Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, chcel by som dať procedurálny návrh, aby Národná rada hlasovala o tom, že privítate na balkóne prítomného veľvyslanca Maďarskej republiky, ktorý si prišiel odkontrolovať, ako koalícia bude hlasovať za návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín. (Potlesk.)

Pán poslanec, vynikajúco si charakterizoval navrhované zmeny návrhu zákona a takisto si vynikajúco charakterizoval aj tú celkovú politickú situáciu. A keby som mal parafrázovať klasika, tak poviem, že táto koalícia visí na šnúrke od Matovičových gatí, ale tento pán poslanec tú šnúrku zneužíva na vzbudzovanie falošných nádejí a nevyužíva ju týmito návrhmi na skutočne užitočné zmeny v návrhu zákona. A jeho ústami sa tu hovorilo dnes o maďarizácii, jazykovom gete, dokonca nezamestnaneckom gete a o nadmernej ochrane menšín vyplývajúcich z tohto návrhu zákona. A keď budú jeho zmeny schválené, tak sú to naozaj zmeny len kozmetické, ba dokonca v tých prípadoch, ktoré si, pán poslanec, tu rozobral, sú to zmeny k horšiemu, čiže ten zákon zostane charakteristický tým, že je v ňom maďarizácia, jazykové geto, nezamestnanecké geto a nadmerná ochrana menšín.

Pán poslanec, v druhom čítaní by som očakával trochu iné vystúpenie iného charakteru, azda by si zaslúžilo, aby ste sa venovali aj tomu zákonu. Ale gratulujem, že teda vôbec SDKÚ sa zmohlo, že v tejto rozprave jeden jeho poslanec vystúpil, o to viac, že vaše vystúpenie bolo vlastne polemikou s niektorými mojimi názormi alebo názormi pána poslanca Čaploviča. Tu ste sa označili za vlastenca z toho dôvodu, že ste sa narodili na Slovensku a k slušnosti vychovávate svoje deti. No len škoda, že hlasujete za maďarizačné zákony.
Tá kritika tohto zákona naozaj nie je v rovine mýtov, a ak ste počúvali moje vystúpenie, a vy ste ho počúvali, tak si musíte spomenúť, že som hovoril o konkrétnych paragrafoch, o konkrétnych výhradách, o žiadnych mýtoch.
A napokon, dnes dospievame do stavu, že je tu množstvo pozmeňujúcich návrhov k tomuto vládnemu návrhu, myslím si, že pán podpredseda vlády by mal vziať tento vládny návrh pod pazuchu, vrátiť sa s ním na ministerstvo, respektíve na Úrad vlády, prepracovať ho a predložiť nám sem naozaj vládny návrh a nie to, čo tu vznikne, lebo toto potom, čo si tu odhlasujete, nebude žiadny vládny návrh. Je to, samozrejme, vizitka práce z Úradu vlády a aj vizitka celej koalície.
To je všetko, čo som vám, pán drahý poslanec Galbavý, chcel fakticky poznamenať k vášmu humoristickému vystúpeniu.

Ďakujem pekne.
Pán poslanec Gál, celý môj príspevok bol útokom na návrh zákona, nie na menšiny, ak by ste tak veľmi chceli, tak bol možno čiastočne aj útokom na stranu Most – Híd. Nikdy v živote som na menšiny ako také neútočil, to by som inak musel možno aj sám na seba útočiť, pretože okrem slovenských predkov mám aj výrazné korene chorvátske a maďarské. Ja si veľmi dobre uvedomujem, čo je to menšina a nikdy by som na menšiny neútočil. Takže mi nevkladajte tieto veci do úst, keď kritizujem tento návrh zákona, ktorý podporuje jasne a výrazne maďarské politické ciele orbánovské.
Pán poslanec Matovič, vy si nenamýšľajte. Ja som oslovil KDH, a nie vás, pretože ešte stále si myslím, že pre slovenskú politiku je dôležitejšie KDH ako vy.
A, pani Dubovcová, keď vy tu poukazujete na nejaké rozdiely v prístupe, ja si všímam jedno, že v tejto veci SDKÚ mlčí a asi vie, prečo mlčí. Nevidím tu nikoho prihláseného za SDKÚ, pani poslankyňa Dubovcová, no tak sa nahlas prihláste k tomuto návrhu zákona. Povedzte to všetkým občanom Slovenskej republiky, čo podporujete. A trvám na tom, že tento návrh zákona je kolaboráciou vlády Ivety Radičovej s Orbánom a to je s trojnásobným podčiarknutím a troma výkričníkmi. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, páni poslanci, zákon o používaní jazykov národnostných menšín v podobe, ako ho navrhuje vláda Ivety Radičovej, je potrebné vnímať v širších súvislostiach slovensko-maďarských vzťahov, predovšetkým v súvislostiach maďarskej stratégie spojiť Maďarov žijúcich v Karpatskej kotline a súčasne v súvislostiach s ústretovosťou súčasnej slovenskej vlády k tomuto cieľu Viktora Orbána. Aj vládny návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín vychádza v ústrety jeho revizionistickým zámerom. Len si pripomeňme, Maďarsko prijalo neštandardný zákon o dvojakom občianstve s jasnou snahou zmocniť sa v masovom rozmere občanov maďarskej národnosti žijúcich na Slovensku. Čo urobila súčasná koalícia? Sľúbila v programovom vyhlásení vlády odstrániť účinnú bariéru proti tomuto zámeru v Budapešti zmenou nášho zákona o štátnom občianstve. Maďarsko sa vo svojej ústave bez okolkov hlási k tomu, že nesie zodpovednosť za Maďarov žijúcich v zahraničí. A zaviazalo sa podporovať uplatňovanie ich kolektívnych menšinových práv a kolektívnych samospráv. Vláda Ivety Radičovej stihla ešte predtým Slovákov žijúcich na slovenskom juhu hodiť cez palubu, pretože zmenila zákon o štátnom jazyku tak, ako si to želela Budapešť, aby im mohlo byť opäť upierané právo na informácie v štátnom jazyku na území Slovenskej republiky. Vláda Ivety Radičovej nám predkladá novelu zákona o používaní jazykov národnostných menšín, ktorá rozšíri čisto maďarské prostredie na území Slovenska, čím posilní jazykové geto maďarskej menšiny a ešte viac ju primkne k Budapešti a k ňou ponúkanému občianstvu a neskôr aj k volebnému právu. V tomto zmysle tento vládny zákon o používaní menšinových jazykov zapadá do revizionistickej stratégie Viktora Orbána. A ak bude schválený, bude to nielen chyba, ale aj poškodenie našich národných záujmov. To, že sa Orbán všemožne usiluje spojiť Maďarov v Karpatskej kotline, je nebezpečné. To, že mu táto koalícia v tomto úsilí pomáha, je nehanebné. Dovolím si tvrdiť, že návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín je kolaboráciou s Orbánom. Aj preto súhlasím s tým, čo pán poslanec Čaplovič doobeda povedal, že môžeme kľudne tento návrh nazývať maďarský návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Ak tu poslanec Zajac doobeda hovoril o 19. storočí, musím čiastočne s ním súhlasiť, alebo v istom zmysle, pretože tento návrh zákona sa vracia do 19. storočia svojimi maďarizačnými prvkami.
Vzhľadom na to, že sme v druhom čítaní, prejdem ku konkrétnym výhradám.
Z logického a časového hľadiska je nezmyslom, aby sme schvaľovali nulové percento počtu príslušníkov menšiny v obci s právom používať v úradnom styku jazyk menšiny, tzv. kvórum, pár mesiacov predtým, ako budú známe výsledky nového sčítania obyvateľstva. A tieto základné výsledky budú známe na jeseň. Je to nielen nelogické, ale aj nezodpovedné a predovšetkým podozrivé, nepočkať na podklad odrážajúci skutočný stav spoločnosti.
Navrhovateľ sa odvoláva na Európsku chartu regionálnych a menšinových jazykov a aj tento návrh ich má implementovať. Zabúda však na jednu zo zásad charty, a síce ochrana menšinových jazykov nesmie ísť na úkor štátneho jazyka. Tento návrh však viacerými ustanoveniami štátny jazyk z jeho pozície vytláča, či už fakticky alebo symbolicky. Tak sa napr. do niektorých paragrafov už nedostalo terajšie znenie, že občanom sa poskytujú informácie, oznamy, úradné listiny, formuláre v prvom rade v štátnom jazyku a v menšinovom jazyku sa môžu poskytovať na požiadanie. Pýtam sa, prečo toto vypadlo, alebo má vypadnúť zo zákona?
Za škodlivé oslabenie úlohy štátneho jazyka považujem aj to, že v § 2 ods. 8 sa zavádza možnosť používať menšinový jazyk v úradnom styku na celom území Slovenskej republiky, ak s tým zamestnanec orgánu verejnej správy súhlasí. Takéto ustanovenie môže byť zdrojom nedorozumení a pocitu krivdy či dokonca diskriminácie, ak napr. taký zamestnanec nepristúpi na menšinový jazyk. Kto bude stáť pri žiadateľovi a napr. v maďarčine mu vysvetľovať pokiaľ siahajú jeho menšinové práva? Aký to má vôbec význam? Majú sa tým pripravovať podmienky na uzákonenie druhého štátneho jazyka?
Súhlasiť nemôžem ani s navrhovanou zmenou v zákone o štátnom jazyku, ktorá sa týka nevyžadovania slovenských titulkov pri vysielaní televíznych programov pre menšiny. pretože toto sa zavádza jednou z tých novelizácii toho množstva zákonov, ktoré nejakým spôsobom súvisia, alebo predkladateľ si myslí, že súvisia, so zákonom o používaní jazykov menšín. Prečo nemajú Slováci na Slovensku rozumieť tomu, čo je obsahom vysielania pre menšiny?
Ak sa odvolávame na chartu a hovoríme o jej napĺňaní, má to aj druhú stranu, a síce, že by sme nemali ísť nad rámec našich vysokých záväzkov. Týmto návrhom sa to však deje, a to napr. zmenou pojmu orgán územnej samosprávy na pojem orgán verejnej správy v § 3 ods. 1, čím sa rozširuje vymedzené územie na používanie menšinových jazykov v úradnom styku aj na nadregionálne inštitúcie pôsobiace na území príslušných obcí.
Iným spôsobom rozšírenia používania menšinových jazykov v úradnom styku je pokus v § 1a považovať za samostatnú obec aj mestskú časť, čiže to, čo je časťou obce a čo by nastolilo stav, že pre jednu obec platia rozdielne právne ustanovenia.
V § 3 ods. 2 k právu poslanca používať na zasadaní zastupiteľstva menšinový jazyk pribudlo, aby túto možnosť mali aj ostatní účastníci. Vie si niekto predstaviť rokovanie takéhoto orgánu, ak sa tam bude hovoriť napr. po slovensky, maďarsky a rómsky? Bude to simultánne tlmočenie so slúchadlami alebo sa bude čakať, kým sa každému všetko preloží? Alebo budú tam hovoriť všetci naraz? Naozaj tu hrozí jazykový babylon.
Veľmi nebezpečnou črtou a dopadom tohto návrhu novely je diskriminácia občanov Slovenskej republiky, ktorí nie sú príslušníkmi menšín. Napr. v § 5, ktorý sa týka možnosti komunikácie v menšinovom jazyku v zdravotníckych a sociálnych zariadeniach, sa má umožniť používanie jazyka menšiny aj prostredníctvom zamestnancov ovládajúcich jazyk menšiny. To isté požaduje aj § 7, ktorý ukladá dokonca povinnosť orgánom verejnej správy vytvárať podmienky na používanie jazyka menšiny prostredníctvom zamestnancov ovládajúcich jazyk menšiny. Navyše odsek 1 tohto paragrafu pritvrdzuje dikciu a z doterajšieho znenia vypadlo slovko môže. To znamená, že úradník voľbu nemá a za podmienok stanovených týmto zákonom musí použiť jazyk menšiny. Je logické, že pri zamestnávaní na slovenskom juhu budú uprednostňovaní takí ľudia, ktorí maďarčinu ovládajú, a ostatní budú diskriminovaní, lebo po maďarsky nevedia. Alebo ak nebudú chcieť stratiť zamestnanie, musia sa naučiť po maďarsky. A to som už hovoril v prvom čítaní, že veľký maďarizátor gróf Apponyi sa pri tomto určite obracia v hrobe od radosti.
Kam až smerujú tieto návrhy, nám odhaľujú vynechané časti ods. 2 v § 7 a tiež § 7a z pracovnej verzie novely, podľa ktorej orgány verejnej správy, podpredseda vlády v spolupráci s ministerstvom školstva mali vytvárať podmienky, aby osoby neovládajúce jazyk menšiny mohli jazyk menšiny v prípade záujmu si osvojiť. Je to neuveriteľné. Tieto vynechané časti však jasne odhaľujú, aké maďarizačné predstavy a ciele má strana Most – Híd.
Diskriminovaní sa môžu cítiť aj tí prevádzkovatelia predajní, športovísk a reštauračných zariadení, ktorí nepatria k menšine. A hrozí im za neuvedenie nápisu alebo oznamu v menšinovom jazyku za určitých pomerne nejasných okolností pokuta. A pripomínam, hovoríme o obciach, kde môže žiť až 85 % Slovákov. Okrem toho takýmto prevádzkovateľom budú vznikať aj mnohé finančné náklady.
Úplne neprijateľné sú v novele tie ustanovenia, ktoré by otvorili cestu k obnoveniu všetkých umelých maďarizačných názvov obcí z obdobia po rakúsko-uhorskom vyrovnaní. Umožňuje to ods. 5 v § 4 v súčinnosti s návrhom zrušiť zákon o označovaní obcí v jazyku národnostných menšín z roku 1994, ktorý nepripúšťa legalizáciu takých označení obcí, ktorých názvy boli zmenené v rokoch 1867 až 1918 a 1938 až 1945, kedy mnohé obce dostali nový, často vymyslený maďarský názov. Napokon k tomu istému cieľu maďarizácie smeruje aj nový § 4a o miestnom referende o zmene označenia obce.
Osobitne si treba povšimnúť zavedenie pokút do tohto zákona. Nebudem spochybňovať sankcie ako princíp, hoci pre ich zavedenie by malo byť určujúce aj to, či sa zákon v praxi porušuje alebo nie. A ja nemám informácie o tom, že by boli niekomu zákonom dané jazykové menšinové práva upreté. Zato sa môžem veľmi začudovať, že sankcie do tohto zákona zavádzajú tí, pre ktorých to bol ten najnedemokratickejší prvok, pokiaľ sa ním, samozrejme, reagovalo na nerešpektovanie zákona o štátnom jazyku.
Podstatné a neprijateľné je však to, za čo je možné podľa návrh sankciu udeliť. Takže podľa tohto návrhu sa príslušný orgán nedopustí deliktu len tým, že neumožní občanovi Slovenskej republiky komunikovať v jazyku menšiny tam, kde má na to právo, za delikt bude považované aj to, ak ho úrad o takejto možnosti nebude informovať. A to je skutočne absurdné. To nebude už zákon o právach príslušníkov menšín, ale zákon o nútení úradov aktívne agitovať za používanie menšinových jazykov pod trestom sankcie. A dajme si do súvisu túto absurdnú sankciu za neinformovanie o možnosti používať menšinový jazyk s tým, že z viacerých paragrafov toho istého zákona má byť odstránené explicitné znenie, že v úradnom styku sa koná a komunikuje v štátnom jazyku a až za určitých podmienok aj v jazyku menšiny. Obidve zmeny do seba zapadajú. A idú jednoznačne na úkor používania štátneho jazyka. Akoby sa táto možnosť na zmiešanom území pomaly už ani nepredpokladala.
Ako som už hovoril v prvom čítaní, diskusia o tomto návrhu sa zámerne zužuje na zmenu kvóra. Pritom sa v tichosti prehliadajú iné dôležité zmeny. Tento návrh zákona by diskriminoval Slovákov, ktorí neovládajú menšinový jazyk. Potláčal by štátny jazyk. Kládol by ďalšie bariéry medzi menšiny a väčšinový národ. Na slovenskom juhu by vytváral pre veľké skupiny obyvateľstva čisto maďarské prostredie so všetkými dôsledkami pre ich komunikáciu a uplatnenie v rámci celého Slovenska. Zvýšil by sa ním už dnes existujúci tlak na používanie maďarčiny Slovákmi, a to v úradnom aj bežnom styku. Boli by ním šikanovaní úradníci. Pribúdali by na jeho základe symboly maďarizácie, nové názvy obcí. Priniesol by ďalšie finančné náklady samosprávam a mnohým podnikateľom. A v praxi by spôsobil v úradnom styku v obciach chaos a jazykový babylon.
Tento návrh nielenže prekračuje záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce z Európskej charty menšinových alebo regionálnych jazykov, ale aj komplikuje a v niektorých prípadoch priam znefunkčňuje administratívu, zapadá do strategického revizionistického plánu Budapešti, a preto v konečnom dôsledku ohrozuje integritu a suverenitu Slovenskej republiky.
Jazykové práva menšín dostatočne zabezpečuje v súčasnosti platný zákon o používaní jazykov národnostných menšín, ktorý spĺňa všetky relevantné medzinárodné normy a je vo svojom znení organickou súčasťou našej legislatívy.
Dovoľte mi, kolegyne a kolegovia, povedať ešte niečo aj na margo koaličných strán. Strana SaS, tá nevie, o čom teraz rokujeme, tá tejto téme vôbec nerozumie, SDKÚ, tá tejto téme rozumie, ale záujmy Slovenska sú jej ukradnuté, KDH, to tejto téme aj rozumie, aj si myslím, že tieto veci mu nie sú úplne ukradnuté, ale o to viac, ale naliehavejšie sa pýtam práve KDH: Prečo ste rad pripomienok k tomuto návrhu zákona neformulovali práve vy, pripomienok lepších a kvalifikovanejších ako tých, ktoré tu zrejme predloží o chvíľu poslanec Matovič, ktorý sa tvári od predvčerajška, že objavil Ameriku, a ktorý vidí hlavný problém tohto zákona v Martine, v srdci Slovenska. Nie, problém je na slovenskom juhu. Tam bude maďarizácia, tam bude čisto maďarské jazykové prostredie napriek tomu, že tam žije väčšina slovenského obyvateľstva. Tam je namierená neslušnosť vládneho návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Dáma a páni z KDH, stačilo by sa postaviť proti tomuto návrhu a Slovensko by vám bolo vďačné.
Táto novela má množstvo nedostatkov a negatív, preto opoziční poslanci predložili a ešte predložia viacero pozmeňujúcich návrhov, ktoré podporíme. No aj keby niektoré z nich prešli, nezmení to celkovú zbytočnosť a škodlivosť návrhu tohto zákona. Jeho výsledkom by bola diskriminácia Slovákov, maďarizácia slovenského juhu a kolaborácia s Orbánom. Preto tento návrh ako celok odmietame a budeme ako zodpovední politici a slovenskí vlastenci hlasovať proti nemu. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Dostál, myslím, že my tu nehovoríme o neistote v nejakom metafyzickom význame. Samozrejme, že neistota je podstatou života, nič nie je isté, všetko môže byť inak, s tým s vami súhlasím. Ale my sa tu snáď bavíme o spoločnosti, o civilizovanej spoločnosti, ktorá nie je džungľou a ktorá sa snáď snaží organizovať tak, aby bola súdržná a aby tento cieľ dosiahla, tak musí mieru sociálnej neistoty distribuovať rovnovážne, aj trhovej neistoty, rovnovážne medzi zamestnancov a zamestnávateľov, a to rovnovážne v tomto prípade znamená, že poskytuje nejakú mieru istoty a ochrany tým slabším, to znamená zamestnancom.
A my chápeme v tomto zmysle sociálne práva ako niečo, čo prirodzene vyrastá z práv občianskych, z práv politických, a tá civilizácia postupuje ďalej a dáva nejaké práva sociálne. A ja mám z vašich vystúpení, aj konkrétne z vášho, pocit, že vy tie sociálne práva vnímate ako nejaký apendix, ako slepú uličku, že teda toto dajme preč, zostaňme len na tých právach politických, občianskych a v tom zmysle sociálnom nech sa každý postará sám o seba ako v džungli.
To je naozaj ten ideový, ideologický rozdiel medzi nami, a teda musím v tomto zmysle súhlasiť v tom, kde ste na mňa nadviazali, že toto je naozaj aj zápas symbolický, ale aj faktický, našich pohľadov na to, ako má byť organizovaná spoločnosť.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Kaník, aj z toho záveru je jasné, že vy sa držíte ako pes ježa toho presvedčenia, že Zákonník práce môže vyriešiť nezamestnanosť alebo zvýšiť zamestnanosť a dožadovali ste sa teda toho, aby som vám, aby vám niekto uviedol, kde sa zamestnávatelia vyjadrili spochybňujúcim spôsobom. Boli to, tieto informácie boli uverejnené v tlači, na internetových serveroch a z jedného vám aj zacitujem: "Ministerstvo pripravilo návrh, s ktorým nemôžeme byť spokojní, pretože sme presvedčení, že nerieši to, čo sme od neho očakávali, a to, aby sa naštartoval trh práce, aby začali vznikať nové pracovné miesta," vyhlásil viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov Jozef Špirko. Špirko odkazuje vláde, že kabinet Ivety Radičovej sa môže so zásadným znížením nezamestnanosti rozlúčiť.
Takže snáď vám toto, pán poslanec Kaník, postačí, že predsa len existujú aj nejakí ľudia na tej pravej strane, zamestnávatelia, ktorí pochybujú o vašom presvedčení, že Zákonník práce je práve tým nástrojom, ktorým sa zvýši zamestnanosť v tomto štáte.

Pán poslanec Jurčík, pozrite sa do dôvodovej správy tohto zákona, tam nájdete napísané, že Zákonník práce má podporiť vytváranie nových pracovných miest. Nepoznám vás, a tým pádom si v živote nedovolím tvrdiť, či vy poznáte, alebo nepoznáte hodnotu peňazí. Myslím si, že ani vy mňa nepoznáte, tak si odpustite také hodnotenia.
A, pán poslanec Kalist, k tým sestričkám. No ak ste nepochopili, prečo som spomenul zdravotné sestry, tak ste nepochopili nič. Pretože, viete, politik, aj vládny politik, nemusí vždy vedieť pomôcť ľuďom, ale nikdy ich nesmie ponížiť. Nesmie k nim byť arogantný.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, najmä ctená koalícia, dovoľte mi, aby som sa dopredu ospravedlnil, ak urazím vašu vysokú vzdelanosť a kvalifikovanosť ďalším nekvalifikovaným príspevkom opozičného poslanca. A škoda, že tu nie je pán Beblavý, ktorý takto nastavil úroveň diskusie, ako to je jeho zvykom, zdúchol.
Vážené kolegyne, kolegovia, Zákonník práce je jedným z pilierov sociálnych práv, ktoré sú priznávané tým ľuďom, ktorí nie sú chránení pred rizikami trhu svojím majetkom. Takých ľudí je v spoločnosti drvivá väčšina. Na Slovensku sú to ľudia z nižších, ale aj stredných vrstiev. V tomto zmysle je novelizácia Zákonníka práce vždy oveľa významnejšia než zmena obyčajného zákona. Je to fakticky aj symbolicky zápas pravice a ľavice o to, v akom postavení, v akých podmienkach bude žiť väčšina ľudí. Či v spoločnosti, ktorá garantuje ľuďom sociálne istoty, alebo v prostredí sociálneho darvinizmu, v ktorom majú prežiť len najsilnejší a z väčšiny ostatných sa stane v lepšom prípade pracujúca chudoba a v tom horšom prípade sociálne vylúčení ľudia. Je to zápas o to, či budeme žiť vo svete, kde sa trhové mechanizmy a trhové ceny podriaďujú nároku sociálnej spravodlivosti, alebo vo svete, kde sú zamestnanci zbavovaní svojich práv a vymožeností, ktoré sa za predchádzajúce desaťročia stali štandardom. Presne tak je to aj teraz.
Počas vlády Roberta Fica bol Zákonník práce novelizovaný tak, aby práva zamestnancov a zamestnávateľov boli v rovnováhe. Neprekvapuje nás, že pravicový zlepenec dnes prichádza s návrhom rozsiahlej zmeny Zákonníka práce v neprospech zamestnancov, ktorý zjednodušuje a zľahčuje vyhadzovanie ľudí z práce, ktorý ich oberá buď o odstupné, alebo o primeraný čas na hľadanie nového zamestnania, ktorý vytvára priestor pre rozširovanie neplnohodnotných pracovných príležitostí namiesto trvalých pracovných pomerov, ktorý oslabuje odbory ako prirodzených obhajcov záujmov zamestnancov.
Samozrejme, pravica tento zámer a výsledok rafinovane maskuje a snaží sa dokonca tváriť, že jej Zákonník práce je pre ľudí vlastne dobrodením. Podľa dôvodovej správy má nový Zákonník práce odstrániť bariéry rastu zamestnanosti. Doslova má vytvoriť, podporiť vytváranie nových pracovných miest, hoci aj na dobu určitú.
Naivný človek by aj uveril, že Zákonník práce môže riešiť nezamestnanosť. Zákonník práce v prvom rade stanovuje pravidlá na trhu práce a garantuje práva tým slabším vo vzťahu zamestnanec a zamestnávateľ. Ak by aj teoreticky mal byť nástrojom na riešenie nezamestnanosti, môže sa to diať len formou znižovania práv a nárokov zamestnancov - a to je nielen zvrátené, ale aj neúčinné.
Dokazujú to napokon názory samotných zamestnávateľov, ktorí kriticky komentovali návrh Zákonníka práce. Napríklad Republiková únia zamestnávateľov tvrdí ústami svojho viceprezidenta, že navrhovaný Zákonník práce nenaštartuje trh práce, že na jeho základe nezačnú vznikať nové pracovné miesta, že takýmto spôsobom sa vláda Radičovej môže zo zásadným znížením nezamestnanosti rozlúčiť. Predstavitelia Republikovej únie zamestnávateľov dokonca tvrdia, že Zákonník práce má jednoznačne svojho porazeného, a tým sú nezamestnaní na Slovensku.
Aj ďalší odborníci sa vyjadrili spôsobom, že novela Zákonníka práce nebude mať výrazný vplyv na tvorbu pracovných miest. Na čo sa potom odvoláva vláda, ak nám tu Zákonník práce prezentuje ako riešenie nezamestnanosti? Zavádza a zakrýva skutočnú podstatu nového Zákonníka práce.
Čo tou podstatou je, to odkrýva ďalšia floskula používaná v súvislosti s novým Zákonníkom práce. Tou floskulou je slovo "pružnosť" alebo "flexibilita". Vláda píše, že chce napríklad zaviesť pružnejšie pracovné vzťahy alebo chce zvýšiť flexibilitu skončenia pracovného pomeru. Pružnosť, flexibilita, znie to moderne, progresívne a na prvé počutie snáď ani nie je možné namietať voči zámeru niečo spružniť. Za týmito pojmami sa však skrýva niečo iné a pre zamestnancov veľmi negatívne. Flexibilita alebo spružnenie práce znamená to, že namiesto plnohodnotných, štandardných pracovných zmlúv sa uprednostňujú čiastočné, krátkodobé kontrakty. Znamená to, že sa prechádza od klasického zamestnaneckého pomeru k voľnejšiemu vzťahu medzi firmou a napríklad živnostníkom. Dôsledkom je presun väčšej trhovej neistoty a rizika na zamestnancov a súčasne stúpajúci podiel nízko platenej práce. Z toho nám postupne vzniká nová sociálna skupina, o ktorej som tu už hovoril - pracujúca chudoba. Niektorí to nazývajú celkom výstižne aj flexplatáciou, pretože výsledkom je zbavovanie zamestnancov sociálnych vymožeností a práv, paralyzovanie odborov a tlak na znižovanie miezd.
Flexibilita či pružnosť, to je zaklínadlo pravičiarov. Je to nekompromisná požiadavka na prispôsobenie sa požiadavkám na trhu práce, no prezentuje sa to priam ako najvyššie dobro.
Lenže byť flexibilný, ako píše známy český sociológ Jan Keller, znamená v konečnom dôsledku aj neviazať sa na krajinu, priateľov, región. Byť každý deň pripravený odísť kamkoľvek za prácou, nemať vlastný byť, lebo podnájom opustíme ľahšie, a nemárniť čas výchovou detí.
Iste, pre podnikateľov je flexibilita práce obrovským prínosom, a preto nie je pre nich nič dostatočne flexibilné a pružné. Preto aj zamestnávatelia kritizujú Zákonník práce, pretože akokoľvek oslabený ešte stále zostáva Zákonníkom práce. A oni by boli najšťastnejší, keby sa ich vzťah so zamestnancom neriadil už Zákonníkom práce, ale Obchodným zákonníkom. Ten, samozrejme, nepozná platenú dovolenku, odstupné alebo vernostné príplatky.
Takže, vážené kolegyne, kolegovia, aj v tomto návrhu Zákonníka práce sa kombinácia nízkych nákladov a vysokého zisku na strane podnikateľa a nízkej mzdy a vysokého rizika na strane zamestnanca vydáva za to najmodernejšie. Jeho skutočným obsahom je však ďalšie oslabenie väzby medzi zamestnaním a zabezpečením. Vraciame sa tak naozaj do dôb raného kapitalizmu, pretože sociálna neistota sa začína považovať za samozrejmú a nevyhnutnú súčasť modernej spoločnosti.
Vládou Ivety Radičovej sú ľudia odsudzovaní na slobodu čeliť sami sociálnym rizikám a ich kolektívna obrana je sťažovaná, ak nie znemožňovaná. Požaduje sa od jednotlivca, aby bol flexibilný. To znamená, že sa má zriecť doterajších sociálnych práv a ochrany a naňho a na jeho rodinu sa prenáša stále viac trhovej neistoty.
V úvode som povedal, že Zákonník práce je jedným z pilierov sociálnych práv, ktoré boli priznané tým ľuďom, ktorí nie sú krytí proti rizikám svojím majetkom. Zákonník práce je v tomto zmysle špecifickou formou majetku zamestnancov. A vy, pán minister, a celá vláda, chcete ľudí zbaviť tohto majetku, chcete ho vytunelovať, vyvlastniť. Lenže vyvlastňovaním sociálnych práv a nárastom pracujúcej chudoby siahate ľuďom aj na ich práva politické a občianske. Pretože nebudú schopní si ich uplatniť a to je ďalší spôsob oslabovania demokracie v podaní vlády Ivety Radičovej.
Cieľom vašej sociálnej politiky nie je poistenie ľudí v prípade straty zamestnania, ale zatlačovanie ľudí na trh práce za podmienok výrazne horších, než za akých ho niekedy opustili. A narastajúca chudoba má byť hrozbou a výstrahou pre tých, ktorí by neboli schopní alebo ochotní pracovať v nových zhoršených podmienkach. Vytvárate tlak na to, aby ľudia prijali akúkoľvek prácu za akúkoľvek nízku mzdu. Je to neuveriteľné, ale je to tak. Nízke mzdy, ktoré boli vždy považované za problém, sa dnes propagujú ako riešenie problému nezamestnanosti.
V priebehu minulého storočia a konca ešte toho predminulého sa podarilo zabudovať do pracovných zmlúv takú mieru ochrany zamestnancov, že ich vzťah so zamestnávateľmi bol čoraz vyrovnanejší. Takú podobu približne má aj dnes platný Zákonník práce. Návrh vlády Ivety Radičovej, jeho podstata spružnenia práce znamená opäť nastoľovanie úplnej asymetrie medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Miera neistoty zamestnancov opäť stúpne. Na nich sa prenesie ešte viac trhovej neistoty. Aj preto prístup k Zákonníku práce ukazuje podstatu pravicovej a ľavicovej politiky a našu zásadnú odlišnosť vo vzťahu k ľuďom.
Napokon takým najvýstižnejším obrazom alebo predohrou k dnešnému rokovaniu o Zákonníku práce bolo včerajšie prijatie zdravotných sestier predsedom parlamentu a predsedom strany SaS. Sestier, ktoré prišli vlakom, prišli peši z Hlavnej stanice a priniesli petíciu podpísanú štvrť miliónom ľudí. Petíciu požadujúcu skorší odchod do dôchodku, o niečo vyššie mzdy. Čakal ich človek a prijal ich človek, ktorý lieta na večere do Salzburgu, a preto sa nemohli dočkať ničoho iného ako to, že tieto ženy, slušné a tvrdo pracujúce ženy nazval výletníkmi. (Potlesk.)
A toto arogantné chovanie a dnešný návrh Zákonníka práce, to sú spojité nádoby. Strana vedená takým človekom nemôže vyprodukovať iný Zákonník práce.
Kolegyne, kolegovia, v zásade môžeme chrániť práva ľudí alebo ich ochraňovať, môžeme ich aj oslabovať a môžeme prenášať na nich viac neistoty. Vy robíte to druhé. A výsledkom vášho Zákonníka práce bude nárast nerovnosti a nárast pracujúcej chudoby.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Pán poslanec Beblavý, v rozprave zatiaľ vystúpil jeden opozičný a jeden koaličný poslanec. Vy napriek tomu ste stihli obviniť opozíciu z toho, že vystupuje k Zákonníku práce nekvalifikovane, a poctiť ctenú koalíciu vaším ohodnotením, ako vystupuje kvalifikovane.
Vaše vystúpenie trvalo necelých 14 minút, pričom asi tak prvých päť minút ste adresovali rôzne invektívy o nekvalifikovanosti do radov opozície a dávali ste vy odporúčania, kto by mohol a nemohol doštudovať a kto by s takým a onakým vystupovaním neprešiel ani cez prvý ročník vysokej školy. Zrejme, pán Beblavý, sa vy cítite mimoriadne kvalifikovaný, učený, vzdelaný - možno to tak aj je - a každopádne bavíme sa tu o Zákonníku práce, ku ktorému boli vznesené stovky pripomienok, na ktorom našli viac kritiky alebo viac ho kritizovali aj zamestnávatelia, aj odborári, aj širšia verejnosť. Čiže nevykazuje príliš známky veľkej kvalifikovanosti.
A ak si vy predstavujete takúto diskusiu, že budete prvých päť minút urážať opozíciu, tak nedocielite žiadnu kvalifikovanú zmenu v diskusii o Zákonníku práce. Takto ste začali a nemôžete očakávať potom nejaký konštruktívny prístup od nás.
Ďakujem. (Potlesk.)