Videokanál klubu

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovi, k tomuto návrhu zákona som sa snažil vystúpiť v prvom čítaní, vystúpim aj v druhom čítaní, obzvlášť po teda aktualizačnej vsuvke, hej, že v spoločnej správe prišli nejaké zmeny, ktoré ešte, myslím, posilňujú to, prečo je tento návrh zákona problematický.
My žijeme v takej zvláštnej memorandovej dobe, samé memorandá, hej, memorandum s pánom Huliakom, memorandum o masle, neviem, čo bude ďalší stupeň, či už potom prejdeme k dekrétom, zatiaľ stále ešte vládneme cez zákony, a teda premiér robí memorandá a chlapci zo SNS robia návrhy zákonov, ktoré vlastne nevznikla potreba, hej, preto, načo vznikli, lebo ten zákon vznikol na ochranu prírody a doba si nevypýtala novelizáciu toho zákona na ochranu prírody, lebo sme zistili, že v niečom ju nechránime dobre. Ale my do zákona o ochrane prírody vkladáme niečo, čo bude poškodzovať prírodu. Nuž takto si tu my žijeme v tejto našej malej karpatskej zemi, nech sa páči.
Takže ja sa pokúsim povedať nejaké riziká, ktoré z toho plynú. Ja si splním svoju povinnosť, za to beriem peniaze, že som na to upozornil, už či to padne, nepadne, neviem, na úrodnú pôdu. Nevylučujem, že keď si niektoré skutočnosti overím a prejde vám spoločná správa, prejdú vám pozmeňováky, že vás ešte budem trápiť v treťom čítaní. Vy to robíte, nie ja, ja proste, keď niečo robím, robím poctivo, čiže ak mám tretie čítanie a môžem sa vyjadriť, keď si niečo overím, tak ešte prípadne ma musíte strpieť aj v treťom čítaní pri samotnom hlasovaní, nevylučujem to. Tento návrh zákona vlastne spôsobí to, že, ja som mal jedného môjho známeho, ktorý, sadli na motorku v Bratislave, vyviezli sa hore na Karpaty a skončili s motorkami na Babej hore pomaly, proste dali to cez hrebene, hej? Strašne bol taký nešťastný, že už sa to nedá, tak neviem, či loboval teraz za tento návrh zákona, ale prísne vzaté tento návrh zákona mu to znova umožní, že proste sadne v Bratislave a skončí na Babej hore pod horárňou a dole tam v tom bufete si dá nejaké pivo a ešte sa teda s kamarátmi zasmejú, že super, super je to na tom Slovensku, že tu môžeme takto hučať po hrebeňoch. Prísne vzaté, to, čo predkladáte, to naozaj umožní, takýto, by som povedal, extenzívny výklad tejto novej právnej úpravy. A aktualizačný moment toho, tie pozmeňováky v spoločnej správe, je, že vlastne čo som prekvapený, že vlastne tam vkladáte, by som tak pre ľahšie pochopenie nazval, že pytliacku doložku, hej, že vlastne takú pytliacku doložku. Vysvetlím za chvíľočku, že prečo si myslím, že by som to takto mohol nazvať. Zase, samozrejme, v krajine, kde vy národniari ste nominovali za šéfa TANAP-u pytliaka, sa teda môžu čudovať len tí, ktorí sa ešte doteraz nečudovali, čo ste zač, ale tak áno, čiže už meníte aj zákony na svoj obraz. Čiže nie menujete pytliaka za šéfa TANAP-u, ale ešte mu teda uspôsobujete aj zákony, aby teda nič nebránilo pytliačeniu v horách, v lesoch, v chránených krajinných územiach, národných parkoch.
Cizelujete tam niektoré skutočnosti, ktoré prípadne, keby mi navrhovatelia vedeli povedať, že či to čítam správne, alebo vyvrátiť, nie, pán Hlina, nečítate to správne. Ale z toho návrhu, z toho ide des a hrôza, lebo z toho návrhu vyplýva, že tam meníte napríklad, a ja budem teraz hovoriť, ospravedlňujem sa tým, čo nemajú až takú znalosť a ponor do toho zákona, že budem tu musieť sa odvolávať cez paragrafy, ale tak to je, lebo ináč to vysvetliť nebudem vedieť. Oni cizelujú napríklad v § 13 ods. 3 písm. c) aj skutočnosť, aby teda nevzniklo nedorozumenie, že je nevyhnutné dvojnásobné povolenie. To znamená, že ak už raz vydá niekto povolenie, alebo má povolenie na vjazd v zmysle zákona o lesoch, tak úplne stačí, aby už vôbec žiadne iné povolenie nemusel mať. Tam vznikala asi nejaká nejednoznačnosť a teraz v spoločnej správe ste to upresnili, dokonca do dôvodovky ste to tam aj napísali, aby nevzniklo nedorozumenie, už nie je potrebné každé ďalšie v akomkoľvek stupni ochrany. Zjednodušene, ak to čítam správne, to znamená, že doteraz ste pri nejakom niekde museli mať, okrem toho, že s tým súhlasil vlastník, hej, a boli ste nejaká strana účastná v zmysle zákona o lesoch, mohli ste byť buď vlastník, nájomca, alebo poľovník, hej, tak ešte bolo nevyhnutné pri nejakých stupňoch ochrany si vyžiadať dodatočný súhlas ochrany prírody. Nebude potrebný, už nebude potrebný, úplne stačí, keď vlastník pozemku vydá povolenie. A dokonca to v tej dôvodovke máte napísané, že v akomkoľvek stupni ochrany, dúfam, že to čítam správne. Hovorím, presvedčte ma, že to čítam zle, ale tak je to tam napísané. Čiže aby nevznikla pochybnosť, je vyvrátená tým, že stačí úplne jedno povolenie, čiže akékoľvek ďalšie povolenie z pohľadu ochrany prírody nie je potrebné. Zaujímavý posun, fázový, hej?
