Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, celková hodnota eurovalu, ktorá vznikne sčítaním kešovej platby, teda platby v hotovosti, kapitálu na požiadanie a garancií bude 700 mld. eur tak, aby efektívna úverová kapacita bola najmenej 500 mld. eur. A zároveň 80 mld. eur bude zložených v hotovosti.
Čo sa týka distribučného kľúča, bola vyrokovaná zľava, resp. nový kľúč, ktorý znamená zľavu 17 %, teda viac ako šestina, takmer pätina z toho pôvodného kľúča. Čiže ak to prepočítame, tak vlastne to znamená nasledovné úspory.
Čo sa týka kešovej platby, je to úspora 133,6 mil. eur. A zaplatiť by sme v tých štyroch rokoch mali 659 mil. eur. Keby sme brali celú sumu, tých 700 mld. eur, teda celý ten súčet hotovostných platieb kapitálu na zavolanie a garancií, tak potom dosiahnutá úspora tým, že sme vyrokovali lepší kľúč, je 1,169 mld. eur, úspora Slovenskej republiky v súčte týchto vecí. Takže naozaj ide o zásadnú úsporu. A nebolo to jednoduché. Nebolo to jednoduché aj preto, že ostatné, najmä pôvodné členské krajiny eurozóny argumentovali tým, že ten kľúč, ktorý sa použil pri gréckej pôžičke a ktorý sa použil aj pri ochrannom vale, bol predsa dohodnutý predtým. Bol dohodnutý aj Slovenskou republikou, pretože vtedy ho Ján Počiatek a Robert Fico akceptovali. Takže o to ťažšie bolo dosiahnuť túto zmenu. Ale dosiahli sme ju práve preto, že sme na to upozorňovali, že sme argumentovali, že sme predkladali návrhy. Ja som o. i. napísal list predsedovi Eurogroup Jeanovi-Claudovi Junckerovi a všetkým ministrom financií a opakovane sme túto otázku otvárali. Neskôr sme získali aj ďalších spojencov v členských ďalších krajinách, nových krajinách eurozóny, ale aj nečlenských krajinách eurozóny a nakoniec sa podarilo dosiahnuť výraznú zľavu vo výške 17 %. Ďakujem pekne.

Áno, Ďakujem pekne. Je spravodlivejší teda nielen v distribučnom kľúči, ktorý som už vysvetlil, ale aj v tom, že Európsky stabilizačný mechanizmus obsahuje aj účasť privátneho sektora. Čiže to je tá druhá požiadavka, ktorú sme mali. Spomenul som, že mali sme dve zásadné požiadavky: zmenu distribučného kľúča a účasť privátneho sektora. Tá väčšia spravodlivosť spočíta v tom, že grécka pôžička, ale aj EFSF, teda ochranný val, neobsahovali účasť privátneho sektora, čo v konečnom dôsledku znamená, že prípadné náklady z pomoci krajinám, ktoré sa ocitli v problémoch, ako je Grécko a Írsko, zatiaľ by znášali v plnej miere daňoví poplatníci krajín, ktoré sa podieľajú na tomto mechanizme, ale vôbec nie banky, ktoré týmto krajinám v minulosti požičiavali. Toto považujeme za nielen nespravodlivé, ale aj nebezpečné, nespravodlivé jednoducho preto, že keď tieto banky, ale nielen banky, ale aj všetci tí, ktorí kupovali dlhopisy týchto krajín, do nich investovali, tak za to brali úroky, brali za to zisk. Teraz keď prišli problémy, tak cenu, ten účet má zaplatiť niekto úplne iný, daňoví poplatníci iných krajín. To vytvára situáciu, ktorej ekonómovia hovoria morálny hazard, kedy sa vlastne privatizujú zisky, ale nacionalizujú, zoštátňujú straty. Morálny hazard je nebezpečný v tom, že takéto správanie, ktoré vlastne znamená, že keď subjekt, banka, fond riskuje, lebo požičiavanie problémovým krajinám je spojené, samozrejme, s rizikom, pokiaľ z toho pramenia zisky a výnosy, tak tie zisky a výnosy sú tej banky, toho fondu, ktorý riskuje, ale keď sa situácia zhorší tak, že krajina je neschopná splácať, tak potom náklady takéhoto riskantného správania banka vôbec nenesie. A nesú ich len daňoví poplatníci. Toto je aj výsostne nespravodlivé, na čom sa iste zhodneme. Ale vytvára to aj nebezpečenstvo precedensu a opakovania takéhoto nezodpovedného správania aj vlád, ktoré si požičiavajú, ale aj bánk alebo fondov, ktoré takýmto nezodpovedným vládam požičiavajú. Takže z tohto pohľadu je nový Európsky stabilizačný mechanizmus omnoho spravodlivejší, pretože tento mechanizmus má v sebe zahrnutú účasť privátneho sektora. Takže v tých bondoch, ktoré budú vydávané, a v tom programe, ktorý bude vlastne riešiť tento Európsky stabilizačný mechanizmus, už budú zahrnuté presné podmienky, podľa ktorých ak dôjde k platobnej neschopnosti krajiny a ak situácia bude vyhodnotená tak, že túto platobnú neschopnosť je potrebné riešiť aj reštrukturalizáciou dlhu, tak potom sa na platení toho účtu budú podieľať aj veritelia, teda aj banky, aj súkromné subjekty. Takže aj v tomto je zásadná odlišnosť, kvalitatívne je to iné. A je to aj omnoho, omnoho spravodlivejšie, ako bola grécka pôžička a ako bol ochranný val.

