Videokanál poslanca

Dobrý deň prajem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, pán spravodajca, vo svojom vystúpení v prvom čítaní k predloženému vládnemu návrhu zákona som poukázala na známu skutočnosť, že Zákonník práce významne ovplyvňuje flexibilnosť trhu práce aj úroveň nezamestnanosti. No a pretože ku koncu mája bola nezamestnanosť na Slovensku na úrovni 12,82 %, čo predstavuje 342 410 disponibilných uchádzačov o zamestnanie, práve teraz vidím vhodnú príležitosť zamyslieť sa nad tým, či a akým spôsobom je možné tento neradostný stav zvrátiť, ako tomu pomôcť zmenou znenia ustanovení Zákonníka práce.
Armáda viac ako 340-tisíc nezamestnaných pozostáva z absolventov stredných a vysokých škôl, zo živiteľov rodín s malými deťmi, žiakmi, študentmi až po ľudí pár rokov pred dôchodkom, ktoré(ktorí) majú jedno spoločné, nemajú prácu, teda ani vlastný príjem, od štátu poberajú almužnu na úrovni životného minima... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Sabolová, nesúhlasíte s tým, že aj vystúpením Matoviča včera večer sa práca poslanca, obraz poslanca stal akousi karikatúrou. Mňa to veľmi mrzí, aj ma to tak trošku uráža. Chcela by som veľmi zdôrazniť, že miestom pre prácu poslanca Národnej rady je celé Slovensko a častokrát čas pre prácu poslanca Národnej rady, a chcela by som povedať, aj dobrého poslanca a aj dobrého asistenta je 24 hodín niekedy.
Pán Matovič včera nahral tak trošku aj médiám, ktoré niektoré a niekedy predstavujú prácu poslanca často ako človeka, ktorý odsedí v parlamentnej lavici v čase rokovania a medzi zasadnutiami parlamentu má voľno. Mrzí ma, že aj správanie niektorých nových nováčikov poslancov v tomto parlamente akoby podporuje aj ich vyjadrenia, podporujú zlý obraz poslanca vo verejnosti.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, vážený pán minister, pán spravodajca, ja som si robila poznámky priebežne, podľa toho, ako som počúvala vystúpenia jednotlivých kolegov. A chcem naozaj vyslovene povedať len niekoľko poznámok a postrehov.
Prvý a základný postreh, ktorý by som chcela zdôrazniť, ale vy všetci ste ho určite vypozorovali, najmä tí, ktorí sedíte už viac volebných období, alebo minimálne druhé, v tomto parlamente, že naša ctená opozícia je vo vyjadrovaní k tejto novele zákona veľmi opatrná, by som povedala, že až skromná, pretože si uvedomuje, že rokujeme o zákone, ktorý môžme kľudne nazvať Tomanovej zákon.
Tento zákon, my tomuto zákonu ponúkame pridanú hodnotu. Táto pridaná hodnota je napr. v tom, čo osobitne oceňujem na tejto novele zákona, že umožňuje rodinným príslušníkom vykonávať vymedzené činnosti intímneho charakteru a tlmočenie svojmu ťažko zdravotne postihnutému príbuznému. Pridanou hodnotou je aj to, že sa vypúšťajú limitujúce podmienky na osobnú asistenciu v rozsahu minimálne tritisíc šesťstopäťdesiat hodín ročne. Zvyšuje sa ochrana príjmu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím pri peňažnom príspevku na osobnú asistenciu z trojnásobku na štvornásobok. Navrhuje sa zvýšiť ochrana príjmu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a mnohé iné. Tieto ma tak zvlášť oslovili. Rovnako, ako som napríklad kvitovala, keď pani bývalá ministerka Tomanová predkladala tento zákon a sme ho prijali 29. októbra 2008, a vtedy som napríklad kvitovala to, že aj keď veľmi kozmeticky, ale zvýšil sa príspevok na osobnú asistenciu, ale čo bolo veľmi pre mňa podstatné, že začali sa platiť odvody štátu za asistentov.
