Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, o imunite ako o zásadnom probléme slovenského parlamentu počúvam, odkedy som v slovenskom parlamente, mám tu česť byť v mene SMER-u, zastupovať teda našich voličov v parlamente od roku, tuším, 2002.
Pamätám si, že jedným z veľkých bojovníkov proti imunite bol jeden čas sudca Ústavného súdu, potom poslanec, dnes nezávislý advokát Ján Drgonec. A tento Ján Drgonec sa...
Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, o imunite ako o zásadnom probléme slovenského parlamentu počúvam, odkedy som v slovenskom parlamente, mám tu česť byť v mene SMER-u, zastupovať teda našich voličov v parlamente od roku, tuším, 2002.
Pamätám si, že jedným z veľkých bojovníkov proti imunite bol jeden čas sudca Ústavného súdu, potom poslanec, dnes nezávislý advokát Ján Drgonec. A tento Ján Drgonec sa vyjadril v roku 2008 na konferencii, ktorú sme ako vedenie parlamentu vtedy zorganizovali, snažili sme sa v spolupráci so všetkými politickými stranami na tému imunita tak, aby bolo zrejmé, že k tejto téme zaznejú všetky relevantné okolnosti z prostredia ústavného práva, pretože to je veda, ktorá už možno druhé storočie sa zaoberá problematikou fungovania parlamentov a náležitostí spojených s fungovaním parlamentov, keď som si teraz pri príležitosti tohto nášho rokovania pozrel ten zborník, ktorý vyšiel, bolo to v roku 2008, tak Ján Drgonec uvádza nasledovné: Problematika zúženia rysov poslaneckej imunity sa v poslednom období stala na Slovensku jednou z kľúčových tém verejnej diskusie a aj pod tlakom médií a mimovládnych organizácii (zjednodušeným a nedostatočne profesionálnym) sa začala vnímať takmer ako všeliek na riešenie neduhov verejného života a postoj politických strán k nej sa stal synonymom ich dôveryhodnosti, ako charakterizoval, píše on pred rokom, ďalší odporca imunity Ladislav Orosz. Títo dvaja páni, nech s nimi súhlasíme alebo nesúhlasíme, sú, patria k významným osobnostiam súčasného ústavného práva na Slovensku a oni vnímajú veci takto. Prečo uvádzam iných? Mal som tu česť pôsobiť, dokonca, vo funkcii parlamentu v tejto súvislosti a za celý čas, zodpovedne poviem, som sa nedostal k zmysluplnej právnickej diskusii o tomto probléme.
Je symptomatické, ak si pozrieme, kto dnes hovoril o týchto veciach. Hovorili predstavitelia strán, ktoré sem prišli s inými stranami a dnes bojujú o vstup do parlamentu. To boli zásadné vystúpenia, pokiaľ som sledoval a, bohužiaľ, je známe, že nositelia tých informácií, ktoré tu odzneli, ale principiálne sa nesnažia poznať základný fundament poznania problému imunity ako veľmi dôležitej súčasti moderného parlamentu.
Je pre mňa tragické, že nepochybne inteligentný človek, pán Šebej, ktorého si vážim, ako intelektuál, ale vie, že tak zásadne, ako to on dnes povedal, nerešpektovať výsledky poznania iných vedeckých disciplín?! Ja by som si o psychológii, pán Šebej, takéto zásadné vystúpenie tu nedovolil povedať, o iných, odpustite mi, a naozaj chcem byť skromný a pokorný, sa vyjadrovať ani nebudem.
Problém totiž je, že imunita je stará, ako samotné parlamenty sú staré. A niektorí autori hovoria, že imunita vznikla ako princíp vyváženosti a vyváženej funkcie poslaneckého mandátu už v antickom Ríme. Následne, vážené kolegyne, kolegovia, ako jeden z najväčších výdobytkov vznikla imunita v Bill of rights v roku tisíc šesťsto neviem koľko (Pozn. red.: v roku 1689) vo Veľkej Británii a bola obrovskou výsadou poslancov, ktorá zaručovala, že hlas slobody v parlamente zaznie, že nebude zneužitý aktuálnym nositeľom moci, že ten, ktorý bude hovoriť čokoľvek, pokiaľ to bude v súlade aspoň s dobrými mravmi, tak v tomto parlamente to prednesie. Ako zásadný výdobytok ľudskej slobody všetky liberálne demokracie si osvojili tento výdobytok.