Čiže môže sa naozaj stať, že z tých našich lesov, hôr, lesov a lúk sa stane eldorádo. Vieš, pomaly pravdou je, že neni kade jazdiť, vznikajú zápchy. To myslím, Trnka chodil, nie, po hrádzi, hej, že robili sa zápchy do Bratislavy, tak chodil po hrádzi ako generálny prokurátor. No tak teraz zase upravíme zákony, že keď vznikne niekde nejaká zápcha, kúpite si 4x4, hej, tak obídete zápchu cez hrebene, možno to naozaj pôjde rýchlejšie. Jediné, čo budete potrebovať, súhlas jedného z vlastníkov nejakého fliačku po ceste. Prísne vzaté, je to tak. Niekto, kto vlastní nejaký fliačik, cez ktorý pôjdete, tak vám dá súhlas, alebo vám to prenajme a vy vlastne sa k tomu pozemku budete môcť dostať aj cez iné pozemky, lebo vlastne máte užívací titul k tomu pozemku, ku ktorému idete.
Ja viem, že sa to tak čudne počúva, ale toto naozaj predkladáte. Naozaj predkladáte to, že sa z tých lesov stane takéto eldorádo a títo ľudia budú takto mávať. Už keby ich náhodou niekto zastavil, a to prídem v druhej časti, že z pohľadu nejakej ochrany prírody, tak oni sa takto z toho vykúpia alebo vykĺznu z toho, ale však podľa zákona je všetko v poriadku. Toto predkladáte, naozaj to predkladáte, pán Garaj, viete o tom? Rozmenili ste si to úplne na drobné? Ešte ste považovali za dôležité cizelovať ustanovenia, čo môže, alebo nemôže robiť ochranca prírody v druhom, resp. v treťom stupni ochrany. Počúvajte dobre.
Takže vlastne v tom druhom stupni ochrany teoreticky tým autom okrem poľovníkov, vlastníkov a ten, čo si od niekoho niečo prenajme, hej, tak ešte sa vrátim k tým motorkárom, keď si ten kamarát prenajme hore pri Polhore, pod Babou horou od niekoho, od nejakého urbárnika alebo od nejakého majiteľa kúsok, fliačik nejaký, lesa, povie, že tam má les prenajatý, tak môže z tej Bratislavy sa k tomu fliačiku dostať. Čiže vy teraz hovoríte v tom § 13 pri druhom stupni ochrany, že môže sa dostať alebo používať auto na tých cestách, ktoré ste tiež si dali tú prácu a ste ich definovali, aj orgán štátnej ochrany prírody. Čo znie úplne logicky, však jasné, ale doplnili ste do spoločnej správy iba počas výkonu, aby nevzniklo nedorozumenie, tak v dôvodovke ste dokonca explicitne povedali nie kedykoľvek, to znamená iba vtedy, keď bude v práci. Dali ste si tú prácu, aby ste to naozaj takto vytunovali, aby bolo zrejmé a jasné, že iba počas pracovnej činnosti, rozmeníme na drobné za chvíľu.
A v § 14 pri treťom stupni ochrany idete ešte ďalej, lebo v § 14 pri treťom stupni ochrany neriešite to z pohľadu vstupu autom, ale vstupu toho orgánu ochrany prírody na mimo vyznačené chodníky. Lebo teraz vlastne orgán štátnej ochrany môže ísť aj mimo vyznačených turistických chodníkov, môže, ale teraz ste si viete čo dali urobiť? Dali ste si tú prácu, že ste doplnili do pozmeňovacej, do spoločnej správy, že iba v pracovnej dobe, resp. iba počas výkonu. To znamená, on keby mal že podozrenie, že sa tam niečo deje, že tam pytliačia, strelili kamzíka, ja neviem, zaškrtili, vystrieľali stádo vlkov, on nemôže zísť z toho chodníka, pokiaľ nie je v pracovnej dobe. Nuž viete, teraz keď si to znova delíme, delíme, delíme. Je ich málo, dobrovoľných ste sparalyzovali a tých profíkov, teraz im hovoríte, chlapci moji zlatí, robte, čo robíte, ale iba v pracovnej dobe.
Dal som si tú prácu, dneska som volal, že ako je to s tou pracovnou dobou alebo neni. Nemajú šancu, nemajú, nestíhajú, nadčasy im nikto nepreplatí, v zásade robia, majú dynamickú pracovnú dobu, ale od rána, ja neviem, od ôsmej do štvrtej, do piatej. Čiže zjednodušene, cez víkendy a po šiestej strieľajte, čo to dá, lebo vlastne aj keby tam, on nemôže prísť, on nemôže, ten orgán štátnej ochrany nemôže ku vám prísť a zadokumentovať nejakú činnosť, ktorú vy robíte, keď ju budete robiť mimo chodníka turistického, lebo on to nemôže robiť. Vy ste si dali tú prácu, že ste to explicitne napísali dokonca do dôvodovky, aby nevznikla najmenšia pochybnosť, že tam otravujete nejakých poľovníkov, lebo poľovníci môžu. Poľovníci môžu kedykoľvek ísť mimo turistického, ale ochranca prírody iba počas svojho výkonu. No nie je to celkom zaujímavé? Čiže pojme nejaké podozrenie, je dom, ale nedá mu to, ale nemôže ísť, lebo neni v práci. Nemôže ísť, keby náhodou tam prišiel, tak ho, poľovníci mu strelia do zadku a, pardon za výraz, a povedia mu, ty odchod, tuná nemáš čo robiť, tu teraz kraľujeme my.
To ste naozaj tam dali, pán Garaj, viete o tom? Je to tam. Ja neviem, nechápem, že proste tak úplne jasne a zrejme ste povedali vyslať odkaz poľovníkom, všetko je v poriadku, nič sa netrápte, nestrieľajte kamzíky na turistických chodníkoch, streľte ho trošku bokom, ten ochranca tam nemôže byť, pokiaľ nebude v pracovnej dobe.
Zaujímavé, nie? Zaujímavá skutočnosť, neni to tak? Vyvráťte mi to a povedzte mi, že zle to čítam, neviem čítať zákony, nerozumiem tomu, veľmi rád si túto argumentáciu, argumentačnú paľbu od vás vypočujem.
Takže toto si dali tú prácu, hej, že do spoločnej správy sa toto dostalo. Možno práve preto bolo potrebné uťať tamtú diskusiu, aby si to náhodou niekto nevšimol. Samozrejme, už tu aj kolegyňa hovorila, dochádza k paralýze dobrovoľných strážcov, to znamená tých profi strážcov je málo, nestíhajú a už teraz to môžu robiť iba v pracovnej dobe, mimo pracovnej doby nie. A trebalo ešte sparalyzovať tých dobrovoľných, tých, ktorí si dajú do batôžku Májku a dva rožky a ak chcú ísť chrániť prírodu, tak tých teraz seknete po krížoch, tak. Všetci vieme, o čom hovoríme. Máme uhorské dedičné právo. V zásade aj tento fliačik, kde je Národná rada, ešte možno keby niekto dlho hľadal, tak nájde ešte doteraz nevysporiadaný nejaký majetkový podiel. Proste slížik, slížik, slížik, hej? Nemáte šancu, nemáte šancu disponovať súhlasom v zásade na výkon nejakých činností, hej, pri celom tom, celej tej ploche.
Lebo zrazu zistíte, že ste teraz na pozemku Fera Mrkvičku a keď pôjdete dva kroky ďalej, tak už to neni Fero Mrkvička, ale to je Jano Mrkvička.
Čiže áno, vy ste chceli teda, neviem, čo bolo zámerom zákonodarcu, ako ste to chceli predať, ale zámerom zákonodarcu podľa mňa, tých, čo to predkladáte, bolo sparalyzovať výkon dobrovoľnej stráže prírody. Zdá sa, že sa vám to podarí.
Čiže toto som považoval za potrebné povedať, splnil som si moju poslaneckú povinnosť, upozornil som na tieto skutočnosti. Nemám z toho dobrý pocit. Vlastne vkladáte, do zákonov na ochranu prírody vkladáte niečo, čo poškodzuje prírodu. Neviem, veci by mali dávať logiku. Mali ste možno predložiť zákon, viete, to je také to skrývanie sa za niečo. Mali ste predložiť návrh zákona, nového zákona na vjazd motorových vozidiel do prírody a krajiny, hej, takto ste to mali nazvať. V rámci toho zákona by ste povolili všetkým, čo niekde niečo vlastnia, aby tam mohli prísť a aby tam aj ich kamaráti mohli prísť, stačí si spraviť nejakú dohodu o podnájme, nájme, správcovstve a môžu tam prísť aj kamaráti toho, kto to vlastní, vlastne môžu tam prísť všetci. Proste z prírody môže byť eldorádo. Takýto zákon ste mali predložiť, v rámci toho zákona by došlo k zrušeniu, to sa bežne robí, pán Garaj, že v rámci toho nového zákona, ktorý by ste nazvali teda, že spravme eldorádo z prírody, by ste zrušili v zákone o ochrane prírody ustanovenie 13a, 13c, to by ste zrušili, to by si málokto všimol, hej, že proste by sa to zrušilo, nebolo by to platné a vlastne mali by ste zákon, ako z prírody urobiť eldorádo.
Lenže vy sa zbabelo schovávate za, vy meníte zákon o ochrane prírody, hej, a vlastne spôsobujete to, že ju naozaj ničíte. Neviem, či sa dá ešte zaapelovať, že nerobte to. Neviem, kde teda bol taký obrovský problém, komu to tak strašne vadilo, hej, že je to tak, ako to je. Kde vznikla tá absolútna potreba, že áno, že idete na huby a potrebujete zbierať huby z auta, sú aj takí, hej, že proste auto v obývačke. Mali ste takého podnikateľa, však to bol podnikateľ v poľnohospodárstve, Roda, ktorý z tejto biedy vytrieskal Ferrari, mal ho v obývačke, aby ho ľudia v Michalovciach videli, že mal, hej? Tak máte aj teraz znova možno nejakých podnikateľov, veľkých latifundistov, ktorí sú majitelia a potrebujú zbierať huby z auta. No tak ste im teda doniesli návrh zákona, ktorý im to umožní.
A čo my všetci ostatní, tak to len uvidíme, hej? Takže ja som si dovolil upozorniť na riziká.
Ďakujem pekne.

vymazať

Pán poslanec Lučanský, ja som sa teda k obsahu toho návrhu vyjadroval už vo svojom vystúpení, ale teda využívam príležitosť, že ste ho predniesli, a teda chcem sa spýtať dve veci. Jednak že či vy ste vystúpili ako navrhovateľ alebo spravodajca, lebo keď ste uvádzali návrh zákona, tak ste sedeli na mieste navrhovateľa, teraz sedíte na mieste spravodajcu, keď ste sa prihlásili, svietilo tam, že vystupujete ako spravodajca, aj to povedal pán podpredseda Danko, a pritom ste teda navrhovateľom toho zákona. Teraz na mieste navrhovateľa a spravodajcu sedia dvaja navrhovatelia. Tak len aby sme si to ujasnili, že či ste to dali ako navrhovateľ alebo ako spravodajca, ak ste teda vôbec boli určený, určený za spravodajcu, to tiež by bolo dobré zistiť.
Druhá vec je, že čo sa týka obsahu toho návrhu, vy ste ho nijako nezdôvodnili, ale ste povedali a respektíve v tom zdôvodnení je, že sa tým zamedzí formálnemu či povrchnému vybavovaniu žiadostí. Či máte nejakú skúsenosť o tom, že sa formálne alebo povrchne vybavujú žiadosti, keď dávate takýto návrh?
A zároveň v tom návrhu, v odôvodnení pozmeňujúceho návrhu píšete, že umožnilo by to, aby úhrada nákladov spojených s mimoriadne rozsiahlym vyhľadávaním informácií zostala aplikovaná len ako posledný prostriedok. Môžete mi, prosím, vysvetliť, akým spôsobom, ak sa predĺži lehota, bude sa menej aplikovať to ustanovenie, ktoré je v návrhu zákona, že sa to bude uplatňovať len ako posledný prostriedok? Lebo ja tam naozaj žiadnu súvislosť nevidím, ale možno mi to vysvetlíte.
Ďakujem.

vymazať

Pán poslanec Hajko, súhlasím. Je to zjavne novela, ktorá nevedie k rozširovaniu alebo k lepšej úprave práv na informácie. Je to novela, ktorá povedie k obmedzeniu práva na informácie, pretože tak ako medzi žiadateľmi sa nachádzajú kverulanti, ktorí nežiadajú informácie od povinných osôb preto, že ich potrebujú na nejaký účel, ale chcú len znepríjemniť život povinnej osobe. Áno, sú aj takí žiadatelia, je ich absolútna menšina, neexistujú žiadne štatistické údaje, ktoré by potvrdzovali, v akom rozsahu sa to deje, tak rovnako existujú povinné osoby, ktoré hľadajú dôvod, aby požadované informácie nemuseli sprístupniť. A nemyslím tým požadované informácie od kverulantov, ale požadované informácie od normálnych žiadateľov, ktorí ich žiadajú, pretože ich potrebujú, pretože chcú kontrolovať napríklad, pretože chcú kontrolovať, akým spôsobom povinná osoba postupuje.
A už dnes majú možnosti odmietnuť tých žiadateľov, pretože existujú zákonom stanovené dôvody, pre ktoré povinná osoba môže, alebo dokonca musí odmietnuť prístup k informáciám. Využívajú tieto spôsoby veľmi extenzívne, tak teraz touto novelou dostanú takéto neochotné povinné osoby, ktoré sa chcú vyhýbať sprístupňovaniu informácií, do rúk ďalší nástroj, pomocou ktorého budú odmietať legitímne žiadosti občanov a verejnosti o informácie. Preto jediný spôsob, akým naložiť s týmto návrhom, je odmietnuť ho a neschváliť túto novelu, ktorá neprešla normálnym legitímnym legislatívnym procesom.

Vážený pán predkladateľ a vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som pokračoval vo vystúpení k návrhu
novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám a zhrnul by som to, o čom som hovoril v stredu.
Po prvé, táto novela zákona o slobodnom prístupe k informáciám obmedzí prístup verejnosti k informáciám. Nech sa tu už hovorí čokoľvek o motívoch predkladateľov, o tom, že dôvodom je snaha chrániť povinné osoby pred zahlcovaním rozsiahlymi infožiadosťami, skutočným dôvodom je vytvoriť ďalší priestor, aby tie povinné osoby, ktoré nechcú poskytovať informácie žiadateľom, tak nemuseli robiť. A je to narušenie jedného zo základných, základných práv, ktoré sú garantované Ústavou Slovenskej republiky.
Po druhé, aj toto obmedzenie práva na prístup k informáciám sa deje obchádzaním riadneho legislatívneho procesu. Poslanci, samozrejme, majú právo predkladať návrhy zákonov a dobrou praxou vo vzťahu k zákonu o slobodnom prístupe k informáciám však bolo, že ak dochádzalo k zmenám, tak až po predchádzajúcej diskusii ako so žiadateľmi alebo teda s organizáciami, ktoré reprezentujú žiadateľov, tak s povinnými osobami. Tu sa tak deje poslaneckým návrhom, návrhom zákona bez riadneho medzirezortného pripomienkového konania. Áno, aj v minulom volebnom období bol novelizovaný infozákon na základe poslaneckej iniciatívy, tam to však reagovalo na problémy aplikačnej praxe a v podstate skôr rozširovalo, ako zužovalo priestor pre, pre žiadateľov. Tuto dochádza k obmedzovaniu ústavného práva bez riadneho legislatívneho procesu, bez dostatočnej, dostatočnej diskusie.
Po tretie, bude predložený pozmeňujúci návrh, ktorý reaguje na čas výhrad, ktoré boli prednesené vo vzťahu k návrhu zákona, a síce, síce v tom slova zmysle, že sa zavádza opravný prostriedok proti vymedzeniu úhrady, ktorú žiadateľ považuje za neprimerane vysokú, tak sa môže odvolať, respektíve podať námietku. Tento opravný prostriedok je však nedostatočný, pretože nie je bližšie upravený, nie sú tam, nie sú tam stanovené lehoty, a teda naďalej ostáva právna úprava vágna, nedostatočná a zneužiteľná tými povinnými osobami, ktoré chcú odmietnuť prístup k informáciám pre žiadateľov.
Po štvrté, okrem zlepšenia, drobného zlepšenia toho návrhu, ktorý predstavuje pozmeňujúci návrh, ktorý je obsiahnutý v spoločnej správe, prichádza aj zhoršenie v druhom čítaní, a síce prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu, ktorý tu o chvíľu predloží pán poslanec Lučanský a ktorý predĺži lehotu na vybavovanie žiadostí o prístup k informáciám o polovicu. Predĺži ju z osem pracovných dní na dvanásť pracovných dní a ešte sa to tvári ako niečo ústretové, čo bude minimalizovať situácie, keď si povinná osoba bude vyžadovať poplatok alebo úhradu za mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií, akoby to nejako súviselo. Ono to reálne nijako nesúvisí. Keď povinná osoba bude mať dojem, že informácia, o ktorú sa žiada, predstavuje mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie, tak bude môcť požiadať a žiadateľ sa síce bude môcť brániť námietkou, ale tá, ako som už hovoril v prvej časti vystúpenia, nebude nijako bližšie upravená na rozdiel od Českej republiky, na ktorú sa, na ktorú sa navrhovatelia tohto návrhu odvolávajú.
