Videokanál poslanca

... už je zaučený, zaškolený a má stabilne vykonávať pracovné úlohy, ktoré mu boli pridelené. A u toho, kto to nerobí, a zamestnávateľ ho môže na to upozorňovať, nie je dôvodné, aby toto obdobie trvalo viac ako dva mesiace. Naozaj, ja si myslím, že toto je primeraná doba na to. A zdá sa mi naozaj nedôvodné porovnávať tieto dve záležitosti.
A zdá sa mi veľmi čudné, že pri prieskume pani kolegyne mali zamestnávatelia s takouto možnosťou problém, pretože táto úprava im nedáva žiadnu povinnosť. Dáva im len možnosť skrátiť dobu, po ktorú sú ochotní neustále zamestnanca upozorňovať na to. Nie je to žiadna povinnosť, nemusia ukončiť s ním pracovný pomer, môžu ho upozorňovať na to ďalších 17 rokov, nikto im v tom nebude brániť. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Neplnenie si pracovných povinností je niečo úplne iné ako skúšobná doba. Skúšobná doba je obdobie, v ktorom sa má zamestnanec oboznámiť s prostredím, zaškoliť, zaučiť. A naozaj súhlasím s tým, že je táto doba rôzna v závislosti od náročnosti pozície, ktorú pracovník vykonáva. Na druhej strane je obdobie, po ktoré má zamestnávateľ upozorňovať zamestnanca na neplnenie si pracovných povinností. A tu nehovoríme o nezaučenom a nezaškolenom zamestnancovi, tu hovoríme o zamestnancovi, ktorý... (Hlas v sále.)

Ďakujem pekne za slovo. Viackrát v tejto rozprave sa komunikovalo o výhrade voči práve tejto zmene v § 83a. A ja sa domnievam, že prišlo k veľkému nepochopeniu, o čo sa v tejto časti zmeny jedná. Ja si dovolím zacitovať z toho zákona: „Zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť obmedzenie zárobkovej činnosti po skončení pracovného pomeru, iba ak zamestnanec v priebehu trvania pracovného pomeru má možnosť nadobudnúť informácie alebo znalosti, ktoré nie sú bežne dostupné, a ich využitie by mohlo privodiť zamestnávateľovi podstatnú ujmu.“ Vážení, tu sa jedná naozaj o veci, ktoré sú špecifickým know-how spoločnosti alebo sú predmetom nejakých naozaj senzitívnych informácií, ktoré keby boli využité, de facto zneužité v inej spoločnosti, mohli by tej pôvodnej spoločnosti, pôvodnému zamestnávateľovi privodiť ujmu. Takže nejedná sa o bežnú konkurenčnú činnosť, ktorú je možné dohodnúť tak, že zamestnanec ju nebude vykonávať po ukončení pracovného pomeru. Jedná sa naozaj len o možnosť, resp. nemožnosť použiť nie bežne dostupné informácie, ktoré v tejto spoločnosti zamestnanec získal. Naozaj asi došlo k vážnemu nepochopeniu tejto zmeny, preto sa takto o nej komunikuje z vašej strany. Ďakujem.

Rada by som k argumentom ktoré tu odzneli, doplnila ďalšie.
Jedna z vecí je aj to, že mnohí pracovníci, ktorí dostávajú od svojho zamestnávateľa stravné lístky od niektorej zo stravovacích spoločností, nemajú v blízkosti pracoviska žiadnu reštauráciu, ktorá by tieto akceptovala. Toto sa naozaj stáva. Títo potom stravné lístky kumulujú. Aj tak si obedy kupujú za peniaze. A potom sa snažia tieto stravné lístky vymeniť za peniaze alebo za ne nakúpiť niekde v potravinách. Niekedy sa stáva, že v blízkosti zamestnávateľa je viac reštaurácií, pričom tie jeho stravné lístky akceptujú len niektoré z týchto reštaurácií. Týmto tiež nútime ľudí stravovať sa niekde, kde im možno až tak nechutí ako inde, kde možno varia menej zdravo ako inde, kde je možno slabšia obsluha ako inde. Jednoducho týchto ľudí opäť len nútime vybrať si tú reštauráciu, ktorú by si možno nevybrali.
Ďalšia vec je, ktorú som chcela doplniť, že zo stravných lístkov sa nevydáva finančná hotovosť. Toto je tiež vec, ktorá podľa mňa zbytočne navyšuje cenu za jedlo. Toto sú všetko ďalšie argumenty, kvôli ktorým tento návrh podporím.
Nedá mi ale nespomenúť ešte jednu vec, ktorá ma veľmi mrzí. A to je síce to, že pán poslanec Matovič podmieňuje podporu Zákonníka práce tým, že sa schvália štyri konkrétne veci. Myslím si, že dnes máme na stole mnoho veľmi dobrých vecí, ktoré Zákonník práce spružnia, vylepšia, možno posunú trošku jeho znenie k tomu, aby bol trošku viac vyvážený, ako je vyvážený dnes. A myslím si, že by bola veľká škoda, keby kvôli štyrom konkrétnym veciam neprešlo množstvo iných veľmi cenných vecí. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Rada by som tiež reagovala na pozmeňujúci návrh k stravným lístkom, s ktorým sa stotožňujem. A určite ho podporím. Rada by som... (Ruch v sále.)

Ďakujem pekne za slovo. Pani kolegyňa Gibalová, chcem sa vám poďakovať za prehľad o počte poberateľov starobného dôchodku v zamestnaneckom pomere, ktorý ste nám predložili. Považujem tieto čísla za hodné pozornosti a aj vzhľadom na tieto čísla považujem váš pozmeňujúci návrh za dobrý a hlavne dôvodný. Rovnako ďakujem, že ste vysvetlili aj objasnili možné pochybnosti, ktoré by mohli byť v súvislosti s vaším pozmeňujúcim návrhom komunikované, pretože ide o veľmi citlivú tému. A verím, že tak ako ste ich predniesli, boli jasné všetkým prítomným.
Chcem preto podporiť váš pozmeňujúci návrh a ešte raz sa vám veľmi pekne poďakovať, že ste sa rozhodli riešiť tento problém, hoci je veľmi citlivý a určite aj veľmi nepopulárny.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Padla tu pripomienka, že súčasná koalícia nerešpektuje rozhodnutie Ústavného súdu. Žiaľbohu, som nepostrehla, nezachytila, že v čom konkrétne. Voľba, ktorá má byť dnes alebo po skončení rozpravy vykonaná, nie je v rozpore ani s pôvodným zákonom, ktorý doteraz nikto nikdy nespochybnil, a nie je v rozpore ani s novým zákonom.
Ďalej by som rada ešte reagovala na jednu vec. Hovoríte o tajnej voľbe ako o niečom normálnom. Vyzývate na vykonanie normálnej tajnej voľby. Prosím vás pekne, na základe čoho si myslíte, že tajná voľba je normálna? Veď od roku ´89 bolo na Slovensku volených päť generálnych prokurátorov a z toho len dvaja boli volení v tajnej voľbe. Tak prečo si myslíte, že toto je tu niečo, čo má byť štandardné? Len dvaja z týchto piatich boli volení vo verejnej voľbe. Ostatní nie. Ostatní boli volení, len dvaja boli v tajnej voľbe a ostatní boli vo verejnej voľbe. Respektíve prvý bol, len o ňom sa v pléne ani nehlasovalo, bol jednoducho vymenovaný a dvaja, pán Hudek a pán Vaľo, boli volení vo verejnej voľbe.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem za podporu, keď to môžem takto povedať, napriek tomu, že nie celkom rozumiem tomu, že podporíme s podmienkou. Ja to také tlačítko nemám na svojom hlasovacom zariadení. A chcem len veriť tomu, že do druhého čítania nájdeme konsenzus na tom, ako to má vo finále vyzerať. A naozaj pripúšťam, že je možná úprava tak, aby tie podmienky naozaj reflektovali to, čo bolo záujmom aj nás ako predkladateľov tou definíciou, ktorá možno nie je ideálna, povedať.
Takže áno, určite bolo záujem povedať, že tie podmienky, ktoré majú byť splnené, majú byť v záujme dieťaťa, majú ho reflektovať, nemajú byť proti záujmu dieťaťa a nemajú vznikať situácie, ktoré tu boli pomenované, že by mohli nastať.
Chcem ešte povedať jednu vec, ktorú som, aj vy ktorú ste hovorili, že nie vždy je ideálna striedavá starostlivosť. No nie je. Striedavá starostlivosť, ani jedna z možností po rozvodovej starostlivosti nie je ideálna. Ideálna je, keď dieťa vyrastá v kompletnej rodine s obidvomi rodičmi v jednej domácnosti. My ale hovoríme o obmedzených možnostiach, ktoré sú po rozvode alebo rozchode rodičov dieťaťa. Čiže hľadáme jedno zo zlých riešení, jedno lepšie zo zlých riešení. A to si naozaj myslím, že keď má dieťa možnosť vyrastať s jedným alebo s druhým, alebo s obidvomi rodičmi, tak lepšie je, aby toto dieťa neprišlo o jedného z rodičov.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, spomínali ste, že navrhovaná úprava nereflektuje na záujem dieťaťa, že z tohto návrhu vypadlo toto ustanovenie. No dnes naozaj v tom ustanovení je napísaný záujem dieťaťa. Ale nám to nevypadlo, my sme kvalitatívne lepšie popísali, čo záujem dieťaťa má byť, a máme za to, že pokiaľ sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať, ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja záujem a majú na to vytvorené podmienky, tak toto je ten najlepší záujem dieťaťa.
To, čo dnes je v zákone o rodine povedané, že je záujem dieťaťa, je to podľa mňa veľmi vágne pomenovanie niečoho, čo nikde nie je definované, čo to je. Ja som nikde v zákonoch nenašla napísané, čo znamená najlepší záujem dieťaťa. Čiže toto z nášho ustanovenia nevypadlo, je to kvalitatívne lepšie popísané a pomenované.
Nie je pravdou, že ideme týmto návrhom zákona robiť zo sudcov úradníkov. Veď súd predsa posudzuje, či rodičia sú spôsobilí vychovávať dieťa, či majú na to vytvorené vhodné podmienky. Ja vôbec nerozumie tomu, prečo hovoríte o tom, že týmto ustanovením sa môže stať, že dieťa bude cestovať 200 km od jedného rodiča k druhému a bude chodiť do ktorej školy. No veď to sú predsa tie podmienky, veď toto posudzuje súd, či sú vytvorené podmienky na to, aby dieťa kontinuálne fungovalo vo svojom živote, tak ako fungovalo predtým. To znamená, bude chodiť do rovnakej školy, bude navštevovať rovnaké krúžky a podobne. Čiže to sú tie podmienky. Ja rovnako, ako vy hovoríte, že keď jeden rodič býva v jednom meste a druhý býva 200 km od toho, nie sú na to vytvorené podmienky, veď toto ten súd skúma.
Ďalej ste povedali, že striedavá starostlivosť nie je vhodná v každom prípade. Opäť súhlasím, ale... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán kolega, musím tiež veľmi pekne poďakovať za podporu tohto návrhu a veľmi ma teší, že predsa len existujú témy, ktoré nie sú politické a nebudeme medzi sebou viesť boje o to, kto je v akej politickej strane, pretože tu naozaj ide predovšetkým o tie deti a naozaj pri takejto téme nie je priestor na nejaký politický boj. Veľmi oceňujem tento váš prístup. Ďakujem veľmi pekne.