Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

2.12.2010 o 10:22 hod.

Ing.

Jozef Burian

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.12.2010 10:22 - 10:22 hod.

Jozef Burian
Už mi odišla pol minúta, ale ... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.12.2010 10:20 - 10:22 hod.

Jozef Burian Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predseda. No, má z toho dojem z tých všetkých poznámok, že v podstate zbytočne nám je zaviesť tie elektronické pokladne. Veď, za normálnych okolností všetko iba hraje proti tomu. Veď, dajte návrh zrušiť, to celé. Veď, keď v Českej republike to nie je a funguje ekonomika výborne, tuto je šikanovanie podnikateľov, keď počúvam. No, pre mňa je to úžas, to čo počúvam tu.
Pán Matej vysvetlil, akým spôsobom fungujú alebo snažil sa vysvetliť, akým spôsobom fungujú fiškálne pokladne, ale nepovedal jednu zásadnú vec. Rozdiel medzi tou páskou a medzi týmto fiškálnym modulom je to, že to je elektronické zaznamenávanie týchto dát, ktorých, keď nikto neporuší plombu na tej pokladni, sa nevie do toho dostať. Ak my teraz prijmeme tento pozmeňujúci návrh predĺženie na päť rokov a ja teraz vôbec nelobujem za to, čo teraz povedal aj pán poslanec Kaník, o to, či teda, či je to nejaký biznis pre niekoho alebo nie. Ak to predĺžime na päť rokov, stane sa to, dámy a páni, že za päť rokov vôbec tá firma, vôbec nebude musieť byť. Tá firma vôbec možno nebude ani chyrovať sa po nej. Žiadna fiškálna pokladňa po nej nebude fungovať a nehovoriac o tom, že za tie štyri roky pokiaľ bude bez kontroly a bez možnosti, povedzme sledovania, tak nebude nič z toho systému.
A ešte to, čo tu bolo povedané, musím povedať, že mne sa nejedná o trhoviská, mne sa jedná o normálne zariadenia, kde tieto pokladne fungujú. Tie trhoviská spomínala pani kolegyňa Tkáčová, mne ide v prvom rade o tie systémy, o ktoré tu sú funkčné a práve pán Matej o tom rozprával.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.12.2010 10:05 - 10:06 hod.

Jozef Burian Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Len také dve poznámky.
Prvá poznámka, že v čase zavedenia alebo v čase vládneho návrhu zákona v predchádzajúcom období za tento návrh hlasovala podstatná časť aj opozície, terajšej. Druhá vec je, že pokiaľ ide o šikanovanie týchto podnikateľov, vôbec tu nie je otázka šikanovania podnikateľov, ale možno to, čo som spomenul v tej rozprave o tom, že podstatná časť týchto podnikateľov si zabezpečuje ten abgreid systémovo, a tým pádom nebudú nejaké významné náklady, ktoré by takýmto spôsobom, tak znevýhodnili, a tak vytvorili zlé podmienky pre podnikateľské prostredie na Slovensku.
A tretia vec je to, že pokiaľ, musím si to naštudovať, nemám to presne, ale chcem sa opýtať, a to je pre mňa otázka, či tu nie je hra povedzme aj s kontrolným mechanizmom týchto modulov, práve týchto modulov elektronickej pokladne, či nebude práve predĺžená doba kontroly týchto modulov, aby sa teda možno viac vytvorili podmienky pre možno takýto dvoj duálny systém, povedzme zohľadňovania pokladní. Čiže ja znovu by som povedal, opieram o to, ak sa vytvoria kontrolné mechanizmy na to, aby jednoducho sa neobchádzal ten systém pokladní, už tu bolo aj spomínané aj o tých trhoviskách, veď to je čisto nič iné, len kontrolný mechanizmus, ktorý by sa mal zaviesť ako simultánne s týmto návrhom zákona. Potom máme tie príjmy, o ktorých som hovoril.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.12.2010 9:58 - 9:59 hod.

Jozef Burian Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predseda. V podstate všetko to, čo tu bolo povedané je v podstate len nejaká obhajoba niečoho, čo myslím si, že je ťažko obhájiť. To je všetko, všetky tie invektívy o tom, ako niekto háji alebo neháji záujmy podnikateľov, nie sú podstatné. Podstatné primárne je to, či zabezpečíme dostatok zdrojov do štátneho rozpočtu, a či je zmysluplné v čase, keď tento zákon už mal dvojročnú legislačnú dobu, či je správne dnes ho meniť, a či meniť to spôsobom takým, aký tu bol navrhnutý. Vláda v novembri zmení zákon a v Národnej rade sa dostáva len 1. decembra zmena zákona, ktorá teoreticky by mala platiť od 1. 1. 2011. Toto si myslím je, absolútny chaos. Jasná nepripravenosť, a ak máme záujem o to, aby sme vylepšili príjem do štátneho rozpočtu, čo je primárne dôležité, a to budeme aj počuť pri zákone, ktorý bude o platových náležitostiach poslancov, a či teda ide nám o to, aby sme zabezpečili škrty v šedej ekonomike, potom si myslím, že je tu na mieste to, aby sa urobil kompromis, ale ten kompromis je taký, aby bol aj spravodlivý.
