Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

20.10.2010 o 16:16 hod.

Ing.

Jozef Burian

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 30.11.2010 16:05 - 16:13 hod.

Jozef Burian Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, začnem programovým vyhlásením vlády, v ktorom sa jasne hovorí o tom, že proces zvyšovania daní na Slovensku bude kompenzovaný znižovaním odvodov na Slovensku. Bohužiaľ, tento proces zdražovania, proces zvyšovania daní sa začína týmto zákonom, bude pokračovať ďalej, akiste vnímate ďalšie zákony, ktoré sú predostreté pred pánov poslancov, čo sa týka dane z príjmov, spotrebných daní a tak ďalej. Čiže tento proces zdražovania, a, aj myslím, je príznačný názov „vláda zdražovania“, sa začína týmto zákonom.
Ja som už v prvom čítaní vystúpil k tomuto návrhu zákona. A hovorím o tom, že mimo toho zvýšenia dane, teda toho percentuálneho bodu z 19 na 20 %, má niekoľko náležitostí, ktoré nie celkom korešpondujú s tým, čo by som si ja predstavoval.
Prvá vec, a to som kritizoval už v prvom čítaní, zatiaľ neviem o tom, či bol nejaký pozmeňujúci návrh, to je to politické znenie dočasného zvýšenia dane z 19 na 20 %. Chýba mi tam nejaká logika toho celého procesu. Ja rozumiem tomu politickému stanovisku, že pokiaľ schodok štátneho rozpočtu dosiahne trojpercentnú hranicu, zníži sa daň z pridanej hodnoty na 19 %. Ale tak, ako je naformulované, nedáva mi záruku nejakého zmysluplného riešenia alebo nejakej návratnosti tejto daňovej výšky. A mám pocit, že táto výška bude predmetom dlhodobých špekulácií. A podľa môjho názoru aj bude mať charakter zostávajúcej dane. Je to len otázka toho, ak vnímam správne tento návrh zákona, v návrhu zákona sa hovorí o tom, že záväzným predpisom ministerstva financií sa zmení, povedzme, výška dane z pridanej hodnoty z 20 na 19 %, pokiaľ dosiahne schodok verejných financií menej ako trojpercentnú hranicu. Faktom ale zostáva to, že môže nastať situácia, a to celkom reálna, pri tom obrovskom výkyve trhov a, by som povedal, rizikových náležitostí, ktoré v rámci svetovej ekonomiky prevládajú, že schodok niekedy na nasledovný rok, zistíme to niekedy v máji, sa síce pohybuje pod 3 %, ale už rozpočet na daný rok, na nasledovný rok, bude hovoriť o tom, že trojpercentná hranica sa jednoducho nedodrží. Čiže tam môže byť nastavených niekoľko parametrov. Ja si myslím, že rozumnejšie by bolo, ak vláda má vážne záujem dodržať programové vyhlásenie, keby dala do roku 2013, a nikto by nemohol špekulovať o tom, či a kedy poklesne pod 3 %, schodok verejných financií, a kedy vieme tie reálne výsledky, lebo to vieme až na nasledujúci rok a tak ďalej. Myslím si, že to by bolo podľa mňa presnejšie, jasnejšie. Ale tým, že sa podsúva takéto riešenie, nedáva predpoklad toho, že ten návrat tej dane na 19 % je skôr v budúcnosti reálny, nechcem hovoriť o nejakom dočasnom zastavení vojsk a podobných náležitostí.
Ďalší bod. Veľmi mi vadí, že v návrhu a dôvodovej správe k tomuto zákonu sa hovorí o tom, že nebude mať žiadny vplyv na podnikateľské prostredie. Ja sa pýtam, či teda financovanie 1 % DPH nie je vplyv na podnikateľské prostredie, na financovanie, povedzme, čakania, povedzme, na nadmerný odpočet a podobných náležitostí. Určite aj pri zvýšení dane z pridanej hodnoty zo 6 na 20 % a filozofii, povedzme, návratnosti dane z pridanej hodnoty je určite ak nie malý vplyv, tak určite aspoň nejaký vplyv na podnikateľské prostredie, už nehovorím o tom, že v konečnom dôsledku bude to mať vplyv na obyvateľstvo. A je jasné, že predpokladaný príjem 185 mil. eur je v podstate príjmom do štátneho rozpočtu, s ktorým ráta vláda na to, aby znížila deficit verejných financií.
Čo som teda aj v prvom čítaní hovoril, a pán minister na to reagoval, že prečo ste neurobili systémové opatrenia za posledné roky, môj názor je taký, ak zvyšujem dane a mám, by som povedal, tie smelé predpoklady toho, že plná výška premietnutej dane z tých 19 na 20 % sa prejaví aj v príjmoch štátneho rozpočtu, musím popri tom urobiť aj niekoľko opatrení. Únik dane z pridanej hodnoty, čo je jednou z najväčších únikových možností v rámci legislatívy slovenskej, je stále, by som povedal, problematický. A stále som očakával a zatiaľ nevidel som nejaké zmysluplné návrhy, pokiaľ sa týka, povedzme, nadmerných odpočtov, ako sa zamedzí, povedzme, špekuláciám práve s touto daňou. Táto daň môže mať za následok to, že my síce zvýšime o to percentuálny bod, zvýšime daň z pridanej hodnoty, ale v konečnom dôsledku je otázka, či dostaneme do rozpočtu toľko peňazí, o koľko teda efektívny prínos by mal byť teda zvýšenia dane.