Vyslovujem pochybnosť, či tá úprava nemôže byť v rozpore s ústavou, pretože podmieňuje poskytnutie informácie zaplatením úhrady vopred a právo na informácie je ústavou garantované, garantované právo a aj z predchádzajúcej judikatúry súdov vyplýva, že by povinné osoby nemali podmieňovať poskytnutie informácií zaplatením poplatku, ktorý je možný už dnes v niektorých situáciách, samozrejme. Namietam, že tá úprava je, je vágna, že aj mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie nie je nejako bližšie, bližšie definované a je potenciálne zneužiteľné. Namietam, že to stanovenie úhrady bude opäť subjektívne a na rozdiel od Českej republiky, kde je, kde sú, kde je to upravené nariadením vlády, u nás sa nepredpokladá úprava v nejakom, v nejakom vykonávacom predpise, ktorá by stanovovala, akým spôsobom možno, možno stanoviť tú hodnotu úhrady. Navyše tie pravidlá sú nastavené v porovnaní s Českou republikou v neprospech žiadateľa, žiadateľ bude mať kratší čas na to, aby, aby dal námietku sedem dní v porovnaní s tridsiatimi dňami v Českej republike, respektíve šesťdesiatimi dňami v Českej republike. Nebude mať upravené, nebude mať upravené, dokedy sa bude rozhodovať o jeho, o jeho návrhu, a preto vzhľadom na to, čo som povedal a vzhľadom na to, že považujem ten návrh za zlý v zmysle zákona o rokovacom poriadku, navrhujem, aby bol návrh zákona vrátený predkladateľovi na dopracovanie a poprosím pána spravodajcu, ktorý je teraz zaneprázdnený niečím iným, aby tento môj návrh zaznamenal. Ďakujem.

Vážený pán predkladateľ, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, môžem len zopakovať, že zmyslom predloženej novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám je obmedziť prístup k informáciám. Je obľúbenou a dookola opakovanou floskulou, že povinné osoby sú preťažené nadmerným množstvom informácií, o ktoré si žiadajú žiadatelia, a preto je potrebné nejakým spôsobom obmedziť, obmedziť ten prístup k informáciám. Jeden z tých spôsobov je, samozrejme, že spoplatnenie, ktoré keď bude nastavené takto vágne, tak bude znamenať, že povinné osoby de facto budú môcť odmietať, odmietať žiadosť o prístup k informáciám na základe toho, že navrhnú tam nejaké, nejaké poplatky, ktoré budú, budú nadmerné, odvolací orgán to potvrdí a bude to, bude to v poriadku. V tom pôvodnom návrhu nebol, nebola ani žiadna možnosť odvolať sa voči tomu rozhodnutiu povinnej osoby dať, teda stanoviť úhradu za mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie, vyhľadávanie informácií. Teraz v tom pozmeňujúcom návrhu, ktorý už prešiel cez výbory a je premietnutý v spoločnej správe, sa už počíta s inštitútom námietky.
Ja budem reagovať teda najprv na tú diskusiu, ktorá tu už bola, že v Českej republike ten opravný prostriedok je upravený, je jasný ten postup podľa neho. Vo vašom návrhu, pán poslanec Lučanský, ktorý je teda súčasťou spoločnej správy, sa hovorí iba o námietke. Námietke, o ktorej rozhodne odvolací orgán. Akým spôsobom, za aký čas, koľko to bude trvať, to tam nie je upravené. No a na námietku pani poslankyne Plavákovej ste povedali, že veď predsa to, čo nie je upravené v zákone o slobodnom prístupe k informáciám, subsidiárne sa na to vzťahuje správny poriadok, čiže ten všeobecný predpis o správnom konaní. No tak si pozrime, čo o námietkach hovorí správny poriadok.
Správny poriadok spomína námietku na ôsmich miestach.
V § 21 ods. 2 hovorí o tom, že osobitné zákony ustanovia, v ktorých prípadoch sa na neskôr uplatnené pripomienky a námietky neprihliada. To nám asi nedá nejaké vodítko.
Potom § 22 ods. 3, ktorý sa týka zápisnice, hovorí, že odobretie, odopretie podpisu, dôvody tohto odopretia a námietky proti obsahu zápisnice sa v nej zaznamenajú. No to nám asi tiež nebude veľmi užitočné, aby sme vedeli povedať, že akým spôsobom sa má rozhodnúť, rozhodnúť o námietke, novonavrhovanej námietke podľa infozákona.
Potom sa spomína námietka v § 47 ods. 3, kde v jednom z náležitostí rozhodnutia je, aby sa v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uviedol okrem iného aj o tom, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania. To opäť, opäť nám nedáva, napríklad na rozdiel od odvolania nám to nedáva žiadny, žiadny návod.
No a potom tu ešte máme námietku v § 76, ktorá je súčasťou spoločných ustanovení k výkonu rozhodnutia. Výkon rozhodnutia zase tiež nie je niečo, čo by, čo by sa týkalo situácie, ktorú popisujete. Tam sa to spomína na štyroch miestach.
A potom naposledy sa spomína námietka v § 80 ods. 2. Paragraf 80 ods. 2 sa týka vymáhania nepeňažných plnení.
Čiže ani na jednom mieste, kde sa v správnom poriadku spomína námietka, tak to nie je použiteľné na tú námietku, ktorú navrhujete vy, a, samozrejme, vy môžte zaviesť nový inštitút, inštitút námietky do zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ale ak má byť funkčný a efektívny, tak by mal byť aj nejakým spôsobom upravený. Lebo to, čo nie je upravené napríklad vo vzťahu k odvolaniu v zákone o slobodnom prístupe k informáciám, áno, odvolanie je inštitút, ktorý pozná správny poriadok a pomerne podrobne ho upravuje.
