Príjemný dobrý deň, dámy a páni. Začnem dvomi vecami. Pani Kiššová, to, čo ste povedali o riaditeľovi televízie, povedzte profesorom, primárom v nemocniciach, riaditeľom nemocníc, povedzte to všetkým tým odborníkom, ktorí sa starajú o môj život, váš život, ľudský život, ktorí sú na záchrankách, povedzte to učiteľom. Tie argumenty, ktoré ste hovorili o riaditeľovi televízie, veď to snáď nemyslíte vážne, to, čo ste povedali. A ja to teraz myslím vážne.
Ďalšia vec, dámy a páni, ktorí neviete, ktorí ste v tejto snemovni, kandidát koalície je už známy. Minister kultúry predsa povedal, že jeho favoritom je pani generálna riaditeľka v súčasnosti, pani Zemková. Asi pred hodinou, pred hodinou a pol? Čiže koalícia má svojho nominanta a v tejto chvíli mi je naozaj na jednej strane ľúto pani Zemkovej preto, lebo okamžite dostala stranícku nálepku. A môže byť akákoľvek dobrá riaditeľka, už sa jej nezbaví, to je jedna vec. Potom mi je ľúto tých ostatných nominantov, ku ktorým je to minimálne nefér niečo takéhoto povedať preto, lebo ako keby sa dostali do toho druhého radu. Myslím si, že toto vyjadrenie pána ministra kultúry bolo veľmi nevhodné. A dokonca si myslím, že je tu minimálne podozrenie zo zneužitia právomoci verejného činiteľa, lebo diskvalifikoval ostatných kandidátov na funkciu generálneho riaditeľa ešte predtým, ako vôbec môže byť takáto voľba v parlamente prevedená.
A teraz k tomu nešťastnému platu. Dámy a páni, uplynulo veľmi málo času od našej ostatnej debaty o plate riaditeľa rádiotelevízie, že nemôžeme ani len predstierať, že sa už presne nepamätáme, kto a aké argumenty v tejto sále na túto tému použil. A s akou zanietenosťou, ba skoro presvedčivosťou ich prednášal. O kvalite legislatívnej normy veľmi veľa vypovie aj to, aká je životnosť. Zákon o Rozhlase a televízii Slovenska platí zhruba šesť týždňov a už ho treba novelizovať. Moji kolegovia usúdili, že to najpodstatnejšie, čo v ministrovom zákone treba opraviť, je plat riaditeľa. Je to možné?
Ja by som rád ešte niečo dodal aj navyše. V návrhu samotnej novelizácie kolegovia Galbavý, Abrhan a Nagy v zdôvodnení svojho návrhu novelizácie uvádzajú, že, citujem: "Mzda generálneho riaditeľa stanovená platným zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov vo výške štvornásobku priemernej mesačnej mzdy nie je vo vzťahu k rozsahu úloh, za plnenie ktorých je táto osoba zodpovedná, primeraná." Túto formuláciu by som považoval za pádny argument, ak by mzdu generálneho riaditeľa určoval zákon vydaný povedzme v roku 2000 alebo ešte skôr. Pretože vývoj prináša vždy aj novú optiku nazerania na náročnosť práce a niet pochýb, že v prípade zákona starého zo dve desaťročia by bolo legitímne považovať úpravu povedzme aj v prípade konštrukcie mzdy generálneho riaditeľa RTVS.
Problémom však je, že zákon, ktorý dnes ideme novelizovať, ešte neplatí ani dva mesiace. Teda nejdeme ho novelizovať preto, lebo sa zmenili podmienky naokolo. Ideme ho novelizovať, lebo ste to spackali. Respektíve budúcemu riaditeľovi ste sľúbili iný plat. Dôkazov je na to niekoľko. Opäť by som musel citovať pani poslankyňu Kiššovú.
30. novembra 2010 spoza tohto mikrofónu pani kolegyňa Kiššová v mene svojom, ale aj kolegov a spolunavrhovateľov Tomáša Galbavého, Magdalény Vášáryovej argumentovala, opäť citujem, "zložitosťou a rozsahom agendy generálneho riaditeľa RTVS", keď nás presviedčala, aby sme upravili návrh zákona v čl. 1 § 16 ods. 5, takto. Citujem: "Generálnemu riaditeľovi patrí mesačná mzda rovnajúca sa deväťnásobku priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok. Pri skončení výkonu funkcie generálneho riaditeľa podľa § 18 ods. 1 písm. a) patrí generálnemu riaditeľovi odstupné v sume trojnásobku jeho priemernej mesačnej mzdy. Odstupné mu nepatrí, ak je do funkcie generálneho riaditeľa opätovne zvolený." Koniec citátu.
Kolega Maďarič sa vtedy pýtal pani poslankyne, ktorá mimochodom v druhom čítaní predložila koaličnú novelizáciu v podstate takmer všetkých paragrafov a odsekov ešte neschváleného vládneho návrhu zákona o Rozhlase a televízii Slovenska z legislatívnej dielne pána ministra kultúry. Citujem: "Či ste to už predebatovali s nejakým horúcim kandidátom, že práve ten deväťnásobok mu vyhovuje, že za to je ochotný túto funkciu vziať." Koniec citátu.
Keď pán prezident vrátil zákon na opätovné prerokovanie, koaličná väčšina zrazu nemala problém prijať návrh, aby v § 16 ods. 6 v prvej vete slová "rovnajúca sa deväťnásobku" - rovnajúca sa deväťnásobku - nahradila slovami "rovnajúca sa štvornásobku". Možno pri vianočných a silvestrovských kapustniciach alebo pri rokovaniach koaličnej štvorky, ktorá pod vedením pána ministra preberala vhodnosť či nepriechodnosť potenciálnych kandidátov na funkciu generálneho riaditeľa, sa však vec zrejme ukázala v inom svetle, pretože teraz kolegovia Galbavý, Abrhan a Nagy tvrdia, že, citujem, "nie je žiaden dôvod na to, aby generálny riaditeľ, ktorý riadi a je zodpovedný za činnosť verejnoprávnej inštitúcie, ktorá vznikla zlúčením Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie, mala podľa zákona nárok na mzdu o jednu tretinu nižšiu ako generálni riaditelia zlúčených inštitúcií". Nejde mi teraz o ten kúzelný preklep v rode, ktorý opäť len potvrdzuje opodstatnenosť toho, čo tvrdíme od samého začiatku, že totiž treba zákon o RTVS popravde nazývať lex Nižňanský, pretože iba o jeho odvolanie išlo a iba v mene tohoto cieľa sa celá tá maškaráda s rádiotelevíziou uskutočňuje a že držme tón predkladateľov.
Kandidát koaličných strán "bola" jasný prv, než bolo vôbec vypísané formálne výberové pokračovanie. Nie som človek závistlivý a myslím si, že výkonného, pracovitého - a presnejšie "výkonnej a pracovitej" - človeka treba primerane oceniť. A keby konečne niekto viedol vaše verejnoprávne, naše verejnoprávne médiá tak, aby verejnosť, opakujem, nie politické sekretariáty, ale verejnosť s ich činnosťou by mohla byť spokojná, nebudem protestovať ani proti jeho, "jej" nadštandardnej odmene. Prekáža mi ten avanturizmus, doslova avanturizmus v hádzaní hausnumier namiesto serióznej úvahy o plate riaditeľa rádiotelevízie. Spôsob výpočtu mzdy riaditeľa STV a SRo nie je utajený. Bol známy podstatne skôr, ako vznikla idea lex Nižňanský, a teda aj potreba nejako zadefinovať plat riaditeľa rádiotelevízie.
Ako je teda možné, že koaliční poslanci sú v jednom okamihu ministrom Krajcerom presviedčaní o tom, že primeranou odmenou za výkon novovytvorenej funkcie bude sedemnásobok priemernej mesačnej mzdy? Vzápätí im kolegyňa Kiššová vysvetľuje, že by to mal byť deväťnásobok. Výbor, ktorého členkou je aj pani Kiššová, ale signatári výzvy na deväťnásobok schváli koaličnou väčšinou štvornásobok. A teraz traja výborníci navrhujú novelizovať na posmech sveta mesiac starý zákon kvôli tomu, aby sa vrátil k sedemnásobku. To je výkon, ktorý už dokáže prekonať asi len pán minister Mikloš, ktorý do údajne zdedeného Ficovho deficitu tiež pchá čísla podľa toho, na čo si práve spomenie, a spolieha sa na to, že pre obyčajných občanov je všetko nad milión aj tak abstraktná suma.
Dámy a páni, buďte, prosím, takí láskaví a dohodnite sa na Koaličnej rade, či sa chcete predviesť ako veľkí a obetaví sporivci, pre ktorých aj drobný peniaz je vzácnym príspevkom do rozpočtu na verejné blaho, tak ste to predsa veľmi presvedčivo spolu s pani premiérkou hrali, keď ste s podporou médií primäli túto snemovňu, aby o 10 % degradovala cenu svojej vlastnej práce a v takom prípade štvornásobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve musí šéfovi rádiotelevízie stačiť, alebo či sa budete tváriť ako vyznávači trhového pravidla ceny ako výsledného priemetu dopytu a ponuky, ale i náročnosti, kvality a cvengu mena. A v tom prípade je namieste ten deväťnásobok, ak nie aj vyššia hodnota, pretože potom by referenčnými údajmi museli byť platové pomery na mediálnom trhu a obávam sa, že to by aj všetci tí externí poradcovia našich vládnych aktivistov od závisti strácali fazónu.
Vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne, kolegovia, je ale jeden dôvod, pre ktorý treba aktivitu kolegov Galbavého, Abrhana, Nagya privítať a podporiť otvorene zákon o Rozhlase a televízii Slovenska. To, čo sa dialo v uplynulých dvoch týždňoch, totiž legitimizuje naše úsilie o novú dikciu tých paragrafov zákona, ktoré povrchne a problematicky riešia spôsob výberu štatutárneho predstaviteľa RTVS. Je to príležitosť pokúsiť sa o korekciu aspoň tých najväčších, ako to slušne povedať, legislatívnych nedomysleností, ktoré pán minister do zákona pretlačil. A do takejto diskusie sa veľmi rád pridám.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