A myslím, že ten bol prijatý práve vo výbore pre financie a rozpočet. Myslím, že všetky ostatné veci, ktoré sú a ktoré boli tu povedané o nejakých nových autách, o nezmyselných veciach, ako jeden fiškálny modul možno je minimálna čiastka na to, aby si zabezpečili práve u loby veľkých nadnárodných spoločností alebo obchodných reťazcov, ktoré tvrdošijne trvali na tom, aby sa zvýšila táto doba. Podľa mňa, nerieši nič. Akurát, len presunieme niečo o rok, niečo, čo môže priniesť pre ekonomiku Slovenska už dnes výsledky.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 2.12.2010 9:41 - 9:49 hod.

Jozef Burian Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister, máme na stole ďalší návrh zákona, ktorý neakceptuje možnosť vylepšenia možnosti príjmu do štátneho rozpočtu.
Mám pocit, že asi nie je tu vôľa po tom, aby sa hľadalo riešenie tam, kde riešenie je. Hľadá sa riešenie alebo hľadajú sa väčšinou riešenia tam, kde dôjde k absolútnemu zdražovaniu na Slovensku. Ja v prvom čítaní a myslím, že nielen ja, ale z úst aj predrečníka práve z koalície bolo spomenuté číslo 150 mil. EUR. Ak bude veľký záujem, ja ten, ja predložím alebo teda dodám materiál, z ktorého vychádzam, akým spôsobom mohol byť príjem do štátneho rozpočtu zo zavedenia elektronických pokladní od 1. 1. 2011 tak, ako to navrhovala bývalá vláda, tak ako neviem prečo, dnes navrhuje predĺženie tejto lehoty alebo vo vládnom návrhu zákona o dva roky.
V spoločnej správe, ktorá prešla výborom pre financie a rozpočet bolo presunutie o pol roka, ale už z úst pána ministra, myslím, že je to aj v poslaneckých laviciach už rozdaný pozmeňujúci návrh, ktorý hovorí o predĺžení o rok, ako keby kompromisným riešením.
Tak veľmi v zjednodušenej podobe to vysvetlím, prečo myslím si, že tento odhad má svoje racio. Tržby z maloobchodu, z predaja motorových vozidiel, ubytovania a reštauračných služieb a pohostinstiev je podľa Štatistického úradu za rok 2009 asi niekde na úrovni 22,5 mld. EUR. Odhad šedej ekonomiky na Slovensku, môžeme sa o tom prieť, môžeme o tom diskutovať, je niekde na úrovni 15 %. Ak by sme brali z tých 15 %, ktoré hovorím, že je šedá ekonomika, 20 %, čo je zlomok toho celého, tak nám vyjde niekde príjem na úrovni do štátneho rozpočtu asi 150 až viac ako 150 mil. EUR, čo je asi 152 mil. EUR. A to už nehovoriac o tom, že ďalšie príjmy, ktoré môžu byť, môžu zahŕňať čiernu prácu v segmente čiernej práce teda, ktorým môže byť ďalším, by som povedal, príspevkom k tomuto celému a určite tým pádom, by sa ušetrili jednak dávky v nezamestnanosti, určite aj príjem do Sociálnej poisťovne a tak ďalej.
Teraz sa pýtam, prečo bolo nutné, aby sa predĺžil tento termín o rok, prípadne o dva roky a túto otázku, podľa môjho názoru je ťažko zodpovedať. Je v tom loby, je v tom nejaký záujem veľkých obchodných reťazcov? Tie náklady, ktoré budú súvisieť so zavedením elektronických pokladní, nie je tak významne veľký, aby teda neboli možno, alebo aby neboli schopné tieto väčšie podniky, prípadne aj menšie utiahnuť túto ťarchu.
Bolo tu v argumentácii, v prvom čítaní bola argumentácia zase, teda musím povedať, že až po ukončení rozpravy, z úst pána ministra to, že veľké výdavky sa už dali, títo podnikatelia, pri prechode na euro. Čo nie je celkom pravda. Veď veľmi dobre viete, veľká časť tých veľkých reťazcov si platí abgreidy v rámci softvérových služieb, ktoré im poskytujú tieto spoločnosti. Jednoducho ten abgreid bol v rámci jedného balíka, ktorý platia bez ohľadu na to, či teda je alebo nejaká zmena legislatívna nie je. Čiže to nestálo alebo nebol nejaký náklad, ktorý by bol veľmi významný pre tieto subjekty a zároveň musím povedať, že aj prechod na elektronickú pokladňu je možno výmena modulu, ktorý tiež nie je takou významnou položkou, aby tieto, hlavne keď ide o loby veľkých obchodných reťazcov, nevedeli zvládnuť vo svojich nákladoch. Nehovoriac o tom, že je tu absolútna právna neistota.
Ak na polrok sa prijme, alebo teda v prvom kvartáli sa prijme zákon o tom, že od 1. 1. 2011 je to potvrdené o tom, že to bude zavedenie elektronickej pokladne a my na konci roka zmeníme toto riešenie, je predsa nepredstaviteľné ako môže efektívne pracovať podnikateľská sféra na Slovensku v tomto procese, ak raz je pripravená od 1. 1. 2011, odrazu to bude o rok, o polroka.
Ja tu hovorím zase o chaose. Chaos na tom, že vládny návrh je dvojročný, potom sa tu hovorí, aj na výbore a sme ochotní prijať nejaké kompromisné riešenie. To kompromisné riešenie je polroka a odrazu už včera boli rozdané do poslaneckých lavíc pozmeňujúce návrhy o tom, že už je to predĺženie o rok. Tak čomu máme ako vedieť alebo rozumieť a čomu majú rozumieť hlavne podnikateľská časť nášho štátu o tom, akým spôsobom sa tuto zabezpečujú riešenia pre podnikateľské alebo pre podnikateľské záujmy. Ak toto nie je nejaký chaos, už potom neviem, čo je teda rozumné.
A ešte sa vrátim k včerajšiemu zákonu dane z piva, o spotrebnej dani z piva, pardon. Stále hovoríme o tom, že kde nájsť tie zdroje. Pán minister dokonca povedal, že správa, ktorá bola z daňového riaditeľstva, hovorila o zisku zo zavedenia elektronickej pokladne niekde na úrovni 15 mil. EUR. Veď už tam máme vyriešený potom problém. Nerozumiem, prečo je dnes také dôležité, aby sme presúvali tento termín, asi, neviem si predstaviť iný termín, ako to, že to je lobovanie veľkých obchodných reťazcov preto, aby sa tento systém zaviedol takýmto spôsobom. Už nehovoriac o tom, že o problémoch tých, ktorí sa predzásobili na to, aby zabezpečili naplnenie zákonnej formy, ktorá už bola avizovaná, dá sa povedať pred dvoma rokmi.
Čiže ešte raz chcem opakovať, ak bude záujem o to a bude záujem odborný, profesionálny na to, aby sme našli riešenie, kde nájsť peniaze do štátneho rozpočtu, kde nájsť povedzme zdroje, ktoré sú v čiernej ekonomike, a mal by byť primárnym záujmom odstraňovania tejto čiernej ekonomiky a myslím, že aj pri zákone o dani z pridanej hodnoty bola táto diskusia, dokonca aj pán minister deklaroval, že prečo si neurobili niečo, niečo, čo by znížilo dopady čiernej ekonomiky, prípadne takýmto spôsobom úniku dane z pridanej hodnoty. Veď tu je ten zákon. Zákon, ktorý mal platiť od 1. 1. 2011. Čiže zopakujem iba to, ak by bolo kompromisné riešenie, ktoré by bolo to, čo je v spoločnej správe výboru, keďže ani spoločná správa nebola prijatá, je to informácia, v každom prípade beriem to ako nejakú možnosť kompromisného riešenia, kde nájdeme aj spoločnú podporu. Ak to chcete predlžovať a agóniu predlžovať do roku 2012, prípadne do roku 2013, myslím si, že to je cesta späť a je to cesta do pekla.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 1.12.2010 18:32 - 18:34 hod.

Jozef Burian Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja sa ospravedlňujem, ale pozmeňovacími návrhmi, ktoré tu vstupujú do procesov, hlavne koaličnými, sa dosť výrazne mení podstata a filozofia zákonov. Ja sa chcem vyjadriť ako z finančného hľadiska. Chcem sa opýtať aj predkladateľa, aj Viliama Novotného a myslím, že je to ministerský návrh, takže aj pána ministra. Ako si myslíte, teda, že zárobková činnosť, že sa budú, budú sa, teda, samoplatitelia budú platiť aj daň z dividend, nemám s tým problém. Mám iba jediný problém, že hovoríme o zárobkovej činnosti. A čo sú napr. nepeňažné pôžitky? Akým spôsobom sa budú tieto, povedzme, dodividendovať, dodaňovať, alebo doodvodovať, nazvem to, aby som bol, teda, presný, lebo v konečnom dôsledku dnes postihujeme iba priame, a to rozumiem tomu, viac peňazí dostať do zdravotníctva tým, že ideme odvodovať zdravotnými odvodmi rôzne príjmy tak, aby bol, teda výška vymeriavacieho základu základom pre zaplatenie zdravotných odvodov.
Preto sa pýtam, akým spôsobom sa budú nepeňažné, teda, príjmy konkrétneho človeka riešiť? Lebo potom zostaneme na pol ceste. A zase budú systémy obchádzania tohto zákona. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 1.12.2010 10:12 - 10:13 hod.

Jozef Burian Zobrazit prepis
Ďakujem pán predseda, vážený pán poslanec Štefanec, ak budeme my vo vláde a budeme riešiť tento problém, riešili by sme ho asi určite inak a systémovo. Ale nie to a ten chaos je tým, že najprv dáte 49-percentnú spotrebnú daň, potom to tu sú rôzne petície, potom je chaos, na výbore vôbec ako členovia výboru, teda za koalíciu, vôbec nehlasujú za tento zákon. Myslíte, že toto je normálne riešenie? Potom sa deň pred Národnou radou sa tu vydefinuje nejaké zníženie spotrebnej dane, a potom sa mňa pýtate ako koaličného poslanca, prečo sme nedali návrh na zvýšenie spotrebnej dane z vína. Ja som vám presne povedal vo svojom príhovore, ak by zaviedli registračné pokladne od 1.7. máte, a toto nie je z mojich úst, ale z úst koaličného poslanca, ktorý definoval, že je to 150 mil. eur. To je výsledok toho, čo teraz riešite 7 mil. na rozdiel toho, že by ste získali niekde inde peniaze. Naopak, riešite to iba chaosom a zdražovaním. Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 1.12.2010 10:03 - 10:10 hod.

Jozef Burian Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené dámy, páni, vážený pán minister, niekto si tu nechal pero, môžem ho venovať niekomu. Chcem len teda na úvod povedať, že to je ďalší zákon zo skupiny zákonov, ktoré prispejú k zvýšeniu nákladov, jednak je to pre firmy, jednak aj pre občanov Slovenskej republiky, jednak je to ďalší zákon zo série zdražovania a série doslova chaosu. Chaos, ktorý ste už aj počuli od spoločného spravodajcu, kde výbor, ktorý je gesčným výborom tohto zákona, neprijal platné rozhodnutie, lebo nie je jasné na čom sa vôbec vláda, prípadne Národná rada a hlavne koalícia dohodnú. A výsledkom bolo to, že sa neprijalo platné uznesenie vo výbore, ktorý je gesčný. Už by som povedal, pochyboval by som o tom a mohlo sa teda zadeklarovať, že sa príjme nejaký iný návrh, ale jednoducho neprijať platné rozhodnutie je podľa môjho názoru nie hodné toho, že v prvom čítaní všetci koaliční partneri alebo všetci koaliční poslanci hlasujú za daný zákon, a potom vo výbore neprijmú platné uznesenie. Nechápajúc a nepochopiac toto celé, ale asi to vyzerá, že je tu strach pred petíciou, ktorá bolo veľmi silná a veľmi tvrdá vo vzťahu k vláde. Myslím, že asi vychádza z jasných predpokladov a z jasných téz, ktoré bolo vidieť už v predchádzajúcom období pri zvyšovaní zo spotrebnej dane z piva, kde po roku 2006 zaniklo sedem malých pivovarov, kde prišlo o prácu asi 1200 ľudí. Myslím, že sme mali veľmi dobrú ukážku toho, akým spôsobom alebo k čomu sme dospeli pri zvýšení spotrebnej dane z piva. Je jasné, že zvýšením aj komodít, ktoré súvisia s výrobou piva ako je jačmeň, chmeľ, bude súvisieť aj ďalšie zdražovanie piva. Čiže, ale to je, by som povedal, toto je už taký celosvetový problém alebo problém, ktorý nemá len Slovensko, ale tým chcem definovať, že toto nie je jediná časť, ktorá prispeje k zvýšeniu a takouto vysokou spotrebou dane určite, určite k tomu dospejeme.
Už z úst pána ministra bolo deklarované, že vláda alebo koaličná rada sa dohodla, alebo ministerstvo financií navrhlo zníženie tejto spotrebnej dane. Myslím si, že aj po znížení spotrebnej dane na polovicu, stále budeme v najvyššej, alebo budeme mať najvyššiu spotrebnú daň z okolitých krajín, teda krajín V4 a v krajinách Európskej únie sa budeme pohybovať na popredných miestach s najvyššou spotrebnou daňou.
Nerozumiem teda tomu, že stále len do toho piva nejakým spôsobom sa ministerstvo financií, hlavne táto koalícia aj v predchádzajúcom volebnom období v roku 2002 - 2006 a teraz v tomto období v 2010 sa tiež opiera zase do piva, pričom víno nechávame na 0-percentnej dani, čo nie je celkom pravda, že teda v nejakých tézach bolo, som čítal vo vyjadrení, že spotrebné dane na víno nemajú v rámci európskej krajiny oporu. No, myslím si, že nie je to celkom pravda, takmer 50 % krajín Európskej únie používa spotrebnú daň na víno, dokonca aj jeden najväčší producent ako je Francúzsko, má tiež spotrebnú daň na víno.
Nehovoriac o alkohole, ktorý v roku 2003 stúpol len o minimálnu položku alebo minimálnu časť. Neviem, či je teda vyššie loby, alebo lepšie lobistické skupiny boli, podporovali, povedzme, nie zvýšenie spotrebných daní a kompenzáciu alebo nejaké, by som povedal, nejaké logické vyrovnanie, vyrovnanie spotrebných daní v rámci týchto komodít. Ale myslím si, že asi to bude pravdou a možno vyššie alebo lepší záujem, možno aj niektorých predstaviteľov, ktorí boli prezentovaní možno v niektorých masmediálnych komunikačných prostriedkoch. Možno bolo definované, prečo, povedzme, tieto spotrebné dane nestúpajú. Čiže, musím povedať, že vzhľadom k tomu, že teda neakceptujú sa im požiadavky a kompromisný návrh, ktorý podali aj zväz pivovarníkov alebo pivovarníctva na Slovensku, kde kompromis bol, myslím, že navýšenia asi o 6,5 %. Myslím, že asi je zbytočné podávať takéto návrhy, alebo hľadať kompromis, lebo vláda je jednoznačne rozhodnutá. Potrebuje získať viac ako 7 mil. eur zo spotrebnej dane z piva, a tým pádom riešiť problém štátneho rozpočtu. Myslím si, že niekde inde by sa dali nájsť peniaze a ak by sa našiel ten kompromisný návrh, teda možno u toho zníženia, ktorý predostreli zväz pivovarníkov, možno by vláda prišla, možno o tri, štyri milióny eur, ale bolo by to možno asi niečo, to čo by som povedal, nelikvidovalo hlavne malé pivovary a malé pivovarníctvo na Slovensku a hlavne zamestnanosť v týchto regiónoch. Lebo zamestnanosť v týchto regiónoch, každý máme plné ústa ako im zabezpečíme regionálnu zamestnanosť, naopak, vyzerá, že v tomto zákone len potierame tieto skutočnosti.
Ja len poznámku. Za chvíľu budeme preberať zákon o elektronických pokladniach. Ak by niekto uvažoval celkom zmysluplne a myslím, že už tu aj číslo bolo povedané asi, zisk zavedenia, skoršieho zavedenia elektronických pokladní, by bol príjmom do štátneho rozpočtu niekde na úrovni 150 mil. eur. Myslím, že toto je oproti tomu banalita a nemuseli by sme zaťažovať, stresovať a vôbec dostávať do problémov pivovarníctvo a možno aj ďalšie segmenty nášho trhu, ktoré určite nepomôžu akcelerácii ekonomiky, ktorá zhodou okolností v budúcom roku sa ráta, že klesne, klesne takmer o jedno percento. Čiže, myslím si, že ak pravicová vláda uvažuje o spriehľadnení trhu alebo zlepšení podmienok na tomto trhu, myslím, že toto nie je zákon z tejto dielne, a práve naopak, myslím si, že ide proti regionálnej zamestnanosti a proti, a teraz s filozofiou zdražovania, a hlavne vytvára takú právnu neistotu chaosu, ktorý je, sa odzrkadľuje aj v tomto zákone, ale myslím, že aj v najbližších zákonoch. Preto myslím si, že nie je hodný podpory tento zákon. Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.11.2010 18:55 - 18:57 hod.

Jozef Burian Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Musím povedať, že nie je bežným štandardom, aby sa takáto nová daň a takýto nový systém zavádzal pozmeňujúcim návrhom, ktorý je rozdaný tesne pri začiatku rozpravy, príp. pred prednesením tohto pozmeňujúceho návrhu. Je bežným štandardom a bolo bežným štandardom, že takýto pozmeňujúci návrh a takáto obsiahla alebo takáto dôležitá téma bola prejednávaná najprv vo výbore. To, že niekto avizuje, že takéto niečo môže byť, ešte neznamená to, že poznáme paragrafové znenie a aké dopady alebo aká dopadová štúdia bude toho. Ja som tiež bol prekvapený, lebo keďže som sa prihlásil písomnou formou, tak ten prečítaný pozmeňujúci návrh bol až po mojom vystúpení. Takže ja by som osobne žiadal, aby sa tento váš návrh, pán spravodajca, prejednal vo výbore pre financie a rozpočet a potom následne sa hlasovalo o tomto návrhu zákona. V opačnom prípade mi to pripadá fakt veľmi chrapúnske na to, že pod rúškom tajnosti sa príde so zákonom, o ktorom fakt neviem, či nebude nadobúdať niekoľkokrát zmeny ešte v budúcom roku. Takže radšej odporúčam, aby sa dvakrát meralo a raz rezalo, tak ako je to v prípade iných zákonov, keď musíme meniť zákony alebo dodatočne sa menia zákony o spotrebnej dani z piva a ja neviem o čom všetkom ešte, momentálne prenájom formou finančného lízingu, vreckové a tak ďalej. Čiže radšej by som bol, aby sa to prejednalo. A tým aj dávam takýto návrh. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 30.11.2010 17:41 - 17:58 hod.

Jozef Burian Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, asi v poslednom čase, a myslím si, že začalo byť to už pravidlom, pán minister vystupuje len v záverečnej reči. Tým pádom máme problém reagovať na jeho vystúpenie. A preto si myslím, že by bolo možno lepšie, ak má pán minister zásadné pripomienky k tým, ktorí prednášali ku konkrétnemu zákonu, ak by sme teda mohli reagovať, aby to nebolo jednostranné, aby všetci v sále, povedzme, mali tú šancu vypočuť si aj druhú stranu. Takže to je len na margo toho.
Ja nechcem teraz sa už vracať k zákonu o dani z pridanej hodnoty, inak by bolo o čom rozprávať a možnože niekoľko nuáns by bolo vysvetlených.
Len pre zaujímavosť. Myslím si, že ak to niekto vážne myslí s tým znížením dane z 20 na 19 %, tak nebude hrať sa so slovíčkami trojpercentného schodku verejných financií, ale dá tam rovno dátum a má jasný spôsob, kedy sa mení a kedy nie.
Ale vrátim sa k zákonu o dani z príjmov. Zákon č. 595/2003 Z. z. má v sebe zakotvených niekoľko, by som povedal, nástrah, ktoré v konečnom dôsledku nielenže zvýšia daňovú zaťaženosť pre obyvateľstvo, ale zaťažia aj podnikateľský sektor. A neviem, či som dobre počul pána ministra v úvodnej reči, ale mám z toho taký pocit, že už sa vlastne na odpisovanie hmotného majetku obstaraného formou finančného prenájmu nejakým spôsobom ten pohľad mení. Ale predpokladám, že to bude v nejakom pozmeňujúcom návrhu alebo v nejakom kontexte riešené. Takže ja sa potom vyjadrím komplexne ku všetkým návrhom.
Začnem tým, že dopad ministerstva financií na zvýšenie daní má priniesť pre bežného občana zvýšenie výdavkov asi 9 eur na mesiac, pričom iné inštitúcie a odbory tvrdia niečo iné. Hovoria o 33-percentnom mesačnom zvýšení výdavkov pre bežnú rodinu, bežného občana. No musím povedať, že v tomto zákone sa veľmi, by som povedal, kulantne obchádza jedna z podstatných vecí, ktorá ovplyvňuje bežného občana alebo ovplyvňuje jeho príjmy. A to je zníženie odpočítateľnej položky z 22,5-násobku životného minima na 19,2-násobok životného minima. Už len tento počin v tomto zákone má za následok takmer 9-eurové zvýšenie na mesiac pre pracujúceho človeka, predpokladám, teda toho, kto nemá úroveň minimálnej mzdy, teda kto platí dane alebo prispieva do štátneho rozpočtu platením daní. Čiže už len v tomto prípade je asi zvýšenie bežných výdavkov alebo daňových výdavkov pre občana už vo výške takmer 9 eur, presne, myslím, nejakých 8,9 eur. Čiže nie je mi celkom jasné, z akých prepočtov boli vypočítané všetky presné dáta, či ten výpočet ministerstva financií 9 eur, a to nehovorím o ďalších náležitostiach, s ktorými sa bude pokračovať v tomto zákone, že by sa len zvýšili tieto výdavky. Myslím, že to bude určite pravda, niekde bude určite vyššia.
Je jasné, že tým, že znížime odpočítateľnú položku, určite, myslím si, sa nepodporí domáca spotreba, už pri dani z pridanej hodnoty bolo o tom dosť dlho diskutované. Myslím, že práve v krajinách Európskej únie je práve táto výška postavená na úroveň ľudí tých, ktorí zarábajú najmenej. Je zvýšená vzhľadom na to, že majú tendenciu neukladať tieto peniaze alebo tendenciu spotrebovať tieto peniaze, čo je, myslím si, určite týmto opatrením, jednak že to bude nepriaznivo vplývať na ľudí s nižšími zárobkami, ale zároveň že to bude mať určite vplyv na domácu spotrebu.
Odpisovanie hmotného investičného majetku. Myslím, že o tom bola už dosť veľká diskusia. Neviem, teda ak som dobre, správne rozumel, teda ministerstvo sa prikláňa k tomu, aby to odpisovanie hmotného investičného majetku formou finančného prenájmu bolo naspäť vrátené do pôvodného stavu alebo do pôvodného znenia zákona. Neviem, čo o tom presvedčilo, či teda ministerstvo financií prišlo alebo zistilo, že by určite v roku 2011 z toho príjmy neboli. Takže práve preto možnože teda bolo o tom presvedčené, alebo neviem, čo teda bolo tým presvedčovacím merítkom. Ale určite navrhujem vybrať body 1 a 13 spoločnej správy na osobitné hlasovanie vzhľadom na to, že teda tieto body boli v spoločnej správe na gestorskom výbore, pre financie, zamietnuté. Takže rád by som ich vybral na osobitné hlasovanie s tým, že podporujem myšlienku, aby sa vrátilo odpisovanie hmotného justičného majetku obstaraného formou finančného prenájmu späť. Ja si myslím, že je tu veľmi veľa argumentov na to, prečo by to malo byť. Určite to nie je pomoc podnikateľskému prostrediu, určite v čase krízy je práve podpora takejto možnosti práve akcelerátorom skôr ekonomiky ako, povedzme, cesty filozofie klasických odpisových sadzieb. Faktom je, že v niektorých prípadoch sa stáva paradoxne to, že ak si podnikateľ obstará hmotný investičný majetok na konci roka, tak možnože ešte má, by som povedal, tú efektivitu odpisovania vyššiu ako, povedzme, formou finančného prenájmu. Ale je to už len technika. V každom prípade nemyslím si od začiatku, a vystúpil som tu aj v prvom čítaní, že je to diskriminačné opatrenie. Podľa môjho názoru určite to nie je diskriminačné opatrenie a určite týmto spôsobom sa nerieši výnimka v zákone o dani z príjmu vzhľadom na to, že určite to nie je žiadna výnimka. Ak by to bola výnimka, aby bola diskriminácia, určite by to bola diskriminácia aj v krajinách Európskej únie, aj v podstatnej časti sveta, v ktorej používajú tento systém teda na zrýchlenie odpisovania hmotného majetku.