Aj po schválení tej zmeny a po predložení toho pozmeňujúceho návrhu ostáva problematický už samotný ten fakt, že poskytnutie informácií bude podmienené zaplatením úhrady a dokonca zaplatením úhrady vopred. Jednak už tu pani poslankyňa Plaváková citovala z ústavy, ktorá hovorí o tom, že slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Čiže nie je tam ten dôvod, ktorý uvádzate vy, a ide o obmedzenie prístupu, prístupu k informáciám z dôvodu nezaplatenia, nezaplatenia úhrady. Je to problematické a na to upozorňuje aj VIA IURIS, o ktorej, o ktorej vyjadrenia, ktoré boli adresované aj poslancom, sa tiež vo svojom vystúpení budem opierať. Napríklad z rozsudku Krajského súdu v Bratislave, spisová značka 19 S 216/02 zo 14. novembra 2022, kde sa upozorňuje, že nie je možné obmedziť prístup k informáciám z dôvodu nezaplatenia úhrady. Tým, že, tým, že zavádzate, zavádzate toto ako nový dôvod, tak áno, môže to byť, môže to byť v rozpore, v rozpore s jej ústavou.
Zavádzate rovnako nový pojem „mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií", ktorý môže byť vágny, ktorý môže byť svojvoľne uplatnený a teda používaný povinnými osobami, ktoré sa chcú vyhnúť poskytnutiu informácie, lebo tak ako sú medzi žiadateľmi kverulanti, ktorí žiadajú o informácie, aby zaťažili povinnú osobu, sú takí, tak medzi povinnými osobami sú také povinné osoby, ktoré sa vyhýbajú poskytovaniu informácií, aj keď ide o legitímny záujem žiadateľa, ale hľadajú si zámienku, aby tú informáciu neposkytli. A ak to bude zadefinované takto vágne, tak dopadom toho, dôsledkom toho bude, že tie povinné osoby, ktoré sa chcú vyhýbať poskytovaniu informácií, budú mať ďalší spôsob, ako sa tomu vyhnúť.
Odvolávate sa na skúsenosť Českej republiky, ale aj v Českej republike táto úprava spôsobovala problém a trvalo istý čas, kým prostredníctvom judikatúru súdu sa dospelo k nejakému, k nejakému výkladu, lebo, samozrejme, že to bolo nadužívané povinnými osobami. A takáto úprava by mala byť vykladaná reštriktívne. Teda nie tak, aby reálne obmedzovala, obmedzovala prístup k informáciám, čo pri vami navrhovanej úprave hrozí, a navyše tam, ako to tu zaznelo a ako je zrejmé, tá slovenská, slovenská úprava aj je menej konkrétna a menej vykonateľná a menej naklonená alebo menej v rovno, dávajúca do rovnováhy práva žiadateľa a nejaké legitímne záujmy, záujmy povinnej osoby a je úplne vychýlená v prospech povinných, povinných osôb.
Vy hovoríte o tom, že povinné osoby sú zaťažené nejakými nadmernými žiadosťami, ktoré sú, ktoré sú príliš rozsiahle, ale z čoho to vyplýva? Máte vy nejakú analýzu, ktorá by to potvrdzovala? A to mimochodom veľmi podobné je to aj s tým pozmeňujúcim návrhom, ktorý pán poslanec Lučanský predloží a ktorý hovorí o tom, že lehota na vybavenie infožiadosti nebude osem pracovných dní, ale dvanásť pracovných dní, čiže o polovicu. Pozmeňujúcim návrhom predloženým v rozprave v pléne idete predĺžiť lehotu na vybavenie žiadosti o prístup k informáciám a opäť to zdôvodňujete tým, že tento návrh zohľadňuje objektívne zmeny vo fungovaní povinných osôb vyplývajúce z rastúceho objemu a rozsahu žiadostí o informácie v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám. S ohľadom na zvyšujúci sa počet a zložitosť sprístupňovaných informácií sa povinným osobám vytvára priestor na dôslednejšie, právne korektné a materiálne náročné spracovanie žiadostí, čím sa zamedzí formálnemu či povrchnému vybavovaniu žiadostí a zároveň sa predíde administratívnej preťaženosti povinných osôb, z čoho vyplýva, že rastie objem a rozsah žiadostí o informácie. Ak niečo takéto tvrdíte, tak predpokladám, že máte nejaké analýzy, nejaké štatistiky, ktoré by to potvrdzovali, že to nie je len nejaký váš subjektívny dojem. To som nemyslel vážne, samozrejme, že si myslím, že je to len váš subjektívny dojem a že žiadne takéto štatistiky, ktoré by tieto tvrdenia potvrdzovali, neexistujú. Že neexistujú ani vo vzťahu k návrhu zákona a neexistujú ani vo vzťahu k pozmeňujúcemu návrhu, ktorý, ktorý predložíte.
A už dnes, teda ostanem ešte chvíľu pri tom pozmeňujúcom návrhu, ktorý zaznie v rozprave, už dnes predsa existuje možnosť o ďalších osem pracovných dní predĺžiť, predĺžiť tú lehotu na vybavenie infožiadosti, lebo v situácii, keď je to náročné vyhľadať alebo, alebo poskytnutú informáciu, tak povinná osoba si môže predĺžiť lehotu na dvojnásobok. Čiže dnes je to osem nie kalendárnych, ale pracovných dní a ďalších osem pracovných po novom, ak bude schválený ten pozmeňujúci návrh, to bude dvanásť, dvanásť pracovných dní a osem pracovných dní, to je dvadsať pracovných, to je, de facto celý kalendárny mesiac bude mať povinná osoba na poskytnutie informácií, keď si, keď si to, keď si to predĺži. Opäť to považujem za neprimerané obmedzenie prístupu k informáciám, lebo niektoré povinné osoby postupujú tak, že ak je stanovená nejaká lehota, tak vybavujú tú žiadosť alebo iné podanie v posledný deň lehoty, nie hneď ako môžu, ale v posledný deň. A vy im, vy im ten priestor, vy im ten priestor rozširujete.
