Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, začnem možno dosť netradične a inšpiroval ma pán poslanec Petrák vo svojej úvodnej reči a myslím si, že paradoxom toho celého prejednávaného textu alebo tohto zákona je aj to, že len dva roky tomu dozadu tu bývalý poslanec, pán Mikloš, terajší minister financií spolu, myslím, že s pánom Štefancom práve predkladali návrh zákona, ktorý nehovoril o mixe daní, ale práve naopak, aby sa tých šesť percent, ktoré patrili alebo ktoré patria, doteraz príjem štátu, aby sa prerozdelili medzi samosprávy, teda medzi obce, mestá a vyššie územné celky. No história sa, by som povedal neopakuje, ba práve naopak, dnes sme tu pred, pred celkom inou témou a pred celkom iným problémom, ktorý riešime, a to je mix daní. Chcem povedať, že mix daní ako, ako filozoficky, ako filozofia možno je, je, je teda racionálnym riešením alebo je riešením, ktoré sa dá o tomto diskutovať určite. Určite je vec, ktorá je legitímna a myslím, že o tejto legitímnej veci sa už diskutovalo aj v rokoch predchádzajúcej vlády, hlavne to bol dôvod asi to, že daň z príjmov pre..., fyzických osôb bola najrýchlejšou daňou, ktorá rástla a tie veľké prírastky, ktoré boli práve na strane týchto samospráv, dávali aj tomu diskusiu, či je tento prírastok, je, by som povedal, do akej miery je, je riešením do budúcna, teda riešením filozofie samospráv aj, a teda štátneho rozpočtu. Musím ale povedať, že, že aj veľa kompetencií sa aj v tom čase, aj v predchádzajúcom období sa dalo do vienka týmto samosprávam a aj tým sa určitým spôsobom negovali, povedzme, tieto prírastky, ktoré je logické, teda ak Slovensko dobieha povedzme v nákladovej časti základných, základných, základných životných potrieb, tak si myslím, že aj tá mzda je tým najrýchlejšou časťou, ktorá je v dobiehaní, povedzme, či už krajín, okolitých krajín alebo západnej Európy, čiže bude dlhodobo rastová.
Faktom je, že prišla kríza a kríza ukázala v nahote všetky tieto problémy, ktoré sú v samosprávnom kraji, a teda všetkých obciach, mestách a vyšších územných celkoch. Treba povedať, že aj tieto, tieto municipality sa učia na svojich problémoch a na svojich chybách aj možno na svojich, teda tých pozitívnych stránkach o tom, ako majú hospodáriť a myslím, že takým vytriezvením toho celého stavu bol rok 2009, hlavne rok 2010. Ale netreba zabúdať, za akých podmienok jednotlivé zmeny, ktoré sa udievali, povedzme, v tom financovaní alebo financovaní samospráv, teda municipalít, ako sa udiali za minulých období. Jednoducho, veľký rozdiel je to, že za akých podmienok sa prijímal takýto návrh zákona. Ja som to hovoril aj pri návrhu v zákone o, nazvem to teda, bol to ten pracovný názov, superhrubej mzde, za akých by som povedal hektických dôb sa priná..., alebo takéto zákony prijímajú alebo ako sa chcú prijímať takéto zákony. Proste, jednoducho na poslednú chvíľu prijať takýto návrh zákona bez nejakej signifikantnej konzultácie s municipalitami bez toho, aby boli nejaké logické prepočty a aby boli nejaké dopadové štúdie, ktoré môžu nastať práve v období, keď nás očakáva, vyzerá, hospodárske spomalenie. A neni to len úvaha, úvaha teda inštitúcie ako Medzinárodný menový fond, dnes vyšla správa EBRD, ktorá hovorí dokonca o nejakom poklese rastu slovenskej ekonomiky až na úroveň 1,1 percenta oproti plánu, ktorý dáva ministerstvo financií stále na úrovni 3,4 percenta rastu HDP, myslím, že tu sú veľmi veľké skoky. V tejto časti neistoty my vstupujeme do municipalít ako, ako nejakým, nejakou takou ako, ako nášľapnou mínou a postavíme ich pred hotovú vec, príjmite takéto riešenie, lebo štátny rozpočet má problém, tak musíte sa aj vy vyskladať v rámci štátneho rozpočtu na to, aby jednoducho rozpočet, rozpočet, štátny rozpočet bol dostatočne komfortabilný.
A teda jednoducho, keby som to vyjadril, vyjadril nejakou parafrázou nejakého nekrofilného zoofila, že kde je ten pes zakopaný, tak by sme sa vrátili, že ten pes zakopaný je v tom, že ministerstvo financií fakt si najprv vypočítalo, o akú sumu sa to jedná, vypočítalo si objem, ktorý potrebuje dostať do chalupy, aby jednoducho zabezpečilo výdavkovú časť štátneho rozpočtu, aby naplnilo ambície 4,9-percentného schodku verejných financií voči HDP, a tým sa vyjavila takáto suma a takýto prepočet a takéto koeficienty výberu jednotlivých daní. No toto, si myslím, že nie je práve to najsprávnejšie, nielenže najsprávnejšie riešenie, to je podľa mňa cesta do pekla. Lebo tak, ako dnes to prepočítame takýmto spôsobom, v takom hektickej dobe sa nám to môže vrátiť za niekoľko rokov.
Tak, ako sa postavila daň z príjmov fyzických osôb v roku 2003 ako jedna z mantier alebo mantra, na báze ktorej sa budú vypočítavať budúce príjmy municipalít, tak si myslím, že dnes urobíme mix daní, ktorý tak či tak budeme musieť opravovať. Pán minister, myslím, že absolútne vie to, že tento koeficient alebo tento prepočet je urobený na superhrubú mzdu. Tak či tak, tento zákon, ak to prejde do druhého čítania, bude musieť mať absolútne veľa zmien, ktoré sa budú týkať výpočtov. Ak hovoríme o tom, že dnes je prepad v obciach a mestách a vyšších územných celkoch na druhý polrok nižší asi približne o tri percentá v závislosti od každej municipality, tak dnes garantujeme ten prepadový rozpočet, ktorý dnes museli mestá a obce a vyššie územné celky znižovať na druhý polrok, výhľad na druhý polrok, ten teraz ministerstvo financií garantuje, ako keby to bude, to bude zagarantované na budúci rok. Čiže my sa dostaneme na prepadový rozpočet tohto roka a my garantujeme vlastne to, že to budú príjmy na úrovni roku 2011, ale znížené už asi približne 2,7 percenta až 4 percentá. Už nehovoriac o tom, že v tejto dobe, v tejto dobe, keď teda v neistej situácii alebo v neistej dobe, keď teda môže byť ďalší prepad ešte do konca roka, myslím, že môžu nastať ešte ďalšie, ďalšie, by som povedal, devalvácie tohto celého riešenia. Naopak, si myslím, že by sa mohlo hľadať riešenie práve s municipalitami a hľadať také riešenie, ktoré by nepoložilo tieto samosprávne kraje, mestá a obce, nepoložilo doslova na lopatky, keďže som predsedom finančnej komisie vo vyššom územnom celku v Košiciach, viem asi o čom hovorím a viem, aké, povedzme, je veľa nášľapných mín.
Čiže my staviame tieto samosprávne kraje, mestá a obce, staviame pred dve možné rozhodnutia. To prvé rozhodnutie je to, že aj pán minister asi vie tiež, že tieto municipality nie sú celkom na akruálnom princípe a všelijaké fintičky, ktorými sa vedia dostať k tomu, že oni technicky síce sú na vyrovnanom rozpočte, ale keby sme to brali podľa stopercentných akruálnych, výkazníctva, a teda účtovníctva, tak zistíme, že to tak nie je.
Čiže budú hľadať rôzne fintičky ako úniky z tohto riešenia, alebo druhú vec máme, že sa jednoducho vykašľú na celý systém a budú robiť to najnutnejšie, na čo majú. Jednoducho na to v konečnom dôsledku doplatia občania Slovenskej republiky, lebo toto je miska váh. Toto je miska váh, ktorú jednoducho nevieme, nevieme nejakým spôsobom obalamutiť, ošaliť. Jednoducho je to tak.
My keď, keď v rámci rozpočtu verejnej správy preložíme z jedného vrecka do druhého len tie isté peniaze, dostávame sa do tej istej polohy, do tej istej polohy, ako máme na začiatku. Čiže namiesto toho, aby sa teda začala seriózna diskusia s týmito municipalitami, nakoniec ideme do takýchto tvrdých opatrení.
Ja aj rozumiem ďalšej veci. Máloktorá vláda išla do nepopulárnych opatrení v oblasti dane z príjmu fyzických osôb, to je argument, prečo mix daní, lebo jednoducho pre štátny rozpočet to bol príjem možno šiestich percent. Dnes, ak teda bude mix daní, bude možno aj záujem o to, aby sa hľadali kompromisné riešenia v každej z týchto daní.
Ale pán minister, ak dnes Slovensko čelí problému, povedzme, jednak aj recesii, jednak aj zníženiu hospodárskeho rastu Slovenskej republiky, ak viac ako dvadsať percent ľudí, teda viac ako pätina ľudí sa dostáva na úroveň chudoby, a my stále paušálnym riešením chceme, chceme zavádzať dane, my tu za chvíľu budeme mať zvyšovanie spotrebnej dane z, spotrebnej dane z palív, budeme zase mať len ďalší problém toho, že nám tá skupina ľudí, ktorí sú v tej strednej, povedzme, a tej nižšej triede, prepadáva práve do tej najnižšej skupiny ľudí. My nezabezpečíme ani tú primárnu spotrebu, ani ten primárny rozvoj ekonomiky, aj keď Slovensko je bytostne závislé na exporte.
Ale faktom je, že aj takýmito úkonmi, ktoré dnes predstavujeme pred občanov, tlačíme tieto municipality do toho, aby zvyšovali dane pre svojich občanov, čo zase bude unifikovaným riešením ďalšieho daňového zaťaženia alebo zaťaženia pre občanov v danom teritóriu.
Bohužiaľ, asi to môže byť aj politický podtext, ktorý tu hovoril pán poslanec Ondruš, ale môže to mať aj negatívny vplyv do ďalších volieb pre tieto municipality či sú to mestá a obce, či sú to vyššie územné celky.
Čiže takéto tlačenie bez nejakej zmysluplnej diskusie, bez toho, aby ste mali pripravený zákon, ktorý už dnes viete, že budete ho absolútne prerábať, lebo sa bude musieť prerábať, lebo dnes tie čísla absolútne nie sú signifikantné s tým, keď teda je jasné, že odvodová daňová reforma nebude súčasťou preberania sa v tejto Národnej rade, takže ctení poslanci zistia, že tieto prepočty, ktoré sú tu, sú len nejakým, nejakým nástrelom, ktorý nie je dnes podložený efektívnymi zákonmi, efektívnymi prepočtami.
Čiže dnes budeme meniť všetko, takže ja by som osobne doporučoval, aby sme teda nielen menili, ale jednoducho tento zákon dali znovu na prepracovanie a začali zmysluplne diskutovať, lebo každému záleží na tom, aby rozpočet verejných financií na Slovensku bol, aby mal nejakú zmysluplnú podobu, aby teda aj trhy ocenili to, že Slovensko dokáže nielen zabezpečiť výdavkovú časť štátneho rozpočtu, aby vláda mohla teoreticky čím viac rozhadzovať a dotlačiť VÚC-ky k tomu, a teda mestá a obce, aby buď švindľovali alebo sa dostali do nejakej nútenej správy, alebo sa dostali do problémov, ktoré už v budúcnosti bude mať veľký, veľký problém riešiť.
Takéto riešenie chceme dosiahnuť. Sme na najlepšej ceste, že tento zákon znovu budeme otáčať v ďalšom budúcom volebnom období, a nebude to mať konca-kraja, nebude to mať jednoducho to, čo potrebujeme my, a to je stabilita.
Ďakujem pekne.
