stredu.
Po prvé, táto novela zákona o slobodnom prístupe k informáciám obmedzí prístup verejnosti k informáciám. Nech sa tu už hovorí čokoľvek o motívoch predkladateľov, o tom, že dôvodom je snaha chrániť povinné osoby pred zahlcovaním rozsiahlymi infožiadosťami, skutočným dôvodom je vytvoriť ďalší priestor, aby tie povinné osoby, ktoré nechcú poskytovať informácie žiadateľom, tak nemuseli robiť. A je to narušenie jedného zo základných, základných práv, ktoré sú garantované Ústavou Slovenskej republiky.
Po druhé, aj toto obmedzenie práva na prístup k informáciám sa deje obchádzaním riadneho legislatívneho procesu. Poslanci, samozrejme, majú právo predkladať návrhy zákonov a dobrou praxou vo vzťahu k zákonu o slobodnom prístupe k informáciám však bolo, že ak dochádzalo k zmenám, tak až po predchádzajúcej diskusii ako so žiadateľmi alebo teda s organizáciami, ktoré reprezentujú žiadateľov, tak s povinnými osobami. Tu sa tak deje poslaneckým návrhom, návrhom zákona bez riadneho medzirezortného pripomienkového konania. Áno, aj v minulom volebnom období bol novelizovaný infozákon na základe poslaneckej iniciatívy, tam to však reagovalo na problémy aplikačnej praxe a v podstate skôr rozširovalo, ako zužovalo priestor pre, pre žiadateľov. Tuto dochádza k obmedzovaniu ústavného práva bez riadneho legislatívneho procesu, bez dostatočnej, dostatočnej diskusie.
Po tretie, bude predložený pozmeňujúci návrh, ktorý reaguje na čas výhrad, ktoré boli prednesené vo vzťahu k návrhu zákona, a síce, síce v tom slova zmysle, že sa zavádza opravný prostriedok proti vymedzeniu úhrady, ktorú žiadateľ považuje za neprimerane vysokú, tak sa môže odvolať, respektíve podať námietku. Tento opravný prostriedok je však nedostatočný, pretože nie je bližšie upravený, nie sú tam, nie sú tam stanovené lehoty, a teda naďalej ostáva právna úprava vágna, nedostatočná a zneužiteľná tými povinnými osobami, ktoré chcú odmietnuť prístup k informáciám pre žiadateľov.
Po štvrté, okrem zlepšenia, drobného zlepšenia toho návrhu, ktorý predstavuje pozmeňujúci návrh, ktorý je obsiahnutý v spoločnej správe, prichádza aj zhoršenie v druhom čítaní, a síce prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu, ktorý tu o chvíľu predloží pán poslanec Lučanský a ktorý predĺži lehotu na vybavovanie žiadostí o prístup k informáciám o polovicu. Predĺži ju z osem pracovných dní na dvanásť pracovných dní a ešte sa to tvári ako niečo ústretové, čo bude minimalizovať situácie, keď si povinná osoba bude vyžadovať poplatok alebo úhradu za mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií, akoby to nejako súviselo. Ono to reálne nijako nesúvisí. Keď povinná osoba bude mať dojem, že informácia, o ktorú sa žiada, predstavuje mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie, tak bude môcť požiadať a žiadateľ sa síce bude môcť brániť námietkou, ale tá, ako som už hovoril v prvej časti vystúpenia, nebude nijako bližšie upravená na rozdiel od Českej republiky, na ktorú sa, na ktorú sa navrhovatelia tohto návrhu odvolávajú.
Vyslovujem pochybnosť, či tá úprava nemôže byť v rozpore s ústavou, pretože podmieňuje poskytnutie informácie zaplatením úhrady vopred a právo na informácie je ústavou garantované, garantované právo a aj z predchádzajúcej judikatúry súdov vyplýva, že by povinné osoby nemali podmieňovať poskytnutie informácií zaplatením poplatku, ktorý je možný už dnes v niektorých situáciách, samozrejme. Namietam, že tá úprava je, je vágna, že aj mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie nie je nejako bližšie, bližšie definované a je potenciálne zneužiteľné. Namietam, že to stanovenie úhrady bude opäť subjektívne a na rozdiel od Českej republiky, kde je, kde sú, kde je to upravené nariadením vlády, u nás sa nepredpokladá úprava v nejakom, v nejakom vykonávacom predpise, ktorá by stanovovala, akým spôsobom možno, možno stanoviť tú hodnotu úhrady. Navyše tie pravidlá sú nastavené v porovnaní s Českou republikou v neprospech žiadateľa, žiadateľ bude mať kratší čas na to, aby, aby dal námietku sedem dní v porovnaní s tridsiatimi dňami v Českej republike, respektíve šesťdesiatimi dňami v Českej republike. Nebude mať upravené, nebude mať upravené, dokedy sa bude rozhodovať o jeho, o jeho návrhu, a preto vzhľadom na to, čo som povedal a vzhľadom na to, že považujem ten návrh za zlý v zmysle zákona o rokovacom poriadku, navrhujem, aby bol návrh zákona vrátený predkladateľovi na dopracovanie a poprosím pána spravodajcu, ktorý je teraz zaneprázdnený niečím iným, aby tento môj návrh zaznamenal. Ďakujem.

Vážený pán predkladateľ, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, môžem len zopakovať, že zmyslom predloženej novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám je obmedziť prístup k informáciám. Je obľúbenou a dookola opakovanou floskulou, že povinné osoby sú preťažené nadmerným množstvom informácií, o ktoré si žiadajú žiadatelia, a preto je potrebné nejakým spôsobom obmedziť, obmedziť ten prístup k informáciám. Jeden z tých spôsobov je, samozrejme, že spoplatnenie, ktoré keď bude nastavené takto vágne, tak bude znamenať, že povinné osoby de facto budú môcť odmietať, odmietať žiadosť o prístup k informáciám na základe toho, že navrhnú tam nejaké, nejaké poplatky, ktoré budú, budú nadmerné, odvolací orgán to potvrdí a bude to, bude to v poriadku. V tom pôvodnom návrhu nebol, nebola ani žiadna možnosť odvolať sa voči tomu rozhodnutiu povinnej osoby dať, teda stanoviť úhradu za mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie, vyhľadávanie informácií. Teraz v tom pozmeňujúcom návrhu, ktorý už prešiel cez výbory a je premietnutý v spoločnej správe, sa už počíta s inštitútom námietky.
Ja budem reagovať teda najprv na tú diskusiu, ktorá tu už bola, že v Českej republike ten opravný prostriedok je upravený, je jasný ten postup podľa neho. Vo vašom návrhu, pán poslanec Lučanský, ktorý je teda súčasťou spoločnej správy, sa hovorí iba o námietke. Námietke, o ktorej rozhodne odvolací orgán. Akým spôsobom, za aký čas, koľko to bude trvať, to tam nie je upravené. No a na námietku pani poslankyne Plavákovej ste povedali, že veď predsa to, čo nie je upravené v zákone o slobodnom prístupe k informáciám, subsidiárne sa na to vzťahuje správny poriadok, čiže ten všeobecný predpis o správnom konaní. No tak si pozrime, čo o námietkach hovorí správny poriadok.
Správny poriadok spomína námietku na ôsmich miestach.
V § 21 ods. 2 hovorí o tom, že osobitné zákony ustanovia, v ktorých prípadoch sa na neskôr uplatnené pripomienky a námietky neprihliada. To nám asi nedá nejaké vodítko.
Potom § 22 ods. 3, ktorý sa týka zápisnice, hovorí, že odobretie, odopretie podpisu, dôvody tohto odopretia a námietky proti obsahu zápisnice sa v nej zaznamenajú. No to nám asi tiež nebude veľmi užitočné, aby sme vedeli povedať, že akým spôsobom sa má rozhodnúť, rozhodnúť o námietke, novonavrhovanej námietke podľa infozákona.
Potom sa spomína námietka v § 47 ods. 3, kde v jednom z náležitostí rozhodnutia je, aby sa v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uviedol okrem iného aj o tom, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania. To opäť, opäť nám nedáva, napríklad na rozdiel od odvolania nám to nedáva žiadny, žiadny návod.
No a potom tu ešte máme námietku v § 76, ktorá je súčasťou spoločných ustanovení k výkonu rozhodnutia. Výkon rozhodnutia zase tiež nie je niečo, čo by, čo by sa týkalo situácie, ktorú popisujete. Tam sa to spomína na štyroch miestach.
A potom naposledy sa spomína námietka v § 80 ods. 2. Paragraf 80 ods. 2 sa týka vymáhania nepeňažných plnení.
Čiže ani na jednom mieste, kde sa v správnom poriadku spomína námietka, tak to nie je použiteľné na tú námietku, ktorú navrhujete vy, a, samozrejme, vy môžte zaviesť nový inštitút, inštitút námietky do zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ale ak má byť funkčný a efektívny, tak by mal byť aj nejakým spôsobom upravený. Lebo to, čo nie je upravené napríklad vo vzťahu k odvolaniu v zákone o slobodnom prístupe k informáciám, áno, odvolanie je inštitút, ktorý pozná správny poriadok a pomerne podrobne ho upravuje.
Aj po schválení tej zmeny a po predložení toho pozmeňujúceho návrhu ostáva problematický už samotný ten fakt, že poskytnutie informácií bude podmienené zaplatením úhrady a dokonca zaplatením úhrady vopred. Jednak už tu pani poslankyňa Plaváková citovala z ústavy, ktorá hovorí o tom, že slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Čiže nie je tam ten dôvod, ktorý uvádzate vy, a ide o obmedzenie prístupu, prístupu k informáciám z dôvodu nezaplatenia, nezaplatenia úhrady. Je to problematické a na to upozorňuje aj VIA IURIS, o ktorej, o ktorej vyjadrenia, ktoré boli adresované aj poslancom, sa tiež vo svojom vystúpení budem opierať. Napríklad z rozsudku Krajského súdu v Bratislave, spisová značka 19 S 216/02 zo 14. novembra 2022, kde sa upozorňuje, že nie je možné obmedziť prístup k informáciám z dôvodu nezaplatenia úhrady. Tým, že, tým, že zavádzate, zavádzate toto ako nový dôvod, tak áno, môže to byť, môže to byť v rozpore, v rozpore s jej ústavou.
Zavádzate rovnako nový pojem „mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií", ktorý môže byť vágny, ktorý môže byť svojvoľne uplatnený a teda používaný povinnými osobami, ktoré sa chcú vyhnúť poskytnutiu informácie, lebo tak ako sú medzi žiadateľmi kverulanti, ktorí žiadajú o informácie, aby zaťažili povinnú osobu, sú takí, tak medzi povinnými osobami sú také povinné osoby, ktoré sa vyhýbajú poskytovaniu informácií, aj keď ide o legitímny záujem žiadateľa, ale hľadajú si zámienku, aby tú informáciu neposkytli. A ak to bude zadefinované takto vágne, tak dopadom toho, dôsledkom toho bude, že tie povinné osoby, ktoré sa chcú vyhýbať poskytovaniu informácií, budú mať ďalší spôsob, ako sa tomu vyhnúť.
Odvolávate sa na skúsenosť Českej republiky, ale aj v Českej republike táto úprava spôsobovala problém a trvalo istý čas, kým prostredníctvom judikatúru súdu sa dospelo k nejakému, k nejakému výkladu, lebo, samozrejme, že to bolo nadužívané povinnými osobami. A takáto úprava by mala byť vykladaná reštriktívne. Teda nie tak, aby reálne obmedzovala, obmedzovala prístup k informáciám, čo pri vami navrhovanej úprave hrozí, a navyše tam, ako to tu zaznelo a ako je zrejmé, tá slovenská, slovenská úprava aj je menej konkrétna a menej vykonateľná a menej naklonená alebo menej v rovno, dávajúca do rovnováhy práva žiadateľa a nejaké legitímne záujmy, záujmy povinnej osoby a je úplne vychýlená v prospech povinných, povinných osôb.
Vy hovoríte o tom, že povinné osoby sú zaťažené nejakými nadmernými žiadosťami, ktoré sú, ktoré sú príliš rozsiahle, ale z čoho to vyplýva? Máte vy nejakú analýzu, ktorá by to potvrdzovala? A to mimochodom veľmi podobné je to aj s tým pozmeňujúcim návrhom, ktorý pán poslanec Lučanský predloží a ktorý hovorí o tom, že lehota na vybavenie infožiadosti nebude osem pracovných dní, ale dvanásť pracovných dní, čiže o polovicu. Pozmeňujúcim návrhom predloženým v rozprave v pléne idete predĺžiť lehotu na vybavenie žiadosti o prístup k informáciám a opäť to zdôvodňujete tým, že tento návrh zohľadňuje objektívne zmeny vo fungovaní povinných osôb vyplývajúce z rastúceho objemu a rozsahu žiadostí o informácie v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám. S ohľadom na zvyšujúci sa počet a zložitosť sprístupňovaných informácií sa povinným osobám vytvára priestor na dôslednejšie, právne korektné a materiálne náročné spracovanie žiadostí, čím sa zamedzí formálnemu či povrchnému vybavovaniu žiadostí a zároveň sa predíde administratívnej preťaženosti povinných osôb, z čoho vyplýva, že rastie objem a rozsah žiadostí o informácie. Ak niečo takéto tvrdíte, tak predpokladám, že máte nejaké analýzy, nejaké štatistiky, ktoré by to potvrdzovali, že to nie je len nejaký váš subjektívny dojem. To som nemyslel vážne, samozrejme, že si myslím, že je to len váš subjektívny dojem a že žiadne takéto štatistiky, ktoré by tieto tvrdenia potvrdzovali, neexistujú. Že neexistujú ani vo vzťahu k návrhu zákona a neexistujú ani vo vzťahu k pozmeňujúcemu návrhu, ktorý, ktorý predložíte.
A už dnes, teda ostanem ešte chvíľu pri tom pozmeňujúcom návrhu, ktorý zaznie v rozprave, už dnes predsa existuje možnosť o ďalších osem pracovných dní predĺžiť, predĺžiť tú lehotu na vybavenie infožiadosti, lebo v situácii, keď je to náročné vyhľadať alebo, alebo poskytnutú informáciu, tak povinná osoba si môže predĺžiť lehotu na dvojnásobok. Čiže dnes je to osem nie kalendárnych, ale pracovných dní a ďalších osem pracovných po novom, ak bude schválený ten pozmeňujúci návrh, to bude dvanásť, dvanásť pracovných dní a osem pracovných dní, to je dvadsať pracovných, to je, de facto celý kalendárny mesiac bude mať povinná osoba na poskytnutie informácií, keď si, keď si to, keď si to predĺži. Opäť to považujem za neprimerané obmedzenie prístupu k informáciám, lebo niektoré povinné osoby postupujú tak, že ak je stanovená nejaká lehota, tak vybavujú tú žiadosť alebo iné podanie v posledný deň lehoty, nie hneď ako môžu, ale v posledný deň. A vy im, vy im ten priestor, vy im ten priestor rozširujete.
A ešte, to je, to je zase mimoriadne vtipné, to prezentujete, akoby to bolo vlastne v záujme žiadateľov, že čím sa zamedzí formálnemu či povrchnému vybavovaniu žiadostí a zároveň sa predíde administratívnej preťaženosti povinných osôb. Čiže áno, v zásade sa tvárite, že je to v záujme žiadateľov, že nedostanú informáciu najneskôr za osem, ale najneskôr za dvanásť, za dvanásť pracovných dní. To opäť asi nemyslíte úplne vážne. A dokonca sa tam tvrdí, že navrhované predĺženie lehoty by prispelo k efektívnejšiemu využívaniu dostupných administratívnych kapacít povinných osôb a umožnilo by, aby úhrada nákladov spojených s mimoriadne rozsiahlym vyhľadávaním informácií zostala aplikovaná len ako posledný prostriedok určený pre prípady, keď by vybavenie žiadosti výrazne presahoval štandardnú administratívnu záťaž.
Čiže problém podľa tohto tvrdenia ani nie je v tom, že zaberie to veľa času, aleže je krátka lehota. Čiže v zásade predĺži sa lehota na trojnásobok a netreba zavádzať, zavádzať úhradu. No ale tak to sa bije s tou argumentáciou, ktorá sa týka, týka samotného návrhu zákona, že je problém, že to zaťaží administratívne kapacity, lebo veď keď je niečo mimoriadne náročné, tak je to mimoriadne náročné aj keď je tá lehota, lehota dlhšia. Nerozumiem v čom, v čom by to, by to bolo menej náročné, ak by bola lehota dlhšia.
No a zaklincuvávate to, že navrhovaná úprava tak zároveň zohľadňuje legitímne záujmy povinných osôb aj žiadateľov a zabezpečuje rovnováhu medzi právom verejnosti na prístup k informáciám a potrebou ochrany efektívnosti výkonu verejnej správy. Žiadna rovnováha. Tá rovnováha je dnes a vy ju svojím návrhom zákona a aj tým pozmeňujúcim návrhom, ktorý predložíte, narúšate. Tá rovnováha sa vychyľuje, vychyľuje týmto návrhom výrazne v prospech povinných osôb a výrazne v prospech ich možností vyhnúť sa poskytnutiu, poskytnutiu informácií.
Tak ako, ako nie je jasné, čo ten, čo ten pojem mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií znamená, tak nie je jasné ani, akým spôsobom sa má postupovať podľa tej námietky, ktorá sa do návrhu dostane v prípade, že bude schválený pozmeňujúci návrh zo spoločnej, zo spoločnej správy. Akým spôsobom jednak bude definované to mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií a akým spôsobom bude stanovený ten poplatok, ktorý sa má za to zaplatiť. A ja viem, že všetko nie je možné napísať do zákona, to všetko nie je možné napísať do nejakého právneho predpisu, ale vy argumentujete Českou republikou a v Českej republike to nie je ponechané iba na zákon. V Českej republike to plnenie definuje alebo je obsiahnuté v nariadení vlády č. 173/2006 Z. z. o zásadách stanovenia úhrad a licenčných odmien za poskytnutie informácií podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Čiže ani tam to nie je dokonalé, samozrejme, ja nie som, nie som ani s tým úplne stotožnený, ale aspoň máte tam nejaký právny predpis, ktorý stanovuje úhrady a licenčné odmeny za poskytnutie informácií podľa, podľa zákona. V tej vami navrhovanej právnej úprave sa nepočíta so žiadnou vyhláškou ministerstva spravodlivosti alebo ministerstva financií alebo, alebo iným všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý by upravil spôsob určenia úhrady za poskytnutie informácií, ktoré je spojené s mimoriadne rozsiahlym vyhľadávaním týchto, týchto informácií.