Vážené kolegyne, kolegovia, imunita je súčasťou všetkých moderných parlamentov sveta aj dnes, aj Európskej únie. Ako je možné, čo všetko sme tu napočúvali, že si tí nositelia nevšimli, že imunitou veľmi zásadnou disponuje aj Európsky parlament?!
Aký je skutočný vývoj imunity na Slovensku po Bill of rights, po Francúzsku a výdobytku Veľkej francúzskej revolúcie, keď poslanci dostali to právo a spoločnosť žiadala ako svoj zásadný výdobytok, že ľudia, ktorí ju budú zastávať na tom jedinom a najdôležitejšom fóre, budú slobodní vo svojich vyjadreniach, nebudú môcť byť zastrašovaní, či už zatknutím, či už inými formami, či už difamačnými žalobami rôzneho typu, kde súkromný sektor svojich kritikov má, ktorý má na to dostatok peňazí, umlčiava.
Nepatrilo by sa, aby tí, ktorí majú tak zásadné prehlásenia v tomto smere, aby si pozreli, ako vyzerá napríklad v tomto smere veľmi čulá jurisdikcia európskych súdov, konkrétne napríklad Európskeho súdu pre ľudské práva? Nechcú sa pozrieť na tú celú plejádu dnes difamačných žalôb, ktorý Európsky súd uznáva v danom prípade? Nevšímať si tých prípadov v Taliansku, kde je súdna a politická moc v zásadnom konflikte.
Vieme si predstaviť, ako to bude vyzerať v slovenskom parlamente, keď si budú navzájom predseda vlády žalovať ministra financií, bývalého, budúceho, my sa začneme navzájom obviňovať z rôznych priestupkov a budeme chodiť po polícii a budeme hľadať rôzne typy nekalých konaní, aby sme si presadili svoje záujmy v prostredí výkonnej moci?! Ide o stopäťdesiat ľudí, ktorých si zvolia slobodne ľudia, ktorým máme vytvoriť podmienky. Sú podmienky, ktoré sú v slovenskom parlamente, čo sa týka imunity, kompatibilné s inými serióznymi parlamentmi Európskej únie napríklad? Zaznelo jediné jedno porovnanie? Povedal niekto vo vzťahu k niektorej inej krajine na Slovensku, že my máme imunitu takú, ktorá sa zásadne vymyká z imunitných rámcov, ktoré fungujú v Európe? A nepatrí, aby sme tieto veci posúdili v tomto našom parlamente? Nezaslúžime si, aby ľudia, ktorí vstupujú do verejného priestoru a zásadne sa k tejto veci vyjadrujú, aby nedisponovali aspoň základnými vedomostným substrátom potrebným na posúdenie tohto problému?
Hovorím tu teraz ešte raz, zahlasujme za toto, naozaj, imunita, ktorú teraz ideme ako priestupkovú riešiť, je imunita, ktorá zásadným spôsobom našu schopnosť konať slobodne, neovplyvní. Len tu zaznievajú ďalšie nezmyslené hlasy.
Vážené kolegyne, kolegovia, ako je to s tou indemnitou, s ktorou všetci rátame, že ju máme? Indemnita, a to, že za výroky, ktoré tu poviem, nemôžem byť trestne stíhaný, je jedna vec, ale to, čo by som za to mohol dostať ako trest, ako teda tú trestnú sankciu, to je nejaká podmienka, možno v najhoršom prípade, keby som bol veľmi hrubý, jeden rok. Ale čo môžem dostať cez občiansko-právnu žalobu, pokiaľ ma bude žalovať nejaký predstaviteľ finančnej skupiny, ktorý vo forbesovskom rebríčku sa uvádza, že má 24 mld. majetku, a tento človek bude atakovaný, povedzme, že mojimi informáciami, že možno o ten majetok kompletne príde, že mu prepadne a že ho zatvoríme?! Aké prostriedky bude tento súkromný človek používať?
Pozrime sa do Európy, pokiaľ nevieme, lebo u nás naozaj máme demokraciu mladú a v týchto situáciách sme sa ešte nenachádzali. Všetci vieme, že imunita musí pôsobiť predovšetkým pre situáciu, keď sme v konfliktoch, keď spoločnosť je v kríze, keď spoločnosť je rozhádzaná, keď rôzne záujmové skupiny alebo aj triedy, alebo aj iné veľké skupiny obyvateľov sa dostávajú do konfliktov. Čakajú nás, alebo nečakajú nás napríklad nepokoje v oblasti, ako dôsledok napríklad obrovskej majetkovej nerovnosti a napríklad skutočnosti, že do slovenských dedín sa vkráda hlad?! Ako bude vyzerať tá situácia v budúcnosti? V danom prípade napríklad nie je našou úlohou, a stalo sa to v parlamente, že sme jasne vypustili, že občianskoprávna žaloba za vystúpenia v parlamente nie je možná, ale kto si pozrie odbornú literatúru, polovica autorov tvrdí opak. To znamená, ak poviem, že tá a tá skupina, finančná, kradne a urobila to a ono, ja môžem byť veľmi ako žalovateľný, aj vy, páni kolegovia, a pri nekorektnom postupe súdu ešte raz môžeme byť odsúdení na 3 - 5 mil. korún. Ako sa to prejaví v našich osudoch, našich rodín? Zamkne nám to ústa, alebo nám to nezamkne ústa takáto hrozba napríklad?
Nie je našou úlohou jasne povedať, že minimálne občianskoprávna zodpovednosť v danom prípade jednoznačne v zmysle textu ústavy jednoducho tu nie je a že jednoducho Slovensko potrebuje mať fórum, kde môže každý z tých stopäťdesiat ľudí, ktorých si ľudia zvolia, slobodne povedať všetko, o čom je presvedčený, že je dôležité pre náš spoločný osud?!
To sú zodpovedné diskusie o imunite. Nepochybne, súčasťou tej diskusie musí byť aj to, je imunita, ktorú majú poslanci k dispozícii, zneužívaná?
Poďme diskutovať, ako vyzerá slovenský parlament tu a teraz. Čítal som významného odborníka, ktorý tvrdí jednoznačne, že ničím zázračným sa na Slovensku zneužívanie imunity nestáva. To, čo verejnú mienku pobúrilo, je zrejmé, roky 2005 - 2006, keď dvakrát naše verejnoprávne televízie s veľkou chuťou ukazovali niekoľko týždňov dvoch poslancov, ktorí vyzerali, že zjavne používali alkohol a pritom cestovali. Nepochybne je to problém a v danom prípade aj parlament Slovenskej republiky zareagoval, ak si pamätáme. Ak si pamätáme. Nepochybne zneužívanie imunity je nesmierne vážne a nepochybne nielen u nás na Slovensku, ale aj v iných krajinách výrazne poburuje verejnú mienku. A podobné diskusie, ktoré sú u nás, objektívne prebehli aj v iných krajinách. Ale napriek tomu výsledkom tých diskusií boli iné postupy... (Vystúpenie prerušené predsedajúcim.)
Hrušovský Pavol, predseda NR SR:
Pán poslanec, trošku pomalšie, keby ste mohli, lebo ja by som vás chcel...
... predovšetkým zásadné postupy smerovali k tomu, že jednoducho je nevyhnutné, a také sú aj závery európskych súdov, je nevyhnutné posudzovať takýto skutok vždy, či je, alebo nie je v súvislosti s výkonom poslaneckého mandátu. Tam sa musí smerovať pozornosť tých, ktorí teda chcú obmedzovať imunitu, pokiaľ majú pocit, že v súčasnosti sa dá nejakým spôsobom zneužívať.
Ale pokiaľ sa to robí takto, ako to je, tak sa potom musíme vrátiť k tomu, že či priestupok má alebo nemá trestnoprávny charakter. Aké sú dnes dôsledky priestupku, pokiaľ teda budete, a bude to difamačná žaloba, že si niekto vymyslí, že ste niečo urobili, čím ste mali niečo spôsobiť, a je možné nejakým spôsobom vytvoriť situáciu, že budete zodpovední za priestupok.
