Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Janiš, privatizácia je v podstate normálny ekonomický jav. Je to, je to výsledok istého typu ekonomickej politiky, ale, bohužiaľ, v krajine ako, v krajine ako Slovensko sa z privatizácie stalo neslušné slovo. A to, že to neslušným slovom je a to, že sa mu snažíte vy vyhýbať a nazývate ho vstup strategického investora, je zapríčinené tým, že ste sami boli pri veľkom výpredaji štátneho majetku po roku 2000. A keď tu niekto rád pracuje a pripomína a pracuje tu s pamäťou, tak treba, treba opäť pripomenúť, že tu boli podpísané utajené privatizačné zmluvy, nevýhodné dodatky, že sa tu vyprodukovala 7-miliardová babrácka kurzová strata pri predaji SPP, že sa privatizovalo s právnymi vadami, v prípade Transpetrolu alebo pri Slovenských elektrárňach. Je už jasné, aký je doplatok štátu? Alebo či privatizér vracia niečo z ceny? Lebo tak sa sprivatizovali elektrárne, že päť rokov nebolo jasné, kto komu má doplatiť. Alebo vám pripomeniem stámiliónové odmeny privatizačných poradcov. Vy hovoríte, základná mantra vaša je, že štát je zlý vlastník. Ale naozaj, zlým, dôkazom toho, že niekto je zlý vlastník, je to, keď sa zbaví vlastného majetku za každú cenu, v každom okamihu. A naozaj aj študenti na ekonomickej škole vedia, že sa nachádzame v takom, v takej časti ekonomického cyklu, keď sa zle predáva a dobre sa nakupuje. To platí v malom a to platí aj, aj vo veľkom. Ak chcete niečo pripomenúť, váš kolega, cukrár Prokopovič, minister dopravy, utajený, utajený dodatok Slovenským aerolíniám. Výsledok? Arbitráž, ktorá, chvalabohu, pre Slovensko dopadla pozitívne. Z SPP ste mali klenotník... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predseda. Dámy a páni, dobrý deň vám všetkým prajem. Ja vás naozaj dlho nebudem zdržovať, lebo nie je to nejaká moja prirodzená téma, o ktorej budem teraz hovoriť, ale mám aj na ňu názor. Dovolím si mať názor.
A ja sa stále pokladám, aj keď tu už sedím medzi vami nejaký siedmy, ôsmy mesiac, za Benjamina (pozn.: vyslovené po anglicky), za Benjamína parlamentnej politiky a po tom, čo tu zažívam a pozorujem, Bohu prisahám, že možno som tu aj naposledy... (Smiech v sále.) Lebo viem si... (Smiech v sále a potlesk.) ... naozaj predstaviť aj okolnosti a spoločnosť a prostredie, v ktorom by som sa cítil lepšie. Ale to už je môj problém, ktorý si ja nejako vysporiadam v najbližšom období, ale tým vás naozaj nebudem zaťažovať.
Tajná a verejná voľba, ja som zástanca tajnej voľby a ja som bol dosť šokovaný tým, keď som prvýkrát išiel do tej miestnosti vzadu, do toho kumbálku, ako tá tajná voľba prebieha, lebo to je podľa mňa šaškáreň a mali by sa to ľudia aj dozvedieť a oni sa to koniec koncom dozvedeli, zaslúžili ste sa o tom aj vy, predstavitelia strany SaS. Pretože to je spôsob, ktorým sa naozaj dá znemožniť tento, tento inštitút.
Dovolím si povedať, že občania v parlamentných voľbách majú určite tajnejšiu voľbu ako poslanci v parlamente. Čiže ja by som sa na našom mieste skôr zaoberal tým, aby tá tajná voľba bola naozaj skutočná, aby poslanci vstupovali do volebnej miestnosti možno po jednom, keď to inak nejde, aj keď sme všetci dospelí, ale asi to inak nejde, aby ten lístok vhadzovali možno v nezalepenej a, nedajbože, aj v zalepenej obálke, aby vám do toho skrutátori nepozerali. To je podľa mňa problém, ktorý tu je, a všetci veľmi dobre vieme, že tu je, len sa tvárime teda, že radšej ten systém zmeníme ako celý.
Ja si naozaj myslím, že v personálnych veciach by sa malo voliť tajne, a vnímam to ako svoje právo, ako právo poslanca, ktorý svoj mandát má naozaj vykonávať slobodne.