No a je potrebné teda poukázať na to, že keď argumentujete českou skúsenosťou, tak ten český, česká, česká úprava je odlišná jednak tým, že je konkrétna a stanovuje postup a u nás ten postup nebude obsiahnutý ani v zákone o slobodnom prístupe k informáciám a ani v právnom poriadku, lebo, ako som už upozornil, ani v správnom poriadku nie je námietka nejakým spôsobom vymedzená. A v českom zákone o slobodnom prístupe k informáciám je vymedzené, akým spôsobom sa postupuje pri podaní, podaní sťažnosti proti postupu pri vybavovaní žiadosti o informácie, tam je viacej tých, tých spôsobov, akým, alebo teda viacej situácií, ktoré možno namietať prostredníctvom sťažnosti. Sťažnosť napríklad podáva u povinného subjektu do 30 dní, vy tam máte lehotu 7 dní, hej? Čiže žiadateľ má v českom systéme, na ktorý sa odvolávate, 30 dní na to, aby sa, aby sa odvolal a potom, potom sa o jeho postupe rozhodne. V našom má 7 dní, čo ani nie je že bežná lehota na odvolanie, je 7 dní na to, aby dal nejaké kvalifikované námietky alebo aby zaplatil to, čo si od neho povinná osoba vyžiada. Potom je v českom zákone opísaný postup, ktorý hovorí o tom, že tá povinná osoba do 7 dní buď sa teda stotožní s tým, s tou námietkou a zníži úhradu a vydá rozhodnutie alebo vydá rozhodnutie, teda zníži úhradu, alebo to predloží nadriadenému orgánu, a ten má potom 15 dní na to, aby rozhodol. Tiež je to naťahovanie času, ale dobre, je to, je tam nejaký postup. V tej, v tej našej úprave, alebo vašej úprave žiadna takáto lehota stanovená nie je. Navyše vy vyžadujete zaplatenie do 7 dní, v českej úprave sa hovorí, že to má byť zaplatené, myslím, že do 60 dní.
Čiže tam žiadateľ jednak má procesne upravený postup, alebo respektíve tie odvolacie orgány majú procesne upravený postup na rozdiel od vami navrhovanej úpravy, ale zároveň, zároveň tie lehoty sú nastavené vyváženejšie. V tom vašom návrhu má na úhradu alebo na podanie námietky 7 dní, v Českej republike 30 dní. U nás nebude, ak to bude, ak bude ten váš návrh schválený, nijako upravený postup odvolacieho orgánu, teda okrem toho, že ako rozhodne, ale nejaký procesný postup, napríklad lehoty, ktoré sú v tomto prípade veľmi dôležité, vôbec nebudú, nebudú upravené. A v Českej republike má žiadateľ 60 dní na to, aby zaplatil, asi nemá dôvod to naťahovať, ale dáva sa mu takáto možnosť, vami navrhnutom, navrhnutom procese má 7, aj keď tých 7 dní je vlastne na to prvé buď zaplatenie, alebo podanie námietky, ale teda predpokladám, že keď sa o námietke rozhodne negatívne, je odmietnutá nadriadeným orgánom, tak zasa má, zasa má 7 dní. Je to úplne nevyvážené a je to nastavené v prospech povinných osôb.
Keďže je devätnásť hodín a ja predpokladám, že ešte by som rád využil tých sedem a pol minúty, tak... (Rečník sa obrátil na predsedajúceho.)

Pani poslankyňa Plaváková, plne súhlasím s tým, že účelom tohto návrhu zákona je obmedziť prístup verejnosti k informáciám. Tá floskula o tom, že povinné osoby sú zaťažené nadmernými žiadosťami o informácie, ktoré sú príliš rozsiahle, je obľúbený argument, ktorý už roky používajú tí, ktorí sa snažia obmedziť prístup k informáciám. A som presvedčený o tom, že je to len zámienka. Nechcem spochybňovať, že existujú kverulanti, ktorí si žiadajú nezmyselné informácie, ktoré im nie sú nanič okrem toho, že obťažujú povinnú osobu, ale rovnako existujú povinné osoby, ktoré si neplnia svoje povinnosti a len si hľadajú zámienky, aby informácie neposkytli. Po schválení tohto návrhu zákona to budú mať ešte jednoduchšie.
Ten prvý pozmeňujúci návrh, ktorý je súčasťou spoločnej správy, ktorý pán poslanec Lučanský predložil na výbore, čiastočne vylepšuje ten návrh, lebo dáva do hry nejaký opravný prostriedok proti rozhodnutiu o spoplatnení prístupu k informáciám, ale nerieši to ten zásadný problém a myslím si, že je to veľmi nedokonalý nástroj, tak ako je navrhnutý, napriek tomu, že sa predkladatelia odvolávajú na právnu úpravu v Českej republike, nie je to porovnateľné, nie je to to isté, neposkytuje to žiadateľovi podobné záruky.
Ten druhý pozmeňujúci návrh, ktorý je na webe Národnej rady zverejnený pod menom pána poslanca Gašparoviča, zrejme ho prednesie pán poslanec Lučanský, ten pôvodný návrh nijako nevylepšuje, naopak, ešte ho zhoršuje a teda naťahuje, naťahuje lehoty o polovicu. O polovicu dlhšie budú mať, bude trvať sprístupňovanie informácií, ak to prejde.

Ďakujem pekne, pán kolega Baláž, to by zrejme potom banskobystrická nemocnica F. D. Roosevelta skončila bez zmluvy, pretože ani tá nevykazuje do eHealthu, tak ako nevykazuje takmer žiadna nemocnica do eHealthu, ale áno, treba v tom urobiť poriadok.
Namietam voči tomu nesúhlasu, ja si myslím, že by sme sa zhodli, pán kolega Baláž, v tom, aký má byť tok tých dát. Ja nenamietam, že majú byť uložené na konci dňa na nejakých serveroch, ktoré bude spravovať nejaká štátna organizácia, ale kto bude validovať tie dáta, že sú tam tie dáta v poriadku. Poviem vám to na príklade z iného filmu, ktorý sa volá, že Čakacie listiny. Ak budeme mať dnes platnú legislatívu o tom, ako sa zapisuje do elektronickej zdravotnej knižky, a to síce tak, že poskytovateľ vyšetrí pacienta a povie mu, že máš čakaciu dobu šesť mesiacov, o šesť mesiacov ťa zoperujem, a zapíše to do eHealthu, tak sa v elektronickej zdravotnej knižke objaví zápis, že o šesť mesiacov má pacient plánovanú operáciu, ale to môže byť hausnumero, pretože tú operáciu ešte musí validovať zdravotná poisťovňa, ktorá sa k tomu vyjadrí, schváli, neschváli, a až po schválení, neschválení tej zdravotnej poisťovne, či to vráti na prepracovanie, alebo nie, sa môžme baviť, že či je ten termín pravdivý, alebo nepravdivý. Preto hovorím, že ten postup, ten dátový tok má byť taký, že najprv sa spýtame zdravotnej poisťovne, či sú tie dáta v poriadku, a keď sú v poriadku, tak potom môžu byť do tej elektronickej knižky zapísané. Rovnako je to pri ePreskripcii. Najprv zdravotná poisťovňa validuje, či je v poriadku tá preskripcia, až potom to NCZI zapíše do tých registrov. Nie v opačnom garde, pretože NCZI nie je spôsobilé urobiť všetky tie revízne kontroly, ktoré robí zdravotná poisťovňa, a výsledkom bude, že bude NCZI zapisovať do elektronických záznamov hausnumerá a nepravdivé dáta. Preto hovorím, že ten tok tých dát má byť iný a zdravotná poisťovňa má byť tá, ktorá ich validuje, nie NCZI.

