Videokanál poslanca

Ešte raz opakujem. Myslím si, že povinnosťou poslanca Národnej rady je byť tu prítomný a hlavne povinnosťou predsedu Slovenskej národnej rady(strany) je povinnosťou byť tu prítomný každú jednu minútu počas prerokovania zákona o jazykoch národnostných menšín. Vzhľadom na to, že tu nie je, alebo ho tu nevidím, tak úplne bez problémov budem hovoriť na jeho adresu, lebo mal by tu byť a za to je platený.
Ale poviem to, teda dobre, poviem to trošku inak. Bol by som veľmi rád, ak by do budúcna nám neprijímali na Slovensku zákony strany jako SMK a SNS. Jednoducho SMK tu už nie je. To sa nám podarilo. Do budúcna, keď sa nám podarí, aby tu nebolo SNS, bude to veľmi dobré a... (Reakcie z pléna.) Kde je SMK? (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ešte raz opakujem... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pán predseda, milé dámy, milé(milí) páni, môj názor k občianstvu, keď začnem cez občianstvo, je verejne známy. Možno bol trochu prekvapivý pre poslancov vládnej koalície, pre mňa minimálne nie. Každopádne môj cieľ ísť do politiky bol ten, aby sme zo Slovenka takým krôčikom za krôčikom urobili taký rozumný a ľudský štát. Rozumný pre každého občana, ľudský pre každého občana, ktorý nám na Slovensku býva.
Rozumný z pohľadu toho, že nadstaví nejaké správne pravidlá, podľa ktorých sa bude dať čestne hrať, a ľudsky z toho pohľadu, že každému bude vytvárať podmienky na život tak, aby sa cítil príjemne, aby sa necítil v tlaku neprimeranom zo žiadnej strany. Jednoducho, aby sa tu cítil na Slovensku ako doma. Čiže môj cieľ zároveň je naozaj vytvoriť podmienky na Slovensku postupne pre všetkých občanov, ktorí sa cítia občanmi Slovenskej republiky, také, aby sa na Slovensku cítili ako doma. Z toho môžme dedukovať zároveň také, aby sa tu nikto necítil ako v cudzine.
Keď prejdem rovno k veci, myslím si, že predkladaná novela zákona v niektorých bodoch vytvára také podmienky pre občanov Slovenskej republiky, že zrazu by sa začali cítiť ako v cudzine. Jednoducho neviem si predstaviť, že by v takej nejakej malebnej podtatranskej obci so sto domami a so sto obyvateľmi, v takej, kde sa vrany otáčajú a kde doteraz po stovky rokov nebývala žiadna národnostná menšina, zrazu sa prisťahovala jedna mnohopočetná rodina, vzhľadom na to, že tie domy v tej malebnej dedine sú veľmi lacné, a zhodou okolností ich bude 15 a dokopy počet obyvateľov v tej obci bude 100. Čo by nastalo, ak by sme prijali takto navrhnutú novelu zákona o jazykových menšinách, by bolo veľmi jednoduché. Táto menšina by si povedala, že si bude chcieť uplatniť svoje práva a príde na ten úrad za starostom, ktorý tam už je možno štvrté, piate volebné obdobie a jeho otec a jeho dedo, jeden bol predseda MNV, ďalší bol richtárom niekedy za prvej republiky a ani nechyruje o jazyku národnostnej menšiny, ale zrazu príde ten, ten nový občan, ktorý tam možno býva pár mesiacov, a bude chcieť si uplatniť svoje práva na základe takto prijatej novely zákona o používaní jazykov národnostných menšín.
Vzhľadom na to, že rozpočet tejto obce by bol tak nízky, že si nemôže dovoliť tlmočníka a že vlastne jediným zamestnancom obce je sám starosta, ktorý si ani nevypláca sám sebe plat, lebo jednoducho je natoľko nízky rozpočet, že radšej ten plat obetuje v prospech obce, nebolo by iné východisko, ako ten starosta by musel abdikovať na svoju funkciu a vlastne by tam boli nové voľby a v tých voľbách by robil kampaň niekomu z tejto mnohopočetnej, 15-člennej rodiny, ktorá už má práva národnostnej menšiny v danej obci. Jednoducho robil by kampaň, aby sa starostom stal príslušník tejto národnostnej menšiny.
Jasné, narážam tu na rómsku menšinu. A poviete si, že však v zákone sa hovorí o štandardizovanej a kodifikovanej podobe. A v dnešnej situácii alebo dnes rómsky jazyk nie je štandardizovaný, nie je kodifikovaný, takže toto nehrozí. Ale my vytvárame zákon nie na rok, nie na dva, ale pravdepodobne na desiatky rokov dopredu a raz k tejto kodifikácii a štandardizácii rómskeho jazyka príde. Takže nezamýšľajme sa nad tým, že v súčasnej dobe rómsky jazyk nie je kodifikovaný, ale v budúcnosti určite, alebo bude štandardizovaný.
Jednoducho ten príbeh alebo opis situácie v tej obci, ktorý som popísal, je úplne reálny. Sami vieme, že toto etnikum sa nám postupne sťahuje z miest do práve takýchto malých dedín, v ktorých následne majú problém s týmto etnikom, ale v týchto dedinách by nám na základe tohto zákona mohli spôsobiť veľmi veľký problém. Či už finančný, že tie obce by to neutiahli, alebo naozaj existenčný, že vlastne by sa tam nedalo takýmto spôsobom zabezpečiť naplnenie tohto zákona vzhľadom na to, že obec by si nemohla dovoliť platiť tlmočníka alebo zaplatiť ďalšieho zamestnanca na obci, ktorý by trebárs vedel rozprávať rómskym jazykom.
A keď si myslíme, že toto je možno fikcia, ktorá možno nastane v jednom, v dvoch prípadoch, nie, ako dedín, ktoré majú, alebo obcí, ktoré majú možno sto domov a sto obyvateľov, takých tých vymierajúcich obcí, takých sú na Slovensku stovky. A práve to týchto obcí sa nám budú sťahovať príslušníci tohto etnika.
Z tohto pohľadu by sa mohlo na prvý pohľad zdať, že možno najväčší problém osobne mám s nejakým percentom. Myslím si, že nie. Práve pre toto etnikum nie je problém byť mnohopočetná rodina v jednom dome pätnásti alebo dvadsiati, takže ako myslím si, že to percento nehrá až takú veľkú rolu. Omnoho dôležitejšie pre mňa sa javí napríklad to ustanovenie, kedy by verejný orgán mal povinnosť zabezpečiť buď tlmočenie, alebo zamestnanca, ktorý ovláda jazyk tejto národnostnej menšiny.
Preto chcem povedať, že z tohto pohľadu navrhovanú novelu zákona považujem za nie práve šťastné riešenie. Beriem to, samozrejme, ako, že to je výsledok kompromisu medzi koaličnými stranami, ale či sa to niekomu páči, alebo nie, mne a takisto mojim štyrom, alebo teda nám štyrom poslancom z hnutia Obyčajní ľudia tento kompromis nepripadá správny.
Na druhej strane chceme vytvárať naozaj, ako som povedal na začiatok, chceme vytvárať také podmienky na život na Slovensku, aby sa tu ľudia cítili doma a aby - v súvislosti s tým chcete dať priestor na to, aby sme prehodnotili práva národnostných menšín. A ak by sme v jazykových právach národnostných menšín im v súčasnosti niekde krivdili, nemám najmenší problém túto krivdu odstrániť. Čiže chceme dať priestor na to, aby sme našli naozaj také riešenie a taký kompromis, a ani nechcem hovoriť o kompromise, ale také riešenie, ktoré odstráni krivdy, ale nebude zavádzať nové krivdy.
Naozaj by som nechcel prispieť svojím hlasom k tomu, aby sa zrazu pri napĺňaní práv národnostných menšín začala, keď tak môžem povedať, národnostná väčšina cítiť na Slovensku ako v cudzine. Toto by sme, myslím si, nemali dopustiť žiadny z nás. A ak si to niektorí koaliční poslanci zatiaľ neuvedomujú, poprosil by som, aby si to začali uvedomovať.
