Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, situácia, ktorá tu vznikla, ma donútila, že je potrebné čosi povedať, pretože, naozaj, tieto udalosti, ktoré sa tu dejú, začínajú mať taký, naozaj, prvý historický rozmer.
Predovšetkým, vážené kolegyne, kolegovia, pokiaľ si pamätám, od Francúzskej revolúcie znejú po Európe, Voltairove slová, že: "Hlboko nesúhlasím s vaším názorom, ale urobím všetko pre to, aby ste ho mohli povedať." A to je esencia demokracie, vážení páni a vážené dámy, ktorí tu sedíme. (Potlesk.) To je esencia demokracie. Vy ste sem prišli s vlastne nulovou schopnosťou tlmiť emócie, slovník, vystupovať, označovať svojich politických protivníkov, máte tendenciu používať slová, ktoré sú minimálne nezodpovedné a deje sa to tu naďalej. Je symptomatické, že, pokiaľ si dobre pamätám, Lévi-Strauss, ktorý hodnotil a pokúšal sa urobiť elementárne znaky čo je to civilizácia. Civilizácia, jeden zo základných znakov civilizácie je, že riešenie sporov v tej spoločnosti sa deje nie násilnou formou a druhý základný rozmer tohto civilizačného znaku je, že musí byť udelené slovo pri riešení akéhokoľvek sporu aj druhej strane. Toto je potrebné pripomínať v slovenskom parlamente? A toto chcú ignorovať ľudia, ktorí niečo idú rozprávať o demokracii? (Potlesk.)
Vážené kolegyne, kolegovia, je to naozaj bezprecedentné, pán Matovič, hovoríte o predsedovi Najvyššieho súdu úplne bezostyšne, ako to dokážete na stránkach vašich novín, ktoré zneužívate permanentne na prezentovanie svojich vlastných politických názorov a nerešpektujete elementárnu zásadu, aspoň trošku zdržanlivosti v tom smere, že rešpektujem zásadu akejsi rovnosti a zásadu elementárneho politického džentlmenstva. Na to zabúdate, ale hovoríte o tom, že je karikatúra, ale ten pán predseda Najvyššieho súdu, o ktorom ste hovorili, že je karikatúra, tu chcel predniesť stanovisko Súdnej rady, drvivej väčšiny Súdnej rady a drvivej väčšiny členov pléna Najvyššieho súdu. Aj to sú karikatúry? Nie ste náhodou karikatúrou vy, pán Markovič?
Vážené kolegyne, kolegovia, ak si tak námatkovo spomínam, čo by som tu ešte mal povedať, elementárnou ďalšou zásadou demokracie je, že potrebujeme vytvoriť inštitúcie spoločenskej kontroly, ktoré majú prevyšovať jednotlivé volebné obdobia. Je to nevyhnutná súčasť stability demokracie, preto máme volené rôzne orgány samosprávy, či už televízne rady, iné dozorné rady, ktoré sa volia častokrát tak, že jeden, niektoré sú na dva, štyri až šesť rokov práve s týmto cieľom, aby takáto jednostranná politizácia problému, jednostranné videnie jednej časti, častokrát veľmi neskúsenej, politického spektra, nemohlo zásadným spôsobom ovplyvňovať politický život v celej krajine. A zdržanlivosť a rešpekt k takýmto inštitúciám je opäť esenciálnou súčasťou demokracie, ktorá tu je. Koho kde napadlo v SMER-e, aby sme rušili, a aby sme vylučovali z takýchto samosprávnych orgánov, ktoré majú robiť presah vo volebnom období počas našej vlády štvorročnej. Nedotkli sme sa absolútne ničoho, rešpektovali sme všade tam tie orgány a ich predstaviteľov, keď sme mali tzv. kvalifikovanú väčšinu na odvolanie a napriek tomu, že sme tisíckrát boli presvedčení, že politicky zlyhali a nemajú tam čo robiť, ale rešpektujme, že boli právoplatne zvolení a súčasťou demokracie je rešpekt jeho funkcie počas celého obdobia, pokiaľ nenastanú okolnosti, ktoré zásadným spôsobom spochybňujú výkon funkcie.
Ak s tým chcete útočiť, pán Markovič, alebo vy, vážená pani ministerka, lebo váš diel viny je, bohužiaľ, v tomto smere a nerád to hovorím, obrovský, ak ste chceli útočiť na pána Harabina a chceli ste naznačovať jeho nespôsobilosť, jeho protiprávne kroky a tak ďalej, máte na to štandardné spôsoby, aby ste navrhli odvolanie predsedu Najvyššieho súdu, ale nerobiť to týmto spôsobom, či s tým politickým tlakom, kde nerešpektujete ani časové následnosti, ktoré tam sú, pretože chcete rušiť už existujúcich členov rady a chcete zásadným spôsobom vstupovať do niečoho bez akejkoľvek politickej diskusie, pričom zabúdate, že ide o základné pravidlá, ktoré určujú štandardy vzťahu medzi súdnou mocou, výkonnou mocou a zákonodarnou mocou.
Prebiehajúci konflikt je toho typickým príkladom, kde útoky na Súdnu radu bez toho, aby tam bola vecná a korektná diskusia, je tu jednostranný mediálny tlak a jednostranný politický tlak. Nie sú účastníci, ani necítime korektnú diskusiu v tom zmysle, aby sme, naozaj, posúdili, či je záujmom tohto štátu, aby ktorýkoľvek minister financií, ktorý dôjde, mohol kedykoľvek prísť politicky nepriamo vydierať ministra, a tá atmosféra tomu nasvedčuje, čo tu je teraz, predsedu Súdnej rady a idú mu robiť finančné kontroly bez akéhokoľvek plánu, bez akejkoľvek zmysluplnej a demonštrovanej okolnosti, ktorá by takýto postup mala posvätiť. Nič také tu nie je a vy sa ani netvárite, to je tá najväčšia tragédia, že sa už ani len nepokúšate tváriť, že toto je čisto politický návrh, ktorého jedinou úlohou je odstrániť právoplatne zvoleného a legitímne zvoleného predsedu Najvyššieho súdu. Už sa ani nepotrebujete tváriť, kto sa chce o tom presvedčiť, stačí si pozrieť vaše programové vyhlásenie. Veď, keď si pozriete dve tretiny vášho programového vyhlásenia, pani ministerka, v oblasti súdnictva, spočíva v tom, čo chcete robiť všetko so Súdnou radou a nepriamo s Harabinom. V podstate nič iné zmysluplné som tam ja, bohužiaľ, nenašiel, ale veľmi rád budem počas štyroch rokov pokračovať v tom, a ak by som náhodou tie pozitívne momenty zistil, veľmi rád ich, pani ministerka, ocením.
A teraz, vážené kolegyne, kolegovia, mi dovoľte, keďže umlčaný pán predseda Najvyššieho súdu tu hovoriť nemôže, tak využijem svoje právo poslanca, a predsa len by som to stanovisko tých karikatúr z toho Najvyššieho súdu pléna, rovnako karikatúr zo Súdnej rady, ktorých ste tam, mimochodom, volili vaši predchádzajúci politickí, teda, priatelia, ktorí boli v tom období politickými držiteľmi moci, ktorých tam dostali. Tak mi dovoľte, aby som prečítal toto stanovisko týchto karikatúr, ako hovorí pán kolega Markovič.
Ide o mimoriadne závažný návrh, ktorý v prípade schválenia naruší rovnováhu medzi tromi základnými zložkami v štáte, teda medzi mocou výkonnou, súdnou a zákonodarnou. Pokúsim sa držať faktov. Ešte malá poznámka. Tlmočím, teda, stanovisko Súdnej rady, na ktorej kreovaní sa v súčasnosti podieľajú štyri zložky. Hlava štátu, traja zástupcovia, ktorých nominoval, Národná rada - traja zástupcovia, ktorých tam nominoval, niektorí z nich dostali dokonca v Národnej rade ústavnú väčšinu ako napr. JUDr. Hula a traja zástupcovia nominovaní vládou. Chcem pripomenúť, že každá vláda, doposiaľ, rešpektovala demokratické rozhodnutie predchádzajúceho kabinetu a 8 členov z celkovo 18 si volia v demokraticky priamych, rovných a tajných voľbách 1450 sudcov Slovenskej republiky. (Potlesk.) Toto je zloženie Súdnej rady a o týchto stanovisku chcem tu hovoriť. Ak vy ich nepotrebujete počuť, toto stanovisko, je mi vás úprimne ľúto, ale o politickej kultúre tu nerozprávajte! Nerozprávajte tu o politickej kultúre! Je to tvrdý, nezmyselný, politický diktát.
Všeobecne k návrhu zákona. Súdna rada konštatuje, že nesúhlasí s predmetom návrhu, teda s predmetom návrhu tohto zákona. Dôvody sú tie, že predložený návrh zákona je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, konkrétne s čl. 141a ods. 6, čl. 141a ods. 1 písm. a), čl. 141 ods. 2, čl. 30 ods. 4. Splnomocnenie ústavodarcu na zákonodarcu v týchto článkoch je len na úpravu podrobností zákonom o spôsobe ustanovenia členov Súdnej rady Slovenskej republiky, podrobnosti o jej pôsobnosti, podrobnosti o jej organizácii a vzťahoch Súdnej rady Slovenskej republiky k orgánom správy súdnictva a k orgánom sudcovskej samosprávy. Ústavné zakotvenie oprávnenia všetkých sudcov byť volený za člena Súdnej rady a voliť ktoréhokoľvek sudcu za člena Súdnej rady je neprípustné odňať zákonom pre rozpor čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, viď. rozhodnutie pléna Ústavného súdu č. 15/1998.
K jednotlivým bodom, mi dovoľte, aby som prešiel k bodu 1, to sú v návrhu zákona § 3 ods. 5. Úprava inkompatibility v žiadnom prípade nie je úpravou podrobností v zmysle splnomocňovacieho ustanovenia čl. 141a ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky a odníma ústavné oprávnenie každého sudcu byť volený za člena Súdnej rady a voliť ktoréhokoľvek sudcu za člena Súdnej rady. Stret záujmov u predsedu súdu nie je daný pri súčasnom výkone podrobností predstaviteľa správy súdu a podrobnosti ústavného orgánu, ktorý nie je orgánom sudcovskej samosprávy.
Dovoľte mi ďalej uviesť niektoré poznámky k bodom 2 až 4. Súdna rada Slovenskej republiky rovnako ako ďalšie dva ústavné kolektívne orgány, teda Národná rada Slovenskej republiky, tak ako to je v čl. 84 ods. 2 a vláda Slovenskej republiky ako je to v čl. 118 ods. 2 uplatňuje svoju právomoc, teda rozhoduje formou uznesenia, ako to uvádza čl. 141a ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky. Túto formu rozhodovania predkladateľ mylne stotožňuje s uzneseniami akou formou, teda rozhodovania v zmysle predpisov o konaní pred súdmi inými štátnymi orgánmi, alebo orgánmi verejnej správy, kde rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Pri neexistencii právnej povinnosti vlády Slovenskej republiky a Národnej rady Slovenskej republiky zdôvodňovať každé rozhodnutie, vládny návrh nerešpektuje rovnosť troch mocí v právnom štáte. Obsahovo je vylúčené odôvodnenie rozhodnutia vyplývajúce z výsledkov tajného hlasovania a kolektívneho orgánu, ako to vyplýva z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky.
K bodu 5. Doterajšia zmätočná úprava obsiahnutá v § 6 a § 7 zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky sa neodstraňuje, práve naopak, rozširuje sa a prehlbuje. Je alogické a nesystémové upraviť najskôr hlasovanie a až potom k hlasovaniu predchádzajúce zasadnutie rokovaní, teda Súdnej rady Slovenskej republiky. V podstate nevidíme dôvod prečo by malo byť zasadnutie Súdnej rady Slovenskej republiky verejné. Condície sine qua non - výkon verejnej súdnej moci Súdnou radou Slovenskej republiky musí byť v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky bez ohľadu na to, ako je tento zákon vnímaný zo strany verejnosti.
K bodu 6 stanoviska Súdnej rady a pléna Najvyššieho súdu. Nesúhlasíme s navrhovanou úpravou, rovnako ako s úpravami navrhnutými v predchádzajúcich bodoch sa neodstraňuje nesúlad zákona o Súdnej rade Slovenskej republiky s ústavným splnomocnením uvedeným v čl. 141a ods. 6. Práve naopak. Predkladaný návrh zákona tento nesúlad ešte rozširuje a prehlbuje. V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou je potrebné poukázať na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, hlavne na jeho nález č. 3 Ústavný súd 58/08-29, v ktorom v rámci odôvodnenia sa uvádza: "Ak teda funkčné obdobie predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu predstavovalo päť rokov, potom v právnom a demokratickom štáte by malo byť považované za samozrejmé, čl. 2 ods. 2 Ústavy, že táto ústavná dĺžka funkčného obdobia bude rešpektovaná všetkými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej moci, teda aj Národnou radou Slovenskej republiky, teda mocou zákonodarnou. V záujme zachovania stability nezávislosti súdnej moci od moci inej. Takýto prístup k volenej verejnej funkcii sa totiž nemôže obísť bez rovnakých podmienok, a to i v tom smere, že sa tieto podmienky nemôžu pri nezmenenej ústavnej úprave meniť len zmenou politického prostredia v moci zákonodarnej či výkonnej. Opak by viedol jednak k neprípustnému politickému zasahovaniu nekompetentných subjektov do nezávislej súdnej moci, a tým ale aj princípov právneho štátu čl. 1 ústavy. Podobne aj nález Ústavného súdu Českej republiky SP značka PL plus 18/06 z 11. júla 2006.
Funkčné obdobie členov Súdnej rady Slovenskej republiky je podľa Ústavy Slovenskej republiky, teda opäť pripomínam čl. 141 a, ods. 3 päť rokov. To znamená, že Ústava Slovenskej republiky zaručuje členom Súdnej rady ich nerušený výkon funkcie po dobu päť rokov bez toho, aby mohli byť pred uplynutím funkčného obdobia odvolaní. Z ústavnej úpravy vyplýva, že k zániku alebo strate členstva v Súdnej rade Slovenskej republiky môže dôjsť predovšetkým uplynutím päťročného funkčného obdobia, či preukázaním straty alebo neexistencie jedným z troch predpokladov uvedených v čl. 141a, ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, teda možnosti byť alebo stať sa členom Súdnej rady. To znamená, po prvé. Preukázaním neexistencie vysokoškolského vzdelania, preukázaním neexistencie pätnástich rokov odbornej praxe. Alebo 3. bod stratou bezúhonnosti. Za bezúhonného člena Súdnej rady Slovenskej republiky sa nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, a to aj v prípade, ak mu bolo odsúdenie za úmyselný trestný čin zahladené, alebo ak by sa naň hľadelo, ako keby nebol za takýto trestný čin odsúdený. Bezúhonnosť sa preukazuje odpisom registra trestov nie starším ako tri mesiace. Len takýto môže byť Ústavou Slovenskej republiky predvídaný a aprobovaný dôvod straty zániku členstva v Súdnej rade Slovenskej republiky ešte pred uplynutím funčného obdobia, toho ktorého člena Súdnej rady Slovenskej republiky.
Ústavná úprava členstva v Súdnej rade Slovenskej republiky implikuje v sebe aj právo člena Súdnej rady na nerušený výkon jeho funkcie po vopred ustanovené funkčné obdobie. Preto zmena status quo je možná len zmenou Ústavy Slovenskej republiky ústavným zákonom. To je ale iba formálna stránka ústavnosti, zmena materiálnej ústavnosti či vecnej úpravy a plynule nežiaduca, ba až nebezpečná. Môže totiž vzniknúť precedens, že hocikedy, keď bude dostatočná politická dohoda, môže sa zmeniť hocičo čo je ústavou upravené, vrátane postavenia, skrátenia či ukončenia mandátu ktoréhokoľvek ústavného orgánu. Takýto postup nemôže byť ničím iným, len začiatkom konca podstaty a princípov demokratického a právneho štátu, ktorým je podľa čl. 1 ods. 1 aj Slovenská republika.
K bodom 7 a 9. Ak úprava navrhnutá pod bodom 7 a 8 je svojou podstatou retroaktívna, tak potom bod 9 prechodné ustanovenia retroaktívne účinky ešte potvrdzuje a zvýrazňuje. Ústavný súd Slovenskej republiky pritom už vo viacerých rozhodnutiach vyslovil, že v našom ústavnom poriadku sa uplatňuje zásada lex retro non agit. To znamená, zákon nemá spätnú účinnosť, keď konštatoval, že k definujúcim znakom právneho štátu patrí aj zákaz retroaktivity právnych noriem, ktorý je významnou súčasťou záruk ochrany práv občanov a rovnako aj zárukou právnej istoty. Ak by niekto chcel pozrieť, ako to vyzerá podrobnejšie, prosím, rozhodnutie Ústavného súdu č. 16/1995. Navrhovaným postupom zákonodarcu by došlo k zásahu do ústavou garantovaného práva členov Súdnej rady na päťročné funkčné obdobie, ktorí v čase vzniku tejto funkcie spĺňali všetky v ústave a v zákone zakotvené podmienky, skrátením, teda ústavou garantovaného funkčného obdobia.
Vážené kolegyne, kolegovia, toto sú odborné argumenty, ktoré predkladá plénum Ústavného súdu a rovnako Súdna rada. Rovnako si ešte dovolím pripomenúť ústami pána predsedu Najvyššieho súdu pána Harabina, že Slovenská republika zakomponovala pri predvstupových rokovaniach do Európskej únie do svojej legislatívy v roku 2001 viaceré základné prvky na podporu nezávislosti súdnictva. Stalo sa tak na základe odporúčaní expertnej skupiny Európskej únie v období predvstupových rokovaní s cieľom odstrániť vtedajšiu extrémnu závislosť súdnictva na výkonnej moci.
Vláda Slovenskej republiky sa predmetným návrhom zákona pokúša vrátiť postavenie Súdnej rady pred toto obdobie. Takýto návrh je v rozpore s Európskou chartou o zákone pre sudcov a s dôvodovou správou Európskej charty o zákone pre sudcov.
Vážené kolegyne, kolegovia, toto je stanovisko pána predsedu Harabina. Pýtam sa ho ešte, či dostatočným spôsobom som jeho stanovisko prezentoval. Takže, vážené kolegyne, kolegovia, neviem, na záver malý apel. Ak sa chceme ešte tváriť, že sme demokrati, a že to myslíme s tými tvrdenými hodnotami trošku vážne, tak v takom prípade už, prosím, do budúcnosti neoznačujme stanoviská členov pléna Najvyššieho súdu, ani členov Súdnej rady a ani predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorého postavenie v systéme slovenského súdnictva je druhé najvyššie po predsedovi Ústavného súdu. Spochybňujeme tým celý systém súdnictva zvlášť vtedy, keď preukázateľne pán predseda Najvyššieho súdu disponuje väčšinovou podporou sudcovského stavu.
Za takýchto okolností potom politizovať veci a zvrátiť existujúci stav takýmito aktivitami znamená zásadný zásah do ústavných pomerov Slovenskej republiky. Uvedomme si, prosím, zodpovednosť za takéto činy a vráťme sa čím skôr na zmysluplnú cestu rozumného správania krajiny. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