Ďakujem pekne.
Zrejme aj ja vystúpim v ústnej rozprave, lebo je potrebné reagovať na niektoré veci, ktoré tu zazneli. Ale určite v tejto krátkej poznámke chcem aspoň jednu vec z príspevku pána Stachuru okomentovať a by som chcel veľmi zásadne a principiálne obhájiť kompetenciu zdravotnej poisťovne robiť poradenstvo a disease management programme, teda program riadenia starostlivosti o jednotlivé choroby, lebo to považujem za zásadnú, zásadnú vec, ktorá zásadne zlepší život chronickým pacientom v tejto krajine. Osobne som viac ako desať rokov takýto projekt robil, čiže viem, čo disease management programme obsahuje, čo disease management programme je a akým spôsobom to zásadne vie ovplyvniť kvalitu života pacientov, odmeňovanie poskytovateľov a vie to prispievať k zdravotným výsledkom. Ak by sme mali zdravotný systém založený na plnení nejakých indikátorov, nejakých KPIs, aby zdravotná poisťovňa mala tieto KPIs stanovené ako podmienku dosahovania zisku, tak v tom prípade by bola jej obrovská motivácia využívať takúto kompetenciu, teda poradenstvo a disease management programme, v záujme svojich poistencov, ktoré sú zároveň aj záujmami tej poisťovne, pretože dobrý manažment chronického ochorenia vedie k úspore finančných nákladov. Viem to preukázať a zrejme teda keď budem mať slovo v rámci ústnej rozpravy aj preukážem, že sú na to dôkazy, že dobrý manažment tých ochorení, dodržiavanie tých guidelineov, ktoré však niekto musí monitorovať a nerobia to lekári, nerobia to zdravotníci, tak umožnime to robiť zdravotným poisťovniam, dajme im na to motiváciu a zdravotná starostlivosť v tejto krajine bude vyzerať lepšie. Čiže s týmto som, Peter, zásadne nesúhlasil s tvojím príhovorom v prvom čítaní.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, no dovoľte aj mne sa vyjadriť k tomuto návrhu zákona.
A ja to trošku tiež pojmem na začiatku tak, ako by to zhrnutie toho dnešného doobedia, keď tu máme pána ministra financií, a zaznelo tu napríklad teda, že, áno, firmy, ktoré robia dépeháčkové softvéry, že teda žiadajú po ostatných spoločnostiach, ktorým teda ten softvér robia, dodatočné peniaze, viac peňazí a vlastne sú akoby ich rukojemníkmi. No, v prvom rade, veď ono to je, samozrejme, realita, že sa udialo kopu zmien a že tie firmy musia tie zmeny zapracovať, zároveň sú takisto zodpovedné, aby to zapracovali dobre, a, bohužiaľ, to všetko niečo stojí.
No a tento jeden konkrétny príklad malý ukazuje asi najlepšie vlastne to, čo sa ide urobiť aj teraz, a to, čo sa vlastne vôbec deje. Že sa systém robí stále zložitejším, že sa doňho pridávajú ďalšie zbytočné a zbytočné časti, ktoré jednoducho sú byrokraciou, sú ďalšími nákladmi, hej? Veď presne aj tie dépeháčkové softvéry. No jasné, keď máme namiesto, teda už sme mali dve sadzby dane, už to neni úplne jednoduché, teraz tam pribudla tretia sadzba dane, do toho tam pribudli rôzne tie nuansy, tak ako som to tu aj ja spomínal, len v tom jednotlivom gastre, že je tam aj 5-percentná, aj 19-percentná, aj 23-percentná sadzba dane. No, samozrejme, že je to zložitejšie na vývoj, zložitejšie pre toho samotného podnikateľa v gastre a zaujímavejšie pre tých, ktorí to chcú podvádzať. Čiže čo z toho chcem povedať, je, že čím systém robíme zložitejší, tým je to vo finále drahšie, horšie a proste nefunguje, nefunguje to dobre.
No a teraz toto je vlastne veľmi, veľmi podobný príklad aj tohto cenového porovnávača. Áno, už to tu bolo povedané, jeho vývoj by mal stáť asi 160-tisíc plus nejakých 16 800 ročne je údržba, to sú tie fakty, ktoré vidíme vo vplyvoch na štátny rozpočet. Ale aj z pohľadu, z pohľadu tohoto štátu je to vlastne len tá kvapka v mori, lebo veď aj tento legislatívny proces tvorby tohto zákona nejakí úradníci robia, aj toto niečo stojí, to, samozrejme, aj my tu strávime rokovací čas týmto, aj okolo nás je tu kopa ďalších zamestnancov. Toto sú všetky ďalšie náklady, ktoré sú tu, ktoré ale ani nie je vidieť, hej? A to zasa je ešte ten pohľad len toho štátu. Samozrejme, tento zákon zasa prináša ďalšie povinnosti vlastne aj v tej produktívnej časti ekonomiky, v tých, v tomto prípade teda reťazcoch alebo potravinových prevádzkach. Tam takisto teda budú musieť dať nejaké náklady na úpravu svojho softvéru, aby teda dokázali posúvať tie dáta do tohto centrálneho štátneho porovnávača cien, ale zároveň tam tiež budú musieť mať niekoho, kto na to dohliada dennodenne, hej? A to tiež budú ďalšie náklady, hej?
A teraz ono, áno, aj to najhoršie riešenie na svete, ktoré sa dá vymyslieť, niekomu pomôže. Čím zložitejšia dépeháčka, tým sa vo finále viacej budú tešiť softvérové firmy, ktoré ju vyrábajú, hej, ten softvér. A budú si môcť za svoje služby viacej vypýtať. No ale takto asi nie, hej, nebudeme sa tešiť, že to jedno odvetvie bude mať historický obrat v tom roku a všetci ostatní budú trpieť. Tak by to asi byť nemalo.
No a teda ja začnem, to tu ešte dnes nebolo povedané. Ten porovnávač prináša fakt nové povinnosti teda určitej veľkosti prevádzok povinne a tie sa tomu jednoducho nebudú vedieť vyhnúť. To je zákon. To je rovnaký zákon ako čokoľvek ďalšie a, samozrejme, ako správny zákon má, tak to prináša sankcie. Aj toto prináša sankcie za, predpokladám, každé jednotlivé porušenie je tam pokuta od 100 euro do 10-tisíc. Predpokladám, za prvé dajú hádam menšiu, za druhé teda trošku väčšiu a teraz otázka, že proste za každé ďalšie teda bude ďalšia pokuta. Toto musíte na dennej báze tam tie ceny posúvať. Teoreticky ten hrdina zo Slovenskej obchodnej inšpekcie môže každý deň ich skontrolovať, či sa tentokrát proste ten zamestnanec, ktorý to má na starosti v tom reťazci, nemá náhodou dovolenku a proste sa to tak nejak uploadlo, ale samé a nie úplne správne, a bude tam ďalšia pokuta, hej? A toto proste, toto je zlé.
A ja to poviem, ja to poviem teraz, tiež tu už boli spomínané tie proste nákupy, hej? Myslím si, že už teraz po roku vládnutia sa aktuálna koalícia akože popálila a pochopila, že teda to mávanie s maslom a s rožkami a núkanie rožkov, kam všade ich strčia a čo ja viem čo všetko, že to jednoducho nemá vplyv na znižovanie cien a že ten plynúci čas to dobehne, hej? Dneska sa teda my pozastavujeme a usmievame nad vašimi videami, že teda maslo je drahšie, toto je drahšie, ja len hovorím teraz smerom na nás, no, keď budeme my mávať maslami a robiť porovnávače, ono aj nás to jedného dňa dobehne, ale ten výsledok je ten, že aj vy ste pochopili a aj nás by to čakalo, že takto sa tie ceny jednoducho neznižujú, takto to nefunguje, hej, mávaním, keď politik máva s maslom, zajtra nebude drahšie. Ale ten fakt je ten, že vyrábanie nových povinností pre potravinárske reťazce, vyrábanie nových pokút pre reťazce, vyrábanie nových daní, nových poplatkov, nového všetkého, všetkého, čo tu máme, tiež nemá vplyv na zníženie cien, práve naopak, má vplyv na zvýšenie cien.
Túto paradigmu máte, kolegovia z koalície, zlú. Jednoducho nové povinnosti, nové podmienky nemajú žiadny potenciál znížiť ceny. Tento, tento porovnávač nijak nezníži ceny. Práve naopak. Veď však si ten reťazec bude museť zakalkulovať tie nejaké náklady na teda zmenu toho systému, toho človeka, ktorý na to bude popri iných povinnostiach dohliadať. Ten reťazec si, samozrejme, zakalkuluje aj to riziko pokuty. A ten, ktorý to nespraví hneď na začiatku, si to zakalkuluje po prvej pokute, ktorú dostane, pretože teda ju bude musieť zaplatiť, hej?
Toto všetko má vo finále, popritom, že... keby sa ešte aspoň dalo povedať, že je zbytočné, že dobre, tak tam bude nejaká povinnosť, ktorú tu dneska schválime a vlastne to zapadne a bude z toho nejaký zákon, ktorý sa moc nebude aplikovať. Nie, toto normálne sa stane ďalším bičom vlastne pre rôzne kontrolné orgány, ktoré budú mať ďalší zákon, ďalšími tromi stranami budú mávať a budú chodiť a kontrolovať a dávať pokuty. Ešte raz, tie reťazce spravia všetko pre to, aby tých pokút dostali čo najmenej, ale ceny to nezníži. Ani tých 20 položiek, ktoré budú v tom porovnávači, a už vôbec nie všetkých teda tých ďalších, ktoré v ňom nebudú.
Dalo by sa, dalo by sa, samozrejme, veľa rozprávať, že ako to celé, ako to celé bude tam, že či skutočne tam bude teraz ktoré maslo z toho sortimentu, a teda bude označené, či je to 82-percentné, alebo teda nejaké masielko s niečím, proste jednoducho to sa proste takto nedá a nebude to rozumné.
Ale ešte potom je tam jedna vec. Ony tie, vo finále tie reťazce tú hru akoby prijmú, čo im iné zostáva, ale ja si myslím, my všetci vieme, keď sa pozrete teda, už tam nebude jedno videnie, lebo pán kolega Hargaš sa pozrie, ale pozrie sa 30 poslancov SMER-u a nejakí hlasáci, ale všetci vieme, čo tam bude, nie? Ja si myslím, že v danom stave nášho koncentrovaného trhu so šiestimi relevantnými reťazcami bude prvý, ja to meno poviem, bude prvý Lidl, za ním bude Kaufland, o tretie miesto sa bude biť, ja neviem, možno, nebudem už ďalšie menovať, a keď sa konečne podarí tá Biedronka, lebo to je cesta, ako znižovať ceny, tak sa tam bude biť o nejaké to prvé miesto aj tá Biedronka. Tak teraz ale fajn, výsledok už vieme a teraz sa ja pýtam, že prečo vlastne za, ani nepoviem, že štátne peniaze, za peniaze nás všetkých, všetkých, peniaze daňových poplatníkov, proste prečo my vlastne budeme robiť takúto, takúto reklamu tým reťazcom? To je ďalšia vec, vlastne ktorá... a možno sa tam teda budú hrať s tými potravinami, že tam aj možnože budú lacnejšie, lebo si z toho urobia ďalšiu formu nejakého proste letáka reklamného.
Ale ešte raz, to zasa, to funguje v balíku. To, čo tam dajú oni v nejakej zľave, v nejakej akcii, budú musieť niekde inde pri tom danom inom produkte, proste ktorý v tej cenovej porovnávačke nie je, tá bude drahšia. Takto to jednoducho funguje. Toto proste, toto jednoducho treba mať na pamäti.
Tá cesta, ako by mohla dnes zlacnieť potraviny alebo vôbec aj cenovú hladinu na Slovensku aktuálna vláda a ako to možno budeme môcť urobiť jedného dňa my, keď budeme mať zasa vládnu zodpovednosť, je zjednodušovať, zjednodušovať, zjednodušovať, nie vytvárať nové povinnosti, nie vytvárať nové pokuty, nové zákony. Ale práve naopak, pozrieť sa na to, čo by sa dalo odstrániť, čo by sa dalo zjednodušiť, čo by sa už dalo nevyžadovať, hej? Hovorím teraz smerom akože k tým potravinám, ale to funguje v celej ekonomike. Pretože uvedomme si, že prečo máme my vyššie ceny a zásadne vyššie ceny ako Poľsko, Maďarsko, Česko, Rakúsko. Všetky tie ostatné krajiny okolo nás sú väčšie krajiny. Proste ten trh je väčší, predajú viac maslo, mlieka, všetkého a teraz keby všetky krajiny mali rovnakú mieru regulácie, rovnakú mieru pokút, rovnakú mieru zákonov, rovnakú mieru povinností, budeme mať rovnakú cenu potravín, kolegovia z koalície? Nebudeme, pretože tie všetky náklady sa rozrátajú na menšie množstvo predaného produktu. Náš trh je menší, máme menší počet obyvateľov, polovičný ako Česko, polovičný ako Maďarsko, polovičný ako Rakúsko, zásadne menší ako Poľsko, čiže toto je to, toto si uvedomte! Keby sme mali rovnaké zákony, tak aj tak sú tie ceny u nás vyššie, lebo menší trh.
No ale ako z toho von? No my musíme spraviť, a to je jediná šanca malej krajiny, je, že to množstvo regulácií musí byť nižšie ako v okolitých krajinách. Nižšie, aby proste to menšie množstvo predaného produktu bolo zaťažené menším množstvom nákladov. Toto je tá paradigma, ktorá jediná vie viesť ku zníženiu cenovej hladiny, ale ono to potom, samozrejme, vedie aj k iným, ďalším veciam, ku zvýšeniu konkurencieschopnosti, že vieme napríklad priťahovať, vedeli by sme priťahovať zákazníkov z ďalších susedných krajín a fungovalo by to opačne, že ten trh by sa akoby takto zväčšoval. Toto, toto je tá cesta, ale tu neni jediný, ja si nepamätám jediný zákon, ktorý by ste za ten rok zjednodušili, zrušili, jedinú povinnosť proste, ktorú by ste zrušili, to proste toto nie je. Ale toto jedine by bola cesta. Ale keď si to zoberieme opačne, tak teraz tu stojíme, proste zasa vytvárame novú povinnosť so sankciami, s pokutami, so všetkým.
Takto sme tu sedeli minulý mesiac. Obnovili sa, obnovili sa proste vedenie cenovej evidencie. Zasa, cenovú evidenciu, samozrejme, si vedú tie reťazce, veď ony ju potrebujú, všetky potraviny ju potrebujú, ale to, že to je v zákone, to zasa umožňuje tej obchodnej inšpekcii, aby to zasa išla kontrolovať, je to ďalšia, ďalšia povinnosť, hej? Kolektívne zmluvy vyššieho, reprezentatívne kolektívne zmluvy vyššieho stupňa boli prijaté, zasa ďalšia povinnosť. Proste takto sa to pláca, pláca jedno na druhé a proste potom, potom jednoducho z toho nemôže nič iné vzniknúť než vyššie ceny. To sa bavíme o povinnostiach.
A teraz teda poviem ešte ale aj o, potom sú tu, samozrejme, dane, odvody, sadzby, toto všetko, všetko, všetko sa proste váľa na tých podnikateľov a potom pán minister povie, že podnikatelia robia všetko pre to, aby neplatili dane, hej, aby proste neboli bločky, aby sa optimalizovala DPH. Ja plne súhlasím s pánom ministrom, to sa zhodneme, že, samozrejme, to aj ja hovorím, to je aj naše opatrenie, treba robiť všetko pre to, aby sa sadzby daní platili, aby proste nebol čierny trh, nebola šedá ekonomika, veď to je úplne automatické. Len to bé je to, že keď je tu podnikateľ lovená zver, keď proste tá miera tých povinností a tých platieb, ktorú má platiť, je taká, že keď splní všetky povinnosti, tak si môže takto zaháčknuť a posledná je zavrieť firmu, tak jasné, že hľadá spôsob, ako to obísť. Toto je to. Veď tu je normálne, ja som nepočul niečo, že by tu bolo povedané, že aj ten podnikateľ je dôležitý, že vytvára spolu so svojimi zamestnancami hodnoty, že jednoducho produkuje tú hodnotu, ktorú potom, samozrejme, ten štát zbiera a distribuuje. Toto, toto si tu proste treba uvedomiť, toto tu naprosto chýba, aby sa podporovalo toho tvorcu hodnôt, zjednodušovala sa mu situácia. Fakt by z toho benefitovali vo finále zamestnanci, vo finále ľudia a vo finále aj tie ceny by neboli také.
No, ďalšia vec, ktorá ale teda môže, keď sa vrátim k tomu porovnávaču, ktorá bude problémová, je, že môže to spôsobiť zasa vlastne tú koncentráciu ešte väčšiu, že ešte viacej ľudí bude chodiť do toho malého množstva reťazcov. To je proste presne o tom, to, čo som už hovoril, že tam bude nejaký ten rebríček a dobre, tak vieme, kto bol prvý, ale to bé je, ktoré som pred chvíľou ešte nepovedal, je, viete, kde budú tie slovenské reťazce alebo nejaké slovenské potraviny, ktoré by sa tam akože do toho zahrnuli? No budú niekde v poli porazených. Tak ale to sme teda úplne potrebovali, že za štátne peniaze, za peniaze občanov teda dáme normálne rebríček, kde bude vidieť teda, že ten nadnárodný veľký reťazec je teda najlacnejší a teda úplne že, ľudia, choďte, choďte kupovať tam? Že toto, že keď už, tak sa mal štát zamyslieť, ako skúsiť pomôcť tým malým. A už tiež to tu bolo spomenuté, ono treba podporovať či už predaj z dvora, alebo aj, s prepáčením, nechať tú babičku, ktorá si vypestovala dvadsať kíl papriky, aby aj tomu ministrovi to predala bez toho bločku. Proste nechať tých úplne malých, tí, čo predávajú tie fakt že prebytky záhradné, netrápiť ich, aby... (reakcia z pléna). Nebavme sa o Miletičke, hej, bavme sa o trhovisku v každom malom meste, kde kedysi tam bývalo, čo je sobota, plné a všetci tam chodili s košíkmi a kupovali aj tam a bola to určitá konkurencia k tým všetkým reťazcom, hej? Ale dnes to proste pomaly, pomaly zaniká. Áno, za jedno sa to ľuďom menej oplatí, menej chce, je to menej, menej zaujímavé, ale za druhé aj to, ak tam tá babička má ísť a fakt, no samozrejme, že nebude mať terminál a keď bude mať pocit, že teda robí niečo protizákonné, no tak tam nepôjde. No a keď tú sobotu si nepôjdeme nakúpiť na trh, no tak si pôjdeme nakúpiť do toho supermarketu a už sme zasa tam, kde sme nechceli byť. Takže to, toto proste, toto je to, aj toto je konkurencia, ktorá proste má zmysel, aby bola.