Zároveň chcem povedať, že pokiaľ by sa urobili systémové opatrenia na strane dane z pridanej hodnoty, pokiaľ by sa systémovo riešil tento problém, myslím si, že nemusíme dokonca ani zvyšovať daň z pridanej hodnoty a dostaneme podstatne väčšiu výšku. Odhad defraudácie, hlavne dane z pridanej hodnoty, sa odhaduje v niekoľkých stovkách miliónov eur. Čiže myslím si, že tu je priestor na to, aby sme nie riešili to zvyšovaním daní, ale hľadali práve možnosť predchádzania takýmto daňovým únikom.
V konečnom dôsledku chcem na záver iba povedať summa summarum, a myslím, že to vyjadril aj ku štátnemu rozpočtu na rok 2010 aj pán poslanec Počiatek, že vláda nešetrí na vládnej spotrebe ani v roku 2011 a snaží sa znížiť deficit verejných financií len a len na úkor zvýšenia daní. Čiže jednoducho mi tu zostáva, že vláda sa chce ukázať, že zníži deficit s tým, že bude marketingovo proklamovať, že to robí na úsporách vlastných, nie na zvyšovaní daní. A toto je jeden z veľkých príkladov toho, ako vláda rieši celý systém znižovania deficitu verejných financií na úkor ľudí. Preto si myslím, že je príznačný názov pre zákony, ktoré vláda postavila pred ľudí, „systém zdražovania“ aj príznačný názov "vláda zdražovania". Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.11.2010 11:17 - 11:19 hod.

Jozef Burian Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Veľmi krátko. Pán Fořt, aspoň ste mi potvrdili to, že to férové prostredie, ktoré vytvorila Ficova vláda, bolo dobré a tým, že vlastne vytvorila rovnaké podmienky pre banky, aj pre podnikateľskú oblasť. Ja si myslím, že počkáme si na to, akým spôsobom bude riešiť Európska komisia ďalší vývoj a ja budem veľmi, veľmi sledovať a možno tieto vzletné reči, ktoré sa dnes rozprávajú, budete si veľmi, veľmi ťažko ospravedlňovať alebo ťažko vysvetľovať do budúcna. Ja si myslím, že tak isto, ako to bolo pred voľbami s ochranným valom a tak ďalej.
Pokiaľ sa týka pani Tkáčovej, no, pani Tkáčová, potom asi máte veľmi krátku pamäť. To riešenie toho moratória na platenie poplatkov ste práve vy podporili a vašou zásluhou to vlastne prešlo ako SDKÚ. Takže, ja by som bol veľmi rád, aby ste sa rozpamätali na to, za čo hlasujete a za čo nie. Čiže je to, skôr by som povedal, váš problém, ktorý ste si možno nadrobili a ja si veľmi dobre pamätám ešte to hlasovanie, ktoré bolo v predchádzajúcom období.
Pokiaľ sa týka Clintona, ja by som mohol dosť dlho o tom rozprávať a možno, určite Clinton nie je socialista, je to demokrat a v každom prípade to, čo zaviedol, je otázka toho, akým spôsobom potom komerčné banky to, to by som povedal, do absurdity doviedli.
Pokiaľ sa týka ten jánošíkovský systém, ja som kritizoval DPH z pohľadu zvýšenia, ale kritizoval som to z pohľadu aj tej klauzuly, toho dočasného zastavenia vojsk, tzv. na tie, do roku, keď bude prvýkrát 3-percentná hladina dodržaná. Ja si myslím, že to je tak zle urobené, že ešte horšie som nevidel, návrh zákona, lebo to je politické rozhodnutie, nie ekonomické rozhodnutie.
Pánovi Matovičovi radšej by som povedal, že radšej by mal čítať z monitora, to by bolo asi, podľa mňa, rozumnejšie, efektívnejšie a lepšie, lebo to, čo povedal, to je tak zhluk takých nezmyslov, že ťažko na ne odpovedať.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.11.2010 11:00 - 11:10 hod.

Jozef Burian Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, mal som pripravenú pôvodne inú reč, ale myslím si, že a práve vzletné reči, ktoré sme tu počuli od predsedu výboru pre financie a rozpočet pána Kollára ma, by som povedal, inšpirovali k tomu, že som prehodnotil vôbec ako záujem a diskutovanie o tomto zákone a skôr táto diskusia sa zvrhla na to, akým spôsobom alebo kto akým spôsobom navrhne riešenia, aby sa to nedotklo v konečnom dôsledku občanov.
Ja urobím krátky exkurz, tak isto ako urobil pán poslanec Kollár, pán predseda Kollár. Viete, čo bolo hlavnou príčinou tejto finančnej krízy a čo bolo hlavnou príčinou teda finančnej hospodárskej krízy vo svete? Jednoduché slovo, chamtivosť. A myslím si, že nebudem ďaleko od pravdy, a tí ľudia, ktorí mali tú česť, asi aj ja som dlho po veľa rokoch som navštívil kino a druhú časť Wall Streetu, o čom teda pán Kollár tu vzletne rozprával, o tých zlých bankárov Wall Streetu, hlavný predstaviteľ Gekop, ktorý určite nedá sa povedať, že by bol sociálny demokrat, tak ten použil presne tento názov, tento toto slovo chamtivosť. A teraz to prevediem do ľudskej reči. Do ľudskej reči, čo sa udialo alebo čo sa udialo, povedzme aj s návrhom tohto zákona a vôbec s pripomienkami, ktoré boli pre mňa až fascinujúce až veľmi prekvapujúce.
Pán Kollár, vy ako bývalý bankár, predsa mali by ste vedieť o tom, skadiaľ pochádzala ziskovosť bánk, povedzme pred tým ako sme zaviedli euro. Prečo dnes stoja hypotekárne úvery toľko ako hovoríte. Ja si osobne myslím, že ziskovosť poklesla práve tým, že sme zaviedli euro a práve tým a nie tým, že sa zaviedlo férové prostredie.
Pán poslanec Fořt to presne povedal, kde je to férové prostredie, kde je to férové podnikateľské prostredie, o ktorom tu voláme. Tým, že Ficova vláda zaviedla rovnaké prostredie, rovnaké daňové prostredie aj pre banky, aj pre podnikateľské subjekty, to sa vám zdá byť ako zlý výsledok riešenia vecí? Ja nerozumiem tomu, prečo by mali mať banky privilegované postavenie, pokiaľ sa týka tvorby opravných položiek. Veď to bolo doslova riešenie optimalizácie daňových príjmov pre bankový sektor, a to vidieť veľmi jasne a veľmi plasticky vidieť na obraze toho, akým spôsobom boli bankové doby, priznávali dane z príjmu do roku 2008 a po roku 2008.
Ja tu mám štatistiky a tie hovoria jasnou rečou, zdvojnásobili, zdvojnásobili sa daňové povinnosti týchto bánk. Okej, daňové povinnosti je daň, ktorú vyplatím zo zisku, je to veľká diskusia o tom, aká by mala byť ziskovosť týchto bánk. Ziskovosť bánk po zdanení, lebo to sa týka niečo, čo sa zaplatí ako daň z príjmu. Ako teraz chápem tomu to, že vlastník bánk povie, že ja chcem ziskovosť 20 % a vy urobte všetko preto, aby ste ju jednoducho dosiahli tak, sa vlastne toto celé deje a banky nastavia parametre na to, aby zabezpečili túto ziskovosť.
Ja sa aj vás pýtam, pán Kollár, akým spôsobom chcete reagovať na to, keď budete vy predkladať tento zákon, lebo som hlboko tak ako tu stojím presvedčený, že predložíte identický zákon ale tam možno nebude suma 0,7 % ale bude tam 0,0 neviem koľko, alebo 0,1, to už si môžme vydiskutovať a dokonca pokiaľ viem Ministerstvo financií vôbec neprotestuje voči tomu, aby príjmy, príjmy práve z tohto odôvodňovania bánk boli súčasťou rozpočtu verejných financií. Nie na to, aby jednoducho bol vytvorený fond, ktorý by ich chránil v budúcnosti v prípade rizík týchto bánk, už nehovoriac o tom, že predkladatelia dávajú do zákona alebo do návrhu zákona to, že tento alebo toto zriadenie fondu sa uskutoční potom, keď Slovensko dosiahne deficit pod 3 % HDP. Ja veľmi, veľmi s úžasom počúvam na to, akým spôsobom sa tu argumentuje, že všetko čo sa urobí v konečnom dôsledku sa prevezie na ťarchu obyvateľov, veď vy vlastne potierate, vlastne aj filozofiu Európskej komisie, ktorá práve navrhla a zase hovorím baviť sa o 0,7, 0,1 alebo o percentuálne stále je to otázka prevedenia týchto poplatkov na ľudí.
A som zvedavý, akým spôsobom sa postavíte k tomu, že Európska komisia chce navrhnúť nielen odôvodnenie, ale aj zdaňovanie bánk, a to bude ďalšia rana pre toto riešenie a vy znovu sa postavíte a očakávam od vás, že sa postavíte pred tých, pre toto kolégium, pre auditórium a poviete tak nie, my už teraz nebudeme to prenášať na ľudí, pretože v konečnom dôsledku predkladáme my tento zákon. Tento zákon je už iný a tento zákon už zdieľa všetky kritéria, ktoré boli na obhajobu, obhajobu bankového sektora. Ja som si dosť by som povedal oddiskutoval všetky veci, čo sa týka bánk a myslím si, že mali sme už niekoľko veľa jednaní aj s asociáciou bánk a myslím si, že sme našli riešenie, ktoré možno nie stále vyhovuje každému alebo bolo akceptovateľné.
Ale to, čo tu počúvam, je to všetko to, čo sa urobilo, dá sa povedať minimálne regulérne podmienky alebo vyrovnanie podmienok na finančnom trhu, čo sa týkalo povedzme tvorby opravných položiek, aby subjekt ako firma nebola, nemala iné podmienky ako má banka, ktorá môže si takýmto spôsobom optimalizovať zisk. Podľa vás je to riešenie to, že preto sa dvihli hypotekárne, hypotekárne úvery alebo cena hypotekárneho financovania. Vy, ako bývalý bankár asi viete, že každá banka práve prejavovala ziskovosť tým, že bola slovenská koruna a na svojich forexových operáciách zarábala viac ako 30 %, viac ako tretina zisku pochádzala z týchto operácií. Viete veľmi dobre, že to nie je pravda, že práve tým, že sa vyrovnali tieto podmienky, že sa vyrovnali podmienky na trhu, čo si myslím, že je minimálne, minimálne rozumné a minimálne férové, ak hovoríme o férových podmienkach, tak dnes hovoríte o tom, že Ficova vláda len strašila zvýšením, teda daní pre banky, ale ak vy viete, že dane nie sú len priama výška daní, ale aj systém daňový, ktorý náhodou alebo predchádzajúca vláda pre rokom 2006 zanechala tzv. Ficovej vláde, tak si myslím, že by bolo férové tu povedať aj to b) a povedať pravdu týmto ľuďom, nie naopak. Práve Ficova vláda riešila ten systém, buď to teda zdanenie alebo nájsť regulárne podmienky a myslím, že to bolo dobré a rozumné riešenie.
Preto si myslím, že predkladaný návrh, či to bude teraz prijatý alebo o niekoľko mesiacov, je presne to isté fatálne riešenie, ako keď sme tu riešili problém vytvorenia v rámci Európskej únie toho záchranného balíka, ktorý Slovensko muselo potom prijať v skrátenom legislatívnom konaní, lebo tak dlho sme o tom rozprávali, že až nakoniec bola prinútená vláda, minister financií, ktorý musel tento záchranný balík odsúhlasovať v skrátenom legislatívnom konaní. Dva mesiace sme o tom tu tĺkli, veľa sa o tom rozprávalo výraznou diskusiou, výrazným by som povedal, takým hereckými výkonmi, až nakoniec sme dospeli k tomu, že sme to museli prijať. Tak isto som presvedčený, že aj takýto zákon prijmeme a dnes je len otázkou na to, že to pripravila opozícia, a že jednoducho tá zlá opozícia chce niečo zlé, lebo v konečnom dôsledku tieto všetky výdavky, ktoré budú v súvise s väčšími nákladmi banky tak či tak sa prevedú na obyvateľov alebo na ľudí. Ak je to tak, potom vlastne, potom je zbytočné, aby Európska komisia vôbec niečo len pripravovala, vôbec niečo pripravovala v oblasti odvodov, vôbec v oblasti platenia daní alebo zvýšenia daní, a to už teraz už môžem rozdiskutovať myslím, že je to veľmi odborná téma z akej oblasti by mali byť, ako či z transakcií, z rôznych ďalších. Ja by som nechcel zaťažovať toto auditórium, lebo je to odborná oblasť, ktorá myslím, že asi týchto ľudí nebude veľmi zaujímať.
Ja ukončím túto diskusiu alebo tento môj príhovor na to, že ak máme predstavu o tom, že chceme pomôcť riešeniu vecí, chceme pomôcť aj rozpočtu a možno niekedy aj zbytočným zaťažovaním rôznych daní, ktoré dnes máme v daňových zákonoch a doslova musím povedať, že sme týmito daňovými zákonmi naštvali nielen ľudí, nielen zvýšenie DPH, my sme naštvali aj podnikateľov, my sme naštvali všetkých tých ľudí, relevantne na tomto trhu a stále rozprávame o zlepšovaní tzv. zlepšovaní podnikateľského prostredia. Naopak, myslím si, že takéto prijatie zákona možno umožní vláde otvoriť možnosť zlepšenia pozícií jednak pre ľudí, a jednak aj pre podnikateľskú oblasť Slovenska. Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.11.2010 10:24 - 10:26 hod.

Jozef Burian Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Viac sa vyjadrím vo svojej rozprave, ale na ten prvý fakt, ktorý upozornil pán poslanec Kollár.
Pán poslanec Kollár, vy ako bývalý bankár, by ste mali mať elementárne vedomosti o tom, ako bolo zdaňovanie bánk do roku 2006. A tu nebolo iba priame zdaňovanie a zvýšenie daní, ale viete ako sa vytvárali opravné položky v bankových domoch. Čiže, viete veľmi dobre, akým spôsobom si regulovali daňové povinnosti jednotlivé bankové inštitúcie. A práve tým, že Ficova vláda zaviedla systém, ktorý zrovnoprávnil systém podnikateľský na Slovensku, ktorý dovtedy neexistoval, zrovnoprávnila daňové systémy všetkých podnikateľských subjektov, t.j. aj bánk, aj podnikateľských subjektov, všetkých tých, ktorí podnikajú na slovenskom území, a tým vytvorila práve tu základný systém, že banky mali vyšší odvod. Výrazne vyšší odvod, dane z príjmu fyzických osôb, dokonca dvojnásobný a môžem to dokázať, práve od 1. 1. 2008, teda po zavedení tohto zákona práve zdvojnásobili sa práve príjmy do štátneho rozpočtu, práve tým zdaňovaním alebo nevytváraním fiktívnych opravných položiek, ktoré vytvárali bankové domy.
Čiže, nie je pravda to, čo ste tvrdili, že táto alebo predchádzajúca vláda neurobila nič z pohľadu zdaňovania bánk a bankových inštitúcii. Čiže, je to absolútne podľa mňa klamstvo to, čo ste povedali, lebo jednoducho tu nie je len otázka priameho zdaňovania. Vy viete, existuje aj nepriame zdaňovanie.
Viac sa vyjadrím potom v rozprave, lebo tiež sa tuná načrtlo veľa poloprávd, veľa poloprávd hlavne o tom, že vlastne potierate celý ten systém, ktorý navrhla Európska komisia. Európska komisia hovorí, či to bude 0,7 % alebo 0,1, je to jedno. V podstate vy ste jednoducho .... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.11.2010 17:00 - 17:01 hod.

Jozef Burian Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Chcem na úvod povedať, že som to hľadal, absurditum, ad absurditum, a musím povedať, že títo páni poslanci majú pravdu v tom, lebo keď som si všimol, že je to len trojnásobok a odpočet je teda každoročný, teda toho deficitu, je pravdou to, čo bolo tu povedané z úst niektorých poslancov, musím to zobrať späť a nehanbím sa za to, že jednoducho každý človek sa môže pomýliť.
V každom prípade ale stojím si za tým, že zmrazenie platov je viac systémové riešenie ako to, čo je dnes tu navrhnuté, lebo z ekonomického hľadiska nedáva žiadnu pridanú hodnotu. A či tu budú noví poslanci alebo či tu budú ľudia opozície, alebo či to bude povedzme vonkajšia situácia, ktorá bude, by som povedal, veľmi zložitá a bude veľmi ovplyvňovať budúcnosť deficitu hospodárenia Slovenskej republiky, je stále odvislá od ekonomických ukazovateľov a doslova ekonomických ukazovateľov, ktoré nie sú len Slovensko, ale okolité krajiny.
Takže myslím si, že toto riešenie je to najhoršie riešenie, ktoré by sa mohlo prijať. A znovu opakujem, myslím, že nielen znižujeme úroveň poslanca ako poslaneckého platu, ale znižujeme aj úroveň jeho, teda jeho možnosti podpory, ako je asistent, ako je poslanecká kancelária. Summa summarum je to nesystémové riešenie a za tým si stojím.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 3.11.2010 16:42 - 16:51 hod.

Jozef Burian Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som aj ja vystúpil takisto k tomuto návrhu zákona č. 120/1993 Z. z. o platobnýv podmienkach ústavných činiteľov, niektorých ústavných činiteľov.
Na úvod chcem oceniť kreatívnosť tohto riešenia, ktoré navrhli, navrhla teda väčšia časť koalície. Bohužiaľ, ale ako ekonóm, ako človek, ktorý skôr budem rozprávať o tom, akým spôsobom sa dá naplniť tento, táto litera zákona, musím povedať, že je dostatočne nesystémový a chaotický. A vysvetlím aj prečo, teda myslím si, že je nesystémový a chaotický.
Tak po prvé už dnes hovoríme o tom, že ideme znižovať platy o 15,6 %, čo je niekde na úrovni 7,8-percentného deficitu hospodárenia za rok 2010. No myslím si, že v turbulencii alebo v turbulentnom stave teda ekonomík, bohužiaľ, teda tá kríza priniesla so sebou tieto sprievodné javy, dnes nevieme jasne a, by som povedal, identicky zadefinovať, aký bude ten efektívny alebo aký bude ten skutočný deficit hospodárenia Slovenskej republiky, ale už dnes hovoríme o tom, že to bude na úrovni 7,8 %.
Takže prvá vec, ktorú chcem povedať, že je problém vôbec to, aby sme jasným spôsobom zadefinovali ten schodok verejných financií, ktorý bude známy až ďalší rok, niekedy apríl-máj. Čiže keď už, tak môžme vychádzať z niečoho, čo je reálne a čo je realita. A potom dôjdeme do absurditu, ad absurditum, keď by sme si predstavili takúto situáciu, ak bude deficit verejných financií asi desať rokov na úrovni 5 %, môžme celkom dospieť k tomu, že poslanec Národnej rady, tak ako už to bolo spomínané, bude pracovať za nulu, teoreticky hovorím, ak by teda došlo k nejakým, nejakým vysokým deficitom v priebehu nejakých rokov, dôjdeme k tomu, že ten, ten plat sa zníži o dvojnásobok teda deficitu, to je každý rok možno o 10 %, čo teoreticky - ja len hovorím zase veľmi teoreticky - môže dospieť k tomu, že teda ten výsledok tohto platu poslanca bude veľmi, veľmi nízky, ak za predpokladu, že rast miezd bude nulový, prípadne veľmi, veľmi, veľmi nízky.
Čiže to je ďalší, by som povedal, nie celkom dokonalosť toho systému. My už tu máme v zákone zadefinované, že DPH bude ako dočasné zastavenie vojsk, bude, bude trvať, dokedy štát alebo teda Slovenská republika nezabezpečí deficit na úrovni 3 % verejných financií, na úrovni 3 % HDP, teda 3 % deficitu z HDP. Ak už máme takúto absurditosť, ja neviem, dokedy bude tento zákon platný a akým spôsobom sa bude napĺňať v budúcnosti a v budúcich rokoch. Veď to, toto nie je nejaké systémové riešenie o tom, že nikto nevie, ako to ďaleko dôjde, vôbec ten celý, celý systém toho krátenia, alebo systém, systém riešenia na báze deficitu.
Ďalej musím povedať ďalší bod. Ak teda teraz trestáme teda tým deficitom 7,8 %, nie trestáme, nazvem, budeme znižovať tento, tento plat toho teda poslanca. Ja sa pýtam, ako k tomu dôjdu poslanci, ktorí neboli v predchádzajúcom volebnom období, ktorí vlastne nemôžu alebo jednoducho nemôžu priamo alebo neovplyvňovali tento deficit verejných financií? Čiže ja neviem, akým spôsobom sa dá dosiahnuť táto ďalšia, ďalšia, by som povedal, nesystémová vec.
Ďalej. Chcem sa opýtať, ako, ako sa chce, ako sa chce riešiť z pohľadu ovplyvnenia výsledkov hospodárenia Slovenska z pohľadu opozície? Ako bude mať vplyv opozícia vôbec na, na hospodárenie tohto štátu? Keď viem si celkom živo predstaviť, že ani jeden pozmeňujúci návrh, ktorý vznikne z dielne opozície, nebude, nebude prijatý, a tým pádom myslím si, že je to absolútne v rukách koalície, absolútne v rukách vlády, ktorá bude predkladať a ktorá je dostatočne silná, aby predkladala návrh zákona o štátnom rozpočte, ktorý bude toto zohľadňovať.
Ďalšie, by som povedal, nie celkom domyslené veci. Veď táto vláda, tak jak tu už bolo povedané, aj, aj táto vláda, aj predchádzajúce teda mali záujem a každá, každá strana, ktorá vstupovala do volebného boja, mala záujem vytvoriť fiskálnu radu s fiskálnymi pravidlami. Ja dnes neviem odhadnúť, alebo myslím si, že málokto vie tu odhadnúť, či ten deficit, ktorý je dnes, či je ten, ktorý je dobrý alebo zlý. Možno niekedy deficit na úrovni 2 % je zlý, lebo štát mal šetriť viac. Ako tento zákon bude ovplyvňovať tú skutočnosť, či to bolo dobré hospodárenie, alebo nie? Ja si osobne myslím, že toto, toto nie je, by som povedal, nejaké systémové riešenie. Tobôž, že na konci tohto celého výpočtu pán predseda Národnej rady oznámil, že poslanec Národnej rady zarobí, dá sa povedať, za štyri roky o 6 000 eur viac. To potom sa asi tým jednotlivým novinárom sa asi dosť ťažko bude pozerať na celý tento stav solidárnosti, ak na konci tohto celého snaženia, kde budeme riešiť takýto, takýto prípad znižovania, alebo solidárnosti poslancov s tým, že na konci tohto celého snaženia vlastne poslanec zarobí o 6 000 eur viac. To nemyslím si, že toto je, toto je presne to, čo bolo, asi chcelo sa dosiahnuť.
A teraz k tým zmrazeným platom. Zmrazenie platu znamená v danom roku nečerpanie peňazí a úspora v danom rozpočte v danom roku. To znamená, za tieto dva roky - za rok 2008 a 2009 - sa ušetrilo takmer 12 % tým, že poslanci mali zamrazené platy. Zamrazenie platov malo, malo systém ten, že v danom roku, ak vznikla hospodárska kríza a bola tu určitá, by som, prejavená solidárnosť s dianím a hospodárením Slovenska a s občanmi Slovenska, bolo logické, že sme prijali takéto riešenie v tom, že si zamrazíme takisto platy a vznikne z toho úspora. Tá úspora, ktorá dnes je definovaná v celkovej úspore, ktorú prezentoval pán predseda Národnej rady, je podľa môjho názoru nižšia ako to, ako to, čo by bolo zmrazenie platov aj v roku 2010. A tú podstatnú časť ziskovosti na tom celom priestore získava tým, že zmrazíme platy, zmrazíme platy za kancelárie, alebo nie platy, znížime výdavky na kancelárie a na asistentov poslancov. Čiže tým získame hlavnú úsporu a nezískame ju, hlavnú úsporu, tým, že prispejú poslanci.
Ak by to bolo v nejakom konsenze a v nejakej diskusii o tom, akým spôsobom by sa malo uberať ďalšie riešenie poslancov, skôr by som navrhoval to, aby sa jasne zadefinovalo, či má poslanec trojnásobok priemernej mzdy, alebo nemá. Ak má, potom môžme postaviť to na tom. Ak odmrazíme platy, potom to znížme a potom skôr by som sa prikláňal k názoru, aby sme jednorazovo ukázali, že si znížime tieto platy a tieto platy budú adekvátne tomuto riešeniu, buď 10-percentnému, alebo, alebo inému riešeniu, teraz nechcem povedať percentuálne riešenie alebo, a to si myslím, že je dnes systémovo lepšie, že budeme mať zamrazené platy na ďalšie obdobie a tu bude určitým spôsobom aj solidárne gesto, aj gesto toho, že v danom roku, v ktorom hospodárenie Slovenskej republiky nie je dobré, zabezpečí to, že nebude čerpanie týchto prostriedkov alebo týchto výdavkov v štátnom rozpočte.
Ešte raz opakujem: toto riešenie, ktoré je dnes postavené tu na stôl, z pohľadu ekonomického vyvoláva absolútny chaos a nesystémovosť. A dúfam, že koalícia jednoducho nájde rozumné riešenie, ktoré do budúcna nebude znižovať úroveň, úroveň poslanca a nebude znižovať úroveň aj jeho, jeho tzv. supportu, jeho podpory, čo sa týka, pokiaľ kancelárií a asistentov poslancov.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 20.10.2010 16:16 - 16:18 hod.

Jozef Burian Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predseda. Veľmi krátko. Myslím, že tu už to bolo načrtnuté, ďalšie zadlžovanie obcí, miest a vyšších územných celkov. Ak prejdeme na systém sledovania hospodárenia týchto municipalít podľa systému, ktorý má štát, podľa systému ESA 95 nie je možný. Dnes tieto municipality to obchádzajú rôznymi možnosťami, ktoré doposiaľ im tento systém, ktorý je sledovaný starou metodikou, dovoľuje. Ale v budúcnosti ak tam budú primätí k tomu, že budú musieť vykazovať svoje dlhy. A teda ešte keď sa pritvrdí tento systém vykazovania týchto dlhov, myslím, že municipality budú mať obrovský problém.
Bola tu otázka, prečo sme my neprijali tento návrh zákona, lebo myslím, že to bolo v roku 2009, keď to predkladali poslanci bývalej opozície, terajšej koalície, ktorú pán poslanec Ľubomír Vážny vymenúval dokonca. A myslím si, že je to viac-menej jasné, bývalá vláda pod vedením Roberta Fica pomáhala týmto mestám a obciam, pomáhala im jednorazovou pomocou vo výške 100 mil., neskôr 40 mil. čiže vo výške 140 mil. eur. Netvrdím, že je to systémový krok. Práve preto, aby sme tento systém zaviedli a postavili to do polohy efektívneho fungovania týchto municipalít, myslím, že skôr či neskôr bude musieť byť takéto riešenie prijaté. Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 20.10.2010 15:57 - 16:02 hod.

Jozef Burian Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som uviedol tento návrh novely zákona č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a doplnení niektorých ďalších predpisov.
Tento zákon reaguje na zákon, ktorý som predložil v predošlom konaní. To znamená, tým, že by sa zvýšila odpočítateľná položka, určite by sa to dotklo práve týchto samospráv, teda obcí, miest a vyšších územných celkov. Preto si myslím, že je namieste, a už aj z iných dôvodov je namieste, aby teda jednoducho tieto samosprávy boli riešené.
Tak ako som to spomenul, príjmová zložka rozpočtu jednotlivých obcí, miest a vyšších územných celkov je významne poznamenaná práve hospodárskou krízou. Keďže je ten odstup alebo teda ten rozdiel medzi tým, kedy nadobudne, povedzme, aj vyšší rast slovenskej ekonomiky aj premietnutý vo vyšších príjmoch týchto samospráv, určite to bude premietnuté vtedy, ak bude vyššia zamestnanosť. Bohužiaľ, tá nezamestnanosť sa udržuje na rovnakej výške alebo na tej priemernej výške. A myslím si, že výrazné zníženie nezamestnanosti sa nepredpokladá. Čiže predpokladám, že aj symptómy tejto hospodárskej krízy v roku 2011 budú ďalej pokračovať. A preto si myslím, že by bolo dôležité, aby sa príjem, ktorý má štát z daní z príjmov fyzických osôb vo výške viac ako 6 %, prerozdelil medzi vyššie územné celky a obce a mestá, tak ako to bolo v rámci fiškálnej decentralizácie. A preto si myslím, že rozdelenie tejto dane medzi obce a mestá tým, že budú obce, mestá mať podľa návrhu zákona, o ktorom sa dá diskutovať stále, vo výške 75 % podiel teda na dani z príjmov fyzických osôb, pričom vyššie územné celky budú mať podiel na dani z príjmov fyzických osôb vo výške 25 %, to určite je krok dopredu alebo vpred práve pre tieto municipality.
A zhodou okolností som aj predsedom finančnej komisie v najvyššom územnom celku Košického samosprávneho kraja. Vidím dopady tej krízy a dopady, povedzme, všetkých symptómov tejto krízy na príjmovú zložku týchto municipalít. A myslím si, že je veľmi dôležité, aby sa aj takýmto spôsobom riešilo financovanie týchto municipalít. Myslím, že všetky tie pomoci, ktoré sú pozitívne práve pre mestá a obce, príp. pre vyššie územné celky ako jednorazové pomoci vo výške ja neviem 100 mil. eur, keď sa dávalo 40 mil., teraz proklamovaná pomoc vo výške teda ďalších 40 mil., sú síce pomoc, ale je to nesystémová pomoc, ktorá rieši jednorazové príjmy, ale nie systémová pomoc alebo nie systémové riešenie financovania týchto municipalít. Chcem upozorniť, že tieto municipality nie sú hodnotené podľa systému ESA 95. Ak som dobre rozumel programovému vyhláseniu vlády, znamená to, že aj tieto obce, mestá a vyššie územné celky prejdú pod systém sledovania v systéme ESA 95. To znamená, ich výkazníctvo schodku, ich hospodárenie bude významne ovplyvnené. A predpokladám, že väčšina z týchto municipalít bude mať vážne problémy, aby výkazníctvo v rámci ESA 95 sa naplnilo v zmysle dnešných podmienok, ktoré sú nastavené v zákone o rozpočtových pravidlách. Čiže myslím si, že je to veľmi dôležité na to, aby sme jednak zjednotili to systémové riešenie, aby sme takýmto spôsobom pomohli týmto municipalitám.
Určite v neposlednom rade tu sa riešia aj dôsledky dopadov povodní, určite hlavne pokiaľ sa týka obnovy ciest II. a III. triedy, ktoré patria pod vyššie územné celky.
Myslím, že je to dôležitý návrh zákona. A musím povedať, že podobný návrh zákona bol postavený aj z dielne terajšej koalície alebo minulej opozície, kde takýmto spôsobom boli tiež dané návrhy zo strany poslancov vtedajšej opozície. A predpokladám, že sa na to rozpamätajú a budú mať tiež záujem na tom, aby jednoducho takýto návrh zákona podporili. Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 20.10.2010 15:48 - 15:52 hod.

Jozef Burian Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol tento poslanecký návrh zákona.
Tento poslanecký návrh zákona je relatívne veľmi krátky. Pokiaľ sa ale týka významu pre ľudí, pre pracovníkov alebo pre občanov, pracujúcich, má veľký význam. Vysvetlím, prečo má veľký význam. Je jasným faktom, že odpočítateľná položka dane z príjmu fyzických osôb končí 31. 12. 2010 na úrovni odpočítateľnej položky 22,5-násobku životného minima. To bolo protikrízové opatrenie, ktoré prijala ešte Ficova vláda, ktorá týmto riešila problém ľudí s najnižšími príjmami. Javí sa mi, že stav ekonomiky nepredpokladá to, že všetky symptómy krízy sú za nami. A jednoducho myslím si, že dôsledky krízy sú ešte tu. A preto si myslím, že by bolo nutné a dobré, aby toto opatrenie, ktoré bolo v čase krízy pripravené, sa zachovalo ešte aj v rokoch 2011 a 2012. Minimálne je to systém, ktorý je teda postavený na tom, že ľudia s najnižšími príjmami takýmto spôsobom mohli v roku si znížiť svoje výdavky o 3 500 korún, to znamená 19 % asi z výšky 18 500 korún, je to v eurách 612 eur, a teda odpočítateľná položka asi 116 eur ročne. Čiže znamená to, že je to necelých 10 eur na mesiac na každého pracovníka, ktorý takýmto spôsobom by si mohol znížiť svoju daňovú povinnosť.
Myslím si, že v čase, keď prijímame daňové zákony, ktoré zvyšujú daňovú povinnosť, by bolo namieste, aby sme takýmto spôsobom mohli pomôcť práve ľuďom v najnižších príjmových skupinách. Spomeniem daň z príjmu právnických osôb a fyzických osôb, spotrebné dane a tak ďalej, všetko to, čo nás zaťažuje alebo čo je teda systémom ozdravného balíka. Myslím si, že prijatím takéhoto balíka by sme pomohli práve ľuďom s najnižšími príjmami. A v každom prípade aj daňové systémy či už v Európe alebo vo svete poznajú inštitút ľudí s najnižšími príjmami, ktorí nemajú tendenciu sporiť peniaze, ale práve naopak, tieto peniaze používajú a potrebujú doslova na nejaké normálne spoločenské žitie alebo žitie, ktoré zabezpečujú normálny štandard. Čiže myslím si, že to nebudú peniaze, ktoré niekto použije na sporenie, lebo netýka sa to vyšších príjmových skupín, ale týka sa to hlavne ľudí s tými najnižšími príjmami. A vlastne podpora takéhoto systému aj pomôže spotrebe, aj možno lepšiemu naštartovaniu domácej spotreby, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou rastu hrubého domáceho produktu.
Čiže ja by som aj touto cestou chcel práve poprosiť vás o podporu takéhoto návrhu. Jednak hovorím, zlepšuje podmienky pre ľudí s najnižšími zárobkami, jednak si myslím, že práve podporí aj podnikateľskú oblasť práve tým, ak sa zvýši spotreba, lebo tieto peniaze, ktoré ľudia takýmto spôsobom si ušetria, hovorím stále asi o 3 500 korún ročne, čo je asi necelých 116 eur ročne, myslím, len podporia ďalšiu domácu spotrebu a podporia túto ekonomiku. Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 12.10.2010 18:52 - 18:53 hod.

Jozef Burian Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, len veľmi krátko. Ja vítam túto aproximáciu práva. Mám len jednu takú výhradu alebo také doporučenie, keďže teda nie je nutná konsolidácia u spoločností, ktoré nemajú významné postavenie, bolo by fajn, aby sa vydefinovala tá významnosť tej spoločnosti, či to bude objemom vlastného imania, či to bude obratom, alebo nejakým podielom, teda minoritným podielom, alebo nejakým spôsobom špecifikované, lebo potom vzniknú diskusie, čo je významná alebo čo nie je významná spoločnosť v rámci konsolidácie.
Takže ešte raz vítam to, aby sa znížila administratívna náročnosť možno niekedy bezvýznamných dcér a vnučiek, proste tá konsolidácia neni nutná. Ale faktom je, že by som uvítal tú možnosť alebo uvítal by som ten návrh, aby niekde buď v prechodných ustanoveniach, alebo niekde bolo uvedené, čo je filozofia tej významnej spoločnosti, aby nevznikli potom následne nejaké diskusie.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis