Videokanál klubu

Tak krásne ráno.
Na to, že hovoríme o zdravotníctve, je tu teda pomerne málo poslancov. Ja to vnímam nie úplne pozitívne, že všetci hovoríme, aké je to dôležité, a teda príde nás tu päť a pol, ale dobre.
Takže krásny deň, dámy, páni, pán minister, ja budem asi veľmi podobne hovoriť, ako hovoril Oskar. V prvom čítaní sme tento návrh zákona podporili podobne ako ďalšie dva návrhy zákona, lebo považujem zdravotnícky výbor a poslancov zdravotníckeho výboru za najviac konštruktívnych v tomto parlamente. Myslím si, že ten výbor komunikuje o zdravotníctve veľmi konštruktívne, pretože nám všetkým ide o to, aby to fungovalo lepšie. Zdravotníctvo nie je koaličné ani opozičné, je naše spoločné a ľudia, ktorí mu rozumejú, vedia, že tam treba robiť zmeny.
V návrhoch všetkých troch zákonov, ale aj v tomto, nie je žiadna zásadná reforma, to si zase nenahovárajme. Je to tzv. mierny pokrok v medziach zákona. Každý rok sa robí nejaká udržiavacia legislatíva, ktorá rieši problémy z aplikačnej praxe najrôznejšieho typu a charakteru. Keď sa zistí, že tam je nejaká zlá čiarka, bodkočiarka, niečo nie je doriešené, sú výnimočné prípady, kde sa kombinujú, niekoľko životných udalostí, a to sme neriešili v zákone, tak to sa opravuje. Niektorým konkrétnym ľuďom to konkrétne pomôže. Nie je to nič svetoborné, ale je to potrebné na kultiváciu tej legislatívy. Čiže toto je dôvod, pre ktorý som bol aj ja pripravený tento návrh zákona podporiť.
Ale, to, čo tu hovoril kolega Dvořák, rok mala pani Dolinková na to, aby napísala tento zákon. Rok sa na ministerstve pracovalo od rána do večera, možno Lojzo Hlina by mohol ísť nafilmovať, že či sa svieti aj v noci na ministerstve, či sa na tých zákonoch pracuje. Prišlo to do parlamentu, podporili sme to a potom bum-bác, pozmeňováky, pozmeňováky, pozmeňováky, kritika zo strany parlamentnej legislatívy.
A moja otázka znie, ako sa tá legislatíva na tom ministerstve naozaj pripravuje. Ja rozumiem, že ste neboli na ministerstve vtedy, ale teraz už na ministerstve ste, a teraz by ste sa už mohli pán minister pozrieť na to, ako sa tá legislatíva na ministerstve reálne pripravuje. A dám vám, je to taký môj zvyk, veľa nevyžiadaných rád, že nemáte tam poriadok na tom ministerstve. Ja viem, máte GTSU, ktorý je na rodičovskej dovolenke alebo takmer rodičovskej dovolenke, ale v tej budove vám nefunguje interná komunikácia a viem o tom dosť.
Nefunguje súlad medzi vecniarmi, ktorí vedia, čo treba do zákona napísať, a legislatívcami, ktorí to do toho zákona majú napísať. Niekedy si tie zákony píšu tí vecniari, ktorí nemajú legislatívnu skúsenosť. Niekedy si tie paragrafy píšu právnici, ktorí nemajú tú vecnú podstatu, a výsledkom je, že nám prichádza torta, ktorú ozdobuje psíček a mačička. Každý si tam dá to, čo si myslí, že tam má dať, akurát nepozná tie náväznosti, čo urobí, keď zmení jeden paragraf, však to má dôsledky v iných zákonoch, veď to je navzájom prepojený živý organizmus. Nie všetci vecniari poznajú tú legislatívu tak dobre a tí legislatívci nepoznajú dobre tú vecnú podstatu. Výsledkom je chaotický spôsob prípravy legislatívy na ministerstve zdravotníctva.
Toto je, že konštruktívna kritika, toto by ste mali so svojím GTSU, teda generálnym tajomníkom služobného úradu, prebrať, zabezpečiť tú internú komunikáciu a nastaviť procesy, aby sedel vedľa seba legislatívec a vecniar a štvorručne ako na klavíri písali tú legislatívu. Osobne som to zažil pred dvadsiatimi rokmi, keď som s Rudom Zajacom pripravoval, som sa podieľal na reforme zdravotníctva s pani doktorkou, vtedy tam robila pani doktorka Martincová. Som si odsedel, že stovky hodín vedľa nej, až mňa išlo, mrle ma išli zožrať, lebo ona mi kládla neustále tie právnické otázky. Joj, ale toto má také dosahy, onaké dosahy, hentaké dosahy.
K návrhu tohto zákona máme v dôvodovej správe, citujem, k bodu 36 ustanovenia o postupe v prípade chybného oznámenia zdravotnej poisťovne pri vykázaní počtu poistencov, za ktorých platí poistné štát, už boli súčasťou znenia zákona do 31. decembra 2023, kedy z dôvodu pochybenia pri poslaneckom návrhu došlo k ich vypusteniu, takže sa to opravuje. My sme tu majstri sveta vyrábania pozmeňovákov, ktorými pokazíme legislatívu, a potom opravujeme pozmeňováky, ktoré sme nechceli takto sformulovať. Neviem, ako inak to mám povedať: „Takto sa to, do psej matere, nerobí!“ Dajme si na to možno viac času, posuňme to o týždeň, o mesiac, sadnime si k tomu, ale nemôžme zákonom opravovať predchádzajúci zákon, ktorým sme vytvorili problém. Takto sa to, prosím, nerobí.
Možno by bolo fajn, keď už máte takto, a predpokladám, že možno aj kolegovia z ďalších opozičných strán vyjadria tú podporu, keď už máte takto vľúdne naladenú opozíciu, ktorá chce o tých veciach konštruktívne debatovať, že by sme mohli mať k tomu akože aj debatu, o tých, o tých veciach, ktoré sa sa do tej legislatívy píšu, nielen na tom výbore, ale možno aj v nejakom priateľskejšom kruhu. Všetkým nám ide o to isté, pán minister. Všetkým nám ide o to, aby ten rezort fungoval lepšie.
No, čo je vecná podstata tohto zákona? Ako som povedal, mierny pokrok v medziach zákona. Hromada vylepšení, e-prehliadky budú lepšie, keď sa urobí pri prihláške do poisťovne nejaká chyba v písaní, tak už to nebude treba hodiť do koša a prepracovávať. Keď bude mŕtvy darca, nemáme vyriešené, že keď mŕtvy darca pri transplantácii daruje orgán, takže akým spôsobom sa to má hradiť, keďže mŕtvy darca už nie je poistenec, keďže to už nie je zdravotná starostlivosť v tej chvíli. Okej. Akože nič svetoborné, ale dôležitá, dôležitá vec.
