Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, váhal som aj vystúpiť, lebo myslím si, že táto diskusia naozaj v mnohom zdegenerovala od úrovne parlamentnej diskusie. Ale uvedomil som si, že tu naozaj nie sme kvôli sebe, sme tu kvôli našim občanom, a asi aj im treba ukázať, že parlament a dokonca ani priestupková imunita nie sú o vzťahoch Igora Matoviča a Anny Belousovovej, ani o vyznaniach lásky a nenávisti, ani o vulgarizmoch, ani dokonca o transparentoch, nie sú o negatívnej energii, nie sú ani o tom, kto koho kedy klamal, ale je to jednoducho o zákone, ktorý tu dnes schvaľujeme aj so všetkými jeho dôsledkami.
Viacerí rečníci už povedali a majú, samozrejme, úplnú pravdu, že priestupková imunita je len taký doplnok, apendix trestnoprávnej imunity a asi evidentne ten menej podstatný. Myslím si, že možno to povedať jednoducho pravdivo a asi málokto to môže môže poprieť, že to, čo tu dnes rušíme, nie je vo svojej vecnej podstate nijak zásadne dôležité. To, či poslanci a iní činitelia, ktorých sa priestupková imunita týka, platia pokuty pri parkovaní alebo neplatia pokuty pri parkovaní, či platia pokuty za rýchlosť, či im dokonca nemôžeme povedzme zadržať vodičský preukaz alebo udeliť niektoré drobné sankcie, ktoré umožňuje priestupkový zákon a ďalšia legislatíva, naozaj nie je to, o čom je povaha problému v dnešnej Slovenskej republike. Priestupková imunita alebo jej zrušenie nezmenia nič na vyšetrení zo žiadnej z káuz, či sú to gorily, sasanky, galkofóny, nástenky a všetko ostatné, čo tu bolo pomenované, pretože priestupková imunita sa ich samozrejme nijak netýka.
Toto si myslím, že je treba na úvod povedať, aj preto, aby sme nevzbudzovali falošné nádeje, aj preto, aby sme neklamali svojich občanov, aby sme im povedali, čo tu naozaj dnes rušíme. Predtým než sa dostanem k tomu, čo tu naozaj dnes rušíme a prečo to predsa len zrušiť treba, dovoľte mi možno vyjadriť sa, hoci som tu tiež len rok a pol a mohol by som rovnako ako iní noví poslanci zdvihnúť ruky a tváriť sa, že predo mnou potopa, dovoľte mi povedať jednu vec, ktorá myslím je zjavná každému, kto sleduje politický život na Slovensku, a to, že až do roku 2010 nikoho veľmi priestupková imunita na Slovensku nezaujímala. Zaujímala samozrejme občanov aj média primárne a dodnes dúfam, že ich bude zaujímať trestnoprávna imunita, ktorá je naozaj podstatná a dôležitá. Priestupková imunita bola vždy vnímaná, ako jej prirodzený apendix, ak sa zruší trestnoprávna, zruší sa, samozrejme, priestupková, ak sa nezruší, nezruší sa.
Ja si dovolím odcitovať program strany za ktorú som ja kandidoval v roku 2010, kde sa hovorilo o zrušení imunity, trestnoprávnej imunity, respektíve obmedzení na výroky v parlamente a tak ďalej, tak ako tu bol potom vládny návrh. A zaujímavé je to, že som si teraz narýchlo pozrel aj program Obyčajných ľudí z roku 2010, ktoré majú prakticky identické formulácie z SDKÚ. Tiež dôraz je na imunitu ako celok. Myslím si, že takto bola aj logické a takto bolo aj správne, že sa imunita, vždy sa o nej debatovalo v jednom v jednom balíku. Čo sa však následne stalo, čo už tu pani Belousovová pripomenula, aj keď to mohlo zaniknúť v návale tých ostatných údajov, je, že táto dnes už exvládna koalícia k sebe našla tú silu a predložila návrh na zrušenie trestnoprávnej, respektíve na jej obmedzenie na, na výroky v parlamente a iné nevyhnutné minimum. A tak isto tu ešte dnes nezaznelo, že táto vládna koalícia všetkými svojimi sedemdesiatimi deviatimi hlasmi za toto zrušenie hlasovala. A čo tu zaznelo, lebo pani poslankyňa Belousovová samozrejme rada pochváli čo je úplne v poriadku, okrem sedemdesiatich deviatich hlasov vládnej koalície hlasovali za to ešte dvaja poslanci vtedajšej opozície, ona a jej kolega Pučík. Chýbalo deväť hlasov, aby sa zrušilo to, čo je podstatné, trestnoprávna imunita a týchto deväť hlasov nedodal ani SMER - sociálna demokracia, ani Slovenská národná strana. To je to, čo naozaj je, si myslím, je podstatné a na to by sme nemali zabúdať.
Nebudem tu rozvíjať argumenty jednej, druhej strany. Myslím si, že názor politikov a občanov na imunitu je už taký vyhranený, že asi, asi to nie je zmysluplné. Len by som chcel, aby sme naozaj nezabúdali, že ak dnes vyberáme z brucha našej politiky tento nepodstatný apendix, tak je to len preto, že sme nemohli vybrať tú podstatnú rakovinu, a to podstatný problém, ktorý tam je. A nie preto, žeby dnes už možno nie s najlepšími vzťahmi predsa len bývalá vládna koalícia, že by sa na tomto nebola bývalá schopná plne zjednotiť do jedného jediného posledného hlasu. Toľko, toľko k tomu, čo je podľa mňa vecne podstatné.
Dovoľte mi už len na záver pár viet k samotnej priestupkovej imunite. Ako som povedal, tváriť sa, že priestupková imunita, v svojej vecnej podstate, je významný problém Slovenskej republiky je falošné. To, kto, kde môže parkovať a aké pokuty neplatí, je asi veľmi príjemné pre tých niekoľko sto ľudí, ktorí, alebo tisíc ľudí, ktorých sa týka. Každé privilégium je príjemné pre jeho nositeľa, akokoľvek zaslúžené alebo nezaslúžené, ale nerieši to problémy Slovenskej republiky. Napriek tomu si myslím, že je veľmi dôležité dnes túto priestupkovú imunitu zrušiť. A som veľmi rád, že bývalá vládna koalícia rukami štyroch svojich predsedov poslaneckých klubov to dokázala ešte na jar predložiť a splniť tak naše vzájomné dohody. Myslím si, že dnes je potrebné to doklepnúť.
A ten dôvod je jednoduchý, aby sme sa nebavili len o Slovensku. Včera som čítal v jedných novinách článok istej ruskej analytičky o protestoch proti Putinovi. Nebudem tu ten článok reprodukovať, nie je to potrebné, ale v ňom hovoril, ona citovala v tom v článku jedného Rusa strednej vrstvy, štandardného zamestnanca, trošku lepšie plateného, keď sa ho pýtali, prečo chodí na tie protesty proti Putinovi a prečo je taký nahnevaný. A on povedal, že pre neho je to o ľudskej dôstojnosti a pre neho ľudská dôstojnosť je aj o tom, že keď sedí v aute na tom ruskom, moskovskom, pardon, cestnom okruhu, ktorý teda zjavne, ja som na tom cestnom okruhu nebol, nie je dimenzovaný na dnešný objem automobilovej dopravy, a preto tam všetci sedia v zápche jeden za druhým, tak popri nich ľahkým krokom preplavávajú nielen papaláši ale aj všetci ostatní, čo si to dokážu uplatiť a vybaviť aj s tou modrou sirénou okolo, okolo nich. A on povedal, že to je pre neho symbol toho, čo je, čo je choré v Rusku a naozaj tej dvojitej úrovne rôznych rôznych občanov. A ja som si vtedy spomenul na to, že určite život v Rusku tiež nie je o tom, či niekto popri vás preplával s modrou sirénou, to naozaj nie je, nie je základný problém Ruskej federácie, tak ako základný problém Slovenskej republiky nie je to, či zrušíme alebo nezrušíme priestupkovú imunitu. Ale tak ako sa modrá siréna asi pre toho Moskovčana stala symbolom toho, čo je zlé a nerovné v jeho štáte, tak sa aj priestupková imunita stala symbolom toho, čo sa nepáči ľuďom na tom, ako funguje tento štát. Keby tu priestupková imunita bola nadobudla nejakú osobnú podobu, asi by tu vystúpila, aby nám vysvetlila, že ona je v tom nevinne, ona má svoju historickú možno aj nejakú funkciu, ona to tak zle nemyslela a v podstate, že si, na ňu rôzne blesky a hromy padajú za niečo, za, s čím ona naozaj nemá nič spoločné. Možno by mala aj pravdu, ale je to jedno. Stala sa symbolom toho, čo aj občanov, a myslím si, že aj mnohých politikov hnevá na tom, ako ako fungujeme. A je ťažké pre ňu nájsť akýkoľvek pozitívny dôvod, povedzme si úprimne. Zatiaľ čo pri trestnoprávnej imunite je možné debatovať o tom, ako môže vláda, a takto aj preto historicky vznikla trestnoprávna imunita, ako môže vláda alebo predstavitelia výkonnej moci ubližovať opozícii a nejakým spôsobom sa mstiť alebo zabraňovať jej vo vykonávaní jej úloh. Priznám sa, že ten argument v priestupkovej imunite je použiteľný len veľmi, veľmi obtiažne. Preto to hlasovanie podľa mňa verím, že bude dnes jednoznačné, je tak, že na strane jej zachovania takmer argumenty vecné asi nie sú, na strane zrušenia je skôr ten politicko-symbolický argument a to, že naozaj nevieme na to nájsť vecný dôvod, ale to sa mi zdá dostatočne silné na to, aby sme za to hlasovali.
Preto dovoľte mi ukončiť svoje vystúpenie tým, že pokúsim sa vás možno vyzvať, ale myslím, že nie je to potrebné ako výzva, lebo tu už zaznelo dosť hlasov, že vykonajme si dnes poobede svoju povinnosť, zrušme priestupkovú imunitu a poďme riešiť podstatnejšie veci Slovenskej republiky.
Ďakujem vám veľmi pekne.
