Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, len veľmi krátko.
Ďakujem aj pánovi predsedovi za stanovisko k faktom, ktoré uviedol pán poslanec Madej. Len pán poslanec Madej je mladý a slušný človek. Môj problém je, že to, o čom tu hovoril, to sa dotýka krokov, ktoré sú upravené buď právnymi predpismi, zákonom ako takým, minimálne uzneseniami Národnej rady, a teda inými internými smernicami.
Čiže pokiaľ niekto vedome manipuluje s takýmito náležitosťami, ako je podanie lehoty a tak ďalej, v takom prípade sa dopúšťa podvodu, vážené kolegyne, kolegovia. A to už v podmienkach Národnej rady pravdepodobne niečo znamená.
Takže v týchto súvislostiach budem očakávať, pravda, aj od pani ministerky v tomto zmysle, pokiaľ bude schopná, alebo teda bude mať pocit, že niečo vie o okolnostiach, ktoré spôsobili tento stav, že sa to dozvieme. Pretože v opačnom prípade, v opačnom prípade musíme vyvodiť konzekvencie z toho, čo sa deje. Je toto ešte orgán, ktorý je schopný postupovať podľa práva?
Vážené kolegyne, kolegovia, reagujem aj na to, pani ministerka vystúpila v záverečnej reči, kde s plamennými politickými invektívami voči strane SMER mala dokumentovať oprávnenosť jej vlastného postupu. Dovolím si vám povedať, že váženého kolegu Mamojku, profesora, si nesmierne vážim a jedným z jeho osobnostných znakov je, že je veľmi úzko viazaný na akademické prostredie, ktoré má svoje pravidlá. Jedno z nich je, že keď diskutuje s partnerom, tak predpokladá, že partner je gentleman, že pokiaľ hovorí s novinárom, predpokladá o tom, že to hľadanie pravdy je naozaj zložitý proces, ktorý vyžaduje pokoru, a rozpráva o tých veciach vždycky tak, aby kategoricky nevyvracal oponentovi jeho argumenty, pokiaľ to nie je nevyhnutné a nie sú v absolútnom rozpore, a hľadá vždy možnosti toho pozitívneho myslenia partnera.
Stáva sa v politike, pravda, pokiaľ úplne podľahne tomuto étosu, že sa stane to, čo sa tu stalo. Nasleduje hysterická reakcia a neomalené ataky, ktoré sú hlboko v rozpore s pravdou, pani ministerka. Mňa to nesmierne mrzí, že o tom hovorím, ale ukazuje sa, že pri tých procesoch, ktoré robíte a ktoré viete, že sú oprávneným terčom a sú v centre pozornosti prevažnej časti väčšiny. Pretože vy, možno proti vlastnej vôli, ste sa stali súčasťou tej najnekorektnejšej politickej súčasti teda aktivít koalície, ktorá tu existuje. To znamená, politické prevzatie moci absolútnym spôsobom, ale aj tam, kde právny poriadok, kde konštrukty, ktoré máme v tomto parlamente, predpokladajú, že ide o rozdelenie politickej moci, rozloženie politickej moci pri presahoch v jednotlivých volebných obdobiach, čo má priniesť stabilitu právneho poriadku a čo je vždycky znakom toho, že étos spravovania krajiny má nejaký aspoň základný obsah a nie je to len bezuzdné mocenské vajatanie a hľadanie momentálnych aktuálnych výhod.
Slovensko absolútne potrebuje v ďalšom vývoji demokracie práve to, aby sme sa naučili rešpektovať tieto medzivolebné presahy. Aby sme sa naučili, že odovzdávanie moci a preberanie moci a získavanie je úplne štandardným a samozrejmým rozmerom a že naozaj musíme občanov predovšetkým presvedčovať o tom, že to, čo robíme, je v celom záujme spoločnosti. (Potlesk.)
To, čoho sme svedkom, je bezuzdné preberanie moci. Pani ministerka, buďte taká teda láskavá, ak náhodou sa mýlim vo svojich tvrdeniach, povedzte nám, ktoré ešte nominácie, ktoré boli z predchádzajúceho obdobia, kde boli presahy vo volebnom období, ešte neboli atakované náhlymi zmenami právnych predpisov? Úplne náhodné menenie členov rady z osem na deväť a neviem čo, skrátenie a hocijako iným spôsobom, aby bolo možno zlikvidovať to, kde naozaj vyžadujeme spoločenskú kontrolu a kde potrebujeme naozaj korektný celospoločenský pohľad a nie iba aktuálne politické vajatanie.
Čo sa už len stalo, že sme nemohli mať napríklad v rozhlase, televízii, kde to začalo ako prvé, kde sme zistili okamžite obrovské pochybenia a tak ďalej, kde stačí dneska iba trošku seriózna analýza, čo sa v týchto orgánoch deje, a zistíme, že 90 % tých nezmyslov, čo sme tu počúvali, stoja absolútne na vode. Čo už len vidíme v tej televízii? Ako lepší program, lepšie hospodárenie alebo niečo? Veď ak budeme donekonečna púšťať staré inscenácie, naozaj materiálne náklady zlikvidujeme. Už potrebujeme iba pätnásťminútové spravodajstvo. Načo sú tam tie rady, ktoré majú garantovať verejnosti, že naozaj napríklad politický zápas bude sprostredkovaný korektne a v potrebnej štruktúre a seriózne.
Alebo pokračujeme znovu v tých deväťdesiatych rokoch? Prídeme, ovládneme všetko, čo sa dá, vyhodíme všetkých, ktorí sú z politickej opozície, a zavedieme tie nové vlastné hodnoty. Čo na tom, že ani zďaleka tomu nezodpovedajú napríklad aktuálne prieskumy verejnej mienky alebo iné momenty spoločnosti.
Takže, vážené kolegyne, kolegovia, to, čo sa tu deje, ten pokus o ovládnutie súdnictva, všetci vieme, že súdnictvo, súdna moc ako taká jednoducho je nositeľom viacerých, naozaj aj negatívnych tendencií. Nie sme spokojní s tým, čo sa deje pri rozhodovaní sporov, nie sme spokojní s tým, akým spôsobom vieme chrániť prostredníctvom dobre realizovaného trestného konania spoločnosť pred protiprávnymi činmi, pred trestnými činmi a podobne.
Naozaj potrebujeme hľadať symptómy, potrebujeme seriózne analýzy, čo sa vlastne v tej spoločnosti deje. Kde potrebujeme podporovať vedomostný potenciám sudcov, kde potrebujeme meniť vnútornú štruktúru, ale tam, kde aspoň trošku vieme garantovať preukázateľne aspoň nádej na to, že procesy sa nejako zmenia. Kde začneme vyhodnocovať, kde budeme vytvárať aj možno spoločenskú štátnu propagandu na to, aby sme dobre výsledky sudcovskej práce vedeli spoločnosti predstaviť a rovnako aby sme vedeli spoločnosti predstaviť aj taký stav, kde naozaj dochádza k zásadným pochybeniam a kde sú veľké podozrenia, že jednoducho do správnych procesov alebo súdnych procesov, ktoré prebiehajú, vstupujú iné momenty, ako je hľadanie spravodlivosti.
Pani ministerka, principiálna nedôvera je k tomu, čo predkladáte. To, čo vidíme, je iba manipulácia s existujúcim stavom. Robíte to v stave ako absolútnej nedôvery celého stavu, ktorý tu funguje.
Pani ministerka, skúste zverejniť jedno meno jedného renomovaného nezávislého odborníka na Slovensku, právnika, ktorý bude tvrdiť, že to, čo vy tu teraz prednášate a tlačíte, že je predmetom nejakého právneho výskumu a že jednoducho právna veda konštatuje, že je potrebné meniť tým a voľným spôsobom tieto pomery. Jedného nezávislého, pani ministerka, keby ste vymenovali.
Ale v každom prípade o nejakom väčšinovom názore nemôžme, ako iste uznáte, ani v náznaku hovoriť. To, čo sa tu deje, je nemysliteľné.
Kvalita práce legislatívneho návrhu. Pani ministerka, vy máte reprezentovať to najlepšie, čo v legislatívnom procese táto vláda vie našej spoločnosti ponúknuť. Ako asi vyzerá dôvodová správa, ktorá je častokrát interpretačným vodítkom, veľmi dôležitým, pri rozhodovaní súdov a podobne, kde naozaj treba solídnym a serióznym spôsobom vysvetliť daný inštitút, potrebu odvolať sa na potrebné kapacity vedecké, iné, spoločenské, odborné a neviem aké.
Akým spôsobom sa vyrovnáte s tým, že my potrebujeme rozdeliť šéfa Súdnej rady a potrebujeme rozdeliť funkciu predsedu Najvyššieho súdu? Pozerám vašu dôvodovú správu, pani ministerka, v tomto krátkom štvrťstranovom hlbokom rozbore nájdeme jednu jedinú vetu: "Účelom návrhu ústavného zákona je vytvoriť legislatívne podmienky pre naplnenie požiadavky na zamedzenie prelínania výkonnej moci a súdnej moci v podobe oddelenia funkcie predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky od funkcie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak, aby predseda Najvyššieho súdu nebol predsedom Súdnej rady."
Tým hlboký rozbor situácie, náznak všetkým, ktorí sa zaoberajú s týmto návrhom zákona, končí. Aké požiadavky, čo pani ministerka tu píše, netušíme a nevieme a ani nám to pani ministerka, hoci som ju veľmi pozorne počúval, ani v náznaku nevysvetlila.
Právnikom som tridsať rokov, z toho desať rokov som pedagogicky pôsobil. Mal som tú česť angažovať sa aj vo vedeckých aktivitách. V živote som nečítal o nejakom zásadnom požiadavku, že treba rozdeliť predsedu Súdnej rady a predsedu Najvyššieho súdu. Nepochybne ju môžeme rozdeliť. Prečo nie? V každom prípade ale potom potrebujeme seriózne diskusie na tému, ako bude vyzerať reprezentácia justičnej moci ako tretieho stĺpa moci v našom štáte. My predsa veľmi dobre vieme, kto reprezentuje moc zákonodarnú, je to pán predseda parlamentu. Vieme veľmi dobre, kto reprezentuje moc výkonnú, je to pán predseda vlády. A potom potrebujeme vidieť, kto reprezentuje moc súdnu. Na túto tému, pani ministerka, viete rovnako ako ja, existujú veľmi seriózne a veľmi kvalifikované rozbory napríklad členov Súdnej rady a iných nezávislých právnikov. Veľmi podrobne vysvetlené, v čom všetkom zásadným spôsobom obmedzujete práva Súdnej rady, v čom zásadným spôsobom obmedzujete nezávislosť súdnej moci pri kreatívnych napríklad funkciách, ktoré v tomto smere majú, veľmi adresne a veľmi zásadným spôsobom tam máte naznačené od renomovaných právnikov, ktorí to predložili slovenskej verejnosti, kde sú zásadné pochybnosti o ústavnosti takýchto návrhov.
Pani ministerka, čakal som, že sa s tým vyrovnáte. Či už tu, či nejak prostredníctvom nejakých odborných článkov vo verejnosti, pretože vstupujete do reformy, ktorú my, veľká časť tejto poslaneckej snemovne, považujeme za zásadnú. Vyslovujeme veľmi zásadné podozrenie, pani ministerka, a to, že jednoducho vaše aktivity smerujú iba k ovládnutiu politickému súdnej moci a vôbec nie k zlepšeniu. Že ani v náznaku to, čo nazývate zlepšeniami, my nevidíme, že by mohlo zlepšiť a skvalitniť prácu v tomto smere.
Vážené kolegyne, kolegovia, toto je pravdepodobne z môjho pohľadu veľmi nevďačná úloha. Pani ministerka, ja vám ju nezávidím, ale nehnevajte sa, musím použiť aj to slovo, že to je výsmech politickej práce. Takto sa jednoducho v parlamente pracovať nemá. Ak sa vám náhodou nejakým spôsobom tieto aktivity podarí urobiť, garantujem vám, že to ďalším spôsobom zásadne destabilizuje súdne prostredie, ktoré tu je, pretože držať jeden a pol roka pomaly, alebo dva, celú realizáciu súdnej moci v pozícii, že generálny prokurátor v zásade zneistený, nezvolený a do dneska nefungujúci, na druhej strane ministerka spravodlivosti, ktorá je ale v kompletnom spore s celou sudcovskou obcou, na druhej strane ale absolútne spochybňovanie posledných orgánov sudcovskej nezávislosti v našej krajine. A to tu udržovanie tohto stavu a iba prehlbovanie, ani náznak nejakej kooperatívnosti, ani náznak toho, že ale nikoho v tomto štáte, pani ministerka, nezaujímajú osobné vzťahy nikoho ani s Harabinom, ani vás, ani neviem koho všetkého. Ale všetci chceme a očakávame od seriózneho reprezentanta výkonnej moci, že navrhne tomuto parlamentu riešenia, ktoré naozaj budú smerovať k tomu, že jednoducho pohneme aspoň trošku situáciu ďalej. A to sú opatrenia odborné, politické, spoločenské, otázka aj rôzne typy občianskej kontroly aktivít, ktoré tu prebiehajú a podobne.
Ale to, čo sa tu deje, je len jednostranná politická agitácia. Absolútne rezignovanie na skutočné menenie pomerov v súdnictve. Agónia súdnictva sa len dennodenne prehlbuje. Všetky tieto navrhované veci, ktorých realizácia pravdepodobne bude musieť trvať, ak by sa vám to náhodou podarilo, viac ako pol roka, naďalej bude destabilizovať celý čas toto prostredie. A to ešte môžme očakávať rôzne typy aktivít, možno aj občianske neposlušnosti v tomto prostredí, ktoré sa v žiadnom prípade, vážené kolegyne, kolegovia, nedajú úplne vylúčiť.
Takže pravdepodobne znovu sa treba vrátiť k tomu, čo asi môže v konečnom dôsledku slovenskému súdnictvu pomôcť.
Pani ministerka, je trošku zdiskreditovaný termín vedecké riadenie spoločnosti. Ale vedecké riadenie spoločnosti znamená okrem iného vcelku pravdepodobnejšie aj ľavicou, aj pravicou akceptovateľné veci. Skúste prizvať odborníkov z nezávislých inštitúcií, ktoré platí štát. Ústav štátu a práva Akadémie vied, odborné ústavy, ktoré máte k dispozícii jednak vy, ale nechajte ich slobodné a vecné a normálne vyjadrenie a nie účelové tlačenie ich do rôznych aktivít. A aj iný nezávislý odborný front, ktorý je veľmi široký, veď máme niekoľko veľmi renomovaných fakúlt práva, kde sú odborníci, ktorí v tomto smere minimálne môže ponúknuť verejnosti veľmi kvalifikované stanoviská. A potom nech si verejnosť aj my môžme seriózne vybrať.
Pani ministerka, nič iné vám neželám, aby ste už s takýmito vecami do parlamentu nechodili, ale aby ste prichádzali s vecami, ktoré by mohli smerovať k tomu, aby sme si vás zase mohli začať vážiť.
Veľmi pekne ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