Pamätáte si, aké sankcie dávame do priestupkov, dnes, aké sú najväčšie sadzby za priestupky? Vážené pani kolegyne, kolegovia, ja si nepamätám úplne všetko, možno som si to, ale nemal som čas pozrieť presne, ale pamätám si stotisícové eurové pokuty, ktoré môžeme dostať dnes za priestupok ako poslanci. A stačí taká malá hrozba, že niekde na konci nejakého konania, ktoré bude mať difamačný charakter, je to, že tie tri, tých stotisíc eur zaplatíte. Ako bude vyzerať tento slovenský parlament?
To znamená, ak chceme a povedzme, že zásadný problém, ktorý irituje verejnosť, je práve to, že môžeme my ako poslanci relatívne zneužívať imunitu v dopravných priestupkoch, tak sa zamerajme na dopravné priestupky, vyriešme dopravné priestupky, mechanizmy máme k dispozícii! Pri serióznom postupe, ktorý sme chceli robiť, sadnime si, pozvime špičkových odborníkov ústavného práva, pozvime kvalifikovanú verejnosť z cudziny a nájdime riešenia. V Čechách máme mechanizmus, zastaviť ťa policajt, spáchaš priestupok, máš pocit, že ti chce dať pokutu preto, alebo že ťa obťažuje preto, lebo si poslanec, v takom prípade zaprotestuješ a bude ťa riešiť mandátový a imunitný výbor pred verejnosťou, vážené kolegyne, kolegovia. Každý z nás si ich odpustí, pozrite si mechanizmus v Čechách, ako to vyzerá. Skoro žiadne priestupky neprerokovávajú, lebo poslanci zaplatia pokuty, ako všetci ostatní. Ale jednoducho ten zásadný mechanizmus, že či teda ten priestupok je, alebo nie je a nevzniká v súlade s činnosťou poslanca, to treba posudzovať. Pokiaľ nie, poslanca vystavíme takejto hrozbe a nepriamo mu aspoň čiastočne môžeme zapchať ústa.
Takže diskusia musí vyzerať celkom inak, ako to tu, to vajatanie, tie surovo populistické veci ľudí, ktorí preukázateľne sa nezaoberali aspoň základným okolím tohto problému, ktorý máme riešiť, aby vedeli ponúknuť konzistentné riešenia, aby jednoducho ten parlament fungoval aj naďalej a aby sme aj rozbujačenú a rozbúrenú verejnosť nejakým spôsobom upokojili.
Tento stav, ktorý tu je, a hlavne tie reči, pán poslanec Gál, ste právnik a známy advokát, ako môžete hovoriť také veci, ako tu od vás počúvam, tak z toho, čo ste tu povedali, vy ste nevideli jedno rozhodnutie príslušných súdov, európskych, na túto tému, z kategórie rovnosti napríklad, čo tu všetci rozprávajú, kde všetci vedia, že to, kde sú zásadné rozhodnutia európskych súdov aj Ústavného súdu Slovenskej republiky o tom, že rovnosť v prípade imunity vzhľadom na špecifické postavenie poslanca sa nenarušuje a nikde vo svete relevantný názov v odbornej tlači ani nenájdete iný.
Indemnitu nikto nespochybňuje. Prečo hovoríme, že máme trestnoprávnu imunitu? My žiadnu trestnoprávnu imunitu nemáme. My máme jedine privilégium, že pre prípad, že spáchame trestný čin, tak sa jednoducho tým trestným činom pred očami verejnosti musí zaoberať parlament. A ten parlament povie len, že či je, alebo nie je v súlade, teda či je ten priestupok spôsobený tým, že je iba poslanec a je difamačný a nie je to korektný trestný čin, alebo trestný čin, ktorý s výkonom poslaneckej funkcie nemá nič spoločné, a parlament jednoducho vysloví súhlas s takýmto trestným stíhaním. Akú trestnú imunitu máme?! Máme len jediné privilégium, že parlament pred očami verejnosti posúdi, či sme spáchali ten trestný čin, či je v súlade so záujmami parlamentu Slovenskej republiky, aby ste boli alebo neboli vydaní na trestné stíhanie. Čo sa len stalo za dvadsať rokov slovenského parlamentarizmu také, kde parlament sa zachoval nekorektne? Ale vo vážnych veciach. Ja som si prešiel a poznám od A do Z každý jeden, každý jeden počin v parlamentu v tomto smere. Všade možno vidieť, v Českej republike napríklad sa stalo, že nevydali trestné oznámenie z toho dôvodu, že mali pocit, že tú poslankyňu stíhajú len preto, lebo je poslankyňa, lebo je to účelové tvrdenie a verejnosť bola absolútne ticho, všetci uznali, áno, je to tak.