A ja vám poviem ale iný príbeh na tému voľby verejné, ktorý som zažil na vlastnej koži, tuším v decembri 2009, pred niečo vyše rokom, keď sa volil, volil sa guvernér Národnej banky, a ja som tu v ten deň s ním prežil ako štátny tajomník ministerstva financií. Bol som, absolvoval som s ním híring na rozpočtovom výbore. A tá situácia bola veľmi pikantná, pretože k docentovi pristupovali ľudia členovia terajšej koalície, ktorí ho niektorí poznali desiatky rokov, či už mu tykali, alebo vykali, tak sa mu vyznávali z toho, aký je to kvalitný kandidát, aký je skúsený, čo má všetko za sebou, no ale keďže sa blížia voľby a niekto z vedenia strany im zakázal podporiť koaličného kandidáta, vtedajšieho koaličného kandidáta, tak zaňho hlas nebudú môcť dať. Niektorí z tých hrdinov a farizejov občas sedávajú aj tam hore na tom hanbálku, ale s tým nech sa oni vysporiadajú, to vie aj ten človek, ktorý bol volený, aj tí, ktorí takéto vyznania produkovali. No a ten guvernér bol nakoniec zvolený iba hlasmi väčšiny, väčšiny koaličnej, dostal len tieto hlasy a v podstate ostatní ste sa teraz koaličníci zdržali.
Aj toto je výsledok verejnej voľby, verejnej voľby pod tlakom, pod tlakom straníckych centrál s odôvodnením, napríklad jedno z odôvodnení týchto ľudí, prečo nevolili, bolo to: Viete, vieš, blížia sa voľby, budú sa zostavovať kandidátske listiny, nie je čas na hrdinstvo.
Toto je tiež realita, dámy a páni, a toto proste hrozí, ak to zlomíte cez koleno a zlomíte to len z jedného a jedného dôvodu, ktorý tu bol stokrát spomenutý.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dámy a páni, máme pred sebou novelu zákona o bankách. My nemáme v zásade problémy s obsahom návrhu tejto novely, hlavne v tej časti, ktorá sa týka transpozície európskych smerníc, resp. toho, čo vyplynulo z debát s centrálnou bankou z hľadiska posilnenia ich regulačných funkcií v oblasti dohľadu. Dokonca to, čo som si teraz vypočul od pána poslanca Beblavého, sú tiež nápady, o ktorých budeme môcť hovoriť, že by sme ich podporili.
Ja sa chcem pozastaviť ale pri jednej veci. Je tam jeden pozmeňujúci návrh, ktorý bol prijatý na našom rozpočtovom výbore. Je to taký nenápadný pozmeňujúci návrh pána poslanca Štefanca, na základe ktorého sa ruší zavedenie takzvaného základného bankového produktu. No a to už je téma, ku ktorej si dovolím sa s radosťou vyjadriť. Bola okolo toho aj celkom vzrušujúca debata aj na našom samotnom výbore. Pán minister, ja nepochybujem o tom, že vy v zásade máte problémy s väčšou časťou legislatívy, ktorá bola prijatá v minulom období. A nechápem však úplne, prečo ministerstvo financií nenaberie dosť odvahy na to, aby takýto paragraf v zákone zrušilo samo, ale musí to podhodiť svojmu poslancovi, poslancovi Štefancovi, aby to relatívne pokútnym spôsobom presadil na výbore a potom následne sa toto ticho schválilo v pléne. Padlo na tom rokovaní výboru veľa vzrušujúcich slov. Padli tam slová o tom, že základný bankový produkt je hlúposť, že sa tým proste nebudete zaoberať, že o ten produkt, ktorý v podstate do praxe sa zaviedol niekedy na jeseň, prejavilo záujem iba päť ľudí. To znamená, rušíte ho bez náhrady.
Ja vám chcem pripomenúť, čo bolo dôvodom zavedenia tohto produktu. Toto, čo vám ukazujem, dámy a páni, je sadzobník jednej z komerčných bánk, takýchto sto strán husto popísaných, ktoré vlastne banky menia každý mesiac. A priznajme si, každý z nás je klientom bánk. A neviem, koľkí z nás niekedy čítali sadzobník bánk. Všetci vieme, že bojujeme celé roky s tým, že banky zvyšujú poplatky, že poplatky v bankách sú jedným zo základných príjmov týchto spoločností. A všetci vieme aj o tom, že je tu zásadná informačná asymetria medzi bankou a jej klientom. Vieme veľmi dobre, aká je finančná gramotnosť v našej spoločnosti. Vieme, že banky sú v zásade v presile v tejto téme. O tom niet žiadnych pochýb. Naším zámerom bolo zaviesť transparentnosť, dať možnosť klientovi tú snahu, aby si mohol veľmi jednoducho porovnať ceny jednotlivých balíkov, lebo balíky, to je relatívna novinka posledných rokov. Banky od jednotlivých produktov prešli k balíkom produktov. To máte to isté ako u telekomunikačných operátorov. Tiež sa v tom nikto nevyzná, všetci len platíme za tieto služby. Bola tu snaha takúto vec zaviesť. Nedoniesli sme túto iniciatívu z Ukrajiny, ale preniesli sme ju z belgickej legislatívy. A tu snáď uznáte, že je to krajina, ktorá ma dosť kultivovanú legislatívu aj v tejto oblasti aj históriu bankovníctva ako takého. Problém pri zavedení tejto iniciatívy bol ten, že banky s tým hlasne a zásadne nesúhlasili, pretože poplatkovú politiku považujú za tabu. Akýkoľvek regulačný zásah do tej oblasti považujú za narušenie trhových princípov, lebo podľa nich trhová konkurencia na bankovom trhu je dostatočná. Nebudem s tým súhlasiť, pretože konkurencia nie je o počte subjektov, ale o rozdelení trhu. A my vieme veľmi dobre, že tu máme dva-tri mamuty bankové, ktoré majú rozdelené tento trh a diktujú politiku v tejto oblasti. Pán spravodajca z vlastnej skúsenosti určite bude vedieť o tom veľa a veľmi veľa hovoriť. Banky odmietli spolupracovať napriek našej výzve, pretože sme boli rozhodnutí, že ten produkt zavedieme. Ale, samozrejme, na technike, na tom, ako by ten balík mal vyzerať, aké typy produktov by mal obsahovať, sme sa chceli dohodnúť s komerčnými bankami. Ale veľmi, veľmi hrdo odmietli túto spoluprácu. Tak je pravdou, že následne ju pripravili úradníci na ministerstve financií, ktorí tam, mimochodom, sedia aj dnes.
Keď ste nastúpili, pán minister, do kresla ministra, k tomuto produktu ste sa vyjadrili, že ho necháte žiť s tým, ako sa osvedčí. No v mojom preklade to bol signál na to, aby banky urobili všetko pre to, aby sa neosvedčil. Výsledok bol taký, že základný bankový produkt nacenený komerčnými bankami mal rozptyl od 2,50 do 8 eur. Čiže ten istý produkt si naše komerčné banky ohodnotili v cene 2,50 až 8 eur. Paradoxom je, že najvyššiu cenu si stanovili najväčšie banky, z hľadiska nejakej logiky tam, kde máte najviac klientov, máte najnižšie jednotkové náklady, tam by to malo byť najlacnejšie, nie, tam boli tie ceny najvyššie. Tým pádom, samozrejme, odplašili touto cenovou politikou od tohto produktu ľudí. A ľudia si tento produkt nevybrali. Ja si dovolím povedať veľmi sebavedomé vyhlásenie. Pán minister, keby sme boli dneska vo vláde, banky by si toto nedovolili, nedovolili by si to, pretože vedeli by, čo by nasledovalo. Nasledovala by ďalšia úprava vyhlášky ministerstva financií, pokus o dohodu s bankovým sektorom, aby tam boli, povedzme, iné služby. Ak ani to by nepomohlo, tak by nasledovalo možno nacenenie tohto balíka. Do toho padli zaujímavé informácie zo včerajška. Čistý zisk bankového sektora už nie je 49 % oproti roku 2009, tak ako to bolo ešte v septembri minulého roku. Ale posledné informácie hovoria o tom, že čistý zisk bankového sektora sa zdvojnásobil, na 514 mil. eur oproti 250 mil. v roku 2009. Čiže nárast je o vyše 100 %. Na tom sa podľa údajov z jesene takisto podieľal nárast výnosov, nárast výnosov z poplatkov o vyše 10 %, nárast úrokových výnosov, ktoré riešil aj pán poslanec Beblavý, o vyše 6 %. Čiže z tohto pohľadu je to naozaj sektor, zase sa vraciam k tej kacírskej aj bankovej dani, ktorú vy zásadne odmietate, ktorý z nášho presvedčenia nepotrebuje, aby ste sa k nemu správali tak láskavo, ako sa k nemu správate, lebo toto je ďalší a ďalší ústupok.
