Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo. Ja sa nestačím čudovať tomu katastrofickému scenáru, ktorý sme tu počuli od pána poslanca Jarjabka. Podľa jeho vyjadrení sa v podstate v budúcom roku na Slovensku nebude takmer nič v oblasti kultúry diať. Nebude sa vysielať, nebudú sa rekonštruovať budovy, nebude sa, nebudú sa kupovať knižky, v podstate sa nebude takmer nič diať, sme to tu počuli asi v desaťminútovej pasáži celého prejavu. Ale, pán poslanec Jarjabek, zabudli ste povedať jednu dôležitú vec, a teda takú možno vyčíslenú, že rozdiel medzi plánovaným rozpočtom, ktorý bol plánovaný na rok 2010, to znamená tým, ktorý plánovala vaša vláda, a tým, ktorý je plánovaný na budúci rok, je len 1,52 % rozdiel. Čiže toto je podľa mňa smerodatné. A potom ani v tomto roku sa asi nič nemohlo diať. Ďakujem pekne.

Nesúhlasím. Ja trvám na tom pôvodnom návrhu hlasovať o všetkých bodoch spoločne. (Smiech a výkriky v sále.)

Ďakujem pekne za slovo. Aj pán Maďarič, aj pán Senko prejavili túžbu diskutovať o tomto návrhu na výbore, resp. diskutovať o tomto návrhu. Tak ja by som veľmi rada pripomenula, že mali sme zasadnutie jedného konkrétneho výboru s jediným bodom programu, kedy sme mali prejednávať práve tento návrh zákona. Bol prítomný aj pán minister, ale ani jeden opozičný poslanec sa na tento výbor nedostavil. Takže ťažko sa dá diskutovať, keď sa nedostavíte. Ďalej, minister kultúry pozýval a vyzýval všetkých poslancov z výboru pre kultúru a médiá k stretnutiu, na ktorom sa opäť diskutovalo. Ja na tomto stretnutí som bola, robil to viackrát. Ani jeden z opozičných poslancov z tohto výboru pre kultúru a médiá sa ani na takéto stretnutie nedostavil. Takže kedy a kde chcete diskutovať, páni? Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

... ktorého vymenuje predseda Národnej rady; za zástupcu štatutárneho orgánu možno vymenovať osobu, ktorá vykonáva funkciu generálneho riaditeľa Slovenského rozhlasu k 31. decembru 2010 alebo funkciu generálneho riaditeľa Slovenskej televízie k 31. decembru 2010. Ak obe osoby podľa prvej vety odmietnu vymenovanie do funkcie zástupcu štatutárneho orgánu, predseda Národnej rady vymenuje zástupcu štatutárneho orgánu zo zamestnancov Rozhlasu a televízie Slovenska.“
Odsek 11: „Funkčné obdobie zástupcu štatutárneho orgánu zaniká najneskôr ku dňu vzniku funkcie prvého generálneho riaditeľa podľa tohto zákona. Ak počas výkonu funkcie generálneho riaditeľa zástupcom štatutárneho orgánu skončí výkon funkcie zástupcovi štatutárneho orgánu, funkciu zástupcu štatutárneho orgánu vykonáva písomne poverený zástupca podľa odseku 11. Ak následne skončí výkon funkcie aj zástupcovi, ktorý vykonával funkciu generálneho riaditeľa namiesto zástupcu štatutárneho orgánu, ktorého funkcia zanikla, predseda Národnej rady bezodkladne vymenuje zástupcu štatutárneho orgánu zo zamestnancov Rozhlasu a televízie Slovenska, ktorého funkčné obdobie zaniká ku dňu vzniku funkcie generálneho riaditeľa podľa tohto zákona.“
Odsek 12: „Osobe vykonávajúcej funkciu generálneho riaditeľa podľa odsekov 10 a 11 prináleží za výkon funkcie mesačná odmena v sume a) mesačnej mzdy generálneho riaditeľa Slovenského rozhlasu podľa doterajších predpisov, ak ide o osobu, ktorá podľa doterajších predpisov vykonávala funkciu generálneho riaditeľa Slovenského rozhlasu, b) mesačnej mzdy generálneho riaditeľa Slovenskej televízie podľa doterajších predpisov, ak ide o osobu, ktorá podľa doterajších predpisov vykonávala funkciu generálneho riaditeľa Slovenskej televízie.“
Navrhovaná zmena má za cieľ zjednodušiť riadenie Rozhlasu a televízie Slovenska v prechodnom období do voľby prvého generálneho riaditeľa tým, že Rozhlas a televíziu Slovenska bude viesť jeden štatutárny orgán namiesto dvoch. Vzhľadom na to, že riadenie oboma doterajšími generálnymi riaditeľmi naraz môže v praxi vyvolať neriešiteľné problémy, navrhuje sa, aby predseda Národnej rady vymenoval za zástupcu štatutárneho orgánu jedného z nich.
Tu by som rada ešte pripomenula, že v tom odseku 11 týmto sa myslí odsek 11 uvedený v bode 15 tohto pozmeňujúceho návrhu.
Ďalej, bod 15. V čl. I § 23 sa za odsek 10 vkladá nový odsek 11, ktorý znie: „Zástupca štatutárneho orgánu vymenuje v súlade s § 15 ods. 2 dvoch svojich zástupcov, a zároveň jedného z nich písomne poverí vykonávaním funkcie generálneho riaditeľa, v prípade ak počas výkonu funkcie generálneho riaditeľa zástupcom štatutárneho orgánu skončí výkon funkcie zástupcovi štatutárneho orgánu.“ Doterajšie odseky 11 až 18 sa označujú ako odseky 12 až 19.
V nadväznosti na uvedené sa upravia v návrhu zákona vnútorné odkazy. Navrhuje sa, aby si zástupca štatutárneho orgánu vymenoval v súlade s § 15 ods. 2 dvoch svojich zástupcov, a zároveň jedného z nich písomne poverí vykonávaním funkcie generálneho riaditeľa, pre prípad zániku jeho funkcie.
Bod 16. V čl. I § 23 ods. 17 sa slovo „celku“ nahrádza slovom „celok“.
Ide o legislatívnotechnickú úpravu.
Bod 17. V čl. I § 23 sa pripájajú odseky 19 a 20, ktoré znejú:
Odsek 19: „Výkon práv k televíznym programom, ktoré vyrobila Česko-slovenská televízia na Slovensku a ktoré podľa doterajších predpisov patrili Slovenskej televízii, patrí Rozhlasu a televízii Slovenska. Právo využívať televízne programy vyrobené Česko-slovenskou televíziou k 1. júlu 1991, ktoré mala podľa doterajších predpisov Slovenská televízia, má Rozhlas a televízia Slovenska. Právo využívať televízne programy vyrobené Česko-slovenskou televíziou po 1. júli 1991 v rozsahu určenom na základe zmlúv uzavretých s Česko-slovenskou televíziou a Českou televíziou, ktoré mala podľa doterajších predpisov Slovenská televízia, má Rozhlas a televízia Slovenska. Autorské práva, práva výkonných umelcov a s nimi súvisiace majetkové práva usporiadané podľa doterajších predpisov tak, ako to vyplýva zo zmlúv s Česko-slovenskou televíziou a Českou televíziou, sa spravujú týmto usporiadaním; ak z týchto zmlúv nevyplýva iné, prechádza právo využívať televízne programy, ku ktorým právo využívania nadobudla Česko-slovenská televízia od zahraničných subjektov, a ktoré podľa doterajších predpisov prešlo na Slovenskú televíziu, na Rozhlas a televíziu Slovenska.“
Odsek 20: „Výkon práv k rozhlasovým programom, ktoré vyrobil Česko-slovenský rozhlas na Slovensku a ktoré podľa doterajších predpisov patrili Slovenskému rozhlasu, patrí Rozhlasu a televízii Slovenska. Právo využívať rozhlasové programy vyrobené Česko-slovenským rozhlasom k 1. júlu 1991, ktoré mal podľa doterajších predpisov Slovenský rozhlas, má Rozhlas a televízia Slovenska. Právo využívať rozhlasové programy vyrobené Česko-slovenským rozhlasom po 1. júli 1991 v rozsahu určenom na základe zmlúv uzavretých s Česko-slovenským rozhlasom a Českým rozhlasom, ktoré mal podľa doterajších predpisov Slovenský rozhlas, má Rozhlas a televízia Slovenska. Autorské práva, práva výkonných umelcov a s nimi súvisiace majetkové práva usporiadané podľa doterajších predpisov tak, ako to vyplýva zo zmlúv s Česko-slovenským rozhlasom a Českým rozhlasom, sa spravujú týmto usporiadaním; ak z týchto zmlúv nevyplýva iné, prechádza právo využívať rozhlasové programy, ku ktorým právo využívania nadobudol Česko-slovenský rozhlas od zahraničných subjektov, a ktoré podľa doterajších predpisov prešlo na Slovenský rozhlas, na Rozhlas a televíziu Slovenska.“
Predmetná zmena rieši prechod výkonu práv duševného vlastníctva zo Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu na novovznikajúcu inštitúciu Rozhlas a televízia Slovenska.
Bod 18. V čl. I § 24 ods. 1 a § 25 ods. 1 sa vypúšťajú slová „na webovom sídle Rozhlasu a televízie Slovenska“.
Navrhuje sa vypustiť povinnosť zverejniť výzvu na prihlasovanie kandidátov na generálneho riaditeľa a podávanie návrhov kandidátov na členov rady aj na webovom sídle Rozhlasu a televízie Slovenska, keďže je predpoklad, že webové sídlo tejto inštitúcie k 10. januáru 2011 nebude ešte zriadené.
Bod 19. V čl. I § 24 ods. 5 sa slová „vypočutie je verejné a“ nahrádzajú slovami „verejné vypočutie“.
Ide o legislatívnotechnickú úpravu, zjednotenie pojmov vypočutie a verejné vypočutie v návrhu zákona.
Bod 20. V čl. I § 24 ods. 6 sa za slová „dvoch pracovných dní od“ vkladá slovo „verejného“.
Ide o legislatívnotechnickú úpravu, zjednotenie pojmov vypočutie a verejné vypočutie v návrhu zákona.
Bod 21. V čl. IV bod 2 znie: „V § 33 odsek 1 znie: „Zákonným depozitárom je a) vysielateľ zriadený zákonom vysielajúci televíznu programovú službu a rozhlasovú programovú službu, ktorý vykonáva depozit 1. vlastných slovenských audiovizuálnych diel podľa § 32 ods. 2 písm. b) a ods. 3 písm. a), 2. vlastných zvukových záznamov umeleckého výkonu podľa § 32 ods. 2 písm. d) a ods. 3 písm. b), 3. zvukových záznamov podľa § 32 ods. 2 písm. d) a e) a ods. 3 písm. b) a c), b) Slovenský filmový ústav, ktorý vykonáva depozit audiovizuálií podľa § 32 ods. 2 a 3 okrem tých, ktorých depozit vykonáva zákonný depozitár podľa písmena a).“.“ Odkazy 28 až 31 vrátane poznámok pod čiarou k odkazom 28 až 31 sa vypúšťajú.
Navrhuje sa spojiť ustanovenia 33 ods. 1 písm. a) a b), nakoľko zákonným depozitárom v tomto prípade bude už len jeden subjekt.
Bod 22. V čl. IV bod 3 znie: „V § 33 ods. 2 a 3 sa slová „ods. 1 písm. a) a b)“ nahrádzajú slovami „ods. 1 písm. a)“.“
Ide o legislatívnotechnickú úpravu, úpravu vnútorného odkazu v súvislosti so zmenou § 33 ods. 1.
Bod 23. V čl. IV bod 4 znie: „V § 34 a 35 sa v celom texte slová „§ 33 ods. 1 písm. b)“ nahrádzajú slovami „§ 33 ods. 1 písm. a)“.
Ide o legislatívnotechnickú úpravu, úpravu vnútorného odkazu v súvislosti so zmenou § 33 ods. 1.
Bod 24. V čl. IV sa bod 5 vypúšťa.
Ide o legislatívnotechnickú úpravu.
Bod 25. V čl. V bod 3 znie: „V § 4 odseky 1 a 2 znejú:
Odsek 1: „Príjemca úhrady je Rozhlas a televízia Slovenska. Z každej platby úhrady je určených 70 % na zabezpečenie programovej služby v oblasti televízneho vysielania a 30 % na zabezpečenie programovej služby v oblasti rozhlasového vysielania.“
Odsek 2: „Rozhlas a televízia Slovenska vedie príjmy z úhrad na samostatnom účte v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. Ak je Rozhlas a televízia Slovenska klientom Štátnej pokladnice, príjmy z úhrad vedie na samostatnom účte v Štátnej pokladnici. Rozhlas a televízia Slovenska vedie v účtovníctve analytickú evidenciu príjmov z úhrady oddelenú od iných príjmov.“.“
Pojmy Slovenská televízia a Slovenský rozhlas je potrebné nahradiť názvom novovzniknutej inštitúcie aj v tomto ustanovení, keďže táto bude príjemcom úhrady za služby verejnosti v oblasti televízneho vysielania a rozhlasového vysielania. Je to, ďalej, legislatívnotechnická úprava za účelom zosúladenia terminológie.
Bod 26. V čl. V sa za bod 9 vkladá nový bod 10, ktorý znie: "V § 10 ods. 1 sa slová „Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom“ nahrádzajú slovami „Rozhlasom a televíziou Slovenska". Ďalšie body návrhu zákona sa primerane prečíslujú.
Ide o legislatívnotechnickú úpravu za účelom zosúladenia terminológie.
Bod 27. V čl. VI bod 1 znie: „§ 24 vrátane nadpisu „Príspevok vysielateľa zriadeného zákonom“ znie:
Odsek 1: „Vysielateľ zriadený zákonom je povinný platiť príspevok do fondu.“
Odsek 2: „Základom pre výpočet príspevku podľa odseku 1 sú celkové príjmy vysielateľa zriadeného zákonom z reklamy a telenákupu vysielaných za odplatu v televíznom vysielaní za posledný kalendárny rok.“
Odsek 3: „Príspevok vysielateľa zriadeného zákonom je 5 % zo základu podľa odseku 2.“.“
V poznámke pod čiarou k odkazu 6 sa citácia "zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov“ nahrádza citáciou „zákon č. .../2010 o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov". (Bude doplnené jeho číslo.)
Navrhuje sa nahradiť pojem „televízny vysielateľ zriadený zákonom“ pojmom „vysielateľ zriadený zákonom“, keďže podľa navrhovanej právnej úpravy už bude len jeden vysielateľ zriadený zákonom, ktorý bude poskytovať televíznu a rozhlasovú programovú službu.
Bod 28. V čl. VI sa bod 2 vypúšťa.
Ide o legislatívnotechnickú úpravu.
Toľko k pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom.
Dávam návrh, aby sa o týchto pozmeňujúcich návrhoch hlasovalo spoločne.
A zároveň ešte chcem raz zopakovať, že prosím vyňať zo spoločnej správy body 17 a 18 na samostatné hlasovanie, nakoľko k nim boli predložené pozmeňujúce návrhy. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. V prvom rade by som chcela poprosiť vyňať zo spoločnej správy body 17 a 18 na osobitné hlasovanie, nakoľko predkladám k nim pozmeňujúce návrhy. Tie by som teraz rada prečítala. Ide o pozmeňujúce a doplňujúce návrhy poslancov Jany Kiššovej, Jozefa Viskupiča, Magdy Vášáryovej, poslanca Tomáša Galbavého a poslanca pána Nagya k vládnemu návrhu zákona o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 169).
V čl. I § 2 ods. 1 sa za slovo „rozhlasového“ vkladá slovo „vysielania“.
Ide o spresnenie ustanovenia v súlade s legislatívnymi pravidlami tvorby zákonov, keďže ide o dve formy vysielania.
Ďalší bod, druhý. V čl. I § 5 ods. 1 písmeno b) znie: „b) vysielanie najmenej štyroch rozhlasových programových služieb, z ktorých jedna je určená na vysielanie obsahovo a regionálne vyvážených programov v jazykoch národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky; ak Rozhlas a televízia Slovenska vysiela viac ako štyri rozhlasové programové služby, aspoň štyri z nich sa realizujú celoplošným vysielaním, a ak vysiela len štyri rozhlasové programové služby, aspoň tri z nich sa realizujú celoplošným vysielaním“.
Zmena je odôvodnená snahou o zachovanie platného právneho stavu. Zákonodarca už v minulosti schválil vypustenie povinnosti realizovať terestriálne vysielanie a tento návrh má za cieľ takýto stav zachovať. Zároveň sa navrhuje, aby Rozhlas a televízia Slovenska nemal povinnosť vysielať aj národnostné vysielanie celoplošne, keďže to odporuje podstate a určeniu adresátov tohto vysielania.
Ďalej, bod 3. V čl. I § 5 ods. 1 písmeno g) znie: „g) vysielanie obsahovo a regionálne vyvážených programov v jazykoch národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky v časovom rozsahu zodpovedajúcom národnostnému a etnickému zloženiu obyvateľstva Slovenskej republiky; na zabezpečenie výroby a vysielania programov pre národnostné menšiny a etnické skupiny zriaďuje Rozhlas a televízia Slovenska samostatné organizačné útvary Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie“.
Cieľom navrhovanej zmeny je ustanoviť samostatné organizačné útvary v oblasti národnostného vysielania.
Ďalej, bod 4. V čl. I § 9 ods. 1, § 17 ods. 7 a § 18 ods. 6 sa vypúšťajú slová „v tajnom hlasovaní“.
Navrhované znenie umožní voliť a odvolávať generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska, ako aj členov rady verejným hlasovaním.
Bod 5. V čl. I § 9 ods. 1 písmená a) až d) znejú: „a) traja odborníci v oblasti rozhlasového vysielania, b) traja odborníci v oblasti televízneho vysielania, c) dvaja odborníci v oblasti ekonómie a d) jeden odborník v oblasti práva“.
Navrhuje sa zmeniť zloženie členov rady. Nakoľko Rozhlas a televízia Slovenska je verejnoprávnou inštitúciou, ktorá poskytuje služby verejnosti v oblasti vysielania, navrhuje sa, aby bol v rade väčšinový podiel odborníkov z oblasti vysielania.
Bod 6. V čl. I § 10 ods. 1 sa vypúšťajú slová „dosiahol vek 25 rokov“.
Zdôvodnenie je takéto. Pri členovi rady sa navrhuje vypustiť podmienku dosiahnutia 25 rokov veku z dôvodu nadbytočnosti.
Bod 7. V čl. I § 15 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie: „Generálneho riaditeľa v čase jeho neprítomnosti zastupuje ním poverený zástupca podľa odseku 2 alebo iný písomne poverený zamestnanec Rozhlasu a televízie Slovenska, ak nie je možné zastupovanie ani jedným zo zástupcov vymenovaných podľa odseku 2.“ Doterajší odsek 4 sa označuje ako odsek 5.
Navrhované ustanovenie rieši možnosť poveriť zástupcu konaním počas neprítomnosti generálneho riaditeľa, nielen počas obdobia, kedy Rozhlas a televízia Slovenska nemá generálneho riaditeľa. Je to legislatívnotechnická úprava.
Bod 8. V čl. I § 16 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie: „Prílohy podľa ods. 2 písm. a), c), e) až g) kandidát predkladá v štátnom jazyku. Prílohy podľa ods. 2 písm. b) a d) kandidát predkladá v origináli alebo v úradne osvedčenej kópii; ak prílohy podľa ods. 2 písm. b) a d) nie sú v štátnom jazyku, kandidát ich predkladá spolu s úradne osvedčeným prekladom do štátneho jazyka.“ Doterajšie odseky 3 až 7 sa označujú ako odseky 4 až 8. V nadväznosti na uvedené sa upravia v návrhu zákona vnútorné odkazy.
Ide o doplnenie ustanovenia, ktoré vyžaduje od kandidáta na generálneho riaditeľa predloženie príloh k prihláške v štátnom jazyku alebo v origináli, alebo v úradne osvedčenej kópii, spolu s úradne osvedčeným prekladom do štátneho jazyka. Je to legislatívnotechnická úprava.
Bod 9. V čl. I § 16 odsek 5 znie: „Generálnemu riaditeľovi patrí mesačná mzda rovnajúca sa deväťnásobku priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok. Pri skončení výkonu funkcie generálneho riaditeľa podľa § 18 ods. 1 písm. a) patrí generálnemu riaditeľovi odstupné v sume trojnásobku jeho priemernej mesačnej mzdy. Odstupné mu nepatrí, ak je do funkcie generálneho riaditeľa opätovne zvolený.“ Poznámka pod čiarou k odkazu 38 znie: „³⁸⁾ § 134 a 135 Zákonníka práce.“ Ďalšie odkazy na poznámky pod čiarou sa primerane prečíslujú.
Vzhľadom na zložitosť a rozsah agendy generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska sa navrhuje zvýšenie jeho odmeny zo sedemnásobku na deväťnásobok priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky. Pojem „prémia“ sa nahrádza pojmom „odstupné“ a upravuje sa aj jeho výška. Je to legislatívnotechnická úprava.
Bod 10. V čl. I § 17 ods. 1 sa v úvode druhej vety pred slovo „vypočutie“ vkladá slovo „verejné“ a v poslednej vete sa slová „vypočutie je verejné a“ nahrádzajú slovami „verejné vypočutie“.
Tu ide o legislatívnotechnickú úpravu, zjednotenie pojmov vypočutie a verejné vypočutie v návrhu zákona.
Bod 11. V čl. I § 17 ods. 1 tretej vete a § 24 ods. 5 sa slová „on line“ nahrádzajú slovom „naživo“.
Je to legislatívnotechnická úprava, nahradenie slova jeho slovenským ekvivalentom.
Bod 12. V čl. I § 18 ods. 4 sa vypúšťajú slová „alebo na návrh najmenej 30 poslancov Národnej rady“.
Navrhuje sa vypustiť možnosť podať návrh na odvolanie generálneho riaditeľa zo strany 30 poslancov.
Bod 13. V čl. I § 20 ods. 1 písmeno a) znie: „a) úhrada za služby verejnosti v oblasti vysielania poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska podľa osobitného predpisu“.
Je to legislatívnotechnická úprava, potrebná z dôvodu zosúladenia tohto ustanovenia so zavedenou legislatívnou skratkou v § 2 ods. 1.
Bod 14. V čl. I § 23 odseky 10 až 12 znejú:
Odsek 10: „Funkciu generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska podľa tohto zákona vykonáva od 1. januára 2011 zástupca štatutárneho orgánu,... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem pekne za slovo. Som rada, že ani vy ste vo svojom vystúpení nespochybnili potrebu akútneho riešenia situácie vo verejnoprávnych médiách. Som rada, že ste v tom úvode spomenuli, že tu naozaj existujú existenčné problémy Slovenskej televízie, že sú tu problémy s programovou štruktúrou, s ich nezávislosťou a podobne. Prekáža vám ale nedostatočný priestor na diskusiu k tejto téme. Spochybňujete, že 25 dní je krátky priestor na to, aby táto diskusia mohla byť efektívna. A ja sa pýtam jednu vec, včera bolo zasadnutie výboru pre kultúru a médiá, kde ako jediný bod programu bol avizovaný bod programu, riešenie práve tejto otázky. Bol na tomto zasadnutí pán minister, ktorý nás o návrhu informoval, ktorý bol k dispozícii na odpovedanie na naše otázky. Vy ste sa tohto stretnutia, tohto zasadnutia výboru ani len nezúčastnili. A preto sa pýtam, kde je váš úprimný záujem, úprimný záujem o diskusiu na túto tému. To je prvá vec.
Druhá vec. Som veľmi rada, že ste spomenuli aj proces odvolávania členov Rozhlasovej rady. Bola tu snaha. A tá snaha vyplynula zo strany koalície, konkrétne zo strany poslaneckého klubu SaS o odpolitizovanie orgánu, ktorý má byť kreovaný ako nezávislý od politickej moci. Dnes v týchto radoch sedia ľudia, ktorí majú evidentné prepojenie na politické strany. A nikomu to neprekáža. Vy ste boli proti tomu, aby táto rada bola odpolitizovaná. A vy teraz tvrdíte, že my ideme spolitizovať verejnoprávne médiá? Je to naozaj veľmi smiešne. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. K tomuto bodu programu vystúpilo v rozprave 8 poslancov a poslankýň. Z rozpravy vzišli 2 procedurálne návrhy k tej prvej časti a jeden návrh k časti, kde sa prideľuje predložený návrh na prerokovanie výborom. Čiže, v tej prvej časti ide o procedurálny návrh pána poslanca Ondruša, ktorým navrhuje nepokračovať v rokovaní o tomto bode programu.
Dajte, prosím o ňom hlasovať.

Ďakujem pekne za slovo. Odznelo tu už veľmi veľa rôznych myšlienok a argumentov na danú tému. Ja budem reagovať len na zopár z nich, aby sme tu nestrávili ešte ďalšie dve hodiny, pretože dalo by sa.
Pán Rafaj vo svojom vystúpení vyslovil takú akademickú otázku, že prečo si dávajú ľudia v práci na stôl fotky svojej rodiny a povedal, že je to akýsi symbol. Odborná teória aj prax nazýva toto sociálno-technická adaptácia na prostredie a naozaj platí, že fotka na stole vyvoláva v blízkom človeku určité emócie, možno spomienky, možno nejaké pocity, ale ja nepoznám ani jedného zamestnávateľa, ktorý by prikazoval svojim zamestnancom mať na stole fotku svojej manželky, matky, možno svokry s cieľom, aby prispel k budovaniu a rozvíjaniu ich dobrého vzťahu. Dokonca si dovolím tvrdiť, že možno takáto povinnosť by mala úplne opačný efekt a presne rovnako je to podľa mňa aj s vlastenectvom.
Ak má niekto pocit, že vlastenectvo sa buduje cez kladenie povinností vystavovať,alebo umiestňovať niekde štátne symboly, tak ja spochybňujem, že takýto človek vôbec tuší, čo vlastenectvo je, ako sa buduje a ako by sa mohlo rozvíjať. Ak dokonca takýto človek hovorí a je predstaviteľ strany, ktorej predseda nepozná ani len autora a ani slová hymny svojej vlastnej vlasti, tak je to podľa mňa výsmech.
Odznela tu jedna rozumná myšlienka a to, že vlastenectvo je cit a k jeho budovaniu prispeje len systém, systém opatrení, systém aktivít, možno proces nejakej výchovy. Ja s týmto súhlasím a preto sa prikláňam k tomu, venovať sa skutočnému budovaniu vlastenectva, venovať energiu týmto aktivitám, ktoré vlastenectvo podporujú a nie prikazovať niekomu, umiestniť niekde štátne symboly.
Viackrát tu odznela aj otázka, že komu vadia štátne symboly Slovenskej republiky. No ja sa pýtam inak. Komu vadí, že je tu snaha uprednostniť slobodnú voľbu umiestniť alebo neumiestniť niekde štátne symboly. Ja sa pýtam, komu tu prekáža tento prvok demokracie? Mne neprekáža. Ja tento návrh na zmenu zákona o štátnych symboloch práve pre toto podporím. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní v znení neskorších predpisov.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej 15-dňovej lehote pred konaním schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o dôvode novej právnej úpravy, o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, o finančnom dopade na verejné financie a zamestnanosť, podnikateľské prostredie a stav životného prostredia. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 19. októbra 2010 č. 133 podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem pekne. Otvorte, prosím, rozpravu.

Vážený pán predseda, dajte, prosím, v tajnom hlasovaní hlasovať o návrhu na odvolanie troch členov Rozhlasovej rady, tak ako bol predložený.