Možno, možno najvýznamnejšia, spoločensky najvýznamnejším dopadom je zmena prístupu k neplatičom a ľuďom bez domova. To považujem za užitočný sociálno-zdravotný prístup k tejto téme. Nie je to všeliek, to čo je tu napísané v tomto zákone, že aj ľudia bez domova, a teda bez ľudia, ktorí nie sú platičmi poistného, že budú mať väčší nárok na prístup k zdravotnej starostlivosti, než ho mali doteraz, lebo sme ich trestali, ale nevyrieši to všetko, čo by sme mali urobiť, ale to už nie je otázka zákona o poist... 580, ale zákona možno o zdravotnej starostlivosti. Nám chýbajú zdravotnícke zariadenia, ktoré by sa špecializovali na túto cieľovú skupinu. Zatiaľ to nahrádzajú či už charity, ktoré si vytvárajú takéto účelové, účelových poskytovateľov, ja neviem, v Bratislave Svätá Alžbeta napríklad, ale nevedia na to dobre fundreisovať peniaze, keďže to nie je dobre, dobré, dobre hradené. Sú ľudia, ktorí chcú pomáhať, potrebujú na to možno nejaký inštitucionálnu... podklad, ktorým by sme zmiernili tie problémy, ktoré sa týkajú ľudí bez domova a ich prístupu k zdravotnej starostlivosti, aby sme ten problém nepresúvali len na tie urgentné príjmy a na tie pohotovosti a na tie záchranky, lebo to je, aj keď im to vyčísľujeme, že je to málo percent relatívne, je to pomerne zásadná suma a znedostupňujeme tým tieto služby iným pacientom, ktorí ich možno potrebujú viac.
Čiže poďme predchádzať tým problémom, len nemáme na to žiadnu zatiaľ zdravotnú stratégiu, ako predchádzať tomu, aby nám chodili ľudia bez domova záchrankami na urgenty. Dajme im nárok, že to môžu mať preplatené, ale hľadajme tú cestu. Som veľmi pripravený o tomto debatovať, myslím si, že tu je dobré sa spojiť so samosprávami, ktoré majú ďaleko bližšie k tomuto typu problémov, napríklad Bratislavský kraj by určite nejakým spôsobom dokázal na podpore tejto témy pracovať. Koniec-koncov, tých ľudí bez domova je tu asi najviac v Bratislave.
Veľmi sa teším, ja už som to povedal aj v rozprave k prvému čítaniu, mŕtve duše v úrade pre dohľad. Chápete, že my tu máme päť miliónov ľudí a v Centrálnom registri poistencov nám lietajú tisícky, nieže jednotky alebo desiatky, ale tisícky ľudí, ktorí dávno už neexistujú, nie sú medzi nami, niektorí sú možno 30-50 rokov mŕtvi a tisícky takýchto ľudí nám straší v registri, že sú poistenci, že sú poistenci Všeobecnej zdravotnej poisťovne, dokonca, dostávajú dokonca vo Všeobecke za nich zaplatené ako za poistencov štátu za týchto mŕtvych ľudí, vstupuje to do prerozdelenia, to znamená, Všeobecka si z toho odnáša, odnáša najviac peňazí a neexistuje tá autorita, ktorá by povedala, že prepáčte, ale tento 130-ročný človek už naozaj, naozaj nie je medzi nami, za posledných 30 rokov nemáme evidenciu o čomkoľvek, že by dostal zaplatený dôchodok, že by bol u svojho lekára a tak ďalej. Asi je mŕtvy. Keby nebol, tak je v Guinnesovej knihe rekordov. Hej, a takých ľudí tam máme, že tisícky. Nechápem, jak je možné, že sme sa dostali k tomu, že to nebolo prečistené. Teraz táto legislatíva navrhuje, že sa to, že sa to dá prečistiť, že môžme týchto ľudí vyškrtnúť z toho zoznamu a nebudú nám kaziť či už štatistiky, alebo toky peňazí. Čiže toto je vec, ktorú podporujem, je to SaS-ka, ktorá na to minulý rok upozornila, som rád, že sa toto upravuje.
Nadmerné prepoistenie. (Povedané s dlhým povzdychom.) Bola to taká téma, že, že zdravotné poisťovne naberajú svoje kmene najmä v marginalizovaných rómskych komunitách a každý rok. Jeden rok je to Dôvera, ďalší rok je to Union, ďalší rok je to Dôvera, zase je to Union a ten maklér na tom zobere nejakých 5, 10, 15, 20 eur a systém funguje, rómski pacienti sú veľmi výhodní, keďže ich schopnosť a ochota a možnosť cestovať za drahšou zdravotnou starostlivosťou do okresného mesta, krajského mesta, ísť na, na jednodňovku, užívať biologickú liečbu a podobne, je blízka nule, takže ich zdravotná starostlivosť je možnože lokálny všeobecný lekár, však kapitácia, lieky, ak sú s doplatkom, tak si ich asi ani nevyberú a možno nejaká záchranka, ale tá je platená stand-by platbou, takže pacienti z týchto komunít sú nákladovo efektívni pre poisťovňu, to znamená, oplatí sa tuná loviť v týchto vodách. No áno, aj analýza ministerstva financií ukázala, že takéto praktiky tu boli, keďže tu tá motivácia je zrejmá, no len medzitým sa stalo toľko, že zdravotné poisťovne sa dohodli medzi sebou, že toto už nebudú medzi sebou tolerovať, že budú platiť maklérom za takéto veci. Jediný, kto to začal robiť v poslednej dobe, bola Všeobecná zdravotná poisťovňa.
A akým spôsobom odradiť poisťovne, aby toto robili? No tak sa to zahrnie do prerozdeľováku. Poistenci, ktorí sú často prepoisťovaní, berie sa tam, myslím, posledných sedem rokov do úvahy, budú zohľadňovaní v prerozdelení. To znamená, je to prediktor budúcich nákladov, často tí častí prepoisťovači nemajú také náklady ako tí menej častí prepoisťovači. Ja to vnímam pozitívne. Je to zveľaďovanie a kultivovanie prerozdeľováku. Škoda, že tu nie je kolega Matovič, to jemu by som povedal, že máme fakt dobrý prerozdeľovací mechanizmus. Minule mi povedal, že nie, že na prerozdeľováku zarábajú všetci okrem pacientov.
No, veľmi sa mi páči tiež zníženie byrokracie, elektronickú péenku už nebude potrebné hlásiť, že zamestnávateľ bude musieť hlásiť do poisťovne, ale že to pôjde cez NCZI, zníženie byrokratickej záťaže vítame ako SaS-ka v rámci regulácie tohto prostredia. Myslím si, že bude debata, kolegovia z KDH sa budú chcieť vymedziť, ale ja, mne to rovno to komentujem, mne to nevadí, že agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti budú môcť ošetrovať ľudí bez domova bez toho, aby k tomu bol príkaz, teda odporúčanie od všeobecného lekára vzhľadom na to, že tí ľudia bez domova nemajú nielen domov, ale ani toho všeobecného lekára.
Chcem však ešte na záver tohto vstupu spomenúť to, čo sme tu, čo tu myslím, že kolega Majerský otvoril, a to je ten LOZ, lebo prídu pozmeňováky, ešte sme ich nepočuli a našťastie sú už na webe, tak som si ich letmo prezrel. Opäť, takto sa tá legislatíva na poslednú chvíľu nerobí. Budem veľmi zvedavý, aké dáte vy k tomu vysvetlenie, lebo teda zmätočné informácie od odborárov, čo vlastne chcú, teraz neviem, lebo keď sa im to splní, tak povedia, že to vlastne nechceli. (Reakcia navrhovateľa.) Ja viem (povedané so smiechom), ale tak budem to chcieť nahlas počuť od vás, pán minister.
Píše sa tu, že LOZ má byť... nie takto doslovne, zástupcovia odborárov, odborových organizácií pre zdravotníkov majú byť zastúpení v riadiacom výbore pre DRG. (Ruch v sále.) A ja si myslím, že toto nie je rola odborárov. Odborári nemajú čo tvoriť zdravotnú politiku takýmto spôsobom, že budú v orgáne, ktorý rozhoduje o technických veciach v rámci DRG, lebo potom urobím veľmi jednoduchý krok ďalej. Prečo nie sú odborári v kategorizačnej komisii pre lieky? Prečo nestanovujú úhrady za lieky? Prečo nestanovujú úhrady za dietetické potraviny, zdravotnícke pomôcky? Prečo nie sú odborári na vláde? Neviem, prečo nemajú kreslo, aby schvaľovali iné zákony a vyhlášky a nariadenia vlády a podobne, ktoré, ktoré prechádzajú vládou? A vlastne prečo nesedia tu? Prečo nešli do volieb, prečo nedostali 5 % alebo viac a netvoria nejakú vládnu koalíciu alebo opozíciu?
Ako kam chceme pustiť nátlakové skupiny zvonku, ktoré nemajú toto vo svojej kompetencii?! To už sa naozaj môžu vyjadrovať, vyjadrovať ktokoľvek k čomukoľvek? Ja to považujem za úst... za zbytočný ústupok, neviem, možno povedia, že to už požadovali, neviem, či budú sa hlásiť k tejto požiadavke, ale ja si nemyslím, že by odborári mali byť členmi DRG. Chápem, nechcete im zvýšiť platy, tak im ustupujete na všetkých iných frontoch, ale... oni sa vám za to nepoďakujú (povedané so smiechom), už to počujete, že vďačnosť od nich nikdy nebudete počuť, oni budú tie požiadavky stupňovať salámovou metódou, až, až neviem, kam sa, kam sa dostaneme. Čiže s týmto pozmeňovákom mám zásadný problém a nie som úplne presvedčený, že budem, možno to bude pre mňa šou stopér, aby som podporil tento návrh zákona.
Druhá zmena, ktorá sa tu navrhuje v tom pozmeňováku, ktorý má prísť v pléne, je, že konsolidované zmluvy. To je tiež vraj teda požiadavka odborárov, aby sa dali ľahšie čítať zmluvy medzi poisťovňami a poskytovateľmi, tak majú byť v konsolidovanej verzii zverejňované, aby sa dali lepšie čítať, dobre. Nehovorím, že to je hlúposť. Musím úprimne povedať, že aj ja keď pozerám na zmluvy na webe a chcem sa pozrieť, že čo dnes platí medzi daným poskytovateľom a danou poisťovňou, tak sorry, ale to je že vyššia matematika pre jadrovú energetiku možno, lebo tam sú dodatky, tam to musíte čítať v kontexte, čo s čím súvisí, tam je dodatkov 30, nie je to jednoduché, čiže rozumiem, že na sprehľadnenie a zvýšenie transparentnosti v sektore to môže byť užitočné. Oceňujem v tom pozmeňováku, že to nebude potrebné robiť úplne so všetkými zmluvami. Pre tie zmluvy, ktoré sú že drobnejšie, menšie, menšie ako 1 mil. eur za rok, kde to nehrá až takú finančnú rolu, tak tam to nebude potrebné robiť, lebo to je finančne naozaj náročné, konsolidovať tie zmluvy, to niekto musí robiť na strane tej poisťovne. A teda fakt máme dosť peňazí v zdravotníctve na to, aby sme platili takúto byrokraciu? Takže tento pozmeňovák napríklad, že oceňujem, ale vôbec neoceňujem tú, tú skutočnosť s tými, s tými LOZ-ákmi a ich účasťou na DRG.
Pán minister, toto je zatiaľ ten najmenej problematický z týchto troch zákonov, ktorý tu dnes máme, takže moja, môj prejav sa už chýli ku koncu. Je to mierny pokrok v medziach zákona. A nepáči sa mi, akým spôsobom sa robí legislatíva.
Pevne verím, že to, čo už budete držať pod krkom vy od prvého... od prvej chvíle, bude procesne upratanejšie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem.
Potvrdzujem. Bol som svedkom tohto incidentu a videl som pána Pročka, ako tam vrieskal na pani poslankyňu, ktorá mala dve malé deti v aute, ako zmyslov zbavený pavián. A som pripravený o tom, samozrejme, aj svedčiť, keď to bude potrebné, pred daným výborom alebo kdekoľvek sa to bude vyšetrovať, takže som presvedčený, že aj tie kamery dokážu, že pán Pročko je psychopat a správal sa ako psychopat a v živote sa takto k ženám správať nemá.
Ďakujem. (Dlhotrvajúci potlesk.)

Ďakujem pekne.
Ja by som sa chcela zastať pani poslankyne Puškárovej. V tomto prípade je jedno úplne, či je koaličná, opozičná, akákoľvek poslankyňa, žena, muž, je to jedno, takéto správanie nie je namieste. Viem od kolegu Juraja Krúpu, že tento incident sa stal. Viem, že sa jej zastal. A ďakujem Jurajovi za to, však on to potvrdí sám.
A chcem potvrdiť, že mne sa takýto istý alebo veľmi podobný incident s pánom Pročkom stal asi 1,5-2 roky dozadu, kedy na mňa bliakal pri aute (potlesk), oprel ma oňho, nevedela som do auto nastúpiť, napchal mi tam hlavu, musela som s emóciu sebe vlastnou naňho nakričať a doslova ho vytlačiť z auta. Ten človek je psychopat a treba pochopiť, že pokiaľ máme takýchto ľudí v opozícii (potlesk), pokiaľ máme takýchto ľudí v opozícii, tak len pomáhajú súčasnej koalícii a opozícia potom nemôže byť silnejšia.
Ďakujem. (Reakcia z pléna.)

Ďakujem veľmi pekne.
A čo sa týka tohto uznesenia, toto uznesenie sa vyslovene zameriava na to a vlastne upozorňuje na tie hrozby, ktoré prichádzajú z východného vektora od našich hraníc, kde sme svedkami toho, že tu máme vmiešavanie sa cudzích mocností do nášho diania, či už politického, bezpečnostného alebo aj ekonomického. Často sa im hovorí, že sú to vplyvové operácie alebo operácie prostredníctvom... psychologické operácie prostredníctvom dezinformácií alebo hybridné operácie a tak ďalej.
Máme a sme svedkami toho a videli sme ich v niekoľkých správach našich spravodajských služieb, že tie najsilnejšie prichádzajú, samozrejme, z Ruskej federácie. Všeobecne aj v rámci Európskej únie a NATO panuje v tomto zhoda, že táto hrozba tu je a naďalej sa rozvíja. Teraz najnovšie sú to aj rôzne diverzné aktivity a podobné, ktoré majú ohrozovať aj našu kritickú infraštruktúru.
Čo je ale dôležité a nemali by sme na to zabúdať, že tu máme aj iných aktérov, ktorí sú aktívni v rámci Európy a dlhodobo sa snažia získať vplyv, tak aby mohli ovplyvňovať či už vnútropolitické dianie, ale najmä dianie v inštitúciách, ako je Aliancia alebo ako je Európska únia, a takým... a spôsobom, kde sa snažia získavať vplyv aj u jednotlivých členov, alebo teda v členských krajinách týchto inštitúcií alebo organizácií.
Čína sa aj v minulosti snažila získavať tento vplyv, prostredníctvom rôznych aktivít. Boli sme toho svedkami napríklad v rámci tzv. Iniciatívy 17+1, ktorá sa potom zmenšovala, bola 16+1 a tak ďalej, kde jednotlivé krajiny, ktoré boli v tejto iniciatíve, mali tú skúsenosť s Čínou, že jednoducho tie jej sľuby, tá spolupráca a tie investície, ktoré boli sľubované, neboli napĺňané. Zároveň ale tie skúsenosti, ktoré mali a získali, bolo to, že tie ekonomické investície boli častokrát spojené aj s presadzovaním bezpečnostných záujmov Číny, alebo resp. aspoň vplyvových aktivít prostredníctvom vytvárania rôznych štruktúr, či už fiktívnych, resp. policajných staníc reálnych alebo nelegálnych.
Takisto sa snažili mať vplyv aj na budovanie tzv. kritickej infraštruktúry v daných krajinách.
My, ako predkladatelia tohto uznesenia, či už sú to predstavitelia KDH, PS alebo SaS, my neodmietame ekonomickú spoluprácu s Čínou ako takou. Veď sme si plne vedomí toho, že Čína je dôležitý obchodný a ekonomický partner aj pre Európu, kde jednoznačne je potrebné mať na zreteli aj tie bezpečnostné záruky, resp. tú stránku bezpečnosti ako takú, ktorú Čína častokrát sa snaží zneužiť.
Zámerom tohto uznesenia je práve upozorniť na toto, že podľa skúseností, ktoré majú iné krajiny, či je to Poľsko, či je to Čierna Hora, či sú to iné krajiny na Balkáne, či je to Bosna Hercegovina, ktoré majú čínske investície, tie sú často sprevádzané potom nielen s dodatkami k zmluvám a častému predražovaniu a potom aj zásadnému vplyvu na dianie v týchto krajinách prostredníctvom investícií do kritickej infraštruktúry, ale, samozrejme, aj predražovaniu a potom vytváraniu aj určitých buniek, ktoré majú mať na starosti práve bezpečnosť či už tých firiem, ktoré z Číny prídu, alebo potom mať za úlohu rôzne spravodajské aktivity v daných krajinách.
Videli sme, že sú krajiny, ako je napríklad Taliansko, ktoré dokonca podľahlo takémuto čínskemu vplyvu a podpísalo zmluvu o bezpečnostnej spolupráci s Čínskou republikou, kde Čína presvedčila Taliansko, že vzhľadom na rastúci počet turistov z Čínskej republiky a s tým spojené aj problémy bude vhodné pre Taliansko, aby otvorila policajné stanice, kde bude spoločne s talianskymi policajtami hliadkovať aj čínsky policajt, alebo čínski policajti, ktorí by mali ako dohliadať na čínskych turistov.
Samozrejme, že máte aj čínsky organizovaný zločin a podobné veci, kde sa ponúkali, že budú pomáhať pri odhaľovaní tohto čínskeho organizovaného zločinu. Zhruba po asi siedmich alebo ôsmich mesiacoch Taliani pochopili, že ten účel, ktorý mali plniť tieto policajné stanice, tak ten neplnili. Plnili skôr spravodajský charakter dovnútra a navonok, to znamená, že pôsobili ako poriadková polícia pre Číňanov, ktorí sa pohybovali v Taliansku, takisto pre čínsku komunitu v Taliansku, snažili sa ich ovplyvňovať, snažili sa ich zastrašovať a zároveň robili aj spravodajskú činnosť pre Čínu ako takú, ktorá vlastne bola vyslovene zameraná na spravodajské aktivity na získavanie informácií a podobných záležitostí.
Ale to nie je nič nové. Pamätáme si aj na krízu napríklad covidovú a podobnú, kde Rusko sa tiež ponúklo Taliansku pomôcť. A Taliansko potom asi po mesiaci vypovedalo ruskú pomoc a poslalo ich naspäť domov, pretože nič iné nerobili, len spravodajskú činnosť.
Máme tu ďalšiu krajinu a tou je Maďarsko, ktoré si takisto rozhodlo ísť podobnou cestou a podobnými skúsenosťami v podstate ako Taliansko s tým, že Taliansko túto zmluvu vypovedalo (povedané so smiechom), tak Maďarsko sa zatiaľ snaží, snaží sa budovať tieto policajné stanice. Dokonca vníma Čínu ako strategického investora, ktorý má tam budovať kritickú infraštruktúru, že teda tú rýchloželeznicu zo Srbska a majú tam rôzne investície a tak ďalej, ktoré sa nakoniec ukazujú ako nie tak efektívne a nie tak ziskové pre Maďarsko, ako pôvodne plánovali.
Dokonca Čína má aj ten zvyk, že v podstate nerada dodržuje pravidlá Európskej únie, čo sa týka trhových mechanizmov a podobných záležitostí alebo zmluvy so subdodávateľmi, či už lokálnymi, alebo európskymi. Viac-menej je to tzv. kontajnerový systém, že v kontajneroch si donesú v podstate všetko aj so svojimi bezpečnostnými pracovníkmi, so strojmi, kuchármi a kompletne. Čiže tí subdodávatelia častokrát sa k týmto, k týmto kontraktom nedostávajú, a keď sa dostávajú, tak nie sú... nespĺňajú všetky štandardy, na ktoré sme zvyknutí v rámci Európskej únie.
Čiže sú tu jednoducho tieto skúsenosti, ktoré tu máme. Ale to nie sú len skúsenosti z Európy, ako napr. Čierna Hora, ktorá si nechala postaviť diaľnicu a ktorá ešte ani v podstate nie úplne dokončená, ale zadlžila sa tak, že v podstate ju z vlastného rozpočtu nevládze splácať, a požiadala Európsku úniu o pomoc, aby jej pomohla splácať tie dlžoby, ktoré vznikli.
