Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

30.11.2011 o 15:41 hod.

Ing.

Jozef Burian

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.11.2011 15:41 - 15:42 hod.

Jozef Burian Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Ja sa chcem opýtať, pán minister, prečo vy dovoľujete v tomto zákone nepriame novely zákonov a priamo z dielne ministerstva práce, sociálnych vecí, keď minister Mihál mal pred, včera mal spústu zákonov, ktoré sa dotýkajú práve druhého piliera, nehovoriac o tom, že pri spotrebných daniach z minerálnych olejov my riešime dlhopisové indexy a riešime odmenu pre správcovské spoločnosti v prípade tohto segmentu. Ja fakt nerozumiem a myslím si, že je to už minimálne trápne na to, že v zákone o minerálnych olejoch my riešime veci už, by som povedal, už by to bolo príhodnejšie minimálne riešiť v zákone, ktorý súvisí s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny. To je podľa mňa už celkom, podľa mňa až nenormálne pochopenie. Lebo ja rozumiem, že tie nepriame novely sú, boli a možno aj budú, ale faktom je, že aspoň teda zákon, s ktorým to približne súvisí, ale nie do takéhoto zákona a tak sprzniť si zákon. To je veľká teda, aby som povedal, odvaha.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.11.2011 11:58 - 12:00 hod.

Jozef Burian Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Myslím, že, pán minister, je to taká istá hlúposť o tom, že to je prevádzanie... Alebo prevláda tu záujem lobistických skupín, ako je tento návrh. Bohužiaľ, tento návrh nedáva, nezjednocuje nijaké disproporcie. Práveže naopak, vy ste vymysleli tú barličku cez zrýchlené odpisovanie, vy ste dnes predĺžili odpisovanie pre podnikateľov o ďalšie roky. V čase krízy, keď každý štát rieši to, aby sa nakupovalo, nové technológie, aby sa investovalo, vy dnes práve týmto podnikateľom predĺžite dobu odpisovania. To, čo zaplatia, presne, to, čo ste povedali, to, čo očakávate o štátnom rozpočte. Vy ste dnes zmenili celý systém odpisovania, hlavne pokiaľ sa týka zrýchleného odpisovania.
Dnes ste nepodporili podnikateľskú oblasť, ba práve naopak, ju zhoršujete, prostredie a nemá to nič spoločné so žiadnym spôsobom nejakého lobizmu, či to je finančný lízing, alebo nejaký iný. Mimochodom, finančný lízing oproti zrýchlenému odpisu do dnešnej alebo v súčasnej podobe je veľmi blízky, pokiaľ sa týka počtu mesiacov odpisu. Čiže to nie je o žiadnom lobizme, iba o tom, aby sa zachovali podmienky pre podnikateľov tak, ako sú dnes. Zbytočne sa nekomplikovalo a mimochodom v štvrtej odpisovej skupine, to by som potom v prvom čítaní alebo v druhom čítaní vám hovoril, by ste ušetrili na tom nejakých 0,06 promile, čo je podľa mňa blbosť oproti tomu, že to skomplikujete, nezjednodušíte systém, zhoršíte podnikateľské prostredie a vôbec to nemá spoločné nič s tým, že vyrovnávate podnikateľské prostredie alebo ho zlepšujete a už vôbec nie žiadnym lobistickým riešením.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 30.11.2011 11:48 - 11:55 hod.

Jozef Burian Zobrazit prepis
Ďakujem, vážený pán predseda. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vystúpil, keďže som nevystúpil k skrátenému legislatívnemu konaniu, aby som to zhrnul. Dostali sme návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní a teraz preberáme prvé čítanie. Ja som očakával, že novela zákona o dani z príjmu, ktorá je jedna z najdôležitejších zákonov v rámci zákonov daňových, bude nejakým spôsobom viac akčnejším prístupom k riešeniu problematiky jednak štátneho rozpočtu, lebo všetky tieto zákony priamo súvisia so štátnym rozpočtom a nebude to riešiť, iba by som povedal veci, ktoré sú dnes predložené, dá sa povedať až banálne. Banálne preto, lebo vychádzam z toho, že uvažujúc o tom, že vláda by mohla prijať také opatrenia, ktoré by zlepšili príjem štátneho rozpočtu, uvažuje o tom, že príjme zákon, ktorým navrhuje zrušiť lízingové odpisovanie, čo je v priamom rozpore s tým, čo vláda vyhlasovala celý čas - podpora podnikateľských aktivít, podpora podnikania. A tá druhá časť, ktorá je postavená, je vlastne zhoda, na ktorej sa dohodlo ZMOS a vláda, o tom, akým spôsobom bude rozpočtový výnos prerozdeľovaný v rámci miest, obcí, vyšších územných celkov a vlády. Faktom ale zostáva, že to, čo dnes vláda navrhuje v prvej časti, zrušenie takzvaného lízingového odpisovania, je, si myslím, nie práve najlepšia cesta, cesta k tomu, aby bola podpora práve podnikateľského prostredia. Zrušenie lízingového odpisovania v podstate zapríčiní to, že jednoducho podniky, ktoré dnes sa mohli refinancovať mimo bankových zdrojov, sa mohli refinancovať na báze získania zdrojov na finančnom lízingu, dnes budú vlastne takýmto spôsobom dané nabok, alebo jednoducho budú mať veľký problém získať takto zdroje. Finančný lízing ako systém funguje možno dvadsať rokov na Slovensku. Viac-menej je to systém, ktorý funguje vo svete veľmi alebo má dlhú tradíciu, a jednoducho myslím si, že aj v jednoducho obídenie pripomienkového konania v skrátenom legislatívnom konaní, keď tento návrh už raz bol daný v zákone o dani z príjmov ešte pri rozpočte na rok 2011, ktorý neprešiel, ktorý jednoducho bol odmietnutý, tak dnes ho znovu dávame a dávame ho ako príklad toho, akým spôsobom, podľa môjho názoru, poškodíme podnikateľskú časť a podnikateľskú obec. Jednoducho dnes tým, že zrušíme lízing, takzvané lízingové odpisovanie, inak mimochodom rušíme na tri spôsoby. Všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré prešli buď vo výbore, alebo prešli v zákone, jednoducho sa museli meniť, lebo jednoducho sa hľadala forma, ako keď zrušiť lízingové odpisovanie a nahradiť ho, nahradiť ho, by som povedal, spôsobom ako dnes, tak sa muselo nájsť, filozofia, aby v zrýchlenom odpisovaní sme našli tú takzvanú barličku na to, aby nenašlo sa dostatok priestoru na to, aby jednoducho lízingové odpisovanie bolo teda zhodnotené ako nie to, že v konečnom dôsledku neprinesie pre štátny rozpočet žiadne príjmy, ale naopak, ešte prinesie pre štátny rozpočet stratu. Preto sa vymyslelo,, aby sa obišlo teda lízingové odpisovanie normálne, sa vymyslela barlička na zrýchlené odpisovanie a to zrýchlené odpisovanie sa posunulo v neprospech podnikateľskej obce.
My pri zrýchlenom odpisovaní, alebo, pardon, pri normálnom odpisovaní alebo zrýchlenom odpisovaní dnes budeme odpisovať niečo zložitým spôsobom, zbytočne zložitým spôsobom len preto, aby sme našli príjmy do štátneho rozpočtu. Príjmy do štátneho rozpočtu také, ktoré v konečnom dôsledku nie sú tou rozhodujúcou zložkou štátneho rozpočtu na rok 2012. Ak vláda príjme tento návrh, alebo, pardon, tento parlament príjme tento návrh a budeme by som povedal hlasovať, alebo bude hlasovať terajšia ešte takzvaná koalícia za tento návrh, môžeme sa dožiť toho, že podnikateľská oblasť alebo podnikateľská obec vám veľmi pekne poďakuje za to, že jednoducho im skomplikujete život, vytvoríte im ešte ťažšie prostredie podnikateľské. Keď všetci vieme, že lízing bol jeden z druhov urýchlenia alebo zlepšenia podnikateľského prostredia a jednoducho normálne zrýchlené odpisovanie umožnilo podnikateľom skôr odpísať hmotný investičný majetok. Teraz ešte, v čase krízy je to ešte banálnejšie, že my ešte viac budeme tlačiť na týchto podnikateľov, aby jednoducho neuplatňovali si možnosť, alebo aby zrýchlené odpisovanie nebolo kvalitou také, ako teda bolo, ako je v pôvodnom návrhu zákona dane z príjmov.
Dnes vlastne môžeme si poďakovať alebo môžeme poďakovať vláde a podnikateľská obec môže poďakovať vláde, že jednoducho dnes máme tu návrh zákona, ktorý zhoršuje podnikateľské prostredie a vytvára určitým spôsobom neporiadok aj v účtovníctve. Ak vláda príjme tento alebo a tento parlament a vláda, tento návrh vládny príjmeme, príjmeme aj to, že jednoducho odstavíme systém, ktorý tu fungoval veľmi veľa rokov a vláda v konečnom dôsledku na tomto nezarobí. Skomplikuje systém pre podnikateľov a vláda v konečnom dôsledku, podľa môjho názoru a podľa prepočtov, ktoré boli urobené a ktoré, bohužiaľ, neboli vypočuté aj na ministerstve financií, nezíska toľko zdrojov do štátneho rozpočtu, ako si zaumienila. Dokonca myslím si, že v prvých rokoch to bude skôr v mínusovej podobe pre štátny rozpočet. Ja myslím, že sa ešte viac vyjadrím v tom prvom, pardon, v druhom čítaní a možno, že budeme aj preberať to na výbore a bude to väčšia, širšia diskusia. Lebo myslím si, že všetci čakajú na to, akým spôsobom veľmi rýchlo bude sa hlasovať o tomto návrhu zákona. Preto iba toľko zatiaľ. V druhom čítaní sa viac vyjadrím.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.10.2011 16:21 - 16:23 hod.

Jozef Burian Zobrazit prepis
Ďakujem, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja v podstate budem len veľmi krátko, v podstate v rámci úvodnej, úvodnej reči, ktorú mal pán minister, bolo iba zadefinované, že sa tu zvyšuje v podstate len daň z príjmu tabakových výrobkov. Musím ale upozorniť, že to, čo sa tu deje akože systematicky o tom, že sa zvyšujú dane plošne a hlavne nepriame dane, to sa aj v tomto zákone, by som povedal, veľmi markantne prejavuje, a to je to, že z doterajšej sadzby na vykurovacie dane, na vykurovacie oleje sa zvyšuje takmer o, štvornásobne sadzba z 26,55 eur na 111,50. Dám len do povedomia to, že to je ďalší zo zákonov, kde hľadáme unisimo alebo urobiť také plošné riešenie práve v týchto nepriamych daniach, a to je ďalšia vec, ktorá, by som povedal, bude zvyšovať náklady jednak pre podnikateľskú oblasť, jednak pre bežných občanov. To je to, čo sa nerieši dlhodobo, aby sa našli peniaze aj tam, kde sa tie peniaze dajú nájsť, nielen plošným riešením zvyšovania daní. Takže pokiaľ sa týka, dá sa povedať, dane z tabakových výrobkov, pokiaľ sme vlastne urýchlili tento proces vzhľadom k tomu, aby sme naplnili štátny rozpočet aj v tej predošlej diskusii o, o teda mixe daní, aby sa teda našli peniaze a myslím si, že je práve hľadaním vo výdavkovej časti štátneho rozpočtu, prípadne možno lepšou kontrolou to, čo bolo aj spomenuté v tej úvodnej reči, by sa možno mali nájsť peniaze na to, aby sme nemuseli takýmto spôsobom štvornásobne zvyšovať tieto dane, ktoré v konečnom dôsledku budú mať za následok zvýšenie alebo zníženie príjmov pre obyvateľov.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.10.2011 15:35 - 15:36 hod.

Jozef Burian Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ďakujem pánovi poslancovi Chomovi. Len mi pripomenul jednu vec, že..., a my, keď sme hľadali nejaké úsporné, alebo keď táto vláda chce hľadať nejaké úsporné riešenia, určite sa dajú možno nájsť aj zmysluplnejšie. Možno to, čo naznačil aj pán poslanec Choma. Faktom je, že prečítali sme si v pláne teda znižovania výdavkov štátu, a sme tam našli strašne veľké sumy. Ja si myslím, že tu by trebalo prehodnotiť práve to, tie úsporné opatrenia vo výdavkoch, aby sa našlo spoločné riešenie, ktoré by bolo kompenzáciou aj pre tieto municipality.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.10.2011 15:22 - 15:34 hod.

Jozef Burian Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, začnem možno dosť netradične a inšpiroval ma pán poslanec Petrák vo svojej úvodnej reči a myslím si, že paradoxom toho celého prejednávaného textu alebo tohto zákona je aj to, že len dva roky tomu dozadu tu bývalý poslanec, pán Mikloš, terajší minister financií spolu, myslím, že s pánom Štefancom práve predkladali návrh zákona, ktorý nehovoril o mixe daní, ale práve naopak, aby sa tých šesť percent, ktoré patrili alebo ktoré patria, doteraz príjem štátu, aby sa prerozdelili medzi samosprávy, teda medzi obce, mestá a vyššie územné celky. No história sa, by som povedal neopakuje, ba práve naopak, dnes sme tu pred, pred celkom inou témou a pred celkom iným problémom, ktorý riešime, a to je mix daní. Chcem povedať, že mix daní ako, ako filozoficky, ako filozofia možno je, je, je teda racionálnym riešením alebo je riešením, ktoré sa dá o tomto diskutovať určite. Určite je vec, ktorá je legitímna a myslím, že o tejto legitímnej veci sa už diskutovalo aj v rokoch predchádzajúcej vlády, hlavne to bol dôvod asi to, že daň z príjmov pre..., fyzických osôb bola najrýchlejšou daňou, ktorá rástla a tie veľké prírastky, ktoré boli práve na strane týchto samospráv, dávali aj tomu diskusiu, či je tento prírastok, je, by som povedal, do akej miery je, je riešením do budúcna, teda riešením filozofie samospráv aj, a teda štátneho rozpočtu. Musím ale povedať, že, že aj veľa kompetencií sa aj v tom čase, aj v predchádzajúcom období sa dalo do vienka týmto samosprávam a aj tým sa určitým spôsobom negovali, povedzme, tieto prírastky, ktoré je logické, teda ak Slovensko dobieha povedzme v nákladovej časti základných, základných, základných životných potrieb, tak si myslím, že aj tá mzda je tým najrýchlejšou časťou, ktorá je v dobiehaní, povedzme, či už krajín, okolitých krajín alebo západnej Európy, čiže bude dlhodobo rastová.
Faktom je, že prišla kríza a kríza ukázala v nahote všetky tieto problémy, ktoré sú v samosprávnom kraji, a teda všetkých obciach, mestách a vyšších územných celkoch. Treba povedať, že aj tieto, tieto municipality sa učia na svojich problémoch a na svojich chybách aj možno na svojich, teda tých pozitívnych stránkach o tom, ako majú hospodáriť a myslím, že takým vytriezvením toho celého stavu bol rok 2009, hlavne rok 2010. Ale netreba zabúdať, za akých podmienok jednotlivé zmeny, ktoré sa udievali, povedzme, v tom financovaní alebo financovaní samospráv, teda municipalít, ako sa udiali za minulých období. Jednoducho, veľký rozdiel je to, že za akých podmienok sa prijímal takýto návrh zákona. Ja som to hovoril aj pri návrhu v zákone o, nazvem to teda, bol to ten pracovný názov, superhrubej mzde, za akých by som povedal hektických dôb sa priná..., alebo takéto zákony prijímajú alebo ako sa chcú prijímať takéto zákony. Proste, jednoducho na poslednú chvíľu prijať takýto návrh zákona bez nejakej signifikantnej konzultácie s municipalitami bez toho, aby boli nejaké logické prepočty a aby boli nejaké dopadové štúdie, ktoré môžu nastať práve v období, keď nás očakáva, vyzerá, hospodárske spomalenie. A neni to len úvaha, úvaha teda inštitúcie ako Medzinárodný menový fond, dnes vyšla správa EBRD, ktorá hovorí dokonca o nejakom poklese rastu slovenskej ekonomiky až na úroveň 1,1 percenta oproti plánu, ktorý dáva ministerstvo financií stále na úrovni 3,4 percenta rastu HDP, myslím, že tu sú veľmi veľké skoky. V tejto časti neistoty my vstupujeme do municipalít ako, ako nejakým, nejakou takou ako, ako nášľapnou mínou a postavíme ich pred hotovú vec, príjmite takéto riešenie, lebo štátny rozpočet má problém, tak musíte sa aj vy vyskladať v rámci štátneho rozpočtu na to, aby jednoducho rozpočet, rozpočet, štátny rozpočet bol dostatočne komfortabilný.
A teda jednoducho, keby som to vyjadril, vyjadril nejakou parafrázou nejakého nekrofilného zoofila, že kde je ten pes zakopaný, tak by sme sa vrátili, že ten pes zakopaný je v tom, že ministerstvo financií fakt si najprv vypočítalo, o akú sumu sa to jedná, vypočítalo si objem, ktorý potrebuje dostať do chalupy, aby jednoducho zabezpečilo výdavkovú časť štátneho rozpočtu, aby naplnilo ambície 4,9-percentného schodku verejných financií voči HDP, a tým sa vyjavila takáto suma a takýto prepočet a takéto koeficienty výberu jednotlivých daní. No toto, si myslím, že nie je práve to najsprávnejšie, nielenže najsprávnejšie riešenie, to je podľa mňa cesta do pekla. Lebo tak, ako dnes to prepočítame takýmto spôsobom, v takom hektickej dobe sa nám to môže vrátiť za niekoľko rokov.
Tak, ako sa postavila daň z príjmov fyzických osôb v roku 2003 ako jedna z mantier alebo mantra, na báze ktorej sa budú vypočítavať budúce príjmy municipalít, tak si myslím, že dnes urobíme mix daní, ktorý tak či tak budeme musieť opravovať. Pán minister, myslím, že absolútne vie to, že tento koeficient alebo tento prepočet je urobený na superhrubú mzdu. Tak či tak, tento zákon, ak to prejde do druhého čítania, bude musieť mať absolútne veľa zmien, ktoré sa budú týkať výpočtov. Ak hovoríme o tom, že dnes je prepad v obciach a mestách a vyšších územných celkoch na druhý polrok nižší asi približne o tri percentá v závislosti od každej municipality, tak dnes garantujeme ten prepadový rozpočet, ktorý dnes museli mestá a obce a vyššie územné celky znižovať na druhý polrok, výhľad na druhý polrok, ten teraz ministerstvo financií garantuje, ako keby to bude, to bude zagarantované na budúci rok. Čiže my sa dostaneme na prepadový rozpočet tohto roka a my garantujeme vlastne to, že to budú príjmy na úrovni roku 2011, ale znížené už asi približne 2,7 percenta až 4 percentá. Už nehovoriac o tom, že v tejto dobe, v tejto dobe, keď teda v neistej situácii alebo v neistej dobe, keď teda môže byť ďalší prepad ešte do konca roka, myslím, že môžu nastať ešte ďalšie, ďalšie, by som povedal, devalvácie tohto celého riešenia. Naopak, si myslím, že by sa mohlo hľadať riešenie práve s municipalitami a hľadať také riešenie, ktoré by nepoložilo tieto samosprávne kraje, mestá a obce, nepoložilo doslova na lopatky, keďže som predsedom finančnej komisie vo vyššom územnom celku v Košiciach, viem asi o čom hovorím a viem, aké, povedzme, je veľa nášľapných mín.
Čiže my staviame tieto samosprávne kraje, mestá a obce, staviame pred dve možné rozhodnutia. To prvé rozhodnutie je to, že aj pán minister asi vie tiež, že tieto municipality nie sú celkom na akruálnom princípe a všelijaké fintičky, ktorými sa vedia dostať k tomu, že oni technicky síce sú na vyrovnanom rozpočte, ale keby sme to brali podľa stopercentných akruálnych, výkazníctva, a teda účtovníctva, tak zistíme, že to tak nie je.
Čiže budú hľadať rôzne fintičky ako úniky z tohto riešenia, alebo druhú vec máme, že sa jednoducho vykašľú na celý systém a budú robiť to najnutnejšie, na čo majú. Jednoducho na to v konečnom dôsledku doplatia občania Slovenskej republiky, lebo toto je miska váh. Toto je miska váh, ktorú jednoducho nevieme, nevieme nejakým spôsobom obalamutiť, ošaliť. Jednoducho je to tak.
My keď, keď v rámci rozpočtu verejnej správy preložíme z jedného vrecka do druhého len tie isté peniaze, dostávame sa do tej istej polohy, do tej istej polohy, ako máme na začiatku. Čiže namiesto toho, aby sa teda začala seriózna diskusia s týmito municipalitami, nakoniec ideme do takýchto tvrdých opatrení.
Ja aj rozumiem ďalšej veci. Máloktorá vláda išla do nepopulárnych opatrení v oblasti dane z príjmu fyzických osôb, to je argument, prečo mix daní, lebo jednoducho pre štátny rozpočet to bol príjem možno šiestich percent. Dnes, ak teda bude mix daní, bude možno aj záujem o to, aby sa hľadali kompromisné riešenia v každej z týchto daní.
Ale pán minister, ak dnes Slovensko čelí problému, povedzme, jednak aj recesii, jednak aj zníženiu hospodárskeho rastu Slovenskej republiky, ak viac ako dvadsať percent ľudí, teda viac ako pätina ľudí sa dostáva na úroveň chudoby, a my stále paušálnym riešením chceme, chceme zavádzať dane, my tu za chvíľu budeme mať zvyšovanie spotrebnej dane z, spotrebnej dane z palív, budeme zase mať len ďalší problém toho, že nám tá skupina ľudí, ktorí sú v tej strednej, povedzme, a tej nižšej triede, prepadáva práve do tej najnižšej skupiny ľudí. My nezabezpečíme ani tú primárnu spotrebu, ani ten primárny rozvoj ekonomiky, aj keď Slovensko je bytostne závislé na exporte.
Ale faktom je, že aj takýmito úkonmi, ktoré dnes predstavujeme pred občanov, tlačíme tieto municipality do toho, aby zvyšovali dane pre svojich občanov, čo zase bude unifikovaným riešením ďalšieho daňového zaťaženia alebo zaťaženia pre občanov v danom teritóriu.
Bohužiaľ, asi to môže byť aj politický podtext, ktorý tu hovoril pán poslanec Ondruš, ale môže to mať aj negatívny vplyv do ďalších volieb pre tieto municipality či sú to mestá a obce, či sú to vyššie územné celky.
Čiže takéto tlačenie bez nejakej zmysluplnej diskusie, bez toho, aby ste mali pripravený zákon, ktorý už dnes viete, že budete ho absolútne prerábať, lebo sa bude musieť prerábať, lebo dnes tie čísla absolútne nie sú signifikantné s tým, keď teda je jasné, že odvodová daňová reforma nebude súčasťou preberania sa v tejto Národnej rade, takže ctení poslanci zistia, že tieto prepočty, ktoré sú tu, sú len nejakým, nejakým nástrelom, ktorý nie je dnes podložený efektívnymi zákonmi, efektívnymi prepočtami.
Čiže dnes budeme meniť všetko, takže ja by som osobne doporučoval, aby sme teda nielen menili, ale jednoducho tento zákon dali znovu na prepracovanie a začali zmysluplne diskutovať, lebo každému záleží na tom, aby rozpočet verejných financií na Slovensku bol, aby mal nejakú zmysluplnú podobu, aby teda aj trhy ocenili to, že Slovensko dokáže nielen zabezpečiť výdavkovú časť štátneho rozpočtu, aby vláda mohla teoreticky čím viac rozhadzovať a dotlačiť VÚC-ky k tomu, a teda mestá a obce, aby buď švindľovali alebo sa dostali do nejakej nútenej správy, alebo sa dostali do problémov, ktoré už v budúcnosti bude mať veľký, veľký problém riešiť.
Takéto riešenie chceme dosiahnuť. Sme na najlepšej ceste, že tento zákon znovu budeme otáčať v ďalšom budúcom volebnom období, a nebude to mať konca-kraja, nebude to mať jednoducho to, čo potrebujeme my, a to je stabilita.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 14.9.2011 14:51 - 15:05 hod.

Jozef Burian Zobrazit prepis

56.
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, ktorý si zasadol do lavíc parlamentných. Áno, to je jasné, to som pochopil. A myslím si, že po prečítaní pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Mateja, myslím si, že budem si musieť upraviť vôbec ako môj príspevok a myslím si, že výrazne zmení vlastne celú obsahovú náplň, ku ktorej som chcel vystúpiť. A myslím si, že asi všetkým je tu jasné a myslím, že definoval to možno nepriamo aj pán poslanec Fořt, že v roku 2012 neočakávame žiadnu štátnu prémiu. Ja očakávam o tom, že dnes sú pripravené všetky podmienky na to, že bude v štátnom rozpočte na účte alebo teda v prospech stavebného sporenia jedna veľká nula. Takisto, ako je to pri hypotekárnych úveroch. Takže nebuďme, nerobme si ilúzie, nerobme si ilúzie o tom, že tento návrh alebo tento pozmeňujúci návrh je len čistá náhoda a že teda pán poslanec Matej prišiel s nejakou vlastnou myšlienkou. Je to určite návrh, ktorý určite je pod gesciou ministerstva financií.
Myslím, že tu už bolo povedané, myslím, že aj z úst pána poslanca Maďariča, že vlastne tu sa vlastne len potvrdzuje pravidlo to, že keď vláda nešetrí na svojich výdavkoch, ale šetrí na obyvateľoch, na občanoch Slovenskej republiky, prípadne zvyšuje dane alebo znižuje ich bonifikáciu alebo prípadnú bonifikáciu práve v prípade stavebného sporenia. Mal som tu niekoľko viac návrhov, ale myslím si, že aj moji predrečníci, hlavne čo sa týka pána poslanca Pelegriniho a Kolesíka, by som povedal, že dosť obšírne definovali túto oblasť. Ja chcem len na začiatku povedať, že súhlasím s tým obmedzením, ktoré ministerstvo financií nastavilo, pokiaľ sa týka poplatkovej časti. S tým sa dá súhlasiť. Ja osobne si myslím, že zníženie týchto poplatkov alebo štandardizácia týchto poplatkov je smerom k tomu, aby títo ľudia mali za jasných podmienok tieto zmluvy, aby vedeli, koľko zaplatia. A zároveň musím povedať, že tieto poplatky sa znižujú, čo zase hovorím, že je na prospech tých sporiteľov, ktorí vstupujú do tohto systému. Je možno otázkou dnes, že či tieto sadzby zostanú nemenné zase x rokov, alebo bude úvaha o tom, či tieto sadzby by nemali byť, by som povedal, valorizované možno o nejakú infláciu alebo o nejaký údaj, ktorý by bol zmysluplný. Zase zároveň hovorím, že tento, alebo tieto údaje alebo tie obmedzenia by mali asi skôr prináležať fyzickým osobám. Pokiaľ ide o právnické osoby, myslím, že tam by som bol troška zdržanlivejší, lebo to je v podstate troška iná poloha, ako je poloha v tomto systéme. Faktom je ale, nebudem teda rozprávať, teda, aby som povedal takú nejakú, skôr sa sústredím na technické veci ako na veci, ktoré sa týkajú nejakých všeobecných rozpráv k tomuto návrhu zákona.
Čo teda mi veľmi výrazne vadí a čo výrazne vadí nielen mne, ale myslím si, že v budúcnosti to bude vadiť aj možno právnikom, možno aj teoreticky, pri možno aj vrátení zákona prezidentom, prípadne možno podania na Ústavný súd, to je prípadná retroaktivita, čo sa týka vlastne medziúverov a možností čerpania štátnej prémie. Jednoducho, ak my dnes zákonom príjmeme to, že aj tí, ktorí vstupovali niekedy dávnejšie do tohto systému, a dnes majú podľa dikcie tohto návrhu zákona, nemajú nárok na štátnu prémiu, tak si myslím, že určite minimálne je to retroaktívne pre tých, ktorí vstupovali za určitých podmienok do tohto celého systému stavebného sporenia. Otázkou zostáva, či ak by sme prijali nejako túto dikciu do budúcna, teda, že to bude platiť len pre novonastúpivších sporiteľov v tomto systéme, určite aj tam nastáva otázka, prečo jedni môžu a jedni nie? Takže tam, by som povedal, tiež by som videl ako nejaký problém, teda by som povedal nejakej rovnováhy. Ale faktom je, že určite, ak to urobíme so spätnou platnosťou, je tu veľká šanca, že tento návrh zákona bude mať možno dohru, možno dohru na Ústavnom súde alebo niekde, kde teda bude sa posudzovať retroaktivita tohto návrhu. Určite by som rád si potom vypočul, že to nie je pravda, alebo nejaké zmysluplné riešenie, že teda je to inak.
Určite mi vadí aj to, že výpočet štátnej prémie tak, ako je navrhnutý ministerstvom financií, aj keď teda možnože bude nula, takže možno nemáme sa o čo prieť. Ale v každom prípade musím povedať, že ten výpočet, ktorý je tam daný, dáva dôraz na výšku štátnej prémie na prvý kvartál a počíta s tým, že ľudia sú natoľko bonitní, že dokážu zaplatiť túto štátnu prémiu už prvý kvartál alebo podstatnú časť a tým pádom dostanú aj adekvátnu výšku štátnej prémie, a pričom ďalšie kvartále sú pomerne podstatne nižšie. Čiže občan, ktorý sporí v pravidelných dávkach, a čo je teda bežný systém minimálne u tretiny týchto sporiacich sporiteľov, jednoducho títo ľudia nemajú dostatok peňazí na to, aby ihneď na úvod, teda v prvom kvartáli dali takúto čiastku, ktorá by zodpovedala, povedzme, významnejšej čiastke, ktorú platia jednoducho mesačne, a majú iba na to, aby jednoducho takýmto spôsobom rovnomerne platili. Myslím, že ak hovoríme o tom, že stavebné sporiteľne dnes obhospodarujú asi viac ako milión klientov, myslím, že môžeme povedať, že tretina, niekde okolo tristopäťdesiattisíc ľudí sa dostáva do týchto problémov, že nebude sporiť týmto systémom a jednoducho príde ešte aj o tú malú štátnu prémiu, ktorá podľa môjho názoru, týmto návrhom buď sa zníži, výrazne zníži, alebo bude nulová. Čiže to sú základné výhrady, ktoré mám k tomu návrhu zákona.
Faktom ale je, že možno sa málo počúva, možno málo sa aj počítalo s tým, že ak sa takýmto spôsobom zmrazí stavebné sporenie, určite ten záujem bude nižší, bude menší záujem sporiteľov jednoducho žiadať o medziúvery, jednoducho menej sa bude stavať, menej sa bude investovať. Môžeme uvažovať o tom, či štátny rozpočet práve v takejto oblasti skôr nestratí, ako získa. Ak nezíska na dani z príjmov, či je to sporiteľňa, stavebná sporiteľňa, či je to bežný občan, ak sa nakúpia veci, podporuje sa spotreba, domáca spotreba, podporuje sa teda aj vratka dane z pridanej hodnoty a zároveň nehovoriac o tom, že je tu aj určitá forma zamestnanosti, kde vláda a teda každá vláda sa snaží pritiahnuť zahraničných investorov. A my týmto spôsobom sme ochotní vlastne takýto investičný stimul ako keby vo forme malého investičného stimulu, lebo toto je za málo peňazí, podľa môjho názoru, celkom slušne dosť muziky, jednoducho sme ochotní takýmto spôsobom to odbúrať. A nejedná sa práve o málo, počet pracovných miest. A myslím si, že keď sme boli ochotní dať a čo som veľmi rád, povedzme do investície do Honeywellu, ktorá zhodou okolností bola dvojnásobne vyššia, ako pôvodne sa očakávalo, ale budiš, je to aspoň na východe, je to v Prešovskom kraji. V každom prípade myslím si, že tam vznikne niekde okolo, pokiaľ si dobre pamätám, 250, v konečnom dôsledku 400 pracovných miest. Ak to porovnáme s týmto stavebným sporením, je to možno len kvapka v mori, ak ideme tým, že ideme výrazne rušiť stavebné sporenia, alebo jednoducho výrazne obmedziť.
Takže dovoľte, aby som prečítal pozmeňujúce návrhy, ktoré reflektujú na toto, čo som vlastne v tej svojej rozprave alebo vo svojom vystúpení snažil sa v krátkom vystúpení povedať.
Čiže pozmeňujúci návrh jedna. Pozmeňujúci návrh k čl. I bod 5 znenie § 10 odseku 4 sa mení nasledovne:
"Paragraf 10 odsek 4. Zo zmluvy o stavebnom sporení uzatvorenej v priebehu kalendárneho roka so stavebným sporiteľom podľa § 4 písm. a), za ktorého sa uplatňuje nárok na štátnu prémiu, sa v tomto kalendárnom roku štátna prémia určuje za jednotlivé kalendárne štvrťroky vo výške percentuálneho podielu vypočítaného podľa odseku 3 zo sumy vkladov uskutočnených:
po a) v prvom štvrťroku najviac vo výške sumy ustanovenej v odseku 3,
po b) v druhom štvrťroku najviac vo výške 3/4 sumy ustanovenej v odseku 3, pričom súčet nárokov na štátnu prémiu za prvý a druhý štvrťrok nesmie presiahnuť výšku ustanovenú v odseku 3,
po c) v treťom štvrťroku najviac vo výške 1/2 sumy ustanovenej v odseku 3, pričom súčet nárokov na štátnu prémiu za prvý, druhý a tretí štvrťrok nesmie presiahnuť výšku ustanovenú v odseku 3,
po d) v štvrtom štvrťroku najviac vo výške 1/4 sumy ustanovenej v odseku 3, pričom súčet nárokov na štátnu prémiu na tento celý rok nesmie presiahnuť výšku ustanovenú v odseku 3. Na uplatnenie nároku na štátnu prémiu a na pripísanie štátnej prémie za tento kalendárny rok sa ustanovenie § 10b použije rovnako.".
Doterajšie odseky 4 až 7 sa označujú ako odseky 5 až 8.
Myslím, že v svojej rozprave som jasne zdôvodnil filozofiu toho, aby jednoducho aj sporitelia, ktorí nie sú tak bonitní, o ktorých už bolo tu dlhšie rozprávané, aby jednoducho mohli sporiť mesačne, tak ako to robia, robí to minimálne tretina sporiteľov, ďalších, povedzme, viac 40 %, povedzme, je schopná zaplatiť možno túto prémiu na začiatku roka v tom prvom štvrťroku, ale takýmto spôsobom odbúrame tú skupinu ľudí, ktorí si poctivo na takýto systém, dlhodobý systém, ktorý zabezpečuje udržateľnosť, jednoducho a zabezpečuje aj rozvoj ekonomiky, by bolo veľmi žiaduce.
Ďalší pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci návrh k čl. I body 7, 1 a 8.
Čl. I bod 7 k § 10a odseku 4. Navrhovaný text § 10a odseku 4 navrhujeme v celom znení vypustiť. A zároveň k čl. I bod 1, teda k § 6 odsek 2 písm. e) navrhovaný text k § 6 odseku 1 písm. e) navrhujeme v celom znení vypustiť a zároveň k čl. I bod 8, teda k § 13 odsek 2 v navrhovanom texte § 13j ods. 2 navrhujeme vypustiť časť znenia z prvej vety "a §10a ods. 4".
Myslím, že to zdôvodnenie som tiež jasne zadefinoval. Myslím si že sa tu jedná o retroaktivitu a myslím že si začíname veľmi slušne zvykať na retroaktívne zákony z dielne ministerstva financií, prípadne z ministerstva spravodlivosti, pokiaľ sa to týkalo aj konkurzných konaní. A myslím si, že to určite bude mať aj ďalšiu zaujímavú dohru.
Takže summa summarum záverom, myslím si, že po prečítaní pozmeňujúceho návrhu, ktorý prečítal pán poslanec Matej, myslím, že sa významne mení celý pohľad na túto skutočnosť a neviem, či aj tieto pozmeňujúce návrhy, ktoré som tu predložil, vôbec zmenia nejaký pohľad ministerstva financií na túto oblasť v záujme toho, že ideme znižovať výdavky štátneho rozpočtu a to tým, že znížme už aj tak chatrnú prémiu alebo teda štátnu prémiu stavebného sporenia už aj tak zníženú na veľmi malú čiastku, už aj tak ideme do ešte nižších objemov. Ja si myslím osobne a možnože pán minister to vyvráti a povie nie, očakávame, že v štátnom rozpočte bude táto prémia. Nehovoriac o tom, že rušíme vzorec, ktorý mal nejakú stabilitu, a bol už jasnou štruktúrou vypočítaný, dokonca bol prebraný ešte v roku 2004, keď si dobre pamätám z nejakých, filozofie, ktorú uplatňujú povedzme v krajinách, ktoré, kde má históriu toto stavebné sporenie, čo je Rakúsko, povedzme, Nemecko a iné krajiny. Čiže dnes rušíme to a dnes to bude len v rukách ministerstva financií, prípadne vlády. Jednoducho není je perspektíva o tom, keď človek do toho systému vstúpi, aby mu náhodou niekto zase retroaktívne nezrušil jeho budúce možnosti príjmu. Ďakujem pekne za pozornosť.

Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.9.2011 1:25 - 1:27 hod.

Jozef Burian Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Ja chápem, že je pokročilá doba a je už takmer pol druhej, a preto si myslím, že niektoré čísla, ktoré uvádzal pán podpredseda vlády Mikloš, sú určitým spôsobom zavádzajúce alebo je to dokonalé fabulovanie.
Ja ešte som za svojej histórie nepočul o tom, že by sme vypočítavali percento z percenta. To, čo ste predviedli na tom, že ste vypočítali percento zvýšenia dlhu, zo slovenského dlhu z 27 % až 31 % a porovnávali to s maďarským percentuálnym prepočtom percenta, no to je podľa mňa veľmi fantastický výkon, pokiaľ sa týka žonglovania s číslami.
Je to podobný podľa môjho názoru nedokonalosť alebo nezmysel, ako keď ste prezentovali, že príjmy, pardon, že deficit verejných financií zabezpečíte tým, že znížite výdavky. Bohužiaľ, zvyšujete len príjmy. Alebo taký istý nezmysel o tom, ako keď hovoríte o tom, že renomované firmy, ja neviem, nejaké americké, alebo aké to mali byť, posudzovali, aká výška nájmu by mala byť na daňovom úrade, alebo v budove, ktorú teraz si vybral daňový úrad. A musím povedať, že podľa mňa je najdôležitejším merítkom to, za čo firma, ktorá si prenajala tieto priestory, bola to firma Siemens, ktorá si prenajala tieto priestory a potom následne ich vrátila za koľko si ich prenajala v čase nie veľkého rozdielu medzi tým, čo túto nájomnú zmluvu podpísal daňový úrad. Určite táto cena sa veľmi blížila cene, ktorá tu bola povedaná, k tým 6,50. A skúste nám to prezentovať za akých podmienok, keď firma Siemens mala najlukratívnejšie časti tejto budovy.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.9.2011 10:01 - 10:01 hod.

Jozef Burian Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Chcem poďakovať Marekovi Maďaričovi, lebo presne vystihol to, kvôli čomu som vystúpil aj v tom, teda v ústnej rozprave.
Pokiaľ sa týka pána poslanca Poliačika, ja ubezpečujem, že tento systém, a to není otázka len toho, že budem ja iba niečo tvrdiť ako opozičný poslanec, sa dá jednoducho zjednodušiť tým, že nepotrebujeme na to filozofiu superhrubej mzdy, ktorá zakladá veľa, veľa problematických situácií. Myslím si, že je to asi navýsosť jasné, ak by to tak nebolo, ak by teda bolo opačne, určite asi najgeniálnejšie asi nebude v tomto smere Slovensko, lebo jednoducho je tu experiment aj z Česka, alebo jednoducho není tu experiment vôbec žiadny, ani krajín Európskej únie, ani ja nepoznám ani príklad z celého sveta.
Pokiaľ sa týka odvodového bonusu, to je presne to, vy chcete naplniť svoju nejakú programovú víziu len preto, aby ste splnili tú jednu vašu filozofiu alebo jeden návrh, ktorý ste dali do svojho programového vyhlásenia. Toto vás drží. Toto jednoducho je iba tá mantra, ktorá vás tlačí dopredu, aby ste toto nejakým spôsobom uzavreli. Jednoducho odvodový bonus, ja môžem sa tu staviť, jednoducho nebude, lebo na toto nebude dostatočný priestor.
A tak ako, bohužiaľ, to, čo znovu zopakujem, poďme sa baviť o prvom pilieri. Každému zmysluplnému ekonómovi je jasné, že sociálna oblasť, a zase, čo som opakoval, aj zdravotníctvo bude kľúčovým momentom pre to, pre udržateľnosť verejných financií, a preto si myslím, že nastavenie prvého piliera bude kľúčom na to, aby sme šli ďalej dopredu.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.9.2011 10:01 - 10:01 hod.

Jozef Burian