Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som aj ja vystúpil takisto k tomuto návrhu zákona č. 120/1993 Z. z. o platobnýv podmienkach ústavných činiteľov, niektorých ústavných činiteľov.
Na úvod chcem oceniť kreatívnosť tohto riešenia, ktoré navrhli, navrhla teda väčšia časť koalície. Bohužiaľ, ale ako ekonóm, ako človek, ktorý skôr budem rozprávať o tom, akým spôsobom sa dá naplniť tento, táto...
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som aj ja vystúpil takisto k tomuto návrhu zákona č. 120/1993 Z. z. o platobnýv podmienkach ústavných činiteľov, niektorých ústavných činiteľov.
Na úvod chcem oceniť kreatívnosť tohto riešenia, ktoré navrhli, navrhla teda väčšia časť koalície. Bohužiaľ, ale ako ekonóm, ako človek, ktorý skôr budem rozprávať o tom, akým spôsobom sa dá naplniť tento, táto litera zákona, musím povedať, že je dostatočne nesystémový a chaotický. A vysvetlím aj prečo, teda myslím si, že je nesystémový a chaotický.
Tak po prvé už dnes hovoríme o tom, že ideme znižovať platy o 15,6 %, čo je niekde na úrovni 7,8-percentného deficitu hospodárenia za rok 2010. No myslím si, že v turbulencii alebo v turbulentnom stave teda ekonomík, bohužiaľ, teda tá kríza priniesla so sebou tieto sprievodné javy, dnes nevieme jasne a, by som povedal, identicky zadefinovať, aký bude ten efektívny alebo aký bude ten skutočný deficit hospodárenia Slovenskej republiky, ale už dnes hovoríme o tom, že to bude na úrovni 7,8 %.
Takže prvá vec, ktorú chcem povedať, že je problém vôbec to, aby sme jasným spôsobom zadefinovali ten schodok verejných financií, ktorý bude známy až ďalší rok, niekedy apríl-máj. Čiže keď už, tak môžme vychádzať z niečoho, čo je reálne a čo je realita. A potom dôjdeme do absurditu, ad absurditum, keď by sme si predstavili takúto situáciu, ak bude deficit verejných financií asi desať rokov na úrovni 5 %, môžme celkom dospieť k tomu, že poslanec Národnej rady, tak ako už to bolo spomínané, bude pracovať za nulu, teoreticky hovorím, ak by teda došlo k nejakým, nejakým vysokým deficitom v priebehu nejakých rokov, dôjdeme k tomu, že ten, ten plat sa zníži o dvojnásobok teda deficitu, to je každý rok možno o 10 %, čo teoreticky - ja len hovorím zase veľmi teoreticky - môže dospieť k tomu, že teda ten výsledok tohto platu poslanca bude veľmi, veľmi nízky, ak za predpokladu, že rast miezd bude nulový, prípadne veľmi, veľmi, veľmi nízky.
Čiže to je ďalší, by som povedal, nie celkom dokonalosť toho systému. My už tu máme v zákone zadefinované, že DPH bude ako dočasné zastavenie vojsk, bude, bude trvať, dokedy štát alebo teda Slovenská republika nezabezpečí deficit na úrovni 3 % verejných financií, na úrovni 3 % HDP, teda 3 % deficitu z HDP. Ak už máme takúto absurditosť, ja neviem, dokedy bude tento zákon platný a akým spôsobom sa bude napĺňať v budúcnosti a v budúcich rokoch. Veď to, toto nie je nejaké systémové riešenie o tom, že nikto nevie, ako to ďaleko dôjde, vôbec ten celý, celý systém toho krátenia, alebo systém, systém riešenia na báze deficitu.
Ďalej musím povedať ďalší bod. Ak teda teraz trestáme teda tým deficitom 7,8 %, nie trestáme, nazvem, budeme znižovať tento, tento plat toho teda poslanca. Ja sa pýtam, ako k tomu dôjdu poslanci, ktorí neboli v predchádzajúcom volebnom období, ktorí vlastne nemôžu alebo jednoducho nemôžu priamo alebo neovplyvňovali tento deficit verejných financií? Čiže ja neviem, akým spôsobom sa dá dosiahnuť táto ďalšia, ďalšia, by som povedal, nesystémová vec.
Ďalej. Chcem sa opýtať, ako, ako sa chce, ako sa chce riešiť z pohľadu ovplyvnenia výsledkov hospodárenia Slovenska z pohľadu opozície? Ako bude mať vplyv opozícia vôbec na, na hospodárenie tohto štátu? Keď viem si celkom živo predstaviť, že ani jeden pozmeňujúci návrh, ktorý vznikne z dielne opozície, nebude, nebude prijatý, a tým pádom myslím si, že je to absolútne v rukách koalície, absolútne v rukách vlády, ktorá bude predkladať a ktorá je dostatočne silná, aby predkladala návrh zákona o štátnom rozpočte, ktorý bude toto zohľadňovať.
Ďalšie, by som povedal, nie celkom domyslené veci. Veď táto vláda, tak jak tu už bolo povedané, aj, aj táto vláda, aj predchádzajúce teda mali záujem a každá, každá strana, ktorá vstupovala do volebného boja, mala záujem vytvoriť fiskálnu radu s fiskálnymi pravidlami. Ja dnes neviem odhadnúť, alebo myslím si, že málokto vie tu odhadnúť, či ten deficit, ktorý je dnes, či je ten, ktorý je dobrý alebo zlý. Možno niekedy deficit na úrovni 2 % je zlý, lebo štát mal šetriť viac. Ako tento zákon bude ovplyvňovať tú skutočnosť, či to bolo dobré hospodárenie, alebo nie? Ja si osobne myslím, že toto, toto nie je, by som povedal, nejaké systémové riešenie. Tobôž, že na konci tohto celého výpočtu pán predseda Národnej rady oznámil, že poslanec Národnej rady zarobí, dá sa povedať, za štyri roky o 6 000 eur viac. To potom sa asi tým jednotlivým novinárom sa asi dosť ťažko bude pozerať na celý tento stav solidárnosti, ak na konci tohto celého snaženia, kde budeme riešiť takýto, takýto prípad znižovania, alebo solidárnosti poslancov s tým, že na konci tohto celého snaženia vlastne poslanec zarobí o 6 000 eur viac. To nemyslím si, že toto je, toto je presne to, čo bolo, asi chcelo sa dosiahnuť.
A teraz k tým zmrazeným platom. Zmrazenie platu znamená v danom roku nečerpanie peňazí a úspora v danom rozpočte v danom roku. To znamená, za tieto dva roky - za rok 2008 a 2009 - sa ušetrilo takmer 12 % tým, že poslanci mali zamrazené platy. Zamrazenie platov malo, malo systém ten, že v danom roku, ak vznikla hospodárska kríza a bola tu určitá, by som, prejavená solidárnosť s dianím a hospodárením Slovenska a s občanmi Slovenska, bolo logické, že sme prijali takéto riešenie v tom, že si zamrazíme takisto platy a vznikne z toho úspora. Tá úspora, ktorá dnes je definovaná v celkovej úspore, ktorú prezentoval pán predseda Národnej rady, je podľa môjho názoru nižšia ako to, ako to, čo by bolo zmrazenie platov aj v roku 2010. A tú podstatnú časť ziskovosti na tom celom priestore získava tým, že zmrazíme platy, zmrazíme platy za kancelárie, alebo nie platy, znížime výdavky na kancelárie a na asistentov poslancov. Čiže tým získame hlavnú úsporu a nezískame ju, hlavnú úsporu, tým, že prispejú poslanci.
Ak by to bolo v nejakom konsenze a v nejakej diskusii o tom, akým spôsobom by sa malo uberať ďalšie riešenie poslancov, skôr by som navrhoval to, aby sa jasne zadefinovalo, či má poslanec trojnásobok priemernej mzdy, alebo nemá. Ak má, potom môžme postaviť to na tom. Ak odmrazíme platy, potom to znížme a potom skôr by som sa prikláňal k názoru, aby sme jednorazovo ukázali, že si znížime tieto platy a tieto platy budú adekvátne tomuto riešeniu, buď 10-percentnému, alebo, alebo inému riešeniu, teraz nechcem povedať percentuálne riešenie alebo, a to si myslím, že je dnes systémovo lepšie, že budeme mať zamrazené platy na ďalšie obdobie a tu bude určitým spôsobom aj solidárne gesto, aj gesto toho, že v danom roku, v ktorom hospodárenie Slovenskej republiky nie je dobré, zabezpečí to, že nebude čerpanie týchto prostriedkov alebo týchto výdavkov v štátnom rozpočte.
Ešte raz opakujem: toto riešenie, ktoré je dnes postavené tu na stôl, z pohľadu ekonomického vyvoláva absolútny chaos a nesystémovosť. A dúfam, že koalícia jednoducho nájde rozumné riešenie, ktoré do budúcna nebude znižovať úroveň, úroveň poslanca a nebude znižovať úroveň aj jeho, jeho tzv. supportu, jeho podpory, čo sa týka, pokiaľ kancelárií a asistentov poslancov.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis