Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, je pravdou, že sme v piatok dlhšie diskutovali. Otázka je, že to ukončenie môjho alebo mojej rozpravy alebo ten dôvod, prečo som sa prihlásil, bol veľmi prozaický, žiadal som pána ministra, aby vystúpil v priebehu diskusie. Bohužiaľ, tak sa neudialo. Ja dávam návrh pánovi ministrovi, ja preruším svoju rozpravu, ak by vystúpil, a potom, aby som mohol vystúpiť, len neviem, či to bude možné, a neviem, či pán predsedajúci, ktorý má momentálne nejakú inú diskusiu, takúto aj alternatívu aj počuje. Ale vzhľadom k tomu, teda že asi predpokladám, že takáto alternatíva bude asi veľmi ťažko vyriešiteľná, takže dovoľte, aby som ešte niekoľko málo poznámok.
Pán minister, ja sa pridávam k tomu návrhu, ktorý už tu bol, myslím, že aj pán poslanec Marcinčin si ho dával, aby sme návrh zákona dali znovu opäť na prepracovanie. A dávam taký návrh, pán minister, ak myslím si, že superhrubá mzda je niečo zbytočné, ktoré som zdôvodnil vo svojom vystúpení už minimálne dvakrát, a myslím si, že naďalej na tomto, na tejto pozícii trvám. Ale dávam návrh, poďte diskutovať o prvom pilieri, myslím, že všetkým nám je jasné, že prvý pilier je kľúčovým, kľúčovým vôbec v sociálnej oblasti. Poďme sa baviť o nastavení tohto piliera. Osobne si myslím, že by bola škoda, že niektoré, možno aj pozitívne veci, ktoré sa nachádzajú v tomto zákone, by práve možno neprijatím alebo neprijatím, včasným prijatím by možno boli, možno boli zapadli prachom.
A práve preto hovorím, dávam do pozornosti, poďme diskutovať o prvom pilieri, o nastavení tohto piliera. Myslím si, že bolo tu niekoľko aj z pozície teda koaličných poslancov, bolo tu niekoľkokrát namietané na, by som povedal, na niektoré veci a poukázané na veci, ktoré nie sú dobré alebo nie sú v súlade, a osobne myslím si, že by bolo dôležité, aby ste začali rozmýšľať práve tým kontextom filozofie zmeny prvého piliera. Myslím, že všetkým tým, ktorým záleží na budúcnosti Slovenska, asi vnímajú, že ten sociálny systém a zdravotníctvo budú kľúčovými nástrojmi udržateľnosti hrubého dlhu Slovenskej republiky a udržateľnosti rastu slovenskej ekonomiky, jasné, v kombinácii s vonkajším priestorom. Ale ak vnímame tento kontext ako veľmi dôležitý, myslím si, že by bolo dôležité, aby pán minister stiahol tento návrh zákona, stiahol superhrubú mzdu a začali by sme sa baviť o prvom pilieri ako dôležitom nástroji.
Dávam do pozornosti, aj diskusia povedzme o hrubom dlhu mala nejaký kontext, bohužiaľ, do tejto diskusie opozícia nebola vôbec vtiahnutá a veľmi ľutujem toho, že keďže nebola vtiahnutá, nemala šancu nejakým spôsobom sa mať zmysluplne vyjadriť k týmto náležitostiam, ktoré tu boli predložené.
Takže ešte raz, dávam návrh, pán minister, či teda budete mať vôbec záujem, ale, bohužiaľ, myslím si, že tu bude skôr rétorika SaS. SaS potrebuje superhrubú mzdu, potrebuje nejakým spôsobom zviditeľnenie, lebo superhrubá mzda, bohužiaľ, nerieši systémový problém. My sme všetci za zjednodušenie tohto systému, na to ale nepotrebujeme superhrubú mzdu.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja skúsim začať svoj ten druhý príspevok tým, čím končil pán minister na hodine otázok: Veľmi sa teším na diskusiu k superhrubej mzde.
Pán minister, ja, myslím si, že všetci poslanci, ktorí vystúpili, sa tešili na tú diskusiu mimo vás. Lebo ja som očakával, že po písomnej, po písomnom vystúpení poslancov vystúpite a všetkým poviete teda, že to nie je pravda, jednoducho superhrubá mzda je to, čo Slovensko očakáva, to, čo Slovensko vyzdvihne ďalej, to, čo Slovensko posunie ďalej dopredu. Aha, takže nemám komu hovoriť.
Ja veľmi rád som, ja som sa stále pozeral na monitor, pán minister, kedy vystúpite a vojdem tu do tejto sály, ja som stále bol vonku a pozerám na monitor, to zase, to není výhovorka, pán minister, na to, že očakávate, že skončí táto diskusia a vy v žiare reflektorov vystúpite a poviete, no opozícia, to ste asi zase porobili niečo, to ste zase niečo povedali zle, to zase jednoducho, to nie je pravda a tak ďalej. Ja mám veľmi rád, že v poslednom čase sa tu udomácňuje taký jav, že všetci ministri, všetci ministri vystupujú po ukončení rozpravy, aby jednoducho na nich nemohla byť reakcia, aby jednoducho to, čo povedia, jednoducho sväté a to je vlastne to, čo je to smerodajné. Ja som fakt očakával, ja som, ja som po vystúpení, myslím, že posledný vystupoval v písomnej rozprave, vystupoval, myslím, že pán Zajac, ja som očakával, stál som pri tých dverách, čakal som teda, že vystúpite po tejto písomnej diskusii, ale, bohužiaľ, ako nedočkal som sa. A preto som ako sa snažil sa prihlásiť aj do znovu a znovu vám to nejakým spôsobom dať na vedomie, že sú tu poslanci, ktorých zaujíma aj váš názor, ako ste predkladateľ zákona, teda niekoľkých zákonov, teda stodvanásť, aby som bol presnejší, aby teda všetci tí, ktorí ako tu sú, aby jednoducho mali väčší prehľad, väčšiu vedomosti o tomto. A jednoducho, jednoducho nedočkal som sa. A ja očakávam a v očakávaní toho, že aspoň vystúpite po konci tejto rozpravy, nie záverečným slovom, ale že budú môcť aspoň reagovať sčasti na vás, na vás poslanci. Len, bohužiaľ, neviem, či sa toho dočkám, takže skúsim zopakovať to, čo som povedal v predošlom, v predošlom svojom vystúpení.
Takže, aby som zosumarizoval, pán minister. Ja myslím si a to už zase treba povedať, že aj váš predchodca ešte spred štyroch rokov, pán minister Kaník a predtým pani terajšia premiérka Radičová, mali tú ochotu diskutovať, pokiaľ prišli s nejakou zmenou, ktorá bola dôležitá. A toto sa deje za 5 minút, čo za 5 minút dvanásť, asi 5 minút po dvanástej, a vy nie ste ochotný to vysvetliť poslancom, ako to chcete zrealizovať, celý tento proces. Tento proces, ktorý je, bohužiaľ, nastavený v zlú dobu a, bohužiaľ, na období, keď jednoducho nestačí čas do konca roka na to, aby táto reforma, keď to nazvem reforma, ja to nazvem, pokiaľ ide o superhrubú mzdu, deforma, aby uzrela svetla svetov, aby od 1. 1. 2012 niečo takéto podobné na Slovensku začalo fungovať.
Takže začnem tým, čo som, čo som vlastne hovoril v prechádzajúcom vstupe, a to tým, že ak, pán minister, vy si myslíte, že jednoducho táto reforma bude pre vás nejakým, nejakým, by som povedal, novým vstupom na nové nejaké epochálne dianie sa na Slovensku, bojím sa, že to dopadne fiaskom. A ak teda som dobre počítal a dobre počítame spolu, tak dnes máme september, v októbri bude druhé čítanie, o tom nepochybujem, že tu bude niekoľko, niekoľko desiatok pozmeňujúcich návrhov, už dnes viem o tom, čo sa bude tu diať, je veľmi labilná podpora z vlastnej koalície, niektorí poslanci ohlasujú buď radikálne zmeny, alebo niektorí dokonca uvažujú o tom, aby tento návrh zákona nepodporili, takže neviem, do akej miery vy, pán minister, na čo čakáte, akým spôsobom chcete presvedčiť týchto poslancov, poslancov nielen opozície, ale aj vládnej koalície o tom, že, že sa tu vlastne s nikým nekonzultovalo a pod nejakou pokličkou niečoho sa zaprezentoval hrubý materiál, ktorý si teraz momentálne pekne zviazujete, a ktorý teda asi uzrie sveta svetov nie tento rok, ale ja predpokladám, že v nejakom možno najbližšom období, ale veľmi pozmenenej forme.
