Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, keď pán podpredseda parlamentu prečítal zoznam písomne prihlásených, všimol som si, pán podpredseda, že ste tak zosmutneli, ste si uvedomili, že tu budete sedieť ešte aj asi zajtra. No ale keď predkladáte taký kontroverzný zákon, tak si to treba potom asi aj odsedieť.
Pán podpredseda vlády sa rád venuje mýtom či už ako literárny vedec, ale aj v politike. A neodolal tomu ani dnes. A ponúkol nám zase jeden poľutovaniahodný mýtus o tom, že národnostné menšiny na Slovensku žijú 20 rokov v neistote a že sú zatvorené v nejakom gete. Možnože predstavitelia jednej menšiny si to želajú, aby bola tá menšina zatvorená v gete. My si to určite neželáme. Ale takéto mýty považujem za nepatričné, aby sa tuná predostierali.
Zákon o používaní jazykov národnostných menšín je veľmi dôležitým nástrojom menšinovej politiky v Slovenskej republike. Je aj dôkazom pozitívneho prístupu Slovenskej republiky k menšinám a etnickým skupinám. A toto si dovolím tvrdiť aj vzhľadom na to, že spomínaný zákon sa nikdy nejavil ako nedostatočný žiadnej z menšín a etnických skupín s výnimkou jednej, maďarskej, presnejšie povedané, jej politickej reprezentácie. Mimochodom, pán podpredseda vlády, najčastejšie ste hovorili práve o maďarskej menšine vo svojom úvodnom vystúpení, čím ste tiež do istej miery vyvrátili tie pekné slová, že tento zákon predkladáte kvôli všetkým ostatným menšinám, len nie kvôli maďarskej. Nie je ani prekvapujúce, že podpredseda vlády, zástupca maďarskej menšinovej strany odôvodňuje novelu zákona falošne, a to údajným znevýhodnením príslušníkov našich menšín novelou zákona o štátnom jazyku z roku 2009. Tento návrh má podľa neho stlmiť negatívne vplyvy na život národnostných menšín. Odvolával sa pritom aj na Benátsku komisiu a jej posudok. V stanovisku Benátskej komisie sa však konštatuje aj to, že Benátska komisia neskúmala celkovú situáciu menšín v Slovenskej republiky, pokiaľ ide o ochranu ich jazykových práv. Takže ona ani nemohla žiadať nejaké riešenie. A vôbec Benátska komisia nemôže žiadať, ak, tak môže niečo nanajvýš odporúčať. A takisto v tomto stanovisku Benátskej komisie sa uvádza, že niekoľko ustanovení zákona o štátnom jazyku rozširuje ochranu menšín zavádzaním zmien v prospech menšinových jazykov, a dokonca že Benátska komisia víta tento ďalší rozvoj záruk na ochranu práv menšín. Toto pán podpredseda vlády ignoroval a ignoruje, pretože potrebuje nevyhnutne navodiť dojem poškodenia jazykových práv menšín zo strany Slovenska a z toho vyplývajúcej povinnosti tieto krivdy odčiniť novelou zákona o používaní menšinových jazykov. Samozrejme, ide o chronickú taktiku maďarských strán a ich tútorov v Budapešti obviňovať Slovensko z nedodržiavania práv národnostných menšín. Toto sa deje a opakuje už od začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia. Preto je dôležité pripomenúť si, že Slovensko reálne plní záväzky, ktoré na seba prevzalo v oblasti ochrany menšín. Z ich plnenia vyplýva, že na Slovensku majú osoby patriace k národnostným menšinám svoje práva nielen kodifikované zákonmi, ale, čo je ešte dôležitejšie pre skutočný národnostný život, existujú aj inštitucionálne záruky na výkon týchto práv a slobôd. Špeciálne maďarská menšina, ktorú ste tu tak často skloňovali a ktorej predstavitelia sú notorickými sťažovateľmi, má právo na vzdelávanie v maďarskom jazyku garantované celým školským systémom, 378 predškolských zariadení, 259 základných škôl, 20 stredných škôl a univerzitu v Komárne. Má umožnené právo na ochranu kultúrnej identity prostredníctvom skutočných kultúrnych inštitúcií, stále divadlá a múzeá. A právo na šírenie informácií v tomto menšinovom jazyku má garantované konkrétnymi vydavateľstvami. Dokonca okrem týchto reálne garantovaných menšinových práv sa maďarská menšina kontinuálne podieľa na politickej moci v Slovenskej republike na úrovni samosprávy a často aj na vládnej úrovni.
Jazyková politika Slovenska sa za posledné obdobie vyvíjala nasledovne, za posledné obdobie tých 20 rokov, kedy údajne menšiny teda podľa pána podpredsedu vlády žili a žijú v neistote. Po vstupe do Rady Európy v roku 1993 prijalo Slovensko dva dôležité zákony, jeden umožňoval príslušníkom menšín používať ich meno a priezvisko vo vlastnom jazyku a druhý zaviedol dvojjazyčné názvy miest a obcí na etnicky zmiešaných územiach. V roku 1995 Slovensko ratifikovalo Rámcový dohovor Rady Európy o ochrane národnostných menšín a uzavrelo dvojstrannú zmluvu s Maďarskom. Táto legislatíva, ako aj medzinárodné dokumenty výrazne posilnili ochranu menšinových jazykov, dokonca tak, že na národnostne zmiešaných územiach dochádzalo k situáciám, keď boli diskriminovaní Slováci. Javilo sa teda ako žiaduce kodifikovať používanie štátneho jazyka najmä v komunikácii medzi úradmi a občanmi. V novembri 1995 bol prijatý zákon o štátnom jazyku, a to napriek masívnej medzinárodnej kampani spustenej Budapešťou. Zámerom kampane bolo obviniť Slovensko z poškodzovania jazykov menšín. Rada Európy však pri monitorovaní záväzkov prevzatých Slovenskom opakovane konštatovala, že realizácia zákona o štátnom jazyku z roku 1995 nemala negatívny účinok na používanie jazykov menšín. Následne v roku 1999 prijalo Slovensko zákon o používaní menšinových jazykov v úradnom styku a v roku 2001 pristúpilo k Európskej charte regionálnych alebo menšinových jazykov. Táto charta poskytuje možnosť tomu štátu, ktorý ju ratifikuje, aby akceptoval takú kombináciu záväzkov, ktorá mu vyhovuje, a takto si stanovil svoju úroveň ochrany menšinových jazykov. Verím, že nikoho z vás neprekvapí skutočnosť, že akceptovala Slovenská republika najvyššiu možnú úroveň ochrany jazykov národnostných menšín vo vzťahu k maďarskému jazyku, Maďarská republika najnižšiu možnú úroveň záväzkov vo vzťahu k slovenskému jazyku. Aj Rada Európy na jednej strane uznáva, že Slovensko prijalo veľmi ambiciózne záväzky, na strane druhej kritizuje Maďarsko za slabú implementáciu už aj tak minimálnych záväzkov. Ale pán podpredseda vlády nám tu vo svojom vystúpení dával za vzor Maďarskú republiku. Mohli by sme si možno pripomenúť dnes už mýtický výrok jazykového ombudsmana Jenő Kaltenbacha o tom, ako dopadli menšiny v Maďarsku, v tom Maďarsku, ktoré ste nám aj dnes dali za vzor v otázke jazykového kvóra. V priebehu posledného desaťročia sa situácia na južnom Slovensku, kde sa používa viac jazykov, vyvíjala tým smerom, že osoby neovládajúce menšinový jazyk nemali vo verejnom styku záruku, že dostanú potrebné informácie v štátnom jazyku. Je to tak? Z tohto dôvodu bola v júli 2009 prijatá novela zákona o štátnom jazyku s cieľom zabezpečiť občanom právo na informácie aj v štátnom jazyku. V žiadnom prípade teda nebolo cieľom novely obmedzovať používanie menšinových jazykov. A prax potvrdila, že sa tak ani nestalo. A ešte raz pripomeniem, že Benátska komisia uvítala zmeny v prospech menšinových jazykov. Napokon text zákona bol viackrát konzultovaný aj v Rade vlády pre menšiny, kedy zástupcovia všetkých menšín s výnimkou jednej novelu podporili. A Maďarsko, podobne ako pred 14 rokmi, spustilo medzinárodnú kampaň používajúc tie isté argumenty ako v roku 1995. Lži, zavádzajúce argumenty a dezinterpretácie boli hlavnou esenciou kampane. Vrcholom bolo, keď niektorí predstavitelia Maďarska obvinili Slovensko z páchania jazykovej genocídy, a to zhodou okolnosti v čase, keď promovalo približne 450 študentov na univerzite v Komárne. Mimochodom, s výnimkou Maďarska neexistuje iný štát ako Slovensko, kde by etnickí Maďari mohli získať univerzitné vzdelanie vo svojom materinskom jazyku hradené zo štátneho rozpočtu.
Dnes predkladá pán podpredseda vlády tento návrh aj s odôvodnením, že má byť akýmsi zrkadlovým doplnením zákona o štátnom jazyku, ktorý bol navyše touto vládnou garnitúrou zmenený, a to spôsobom, že štátny jazyk opäť stratil svoje prioritné postavenie vo verejnom styku a vymožiteľnosť jeho používania, a teda práva na informácie v štátnom jazyku boli zásadne oslabené. Pravdou je, že tu nie sme svedkami akéhosi dobiehania či vyváženia menšinových jazykových práv oproti právam na používanie štátneho jazyka. My sme tu svedkami napĺňania politiky, ktorá nebude nikdy považovať menšinové otázky za vyriešené, ktorá bude vždy poukazovať na Slovenskú republiku ako na porušovateľa menšinových práv. Ide o politiku či filozofiu nekonečných požiadaviek, ktorej základom je, že ak sa splní jedna požiadavka, vynorí sa vzápätí rad ďalších požiadaviek. My však musíme z hľadiska spomínaného vysokého štandardu menšinových práv prihliadať aj na práva všetkých občanov Slovenskej republiky, pretože aj podľa medzinárodných dokumentov ochrana národnostných menšín nie je absolútnou kategóriou, práve naopak, má svoje limity. A tou základnou líniou ochrany menšín je to, že sa primerane dbá nielen na ich záujmy ale aj na potreby štátu a ostatného obyvateľstva.
Existuje rad vecných, obsahových, logických, ale aj politických dôvodov, aby sme novelu zákona o používaní jazykov národnostných menšín v tomto čase a v tomto znení odmietli.
Z logického a časového hľadiska je nezmyslom, aby sme schvaľovali nové percento počtu príslušníkov menšiny v obci s právom používať v úradnom styku jazyk menšiny, tzv. kvórum, pár mesiacov predtým, ako budú známe výsledky nového sčítania obyvateľstva. O tomto ste sa, pán podpredseda, vlády vôbec nezmienili. A pýtam sa, kam sa ponáhľate. Je to nielen nelogické, ale aj nezodpovedné a predovšetkým podozrivé nepočkať na podklad, ktorý bude odrážať skutočný stav spoločnosti. Prečo nie je možné, keď teda chcete, meniť zákon o používaní jazykov národnostných menšín aj vo vzťahu k počtu obyvateľstva a počtu zastúpenia menšín v jednotlivých obciach a mestách, prečo nechcete počkať na relevantné podklady a prečo nepredložíte tento zákon na jeseň tohto roka? Diskusia o tomto návrhu sa však zámerne zužuje na zmenu kvóra. Pritom sa v tichosti prehliadajú iné dôležité zmeny.
Tento návrh viacerými ustanoveniami vytláča štátny jazyk z jeho pozície, či už fakticky alebo symbolicky. Napr. sa do viacerých paragrafov nedostalo terajšie znenie, že občanom sa poskytujú informácie, oznamy, úradné listiny, formuláre v prvom rade v štátnom jazyku.
Tento návrh zákona bude diskriminovať Slovákov, ktorí neovládajú menšinový jazyk, pretože komunikovať v menšinovom jazyku v zdravotníckych a sociálnych zariadeniach sa má umožniť prostredníctvom zamestnancov ovládajúcich jazyk menšiny. Taká istá povinnosť sa ukladá orgánom verejnej správy. Je logické, že pri zamestnávaní na slovenskom juhu budú uprednostňovaní takí, ktorí maďarčinu ovládajú. A ostatní budú diskriminovaní, lebo po maďarsky nevedia. Alebo ak nebudú chcieť stratiť zamestnanie, musia sa naučiť po maďarsky. Myslím, že veľký maďarizátor gróf Apponyi sa obracia v hrobe, ale od spokojnosti. Diskriminovaní sa môžu cítiť aj tí prevádzkovatelia predajní, športovísk a reštauračných zariadení, ktorí nepatria k menšine. A hrozí im za neuvedenie nápisu alebo oznamu v menšinovom jazyku za určitých pomerne nejasných okolností pokuta. Pripomínam, hovoríme o obciach, kde môže žiť až 85 % Slovákov.
Návrh kladie aj bariéry medzi menšiny a väčšinový národ, napr. zmenou, ktorá sa týka nevyžadovania slovenských titulkov pri vysielaní televíznych programov pre menšiny. A prečo chceme izolovať Slovákov od menšinového života, prečo nemajú Slováci na Slovensku rozumieť, čo je obsahom vysielania pre menšiny? To mi vysvetlite.
Tento zákon by po jeho schválení viedol aj k maďarizácii obcí zmenou ich označení, a to tým, že otvára cestu k obnoveniu všetkých umelých maďarizačných názvov obcí z obdobia po rakúsko-uhorskom vyrovnaní a medzi rokmi 1938 – 1945, kedy mnohé obce dostali nový umelý, často vymyslený maďarský názov.
Zákon umožňuje šikanovanie úradníkov, a to tým, že za delikt sa považuje aj to, keď príslušný orgán nebude informovať o možnosti komunikovať v jazyku menšiny. A to už nebude zákon o právach menšín, ale zákon o nútení úradov aktívne agitovať za používanie menšinových jazykov pod trestom sankcie.
Zákon, samozrejme, prinesie ďalšie finančné náklady samosprávam a mnohým podnikateľom.
A v praxi môže spôsobiť v úradnom styku v obciach chaos a jazykový babylon, pretože napr. k právu poslanca používať na zasadaní zastupiteľstva menšinový jazyk pribudlo, aby túto možnosť mali aj ostatní účastníci. Vie si niekto predstaviť rokovanie takého orgánu, ak sa tam bude hovoriť napr. slovensky, maďarsky a rómsky? Bude to simultánne tlmočenie so slúchadlami alebo sa bude čakať, kým sa každému všetko pretlmočí, alebo budú hovoriť všetci naraz? Bude to vlastne už jedno.
Dôležité, samozrejme, okrem toho, čo v tomto návrhu je, je aj to, čo nenápadne z toho návrhu vypadlo, ale čo strašilo celé mesiace na stránke internetovej podpredsedu vlády, čo bol ten pôvodný návrh, on to tu spomínal, aj pán podpredseda parlamentu Bugár, že nie je pravdou, že to používanie menšinových jazykov bude možné na celoštátnej úrovni. Ono to tam bolo, ale to v tichosti vypadlo. Ale ukazuje to, aký zámer mali predkladatelia tohto zákona. To je tiež veľmi dôležité.
Nech sa na mňa nikto nehnevá, ale tento návrh nielenže prekračuje záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce z Európskej charty menšinových alebo regionálnych jazykov, ale je aj vo svojich dôsledkoch deštrukčný voči slovenskej štátnosti. A nemôže ani prospieť príslušníkom menšín, ktorí sa cítia plnohodnotnými a lojálnymi občanmi Slovenskej republiky. Ich jazykové práva dostatočne zabezpečuje v súčasnosti platný zákon o používaní jazykov národnostných menšín, ktorý spĺňa aj všetky relevantné medzinárodné normy a je vo svojom znení organickou súčasťou našej legislatívy.
Som nejako veľmi zvedavý, ako sa k tomuto návrhu postavia niektoré slovenské koaličné strany, špeciálne Kresťanskodemokratické hnutie, KDH, ktoré skloňuje slová národný a vlastenecký pri každej príležitosti, no súčasne nepremešká jedinú príležitosť, aby podporilo politiku a ciele maďarských strán. Slovenskí voliči nie sú ani slepí, ani hluchí. A vidia aj to, že v poslednom čase zásadné stanovisko jedného koaličného poslanca má väčšiu váhu ako celé KDH. Tak sa s tým nejako vyrovnajte. Nezavádzajte a nezatvárajte menšiny do geta, do jazykového geta, nediskriminujte Slovákov v ich vlastnom štáte.
Z uvedených dôvodov navrhujem, aby sa Národná rada Slovenskej republiky podľa § 73 ods. 3 rokovacieho poriadku uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