Takže, vážené kolegyne, ak chceme a máme pocit, že teda, že sme zašli ďaleko v našej imunite, tak naozaj, ale korektne prejdime, prejdime všetky prípady, ktoré sa stali, prejdime všetky nástroje, ktoré v tomto smere k dispozícii parlament má, a hľadajme riešenia také, aby slovenský parlament bol fórom, kde naozaj každý slobodne povie to, čo považuje, že je v záujme jeho voličov. To je predsa vec, ktorú brániť musíme! Je to základný nástroj našej práce. Ak tu budem sedieť s rizikami, že kde-kto, pokiaľ do niekoho zabŕdnem, vážené kolegyne, kolegovia, veď vykrikoval som ministrovi vnútra pred nejakým časom, prečo za 250 mi. korún nakúpil hasičské striekačky bez verejného stíhania? No, nech nemám imunitu, tak tí policajti všade stoja, kde som, na každom mieste a veľmi rýchlo si rozmyslím, či budem nejakým spôsobom vŕtať do ministra vnútra. Veď rozmýšľajme nad tým, v kontextoch všetkých, ktoré sa môžu stať, ale hlavne pre prípad, keď spoločnosť je v napätí, keď je v konfliktoch, a my nemôžeme mať pocit za to, že relatívne zatiaľ tie tendencie nie sú silné.
Ja si predsa pamätám aj na slovenskom parlamente tendencie, že hodilo sa poslancom do auta pri jazde, že tam boli nejaké drogy, kde si potom našťastie autori uvedomili, že to je predsa len už príliš, príliš silná káva a nepokračovalo sa v tom konaní, ale pamätníci si to pamätajú. Pamätáme si koniec koncov v Českej republike to, že pán prezident Havel bol zvolený len preto, že úplne náhodou hliadka musela pridlho kontrolovať nejedného poslanca, ktorý sa neslušne správal, podľa ich názoru. No tak to sú predsa vážne veci. Nepochybne nie sú možno aktuálne, ale môžu sa stať. A keď zoberieme záujem, naozaj, aby päťmiliónový národ mal stopäťdesiatčlenný parlament, ktorý naozaj koná tak, aby ho čo najmenej obmedzovali vedľajšie veci, tak zvažujme hodnotu toho, čo chceme, tie kvázi hodnoty a rovnosti, alebo teda toho, aby fungoval nejakým spôsobom parlament. Ale naozaj, urobme to korektne. Naozaj to občania od nás žiadajú? Ale predovšetkým je potrebná znalosť problematiky, základný okruh problémov, ktorých sa máme dotýkať.
Chcete počuť len malý náznak, napríklad, priestupky, to nie je nič a tak ďalej. Skúsim vám povedať, ako to vyzerá napríklad v oblasti priestupkov vo väzbe na to, či majú alebo nemajú byť súčasťou priestupkovej imunity.
Európsky súd pre ľudské práva v konaní proti Slovenskej republike uviedol, že základom určenia, či sa priestupok bude kvalifikovať ako trestný v zmysle Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách, je zistiť, či definujúci priestupok patrí, alebo nepatrí v zmysle legislatívnej techniky žalovaného štátu do trestného práva. Európsky súd pre ľudské práva vyslovil, že priestupky v právnom poriadku Slovenskej republiky majú trestnú povahu, a preto podliehajú ochrane zaručenej článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv základných slobôd. Poznáme tento rozsudok? Ak dovolíte, to bola žaloba voči Slovenskej republike, ktorý jeden z aktivistov tretieho sektoru, ktorý vy, práve pán Viskupič, odpustite mi tú osobnú poznámku, žaloval európsky, bol aktívnejší, ako vy, žaloval to na Európskom súde pre ľudské práva. Je to fakt, ktorý je relevantný a ktorý treba posúdiť?
Ústavný súd Slovenskej republiky následne k tomu zaujal stanovisko. Dovoľte mi, čo o priestupkoch uviedol: "Článok 6 ods. 1 Dohovoru možno aplikovať aj na priestupky vzhľadom na ich relatívnu podobnosť s trestným činom. Zákon o priestupkoch, ako aj Trestný zákon obsahujú niekoľko rovnakých procesných inštitútov, ako je napríklad prezumpcia neviny alebo právo nevypovedať. Pri rozhodovaní o priestupku sa rovnako ako u trestného činu skúma zavinenie, stupeň, ktorého ovplyvňuje uloženie určitého druhu sankcií. Rozhodnutia o priestupkoch i o trestných činoch majú podobné účinky i v otázke uplatňovania nárokov v občiansko-právnom konaní. Súdy sú týmito rozhodnutiami, pokiaľ ide o základ žaloby, viazané.
Istú podobnosť medzi trestnými činmi a priestupkami treba vidieť aj pri vymedzení pojmu priestupok, ktorý upravuje § 2 zákona o priestupkoch, a pojmu trestný čin podľa ustanovenia § 3 Trestného zákona. V oboch prípadoch ide o zavinené konanie, ktorý porušuje alebo ohrozuje spoločenské vzťahy alebo je pre spoločnosť trestným činom. Významná je skutočnosť, že Ústava Slovenskej republiky dáva možnosť udeliť milosť nielen u trestných činov, ale aj u priestupkov. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti Ústavný súd Slovenskej republiky je toho názoru, že i priestupok má trestnú povahu, a preto možno naň aplikovať čl. 6 Dohovoru.
Ak pôjdeme ďalej, práve toto boli vedúce motívy, ktoré autorov toho, čo tu tak veľmi zaujímavým spôsobom pán Hort interpretoval, z právneho hľadiska, že sme dali teda, že otázka priestupku tu je, len aby sme to rozšírili, tak sme povedali, že pokiaľ zákonodarca určí nejaký osobitný priestupok, za ktorý sú poslanci možní postihnúť, tak v takom prípade, keď sa uvedie v príslušnom priestupkovom zákone, je možné poslancov imunity v danom prípade zbaviť. Ale priestupková imunita je súčasťou ústavy, pozrime si príslušný text ústavného zákona, kde je teda, pokiaľ tam je a pokiaľ my an gro vylúčime všetky priestupky, ktoré tam sú, kde je tu založený základ pre budúce konanie pre Ústavný súd, že v danom prípade prelamuje zásadu, ktorá je fixovaná v našej ústave? Zaoberali sa tým navrhovatelia zákona? Pýtam sa, dúfam, že v záverečných rečiach sa k tomu vyjadria. Pretože naozaj v tomto smere tu a teraz iritovať verejnosť zase tým, že áno, nie a pritom, že už nikdy viac ten číry, bohapustý populizmus spojený s politickým bojom, ktorý tu je, naozaj tú verejnosť bude dostávať do polôh, že stratíme schopnosť konať racionálne a budeme sa podriaďovať takto vyvolaným omylným tlakom.