Ďalej je tu účelové sporenie, teda 3. pilier, doplnkové dôchodkové sporenie. Myslím si, že je to ďalší príklad toho a nielen teda odmietanie, teda aj z radov opozície, takéhoto návrhu. Ale myslím si, že teda jasným spôsobom to popísali aj niektorí členovia pripomienkového konania v rámci celého systému pripomienkového konania. Ja len za všetkých spomeniem Národnú banku Slovenska, Generálnu prokuratúru, ktorá doslova hovorí o tom, že takýto postup nesvedčí o kvalifikovanom prístupe k tvorbe zákona a uvedená pripomienka uplatňuje sa vo vzťahu k všetkým ustanoveniam, ktoré zavádzajú novú daňovú povinnosť bez akéhokoľvek vysvetlenia príznačnú pre voluntarizmus. Ja si myslím, že to je dosť jasne povedané, už nehovoriac o tom, že záujem každej ekonomiky je záujem teda asi aj tých, ktorí vytvárajú podmienky, aby ľudia v budúcnosti mali našetrené na svoj dôchodkový vek vyšší príjem. Určite je to pozitívne. A určite navrhovaná právna úprava by v podstate trestala iba tých, ktorí si vo svojom produktívnom veku jednoducho sporia na budúcnosť, to znamená sporenie na svoj dôchodok. Čiže myslím si, že nejaké znižovanie hodnôt alebo znižovanie teda komfortu, ktorý je v 3. pilieri, dáva predpoklad na to, že teda v tomto 3. pilieri môžu byť vážne problémy, a to vážne problémy už minimálne s tým, že v tomto 3. pilieri je investovaných nemálo peňazí a je v tom zainteresovaných veľmi veľa ľudí. Je to asi 750 000 sporiteľov a je tam viac ako 1 mld. eur. A myslím, že právne zneistenie týchto ľudí, ktorí si sporia v tomto systéme, je vážnym prešľapom podľa môjho názoru tejto vlády. Ak vláda chcela uvažovať o tom, že chce upraviť nejakým spôsobom tento systém sporenia, tak určite by to nemala robiť s odvodovaním tohto systému sporenia, čo je vážnym prehreškom, nehovoriac o tom, že je to ďalší náklad pre zamestnávateľov a zamestnávatelia sa dostávajú do problematiky toho, že nemajú záujem podporovať takýto systém, ktorý určite zvyšuje ich nákladovú položku alebo nákladovanie týchto firiem. Určite, teda by som povedal, môžeme sa baviť alebo dá sa diskutovať o tom, či by 3. pilier mal mať po 13-ročnej existencii takúto ranu, lebo takáto rana postaví tento pilier do vážnych problémov, alebo diskutovať o tom, či je teda zmysluplné znížiť, povedzme, túto čiastku alebo teda aspoň postaviť to tak, že túto čiastku môžu si odpočítavať iba tí, ktorí sporia v 3. pilieri. V každom prípade takýto spôsob riešenia je viac-menej veľmi problematický, už nehovoriac o tom, že ak odpočítateľná položka v pôvodných korunách, 12 000 korún, nebude, si myslím, že to je ďalší príspevok k tomu, kde sa tie náklady zvýšia pre toho sporiteľa konkrétne v tomto systéme.
Ďalším veľmi zarážajúcim problémom je to, že na jednej strane sa zrušia všetky daňové výhody pre tohto sporiteľa, ale zároveň sa nerušia podmienky, za akých vstupujú do tohto systému ľudia, ktorí si sporia v tomto systéme. Čiže ak ľudia vstúpia do tohto systému za určitých pravidiel hry, môže sa stať, že po tom, čo sa im zoberie daňová výhodnosť, tak jednoducho musia zostať v tomto systéme. A zákon prikazuje, že v prípade odchodu z tohto systému sporiteľ musí zaplatiť daň za posledné tri roky, čiže aj napriek tomu, že sa mu zmenia podmienky v tomto systéme, musí zaplatiť spätne daň za to, že sporil v tomto systéme podľa pravidiel, ktoré boli doteraz platné.
Ďalej tu je možnosť oslobodenia dane a je možnosť oslobodenia dane až po vlastníctve k danej nehnuteľnosti, bytu a domu a tak ďalej, až po piatich rokoch. Ja by som rád prečítal aj stanovisko, myslím, Generálnej prokuratúry, ktorá veľmi trefne poukazuje na tento problém. A hovorí o tom, že navrhovaná úprava zablokuje trh s bytmi, povedie k obchádzaniu zákona a k zvýšeniu kriminality a je absolútne nespravodlivá. Pripravuje vlastne dvojitý systém zdaňovania pri predaji bytov, a podľa môjho názoru bude len formou obchádzania zákona, a bude sa tiež hľadať cez darovacie zmluvy alebo nejakým iným tichým spôsobom riešenie na to, aby sa to obchádzalo. Podľa môjho názoru nerieši to ani príjmy pre štátny rozpočet alebo príjmy, ktoré by boli relevantné pre to, aby jednoducho takýmto spôsobom sa vstupovalo do tohto systému. Nemáme podľa mňa systémovo doriešený tento vzťah vzhľadom na to, že ak je trojklaná daň zrušená, tak sa budú hľadať určite formy obchádzania práve takéhoto systému.
Zdaňovanie vreckového. Ja si myslím, že to je ďalší spôsob toho, ako pri zahraničných pracovných cestách pracovníci nebudú motivovaní týmto systémom. Dúfam, že prejde pozmeňujúci návrh, ktorý bude hovoriť o tom, že pri pracovných cestách bude môcť sa uplatňovať výška vreckového. Takže dúfam, že teda to zostane. Ale zatiaľ to je len v polohe spoločnej správy.
Zrušenie alebo zníženie základu dane z príjmov pre zdravotníckych pracovníkov na ďalšie vzdelávanie. K tomu by som chcel dať pozmeňujúci návrh, vypustiť bod 8 vládneho návrhu zákona. To znamená, žiadam vypustiť bod 8, ktorým sa ruší inštitút zníženia základu dane u zdravotníckych pracovníkoch o sumy vynaložené na vzdelávanie a študijný program akreditovaný ministerstvom zdravotníctva. Ak iste vzdelávanie je jednou z priorít tejto vlády, myslím, že asi vzdelávacie programy, ktoré v tomto systéme by boli realizované práve týmito zdravotníckymi pracovníkmi a, podotýkam, systémom programu akreditovaným ministerstvom zdravotníctva, myslím, by to bolo škodou, ja myslím, to nie je taká významná položka v rámci rozpočtu.
Zníženie paušálnych náhrad u živnostníkov. Aj v predchádzajúcom období bola diskusia o zrovnoprávnení alebo, by som povedal, vyrovnaní paušálnych náhrad u živnostníkov. Už vtedy bola diskusia o zjednotení. Povedzme, bol návrh o 50 %, vzhľadom na to teda, že dnes to vychádza, že je to zníženie až, povedzme, u tých, ktorí mali možnosť 60 % uplatnenia paušálnych náhrad, na 40 % čo znamená ich zvýšenie daňovej povinnosti približne asi na 28 až 29 %, ak by sme to prerátali do daňovej povinnosti.
Zníženie oslobodenej dane z 5-násobku životného minima pri príležitostných činnostiach alebo prenájmoch, teda zníženie na paušál 500 eur, to je dvojnásobné zníženie. Čiže, dá sa povedať, určite ľudia, ktorí mali takéto príjmy, zaplatia viac.
Myslím, že takým darčekom pre municipality, pre obce, mestá a vyššie územné celky je zdaňovanie príjmov z predaja a prenájmu nehnuteľností. To bude podľa môjho názoru nie práve dobrým darčekom, práve v čase, keď tieto municipality alebo tieto inštitúcie, mestá a obce a verejná správa sa nenachádzajú práve v tej najlepšej kondícii. Takže summa summarum dostáva to ďalšiu ranu.
Ja som len vypočítal niekoľko z tých opatrení, ktoré ovplyvňujú teda výšku príjmovej časti bežného občana alebo občana Slovenskej republiky. V každom prípade, len ak by som teda zrátal v hrubom len zrušenie odpočítateľnej položky 12 000 korún a zníženie teda odpočítateľnej položky z 22,5-násobku na 19,2-násobok, by som povedal, to už je suma niekde na úrovni 164 eur, ročne. Už keby som to bral na mesiac, už je to dosť vysoká suma. Preto chcem na konci povedať, že silne spochybňujem výpočet, ktorý bol ministerstvom financií deklarovaný, že pri všetkých týchto opatreniach, či už sú to daňové opatrenia, ktoré sú v zákone o dani z príjmov, alebo tie ďalšie opatrenia, či sú to DPH alebo spotrebné dane, nemôže byť výsledkom len 9-eurové zvýšenie, už nehovoriac o tom, ak by sme absorbovali, od inflácie, zvýšenia cien, ktoré nie sú priamo závislé, od zvýšenia daňových príjmov alebo zvýšenia daní pre občanov Slovenskej republiky. Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis