Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo, pán predseda. (Ruch v sále.) (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem. Pán poslanec, prvá poznámka. Myslím si, že sen o druhom občianstve si nevysnívali občania Slovenskej republiky, aspoň ja neviem, že by tu existoval nejaký dopyt, ale to druhé občianstvo im vysníval a ponúkol konkrétny politik v Maďarskej republike. Takže nezamieňajme to. A netvárme sa teraz, že tuná nejaká masa ľudí snívala o druhom občianstve a nebodaj ešte že Viktor Orbán ich želaniu vyhovel.
Ale to podstatnejšie sa mi zdá zareagovať na pre mňa naozaj prekvapujúce zdôvodnenie vašich postojov, pretože veľmi pozorne som vnímal zdôvodňovania, ktoré sa dajú zhrnúť tými vetami, že netvárme sa, že tu nie je veľkomaďarská politika, to ste vy hovorili, a takisto že ten zákon vládnej koalície pána Dzurindu, že to je teda ako keď niekto sa tvári, že zavrie oči a že bubák neexistuje. Tomu som rozumel a to boli naozaj logické zdôvodnenia, prečo ste aj vy prišli s vaším zatiaľ len slovne deklarovaným návrhom, ktorý sa zrejme podobá na túto našu novelu. Ale ak vy zrazu v tejto sále prichádzate, pre mňa prekvapujúco, so zdôvodnením, že teda vlastne vaša iniciatíva je motivovaná existenciou SNS a Jána Slotu, tak jednak devalvujete naozaj sám seba a tak trošku mi naznačujete, že postupne z týchto pozícií budete ustupovať. Dnes teda už to nerobíte kvôli veľkomaďarskej politike a tomu, že vládny návrh zákona, ktorý nebude uznávať účinky maďarského zákona, je ilúzia, už to robíte kvôli tomu, aby ste zlikvidovali SNS. A zajtra nám možno poviete, že to už radšej vôbec nebudete robiť, aby teda tá koalícia mohla ďalej pokračovať.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Rafaj, náš návrh nikam neposúva podstatu našej odpovede na maďarský zákon o dvojakom občianstve. A v tomto zmysle teda vôbec nie je možné hovoriť o nejakom ústupku. My sme prijali na konci minulého obdobia silnú a účinnú odpoveď na maďarský zákon. Chcem pripomenúť, že sme ju prijali aj s podporou Kresťanskodemokratického hnutia, (Reakcia poslanca: „Za to im ďakujeme.“), za čo im ďakujeme. A pripomenieme to, keď budú možno o pár dní popierať samých seba.
Na kritiku, že občianstvo môžu stratiť aj tí občania, ktorí to druhé občianstvo nadobudli štandardným spôsobom, sme už vtedy hovorili, že si vieme predstaviť úpravu. Ale už ju nebolo možné urobiť, pretože skončila s činnosťou vtedajšia Národná rada. Teraz sme prišli s takýmto návrhom, s takouto úpravou. A myslím si, že vôbec nie je chybou priznať si nedostatok a pokúsiť sa ho napraviť, pretože podstatné je, aby zostala v našej legislatíve účinná odpoveď na maďarský zákon, nie tá ilúzia, ktorú tu forsíruje pán Dzurinda a poslanci, prostredníctvom ktorých to sem predložil. A uvidíme teda, či dnes, zajtra, pozajtra sa k tejto iniciatíve strany SMER pridajú aj tí niektorí poslanci vládnej koalície, ktorí, mám pocit, zastávajú v tejto otázke veľmi podobný, ba, povedal by som, rovnaký názor. Ďakujem.

Ďakujem. Pani poslankyňa Pfundtner, my sme ten zákon o štátnom jazyku práve koncipovali tak, že pri dobrej vôli toho, kto sa dopustil porušenia zákona, najprv bolo v našom zákone upozornenie a až po tom, keby ten subjekt nerešpektoval toto upozornenie a nenapravil, až potom bolo, pán poslanec Abrhan, že v správnom konaní ministerstvo uloží pokutu. To znamená, nebolo to, že môže uložiť, bolo to tam jasné. A, čiže celkom som, pani poslankyňa, teraz nerozumel, ako keby ste mali pocit, že to upozornenie bolo dané až vašou novelizáciou. Bolo to tak a bolo to presne takto mienené, aby sme sa opierali o dobrú vôľu ľudí. Nemyslíme si, že dochádzalo vždy v nejakom zlom úmysle k porušovaniu toho zákona.
A teraz k tomu, koľko bolo udelených pokút. Po prvé, a vždy som to so spokojnosťou konštatoval, už samotná príprava zákona vyvolala ten fakt, že pri mnohých porušeniach samotné subjekty odstraňovali toto. Potom boli podnety na ministerstvo a ministerstvo sa obrátilo na porušovateľov a pri tomto upozornení boli odstránené tie nedostatky, čiže ani správne konanie sa nemuselo začať. A pokiaľ si dobre pamätám, tak pokuta hrozila v jedinom prípade, ale to som už nebol na ministerstve, neviem, ako správne konanie skončilo. A to bol prípad SMK, ktorá úplne bezprecedentne robila kampaň spôsobom, že úplne sa vykašľala na to, že fungujú v Slovenskej republike a mali by svoju komunikáciu viesť aj v slovenskom jazyku, pretože aj ja som občan, ktorý chce vedieť, akým spôsobom sa uchádzajú o svojich voličov.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážený pán minister, dámy a páni, pri tejto príležitosti rokovania o zákone o štátnom jazyku si dovolím poznamenať veľmi dôležitú východiskovú vec, ktorá zdá sa stále nie je mnohým ľuďom jasná. Zarážajúce je, že nie je jasná aj niektorým poslancom a síce, že sankcie v zákone o štátnom jazyku sa netýkajú jednotlivcov a netrestá sa nimi zlé, alebo nespisovné používanie slovenského jazyka.
Bol som veľmi prekvapený, keď na výbore pre kultúru a médiá, kde sme rokovali o rozhodnutí pána prezidenta, pani poslankyňa Vášáryová opätovne tvrdila, aké to je do neba volajúce, že sa trestá za používanie, zlé používanie slovenského jazyka. Sankcie, mimochodom, ktoré je možné udeliť až po upozornení a ak sa nerešpektuje takéto upozornenie, sa týkajú zverejnenia, resp. nezverejnenia informácie v štátnom jazyku v určitých situáciách vo verejnom styku. To je dosť podstatné, pretože o tom je aj zákon o štátnom jazyku, aby sa ním zabezpečilo právo na informácie. A pre vymožiteľnosť práva, tohto práva, samozrejme akéhokoľvek práva, ktoré sa porušuje, je potrebná v zákone sankcia a jej jasné pravidlá. Najmä tam, kde sa zákon porušuje a v prípade zákona o štátnom jazyku a neinformovania občanov aj v tomto jazyku dochádzalo a dochádza k jeho porušovaniu.
V tomto zmysle je rozhodnutie pána prezidenta úplne správne. A tak isto aj argumenty sú veľmi logické, keď hovoria, že tá úprava po vašej novelizácii jednoznačne robí z uloženia pokuty len akúsi ľubovôľu pána ministra. To znamená, inak povedané, že aj keď sa zákon vo vážnej veci poruší, pokuta, sankcia nemusí byť udelená. S tým, samozrejme, podobne ako pán prezident zásadne nemôžeme súhlasiť. A nejde tu len o akési právne naplnenie tej zásady vymožiteľnosti práva, ale ide aj o to, aby sa fakticky zabezpečilo na celom území Slovenska, aby sa v dôležitých veciach verejného styku komunikovalo aj štátnym jazykom.
Toto, samozrejme, zjave narúša predstavu maďarskej politiky, veľkomaďarskej politiky o občanoch Slovenskej republiky maďarskej národnosti, ktorí čím menej budú vnímať informácie v slovenskom jazyku, tým viac budú inklinovať politicky k inému štátu, ktorý im mieni priznať aj volebné právo. A, žiaľ, vláda Ivety Radičovej vychádza v ústrety tejto veľkomaďarskej politike, pretože takým spôsobom, akým ste novelizovali zákon o štátnom jazyku aj v tomto, dnes prerokúvanom bode sankcií, podporujete beztrestnú prax porušovania zákona a práv Slovákov najmä z dôvodu, že sankcie teda dávate do polohy právnej neistoty, lebo sa nemusia uložiť. Pritom prax ukázala, že aj hrozba sankcie má schopnosť, dokonca preventívne, ochrániť práva občanov Slovenskej republiky, ktorí chcú mať možnosť komunikovať a nielen možnosť, právo komunikovať aj v štátnom jazyku.
Dovoľte mi ešte poznamenať na záver tiež banálnu vec, ale musím to povedať, lebo asi to tiež nie je každému úplne jasné, že sa tu bavíme o našom zákone. O zákone, ktorý sa týka nášho štátneho jazyka, slovenského jazyka a osôb a orgánov Slovenskej republiky. Prečo to hovorím? Pretože pri návšteve Viktora Orbána na Slovensku, nedávnej, som s úžasom počúval, ako tento premiér na tlačovke spomenul náš zákon o štátnom jazyku, že sa teda k nemu nebude vyjadrovať. Počká si, ako ho náš parlament v konečnom dôsledku schváli a dával ho tým na tú istú úroveň ako zákon o dvojakom občianstve v Maďarsku, ktorý sa teda týka občanov Slovenskej republiky, aj iných občanov susedných štátov, kým náš zákon o štátnom jazyku sa týka nás. A veľmi ma mrzelo, že pani premiérka, sediaca vedľa Viktora Orbána, nebola schopná túto drzosť nejakým spôsobom glosovať, alebo uviesť na správnu mieru. Toto je náš zákon, my si ho tu prijmeme a týka sa nás. Takže rád by som pri tejto príležitosti aj na túto vec upozornil.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predseda. Pani ministerka Žitňanská za SDKÚ, ak tu kladiete sugestívne otázky o nejakej sieti v justícii a o našom práve hovoriť o ústave a ústavnosti, musíte mať čisté svedomie. Čo sa týka tej sieti v justícii, pokiaľ viem, ak nejaká teda existuje, tak sa vytvárala na základe pravidiel a zákonov o sudcovskej samospráve, ktorú ste schválili a prijali práve vy, nijakým iným spôsobom. Ak hovoríte a pýtate sa, dokonca upierate nám právo hovoriť o ústavnosti a odkazujete, alebo naznačujete na nedávne rozhodnutie Ústavného súdu, musíte si pripomenúť aj to, že v tomto štáte žijú nejakí baníci invalidi, ktorým vaša vláda vzala ich dôchodky a Ústavný súd rozhodol, že to bolo protiústavné. Takže, pani ministerka Žitňanská za SDKÚ, z tohto uhla pohľadu, máme minimálne také isté práva ako vy sa vyjadrovať k ústave a k ústavnosti, ale vy nemáte žiadne právo morálne, nám toto právo upierať. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán minister, vy ste expert, ale nie na diaľnice. Vy ste expert na reči také pekné, pokojné, kulantné, kresťanské, tak sme sa tu teraz dozvedeli, aké máte plány, čo všetko chystáte, svedomie, vedomie, skutky, slová, aké máte predstavy. No a kým vy si to takto všetko pekne predstavujete, tak skutočné rozhodnutia robí niekto iný. Pán Sulík, ktorý sedí nad vami. Kto je minister dopravy, pán minister? Ak ste to vy, ak ste vy tým členom vlády povereným riadením tohto rezortu, tak sa vzchopte a konajte a nenechajte si do toho hovoriť iných. Ukážte, že ste aj expertom na diaľnice. Zatiaľ ma nepresviedčate. Vaše predstavy sa veľmi líšia od reality.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Matovič, vy môžete zháňať čokoľvek, aj jablká na trhu, ale tento parlament bude vyberať zo slobodne prihlásených, dúfam, a bude voliť. Potom, čo som si tu vypočul viaceré faktické pripomienky, nadobudol som dojem, že vlastne pán prezident tým, že zákon vrátil, tak ho podporil. Dobre. Aj taký výklad je možný. Pán poslanec Viskupič, ja som citoval z rozhodnutia pána prezidenta zo strany 2 odstavec, veľmi jasne som citoval. Ak vy hovoríte o zastavení, ja súhlasím a som za, aby sa zastavili negatívne veci, aby sa zachraňovalo. Ale líšime sa asi v tom, že podľa mňa samotné zlúčenie ešte nič nezastavuje. To je, a si myslím, taký náš základný rozpor vecný. Pán poslanec Abrhan nejakým spôsobom parafrázoval mňa, keď som hovoril, že pôjde o nedemokratické hľadanie kandidáta na generálneho riaditeľa, ale pani poslankyňa Kiššová hovorila o zháňaní človeka na post generálneho riaditeľa a samozrejme, že slová sa dajú rôzne vykladať, ale jazyk má aj tú schopnosť, že niekedy nechtiac prerieknutím prezradíme skutočný úmysel a podľa mňa akokoľvek to budete obracať, tak zháňanie nie je ani hľadanie, zháňanie nie je ani vyberanie a, samozrejme, nie je to ani voľba. To znamená, že pre mňa ten človek, ktorý sa stane generálnym riaditeľom, bude ten, ktorého ste zohnali. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, po tom, čo zaznelo dnes na výbore pre kultúru a médiá z úst koaličnej poslankyne, by sa dal návrh zákona, ktorý zlučuje Slovenskú televíziu a Slovenský rozhlas zjednodušiť, skoncentrovať do troch slov: odstrániť, zohnať a dosadiť. Vrátim sa na konci k tomu, čo mám na mysli pod týmito tromi slovami, aký je ich obsah. Rozhodnutie pána prezidenta vrátiť návrh zákona je vážna vec a potvrdzuje oprávnenosť našej kritiky, ktorú sme tu v prvom, druhom čítaní proti tomuto návrhu vzniesli. Tá najpodstatnejšia je všeobecná, zásadná pripomienka pána prezidenta, ktorá spochybňuje návrh ako celok. Odôvodňuje to tým, že tento návrh nijakým spôsobom nemení tie základné atribúty fungovania verejnoprávnych médií, nemení hlavné poslanie, hlavnú činnosť, nemení spôsob financovania, nemení podnikanie, to znamená, že mohol uviesť vo svojom rozhodnutí, že má vážne pochybnosti o nevyhnutnosti zriadenia Rozhlasu a televízie Slovenska a účele takejto zákonnej úpravy. Naozaj, je tu navrhované mechanické zlúčenie, z ktorého by malo vyplývať, že základným problémom fungovania verejnoprávnych médií je to, že existujú dnes samostatne, samostatný Slovenský rozhlas, samostatná Slovenská televízia. Samozrejme, je ilúzia si myslieť, že keď sa zlúčia, niečo zázračné sa vyrieši. Pán prezident naformuloval konkrétne pripomienky a týchto pár pripomienok len poodhaľuje množstvo ďalších rizík a problémov návrhu zákona. Rád by som z nich vypichol pripomienku, týkajúcu sa navrhovanej výšky odmeny pre generálneho riaditeľa tej spojenej inštitúcie, 9-násobok priemernej mzdy. Je to naozaj škandalózne v kontexte sociálno-ekonomickej situácie, v kontexte deklarovaného šetrenia, aj v kontexte vyjadrení, ktoré zazneli tu, z úst predsedu strany Sloboda a solidarita, keď reagoval na poslanca SMER-u, ktorý vyrátal výšky odmien rôznych ľudí dosadených štátom do rôznych dozorných rád a správnych rád a na rôzne posty a vyslovil sa tu veľmi jasne, pán predseda Sulík, že poďme teda tieto platy znižovať, poďme ich upravovať tak, aby boli primerané. A napriek tomu prichádza jeho minister s takýmto neadekvátnym návrhom. Je to naozaj škandalózne. A občania si o tom môžu urobiť svoju vlastnú predstavu. Dôvod poodhalila pani poslankyňa Kiššová na zasadnutí výboru, keď povedala, že za tú nižšiu odmenu nezoženieme generálneho riaditeľa. Myslel som si, že bude súťaž, myslel som si, že budeme voliť, ale nie je to tak, vládna koalícia zháňa niekoho, zháňa niekoho, kto príjme túto úlohu za takúto odmenu, ktorá sa môže vyšplhať až do výšky vyše 13 000 eur aj spolu s priznanými možnými odmenami mesačne. A tým sa potvrdzuje skutočný účel tejto navrhovanej zmeny. Odstrániť súčasné orgány verejno-právnych médií od rád a členov jednotlivých rád až po manažmenty, zohnať ľudí, ktorí sú pripravení slúžiť súčasnej koalícii a dosadiť ich buď do rád alebo na post generálneho riaditeľa. Čiže, zákon, návrh zákona o spojení Slovenskej televízii a Slovenského rozhlasu, jej odstránení súčasných orgánov, je o tom, aby sme zohnali nedemokraticky našich ľudí, tzn. koaličných a aby sme ich dosadili na tieto miesta. SMER - sociálna demokracia podporí pripomienky pána prezidenta a bude hlasovať proti návrhu zákona. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Somogyi, nie je výnimkou, že na Slovensku v obciach, na slovenskom juhu Slováci nemajú možnosť chodiť na slovenské omše. Nie je výnimkou, že v daných obciach nemajú možnosť poslať svoje deti do slovenských škôl. Nie je výnimkou, že sa boja uplatniť právo, aby sa na zastupiteľstvách komunikovalo v slovenskom jazyku. A to v určitých prípadoch, a najmä tam teda, kde má menšina väčšinu, je už len malý krok od toho, aby určití ľudia sa úplne tejto situácii prispôsobili a postupne aj v úplnosti komunikovali v maďarskom jazyku a postupne sa odčleňovali od slovenského jazyka, od slovenskej spoločnosti.
Tak som to myslel. A myslím si, že je to veľmi reálny prejav asimilácie.