Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené dámy a páni, vážený pán minister, pán spravodajca, v roku 1997, keď parlament rokoval o vládnom návrhu zákona o užívaní pozemkov zriadených v záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim, malo Kresťanskodemokratické hnutie k tomuto zákonu a k jeho obsahu veľmi vážne výhrady. Pani poslankyňa Sabolová vtedy podrobila kritike najmä neprimerané zvýhodnenie záhradkárov a potlačenie práv vlastníkov pozemkov, na ktorých boli zriadené záhradkové osady, pričom upozornila na to, že niektoré ustanovenia zákona sú protiústavné. Poslanci za KDH vtedy argumentovali tým, že krivdy minulosti nie je možné riešiť za cenu nových krívd a že zákon, ktorý svojho času vytvoril a presadzoval ľavičiar Baco, prinesie množstvo problémov.
Pre Kresťanskodemokratické hnutie je istým zadosťučinením nález Ústavného súdu, ktorý v roku 2001 rozhodol o protiústavnosti ustanovenia § 17 ods. 3 zákona a tiež rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý zaviazal Slovenskú republiku, aby znenie záhradkárskeho zákona upravila z hľadiska výšky nájomného a náhrady za pozemky tak, aby nepoškodzoval vlastníkov pozemkov. Keby parlament pri schvaľovaní zákona v roku 1997 rešpektoval zdravý sedliacky rozum a elementárnu slušnosť, mohli sme si 27. novembra 2007 ušetriť v Bruseli medzinárodnú blamáž pri vyhlásení rozsudku vo veci Urbárska obec Trenčianske Biskupice verzus Slovenská republika. Takýto rozsudok totiž svedčí o deficite rešpektu zákonodarného orgánu k vlastníckemu právu občana v danom štáte.
Mýli sa však ten, kto sa domnieva, že osud záhradkárov je nám ľahostajný. Štrnásť uplynulých rokov dostatočne jasne potvrdilo oprávnenosť výhrad poslancov za KDH nielen k filozofii záhradkárskeho zákona, ale aj k možnostiam jeho vykonávania. V minulom volebnom období som z krajských pozemkových úradov získala úplné podklady o stave procesu vyporiadania vlastníctva k pozemkom v konaní podľa zákona č. 64, teda o tom, ako sa zákon uplatňuje v praxi v celoštátnom meradle. Na základe analýzy podkladov získaných takýmto individuálnym poslaneckým prieskumom som vtedy konštatovala, že priebeh vyporiadania pozemkov je žalostne pomalý. Veď čo iné je možné povedať, keď po toľkých rokoch uplatňovania zákona zostáva stále nevybavená približne polovica žiadostí záhradkárov o vyporiadanie vlastníctva.
Kresťanskí demokrati hlasovali o návrhu záhradkárskeho zákona v roku 1997 rovnako, ako hlasovali o návrhu ústavy v roku 1992. Avšak podobne, ako v prípade Ústavy Slovenskej republiky, aj v prípade záhradkárskeho zákona od okamihu jeho zverejnenia v Zbierke zákonov trváme na jeho dôslednom dodržiavaní, pretože máme v úcte zákony. Preto sa zasadzujeme o to, aby záhradkári mali nielen teoretickú, ale aj praktickú možnosť získať parcely do svojho vlastníctva ešte počas ich života, pretože záhradkársky zákon im na ne dáva nárok. Z toho, čo som povedala doteraz, vyplýva, že vymožiteľnosť záhradkárskeho zákona je mizivá. Nikto nevyvinul v parlamente toľko úsilia v prospech záhradkárov ako poslanci za KDH v tomto zmysle, aby sa táto nevyhovujúca situácia zmenila.
V predchádzajúcom volebnom období som interpelovala úradujúcich ministrov pôdohospodárstva tak, ako prichádzali za sebou, aby novelizáciou zákona zabezpečili urýchlenie procesu vyporiadania vlastníctva a obmedzenie možností prieťahu v konaní a svoje interpelácie som podložila výsledkami individuálneho poslaneckého prieskumu, teda vecnými argumentmi. Žiaľ, táto snaha doteraz nepriniesla očakávané ovocie. Z týchto dôvodov ma veľmi zaujímal obsah novely zákona, ktorú vláda predložila. Novela zohľadňuje záväzok vyplývajúci z rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva a iba čas ukáže, či prispeje aj k podstatnému urýchleniu neuveriteľne pomalého procesu vyporiadania vlastníctva. Nemôžem sa zbaviť dojmu, že účelom záhradkárskeho zákona bolo, okrem iného, vytvoriť pracovnú náplň pre celú jednu generáciu úradníkov na pozemkových úradoch.
Oceňujem prístup súčasnej vlády, ktorá touto novelou ide v jednom bode nad rámec návrhu pripraveného Ficovou administratívou vo februári minulého roku. V prechodných ustanoveniach v parlamentnej tlači č. 151 vláda prejavila ochotu odškodniť vlastníkov pozemkov v doteraz ukončených prípadoch tým, že im spätne priznáva nárok na finančnú kompenzáciu rozdielu medzi už vyplatenou sumou za pozemky a cenou, ktorá sa určí podľa tejto novely. To považujem za korektný prístup, ktorý do istej miery napraví to, čo Baco s Delingom spackali. Zároveň sa týmto predíde lavíne sporov, ktoré by už vlastníci pozemkov vzhľadom na jestvujúci rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva celkom iste bez problémov vyhrali aj na našich súdoch.
Predložený návrh novely záhradkárskeho zákona je teda presvedčivým príkladom toho, aký je rozdiel medzi lacným populizmom najsociálnejšej "Ficovlády" a prístupom dnešnej výkonnej moci k problematike prevodu vlastníctva k parcelám v záhradkových osadách. Nie som však spokojná s tým, že vládny návrh novely záhradkárskeho zákona bol v gestorskom výbore zmenený na nepoznanie a predovšetkým mám vážne výhrady voči bodu 11 spoločnej správy, ktorá vylučuje z procesu vyporiadania vlastníctva značný počet záhradkárov. Iba v okrese Poprad sa vzťahuje na cca 15 až 20 % z celkového počtu žiadateľov. Podstata navrhovaného § 17a spočíva v tom, že v prípadoch, keď došlo k zmene účelu využitia v zriadených záhradkových osadách v územnom pláne obce alebo mesta na iné ako rekreačné alebo záhradkárske účely, potom záhradkári definitívne strácajú nárok získať záhradky do svojho vlastníctva. Je diskutabilná podpora poslancov za KDH v tomto bode, pretože ide o zmenu podmienok v polčase zápasu.
Som presvedčená, že je slušné postaviť sa na stranu tých, ktorým sa, podľa nášho názoru, krivdí, v tom prípade na stranu záhradkárov. Nie je predsa možné staré krivdy na vlastníkoch kompenzovať novými krivdami na účet práve záhradkárov. Na otázku, ako je to možné, že dochádzalo ku zmene účelu využitia pozemkov v záhradkových osadách, je jednoduchá odpoveď. Dochádzalo k tomu prevažne vtedy, keď obce a mestá, ako vlastníci pozemkov, na ktorých hospodárili záhradkári, nesúhlasili s vyporiadaním vlastníctva a často aj proti vôli záhradkárov zmenili záhrady v územnom pláne, napríklad na stavebné pozemky. Dochádzalo k tomu už počas prebiehajúceho procesu vyporiadania vlastníctva na pozemkovom úrade. Tento krok sa používal preto, aby cena pozemkov takýmto špekulatívnym spôsobom podstatne vzrástla v nádeji, že časť záhradkárov zvýšením ceny odradia od záujmu odkúpiť si záhradky. Myslím, že budete so mnou súhlasiť v tom, že zmena účelu využitia obecných pozemkov, na ktorých sú v územnom pláne záhradkové osady, bola neférová v situácii, keď záhradkári ako oprávnené osoby majú zákonný nárok získať dané pozemky do vlastníctva a keď ich nárok vyplývajúci zo zákona potvrdil pozemkový úrad. Zastávam názor, že v takýchto prípadoch záhrady v územnom pláne majú zostať aj naďalej záhradami dovtedy, kým pozemkový úrad neukončí proces vyporiadania. Ak by sme teraz v polčase z dôvodu účelovej zmeny územného plánu samosprávou vylúčili záhradkárov spod zákona 64, a to definitívne, páchame na nich krivdu.
Fyzické osoby, vlastníci pozemkov nemali možnosť dosiahnuť zmenu územného plánu vo vzťahu k ich pozemkom. Tento trik využívali predovšetkým samosprávy. Tie však majú skvelú možnosť získať za svoje pozemky náhradné pozemky od Slovenského pozemkového fondu v trhovej cene a teda obce a mestá v žiadnom prípade neutrpia ujmu. Práve naopak, keďže ceny za pozemky určené podľa príslušnej vyhlášky sú mierne nižšie ako trhové, je prijatie finančnej náhrady za pozemky menej výhodné a náhradné pozemky sa javia ako vhodnejšia alternatíva vyporiadania vlastníctva k pozemkom v záhradkových osadách.
V prípade, ak sa § 17a dostane do zákona bude to priamy návod ako v nasledujúcich mesiacoch pripraviť aj ostatných záhradkárov o možnosť získať parcely do ich vlastníctva veľmi jednoduchým spôsobom. Dodatočnou účelovou zmenou územných plánov a obcí a problém bude vyriešený. Za takýto spôsob riešenia by som sa musela hanbiť.
Na záver vás, prosím, pán minister Simon, aby ste vyjadrili svoj názor na znenie bodu 11 spoločnej správy. Žiadam, pán spravodajca, aby bod 11, ktorým sa vytvára nový § 17a bol vyňatý na samostatné hlasovanie. Z vecného dôvodu aj preto, lebo ide nad rámec novely. A vás, vážené kolegyne a kolegovia, si vás dovolím požiadať o neprijatie tohto bodu spoločnej správy pri hlasovaní.
Ďakujem pekne.