Ešte raz, pod to, ja osobne bez problémov zahlasujem za tento zákon, pretože som presvedčený, že keď to už raz tak potrebujeme, že je to pre pokoj v krajine tu a teraz dobré. Ale jediné, čo je aj zmyslom toho, čo tu teraz rozprávam, prosím vás pekne, poďte naozaj, nežartujme o takýchto veciach, je to veľmi vážne. Poďme sa baviť o tom, do akej miery vieme zachovať funkčnosť a serióznu podobu slovenského parlamentu v kontexte aj iných parlamentov, ktoré tu fungujú! Na druhej strane naozaj, poďme sa zaoberať všetkým tým, čo máme pocit, že je nepatričné, nenáležité a podobne, ale nikdy nesmieme zabudnúť ďalšiu vec, ktorú konštatuje Ústavný súd Slovenskej republiky, že imunita nie je privilégiom poslancov. Už nech to aspoň právnici tu nerozprávajú, lebo to je jednoducho blud, právny, a v právnom prostredí sa tým diskvalifikujú. Imunity a výsady sú privilégium parlamentu, ľudí, ktorí majú to právo, že môžu v mene národa, ľudu, rozprávať v parlamente. A má ich ochrániť, slobodu ich prejavu v maximálne možnej miere, lebo všetci cítime, že tento záujem v spoločnosti je silný. To je práve záujem spoločnosti. Ak máme chrániť ľudí, ktorí sú nemajetní a ktorých je väčšina na Slovensku, tak tých, ktorí sú nositeľmi ich záujmov, veľmi ľahko sa im môže stať, že bude záujem ich umlčať v parlamente. Takže pre ľudí to hovorím teraz, že naozaj zvažujme všetky dôsledky vecí, o ktorých sa bavíme. Kontext jedného aj druhého. Naozaj, bojujme proti zneužívaniu práva, odsudzujme poslancov, ktorí, pokiaľ sa im aj niečo ľudsky stane, a že by chceli sa ale ukryť pod ochranné krídla imunity, ale na druhej strane nevytvárame prostredie vydierateľnosti v parlamente a toho, že poslanci budú mať zatvorené ústa. Je to podľa môjho názoru veľmi dôležité.
Vážené kolegyne, kolegovia, by bolo možné samozrejme v tejto súvislosti hovoriť o mnohých ďalších veciach. Odzneli tu veci v súvislosti práve s tou nemenovanou alebo menovanou Gorilou. Ide o to, že spája sa tento fenomén s otázkami imunity, inak tomu nerozumiem, súvislosť medzi Gorilou a imunitou. Pokiaľ viem, osoby, ktoré sú spomínané v Gorile, prakticky imunitou chránené nie sú, a keď by mali byť, využiť tú ochranu, tak musíme rokovať o tom tu v parlamente pred očami verejnosti, nie za zavretými dverami vyšetrovateľov. Čo ešte viacej môžeme ponúknuť verejnosti ako práve takéto konanie? Aby o tom, všetci ľudia o tom, čo sa deje, aby to tu vedeli. A keď má niekto pocit, že je nevinný, nech má pocit korektne sa ubrániť. Ale nech potom verejnosť môže sledovať práve tu, že ako sa veci majú a že a tým práve vytvoríme priestor pre transparentnosť v daných veciach. To si naozaj neuvedomujeme tento problém?
Parlament má jednu jedinú obrovskú výhodu. Je to konanie pred očami verejnosti. Naša možnosť uzatvárať parlament je prakticky mizivá a nikdy sme ju nevyužili. A ani nevyužijeme. Parlament je priestorom, kde jednoducho treba posudzovať veci, a verejnosť môže si urobiť z rokovania parlamentu záver z toho, kto má aké úmysly a aké hodnoty a záujmy v konečnom dôsledku sleduje.
Vážené kolegyne, kolegovia, naozaj vás poprosím na záver, vráťme sa ku korektnému a serióznemu a nezávislému posudzovaniu týchto vecí! Ja som, ak som citoval, citoval pána Drgonca, iste nie s jeho súhlasom, len nechcem hovoriť ja, lebo ja som automaticky ako keby zaujatý už, čo povedal pán Viskupič, no všetci, čo sme tu, a pán Matovič, už ani nehovorím, všetci sme tu pomaly zlodeji a neviem čo všetko. A jednoducho my čokoľvek povieme, tak chceme sa niečoho zbaviť a tak ďalej a tak ďalej. Proste takto sa jednoducho štát spravovať nedá. Buď jednoducho naozaj pustíme do verejného priestoru a do posudzovania vážnych vecí ľudí, ktorí majú ale elementárne znalosti o posudzovanom probléme. Ak to budeme robiť takto, kde nebude súčasťou tých našich uvažovaní o veciach komparácia, ako je to v iných krajinách, posúdiť každý inštitút, zvažovať dôsledky, tie takzvané chcené a nechcené účinky zákona, ktoré môžu nastať, posúďme možnosti obchádzania a hľadajme a formulujme, ako má vyzerať želaný stav! Veď to sú predsa elementárne, základné veci pre normotvorbu! Ale toto, populistické vykrikovačky, tlaky a tak ďalej? Keby sme boli urobili to, čo sme chceli, vytvorili sme komisiu pre ústavu, pre rokovací poriadok, dávno sme mohli veci vyriešiť. Mohli sme predložiť vec v zhode s vedeckou obcou a snáď je tam nejaká miera objektivity, veď oni nemajú prečo nám vychádzať v ústrety, ale jednoducho disponujú elementárnymi poznatkami pre posúdenie tejto veci.
Na záver chcem jedno, pán Matovič, to, čo som vás počúval, urážate nás všetkých, je pre mňa obrovskou cťou, že mám tú česť zastupovať voličov SMER-u, ktorí nás volili, ale keďže som v parlamente, všetkých voličov. Je to pre mňa obrovská česť a záväzok. Snažím sa to robiť s najlepším možným svedomím tak, aby bolo ľuďom lepšie. Ale z tohto vedomia vám poviem, že váš prístup, robíte všetko pre to, aby tým ľuďom bolo horšie. Ani odborne, ani korektne, ani seriózne.
Pán Matovič, jednu poznámku pre vás, osobne. V roku, pokiaľ som učil, učil som niekoľko rokov, možno desať, tak pokiaľ som hovoril o národnoštátnych záujmoch, možno sa už trošku opakujem, tak v takom prípade som hovoril o dvoch veciach. Národný štát si chráni dve veci. Chráni si hranice, územie a chráni si národné zdroje. Národné zdroje, pán Matovič, sú predovšetkým národné monopoly. Francúzi majú v tejto súvislosti v ústave dokonca, že francúzsky ľud disponuje zdrojmi z národných monopolov, ktorých výnosy slúžia na zabezpečovanie sociálnych potrieb francúzskeho ľudu.
Pán Matovič, urobili sme osobitnú schôdzu Národnej rady, kde sme hovorili o tom, aké obludné veci sa diali pri privatizácii SPP. V tomto parlamente sme prijali uznesenie, že poslanci majú pocit, že bol porušený zákon a žiadali sme orgány činné v trestnom konaní, aby vo veci konali. Nehovorím o mediálnom výsmechu. Pamätám si do dnes na článok pána Nicholsona na túto tému, pre tých pamätníkov a novinárov, keby sa pozreli, čo nasledovalo v SME, čo napísal pán Nicholson, po tomto zasadnutí parlamentu.
Pán Matovič, ja mám pocit, že ľudia, ktorí spôsobili, že takýmto neriadeným spôsobom sprivatizovali naše národné monopoly, že urobili vlastizradu. Bolo mi zle, neviem čo, len som zistil, že v politike mi to nepomôže, nedisponujeme absolútnou pravdou, silu na presadzovanie záujmov nám dávajú voliči hlasovaním a v počte hlasov, ktoré dostaneme. Že jednoducho existuje čosi ako politická kultúra, že veci sa neriešia urážaním politických súperov, nevykrikovaním, že iba ja som jediným nositeľom pravdy, ale poctivé a seriózne hľadanie, hľadanie, po prvé, dobrých poznatkov, dobrých východísk, a potom aj spôsobov, ako tie východiská presadiť v praktickej činnosti. Výsledok, ktorý ste tu, čo robíte vy, že znechucujete ľudí, ktorí sem pomaly nemajú ani chuť chodiť. A pokiaľ je ešte čas a pokiaľ vám ľudia dajú z neznámych dôvodov, alebo zo známych dôvodov nejakú dôveru, skúste sa nad mojimi slovami zamyslieť, lebo nemyslím to ja zle. Každý má právo a rešpektujem a budem rešpektovať každého, kto dostane dôveru občanov tejto krajiny, ale nebudem rešpektovať spôsoby, ktoré jednoducho do parlamentu absolútne nepatria.
Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