Chceme preto dať priestor na tú ďalšiu diskusiu a my štyria budeme v prvom čítaní hlasovať za postúpenie tohto zákona cez prvé čítanie. Vzhľadom na to, že v prvom čítaní alebo týmto krokom, tento krok v podstate nič iné neznamená, iba že dávame priestor, aby sa parlament rozprával ďalej a hľadal riešenie. Parlament je od slova "parlé", čiže hovoriť. Čiže je priestor na to, aby sme sa tu o tom rozprávali, aby sme to správne riešenie našli. Máme na to možno mesiac a pol. Pevne verím, že to riešenie nájdeme a že bude aj strana MOST, aj koalícia voči nám ústretová a nájdeme také riešenie, ktoré dokážeme v druhom čítaní podporiť.
Taktiež prosím koaličných poslancov, a teda konkrétne aj stranu MOST, aby sme si uvedomili všetci, že pri takto závažných zákonoch, ako bol zákon o štátnom občianstve a taktiež tento zákon o používaní jazykov národnostných menšín, by sme mali hľadať také znenie zákona, s ktorým sa dokáže viac-menej stotožniť, aj keď nie úplne, koalícia aj opozícia.
Nemyslím si, že je správne, aby sme prijímali zákony takéto závažné iba z pozície sily. Iba preto, že máme 79 hlasov, tak si ho pretlačíme a v podstate po nás potopa. Myslím si, že takto, takýto prístup by nám mohol spôsobiť do budúcna, keď nie ani nám, nám by možno pomohol alebo niektorým politickým úmyslom politických strán by ten prístup pomohol, ale ublížili by sme samotným príslušníkom národnostných menšín.
Ak týchto ľudí to budúcna vystavíme pravdepodobnej zmene prijatého zákona, lepšie povedané, postavenie zákona z nôh na hlavu alebo z hlavy na nohy, tak týchto ľudí by sme vlastne, by sme zbytočne vystavili do budúcna stresu. Teraz by sme im z pozície sily dali nejaké práva a pri najbližšej zmene garnitúry, ktorú si, samozrejme, neprajem, aby boli veci jasné, by sme týchto ľudí vystavili tomu, že tieto práva by im mohli byť odobraté. Ako by ste sa vy cítili, naozaj skúste sa vžiť do pozície príslušníka národnostnej menšiny, ktorí si zvyknete na to, že budete chodiť na úrad a budete môcť tam hovoriť svojím jazykom v úradom styku a zrazu po zmene vlády toto právo vám niekto odoberie? Narobíme viacej škody ako osohu.
Čiže postupujme, prosím vás, citlivo. Nechcime zrazu všetko, skúsme ísť naozaj na to tak, aby sa na Slovensku všetci cítili ako doma a nikto sa tu necítil v cudzine alebo ako v cudzine.
Čiže verím tomu, že ste nerozmýšľali z tohto uhla pohľadu nad tým, ale prosím vás, zamyslime sa nad tým, že či v tomto prípade nie je menej viac. Lebo naozaj, keď do budúcna tých ľudí vystavíme riziku, že im niekto tie práva, ktoré im by sme v týchto mesiacoch dali, im niekto odoberie, tým ľuďom ublížime stokrát viac, jako keď teraz im niektoré práva nedáme.
Pri tejto príležitosti ešte by som si dovolil trošku vstúpiť do svedomia kolegu, ktorý tu nesedí napriek tomu, vzhľadom na to, že toto je jeho práca a mal by v práci sa vyskytovať, nemám problém sa mu prihovoriť. Hovorím k Jánovi Slotovi.
Pri tom prejave, ktorý tu mal v stredu, som si tak uvedomoval, že prečo som sa vlastne tešil na ten prejav. Prečo som taký bol nejaký plný očakávaní, že čo nám tu povie. Zle som pochopil, že asi to bude pravdepodobne preto, že naposledy som ho počul niekedy v lete s tou faktickou poznámkou, čo tu povedal. Potom som si pozrel na stránku Národnej rady, áno, bola to pravda, 6. 8. tu vystúpil naposledy a ďalšíkrát potom, alebo prvýkrát potom tu vystúpil teraz túto stredu. Čiže osem mesiacov ticha. Za osem mesiacov ticha tento človek zinkasoval od tohto štátu, od ľudí tejto krajiny skoro milión korún na svojej výplate a paušálnych náhradách a za to sme tu mali možnosť počuť desaťminútový plamenný, vulgárny prejav. A ja už konečne viem, čo to znemená prejav za milión. Jednoducho tento prejav stál daňových poplatníkov Slovenskej republiky milión korún.
Dozvedeli sme sa čokoľvek o mongoloidných ľuďoch, ktoré by som si v živote nedovolil takéto výrazy použiť, a myslím si, že je to nehodné človeka, ktorý sa tvári, že je vlastencom a že mu záleží na Slovenskej republike. Ak by mu záležalo, v prvom rade si myslím, že by tu sedel a nebol by to človek, ktorý má najväčšiu absenciu pri hlasovaniach.
Ak by mu záležalo, v živote by neopľul slovenský parlament tak, ako to urobil v stredu večer. Jednoducho parlament, aj v samotnej ústave je napísané, že to je ústavodarný orgán. A to znamená, že tento parlament prijíma ústavu. Ak Slota opľul parlament, opľul ústavu, opľul základný kameň existencie tohto štátu.
Ak toto má byť predstaviteľ vlastenectva na Slovensku, národnej nejakej hrdosti a obhajca, tak ďakujem pekne. Jednoducho pre mňa je to predstaviteľ, ktorý je nehodný naozaj sedieť v tejto sále. (Reakcia z pléna.)
Pán podpredseda SNS, hovorím k veci. Hovorím k človeku, ktorý sa...

Čiže navrhujem, aby kolega Jurčík dnes všetkých poslancov a poslankyne pozval na pivo. (Smiech v sále.)

Pán poslanec Kaliňák, napriek tomu, že táto koalícia alebo moja koalícia ma vyhodila v podstate zo svojich radov alebo strana SaS preto, že som hlasoval podľa svojho svedomia, napriek tomu pri tomto konkrétnom zákone, v súlade s mojím svedomím, budem hlasovať za možnosť zmeniť tajnú voľbu na verejnú. (Potlesk.) A budem to robiť preto, lebo si myslím, že pre zodpovedného poslanca, ktorý hlasuje podľa svojho svedomia, nemôže hrať rolu to, či hlasuje tajne alebo verejne. Lebo jednoducho vždy by mal hlasovať podľa svojho svedomia. A ja v tej verejnej voľbe budem hlasovať podľa svojho svedomia tak, ako mi to káže ústava.

Ďakujem všetkým reagujúcim. Ešte raz si teda dovolím vysloviť názor, že aj mne záleží na tom, aby nikto nebol prenasledovaný za svoje vierovyznanie, za svoju orientáciu a podobne. No na druhej strane, dnešný deň a táto chvíľa patrila vyhláseniu o prenasledovaní kresťanov a považujem naozaj za nenáležité, ak sme do toho zamiešali iné témy, ktoré sú agendou iných politických strán ako KDH.

Pán predseda, milé dámy a páni, veľmi vítam túto iniciatívu KDH a hneď na začiatok môžem povedať, že určite ju podporím. Trošku ma mrzí vystúpenie kolegu Poliačika, kedy si myslím, že bolo nenáležité v tejto téme. Myslím si, že v prípade, ak by sme tu prejednávali možno nejakú genocídu na židovskom národe, by tu nevystupoval s témou homosexuálov a transsexuálov.
Myslím si, že ak strana SaS chce si robiť volebnú kampaň alebo chce si prezentovať svoje sľuby, ktoré dala voličom a tak, ako ste včera povedali na kongrese, že začínate plniť svoj, alebo v budúcnosti budete v prvom rade pracovať na plnení sľubov, ktoré ste dali voličom, dá sa otvoriť vlastná téma, vlastný bod a nepriživovať sa na naozaj vážnej téme a myslím si, že ak, že sa to dalo prežiť možno s tichým súhlasom a podporiť. Naozaj mi pripadá otvorenie práv homosexuálov v tejto súvislosti za nenáležité.
Na druhej strane, keďže ste to urobili, budem pokračovať v tomto duchu a chcem sa opýtať a vysloviť presvedčenie, že takisto ako ste tu obhajovali práva homosexuálov a transsexuálov, takisto budete obhajovať aj práva nenarodených detí?
Naozaj si myslím, že človek, ktorý, keďže hovoríme, že dvanásťtýždňový človek, ktorý má už dvanásť týždňov a jednu minútu, má právo narodiť sa, také isté právo má narodiť sa aj ten človek, ktorý má o dve minúty menej. Čiže pevne verím, keďže ste vyjadrili toto presvedčenie, že všetkým, bez ohľadu na ich rastu, na ich sexuálnu orientáciu, tak takisto aj bez ohľadu na ich vek dáte svoje práva a spoločne vytvoríme naozaj skupinu, bude nám spoločne záležať na tom, aj čo je napísané v ústave, že aj život pred narodením je hodný ochrany.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Vaľová, vadí vám nejaké moje vyťahané tričko. To tričko včera som si bol kúpiť v Auparku aj s Erikou, tak dobre, trikrát ste to povedali, ale evidentne som trafil klinček po hlavičke. Všímal som si vás, keď som hovoril o tom, že ľudia, ktorí buď rozkrádali, alebo tolerovali rozkrádanie tejto republiky, v podstate zabíjali nenarodené deti. Áno, robili ste to. A vy ste jedna z nich, ktorá ste toto tolerovali. A preto videl som, ako ste sa mrvila ako nejaká hlísta, ktorá vedela, že som ju trafil, a z toho ste bola nervózna. Jednoducho povedal som vám to a trafil som vás po hlavičke, lebo vy ste tá, ktorá ste tolerovali rozkrádanie v tejto republike a týmto sa zabíjali nenarodené deti, lebo tie peniaze, ktoré sa rozkradli, chýbali na podporu matiek a detí, ktoré mohli žiť. Ste za to zodpovedná, akýmkoľvek teatrálnym vystúpením túto vinu zo seba nezmyjete, ani vaši kolegovia.
Čo sa týka toho, čo mám napísané na tričku, poprosím všetkých, aj liberálne zmýšľajúcich v tejto sále, každopádne ľudí, všetkých, ktorí majú zdravý rozum a to IQ im nechýba, aby pochopili, že nám tu teraz nejde a priori o odsudzovanie žien, ktoré podstúpia interrupciu, iba hovoríme, že vytvorme týmto ženám podmienky iné, aby mali odvahu donosiť svoje deti a dať ich na adopciu, lebo existujú stovky rodín, ktoré sú bezdetné a ktoré by boli veľmi radi(rady), aby si mohli deti osvojiť.
Ak my ich budeme, tieto deti, zabíjať a tým ženám nebudeme dávať možnosť voľby, lebo dnes tú možnosť, reálnu možnosť voľby nemajú, lebo spoločnosť by ich odsúdila, tak sme neurobili všetko pre to, aby tie ženy sa naozaj slobodne mohli rozhodnúť. A to rozhodnutie, ktoré prijímajú pod tlakom okolností, pod hrozbou odsúdenia spoločnosti, nie je slobodné. Tak urobme všetko pre to, aby ich spoločnosť neodsudzovala, ak dajú deti na adopciu.

Ešte dvadsať sekúnd a končím.
Tie peniaze, ktoré ste buď rozkradli, alebo ste dovolili rozkradnúť, následne chýbali na lepšiu podporu matiek, na lepšiu podporu rodín a na základe toho sa tisícky žien v tejto republike rozhodli pre interrupcie. Za toto konanie ste zodpovední vy.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán predseda, milé dámy, milí páni, chcel by som k tomuto zákonu dať pozmeňujúci návrh, ktorý rieši takú situáciu z, myslím si, že z bežného života obyčajných ľudí, aj teda keď vás môžem za to považovať. A ide o taký problém, keď vlastne si chcete kúpiť zájazd, ktorý je letecký, niekam do zahraničia, tak v tomto prípade zvyčajne tú prvotnú informáciu, ktorú od cestovky dostanete, tak je taká trochu skreslená. Čiže napíšu cestovky, že cena od 290 eur, potom je tam hviezdička, potom niekde na nejakej ďalšej strane alebo niekde inde je už udané, že sú tam aj plus nejaké povinné príplatky a tie povinné príplatky sú buď nejaké palivové, alebo bezpečnostné taxi, letiskové taxi, alebo poistenie proti insolventnosti. Čiže potom nastávajú situácie typu, že keď si človek otvorí možno nejaký katalóg cestovnej kancelárie, tak vidí, že týždeň v Tatrách stojí 290 eur, týždeň v Turecku stojí 290 eur s hviezdičkou. A pri tom prvom rozhodovaní, kedy sa rozhoduje, že kam pôjdeme, že či pôjdeme do tých Tatier, alebo pôjdeme do Turecka, tak rozhodne táto informácia a logicky si povie, že však keď tie Tatry stoja toľko isto ako Turecko, tak pôjdeme do Turecka. Potom sa vyberie už de facto rozhodnutý do cestovnej kancelárie a nakoniec odchádza z cestovnej kancelárie s účtom možno za 590 eur, možno za dvakrát vyššiu sumu, ale to už nie je podstatné, lebo to, samozrejme, to sú nejaké tie povinné, palivové a neviem aké poplatky.
Preto predkladáme tento pozmeňujúci návrh, ktorý zaväzuje cestovnú kanceláriu, aby uvádzala cenu komplet. Znamená, že keď v reklame bude reklama zájazdu napríklad do Tatier 290, tak už nebude Turecko za 290, ale bude napísané 490, napríklad, aby už aj v tomto momente ten človek dostal informáciu kompletnú a mohol sa tým pádom zodpovedne a naozaj slobodne rozhodnúť.
Dovolím si prečítať ten pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča, Eriky Jurinovej, Martina Fecka, Jozefa Viskupiča k vládnemu návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa pri poskytovaní niektorých služieb cestovného ruchu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Za čl. II sa vkladá čl. III, ktorý znie: Zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 23/2002 Z. z., zákona č. 525/2005 Z. z., zákona č. 282/2006 Z. z., zákona č. 342/2006 Z. z., zákona č. 102/2007 Z. z., zákona č. 648/2007 Z. z., zákona č. 402/2009 Z. z. sa mení a dopĺňa takto: za § 9 sa vkladá § 9a, ktorý vrátanie nadpisu znie:
"§ 9a
Reklama zájazdu
(1) Ak predávajúci pri reklame zájazdu^19a) uvádza cenu za zájazd, musí uviesť konečnú cenu, ktorú spotrebiteľ zaplatí, vrátane všetkých platieb spojených s poskytnutím zájazdu.
(2) Ak nie je možné vopred určiť konečnú cenu podľa odseku 1, predávajúci v reklame uvedie reprezentatívny príklad zájazdu, ktorý obsahuje popis všetkých služieb, ktoré sú súčasťou zájazdu, a konečnú cenu, ktorú spotrebiteľ zaplatí, vrátane všetkých platieb spojených s poskytnutím zájazdu."
Poznámka pod čiarou k odkazu 19a) znie: "^19a) § 2 zákona č. 281/2001 Z. z. o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr a o zmene a doplnení Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov."
2. V § 11 ods. 3 písm. b) sa slová "§ 3 ods. 6 a § 8 ods. 8, 9 a 24" nahrádzajú slovami "§ 3 ods. 6, § 8 ods. 8, 9 a 24 a § 9a".
3. V § 11 ods. 3 písm. e) sa na konci pripájajú slová "a § 9a". Za § 11a sa vkladá § 11b, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 11b
Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. mája 2001. Ustanovenie § 9a sa nevzťahuje na katalógy a iné propagačné materiály v tlačenej forme, ktoré boli vydané pred 1. májom 2011."
Doterajšie čl. III a IV sa označujú ako čl. IV a V.
Zdôvodnenie: Ide o zavedenie povinnosti predávajúceho, resp. poskytovateľa služby, aby pri reklame uvádzal celkovú konečnú cenu spomínaných služieb, ktorú spotrebiteľ skutočne zaplatí. V praxi totiž často dochádzalo k situáciám, že spotrebiteľ bol reklamou uvedený do omylu, resp. cena uvádzaná v reklame vzbudzovala dojem, že je nižšia, ako bola následná a konečná cena, ktorú mal spotrebiteľ za zájazd a s ním súvisiace služby poskytované predávajúcim uhradiť.
Súčasťou návrhu je aj zabezpečenie výkonu dohľadu nad predmetným ustanovením. Prechodné ustanovenie zabezpečuje, aby sa § 9a nevzťahoval na propagačné materiály, ktoré boli objednané a zadané do tlače pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona.
Chcem vás poprosiť, vážené dámy a páni, aby ste, o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. Na prvý pohľad možno ide o maličkosť, na druhý pohľad ide o maličkosť, ktorá veľmi zjednoduší život aj všetkým vám, keď si budete v budúcnosti chceť(chcieť) porovnať ponuky rôznych cestovných kancelárií. V praxi sa často stávalo, že práve cestovné kancelárie umelo navyšovali cenu povinných príplatkov, ktoré neuvádzali v tej prvotnej reklamnej informácii, a takýmto spôsobom vlastne sa snažili trochu a trochu viac spotrebiteľov alebo ľudí, ktorí chceli cestovať do zahraničia, zavádzať.
Urobíme malinkú zmenu, veľmi podobnú urobili Česi v roku 2009, Rakúšania takto fungujú už skoro 25 rokov. Je to štandardná zmena, štandardný postup, ako sa pri reklame zájazdov vo svete a v Európe postupuje.
Zároveň dovoľte mi pri príležitosti dnešného pamätného dňa, Dňa zápasu za ľudské práva, pripomenúť, že aj dnes máme výročie sviečkovej demonštrácie, ktorá teda pred 23 rokmi bola taký, taký prvý silný a prvé silné verejné vystúpenie ľudí proti komunistickému režimu a bol to taký predvoj následne 17. novembra. Takže aby ste na tento pamätný deň pamätali.
Nehnevajte sa, že hovorím nesúvisiac s predkladaným zákonom, ale aj možno ešte dve minútky.
Zároveň tento deň je Dňom počatého dieťaťa, alebo teda možno ako niekto druhý hovorí, jak Den(Deň) nenarodených detí alebo Den(Deň) úcty k životu. A práve z tohto dôvodu sme sa my dvaja s Erikou Jurinovou dnes rozhodli prísť do parlamentu možno na prvý pohľad dehonestujúco oblečení, ale s podstatným odkazom, ktorý by sme chceli vyslať, a to je to, myslíme si, že sme veľkí pokrytci, lebo ženu, ktorá by sa rozhodla svoje dieťa nezabiť alebo dať mu šancu na život a ktorá si zároveň uvedomuje, že nie je schopná ho vychovávať a rozhodla by sa toto dieťa dať následne na adopciu, tak celá spoločnosť, celá ulica, celá dedina by na ňu celý život ukazovala prstom, že to je tá, tá krkavčia mater, ktorá si dovolila dať svoje dieťa na adopciu. Sme pokrytci, lebo táto žena urobila tisíckrát lepšie rozhodnutie alebo urobila by tisíckrát lepšie rozhodnutie, ale my ju jednoducho dopredu odsudzujeme, lebo dovolila by si dať svoje dieťa na adopciu.
Radšej tolerujeme to, že druhé ženy podstúpia interrupciu a nikto sa o nich to nedozvie, alebo aj keď sa dozvie, tak povieme si, že podstúpili medicínsky zákrok. Naozaj si myslím, že toto je veľké naše pokrytectvo, a práve preto sme tieto tričká si obliekli.
Chceme dať možnosť alebo chceli by sme zvrátiť a chcel by som všetkých vás poprosiť, že či z opozície, či z koalície, aby sme takisto, ako sa vytvorila skupina na ochranu práv zvierat, aby sme takisto vytvorili skupinu na ochranu práv nenarodených detí. Myslím si, že keď si to zaslúžia zvieratá, takisto si to zaslúžia deti. A skúsme, máme to napísané takisto v ústave, že ľudský život je hodný ochrany od počatia, skúsme spoločne urobiť všetko pre to, aby sme vytvorili ženám také podmienky, aby ani len nerozmýšľali nad tým, že by chceli podstúpiť interrupciu. Skúsme im zlepšiť život tak, aby vedeli, že keď to dieťa donosia, tak budú ho môcť v kľude vychovávať a nebudú musieť rozmýšľať nad tým, či si budú môcť potom dovoliť kúpiť jedlo, alebo nebudú si ho môcť dovoliť kúpiť.
Chcem zároveň každému z vás, možno nie každému, to by som moc zovšeobecňoval, ale tým z vás, ktorí ste dovolili v minulosti Slovensko rozkrádať, rozkrádať verejné zdroje alebo ktorí ste nad tým prižmurovali oči a tvárili sa, že tieto zlodejiny nevidíte, chcel by som vám povedať, že ste zodpovední za životy tisícky detí, ktoré možno práve preto zomreli, lebo tie peniaze, ktoré ste, prepáčte, trasie sa mi hlas... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)