Zákon ako taký sme aj my ako bývalá opozícia podrobili kritike. A musím povedať, že pozmeňujúce návrhy, ktoré aj dneska odzneli cez pána Ondruša za viacerých navrhovateľov z opozície, sú dosť podobné tým, ktoré sme predkladali aj my v čase, keď sa prijímal zákon č. 447 ako úplne nový zákon. Sú ale niektoré limity, a aj keď pán poslanec Muňko hovoril o tom, že irituje ho, keď sa hovorí o hornej a dolnej hranici a o limitoch v zákonoch týkajúcich sa sociálneho zabezpečenia, ale predsa len nejaké tie limity musia byť. Nielen z dôvodu toho, že sme v situácii, v akej sme, že nie je dostatok peňazí na to, aby sme vyhoveli všetkým zrušeniam akýmkoľvek limitov a mantinelov, ale aj z toho dôvodu, že nie som presvedčená o tom, ba, dokonca, sa odvážim povedať, že je to nespravodlivé, ak by sme aj v čase veľmi dobrom a v ekonomike, ktorá by nám to dovoľovala, niektoré požiadavky úplne povolili alebo akceptovali. Jednou z nich je napr. aj požiadavka úplne zrušiť ochranu príjmu. To nepovažujem za spravodlivé ani v čase, keby sme si to mohli, mohli dovoliť. Považujem za spravodlivé to, čo pomôže jednotlivcovi vytvárať také podmienky, ktoré ho privedú alebo pomôžu mu dosiahnuť to, na čo má porovnateľné právo s inými občanmi. Vo chvíli, ak táto pomoc je nad rámec pozitívnej porovnateľnosti, odvážim sa povedať, že by mohlo ísť aj o pozitívnu diskrimináciu. Tu si dovoľujem polemizovať - ja sa rada nechám poučiť aj ekonómmi, aj odborníkmi dlhoročnými v sociálnej oblasti, aj legislatívou - že či je spravodlivé, ja si myslím, že nie, či je spravodlivé, ak pomoc prichádza aj tým, ktorí sú napr. v rámci kompenzácii umiestnení aj v zariadeniach. Pretože pracovala som v tejto oblasti a mám dosť dlhú prax a viem, poznám tie výdavky a náklady na občanov, ktorí sú umiestňovaní napr. v zariadeniach, kde je s celoročným pobytom, a istú časť, veľkú časť týchto nákladov, ktoré ten občan v tom zariadení užíva a požíva, nedokáže zaplatiť sám. Dovolím si povedať, že väčšiu časť, väčšiu časť ako polovicu dopláca niekto iný, dopláca, doplácajú daňoví, daňoví poplatníci. Preto je pre mňa veľmi otázne uvažovať o tom, či by forma kompenzácií mala byť uplatňovaná aj v zariadeniach s celoročným pobytom. Považujem to za veľký luxus a nebolo by to celkom spravodlivé, podľa môjho skromného názoru, voči ostatným, ktorí si iným spôsobom vedia pomôcť a ktorí možno častokrát sú, majú veľmi urgentnejšiu indikáciu byť v tom zariadení ako tí, ktorí, ktorí sú tam.
Čiže toľkoto by som chcela povedať k tejto novele. Viem si ju predstaviť a opakujem to tak, ako som to opakovala v minulom volebnom období, aj v inom znení, vo vylepšenom, v tých intenciách, ale toho spravodlivého prístupu a nevytvárania podmienok tej pozitívnej diskriminácie. Ale nemáme na to, aby sme vyhoveli všetkým. Zároveň jedným dychom tvrdím a som o tom presvedčená, že zákon o kompenzáciách je zákon, ktorý nebude nikdy dokončený, lebo v dynamike času tento zákon občas naozaj treba otvoriť a novelizovať.
Ďakujem vám pekne za vypočutie. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Tomanová, svojím rozhodnutím ste zlikvidovali neverejných poskytovateľov sociálnych služieb a tá likvidácia pokračuje. Ja hovorím o tých pilotných projektoch, pani poslankyňa Tomanová, ktoré ste vy zriadili, ja nehovorím o iných sedemdesiatich sociálnych podnikoch. Ako taký sociálny podnik nie je zlý projekt, ja hovorím o tých, ktoré ste vy vytunelovali a ktoré ste vy podarovali svojim straníckym kolegom.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážené dámy a páni, vážený pán minister, Zákonník práce je norma, ktorá má zásadný vplyv na flexibilnosť trhu práce. Zastávam názor, že vysoká pružnosť trhu práce prispieva k znižovaniu nezamestnanosti, ktorá je, žiaľ, na Slovensku stále vysoká, čo je spôsobené aj tým - a tu chcem sa zastaviť a podčiarknuť dvakrát - aj, aj tým, že množstvo mladých ľudí si nedokáže nájsť uplatnenie, pretože pracovné miesta sú obsadené zamestnancami, ktorí sú už zabezpečení starobným dôchodkom.
Chcem preto, mám taký úmysel v druhom čítaní, podať pozmeňujúci návrh, ktorý umožní, aby pracovný pomer zamestnanca zo zákona bolo možné ukončiť po dosiahnutí nároku na starobný dôchodok. Bolo možné ukončiť. Prijatie tohto návrhu umožní, aby sa zamestnávateľ sám rozhodol, či so zamestnancom, ktorý už dosiahol nárok na starobný dôchodok, uzatvorí zmluvný vzťah, na základe ktorého bude môcť pre neho aj naďalej pracovať. Toto považujem za riešenie, ktoré umožní, aby starobný dôchodca mohol aj naďalej vykonávať svoju prácu v prípade, ak je nenahraditeľný a vyhovujúci pre svojho doterajšieho zamestnávateľa.
Keď som uvažovala nad týmto návrhom, zaujímalo ma predovšetkým to, akým spôsobom sa táto otázka rieši v Európskej únii a v jej legislatíve. Chcem vás uistiť, že judikatúra Súdneho dvora Európskej únie pripúšťa ukončenie pracovného pomeru po dosiahnutí dôchodkového veku na základe zákona alebo aj na základe kolektívnych zmlúv. Ale podrobnejšie sa budem tejto téme venovať v druhom čítaní k vládnemu návrhu Zákonníka práce, keď predložím aj návrh znenia príslušného ustanovenia zákona. To je to, čo som vecne chcela k Zákonníku práce povedať, ale nedá mi nepovedať pár poznámok, ktorými sa chcem vyjadriť k diskusii, ktorú tu vytrvalo počúvam.
Niekto tu pripodobnil Zákonník práce k Pandorinej skrine. Je pochopiteľné a správne mať víziu stabilného Zákonníka práce, zas na druhej strane správať sa ako mŕtvy chrobák je nešťastné a v ekonomicky veľmi rýchlo meniacom sa svete nemeniť Zákonník práce je veľmi nešťastné. Čiže prirovnávať Zákonník práce k Pandorinej skrinke len preto, že je potrebné ho meniť, lebo je to potrebné z titulu ekonomických zmien, je veľmi nemúdre.
Zaujala ma odpoveď pani bývalej ministerky Tomanovej vo faktickej poznámke, keď hovorila o tom, že v minulom volebnom období vláda zvýšila platy sestier v sociálnych zariadeniach. Neviem si celkom dobre predstaviť, akým spôsobom to vláda urobila, pretože o tom rozhoduje nie vláda, ale rozhodujú zriaďovatelia týchto zariadení, ale preto chcem upozorniť na túto skutočnosť a som rada, že to pani Tomanová povedala, lebo ak sa tak stalo alebo ak tak ona tvrdí, tak princípom tej ich spravodlivosti v minulom volebnom období bolo to, že áno, jedným zvýšili plat na úkor toho, že druhých zlikvidovali. To je len jeden prípad.
Druhý prípad je prípad sociálnych podnikov. Takisto, umelo vytvorené sociálne podniky, postavené vedľa, zriadené vedľa podniku, ktorý mal podobný druh činnosti, logicky, že ten podnik bol zlikvidovaný a navyše ešte aj sociálne podniky boli vo veľkej strate, lebo boli zle zmanažované a navyše počítalo sa asi s tým, že do tých sociálnych podnikov sa budú ustavične nalievať peniaze, aby nejako prežili.
A tu vidím zásadný rozdiel tej spravodlivosti alebo sociálnej spravodlivosti ponímanej stranou SMER a uplatňovanej v minulom volebnom období a tej sociálnej spravodlivosti, ktorú chceme reprezentovať my. Ubezpečujem vás, že tak, ako sa tu veľmi často používa spojenie sociálna spravodlivosť, sociálna istota, sociálna neistota a podobné zvraty, ja sociálnu spravodlivosť ako takú v princípe veľmi zvažujem a rozhodne by som takýmto ľahkým spôsobom nenálepkovala svojich konkurentov v politike a je to zvrat, ktorý vy veľmi často používate. A to sú len dva príklady vašej sociálnej spravodlivosti. Aj to je dôvod, aj to je konkrétny príklad, pre ktorý chceme Zákonník práce upraviť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy a páni, chcela by som interpelovať pána ministra zahraničných vecí.
Vážený pán minister, ministri šiestich krajín Európskej únie sa v decembri 2010 obrátili na eurokomisárku pre spravodlivosť a základné práva a vyzvali ju, aby Európska komisia pripravila legislatívu zakazujúcu popieranie zločinov komunizmu.
Tým by sa popieranie zločinov komunizmu postavilo na rovnakú úroveň, ako popieranie zločinov nacizmu, čo je vzhľadom na neporovnateľne vyšší počet obetí komunizmu v celosvetovom meradle nanajvýš opodstatnené.
Výzvu podpísali ministri zahraničných vecí Bulharska, Českej republiky, Litvy, Lotyšska, Maďarska a Rumunska. Ide výlučne o krajiny, ktoré po dlhé desaťročia stonali pod jarmom komunizmu.
Slovenská republika mi v tomto zozname štátov chýba. Preto vás interpelujem a pýtam sa, čo je príčinou toho, že Slovenská republika sa k tejto iniciatíve nepripojila? A akým spôsobom hodláte iniciatívu ministrov zahraničných vecí šiestich krajín Európskej únie podporiť?
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Chcem reagovať vecne.
Pán poslanec Fecko, vypustením bodu 11 zo spoločnej správy sa nijako neznevýhodnia vlastníci oproti iným vlastníkom riešeným touto novelou, ale sa poškodia záhradkári. Svedčí o tom aj vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, podľa ktorej sa napočítava cena, hodnota pozemku, ktorá sa stanoví podľa tabuľky a násobkom koeficientov a obsahuje aj koeficient obchodnej alebo priemyselnej polohy, kde je nápočet od 0,90 do 2. Čiže to je dosť slušný násobok na to, aby sa zhodnotilo to územie, kde je zmenený územný plán na iné ako záhradkárske alebo rekreačné osady.
Ja som, pani poslankyňa Sabolová, hovorila o účelovej zmene využitia.
Pán Jasaň, SMER neurobil nič v tomto smere v minulom volebnom období, iba pripravil novelu zákona, ktorú ale nepredložil do parlamentu, lebo ako mal by problém s hlasmi a s voličmi, tak nechal to radšej na ďalšie obdobie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené dámy a páni, vážený pán minister, pán spravodajca, v roku 1997, keď parlament rokoval o vládnom návrhu zákona o užívaní pozemkov zriadených v záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim, malo Kresťanskodemokratické hnutie k tomuto zákonu a k jeho obsahu veľmi vážne výhrady. Pani poslankyňa Sabolová vtedy podrobila kritike najmä neprimerané zvýhodnenie záhradkárov a potlačenie práv vlastníkov pozemkov, na ktorých boli zriadené záhradkové osady, pričom upozornila na to, že niektoré ustanovenia zákona sú protiústavné. Poslanci za KDH vtedy argumentovali tým, že krivdy minulosti nie je možné riešiť za cenu nových krívd a že zákon, ktorý svojho času vytvoril a presadzoval ľavičiar Baco, prinesie množstvo problémov.
Pre Kresťanskodemokratické hnutie je istým zadosťučinením nález Ústavného súdu, ktorý v roku 2001 rozhodol o protiústavnosti ustanovenia § 17 ods. 3 zákona a tiež rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý zaviazal Slovenskú republiku, aby znenie záhradkárskeho zákona upravila z hľadiska výšky nájomného a náhrady za pozemky tak, aby nepoškodzoval vlastníkov pozemkov. Keby parlament pri schvaľovaní zákona v roku 1997 rešpektoval zdravý sedliacky rozum a elementárnu slušnosť, mohli sme si 27. novembra 2007 ušetriť v Bruseli medzinárodnú blamáž pri vyhlásení rozsudku vo veci Urbárska obec Trenčianske Biskupice verzus Slovenská republika. Takýto rozsudok totiž svedčí o deficite rešpektu zákonodarného orgánu k vlastníckemu právu občana v danom štáte.
Mýli sa však ten, kto sa domnieva, že osud záhradkárov je nám ľahostajný. Štrnásť uplynulých rokov dostatočne jasne potvrdilo oprávnenosť výhrad poslancov za KDH nielen k filozofii záhradkárskeho zákona, ale aj k možnostiam jeho vykonávania. V minulom volebnom období som z krajských pozemkových úradov získala úplné podklady o stave procesu vyporiadania vlastníctva k pozemkom v konaní podľa zákona č. 64, teda o tom, ako sa zákon uplatňuje v praxi v celoštátnom meradle. Na základe analýzy podkladov získaných takýmto individuálnym poslaneckým prieskumom som vtedy konštatovala, že priebeh vyporiadania pozemkov je žalostne pomalý. Veď čo iné je možné povedať, keď po toľkých rokoch uplatňovania zákona zostáva stále nevybavená približne polovica žiadostí záhradkárov o vyporiadanie vlastníctva.
Kresťanskí demokrati hlasovali o návrhu záhradkárskeho zákona v roku 1997 rovnako, ako hlasovali o návrhu ústavy v roku 1992. Avšak podobne, ako v prípade Ústavy Slovenskej republiky, aj v prípade záhradkárskeho zákona od okamihu jeho zverejnenia v Zbierke zákonov trváme na jeho dôslednom dodržiavaní, pretože máme v úcte zákony. Preto sa zasadzujeme o to, aby záhradkári mali nielen teoretickú, ale aj praktickú možnosť získať parcely do svojho vlastníctva ešte počas ich života, pretože záhradkársky zákon im na ne dáva nárok. Z toho, čo som povedala doteraz, vyplýva, že vymožiteľnosť záhradkárskeho zákona je mizivá. Nikto nevyvinul v parlamente toľko úsilia v prospech záhradkárov ako poslanci za KDH v tomto zmysle, aby sa táto nevyhovujúca situácia zmenila.
V predchádzajúcom volebnom období som interpelovala úradujúcich ministrov pôdohospodárstva tak, ako prichádzali za sebou, aby novelizáciou zákona zabezpečili urýchlenie procesu vyporiadania vlastníctva a obmedzenie možností prieťahu v konaní a svoje interpelácie som podložila výsledkami individuálneho poslaneckého prieskumu, teda vecnými argumentmi. Žiaľ, táto snaha doteraz nepriniesla očakávané ovocie. Z týchto dôvodov ma veľmi zaujímal obsah novely zákona, ktorú vláda predložila. Novela zohľadňuje záväzok vyplývajúci z rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva a iba čas ukáže, či prispeje aj k podstatnému urýchleniu neuveriteľne pomalého procesu vyporiadania vlastníctva. Nemôžem sa zbaviť dojmu, že účelom záhradkárskeho zákona bolo, okrem iného, vytvoriť pracovnú náplň pre celú jednu generáciu úradníkov na pozemkových úradoch.
Oceňujem prístup súčasnej vlády, ktorá touto novelou ide v jednom bode nad rámec návrhu pripraveného Ficovou administratívou vo februári minulého roku. V prechodných ustanoveniach v parlamentnej tlači č. 151 vláda prejavila ochotu odškodniť vlastníkov pozemkov v doteraz ukončených prípadoch tým, že im spätne priznáva nárok na finančnú kompenzáciu rozdielu medzi už vyplatenou sumou za pozemky a cenou, ktorá sa určí podľa tejto novely. To považujem za korektný prístup, ktorý do istej miery napraví to, čo Baco s Delingom spackali. Zároveň sa týmto predíde lavíne sporov, ktoré by už vlastníci pozemkov vzhľadom na jestvujúci rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva celkom iste bez problémov vyhrali aj na našich súdoch.
Predložený návrh novely záhradkárskeho zákona je teda presvedčivým príkladom toho, aký je rozdiel medzi lacným populizmom najsociálnejšej "Ficovlády" a prístupom dnešnej výkonnej moci k problematike prevodu vlastníctva k parcelám v záhradkových osadách. Nie som však spokojná s tým, že vládny návrh novely záhradkárskeho zákona bol v gestorskom výbore zmenený na nepoznanie a predovšetkým mám vážne výhrady voči bodu 11 spoločnej správy, ktorá vylučuje z procesu vyporiadania vlastníctva značný počet záhradkárov. Iba v okrese Poprad sa vzťahuje na cca 15 až 20 % z celkového počtu žiadateľov. Podstata navrhovaného § 17a spočíva v tom, že v prípadoch, keď došlo k zmene účelu využitia v zriadených záhradkových osadách v územnom pláne obce alebo mesta na iné ako rekreačné alebo záhradkárske účely, potom záhradkári definitívne strácajú nárok získať záhradky do svojho vlastníctva. Je diskutabilná podpora poslancov za KDH v tomto bode, pretože ide o zmenu podmienok v polčase zápasu.
Som presvedčená, že je slušné postaviť sa na stranu tých, ktorým sa, podľa nášho názoru, krivdí, v tom prípade na stranu záhradkárov. Nie je predsa možné staré krivdy na vlastníkoch kompenzovať novými krivdami na účet práve záhradkárov. Na otázku, ako je to možné, že dochádzalo ku zmene účelu využitia pozemkov v záhradkových osadách, je jednoduchá odpoveď. Dochádzalo k tomu prevažne vtedy, keď obce a mestá, ako vlastníci pozemkov, na ktorých hospodárili záhradkári, nesúhlasili s vyporiadaním vlastníctva a často aj proti vôli záhradkárov zmenili záhrady v územnom pláne, napríklad na stavebné pozemky. Dochádzalo k tomu už počas prebiehajúceho procesu vyporiadania vlastníctva na pozemkovom úrade. Tento krok sa používal preto, aby cena pozemkov takýmto špekulatívnym spôsobom podstatne vzrástla v nádeji, že časť záhradkárov zvýšením ceny odradia od záujmu odkúpiť si záhradky. Myslím, že budete so mnou súhlasiť v tom, že zmena účelu využitia obecných pozemkov, na ktorých sú v územnom pláne záhradkové osady, bola neférová v situácii, keď záhradkári ako oprávnené osoby majú zákonný nárok získať dané pozemky do vlastníctva a keď ich nárok vyplývajúci zo zákona potvrdil pozemkový úrad. Zastávam názor, že v takýchto prípadoch záhrady v územnom pláne majú zostať aj naďalej záhradami dovtedy, kým pozemkový úrad neukončí proces vyporiadania. Ak by sme teraz v polčase z dôvodu účelovej zmeny územného plánu samosprávou vylúčili záhradkárov spod zákona 64, a to definitívne, páchame na nich krivdu.
Fyzické osoby, vlastníci pozemkov nemali možnosť dosiahnuť zmenu územného plánu vo vzťahu k ich pozemkom. Tento trik využívali predovšetkým samosprávy. Tie však majú skvelú možnosť získať za svoje pozemky náhradné pozemky od Slovenského pozemkového fondu v trhovej cene a teda obce a mestá v žiadnom prípade neutrpia ujmu. Práve naopak, keďže ceny za pozemky určené podľa príslušnej vyhlášky sú mierne nižšie ako trhové, je prijatie finančnej náhrady za pozemky menej výhodné a náhradné pozemky sa javia ako vhodnejšia alternatíva vyporiadania vlastníctva k pozemkom v záhradkových osadách.
V prípade, ak sa § 17a dostane do zákona bude to priamy návod ako v nasledujúcich mesiacoch pripraviť aj ostatných záhradkárov o možnosť získať parcely do ich vlastníctva veľmi jednoduchým spôsobom. Dodatočnou účelovou zmenou územných plánov a obcí a problém bude vyriešený. Za takýto spôsob riešenia by som sa musela hanbiť.
Na záver vás, prosím, pán minister Simon, aby ste vyjadrili svoj názor na znenie bodu 11 spoločnej správy. Žiadam, pán spravodajca, aby bod 11, ktorým sa vytvára nový § 17a bol vyňatý na samostatné hlasovanie. Z vecného dôvodu aj preto, lebo ide nad rámec novely. A vás, vážené kolegyne a kolegovia, si vás dovolím požiadať o neprijatie tohto bodu spoločnej správy pri hlasovaní.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Niekoľko poznámok som si k tomu napísala. Musím povedať, že som v jednom vecnom rozhovore s pánom ministrom Mihálom už raz, mimochodom, komunikovala o tejto veci a myslím, že nepoviem nič, čo nemôžem povedať, že vyjadril sa teda v zmysle skôr zrušiť tie stravné lístky. Ja tento návrh pána poslanca Matoviča považujem len ako prechodný model, a teda len za takýchto podmienok sa z mojej strany dá akceptovať. Som za koncepčné riešenie. Ja mám teraz jednu konkrétnu skúsenosť, s ktorou sa chcem podeliť, že stravovací biznis je veľmi kreatívny. Viem o tom, že napr. firmy, ktoré distribuujú stravovacie lístky, ponúkajú napr. darčekové kupóny v hodnote 40 eur, ktoré zamestnávateľ prenáša do svojho sociálneho fondu a môj sedliacky zdravý rozum hovorí, že je to super biznis na to, ako sa zlikvidujú skladové zásoby, napríklad. Toto moje stanovisko, dúfam, že pán poslanec Matovič nebude považovať za lobing. Nerobme zo stravných lístkov "bumažky", rešpektujme slobodnú vôľu každého človeka ako si zariadi svoj stravovací program. Prihováram sa do budúcnosti, aby napr. toto bola špeciálna položka v rámci mzdy. Nech ju dostane zamestnanec v rámci mzdy, našou úlohou nech je zabezpečiť zamestnanie a riadnu mzdu a ostatné nechajme... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán poslanec. Ja súhlasím s vami, že nestane sa veľká tragédia, ak zanikne lekáreň, ako ste hovorili, jedna, dve z jedenástich. Ale stane sa tragédia, ak to tak môžem v úvodzovkách povedať, pre fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá ju prevádzkuje. Ja som hlasovala proti vernostným programom a ja budem hlasovať za pripomienku pána prezidenta. Vtedy som ešte ani zďaleka nepoznala názor Slovenskej lekárnickej komory, ale hlasovala som v dobrej viere, že hlasujem správne, tak ako to cítim podľa svojho rozumu. Ja poznám sieťové lekárne. Súhlasím, že lekárne, sieťové lekárne zo zákona neexistujú, vernostné programy neexistujú. Ja mám tiež jednu takúto kartičku, kde je vernostný program, ja ju síce nevyužívam, ale je moja. Dostala som ju tak viac-menej na silu a to je sieťová lekáreň. Je tu osem lekární a tie ostatné, ktoré sú v blízkosti týchto lekární, nie sú nadšené týmto spôsobom. Ja verím argumentáciam Slovenskej lekárnickej komory a zároveň súhlasím aj s vami, že je treba upraviť tieto benefity, ale naozaj po širokej diskusii a s komplexnou koncepciou a nevidím problém, prečo by sme sa tým nemohli zaoberať koncepčne pri zákone o liekoch. Takže toľko som chcela povedať a vyjadriť svoj postoj aj k hlasovaniu o tejto pripomienke pána prezidenta. Ďakujem.