No, skúsenosti z Maďarska už boli, boli povedané. Proste v podstate neexistujú fakt reálne, páni, toto fakt nám nepomôže a nevyrieši to nijak situáciu, a preto ja si dovolím navrhnúť a poviem to už teraz, aby som, aby som na to nezabudol, že teda dávam návrh, a toto hovorím pánovi spravodajcovi, aby Národná rada nepokračovala v rokovaní o tomto návrhu zákona, čo považujem za najlepšie riešenie a toto by najviac, najviac pomohlo – nevyrobiť novú byrokraciu, nevyrobiť nové pokuty.
No a keď sa vrátime ešte k tým cenám potravín, skutočne že ja považujem teda pána premiéra za človeka, ktorému fakt funguje hlava a ktorý teda proste riadi tú krajinu už nejaký štrnásty rok alebo koľko, ale rozprávať o tom, že teda tie ceny potravín klesnú, hej, lebo klesne DPH na každú jednu potravinu o jedno percento, jeden percentuálny bod, tak to, to, to proste, to je normálne že nelogické. To, že to hovoril v minulosti, síce zase pejoratívne urážal podnikateľov, ale to bolo bližšie k pravde. Veď zoberme si, že pre budúci rok, dobre, možno potravinová inflácia bude 4 %, ale celková inflácia bude 5,5 %. Čiže aj, už len z tohto dôvodu jednoducho tie potraviny nemajú ako byť lacnejšie. Proste budeme radi, keď nebudú drahšie. Ale tá realita je, že budú ešte drahšie. A to treba asi na rovinu povedať. A čím viacej hlúpostí sa vymyslí, čím viacej povinností sa pridá, tým budú, tým budú ešte drahšie.
No a možno poviem ešte poslednú vec, ktorá bude zasa už taká širšia, ale využijem, že tu máme pána ministra. Keď sa pozreme teda ten, tú medicínu, aká bola naordinovaná teraz z toho makropohľadu, tak štát si naordinoval, že o 19,8 % zvýši svoje príjmy. Skoro o 20 %. No, keď si to porovnáme s tým, ako tá konsolidácia vyzerá, že so zavretím všetkých očí 85 %, 85 % zaplatia ľudia, čiže štát sa jednoducho rozhodol, že takmer 5 mld. euro medziročne viacej vyberie od občanov. To je jedna vec. Výdavky štátneho rozpočtu medziročne budú rásť o 12,2 %, porovnávam aktuálny rozpočet s plánovaným budúcim. O 12,2 %. Čiže ani to, čo hovoríte, že konsolidácia kde je? Jediná konsolidácia je, že ľudí, od ľudí vyberete veľké množstvo peňazí a použijete ich na nové výdavky. O 12,2 %, o 3,7 mld. eur bude množstvo, bude teda suma nových výdavkov. Ten deficit proste klesne asi o 1,3 mld., hej? Čiže keď hovoríte ľuďom, že si majú uťahovať opasky, tak tá realita je nie preto, aby sa ozdravili verejné financie, ale preto, aby vznikli nové verejné výdavky. A jeden z tých nových verejných výdavkov je aj tento porovnávač. Aj na to sa teraz ľudia zložili. Stojí ich to peniaze a nič im to neprinesie.
No ale teraz keď sa fakt pozriem na tie čísla rozpočtové, tak to sú normálne že čísla... ukážte mi, páni, veď kopu z vás tiež ste podnikatelia aj zo SMER-u, ktorá firma dokáže svoj obrat medziročne zvýšiť o 20 %? Akože fakt že máloktorá, ak vôbec, ako fú. No a zasa. Porovnávam, chcem to porovnať s Českom, ktoré ide teraz, vlastne budúci rok, hej, rok 2025 je u nich volebný rok, takisto teda riešia rozpočet, sú kúsok pred nami, už ho majú schválený v prvom čítaní, som dosť v českej snemovni, no ale rast príjmov je tam okolo 7,3 %, hej? To je taký nejaký, že rastie im ekonomika, majú nejaký ekonomický rast, proste možno, možno robia aj nejaké zmeny, proste to je také, že to sa dá, ako je to realistické a realizovateľné. Čiže 7 %, my máme dvadsať. Slovensko si predsavzalo, že trikrát zvýši príjmy do rozpočtu oproti tomu, čo si predsavzalo teda podstatne ekonomicky vyspelejšie Česko, ktoré má aj nižšiu nezamestnanosť a proste ekonomiku trošku viac rozbehnutú ako našu. Výdavky vo volebnom roku Čechom budú rásť o 4,7 %. O 4,7 %. A to dokonca nerozprávajú o tom, že slovo roka majú konsolidácia. Nám, páni, rastú o dvanásť, o 12,2. Tak proste to je akože... (Reakcia z pléna.) Môžme sa, samozrejme, baviť ďalej, však pán minister môže, môže reagovať, hej? Ale ešte raz, výdavkové limity, veď keď budeš menej míňať, budeš mať menší problém s výdavkovými limitmi, pán minister, ale ešte raz, proste tie čísla, ktoré máme, sú, sú akože veľmi-veľmi zlé a proste nehovoria o nejakom, nejakom ozdravovaní.
Ale teda naspäť k porovnávaču, ešte raz, povedal som, navrhujem, aby sme teda ďalej nepokračovali v rokovaní o tomto návrhu. To považujem za správne riešenie.
A ďakujem pekne za pozornosť a som rád, že tu sedela, a teda chcem aj pochváliť, aby som aj bol trošku konštruktívny, relatívne veľa aj koaličných poslancov.
Ďakujem za pozornosť.