.... až vtedy, keď mu vyhandlovali viac peňazí. Táto vláda je od začiatku, pán predsedajúci, zaskočená tým, že dostala možnosť vládnuť. Preto namiesto pevných základov sľubuje, a to už je k programovému vyhláseniu vlády, namiesto pevných základov sľubuje, a aj stavia vzdušné zámky, nebo na zemi. Pokrytecky nadávate na bývalú vládu, ale mnohé z toho, čo sme aj napriek vašim protestom schválili, si nechávate. Za zníženú DPH z vtedajšej opozície nik nehlasoval a teraz sa jej nechcete dotknúť. Pokrytcami ste boli vtedy alebo teraz, alebo aj vtedy, aj teraz? Už celé mesiace trúbite nezmysly o rozvrátených verejných financiách, o spálenej zemi, ktorú po nás idete starostlivo obrábať, ale keby to bola pravda, ako je možné, že Slovensko len nedávno predalo zahraničným investorom štátne dlhopisy s najnižšou rizikovou prirážkou v histórii? Ako je možné, že svetové ratingové agentúry ani slovíčkom nespochybnili náš rating? Každému je jasné, že práve dnes sú finančné trhy a ratingové agentúry najprísnejšími arbitrami stavu verejných financií a dennodenne to dokazujú aj v iných krajinách Európy.
Pán podpredseda vlády Ivan Mikloš tvrdí, že v čase vrcholiacej krízy sme sedeli so založenými rukami a len cynicky sme míňali peniaze daňových poplatníkov. Pán Mikloš tu asi dlho nebol, možno sa zdržal na školení v Estónsku, ale čo je pravdou, že na prelome rokov 2009 - 2010, keď sa priamo pred našimi očami zo dňa na deň doslova začal prepadať ekonomický rast, tak sme rázne reagovali. My sme sa totiž rozhodli stimulovať ekonomiku. V čase, keď nám takmer úplne vypadol zahraničný dopyt, sme sa snažili udržať a zvýšiť dopyt domáci cez verejnú spotrebu, cez verejné investície. Podporili sme aj spotrebu domácností, zvýšili sme disponibilné príjmy ľudí, o 20% sme zvýšili nezdaniteľnú časť príjmov, de facto sme znížili dane, zaviedli sme zamestnaneckú prémiu, zasiahli sme na trhu práce. Tieto opatrenia sa dotkli zachovania a znovuvytvorenia asi 200-tisíc pracovných miest. V tomto duchu sme prijali niekoľko desiatok opatrení, za mnohé z nich ste hlasovali aj vy. A tieto opatrenia stáli peniaze. Len v roku 2009 to bolo 750 mil. eur, trištvrte miliardy eur a my sme tieto peniaze, o tieto peniaze sme my nenavýšili výdavky. My sme len zrealizovali výdavkovú obálku roku 2009, neznížili sme deficit, to je proste pravda, ale na to, aby sme tie peniaze mohli nájsť, na to sme museli znížiť vládnu spotrebu, alebo, po slovensky povedané, na to sme museli šetriť. Tu sedia bývalí ministri, opýtajte sa ministra Rašiho, Jahnátka, Kaliňáka, Bašku, ako škrípali zubami, keď sme im vykastrovali ich kapitoly, pretože sme museli zohnať peniaze na tieto stimulačné opatrenia. A toto všetko aj donieslo svoje ovocie. Tým ovocím je ekonomický rast, pretože dnes sa môžte tešiť aj vy, nová vláda, a teší sa z neho celé Slovensko, samozrejme, aj my. Naozaj, z najvyššieho ekonomického rastu v eurozóne a jedného z najvyšších rastov v celej Európskej únii a bez ekonomického rastu ani vy nebudete môcť vytvárať nové pracovné miesta, čo si, dúfam, dúfam želáte.
Ešte toľko spomínaná správa Medzinárodného menového fondu. Strana druhá, vľavo hore. Reakcia vlády, deficit v roku 2009, bola primeraná. Takže v duchu ekonomickej teórie, v duchu reálnej praxe, ktorú uskutočňovali všetky krajiny sveta posledné dva roky, ktoré boli postihnuté krízou, snáď s výnimkou Estónska, ale o tom prípade sme hovorili už včera, v tomto duchu je kritika vaša, konkrétne kritika Ivana Mikloša, ale aj jeho recepty na to ako čeliť ekonomickému kolapsu, je nekompetentná.
Obviňujete nás z prehlbovania rozpočtovej diery, ale ja si naozaj nepamätám ani jeden váš legislatívny návrh, ktorý by chcel napomôcť k zníženiu deficitu. Naopak, chceli ste znížiť sadzbu rovnej dane na 16%. Teda znížiť celkové príjmy štátu. Chceli ste populisticky predĺžiť poberanie dávky v nezamestnanosti, teda zvýšiť výdavky. Tieto a mnohé ďalšie vaše návrhy smerovali vždy k navýšeniu deficitu. Pri schvaľovaní rozpočtu na tento rok ste ani v najmenšom, ani v najmenšom nespochybňovali výšku rozpočtovaných príjmov a pritom veľmi dobre viete, viete, že dnešná prognóza vyššieho deficitu vychádza práve z dramatického poklesu tohtoročných príjmov. Z prepadu výberu daní, o ktorom ste vy, ani my, ani odborná verejnosť, ani nesnívali. Bolo by zrejme dobré zanalyzovať, či v tomto prípade prudkého prepadu príjmov ide o jednorazovú chybu, spôsobenú ekonomickou krízou, alebo naopak chyba bola systémová, čiže náš daňový systém je, naozaj, len do dobrého počasia. Chcete konsolidovať, potom smerovať k vyrovnanému rozpočtu, ale zároveň nezvyšovať daňovú kvótu a dokonca znižovať mieru prerozdeľovania. Ani v náznakoch nespomínate, ako chcete dosiahnuť tieto ciele. Ktoré druhy výdavkov by mali klesnúť, ktoré príjmy by mali stúpnuť? Verbálne označujete za hlavný zdroj konsolidácie tvorbu pracovných miest a ekonomický rast, ale to je ilúzia, to je zbožné želanie. Ako chcete tento dôveryhodný plán, závislý od božej vôle, predať investorom pri najbližšej emisii štátnych dlhopisov? Okrem toho, znižovanie miery prerozdeľovania nie je nič iné, len návrat starej ideologickej mantry minimálneho štátu, ktorá je v absolútnom protiklade s ekonomickou realitou, aj v protiklade s vaším záväzkom, zvyšovať kvalitu verejných služieb. Zásahy štátu sú nevyhnutné, neviditeľná ruka trhu je v čase krízy naozaj neviditeľná a najmä osamotená. Sama je bezradná.
A čo mi vo vašom programe chýba? Zmienka o ochrane práv spotrebiteľov na finančnom trhu, napríklad. Zdalo by sa, že banky a poisťovne budú môcť pokojne spávať, lebo ich mecenáši, na ktorých sa tak tešili, nechcú pokračovať v ochrane práv ich klientov, ale podpredseda vlády Ivan Mikloš ma na rokovaní rozpočtového výboru ubezpečoval, že aj keď sa táto dôležitá téma nedostala medzi priority vašej vlády, je ochota naše postupy analyzovať a prípadne na ne aj nadviazať, že uvidíme. Chcem len zdôrazniť, že cieľavedomé zvyšovanie finančnej gramotnosti a vytrvalé posilňovanie práv klientov bánk, poisťovní, sa pozitívne dotýkajú absolútnej väčšiny nášho obyvateľstva, a že vaše kroky v tejto oblasti budeme pozorne sledovať.
Vo vašom programe som nenašiel ani slovo o prístupe vlády k štátnej cenovej politike. Pritom panuje zhoda ekonómov aj doma, aj v zahraničí, že návrat ekonomickej konjunktúry, ktorý si všetci tak želáme, bude sprevádzaný prudkým nárastom cien komodít, teda zvyšovaním cien tovarov a služieb, nárastom inflácie. Ale problematika rastu cien nikdy nebola súčasťou vášho náboženstva. Detailné poznanie procesov cenotvorby, potláčania prejavov dominantného postavenia na trhu a neodôvodnené zdražovania neboli nikdy v centre vašej pozornosti.
Priznám sa, že v programovom vyhlásení vlády ma aj jedna vec potešila. Hlásite sa k spoločnému výberu daní a odvodov. Je to náročný nadrezortný projekt, ktorý vám zanechávame detailne rozpracovaný. Nerozumiem, nerozumiem ale vášmu rozhodnutiu rozprášiť mozgové centrum tohto projektu na ministerstve financií a decentralizovať rozhodovacie procesy na podriadené rezortné zložky. Je to chyba, za ktorú zaplatíte zdržaním celého projektu. Neposudzujte projekty iba podľa toho, kto s nimi začal. A ľudí podľa toho, s kým spolupracovali. Ale takéto osobné animozity u vás nepochopiteľne víťazia inde. Jedným z prvých vládnych materiálov, ktorý je v pripomienkovom konaní, je materiál, ktorý sa zaoberá tým, ako vystrnadiť z rokovaní vlády šéfa Sociálnej poisťovne, generálneho prokurátora, predsedu Najvyššieho kontrolného úradu a dokonca aj guvernéra centrálnej banky. Je až neuveriteľné, čo táto transparentná vláda môže tajiť pred tak významnými pozíciami v tomto štáte, ktoré by mali charakterom svojej práce transparentnosti len a len pomáhať. A keď sme už pri transparentnosti, tak ešte jeden citát z prerokovaného dokumentu: "Vláda Slovenskej republiky zachová rovnú daň z príjmov a nebude zvyšovať jej sadzbu. Prípadné zvýšenia sadzby dane z príjmov môže byť spojené iba so zrušením či znížením niektorých odvodov." Aký je preklad tejto formulácie? Veľmi jednoduchý. Zvýšime daň z príjmu a budeme si to schovávať za zrušenie niektorých odvodov.
Vážení prítomní, dnes posudzujeme dokument, z ktorého sa na nás valí verbálna transparentnosť, no fakticky sme svedkami nerozhodností a neúprimností. Táto vláda je v mnohých ohľadoch programovým aj personálnym experimentom. Kompromisy, ktoré vznik programového vyhlásenia vlády sprevádzali, ju kompromitujú. Preto budem hlasovať proti. Ďakujem. (Potlesk.)