Znovu opakujem, myslím si, že opozícia a strana SMER - sociálna demokracia, myslím, že bolo tu aj prezentované, nemáme nič proti znižovaniu administrácie, nemáme nič proti znižovaniu administratívnych nákladov, veď tým sme sa prihlásili aj k UNITAS 1 a UNITAS 2 a tým pádom sme zadeklarovali snahu spojiť výber daní a odvodov a ciel a jednoducho takýmto spôsobom zadeklarovať nejakú, nejaký systém, ktorý nemá mimochodom len ten cieľ, zníženie byrokracie, ale aj nastavenie určitým spôsobom obrany voči rôznym špekuláciám, čo sa týka cla, rôznych daňových únikov. Dnes máme, povedzme, systém, ktorý hovorí o, o majetkových priznaniach, bohužiaľ, myslím si, že ale nie je technicky zabezpečený dostatočne. Takže myslím si, že má to širší súvis, ako len keby sme sa sústreďovali na superhrubú mzdu, prípadne na, na systém, ktorý ste uviedli, alebo ktorý máte snahu zaviesť v tomto zákone. Ja som, poviem pravdu, veľmi prekvapený, pán minister, že aj keď napriek tomu, že keď ste očakávali moju účasť, moju účasť na tomto sedení pri vašom vystúpení, osobne si myslím, že by bolo dobré, ak by ste znovu vysvetlili vašim koaličným partnerom, že teda ten, súčasť alebo ten koncept superhrubej mzdy je veľmi dôležitý a jeden z najdôležitejších preto, aby jednoducho strana, strana Solidarita alebo SaS, Spravodlivosť a Solidarita jednoducho zostala vo vládnej koalícii. Lebo jednoducho aj predseda vašej strany SaS zadeklaroval, že jednoducho bez toho, aby tento koncept alebo tento návrh superhrubej mzdy prešiel, jednoducho nebude ochotný, ochotný ďalej komunikovať, pokiaľ sa týka aj ďalšej súvislosti. Čiže ja to vnímam tak, že toto je pre vás nejako určujúce riešenie do budúcna.
Mimochodom, myslím si, že mimo toho, že strane SaS neprešli iné veci a myslím si, že dokonca volebného obdobia s určitosťou neprejdú, či je to teda riešenie, riešenie ľahkých drog, či to je riešenie, riešenie problému homosexuality a tak ďalej, proste jednoducho z vášho, vášho, náplne alebo z vášho programového vyhlásenia nič nebude naplnené. Takže ste si povedali, tak aspoň toto je pre nás to dominantné. S tým, že my nemáme jasnú koncovku tohto riešenia a jasná koncovka bola, neodznela len z mojich úst, ale odznela aj z niektorých úst poslancov vládnej koalície, ktorí očakávali, že toto je prvý krok. A čo je ďalší krok, čo prinesie táto superhrubá mzda? Len to, že na jednom tlačive bude o štyri kolonky menej tých, výkazníctva, takže, ak toto je teda tá najväčšia úspora, lebo nerozumel som pánovi Dostálovi o tom, že sa zmenší mzdová agenda. No musím vám povedať zodpovedne, že nezmenší sa nejako výrazne mzdová agenda, naopak, v tom prechode a v tom prepočte tej superhrubej mzdy to ešte, naopak, bude ešte väčšia agenda. A musím povedať, že to, to ešte dôjdem k tomu, keď budem rozprávať o problematike, ako to zaťaží, povedzme, zamestnávateľov v konečnom kontexte.
Ak teda, ja veľmi rád to zopakujem, aby teda títo ľudia ako jednoducho mali väčší záujem o to, aby, aby teda mali, mali väčšiu nechuť k takémuto riešeniu. Takže ja potom pokračujem ďalej. Faktom je, že pri, pri kontexte mzdových alebo teda mzdovej agendy, ako tu pán Dostál hovoril, myslím, že určite nebude záujem alebo nebude záujem znižovať tento stav pracovníkov. Ba práve naopak, myslím si, že v tom prvom štádiu bude veľký, veľký problém.
Ďalší problém je to, že dnes, dokonca si myslím, že ani Sociálna poisťovňa, ani daňový úrad v koncepcii toho, čo má dnes za informačný systém, jednoducho nie je celkom pripravený na to, aby zabezpečili bezproblémový prechod na superhrubú mzdu, keď ešte v novembri nebude jasné, či táto superhrubá mzda bude schválená a bude podpísaná, povedzme, prezidentom a tak ďalej. Takže myslím si, že tu, tu keď očakávame od štátnych inštitúcií problémy, tak neviem si predstaviť, ako môžeme očakávať od zamestnávateľov, ktorí dnes ešte ani koncept tejto superhrubej mzdy nevideli a nevedia, a jednoducho to, čo sa dnes len budeme tu prekárať, jednoducho není jasné, ako bude mať do budúcna dopad. Ja som tu spomínal vo svojom prvom vystúpení a to som očakával od pána ministra, že to vyvráti, alebo teda, že akým spôsobom očakáva budúcnosť vývoja v čase recesie, ako očakáva to, že podnikatelia začnú platiť 100-percentne svoje sociálne, sociálne odvody a jednoducho nebudú mať žiadny problém s tým, aby zabezpečili jednoduchú reprodukciu popri tomto stave. Ak, ak podnikatelia, ktorí sú dnes už v problematickom stave, keď už dnes je cítiť ten nedostatok, povedzme výrobných kapacít, nedostatok zákazkovej činnosti, ja som zvedavý, akým spôsobom budú riešiť tento stav.
Myslím, že aj dôvodová správa, pán minister, hovorí, že, alebo aspoň teda čo som, čo som počul, že jednoducho nebude mať vplyv na bežného, bežného zamestnanca, nebude mať vplyv na ľudí, ktorí sú zamestnaní, ale, ale jednoducho z tejto, konceptu znižovania zákazkovej činnosti, začatia recesie, povedzme v západnej Európe, kde Slovensko je bytostne závislé na obchode so západnou Európu, bytostne závislé na exporte výrobkov, povedzme krajín Európskej únie a eurozóny, kde 85 % výrobkov, slovenských výrobkov je exportované práve do týchto krajín, jednoducho, ak nepokryje tento dopyt po slovenských výrobkoch, jednoducho na Slovensku začne byť ďalšia vlna recesie, ďalšia vlna nezamestnanosti. A ak toto sa uvidí, čo urobí ten podnikateľ? Podnikateľ nemá inú šancu, ak by sa mal dať trestne stíhať za to, že nezaplatí jeden cent, čo len jeden cent z týchto odvodov, ktoré majú, jednoducho bude musieť byť, bude musieť uvažovať o tom, že buď bude znižovať nezamestnanosť, bude tlačiť ľudí do živností a bude riešiť nejakým spôsobom inak túto situáciu. Táto situácia určite pre vás všetkých, ako tu vnímate, nie je jednoduchá. A tá nie jednoduchosť a nejednoznačnosť toho riešenia vyplýva práve aj z konceptu toho zákona. Proste ten zákon hovorí o prepočte len decembra na január. Nehovorí o ďalších mesiacoch. Ten ďalší mesiac, tie ďalšie mesiace sú ďalším problémom, ktorý nastáva pri koncepte tejto superhrubej mzdy.
Táto superhrubá mzda má v konečnom dôsledku za následok ďalšie, ďalšie a ďalšie prehlbovanie, povedzme, problémov, ktoré môžu končiť, a ja som hovoril aj o znižovaní reálnych miezd, ktoré sa za posledné desaťročie prvýkrát udeje tohto roku, keď nám klesne reálna mzda a ešte dnes nevieme ani o koľko, vzhľadom k tomu, že inflácia ešte nie je ustálená a tie inflačné tlaky tu sú stále. V každom prípade je predpoklad asi takmer jedného percentuálneho bodu poklesu reálnych miezd. Ja si neviem predstaviť pri zavedení superhrubej mzdy, akým spôsobom sa tento prepad ďalej bude uskutočňovať. Áno, vnímame to, že v konečnom dôsledku v prvom štádiu pri tom prepočte, pri tom technickom prepočte z mesiaca na mesiac bude tam určitý nárast čistého príjmu pre zamestnanca. Faktom ale je, že otázny, alebo otázne sú ďalšie mesiace. Tie ďalšie mesiace môžu byť problematické vzhľadom k tomu teda, že zamestnávateľ, hovorím v kontexte vonkajších a vnútorných problémov, nemusí alebo nebude mať snahu, povedzme, dodržiavať všetky regule a bude mať, hľadať, aké možnosti a všetky možnosti na to, aby jednoducho čo najnižšie alebo najmenej platil. Nehovoriac o tom, že by sa mal dávať za určitých okolností, alebo konateľa týchto spoločností za určitých okolností by mali byť aj trestne stíhaní.
Myslím, že pán Jurčík to nejako naznačil, že tu nebol nikto zatiaľ trestne stíhaný za túto časť. Ja si myslím, že určite boli a určite mali tie problémy. Faktom ale je, že každý podnikateľ po tom, čo v novom mesiaci musí zaplatiť čisté mzdy, musí uvažovať o tom, že minimálne tých 13 % alebo 13,4 %, ktoré sú tým sociálnym odvodom, ktoré dnes musí platiť zamestnávateľ za zamestnanca, ktoré mu strhne z platu, jednoducho na toto si musí nechať dostatočný budžet a toto zaplatí. Určite už na tú ďalšiu časť 35 %, pokiaľ mu nevyšlo, hľadal možno najprijateľnejšie úverové zdroje. A tým bola Sociálna poisťovňa. Tým, že získal, povedzme od Sociálnej poisťovne nejakú garanciu toho odkladu platieb, čo v tomto prípade, pri tomto systéme už jednoducho nie je možné.
Ja zase tvrdím, že niektorí podnikatelia nie sú presne alebo stotožnení s názormi, povedzme, niektorých podnikateľských asociácii. A myslím si, že pokiaľ premietnu si všetky skutočnosti, ktoré budú súvisieť so superhrubou mzdou, jednoducho budú veľmi, veľmi prekvapení. Myslím, že takisto, ako, povedzme, kolegovia z českého parlamentu, ktorí unisono deklarovali takýto, cez celé politické spektrum, od pravice až po ľavicu deklarovali jednoducho neochotu podporiť takéto riešenie. A ešte, mimochodom, to, že v Českej republike to nebolo postavené do polohy takej, ako sa pripravuje v tomto zákone. V Českej republike bolo to skôr, pokiaľ sa týka odvodovej časti, technického charakteru, pokiaľ sa týka ale problematiky daní, tam bola tá superhrubá mzda. Ono opticky vyzeralo, že v Českej republike je nižšia daň, v skutočnosti tá daň zostala na tej istej úrovni, len sa znížila tým, že do dane sa započítavali aj odvody a teda platila sa daň z celkového objektu. Tým pádom mohli znížiť daňovú povinnosť v Českej republike. Ale bolo to len, len a len optické riešenie na to, aby jednoducho to vyzeralo navonok podstatne lepšie.
Faktom je, že toto nie je len otázka, že hovoríme, že je to experiment a s veľkým rizikom a v čase nie práve vhodnom a ešte daný na konci, na konci obdobia. A neviem si predstaviť, akým spôsobom sa budú vydefinovať aj položky v rozpočte, keď ešte v decembri nebude možno a podľa môjho názoru v decembri nebude jasné, ako a v akých sumách bude dotknutý štátny rozpočet z pohľadu vplyvu tohto zákona. Čiže myslím si, že toto nerozkolíše len oblasť sociálnu, ako hovoríme v tejto časti, ale hovorím, rozkolíše to celkový obraz štátneho rozpočtu.
Ak pre koalíciu budú dôležité možno tri veci, ako euroval, možno superhrubá mzda, možno rozpočet, tak, bohužiaľ a bohu vďaka možno, všetko so všetkým súvisí. A práve v tomto kontexte som očakával, pán minister, že vy ukážete a vlastným telom budete brániť celý ten proces tejto novely, alebo nazvem, týchto zákonov, stodvanástich zákonov, ktoré, bohužiaľ, sa tu hovorí o tom, nepriamej novele. V každom prípade je tu obrovský, obrovský balvan, ktorý určite bude mať čo sa doštudovať do budúceho obdobia.
Ja výsostne beriem, že tá druhá časť, ktorá sa týka nie superhrubej mzdy, ale systému sociálneho poistenia, tá má, by som povedal, za následok ďalšie skutočnosti, ktoré v konečnom dôsledku síce na jednej strane zamestnanci získajú, a možno práve to je ten chlieb a bič, na jednej strane získajú nejaké tie minimálne percentíčka, alebo teda ani nie percentíčka, ale nula celá niečo, jednoducho získajú ten prvý mesiac. Hovoril som o tom, že to bude neisté do budúcich mesiacov, ale otázka je, čo bude, ako bude filozofia budúcich dôchodkov, kto vlastne zaplatí celú tú reformu a kde vlastne sa nájdu peniaze na to, aby sa ušetrili peniaze v Sociálnej poisťovni.
Vzhľadom k tomu, že prvý výpadok, ktorý je priamo deklarovaný, je aj v spoločnej správe tohto materiálu, hovorí o viac ako 50-miliónovom eurovom výpadku, čo sa bude týkať Sociálnej poisťovne, a teda v konečnom dôsledku štátneho rozpočtu a rozpočtu verejných financií, ale v konečnom dôsledku aj to sa bude týkať aj ďalších náležitostí.
Ja som tu práve spomínal aj to, že keď sme mali zavádzať fiškálne pokladne, tak nebol tu vôbec žiadny záujem o to, aby tu niekto podporil niečo, čo v skutočnosti prinesie pre štátny rozpočet nejaké pozitívum. Lebo vraj podnikatelia by museli zaplatiť väčšie výdavky, väčšie výdavky na to, aby sa zaviedli tieto fiškálne pokladne. Ja tvrdím, že výdavky z tejto reformy sú podstatne vyššie, rizikovejšie a neprinesú požadovaný efekt žiadny. Pri fiškálnych pokladniach by sme dnes už mali na účte možno tých 50 miliónov eur z toho, že je väčší problém obchádzať dane, alebo teda hlavne dane z pridanej hodnoty a tým by sme mohli možno zabezpečiť aj tú vyššiu transparentnosť v podnikaní v Slovenskej republike.
Keď sme tu čítali, alebo som tu započul proste informáciu o tom, že tá netransparentnosť v apríli bola vyhodnotená, že na Slovensku je na najvyššom stupni netransparentnosť verejného obstarávania, alebo netransparentnosť ekonomiky. Tobôž, pán minister, ja by som bol veľmi rád, keby ste zase, lebo zase možno prepočujete to, že som vás vyzval, aby ste sa vyjadrili, ale možnože zase to nebude počuť a bolo by to veľmi, veľmi, veľmi asi nedobré, takže ja by som bol veľmi rád a tobôž to, čo sa udialo včera, keď sa v konečnom dôsledku na ministerstve práce, sociálnych vecí diali zase nejaké netransparentné veci, v konečnom dôsledku ste vystúpili aj s pani štátnou tajomníčkou (Potlesk.), aj s pani štátnou tajomníčkou ste vystúpili a ste proklamovali, že ste to vlastne vy odhalili a ste to odhalili tým, že asi bývalý poradca pani Nicholsonovej bol niekto, kto, koho pani Nicholsonová asi nepoznala, alebo ho dala do funkcie, ktorá asi bola asi mimo. Faktom je, že tieto skutočnosti a ďalšie asi nasvedčujú tomu, že asi nie je všetko v najlepšom poriadku.
Nezávisle na zákone, alebo to, čo ste chceli skryť pod superhrubú mzdu, je vlastne to, že dnes budete mať nižšie dôchodky. Nižšie dôchodky, ktoré v konečnom dôsledku budú prinášať pre týchto ľudí, ktorí budú vstupovať do dôchodkového veku v neskoršom veku, budú zisťovať, akým spôsobom sa im bude znižovať priemerný osobný mzdový bod, aktuálna dôchodková hodnota a hlavne ten priemerný osobný mzdový bod, ktorý bude sa znižovať z roka na rok. Určitým spôsobom časť solidarity tam je zachovaná, ale faktom je, že asi toto nevyrieši, alebo toto nie je tým, by som povedal, tým najväčším live motívom. Najväčším live motívom je vlastne ušetriť peniaze v Sociálnej poisťovni na úkor budúcich dôchodcov. Faktom je, že vlastne dnes umelo vťahujete do procesov aj ľudí, lebo dnes na základe toho zákona by bol schválený. Môžete kľudne povedať, tak, už nemusíme dávať ani povinný vstup do druhého piliera, lebo za normálnych okolností, ak niekto má vyšší zárobok, tak bude platiť asi z maximálneho vymeriavacieho základu, bude platiť odvody, ale v skutočnosti bude dostávať dôchodok, ktorý je na úrovni maximálnej priemernej mzdy. Čo sčasti ako solidárneho systému áno, ale v konečnom dôsledku vy budete takýmto spôsobom stavať lákadlo pre druhý pilier. A jednoducho dnes v podstate poviete, no však v podstate v druhom pilieri dostanete všetko to, čo tam nasporíte, dostanete aj naspäť do chalupy. Ale v konečnom dôsledku to môže byť len jedna z tých, "leeter" diskusie, ktorá môže mať nejaký súvis na túto, na tieto ďalšie experimenty v tejto oblasti.
Vážené dámy a páni, ak budeme ďalej, by som povedal, diskutovať o tejto superhrubej mzde, možno zistíme ďalšie anomálie, ktoré budú vychádzať z podstaty tohto celého riešenia. Ja stále hovorím, čo prinesie pre štátny rozpočet? Pre štátny rozpočet donesie väčší schodok a nedonesie ďalšie peniaze v tom okamžiku alebo v tom najbližšom okamžiku. A teda očakávame to, že štátny rozpočet skôr bude sanovať, povedzme, výpadok Sociálnej poisťovne. Čo to prinesie pre zamestnanca? Pre zamestnanca vo väčšine to prinesie neistotu, nestabilitu a jednoducho len umelý prepočet podľa vzorca, ktorý je mimochodom veľmi, veľmi obtiažny, a jednoducho na to možnože je treba, povedzme, aj nejaké štatistické vzdelanie, aby sa bol urobil prepočet na to, aby jednoducho od 1. 1. tú superhrubú mzdu ten konkrétny zamestnanec dostal. A v neposlednom rade očakávania, čo bude v ďalších mesiacoch.
Ja myslím si, že, keď si dobre pamätám, pán poslanec Marcinčin tu presne definoval určité skutočnosti, za akých podmienok sa toto celé udialo, alebo za akých podmienok sa bez verejnej diskusie, bez vôbec nejakej diskusie aj pána ministra v tomto parlamente, okrem úvodného slova, deje sa v tomto parlamente tak, aby sa jednoducho toto dialo ďalej. Čo prinesie pre zamestnanca... Pardon, pre zamestnávateľa, sme hovorili. V danom okamžiku musím povedať, že pre zamestnávateľa to prináša, (Hlasy a ruch v sále.) prináša ďalšie, ďalšie a ďalšie útrapy.
Faktom je, že ak zamestnávatelia, (Hlasy a ruch v sále.) ďalší zamestnávatelia v tomto kontexte budú uvažovať hlbšie a budú vnímať, že koľko nákladov ich bude stáť nový uprate nových systémov, možnože dôjdu k tomu, že možno ich zamestnávateľské zväzy, ktoré dnes veľmi, alebo teda skôr podporujú túto reformu, možno nebudú tak veľmi v kontexte naklonení. Faktom ale je, že ak, ak teda aj, by som povedal, nejakou silou, silou koalície a silou tlaku všetkých tých skupín, ktoré pretlačia túto, ja neviem, predpokladajúc, že pretlačia túto superhrubú mzdu, ja si myslím, že bude to mať taký istý dôsledok a také isté konzekvencie v budúcnosti. Lebo diskusia s opozíciou zostala iba v tom bode, že poslanci opozície dostali tento zväzok na stôl a tento zväzok iba jednoducho môžu alebo nemusia akceptovať... (Vystúpenie prerušené predsedajúcim.)

Hort, Milan, podpredseda NR SR

Pán poslanec, ako ste si iste všimli, skončila pätnásta hodina. A chcel by som sa vás spýtať, či ste schopný dokončiť svoj prejav do nejakých dvoch, troch minút, čo si myslím, že...

Burian, Jozef, poslanec NR SR
Myslím, že ešte budem mať nejakú prezentáciu ďalšiu, takže, akože myslím, že nejako... Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, chcem len povedať, že to, čo hovoril predrečník, pán Dostál, nie je celkom pravda, lebo systém UNITAS, o ktorom asi niečo tiež vie, je tiež nie populárne opatrenie, a to nepopulárne opatrenie bolo práve prezentované za čias predchádzajúcej vlády. Takže nerozumiem tomu, o čom tu hovoril, o znížení administratívy, o znížení, povedzme, tej byrokracie. Ten systém je kontinuálny a kontinuálne má byť ďalej riešený. A to neznamená to, že superhrubá mzda vyrieši problém, o ktorom tu hovoril. Čiže ja nerozumiem niektorým súvislostiam o tom, že čo vyrieši superhrubá mzda v ponímaní toho, čo boli rozbehnuté - systém UNITAS 1 a UNITAS 2. Takže, pán Dostál, ja by som bol rád, aby ste nám vysvetlili to, čo prinesie, povedzme, to výrazne zníženie tej byrokracie, pokiaľ sa týka zavedenia superhrubej mzdy. A pokiaľ sa týkalo živnostníkov, tam v zásade aj dá sa povedať, že aj s nejakým časťami sa dá súhlasiť. Faktom ale je, že ako celok tento zákon prichádza v čase, keď nie je vhodná doba na takéto riešenie bez toho, aby bola vôbec nejaká celospoločenská diskusia, ktorá by predchádzala takej veľkej zmene, ako toto tu je prezentované.
Ďakujem pekne zatiaľ.

68
Áno. Ďakujem pekne všetkým tým, ktorí reagovali na moje faktické, alebo teda faktickými pripomienkami.
Pokiaľ ide o pána poslanca Martina Chrena, ja som a myslím, že aj za bývalej vlády bola vlastne podpora UNITAS-u a myslím že tam nemáme rozpor, nemáme rozpor na znižovanie byrokracie. V tom nevidím ja žiadny rozpor. Vidím len to, že akým spôsobom sa zavádza niečo, čo v konečnom dôsledku nie je až tak znížením byrokracie.
Pokiaľ sa týka pána Matoviča, ja som sa už zaprisahal, že sa nebudem tu, reagovať naňho. Ale je len, jedna malá poznámka Pokiaľ sa týka hrubého dlhu, tak tam vieme konštruktívne diskutovať. A to je troška iná téma a myslím, že minimálne tak náročná a tak dôležitá pre Slovenska, pokiaľ jedná sa o výšku hrubého dlhu a ako, povedzme, superhrubá mzda. Takže to vôbec nie je pravda a je to od veci, lebo s opozíciou sa tu vôbec nejednalo, tu sa predložil fascikel stodvanástich zákonných noriem.
Pokiaľ sa týka pána Jurčíka, chcem, zase som sa tiež zaprisahal, že nebudem na pána Jurčíka reagovať, ale v každom prípade dnes bol možno, nerozprával o kombajnistoch. Takže dnes zareagujem len veľmi krátko, ja vychádzam z premisy, že nebol nikto zatvorený, znamená to, že tých trinásť percent, každý podnikateľ sa bál nezaplatiť. Teraz sa nebude báť zaplatiť 28 percent. Takže o toto ide, že ak by si niekto dal tú námahu a prezrel koľko je odkladov u jednotlivých podnikateľov na daňových úradoch, dnes by zistil, že tie daňové úrady sú zapratané aj s takýmito skutočnosťami a radšej ten podnikateľ zaplatí úrok v tom Sociálnej poisťovni, ktorý je menej ako, povedzme, to, že nedostane z banky, ale dostane, povedzme, nejaké súkromné pôžičky za podstatne väčších percent. Čiže to je zmysel toho celého, preto som aj hovoril, aby ste na tento aspekt veľmi dbali, veľmi dôležitý.
Ďakujem.

Ďakujem. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som aj ja vo svojom vystúpení dal niekoľko poznámok k tomuto návrhu zákona. Určite v tomto návrhu zákona sa nedá uprieť snaha ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny zjednodušiť systém sociálny, avšak treba sa pozrieť na to, akým spôsobom a čo bude výsledok tohto celého riešenia. Bohužiaľ, toto riešenie, ktoré prináša so sebou zmenu takmer stodvanásť alebo stodvanástich zákonných noriem, ktoré si myslím, že je ťažký prehľad vôbec, vôbec, aby ľudia vlastne jednoducho boli stotožnení so všetkými týmito právnymi návrhmi, ktoré v tejto, v tejto novele zákona sa premietávajú. Je len typickým dôkazom, je aj to, že predseda výboru jednoducho nezareagoval vôbec na to, že prebieha diskusia. Alebo pán minister uvádza tento návrh zákona, čo už je, by som povedal, dosť veľkým mementom. A teraz už nevyjadrujem sa k ďalším poslancom, ktorí, tvrdím, že asi 99 percent týchto ľudí nemá ani, nemalo ani čas sa pozrieť na tento zákon alebo na tieto zákonné normy. Čiže dnes hovoríme o tom, že v stodvanástich zákonoch meníme normu, ktorou nejakým spôsobom nazývame superhrubú mzdu, superhrubou mzdou, ktorá je experimentom, ktorá nie je len sociálnym, ale aj spoločenským experimentom v Slovenskej republike.
Treba povedať, že pre mňa je veľmi dôležité, aby som videl za výsledkom superhrubej mzdy, čo bude výsledkom tejto superhrubej mzdy. Je to len matematický prepočet, nejaký technický prepočet, ktorý hovorí o tom, akým spôsobom prevedú sa záväzky, teda zamestnanca na, pardon, zamestnávateľa na zamestnanca a technicky sa vypočíta to, že v konečnom dôsledku zamestnanci po tejto, po tejto tvrdej alebo po tejto zložitej úprave, keď som pozeral na ten vzorec. Myslím si, že na to treba nejakým spôsobom študovať nejakú štatistiku na to, aby človek vedel sa zorientovať v tomto zložitom vzorci výpočtu. Jednoducho po tomto výpočte vzniká to, že zamestnanec získa možno 2 až 5 eur. To je asi výsledok toho celého riešenia a čo navonok to vyzerá tak, že keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú. Čiže jednoducho my touto superhrubou mzdou chceme ukázať, že teda prijmeme alebo prinesie to pre nejaké, pre zamestnancov nejaký ten minimálny profit.
Faktom je, že vo svojej rozprave chcem rozdeliť, chcem sa upriamiť na dve časti, čo sú veľmi dôležité v tomto zákone. Prvá časť je superhrubá mzda a druhá časť, ktorá nie je závislá na tomto alebo na tomto, zákonnej norme, to je vlastne ten systém sociálneho poistenia, ktorý pod rúškom superhrubej mzdy vlastne rieši veľmi podstatné náležitosti, ktoré v konečnom dôsledku, ako keď už spomeniem ďalšie časti, budú znamenať vlastne tú úsporu pre štátny rozpočet, ktorú v konečnom dôsledku táto superhrubá mzda práve, naopak, má negatívny dopad na Sociálnu poisťovňu, prípadne na, na schodok, ktorý sa odzrkadlí v rozpočte verejných financií.
Takže, poďme na superhrubú mzdu. Superhrubá mzda je experimentom a, ako už tu bolo spomínané, nie je zavedená v žiadnej krajine Európskej únie, ani v krajine, v krajine Eur..., pardon, v krajine Európy, čiže nemáme s tým žiadnu skúsenosť. Jedinou, nejakým príkladom je Česká republika, ktorá síce v obmedzenom systéme mala zavedenú superhrubú mzdu, ktorá sa týkala skôr výpočtu daní, nie výpočtu odvodov, tak výpočet odvodov bol technického rázu. Faktom ale je, že pravicová vláda, ja upozorňujem, pravicová vláda v Českej republike zrušila práve takýto experiment a nepokračovala v tomto načatom kvázi diele. Načatom diele preto hovorím, lebo ja dnes neviem, čo je výsledkom vôbec superhrubej mzdy. Lebo len matematicky takýmto spôsobom prepočítať niečo a povedať, že toto je nejaká reforma, to pre mňa nie je nejaký výsledok.
Výsledok je to, musím sa zaoberať tým, čo to prinesie pre štátny rozpočet alebo rozpočet verejných financií, čo to prinesie pre zamestnávateľov, čo to prinesie pre zamestnanca. Prinesie to viac pracovných príležitostí? Prinesie to, povedzme, zlepšenie podnikateľského prostredia, prípadne to prinesie nejakú úsporu v štátnom rozpočte? No, bohužiaľ, keď sa nad tým zaoberám alebo keď sa tam zamyslíme nad superhrubou mzdou, tak po prvé, neprinesie pre štátny rozpočet príjmy. Naopak, v prvých rokoch sa uvažuje o výpadku. A si myslím, pokiaľ si dobre pamätám, asi viac ako 50 miliónov eur a v ďalších rokoch je to tiež nejaká, nejaké, nejaká, nejaké, v čiastkach sa to pohybuje. Čiže uvažujem o tom, že to je ďalší výpadok v Sociálnej poisťovni, ktorý sa určite, bude musieť byť nahradený nejakými, nejakým transferom peňazí zo štátneho rozpočtu do Sociálnej poisťovne. Čiže ak to z tohto pohľadu neprináša nič.
Čo prináša z pohľadu zamestnanca? Z pohľadu zamestnanca podľa môjho názoru neistotu a dosť významnú neistotu, vzhľadom k tomu, že ak zamestnanec bude prepočítaný k 31.12., k 31.12., jeho mzda bude prepočítaná na nový rok alebo teda k 1. januáru, tak vlastne dostáva mzdu, ktorá je adekvátna mzde, ktorá bola v tom decembri. Len, čo sa stane po ďalších mesiacoch? Čo bude s kolektívnym vyjednávaním? Ako bude valorizácia týchto, týchto platov? To už nikde nie je spomínané. V tom kontexte, tej zložitosti výpočtu tej superhrubej mzdy, ja si myslím, že tie kolektívne vyjednávania nebudú mať žiadny efekt a zamestnávatelia sa vlastne uspokoja s tým, že prezentácia zvýšenia čistého príjmu pre zamestnanca je dostatočným riešením, aj napriek tomu, že v kontexte je to, že v budúcom roku sa očakáva s rastom inflácie, s rastom inflácie viac ako trojpercentnej. Čiže v konečnom dôsledku neočakávam, že rast reálnych miezd práve z titulu, práve z titulu zavedenia superhrubej mzdy by nejakým spôsobom bola zabezpečená. Čiže pre zamestnanca určite je to neistota, neistota v ďalších mesiacoch. Čo ak zamestnávateľ povie, no, tak si zarobil nejaké jedno percento, tak teraz ti, povedzme, znížim, povedzme, tú mzdu v ďalších mesiacoch? Alebo to bude nejakým spôsobom mať možnosť, manévrovací priestor. Ďalšou vecou je to, že ideme do, v čase, keď je, keď sa predznamenáva recesia, keď sa predznamenáva recesia v nielen, nielen teda očakávaná v rámci Európskej únie, ale celosvetová. Je očakávaný pokles rastu, rastu ekonomík v budúcom roku. A to sú normálne štatistické údaje, teda to sú informácie, ktoré sú verejne publikovateľné. Čiže očakávame, že jednoducho neporastie globálna ekonomika. A v čase recesie alebo v čase poklesu očakávame, že takéto experimentné veci môžu práve, naopak, ešte negatívne dopadnúť práve na zamestnanosť ľudí na Slovensku vzhľadom k tomu, že buď bude zamestnávateľ ešte ďalej tlačiť týchto zamestnancov, aby odchádzali do živnosti, prípadne bude sa snažiť minimalizovať, minimalizovať svoju zamestnaneckú časť ľudí.
Čo to prinesie pre zamestnávateľa? Pre zamestnávateľa, už som čítal niekoľko stati o tom, že zamestnávateľa relatívne nemajú problém so superhrubou mzdou. A myslím si, že asi sa veľmi málo zamýšľajú nad tým, čo bude právnym dôsledkom tohto, tohto, tohto dopadu na zamestnávateľa. Právnym dôsledkom na zamestnávateľa bude to, že doteraz zamestnávateľ platil včas alebo platil z 48 percent alebo 48 aj niečo percenta, platil 13 percent zamestnanec, 35 percent platil zamestnávateľ. Problém bolo to, že ak strhol zamestnávateľ zamestnancovi tých 13,4 percenta a neodviedol čo len jeden cent, bol to trestný čin pre konkrétneho konateľa v danej, v danej firme, v danej spoločnosti. Problém dnes vzniká ten, že ak tých 28 percent, ktoré strhne zamestnávateľ zamestnancovi, a neodvedie čo len jeden cent, je to trestný čin z pohľadu zamestnanca, pardon, zamestnávateľa. Teda konateľ je trestnoprávne zodpovedný za neodvedenie čo len jedného centu. Problém je, že, pán minister, neviem, či ste si pozerali na, na jednotlivých úradoch, sociálnych úradoch, či teda majú títo zamestnávatelia žiadosti o to, aby jednoducho mali nejaký splátkový kalendár voči splácaniu tých 35-tich percent, ktoré doteraz žiadali od týchto jednotlivých úradov, možnosť nejakých splátkových kalendárov o to, aby jednoducho zabezpečili jednoduchú reprodukciu svojej výroby. A hovoríme o čase recesie. Čase recesie, kde každý zamestnávateľ bude mať, alebo každý podnikateľ bude hľadať každú, každý cent na to, aby zabezpečil svoj efektívny chod svojej spoločnosti. V čase recesie my ideme pritvrdzovať podmienky, kde X podnikateľov má dnes splátkový kalendár na splácanie dlhov voči Sociálnej poisťovne. Po novom, nezaplatenie čo len jedného centa je trestný čin. Trestný čin, ktorý dnes v každom prípade my týmto zákonom budeme nejakým spôsobom kodifikovať.
Čiže zamestnávatelia, ktorí dnes podporovali a boli, by som povedal, hybnou silou pravicovej politiky alebo, by som povedal, koaličných, koaličných strán, dnes podľa môjho názoru veľmi, veľmi rýchlo precitnú. Precitnú v tom, že jednoducho dnes sa dostávajú do dvojitej situácie. Okey, súhlasím s tým, v konečnom dôsledku sa bude plniť možno viac pokladnica Sociálnej poisťovne, o tom nepochybujme, ak teda sa nechcú dožiť nejakého trestného činu, ale zároveň uvažujte v, teda v podmienkach tohto zamestnávateľa, podnikateľa, čo bude robiť. Bude zvyšovať zamestnanosť? No to určite nie. Bude uvažovať, akým spôsobom, povedzme, znížiť teda náklady na takéto, na takéto, povedzme, experimenty? Áno, bude hľadať. Buď to bude tlačiť toho daného človeka do živnosti, prípadne bude hľadať, akým spôsobom sa ho zbaví. Čiže, preto hovorím, aj zo strany zamestnávateľa, aj zo strany zamestnanca to nebude jednoduchá záležitosť. Už nehovorím o živnostníkoch a, povedzme, umelcov na vlastnej nohe alebo proste ďalších voľnej, voľnej teda profesie. V každom prípade toto môže nastať a toto bude aj ďalším problémom, že teda, ak bude tlačiť zamestnávateľ do živnosti, zistíme, že tie živnosti dnes po novom alebo v novom systéme už budú náročnejšie alebo bude náročnejšie na tú výdavkovú časť pre každého živnostníka, ako je to v doterajšom systéme.
Čiže, keď to zhrniem, povedzme, tak dostaneme sa do problémov. Neriešime štátny rozpočet alebo rozpočet verejných financií, lebo, naopak, ho sčasti budeme zaťažovať. Pre zamestnancov je to riziko. A zamestnávatelia podľa môjho názoru veľmi v krátkom čase precitnú a v čase recesie sa to ešte podľa môjho názoru dvojnásobne ukáže.
Teraz sa ešte vráťme k zamestnávateľom. Hovorí sa o tom, že áno, tá superhrubá mzda bude nejakým spôsobom zjednodušením tohto celého systému. A včera dokonca pána ministra som počul, ako vysvetľoval, veľmi úpenlivo otázku, ktorú dostal od poslaneckého klubu SaS, teda vlastného poslaneckého klubu, ako sa zjednoduší výkazníctvo v tomto systéme. Chcem len upozorniť, pán minister, aj doteraz máme len dva výkazy. Ten výkaz zdravotného poistenia zostane naďalej, ten bude sa podľa jednotlivých zdravotných poisťovní vykazovať a máme dnes tiež iba jeden výkaz o sociálnom poistení. Je pravdou, že rozčlenený na ďalšie položky. Čiže tie výkazy budú len dva tak isto, ako budú po tejto superhrubej mzde. Čiže nejako, by som povedal, jasné, výpočty v jednotlivých fondoch určite tam odídu, lebo jednoducho bude iba jeden výpočet, teda 19 percent, 8 percent zdravotného poistenia zostane. Ale iba zavádzať tým, že bude papierov podstatne menej, to nie je celkom ako jednoznačné. Možno nejaký malý prepočet toho, že bude iba jedna suma alebo jeden prepočet 19 percent. Čiže zase nie celkom zavádzajme týchto ľudí a ja vďaka tomu, že som pracoval dlhé roky, som pracoval aj v praxi, myslím, že to vnímam troška inak.
Teraz ďalej. Pán minister, skúste nám vysvetliť a dúfam, že teda vysvetlite to možno aspoň minimálne po tých písomne prihlásených a že teda nevystúpite len v záverečnej reči, ako chcete zaviesť takúto reformu, ktorá je vážnym zásahom do celého systému riadenia nielen sociálneho, daňového, ale podľa mňa aj spoločenského? Bez nejakej vážnej diskusie? S tým, že prišiel tento zákon určitých spôsobom v takom hrubom fascikli a ľudia mali málo času na to, aby sa zoznámili, verejná diskusia takmer žiadna. A chcem sa opýtať, vy to chcete zaviesť...? Dnes máme prvé čítanie, technicky uvažujem, dnes máme prvé čítanie, je september, druhé čítanie bude prelom niekedy október, povedzme, november, máme mesiac na to, na podpisovanie zákona, zákon bude podpísaný niekedy na prelome november - december. Koľko majú podnikatelia času na to, aby tento systém zaviedli do praxe? Pán minister, majú na to necelý mesiac. Nehovoriac o tom, ak sa predĺžia lehoty, niekde, podpisovania týchto zákonov, ak to nebodaj vráti ešte pán prezident, tak ja neviem si predstaviť, ako vy chcete od 1. 1. zaviesť takúto vážnu reformu, ktorá po prvé, mení systém účtovný, daňový a sociálny systém v každej firme. Veď na to sú ďalšie výdavky. Vy hovoríte o tom, že podporujete podnikateľov. V konečnom dôsledku ten podnikateľ musí si zaplatiť "uprate" tohto systému. "Uprate" systému, ktorý bude vykazovať túto superhrubú mzdu v nových podmienkach. V nových podmienkach tých, ktoré mu prinesú teda väčšie náklady a obrovský stres. Ak niekto z vás robil záverečnú uzávierku za daný rok, lebo musíte do dvadsiateho piateho v januári dať DPH, musíte mať uzávierku na 90, možno viac percent hotovú. Čiže vy v čase, keď máte toto stresovať, máte za január vyplatiť superhrubú mzdu na základe formulácie, alebo na základe vzorca, ktorý, mimochodom, nie je jednoduchý, ak si ho, vážení poslanci, pozriete vôbec v celom tom fascikli a vy na základe toho máte zabezpečiť tento prechod za necelý mesiac. No tak toto si myslím, že je veľmi, veľmi nezodpovedné.
Ak niekto prechádza na nový systém, je to normálne kvalifikované a, by som povedal, už aj nejako kodifikované, že potrebuje takáto podnikateľská obec a aj celé, celé to prostredie potrebuje minimálne pol rok až rok, aby sa takýmto spôsobom stotožnila. My chceme zaviesť v čase recesie ešte ďalší bordel? Chceme zatvárať podnikateľov? Chceme ich nanútiť, aby vydávali ďalšie výdavky? Mimochodom, to bolo veľká odozva voči tomu, že sme chceli zaviesť fiškálne pokladne, my sme bojovali o to, aby čím skôr boli, teda aby boli zavedené. No bol tu veľký odpor, že teda tu bude ďalší výdavok podnikateľov v čase, keď teda sú, očakávajú recesné časy. To by bol možno menší výdavok, ako dnes touto superhrubou mzdou na poslednú chvíľu budeme im to zavádzať, pričom fiškálne pokladne, upozorňujem, pán minister, by priniesli, by priniesli pre štátny rozpočet veľký, veľký príjem, ktorý by v konečnom dôsledku mohol kryť aj tieto výpadky Sociálnej poisťovne. My namiesto toho urobíme niečo na poslednú chvíľu a očakávame, že podnikatelia urobia všetko pre to, aby jednoducho od 1. 1. všetci mali superhrubé mzdy a všetci boli super spokojní. No to, podľa môjho názoru, jednoducho nejde.
Ak toto vy očakávate, takýto ľahký alebo hladký priebeh, tak to môžem vás upozorniť, že podobný systém bol v roku 2004, zákon o sociálnom poistení, ktorý, mimochodom, mal asi stopäťdesiat pozmeňovacích návrhov; myslím si, že bývalý exminister by to vedel potvrdiť; kde bol chaos na chaos a kde sa to opravovalo, tento zákon, ja neviem v dvadsiatich, tridsiatich novelách sa opravoval tento zákon.
Ja nedovolím si povedať, pán minister, lebo fakt nečítal som od slova do slova celú túto bichľu, ale je to tak náročná vec, kde sa mení stodvanásť zákonov, kde sa menia, keď som si len pozeral tie finančné, daňové zákony, to je obrovská škála toho. Ja si dovolím povedať, že tam sa nájdu aj chyby, ktoré dnes určitým spôsobom prinesie aj život, ale aj chyby, ktoré, povedzme, neboli, neboli, povedzme, tou kodifikáciou alebo tou prácou, lebo si myslím, že to bola práca relatívne v strese, jednoducho vychytané.
Čiže v takejto atmosfére my ideme zavádzať superhrubú mzdu a chceme vytvárať tlak aj na opozíciu. Opozícia, poďte s nami do toho, poďme vytvoriť niečo, čo zjednoduší prácu pre podnikateľov, pripraví ich na tento systém a vytvorí im podmienky na to, že v konečnom dôsledku toto prinesie efekt, celospoločenský efekt. Lebo to sa nedá len rozprávať o tom, že tak tomu pomôžeme a tomu už nie, toho škrtnem, alebo toho nepotrebujeme. Takto sa jednoducho nezavádzajú, by som povedal, lepším spôsobom, dosť prelomové veci. Aj napriek tomu, že ja vnímam, že je tu snaha o zjednodušenie tohto systému. Toto v konečnom dôsledku nedonesie zjednodušenie, ale obrovský chaos. Obrovský chaos. Ja nechcem predpovedať, ale v konečnom dôsledku táto norma, ak bude zavedená od 1. 1., ja dovolím si povedať, bavil som sa s niektorými ľuďmi, ktorí sú z tejto podnikateľskej oblasti alebo z tohto podnikateľského života, nemajú dokonca ani šajnu o tom, čo sa dnes pripravuje. A my, Národná rada, ich dovedieme k tomu, že jednoducho tak, a teraz to musíte zaviesť tak, aby ste boli spokojní.
V konečnom dôsledku, nechcem tu experimentovať, myslím, že tu bolo veľa sociálnych aspektov postavených a nechcem hovoriť ani o Medzinárodnej organizácii práce, ktorá, nechcem to dlho rozvíjať. Ale iba jeden malý fakt, pán minister, na vašom mieste by som zavolal do Medzinárodnej organizácie práce a povedal: "Páni, ja končím so zmluvou Medzinárodnej organizácie práce." Je to korektné. Je to korektné, treba povedať, áno, končím, jednoducho nebudem dodržiavať pravidlá, ktoré sú tam. Je to korektné, máte na to právo, ste minister vlády, vláda vám to odsúhlasí, môžete zavolať, môžete napísať list. Ale ten nikde nevidíme. My len pod rúškom toho, že to nejako prejde, takýmto nejakým spôsobom sa snažíme obchádzať niečo, čo sú nejaké medzinárodné pravidlá. Veď voči tomu, si myslím, že ak nepodpíšeme, alebo nedokodifikujeme teda protokol alebo teda nejaké normy Medzinárodnej organizácie práce, predsa to nie je, by som povedal, trestný čin. V každom prípade ale by bolo dobré, aby ste toto prejednali, aby ste im jednoducho dali na vedomie, že takúto vec zavádzame a takouto vecou ideme znižovať úroveň alebo úroveň istôt jednej skupiny ľudí. Čiže je to, toto je celý balík problémov, ktoré, si myslím, že je veľmi dôležité, aby ste si uvedomili. A pevne verím, že vystúpite a vysvetlíte, že už 99 % podnikateľov vie o tom a vie, čo má robiť od 1. 1. Toto, toto, ak chcete takýmto spôsobom natvrdo zaviesť, tak sa to presne odzrkadlí, ako to bolo v roku 2004. A bude tu len podľa môjho názoru obrovský chaos, obrovský problém. Už nechcem povedať alebo nechcem rozprávať o druhom pilieri.
A teraz sa poďme pozrieť na tú druhú stránku veci. Druhú stránku veci, ktorá pod rúškom superhrubej mzdy sa rieši v zákone o sociálnom poistení. Mne sa strašne páčilo v tej dôvodovej správe, ako bolo napísané, že systém, dôchodkový systém, teda hovorí sa o prvom pilieri, je nesystémový a neudržateľný. Pán minister, viete, kto zavádzal tento systém? Viete, kto zavádzal, kto dal základné kontúry tohto systému nesystémového a neudržateľného? No váš koaličný partner. Je tu pán, a predpokladám, že tu niekde možnože je, pán poslanec Kaník, exminister, ktorý bol tvorcom tohto systému, ktorý vy hovoríte, že je nesystémový a neudržateľný. Ja som zvedavý, akým spôsobom bude reagovať na tú dôvodovú správu, ktorú sme mu jasne, ja neviem, doslova nejakým spôsobom do očí napľuli, ako neviem, ako sa vyjadriť inak, ale jednoducho ukázali, že ten systém, ktorý teraz bol, bol zlý.
Ja chcem veriť tomu, že ten systém, ktorý vy teraz navrhujete, nebude niekto písať o ďalších päť rokov, že je nesystémový a neudržateľný. Akiste vnímam to, že pod rúškom superhrubej mzdy dnes prejde to, čo sú zase veľmi prelomové veci, ktoré sa týkajú sociálneho poistenia. To po prvé. Zmena odchodu, odchodu veku do dôchodku, systém, ktorý je tam načrtnutý. Je tam napríklad nová valorizácia. Pán exminister Kaník zaviedol švajčiarsky model, ktorý bol založený na inflácii a na raste miezd. Dnes už to hovoríte len na dôchodcovskej inflácii. Je jasné, že už na základe toho alebo na báze toho nielen to, že reálne mzdy na Slovensku klesajú prvýkrát v histórii po x veľa rokoch, tak sa tu stane to, že aj tá dôchodcovská inflácia bude ešte nižšia. Ešte nižšia, ako to postihne, povedzme, oblasti rastu reálnych miezd.
Čiže v konečnom dôsledku môžeme očakávať, že kompenzáciou tohto, čo dnes dáte, nejakých 0,5 % priemerne, zvýšite, kompenzácie budú veľké škrty, ktoré sa týkajú v oblasti sociálneho poistenia. V oblasti sociálneho poistenia, ktoré, ktoré v konečnom dôsledku neuvidíme dnes, zajtra, ani možno za rok, ale za niekoľko rokov. Veď ten systém priemerného osobného mzdového bodu, ktorý dnes je zavedený, vychádza z premisy znižovania tohto celého systému a znižovania budúcich dôchodkov. Áno, vnímam ako určitým spôsobom solidárnosť tohto systému ako dôležitý jav, ale zároveň chcem upozorniť, že tá solidarita je len jedným znakom toho celého riešenia. Druhým znakom je to, že vy chcete ušetriť tieto peniaze v tomto systéme a vlastne chcete určitým spôsobom, to celé je postavené na tom, že toto celé alebo tú celú reformu zjedia budúci dôchodcovia. Zjedia ju v plnej miere a dokonca ešte s nejakými úsporami.
Tá analógia ma napadla aj ďalšia. My hovoríme o tom, že máme povinný vstup, alebo teda návrh je vládny návrh zákona o povinnom vstupe do druhého piliera. V konečnom dôsledku vy už podľa tohto návrhu úpravy a hlavne u mladých ľudí, myslím, že nájdete odozvu, že vy nepotrebujete povinný vstup do druhého piliera, lebo ak budete znižovať, ak bude povinný prídel, štvornásobok priemernej mzdy povinný prídel do fondov, štvornásobok priemernej mzdy a vy budete tlačiť na to, že teda ten priemerný osobný mzdový bod, teda sa postaví až na úroveň jednotky, teda priemernej mzdy, tak sa zníži až natoľko, že tí ľudia, ktorí odvádzajú viac do Sociálnej poisťovne, budú uvažovať o tom, že ten druhý pilier bude pre nich určitým spôsobom zaujímavý, už vzhľadom k tomu, že teda tí, čo budú do toho vkladať, povedzme, podstatnú väčšiu časť peňazí, oni v konečnom dôsledku dostanú podstatne menej.
Ja ešte raz opakujem, za solidárnosť tohto systému som, ale nie na to, aby celú takúto reformu určitým spôsobom mali na seba stiahnuť ľudia, dôchodcovia, prípadne vdovské dôchodky, vdovecké dôchodky. Sú tam, myslím, že riešené ďalšie sociálne skupiny, nevyriešený problém, problém zamestnávania, zamestnania a zároveň poberania invalidného dôchodku, zamestnania a starobného dôchodku a ďalšie. Je tam plná plejáda takýchto, by som povedal, nuansou, ktoré v konečnom dôsledku budú znižovať nejaký sociálny aspekt tohto celého riešenia.
No, myslím si, že asi v tomto bode možno skončím a možno, keď pán minister vystúpi, tak možnože v tej ústnej rozprave sa prihlásim a budem možno reagovať na to, čo teda povie a rád by som si vypočul. Ale nedá mi, aby som nezakončil svoj príhovor tým, vážené dámy a páni, a neviem, či ten názov tej superhrubej mzdy nie je odvodený od kostýmu, ktorý používa pán predseda Národnej rady ako superhrdinu. Tak ja neviem, že či ten kostým Supermana nie je zároveň nejakým motivadlom na to, že dnes používame pojem superhrubá mzda. Ja sa už dnes, dnes mám strach, do akého kostýmu sa oblečie najbližšie pán predseda Národnej rady, lebo neviem, či to nebude nejaký kostým niečoho, čo nám bude ukazovať, kde Slovensko pôjde po zavedení tejto superhrubej mzdy.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Na pána Matoviča a na pána Jurčíka nebudem reagovať, ja nie som psychológ a ani psychiater.
A pokiaľ ide o pána poslanca Kaníka, musím povedať, že ja som použil v slovnom spojení to, že v očakávaní konjunktúry môže byť nárast zamestnanosti, nie to, že to bude riešiť Zákonník práce. To je to, čo som povedal. Ďakujem.

Ešte raz, ďakujem, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, ak by som mal nadviazať na môjho predrečníka, tak musím povedať, že asi na Slovensku mali by byť iba tri sviatky, asi Veľká noc, Vianoce a deň narodenia pána Matoviča, to asi by bolo najrozumnejšie (Potlesk.), to asi by bolo najrozumnejšie na to, aby sme sa tu prestali baviť o niečom, čo asi, si myslím, nie je podstatné. Ja vás ľutujem, pán minister, ak v tejto diskusii v Národnej rade Slovenskej republiky o Zákonníku práce má sa jednať o stravovacích lístkoch a o tom, či budú alebo nebudú otvorené obchody v deň štátnych sviatkov, tak si myslím že je to dosť úbohá diskusia k tomuto návrhu Zákonníka práce. Musím povedať, že zúžiť tento pojem na takéto, by som povedal, zavádzanie je mňa až veľmi, by som povedal, prekvapujúce. A musím povedať, že headliny v TA3 už hovoria o tom, že štátne sviatky rozdeľujú SaS a KDH. A Matovič povedal, že jednoducho ak neprejdú jeho stravovacie lístky, tak on je ochotný odstúpiť, lebo poškodia tak, povedzme, konkrétnych ľudí. Takže ak na tomto je celé toto založené, tak, pán minister, ďakujem pekne za takýto Zákonník práce.
Budem troška, by som povedal, inak vystupovať k tomuto Zákonníku práce, lebo pre mňa je dôležité to, čo prinesie tento Zákonník práce, či si myslíte, že potrestanie neposlušných odborov, príp. zníženie ochrany zamestnancov je tým krokom, ktorý zabezpečí vyššiu zamestnanosť na Slovensku. To je podľa mňa kľúčová otázka. Kľúčová otázka je to, že Zákonník práce by mal prispieť ako jeden z podporných argumentov na to, aby jednoducho zamestnávanie na Slovensku bolo ľahšie, aby tá zamestnanosť bola vyššia, aby jednoducho zamestnanec a zamestnávateľ boli v tzv. vyrovnanom vzťahu a vytvárali podmienky na to, aby toto zamestnávanie a zamestnanie malo vyvážený charakter.
No musím povedať, že ak to zoberiem z ekonomického hľadiska, tak si myslím, že Zákonník práce, a hlavne tento, nie je práve tým vyváženým stavom. A dokonca si myslím, že neprinesie vôbec žiadne zvýšenie zamestnanosti. Dokonca mantra, ktorá pri každom nástupe pravicovej vlády je publikovaná, je, že tento Zákonník práce prinesie lepšiu flexibilitu pracovnej sily, väčšie možnosti zamestnania, väčší príchod investorov, musím povedať, že nie je to jednoducho pravdou, pravdou zostáva to, že základom tohto celého je rast hrubého domáceho produktu alebo rast ekonomiky, sú tu konjunkturálne, sú tu depresívne časti alebo stavy ekonomiky a to je rozhodujúce na tom, akým spôsobom sa zabezpečí zamestnanosť. Čiže, po prvé, myslím si, že ak niekto bude zase prezentovať mantru, že tento Zákonník práce zabezpečí takéto riešenie, musím sa len odvolať na tieto dve veci, ktoré tu prezentujú sa, to sú štátne sviatky a stravné lístky a potom máme asi vyriešený celý Zákonník práce.
Myslím, že moji kolegovia tu už dosť jasne rozprávali o všetkých náležitostiach, ktoré súvisia so znížením ochrany. Môžeme sa prekárať v tom, a teda myslím si, že je dôležitejšie prekárať sa v tom, či tento stav je vyvážený alebo nevyvážený. Osobne si myslím, že práve tým, čo ste urobili v Zákonníku práce, myslím, ste nenastavili lepšie parametre, lepšie podmienky na to, aby jednoducho táto zamestnanosť tu bola vyššia. Nad tým by ste sa mali, pán minister, zamyslieť práve na tomto ministerstve, ako to funguje, bohužiaľ, dnes to funguje v dosť chaotickom stave, vzhľadom na to, že sa neriešia veci, ktoré sú podstatné práve pre zamestnávanie. A vidno to aj na poklese zamestnanosti, aj napriek tomu, dámy a páni, že rast ekonomiky je viac ako 4-percentný, a nevidno ani žiadny pokrok v tom, aby sme teda tú zamestnanosť zvýšili.
Hovorilo sa tu dosť veľa, vyplýva to z dnešných rečí, aj z rečí pána ministra, ktoré som si napočúval jednak pri programovom vyhlásení, jednak pri iných možných teda vystúpeniach pána ministra, to vyplýva, o tom, akým spôsobom zabezpečí sa flexibilita, ako sa zabezpečí čerpanie fondov Európskej únie, ako sa budú využívať práve tieto zdroje na zlepšenie teda podmienok práce, na zamestnávanie ľudí, povedzme, dlhodobo nezamestnaných, aby sme zase sa nedostali do problematiky toho, ako to bolo v roku 2007, kde sme mali historicky najnižšiu nezamestnanosť. A čuduj sa svete, bol to Zákonník práce, ktorý bol z dielne stredoľavej koalície, ktorá prezentovala, že bola najnižšia nezamestnanosť, nezamestnanosť na úrovni, myslím, 7,4 %. Myslím, že to bola historicky najnižšia nezamestnanosť a ovplyvnila to konjunktúra. A myslím si, že tá vyrovnanosť aj v tej konjunktúre hovorila o tom, že jednoducho nie je tu dnes dôležitosť na to, aby sme robili také vážne seky v ekonomike. Čiže len to beriem z pohľadu ekonomických nejakých pravidiel o tom, aby niekto zase tu neživil mantru, že tento Zákonník práce pokiaľ neprejde, tak ako je navrhnutý, jednoducho sa nezabezpečí lepší rast zamestnanosti, flexibilita pracovnej sily a jednoducho ekonomický rozvoj Slovenska. Osobne si myslím, že toto nie je cesta, ktorá určite toto bude zabezpečovať.
Druhou takou ekonomickou kategóriou, ktorou v prvom čítaní dosť som bol zneistený, bolo to zrušenie minimálnej mzdy. Pán minister asi vníma základné ekonomické pravidlá ponuky a dopytu. Ak, bohužiaľ, po kríze, a to po kríze, ktorá bola veľmi významná, tu jednoducho je vysoká ponuka pracovnej sily, tak zrušením minimálnej mzdy sa skôr dostávame do problematiky tej, že jednoducho zamestnávateľ bude určite mať veľmi významnú polohu v tomto vyjednávacom procese.
Ak niekto hovorí o tom, že minimálna mzda je problémom zamestnávania, určite si asi neprečítal štatistiky, asi koľko percent ľudí dostáva minimálnu mzdu. Ale zároveň chcem povedať to, že minimálna mzda nemôže byť prekážkou zamestnávania pri tom nastavení minimálnej mzdy, aké je. Myslím si, že dnes je na úrovni viac ako 300 eur, 317 eur myslím si, že je. Ak je teda problémom v niektorých odvetviach, tak potom to nie je problém minimálnej mzdy, ale ochrany toho konkrétneho odvetvia. Hovorilo sa pritom hlavne o textilnom priemysle. A myslím, že toto nie je problém minimálnej mzdy, ale skôr dovozu lacných výrobkov, povedzme, z iných krajín.
Faktom je, že ak by sme zrušili túto minimálnu mzdu, prihováram sa teda nie za zrušenie minimálnej mzdy, ale za pozmeňujúci návrh, ktorý prešiel vo výbore, ktorý vlastne dal späť minimálnu mzdu, prihováram sa za prijatie tohto ustanovenia už minimálne aj z toho dôvodu, že by aj ministrovi práce, sociálnych vecí malo záležať na tom, aby tým, keď sa zruší minimálna mzda, sa jednoducho nezneužíval tento inštitút na to, aby sa znižovali mzdy a jednoducho vyplácali v hotovosti peniaze, lebo týmto spôsobom práve si len poškodí už tak problematickú Sociálnu poisťovňu, už tak problematické vzťahy, povedzme, ktoré môžu nastať vo vzťahu k vyplácaniu miezd a k umelému znižovaniu miezd.
Myslím, že je tu aj namieste rozprávať o tom, že v tom bývalom štvorročnom období bola veľká diskusia o tom, aby sme znížili práve odvodové náležitosti, ktoré na Slovensku sú vysoké, aby sme ich znížili práve u ľudí, ktorých zárobky sú nižšie, a tak vlastne podporili možnosť zamestnávať aj ľudí, ktorí majú nižšiu kvalifikáciu alebo jednoducho problém uplatnenia sa na trhu. Čiže tam bola skôr diskusia o takejto sfére. Vláda prešla na filozofiu boja so živnostníkmi, ale neuvažovala o tom, akým spôsobom flexibilne to vyrieši. Práve preto si myslím, že zrušenie minimálnej mzdy, práve by to dostalo do inej polohy. A špekulovalo by sa tak o rôznych možnostiach vyplácania týchto miezd, ktoré si dnes neuvedomujú zamestnanci, že tým, že zamestnanci dnes budú mať nízke mzdy, odídu do dôchodku a budú mať práve nízke zárobky v čase starobného dôchodku, čo si dnes každý berie, že dôležité je to, čo dnes dostane do ruky, nie to, čo v skutočnosti bude mať evidované. Čiže to je ďalšia vec, ktorú, by som povedal, prezentujem ako dôležitú vec. Myslím, že tie minimálne sadzby nie sú tak významne nastavené, aby dnes robili problém v zamestnávaní ľudí, ktorí sú v tom zamestnaneckom pomere. Prečítal som si niekoľko článkov, kde Asociácia zväzu zamestnávateľov alebo niektorí ľudia prezentujú teda problematickosť zamestnávania ľudí, teda platenia ich minimálnych taríf. Osobne si myslím, že je to práve naopak, že dnes kvalitnú pracovnú silu je veľmi dôležité si udržať, zabezpečiť a držať ju, aj za cenu toho, aby sme nedospeli k tomu, že v roku 2007 bol tu problém práve s tým, že sme nemali dostatok pracovných síl a museli sme si ich externe zabezpečovať cez rôzne agentúry, dokonca z krajín mimo Slovenska.
Čiže, ešte raz, podporujem to, aby minimálna mzda zostala v tomto stave, aký je. A myslím si, že je to, naopak, ochrana dnes aj ministerstva práce, aj Sociálnej poisťovne vo vzťahu k tomu, že dnes aj inšpektoráty bezpečnosti práce neplní svoju úlohu tak, akoby mal v skutočnosti plniť, lebo myslím si, že ak si zoberieme príklady západných krajín, kde sú veľmi tvrdé postihy za čiernu prácu, za zamestnávanie ľudí a za tvrdosť pri posudzovaní pracovných zmlúv, myslím si, že by to bolo veľmi dôležité.
Ja vo svojom vystúpení som sa chcel skôr zamerať na tú ekonomickú stránku prezentácie Zákonníka práce. Ešte raz hovorím, myslím, že tento zákon neprispeje k tomu, že bude zabezpečovať vyššiu efektívnosť zamestnávania. A práve preto si myslím, že každé vnášanie, by som povedal, takých nejasností a problémov do takýchto vážnych inštitúcií, ako je Zákonník práce, v konečnom dôsledku skôr rozhádže tento systém. Ale dúfam a predpokladám, že nebude práve aj ministerstvo práce a sociálnych vecí definovať, že práve týmto Zákonníkom práce sme zabezpečili rast ekonomiky, lebo tá ekonomika, predpokladám, po depresii bude mať nejaké konjunkturálne obdobie, dúfajme teda, že ho bude mať a že v čase toho bude teda možnosť zamestnať bez toho, aby sme prijímali takéto opatrenia, ktoré v konečnom dôsledku znižujú právnu ochranu zamestnancov. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci... (Ruch v sále.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Budem stručný. Myslel som si, že táto schôdza je o naháňaní stratených percent pre SAS, ale po vystúpení pána Rafaja som pochopil, že aj SNS má problém so svojimi preferenciami, tak potrebuje sa tiež zviditeľniť, a to doslova nad vecami, ktoré, bohužiaľ, sú veľmi, veľmi, veľmi na nízkej úrovni ekonomického vnímania vzhľadom na to, že myslím si, že aj tie faktické poznámky len o tom uisťujú, že jednoducho ľudia nemali ani čas alebo nemali záujem preštudovať si dopadové štúdie o tom, čo sa udeje pri chaotickom riešení bankrotu Grécka. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Len malá reakcia. No ja som v tom úvode práve hovoril to, že my sme prijali systém, ktorý prijali len v Čile možno za takéto krátke obdobie, a to pod samopalmi. Ale my sme prijali ten zákon možno v priebehu dvoch-troch mesiacov, keď sa napísal. Čiže myslím si, že práve preto bol tak nastavený, ako nastavený bol.
A pre pána Kaníka. Dobre, o. k., ja s tým súhlasím. Ale kto zaplatí tieto poplatky? Rozumiem tomu tak, že tieto peniaze sú oddelené od peňazí sporiteľov. Tomu každý rozumie. Ale ako každý rozumne nahliadajúci človek sa pýtam: Kto zaplatí tieto peniaze? Vy ste nastavili veľmi slušne ten systém, lebo ten systém by bol potom návratný pre tieto správcovské spoločnosti. Myslím, že tam bol výpočet okolo 11 až 13 rokov v závislosti od správy týchto peňazí. Takže to bol veľmi rozšafný systém.
A keď hovoríme o tom, že bol najlacnejší. Bol najlacnejší, lebo jednoducho je zavedený v krajinách bývalého východného bloku, príp. v krajinách, kde to bolo pod nejakou diktatúrou. Čiže ja dovolím si povedať, že to nie je také jednoznačné.
A druhá vec, či garancie obhajovať alebo neobhajovať. Ja stále tvrdím a budem tvrdiť, že jednoducho podiel toho, za čo teda táto správcovská spoločnosť to spravuje a aký objem peňazí spravuje a akým spôsobom teda bude to spravovať, je nepomerný.
A druhá vec. Ak sme chceli zaviesť ten liberálny systém, tak sme mali zaviesť liberálny systém tak, že sme nemali certifikovať dôchodkové správcovské spoločnosti, ale produkty. A potom by sme sa zbavili možno aj tých poplatkov a zbavili by sme sa tej diskusie, o ktorej teraz tu pán Kaník hovorí. Ak je niekto, kto má záujem investovať do konzervatívnych vecí, tak bude konzervatívne investovať, kto má záujem investovať do rastových fondov alebo riskovať so svojimi peniazmi, tak je to o. k., ale mali sme to zaviesť pri začiatku a nemali sme robiť dôchodcovské správcovské spoločnosti, s ktorými dnes je problém, ako ich nastaviť