Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážená pani premiérka, vážení členovia vlády, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, keď som si pozorne prečítal programové vyhlásenie vlády a našiel som v ňom viackrát ambíciu prijímať ústavný zákon, pričom vláda alebo vládna koalícia ústavnú väčšinu nemá, povedal som si, že časy sa menia. Dobrá koalícia už nemusí zákony schvaľovať, stačí, že ich bude predkladať. A zlá bude, samozrejme, opozícia,...
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážená pani premiérka, vážení členovia vlády, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, keď som si pozorne prečítal programové vyhlásenie vlády a našiel som v ňom viackrát ambíciu prijímať ústavný zákon, pričom vláda alebo vládna koalícia ústavnú väčšinu nemá, povedal som si, že časy sa menia. Dobrá koalícia už nemusí zákony schvaľovať, stačí, že ich bude predkladať. A zlá bude, samozrejme, opozícia, ktorá ju v tomto úsilí nepodporí. To som však ešte netušil, že nielen tieto ústavné zákony, ale vlastne celé programové vyhlásenie vlády je len ilúzia, akýsi aktuálny a dočasný náčrt, ktorý bude každý rok aktualizovaný. To je naozaj svetový unikát. Možno sa o rok z programového vyhlásenia niečo vyškrtne, niečo sa doň doplní. Hrubo povedané, toto programové vyhlásenie vlády je trhací kalendár. To nám bolo oznámené hneď po výdychu plnom úľavy z toho, že koalícia je ešte aj po troch-štyroch týždňoch svojej existencie jednotná. Samozrejme, o to pochopiteľnejšie sa mi javí, že pani premiérka musela včera minimálne 10-krát skloňovať a opakovať zámer obnoviť dôveru ľudí v politiku. Nebude to ľahká úloha, pani premiérka, najmä ak máte tú smolu, že svoje vládnutie začínate tam, kde ho vláda Mikuláša Dzurindu končila, pri kupovaní poslancov. Nejaká zmena však s vašou vládou predsa len prichádza a spočíva v tom, že vaša vláda už nekupuje cudzích, ale musí obchodovať s vlastnými poslancami. (Potlesk.) Politológovia dnes už snáď riešia len otázku, či sú títo úplne "obyčajní poslanci" len nevypočítateľní alebo či sú aj vypočítaví. Priznám sa, neviem, čo je pre politickú kultúru horšie. Vy máte hneď v 1. kapitole vášho programu jeden z cieľov nastoliť novú politickú kultúru a etiku. A myslím si, že tento cieľ ste už splnili. Takže s čistým svedomím môžem prejsť ku kultúre tentoraz bez prívlastku.
Zdá sa podľa prvých už aj krokov vlády a jej programového vyhlásenia, že slovenskej kultúre sa neblýska na lepšie časy, skôr naopak, nie je tajomstvom, že rezort kultúry je podceňovaný a je relatívne slabý. Aj preto v snahe posilniť ho a využiť ekonomický potenciál kultúry predchádzajúca vláda rozhodla o rozšírení pôsobnosti ministerstva kultúry o cestovný ruch. Mohlo to pomôcť podľa môjho názoru aj kultúre, aj cestovnému ruchu. A je škoda, že súčasná vládna koalícia si toto riešenie neosvojila. Ako prázdne frázy potom vyznievajú tie slová v kapitole Kultúra, ktoré hovoria o chápaní ekonomického potenciálu kultúry. A nemôžem nepoznamenať, že vláda sa tu odvoláva na sedem rokov starú štúdiu Európskej komisie. Dúfam, že v iných oblastiach boli použité aktuálnejšie a čerstvejšie podklady.
Zmienený cestovný ruch podľa môjho názoru vecne nepochopiteľne skončil na doprave možno, že pre podobnosť slov cestovný a cestný. Možno je v tom nejaký fígeľ. Mimochodom, úroveň tejto časti o cestovnom ruchu je veľmi nízka a úplne neambiciózna. Znamená to teda, že kultúra sa v nasledujúcich rokoch nielenže neposilní, ale bude aj oslabená a navyše zúžená ešte aj oblasť menšinovej kultúry. Opäť v tom nie je žiadna vecná logika, ide čisto o politické rozhodnutie, aby strana Most – Híd mohla pestovať klientelizmus medzi svojimi maďarskými voličmi. A pýtal sa, mimochodom, niekto ostatných menšín, či chcú byť odtrhnutí od celkovej kultúrnej politiky? A nepamätáme sa už, ako sa ostatné menšiny sťažovali na menšinovú kultúrnu politiku, keď ju na ministerstve kultúry vykonávali politici maďarskej menšiny?
Každopádne ľutujem trochu súčasného ministra kultúry, ktorému nová vláda jeho slabú pozíciu ešte viac oslabila. Na význame mu však nepridávajú ani jeho vlastné programové zámery, ktoré sú väčšinou veľmi náznakové, nejasné alebo úplne rutinné ako napr. obnova pamiatok pomocou využitia štrukturálnych fondov alebo príprava dlhodobých a strednodobých strategických materiálov, ktoré, mimochodom, v mnohých oblastiach existujú, alebo záhadný zámer, že vláda prehodnotí decentralizáciu v oblasti kultúry. Ako ju prehodnotí, prečo ju prehodnotí, ku komu ju prehodnotí, to nie je jasné.
To málo konkrétneho, ktoré sa v programe v časti Kultúra nachádza, nijako neoslňuje ani originalitou, ani prísľubom zásadných zmien. A ako celé programové vyhlásenie, tak sa ani táto kapitola nevyhla určitému zavádzaniu. Hovorí napr. o tom, že odstráni nezmyselné reštrikcie a obmedzenia v zákonoch týkajúcich sa národnostných menšín. Aké zákony sa tu majú na mysli, aké reštrikcie? Ak sa myslí na zákon o štátnom jazyku, ten sa primárne netýka používania menšinových jazykov ani neobmedzuje používanie menšinových jazykov, len hovorí o tom, kde sa má používať štátny jazyk. Takže ak je to tento zákon o štátnom jazyku, nová vláda by mala svoj cieľ otvorene pomenovať, že chce zabezpečiť, aby na území Slovenskej republiky neboli ľuďom dostupné potrebné informácie aj v slovenskom, teda štátnom jazyku. Načo aj? Kto nerozumie napr. po maďarsky, nech si zoženie tlmočníka alebo prekladateľa.
Vláda sa tiež zaväzuje, že zruší koncesionárske poplatky. O "odbornosti" tohto zámeru svedčí už len to, že si pisateľ tejto kapitoly nepovšimol, že koncesionárske už neexistujú. Nazýva sa to úhrada za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom, ale veď programové vyhlásenie sa bude meniť, takže na nejakej formálnej chybe až tak nezáleží, dôležitý je cieľ zoštátniť a podriadiť si Slovenskú televíziu a Slovenský rozhlas.
Vláda chce transformovať aj Tlačovú agentúru Slovenskej republiky, ktorá bola, mimochodom, v minulom období úspešne odštátnená. Prečo, z akého dôvodu, za akým cieľom sa to má stať, to z vyhlásenia jasné nie je. Dá sa len tušiť, že lobing konkurenčnej súkromnej agentúry SITA bude konečne úspešný. Čo sa dá sprivatizovať, to treba sprivatizovať, tak predsa znie imperatív súčasného vládnutia.
Som trochu sklamaný, ako málo povedala, vlastne takmer nič nepovedala pani premiérka vo svojom úvodnom slove o kultúre. Postrehol som tam vlastne len jedinú rozhorčenú zmienku na okraj, že ľudí trápi bezohľadnosť niektorých developerov spojená s necitlivosťou voči kultúrnemu dedičstvu. Oceňujem však, že táto poznámka bola sebakritická. Predpokladám, že ju adresovala pani premiérka aj podpredsedovi vlády pre ľudské práva a menšiny, ktorý svojho času ešte ako minister kultúry napriek protestom verejnosti vyňal z pamiatkovej zóny v Bratislave takmer polovicu a dal tak zelenú spomínaným bezohľadným developerom, aby hyzdili naše kultúrne pamiatky.
Ale aby som nebol len kritický. V kapitole Kultúra sa nachádza aj veta, ktorá má teší, a to, že vláda v oblasti kultúry nadviaže na všetky pozitívne princípy vybudované v predchádzajúcich obdobiach. Predchádzajúce, to bolo azda aj to minulé. Takýto úmysel vítam, aj keď akokoľvek bol myslený, keď už pre nič iné, tak preto, lebo je to dobré východisko pre dialóg.
Ak bude vláda Slovenskej republiky postupovať podľa predloženého programu, podľa môjho názoru to prinesie Slovensku nestabilitu, stagnáciu a zhoršenie sociálnej situácie mnohým ľuďom čiže presný opak včera deklarovaných priorít. Vláda však možno bude postupovať inak, pretože podľa tých vyjadrení toto programové vyhlásenie je len polotovarom s obmedzenou trvanlivosťou na jeden rok. Napokon v takom zavádzaní verejnosti a voličov majú súčasné vládne stany dobrú volebnú prax. Je to nevídané, ale je to tak. Máme zaujať postoj k programu vlády na štvorročné obdobie a súčasne vieme, že môže byť každú chvíľu tento program aktualizovaný. Ruský klasik, ktorého má určite pán Osuský rád, Dostojevskij napísal novelu Zlý žart. Je to vynikajúce prozaické dielo. Aj toto programové vyhlásenie vlády je zlý žart, ale dielo je to mizerné. Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