Takisto tu máme napríklad Poľsko, ktoré malo niekoľko projektov s Čínou, ktoré nakoniec po týchto skúsenostiach, keď zistili a mali tie prvé skúsenosti s Číňanmi, ktorí síce prišli a povedali, že to postavia lacnejšie, a začali potom postupne prichádzať s ďalšími dodatkami k zmluvám, zistili, že vlastne ich to vyjde oveľa drahšie, tak tieto zmluvy s nimi vypovedali.
Ale stačí sa pozrieť do Afriky, stačí sa pozrieť do Ázie, stačí sa pozrieť na Srí Lanku, ako tá skrachovala. Stačí sa pozrieť na Papua Novú Guineu. Všetky, všetky tieto záujmové a vplyvové aktivity do kritickej infraštruktúry a podobne, ktoré Čína vykonáva, naozaj častokrát končia tak, že tie krajiny majú potom problémy sa potom vyplatiť z tých dlhov, ktoré im spôsobujú.
Čiže toto uznesenie je vyslovene o tom, aby sme sa vyvarovali takýchto chýb, ktoré už iné krajiny urobili. Ešte raz, nie je to proti rozvoju obchodnej spolupráce, ktorá ale musí byť vzájomne výhodná a musí vychádzať, samozrejme, aj z našich národných záujmov, aj bezpečnostných záujmov, ktoré by sa nemali krížiť práve so záujmami toho, tej inštitúcie alebo organizácie, ktorými sme členmi, či už je to Európska únia alebo Aliancia, aby sme tak nenarúšali a nestali sa už viac nedôveryhodným partnerom, akým sme alebo ako je vnímané napríklad Maďarsko. Takže toľko.
Preto toto uznesenie je výzva všetkým, aby sme sa vyhli takejto potencionálnej spolupráci s Čínou v oblasti bezpečnosti a v oblasti spravodlivosti, kde, samozrejme, Čínu nemôžeme považovať za krajinu, ktorá rešpektuje ľudské práva a hodnoty ako my, len preto, lebo si myslíme, že budeme mať z toho väčší ekonomický zisk, takže myslím si, že každý, kto úplne normálne uvažuje a má na srdci záujmy Slovenska, bezpečnostné, ekonomické a tak ďalej, by nemal mať s týmto uznesením žiadny problém.
Ďakujem, to je z mojej strany všetko.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Tento návrh uznesenia sme pripravovali ešte v rámci spolupráce v opozícii. Niekedy koncom septembra, ktorý sme predkladali ako také malé memento toho, že čo vlastne všetko prináša so sebou aj tie, tie úskalia možnej spolupráce s Čínskou ľudovou republikou, a chceli sme o tejto téme diskutovať ešte pred cestou vládnej delegácie do Číny. Napriek tomu, že sa tento zákon, alebo teda to uznesenie na program dostalo až teraz v decembri, šupito len tak zhruba dva a pol mesiaca s oneskorením, tak si myslím, že je ešte stála aktuálny, pretože tie hrozby sú stále aktuálne.
Ja by som sa teda potom k tomu uzneseniu rád aj prihlásil ako prvý do rozpravy.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Kolegyne, kolegovia, tak a ako som hovoril, tak, prosím, treba vnímať tieto moje tri zákony, ktoré predkladám akoby jeden celok. Čiže keď mi bolo pri sviatkoch akoby vyčítané, že, samozrejme, základným problémom Slovenska je produktivita, absolútne súhlasím. Efektivita, produktivita to spolu súvisí. Keď si efektívnejší si produktívnejší. Čiže ale to chcem povedať, že, samozrejme, v danom návrhu zákona sa produktivita neriešila, a, a preto hovorím, že teraz pri návrhu tohto zákona vlastne sa už aj bavíme o efektivite, napr. efektivite fungovania štátu, lebo to je tiež veľmi dôležité, a preto prosím vnímať ako, ako celok. Čiže, samozrejme, každý ten z troch zákonov, ktoré som predkladal, má svoje akoby cielenie a má svoje vplyvy.
No, takže teraz vlastne ale už sa posúvame, a teda predkladám tzv. daňovú brzdu. Je to vlastne rozšírenie zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý teda stráži vlastne naše verejné financie, ktorý stráži politikov, stráži nás, a hlavne teda ale, samozrejme, vždy koalíciu, ktorá rozhoduje o používaní peňazí daňových poplatníkov, pretože my tu, aj to je možno také smutné, že my tu hovoríme o verejných financiách. Sú krajiny, ktoré pojem verejné financie nahrádzajú pojmom tax payers money, čiže peniaze daňových poplatníkov. Toto majme vždy, musíme mať na pamäti. My nemáme žiadne peniaze, s ktorými sa tu my hráme, že a tam pomôžeme, tam pomôžeme. Nie. To sú občania, ktorí sa vzdali v prospech štátu financií, časti svojich príjmov a štát je povinný efektívne, hospodárne ich spravovať a míňať.
No a sú také tri piliere. Jedným je vlastne dlhová brzda. To nám funguje už od samotného roku 2011, kde teda štát, proste je stanovená nejaká výška. Tá cieľová hodnota je výška dlhu 50 % oproti hrubému domácemu produktu, a ak sa to nedodržiava, tak sú nejaké proste sankčné pásma a vláda... (rečník si odkašlal) a je povinná teda proste potom nejaké sankcie plniť. Hej? Tam je až pod to, že vláda musí napríklad požiadať o vyslovenie dôvery, takže to je jedna noha, jeden pilier.
Na konci minulého volebného obdobia bol zavedený druhý pilier, tu sú výdavkové limity. To je proste ďalší parameter, ktorý teda neumožňuje vláde míňať nad určitú hranicu, je veľmi zložitý výpočet, ktorý definuje, definuje tieto výdavkové limity, a teda hovorí, že koľko teda môžu byť výdavky verejnej správy, aby vlastne sme sa všetci správali hospodárne k peniazom našich daňových poplatníkov. To je druhý pilier. Tieto teda máme. Môžeme sa baviť o tom, že či by mohli byť nastavené lepšie, funkčnejšie. Tá debata, samozrejme, je legitímna a dokonca aj potrebná.
No a je tretí pilier. A to teraz vidíme, že čo sa stalo. My sme to predkladali aj v minulom volebnom období, skutočne nemalo to podporu. Bohužiaľ, nemalo. Ani v strane alebo v hnutí OĽANO a je to veľká škoda, pretože keby sme sa vtedy boli dokázali dohodnúť na daňovej brzde, tak dnes by nemohol ten rozpočet vyzerať takto, ako vyzeral, kedy celá konsolidácia sa vlastne preniesla len na plecia občanov, daňových poplatníkov, takže toto vlastne len ukazuje ten vývoj vlastne, že aj tento tretí pilier je extrémne dôležitý, pretože ono je to úplne prirodzené. Keď teda zákon neumožní, neumožní politikom sa nad nejakú mieru zadlžiť a nad nejakú mieru proste vynakladať, proste že je tam ten výdavkový limit.
No, tak vlastne ten únik je do toho, že musíte vybrať viacej od občanov a potom už môžete minúť viacej, hej? A toto vybrať viacej od občanov sa dostalo do absolútneho extrému práve včera schváleným rozpočtom, kedy štát sa rozhodol vybrať od občanov medziročne o 22 % viacej. To je, akože to je brutálne proste! To je, to je číslo, ktoré je podľa mňa nedosiahnuteľné, a keď bude dosiahnuteľné, tak jednoducho s obrovskými devastačnými dôsledkami pre celú produktívnu časť ekonomiky a pre každého jedného občana – starého, mladého, chudobného, bohatého, všetkých.
No a preto, preto teda tento návrh zákona, ktorý, ktorý teda nastavuje parametre, nastavuje parametre teda toho, ako môže vlastne, koľko maximálne môže štát vyberať daní. Ten základný parameter je, že je to nejaké číslo, nejaká hodnota voči celkovému ročnému hrubému domácemu produktu, aké vysoké tie dane môžu byť. To znamená, zasa napasujem to na tú realitu. Jednoducho vláda si nemôže povedať, že si pretlačí zákony, ktoré jednoducho zvýšia dane, zvýšia poplatky, zvýšia odvody a jednoducho vlastne budú občania platiť nad nejakú mieru, takže preto daňová brzda, no.
A prečo teda daňová brzda? Pretože vysoké daňové zaťaženie má jednoznačne negatívny dopad, samozrejme, už na podnikateľské prostredie, čo ruší alebo znižuje tvorbu pracovných miest, obmedzuje prístup jednotlivou k ekonomickým príležitostiam. Takisto to vysoké daňové zaťaženie, už som to tu dnes rozprával, proste odrádza podnikateľov od investícií, či už domácich, alebo vonkajších, odrádza ich od tvorby nových hodnôt, od expanzie, pretože jednoducho zvyšuje náklady na podnikanie.
No a v krajinách s nižšími daňovými sadzbami sa podniky častejšie rozhodujú investovať do nových projektov, do nových technológií, čo zase len prispieva aj k efektivite aj... (rečník si odkašlal) a, samozrejme, k ekonomickému alebo hospodárskemu rastu.
No a takisto vysoké dane, samozrejme, ovplyvňujú rozhodovanie zamestnávateľov o prijímaní nových zamestnancov. Je to úplne prirodzené. No a, samozrejme, teda vysoké dane majú dlhodobý, negatívny dopad na nezamestnanosť a takisto aj na celkovú životnú úroveň obyvateľstva.
Tu by som sa možno pozrel fakt na napríklad Írsko, ktoré má nízke daňové zaťaženie, a riešia pre nás normálne že nepredstaviteľný problém. Oni majú tak vysoké rozpočtové príjmy, tak vysoký prebytok rozpočtu, že riešia vlastne, čo s tými peniazmi, lebo vy ani nemôžete ten veľký prebytok vlastne hodiť do ekonomiky, lebo ju zasa rozvrátite a spôsobíte infláciu, ale paradox... paradoxne nízke dane im prinášajú vysoké príjmy. To je to, vlastne čo je ambíciou tohto návrhu zákona. Zakázať možno štátu proste extrémne zvyšovať a zvyšovať a zvyšovať a zvyšovať dane.
No nechcem asi veľmi ďalej zaťažovať, lebo čas letí. Skutočne keď sa pozrieme na akékoľvek ekonomické prieskumy, akékoľvek, proste ekonomickú realitu, tak jednoducho krajiny s nižším daňovým zaťažením, s väčšou voľnosťou ekonomických rozhodnutí dosahujú fakt lepšie hospodárske, to je prirodzené, ale aj sociálne výsledky v porovnaní teda s menej alebo najmenej slobodnými krajinami. Toto, toto si treba uvedomiť, že, že proste tým, ak nechajú sa tie peniaze u... viacej u podnikateľov, u občanov, oni robia lepšie ekonomické rozhodnutia, ktoré majú skutočne následne aj dosah na tú sociálnu situáciu občanov. Fakt, toto, toto je, toto je to kľúčové, že nie je to len o ekonomike.
Ja viem, že rozprávam stále o ekonomike. Ale proste ten výsledok je ten, že sa práve tí najslabší sociálne ľudia majú lepšie, ak je tá ekonomika slobodnejšia, funkčnejšia, a teda viacej rastie, pretože tá predstava, ktorú nám tu dnes hovorí aj vládna koalícia, že my teda vyberieme od všetkých veľa peňazí a potom každému jednému proste teda pomôžeme a dáme mu sociálnu dávku a zvýšime ju, jednoducho takto to, takto to nevie fungovať. Za prvé to nie je perpetuum mobile proste, pretože to nie je vytváranie novej hodnoty, to je len prerozdeľovanie tej existujúcej.
Ale ja zasa použijem slová Jožka Pročka. My máme málo tej existujúcej hodnoty. A málo jej je potom aj na prerozdeľovanie, čiže my potrebujeme, vlastne aby tá ekonomika, ekonomika mala schopnosť a možnosť rásť, a čím nižšie dane, tak tým má väčšiu šancu a schopnosť rásť.
Dobre. Takto by som to zhrnul v prvom čítaní. Samozrejme, ak sa mi podarí presvedčiť dostatok poslancov a dostaneme sa do druhého, tak potom už treba skutočne debatovať o tom, ako je to tam nastavenie, kedy sa tá daňová brzda uplatňuje, kedy, samozrejme, je aj akoby nejaká daňová proste výnimka z tej brzdy, tak ako je aj pri, pri ostatných častiach zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Toto všetko ten zákon rieši, ale myslím si, že to presahuje momentálne to prvé čítanie.
Ide o princíp, tento zákon zakazuje štátu vyberať od ľudí vyššie dane, než je nejaká hranica. A keby sme tento zákon mali dnes platný, tak jednoducho nemohol by vyzerať ten rozpočet tak, ako vyzerá. A nebol by tak zlý, ako sa tu na ňom všetci teda fakt že zhodujeme, že je to jeden z najhorších rozpočtov. Toľko za mňa.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, tak je nás tu o chlp viacej. Prišli aj, aj kolegovia z koalície. Tak som rád. Budem sa snažiť byť ale teda veľmi stručný.
Takže predkladám návrh ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa ústavný zákon č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti.
Cieľom návrhu ústavného zákona je zavedenie hornej hranice daňového zaťaženia. Predstavuje to zásadný krok na zabezpečenie hospodárskej stability, ochranu podnikateľského prostredia a podporu blahobytu občanov. Slovenská republika sa nachádza na križovatke, kde narastajúce vysoké daňové zaťaženie ohrozuje konkurencieschopnosť našej ekonomiky, odrádza investorov a znižuje motiváciu k tvorbe hodnôt. Poviem len teda základných pár parametrov.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými predpismi, takisto medzinárodnými zmluvami a všetkými dokumentmi medzinárodnými, ktorými sme viazaní, a mal, tento rozpočet by mal negatívny vplyv na rozpočet verejnej sprá... tento návrh zákona by mal negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, bude mať pozitívne sociálne vplyvy, ale takisto aj pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie. Nebude mať vplyv na životné prostredie, informatizáciu ani služby verejnej správy pre občana.
Ďakujem pekne, viacej a podrobnejšie poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som.

No ja som chcel skôr reagovať. A vlastne áno, dobre. Oukej. Ďakujem pekne za slovo, jasné.
No, veľmi pekne ďakujem kolegovi Mikloškovi za vystúpenie. Ja si skutočne vás veľmi veľmi, veľmi vážim celý život, fakt, a normálne že je pre mňa cťou, že, že ste vystúpili zrovna pri mojom bode, aj keď teda s nesúhlasom, ale dobre, akože fakt, veľmi si to vážim. Absolútne súhlasím, že teda sila a symbolika sviatkov je veľmi dôležitá, jednoznačne proste je to aj áno, súčasť národa a toho všetkého.
Áno, len by som si dovolil, že ale absolútne sa to nemusí viazať na to, že pracovný deň. Veď práve ten 17. november, veď to za komunizmu nebol sviatok, ale tá história, to všetko tam bola, tak ako ste to spomínali, a presne to pomohlo a vlastne to pomohlo zrušiť teda našťastie ten komunizmus, čiže tá sila a symbolika, samozrejme, je extrémne dôležitá, ale neviažme to, že tá symbolika je len vtedy, ak je to pracovným dňom. To som len takto chcel povedať.
Zasa takisto slová, že krajina tolerancie. Jednoznačne! To, ja som fakt že ako liberál telom a dušou a tolerancia je to, čo v skutočnosti potrebujeme, a to, čo ako máme rozvíjať, nie rušiť.
Čiže ja sa skúsim spýtať a možno skúste zareagovať, veď to hovorím, že chcem otvoriť spoločenskú diskusiu, že ktoré sviatky, že pohľadajme, pozrime sa, debatujme a skúsme nájsť nejaké tolerantné riešenie. Čiže, prosím, nijakovsky, že nejaké dni som vybrať musel, že to nie je že znižovanie tolerancie, božechráň. Hej? To ja si ctím slobodu, ctím si toleranciu a veľmi pekne to pán Mikloško povedal.
Ďakujem pekne.

Dobre. Podarilo sa. Ďakujem pekne zasa za, za faktické poznámky.
A ja poviem teda áno. Jožko so mnou nesúhlasí, ale ja s ním absolútne súhlasím. Nedá sa v rozprave povedať všetko, ale veď toho som sa držal. Ono aj, aj tá... to USA, to že nás predbiehajú je práve preto, že im rastie produktivita práce na hlavu, hej. Áno, áno, o tom to je a to len potvrdzujem. Zásadný a základný problém Slovenska je nízka produktivita práce. To, to sa nijak nevylučuje a to je, je to tak.
My sme na... veľmi nízko v rebríčku produktivity práce aj v Európskej únii a Európska únia je veľmi nízko v produktivite práce oproti USA, hej, ale od toho sa potom odvíja to všetko, čo som hovoril. Proste najprv musíme mať na rakúske dôchodky a to znamená musíme mať rakúsku produktivitu a potom môžeme mať aj rakúsky sociálny systém, ale nedá sa mať rakúsky sociálny systém so slovenskou produktivitou práce. Čiže toto, toto s pánmi úplne súhlasím a ja si myslím, že teda zrovna ja som asi príklad poslanca, ktorý skutočne rieši aj predkladá zákony, ktoré, samozrejme, chcú a majú za cieľ zvyšovať produktivitu práce.
Ja som ten, kto hovorí o tom, že Slovensko musí, samozrejme, inovovať, veď to som tam spomínal. Ak hovoríme o inováciách a že ak máme a podporujeme inovačný potenciál, no tak to nerobíme nič iné, než podporujeme produktivitu práce, takže takto.
Ale ešte raz, ďakujem veľmi pekne za, za faktické poznámky.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo ešte raz a ospravedlňujem sa pánovi kolegovi Mikloškovi, že ho teda ešte chvíľku nepustím ku pultíku.
No, prihlásil som sa preto, lebo fakt je to viac ako dve minúty a chcem skutočne reagovať na, na, by som povedal, že veľmi dôležité a správne otázky kolegov, ako tu padli. Čiže takto, v prvom rade už tu nejaký ten deň sedím v tom parlamente a nejak párkrát som už pri tom stolíku vystupoval a, samozrejme, mne je jasné, že šanca, aby tento môj návrh prešiel je že nulová, resp. mizivá, to je jasné. Ale o čo mi v tomto prípade ide, je presne to, čo aj kolegovci hovorili, že tú potrebu, že jednoducho budeme musieť viacej pracovať, bohužiaľ, budeme musieť, to tu je a ona bude tá potreba bude stále nástojčivejšia, pretože nám tu vládna koalícia ordinuje proste neskutočne zlé riešenia, ktoré nám budú robiť problémy. To je jedna vec, hej.
Ale druhá vec, chcem teda ešte raz otvoriť proste takú tú celospoločenskú diskusiu presne o tomto. V prvom rade o tom, že aby sme si že uvedomili, že nedá sa mať proste všetko, nedá sa zároveň mať nízke dane a nedá sa proste pracovať príliš málo, hej. To je jedna vec. A druhá, samozrejme, aby sa otvorila presne aj tá diskusia. Ja si ani nerobím ilúzie, že teraz ja som vybral správne, hej, dva sviatky.
Tá celospoločenská diskusia nech je aj o tom, aby sme si skúsili povedať proste áno, že ktoré sú tie sviatky, vlastne ktoré by mohli byť akože zrušené, teraz myslím ako deň pracovného pokoja, hej. My sa tu nebavíme o tom, že zrušíme sviatok ako taký, ale to, že zostane povedzme pamätným dňom alebo... ale teda bude to dňom pracovným, hej, takže skutočne otvárajme diskusiu, debatujme o tom, povedzme si, áno, či je 6. január úplne správne, či možno paradoxne 24. december by nebolo lepšie, lebo to je vlastne ani žiadny sviatok, ani cirkevný, len sa teda tak nejak uznieslo, že na Štedrý deň treba byť doma. Čiže ono tých, tá diskusia bude vždy ťažká, vždy, samozrejme.
Aj ja som radšej doma ako v robote. To úplne, úplne, poviem, hej. A myslím si, že aj ak si všimli vôbec kolegovia z koalície, aj im bolo ťažké zrušiť vlastne ten jeden pracovný, jeden sviatok, pretože toto to neprináša pochvalu. To si tu povedzme úplne na rovinu. Nikto ma nepochváli za to, že niekomu navrhujem, že vlastne, joj, sme veľa doma, treba ísť do práce. Nie. To je proste niečo, čomu sa jednoducho nevyhneme. Proste jednoducho ako Slovensko, ale my aj ako Európa začíname chudobnieť a sme nekonkurencieschopní voči svetu a jednoducho skôr či neskôr budeme musieť robiť aj nepopulárne riešenia.
A hovorím, že v tomto jednom konkrétnom prípade, máme tu jednu jednu zástupkyňu aj koalície, ja chválim, to je jedno z mála, ak nie jediné opatrenie zmysluplné, pomáhajúce, ktoré v tom konsolidačnom balíčku urobili. Áno, urobili ho. Aj si ho schválili. Akože fakt.
No a teraz ale, aby som to tak akoby rozšíril, že čo sa nám tu v Európe deje, hej. My sme sa fakt rozhodli byť proste strašne aj akoby sociálni a chceme možno pracovať len štyri dni, lebo to teda možno ozaj je lepšie pre človeka, keď bude tri dni oddychovať a len štyri dni pracovať, len tam je vždy otázka, či na to máme a či na to budeme mať.
A ja tu mám veľmi dobré porovnanie hrubého domáceho produktu Európy a hrubého domáceho produktu USA. Čiže a keď sa, keď sa teda pozrieme, tak v roku 2008 vlastne bola, bol teda kompletný spolu hrubý domáci produkt Európy 14,2 bilióna, hej. To bilión je tisícky miliárd dolárov. A USA bol vtedy 14,8, čiže USA bolo o niečo silnejšie, ale fakt relatívne sa dalo povedať, že Európa produkuje rovnako ako USA, hej. Boli sme fakt že dvaja v tomto prípade konkurenti porovnateľne silní.
Čísla za rok 2023, hej, čo je proste vlani, no v Európe sa zvýšil ten hrubý domáci produkt v podstate minimálne, na 15,4 bilióna dolárov, ale Amerika má 27,3 bilióna dolárov. Proste dnes z toho, v 2008. sme boli takto, vyrovnaní, hej. (Rečník gestikuláciou rúk naznačuje rovnováhu.) Dnes Amerika má takmer raz tak vysoký hrubý domáci produkt. (Rečník gestikuláciou rúk naznačuje výšku rozdielu.) Toto je to. Európa proste zaostáva. Zaostávame za USA, zaostávame za Čínou, India už dokáže pristávať na Mesiaci, na odvrátenej strane, na póloch, my budeme zastávať aj voči Indii a my jednoducho za chvíľku si budeme musieť priznať, že, že debaty v Európe, že či budeme si môcť dovoliť pracovať len štyri dni, budú, možno tie debaty budú môcť byť niekde v Amerike, ale nie v Európe. My na to nebudeme mať.
A paradoxne v tej Amerike sa... No paradoxne, nie je to paradoxne, je to prirodzené, pracujú viacej. Bežný Američan má podstatne menej dní pracovného voľna ako Európan. Nielen menej sviatkov, ale aj menej dovolenky, menej, ja neviem, zákonných opustení práce, lebo lekár. A toto je to. A niekto povie, že ten systém je menej sociálny. Áno, v tom prvotnom určite je. Sociálne istoty v Európe dnes sú výrazne silnejšie ako v Amerike.
Ale má to aj B. Kto bol chvíľku v Amerike, kto tam žil alebo kto vníma tú Ameriku, tak to, že tým firmám štát zoberie menej na daniach, zoberie im menej na rôznych povinnostiach, na rôznej byrokracii, na rôznych nariadeniach, to znamená, že tie firmy sú ziskovejšie, zostáva im viac peňazí. A v Amerike sú veľmi silné komunity. Ten, kto je úspešný, firma, človek, považuje za svoju povinnosť s tým svojím úspechom sa podeliť s tou svojou komunitou. Preto v Amerike proste následne potom fungujú aj rôzne sociálne programy, aj teda takto komunity si pomáhajú. Čiže ono sa na toto treba pozrieť. A zjavne, keď sa na to pozrieme tým ekonomickým merítkom, tak jednoducho tá Amerika je akože výrazne úspešnejšia.
No a ďalšia vec je tá, teraz to zase porovnanie cez peniaze, bohužiaľ, ale akože to tak je. Tak ďalšia vec je, že my Európa strácame inovačný potenciál. Jožko, však daj faktickú. (Povedané so smiechom. Reakcia z pléna.)
No, čiže keď si porovnáme množstvo a veľkosť firiem (reakcia z pléna), prepáč, prepáč, no, tak videl som gesto, ale nevadí, dobre, dobre.
Keď si porovnáme teraz firmy, ktoré sú mladšie ako 50 rokov, to znamená relatívne mladé firmy, nie tie také tie tradičné, dlhodobé a zasa Európu a Ameriku, ktoré majú trhovú kapitalizáciu vyššiu ako 10 mld. dolárov, Európa má pár takých firiem, jednotky kusov, hej, jednotky kusov, Amerika má desiatky takých firiem. Čiže nielenže zaostávame ako celok, ale v tom parametre, ktorý je najdôležitejší, v tom inovačnom potenciáli, v tých nových firmách, v tých technologických firmách, v tých proste inováciách, v tej proste novej, novému typu ekonomiky zaostávame že, že brutálne. A toto je to, čo chcem tu aj ja poukázať, že jednoducho proste my sa musíme, Európa, zobudiť a čakajú nás ťažké debaty o nepríjemných témach.
Čiže tento môj návrh za prvé, prosím, berte ho ako súčasť balíčka. Nenavrhujem len, že budeme musieť chodiť o deň dlhšie do roboty, ale zároveň navrhujem, že štát nesmie vyberať transakčnú daň, lebo to proste je ďalší, ďalší poplatok, ďalšia daň, a prídem ešte s tretím zákonom, ktorý zakazuje štátu zvyšovať dane nad existujúcu úroveň. To je tzv. tá daňová brzda. O tom budem hovoriť za chvíľku.
Čiže prosím, berme tento môj balíček ako tieto tri zákony dokopy, príjemné, nepríjemné, ale zároveň ako to, že sa snažím otvoriť celospoločenskú diskusiu o tom, kde sme, ako zaostávame, lebo Slovensko, bohužiaľ, ešte zaostáva výrazne aj za priemerom Únie. A, bohužiaľ, po tomto rozpočte, po tomto konsolidačnom balíčku budeme zaostávať ešte viacej, ale ako celok zaostávame za svetom a toto si my musíme uvedomiť, o tomto potrebujeme rozprávať.
A keď vidím Michala, tak aj preto, že aj na zelené témy proste najprv musí byť vygenerovaných dosť peňazí. Väčšinou až keď je spoločnosť dostatočne bohatá, až potom si váži aj tie prírodné zdroje, aj tú prírodu. A my toto všetko začíname v Európe zásadne strácať.
Ďakujem pekne za pozornosť.