Ďalšia informácia. Slovenská sporiteľňa upravuje ceny smerom nahor. To znamená, naša najväčšia banka zdvíha ceny svojich poplatkov o 15 %. Podľa vyjadrenia dôvodom je eliminácia dôsledkov krízy a znížených príjmov v dôsledku zavedenia eura, dnes, keď vychádzajú najavo informácie, že zisk bankového sektora je na úrovni roku 2008, čo bol akože báječný rok. Čiže bankový sektor je z pohľadu tvorby zisku vonku z krízy a on z dôvodov teda eliminovania následkov krízy zvyšuje ďalšie poplatky. Do toho je ďalšia informácia. Ďalšia komerčná banka, ČSOB, zdvíha ceny svojich balíkov („pohoda“ z 2,19 na 4 eurá, „extra pohoda“ zo 6,61 na 8 eur). Je to informácia zo včerajška, naozaj báječná pohoda, opis situácie, ktorá je momentálne na trhu.
Pán minister, ja vám vyčítavam jednu vec. Je tu nástroj, o ktorom môžete pochybovať, môžete hovoriť o tom, že sa neujal, ale neurobili ste žiadny pokus, aby ste napr. zmenili tú vyhlášku ministerstva financií a zmenili štruktúru toho balíka. Nestálo by to banky nič. Majú na to nastavené informačné systémy, vynaložili nejaké náklady. Tak by sa zmenila tá štruktúra, bol by tu pokus o to, aby banky medzi sebou trhovo súperili práve v cene tohto balíka, ktorý by bol všetkým klientom, tým základným bežným klientom, jasný. Odmietli ste túto cestu. Aj na to máte právo, ale dnes ak chcete tento nástroj zrušiť, tak prečo neprichádzate s inou iniciatívou? Prečo sa od júla roku 2010 ministerstvo financií nepokúsilo o žiadny krok v oblasti ochrany spotrebiteľa na finančnom trhu? Prečo v programovom vyhlásení vašej vlády nie je ani zmienka, ani slovo o ochrane spotrebiteľov na finančnom trhu? Na toto by som rád dostal odpovede. Na výbore som dostal odpoveď, že niečo tento rok bude a mal to byť koncept, ktorým vlastne presuniete celú agendu na centrálnu banku. Uvidíme, s čím prídete. A k tomuto konceptu sa určite tiež budeme baviť. Ja sa dokonca domnievam, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Beblavého, ktorý je v prospech presne týchto tém, bol možno vyvolaný práve kritickou debatou na výbore, ale nechcem špekulovať. Ale mohlo by to mať aj také dôvody. A v tomto prípade je to veľmi flexibilný prístup.
Chcem vám rozpovedať ešte jeden príbeh, príbeh z júna minulého roku. Bolo to asi týždeň pred voľbami, keď v denníku v SME tri dni vychádzali otváracie príspevky na prvej strane s témou toho, že banky neodporúčajú nakupovať štátne dlhopisy Slovenska. Je to veľmi vážna téma. Pán minister vie, že je to veľmi vážna téma aj dnes. Aj vtedy takou bola vzhľadom na situáciu na finančných trhoch. Banky nemali odporúčať nakupovať dlhopisy preto, lebo Slovensko je ekonomicky na kolenách, má rozvrátené financie, je proste v koncoch, tento článok napísal Ľuboš Jančík zo SME. Tri dni ho písal, tri dni s ním otváral tieto noviny, bolo asi 6 dní do volieb. Na našu otázku riaditeľom bánk, ktorí sa mali s týmto stotožniť, riaditelia bánk povedali, že je to nezmysel. Chceli to dementovať. Aj to dementovali, len tá oprava vyšla až po voľbách. Inak to asi rýchlejšie nešlo. Tie články boli písané na základe analýzy, ktorú napísal šéfanalytik UniCredit Bank pán Ján Tóth, aj keď jeho generálny riaditeľ sa dištancoval od tejto analýzy. Komentár k tomuto článku napísal Rado Baťo. A teraz sa pozrime, kde sú títo aktéri tohto príbehu. Rado Baťo je hlavný trubač pani premiérky, Ľuboš Jančík je na ministerstve dopravy a rieši zrejme reštrukturalizáciu železníc. A Ján Tóth je šéf Inštitútu finančnej politiky. To je taká zhoda náhod. Namiesto Jána Tótha do UniCredit Bank prišiel pán Zlacký. Pán Zlacký bol šéfom Inštitútu finančnej politiky vymenovaný na prelome rokov 2005 a 2006. Keď sme prišli na ministerstvo, tak to bol vlastne váš šéf inštitútu, ktorého sme naozaj po niekoľkých mesiacoch odvolali, ale nie z politických dôvodov, väčšinou sme nikoho z politických dôvodov nikdy neodvolali, aj ste si ich tam všetkých našli. Odvolali sme ho preto, lebo pod jeho vedením sa rozpadal tento inštitút. A vy nemáte problém si sadnúť teraz vedľa tohto pána na HNClub a nechať si od neho radiť napr. o tom, že by sme mali predať aj zvyšný podiel akcií SPP alebo zvyšný podiel elektrární.
Pán Dereník, ďalší analytik UniCredit Bank, podriadený pána Zlackého, má tiež zaujímavé postoje. Keď hotovostný deficit minulého roku, roku 2010, skončil o 100 mil. lepšie, ako bol upravený rozpočet na rok 2010, ktorý bol, mimochodom, schválený začiatkom decembra, čiže po 20 dňoch, ako ste si ho tu schválili, dopadol o 100 mil. lepšie, čiže to bol úspech tejto vlády, tak, samozrejme, pán Dereník napísal, lebo stále to komentoval ako výrazné vylepšenie, ja vám zacitujem: „K lepšiemu hospodáreniu štátu v minulom roku neprispel vývoj ekonomiky, ale najmä nižšie výdavky.“ To je lož. „V porovnaní s upravenými očakávaniami vláda minula dokonca o 1 mld. eur menej, nižšie daňové príjmy však z tejto úspory usekli 90 %.“ To je asi z 2. januára tohto roku z Hospodárskych novín. To je opäť lož. Pán Dereník zabudol na to, že v tej jednej miliarde boli napr. nevyčerpané eurofondy. To je lož na lož. Vrstvil lži, lazane lží. Prečo? No hovorím tým o tom, že robíte ústupky sektoru a že máte z toho benefity, lebo ste schopní proste týchto ľudí presvedčiť, aby hlásali propagandu, vládnu propagandu prezlečenú, samozrejme, za nezávislú analytiku. V UniCredit Bank minulý týždeň vypracovali zrejme z vlastnej iniciatívy analýzu, Slovensko bude lídrom v šetrení, ide o takú analýzu, stĺpčeky, porovnanie, vlastne ide o rozdiel v nominálnych deficitoch v rokoch 2010 a 2011, Slovensko je na tom najlepšie, lebo znižuje deficit o 2,9 %, čiže Slovensko je lídrom v šetrení, i keď vieme, že tá konsolidácia je urobená hlavne a hlavne formou zvyšovania príjmov a tých daní a poplatkov. To sú témy, kvôli ktorým sme sa tu šticovali celú jeseň. Nie je problém napísať v UniCredite, že, pán minister, Slovensko bude lídrom v šetrení. Pritom viete veľmi dobre, že sme hlasno hovorili o tom, že úplne uvedomele presúvate isté príjmy z minulého roku do roku, aby ste si uľahčili situáciu, a že presúvate výdavky z tohto roku do minulého roku, aby ste to spláchli a dali to na nás, čo sa aj realizovalo. A tak sa to proste stalo.
Prečo o tomto všetkom hovorím? Hovorím o tom aj preto, lebo vaše sľuby voličom o nezvyšovaní daní a poplatkov a o tom všetkom, ako to bude, aké tu bude nebo na zemi, skončili v koši, ale sľuby, ktoré ste dali, možno potichu, bankám, obchodným reťazcom, tak tie plníte do bodky a s neskrývaným nadšením. A tu máte aj na tejto schôdzi opäť obchodné reťazce.
Pán Konštiak pokiaľ nepoľuje v Namíbii, sa vyjadruje k cenám a bojuje za nízke ceny potravín. Pán Konštiak podľa včerajšieho zase vyjadrenia nedovolí pekárom, aby zvýšili ceny pečiva a chleba. To je absurdné divadlo, Ionesco by závidel tomuto ako absurdnému divadlu. Lenže pán Konštiak a jeho kamaráti tu majú zákon o obchodných reťazcoch. A minulú schôdzu tu mali zákon o tom, že im posuniete platnosť registračných pokladníc. Takže toto sú typy obchodov, ktorými tu niekedy z tribúny a niekedy veľmi potichu si plníte svoje sľuby.
A, pán minister, vám sa dostalo naozaj veľkej cti. The Economist v takom článku z minulého tiež týždňa v komentári uvádza, že za tými euroskeptickými postojmi, ktoré veľmi často produkuje pani premiérka v Bruseli, vlastne ste vy, pretože ste trhovo orientovaný minister. Tak ja hovorím, áno, ste trhovo orientovaný minister a my všetci ostatní klienti bánk si môžeme trhnúť. Ďakujem. (Potlesk.)