A ešte, to je, to je zase mimoriadne vtipné, to prezentujete, akoby to bolo vlastne v záujme žiadateľov, že čím sa zamedzí formálnemu či povrchnému vybavovaniu žiadostí a zároveň sa predíde administratívnej preťaženosti povinných osôb. Čiže áno, v zásade sa tvárite, že je to v záujme žiadateľov, že nedostanú informáciu najneskôr za osem, ale najneskôr za dvanásť, za dvanásť pracovných dní. To opäť asi nemyslíte úplne vážne. A dokonca sa tam tvrdí, že navrhované predĺženie lehoty by prispelo k efektívnejšiemu využívaniu dostupných administratívnych kapacít povinných osôb a umožnilo by, aby úhrada nákladov spojených s mimoriadne rozsiahlym vyhľadávaním informácií zostala aplikovaná len ako posledný prostriedok určený pre prípady, keď by vybavenie žiadosti výrazne presahoval štandardnú administratívnu záťaž.
Čiže problém podľa tohto tvrdenia ani nie je v tom, že zaberie to veľa času, aleže je krátka lehota. Čiže v zásade predĺži sa lehota na trojnásobok a netreba zavádzať, zavádzať úhradu. No ale tak to sa bije s tou argumentáciou, ktorá sa týka, týka samotného návrhu zákona, že je problém, že to zaťaží administratívne kapacity, lebo veď keď je niečo mimoriadne náročné, tak je to mimoriadne náročné aj keď je tá lehota, lehota dlhšia. Nerozumiem v čom, v čom by to, by to bolo menej náročné, ak by bola lehota dlhšia.
No a zaklincuvávate to, že navrhovaná úprava tak zároveň zohľadňuje legitímne záujmy povinných osôb aj žiadateľov a zabezpečuje rovnováhu medzi právom verejnosti na prístup k informáciám a potrebou ochrany efektívnosti výkonu verejnej správy. Žiadna rovnováha. Tá rovnováha je dnes a vy ju svojím návrhom zákona a aj tým pozmeňujúcim návrhom, ktorý predložíte, narúšate. Tá rovnováha sa vychyľuje, vychyľuje týmto návrhom výrazne v prospech povinných osôb a výrazne v prospech ich možností vyhnúť sa poskytnutiu, poskytnutiu informácií.
Tak ako, ako nie je jasné, čo ten, čo ten pojem mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií znamená, tak nie je jasné ani, akým spôsobom sa má postupovať podľa tej námietky, ktorá sa do návrhu dostane v prípade, že bude schválený pozmeňujúci návrh zo spoločnej, zo spoločnej správy. Akým spôsobom jednak bude definované to mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií a akým spôsobom bude stanovený ten poplatok, ktorý sa má za to zaplatiť. A ja viem, že všetko nie je možné napísať do zákona, to všetko nie je možné napísať do nejakého právneho predpisu, ale vy argumentujete Českou republikou a v Českej republike to nie je ponechané iba na zákon. V Českej republike to plnenie definuje alebo je obsiahnuté v nariadení vlády č. 173/2006 Z. z. o zásadách stanovenia úhrad a licenčných odmien za poskytnutie informácií podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Čiže ani tam to nie je dokonalé, samozrejme, ja nie som, nie som ani s tým úplne stotožnený, ale aspoň máte tam nejaký právny predpis, ktorý stanovuje úhrady a licenčné odmeny za poskytnutie informácií podľa, podľa zákona. V tej vami navrhovanej právnej úprave sa nepočíta so žiadnou vyhláškou ministerstva spravodlivosti alebo ministerstva financií alebo, alebo iným všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý by upravil spôsob určenia úhrady za poskytnutie informácií, ktoré je spojené s mimoriadne rozsiahlym vyhľadávaním týchto, týchto informácií.
No a je potrebné teda poukázať na to, že keď argumentujete českou skúsenosťou, tak ten český, česká, česká úprava je odlišná jednak tým, že je konkrétna a stanovuje postup a u nás ten postup nebude obsiahnutý ani v zákone o slobodnom prístupe k informáciám a ani v právnom poriadku, lebo, ako som už upozornil, ani v správnom poriadku nie je námietka nejakým spôsobom vymedzená. A v českom zákone o slobodnom prístupe k informáciám je vymedzené, akým spôsobom sa postupuje pri podaní, podaní sťažnosti proti postupu pri vybavovaní žiadosti o informácie, tam je viacej tých, tých spôsobov, akým, alebo teda viacej situácií, ktoré možno namietať prostredníctvom sťažnosti. Sťažnosť napríklad podáva u povinného subjektu do 30 dní, vy tam máte lehotu 7 dní, hej? Čiže žiadateľ má v českom systéme, na ktorý sa odvolávate, 30 dní na to, aby sa, aby sa odvolal a potom, potom sa o jeho postupe rozhodne. V našom má 7 dní, čo ani nie je že bežná lehota na odvolanie, je 7 dní na to, aby dal nejaké kvalifikované námietky alebo aby zaplatil to, čo si od neho povinná osoba vyžiada. Potom je v českom zákone opísaný postup, ktorý hovorí o tom, že tá povinná osoba do 7 dní buď sa teda stotožní s tým, s tou námietkou a zníži úhradu a vydá rozhodnutie alebo vydá rozhodnutie, teda zníži úhradu, alebo to predloží nadriadenému orgánu, a ten má potom 15 dní na to, aby rozhodol. Tiež je to naťahovanie času, ale dobre, je to, je tam nejaký postup. V tej, v tej našej úprave, alebo vašej úprave žiadna takáto lehota stanovená nie je. Navyše vy vyžadujete zaplatenie do 7 dní, v českej úprave sa hovorí, že to má byť zaplatené, myslím, že do 60 dní.
Čiže tam žiadateľ jednak má procesne upravený postup, alebo respektíve tie odvolacie orgány majú procesne upravený postup na rozdiel od vami navrhovanej úpravy, ale zároveň, zároveň tie lehoty sú nastavené vyváženejšie. V tom vašom návrhu má na úhradu alebo na podanie námietky 7 dní, v Českej republike 30 dní. U nás nebude, ak to bude, ak bude ten váš návrh schválený, nijako upravený postup odvolacieho orgánu, teda okrem toho, že ako rozhodne, ale nejaký procesný postup, napríklad lehoty, ktoré sú v tomto prípade veľmi dôležité, vôbec nebudú, nebudú upravené. A v Českej republike má žiadateľ 60 dní na to, aby zaplatil, asi nemá dôvod to naťahovať, ale dáva sa mu takáto možnosť, vami navrhnutom, navrhnutom procese má 7, aj keď tých 7 dní je vlastne na to prvé buď zaplatenie, alebo podanie námietky, ale teda predpokladám, že keď sa o námietke rozhodne negatívne, je odmietnutá nadriadeným orgánom, tak zasa má, zasa má 7 dní. Je to úplne nevyvážené a je to nastavené v prospech povinných osôb.
Keďže je devätnásť hodín a ja predpokladám, že ešte by som rád využil tých sedem a pol minúty, tak... (Rečník sa obrátil na predsedajúceho.)

Pani poslankyňa Plaváková, plne súhlasím s tým, že účelom tohto návrhu zákona je obmedziť prístup verejnosti k informáciám. Tá floskula o tom, že povinné osoby sú zaťažené nadmernými žiadosťami o informácie, ktoré sú príliš rozsiahle, je obľúbený argument, ktorý už roky používajú tí, ktorí sa snažia obmedziť prístup k informáciám. A som presvedčený o tom, že je to len zámienka. Nechcem spochybňovať, že existujú kverulanti, ktorí si žiadajú nezmyselné informácie, ktoré im nie sú nanič okrem toho, že obťažujú povinnú osobu, ale rovnako existujú povinné osoby, ktoré si neplnia svoje povinnosti a len si hľadajú zámienky, aby informácie neposkytli. Po schválení tohto návrhu zákona to budú mať ešte jednoduchšie.
Ten prvý pozmeňujúci návrh, ktorý je súčasťou spoločnej správy, ktorý pán poslanec Lučanský predložil na výbore, čiastočne vylepšuje ten návrh, lebo dáva do hry nejaký opravný prostriedok proti rozhodnutiu o spoplatnení prístupu k informáciám, ale nerieši to ten zásadný problém a myslím si, že je to veľmi nedokonalý nástroj, tak ako je navrhnutý, napriek tomu, že sa predkladatelia odvolávajú na právnu úpravu v Českej republike, nie je to porovnateľné, nie je to to isté, neposkytuje to žiadateľovi podobné záruky.
Ten druhý pozmeňujúci návrh, ktorý je na webe Národnej rady zverejnený pod menom pána poslanca Gašparoviča, zrejme ho prednesie pán poslanec Lučanský, ten pôvodný návrh nijako nevylepšuje, naopak, ešte ho zhoršuje a teda naťahuje, naťahuje lehoty o polovicu. O polovicu dlhšie budú mať, bude trvať sprístupňovanie informácií, ak to prejde.

Ďakujem pekne, pán kolega Baláž, to by zrejme potom banskobystrická nemocnica F. D. Roosevelta skončila bez zmluvy, pretože ani tá nevykazuje do eHealthu, tak ako nevykazuje takmer žiadna nemocnica do eHealthu, ale áno, treba v tom urobiť poriadok.
Namietam voči tomu nesúhlasu, ja si myslím, že by sme sa zhodli, pán kolega Baláž, v tom, aký má byť tok tých dát. Ja nenamietam, že majú byť uložené na konci dňa na nejakých serveroch, ktoré bude spravovať nejaká štátna organizácia, ale kto bude validovať tie dáta, že sú tam tie dáta v poriadku. Poviem vám to na príklade z iného filmu, ktorý sa volá, že Čakacie listiny. Ak budeme mať dnes platnú legislatívu o tom, ako sa zapisuje do elektronickej zdravotnej knižky, a to síce tak, že poskytovateľ vyšetrí pacienta a povie mu, že máš čakaciu dobu šesť mesiacov, o šesť mesiacov ťa zoperujem, a zapíše to do eHealthu, tak sa v elektronickej zdravotnej knižke objaví zápis, že o šesť mesiacov má pacient plánovanú operáciu, ale to môže byť hausnumero, pretože tú operáciu ešte musí validovať zdravotná poisťovňa, ktorá sa k tomu vyjadrí, schváli, neschváli, a až po schválení, neschválení tej zdravotnej poisťovne, či to vráti na prepracovanie, alebo nie, sa môžme baviť, že či je ten termín pravdivý, alebo nepravdivý. Preto hovorím, že ten postup, ten dátový tok má byť taký, že najprv sa spýtame zdravotnej poisťovne, či sú tie dáta v poriadku, a keď sú v poriadku, tak potom môžu byť do tej elektronickej knižky zapísané. Rovnako je to pri ePreskripcii. Najprv zdravotná poisťovňa validuje, či je v poriadku tá preskripcia, až potom to NCZI zapíše do tých registrov. Nie v opačnom garde, pretože NCZI nie je spôsobilé urobiť všetky tie revízne kontroly, ktoré robí zdravotná poisťovňa, a výsledkom bude, že bude NCZI zapisovať do elektronických záznamov hausnumerá a nepravdivé dáta. Preto hovorím, že ten tok tých dát má byť iný a zdravotná poisťovňa má byť tá, ktorá ich validuje, nie NCZI.