Ďakujem pekne. Takže ešte raz, ten zásadný rozdiel medzi gréckou pôžičkou, ale aj podmienkami, ktoré v ochrannom vale (EFSF) vyrokovala vláda Roberta Fica oproti podmienkam, ktoré sme vyrokovali my, je vo výraznom znížení príspevku Slovenska do tohto nového mechanizmu. Ten príspevok Slovenska sa znižuje až o 17 %, teda je to výrazné zníženie. Pôvodné rozdelenie a schválené rozdelenie podielu krajín v gréckej pôžičke aj pri ochrannom vale bolo podľa kľúča, podľa podielu krajín na kapitáli Európskej centrálnej banky. Kapitál Európskej centrálnej banky sa skladá podľa kľúča, ktorý má dve kritériá, z 50 % podľa výšky HDP, teda podľa ekonomickej sily krajiny, čo je v poriadku, ale v 50 % ďalších percentách sa tento kľúč vytvára podľa počtu obyvateľov. To potom znamená, ak by sme sa mali skladať na tieto stabilizačné mechanizmy podľa počtu obyvateľov, vo vzťahu k ekonomickej sile svojej krajiny by chudobnejšie krajiny platili omnoho viac ako krajiny bohaté. Takže prvý zásadný rozdiel je v tomto. A budem to ilustrovať na príklade najchudobnejšej a najbohatšej krajiny eurozóny. V eurozóne je dnes najchudobnejšou krajinou Estónsko a najbohatšou Luxembursko. Ak by platil pôvodný distribučný kľúč, ktorý sa ale nám podarilo zmeniť, tak potom by do nového Európskeho stabilizačného mechanizmu prispelo Estónsko vo výške 9,2 % HDP a Írsko vo výške 3,1 % HDP. Čiže je to evidentne zásadný rozdiel, dokonca trojnásobný. Je to tak nelogické, nespravodlivé a zlé, tento kľúč, ktorý akceptoval Robert Fico a Ján Počiatek, je tak zlý, že vlastne je to analogická situácia, ako keby ste dali zaplatiť daň z príjmu chudobnému človeku trojnásobne vyššiu ako človeku bohatému. To je to isté, ako keby ste nasadili chudobnému človeku 30-percentnú daň z príjmu a bohatému 10-percentnú daň z príjmu. Pre Slovensko, len na ilustráciu, by to znamenalo 7,9 % z hrubého domáceho produktu oproti 3,1 % v prípade Luxemburska. Aj týmto sme argumentovali. Ako som spomínal, tento problém otvorilo Slovensko. Slovensko ho vznieslo ako zásadnú podmienku. A podarilo sa nám dosiahnuť výrazne iný kľúč. Nakoniec sa nám nepodarilo presadiť úplne taký, aký sme chceli, pretože ja som presadzoval aj s mojimi kolegami, aby počet obyvateľov vôbec nebol obsiahnutý v tom distribučnom kľúči, aby to bolo len podľa ekonomickej sily hrubého domáceho produktu, príp. ak by tam boli iné zložky, v tom kľúči, aby tam mohla byť sila finančného sektora alebo dlh. Nakoniec sa podarilo dosiahnuť kompromis, ktorý nakoniec predložilo Estónsko, ktorý znamená, že ten podiel, tá váha počtu obyvateľstva sa znížila z 50 % na 12,5 %. Čiže je to výrazné zníženie tej váhy. Teda prvý rozdiel, ešte keď to vyčíslim finančne, je ten, že ak by sme neboli grécku pôžičku odmietli, tak by sme boli poslali do Grécka peniaze vo viacerých tranžiach v objeme 800 mil. eur. To bolo podľa starého distribučného kľúča to takmer 1 % z celkovej sumy 80 mld. eur. Teraz zhodou okolností suma, ktorá bude platená v hotovosti, pre tento Európsky stabilizačný mechanizmus, má tú istú výšku, akú mala celková pôžička Grécku. Čiže bude to tiež celkovo 80 mld. dolárov. Ale náš podiel sa znižuje o 133 mil. oproti situácii, ktorá by nastala, keby sme nevyrokovali a nepresadili zníženie distribučného kľúča. Čiže dá sa povedať, že priama úspora, okamžitá, je a v hotovosti vyjadriteľná je 133 mil. eur. Samozrejme, na tom celkovom balíku, ktorý je daný nielen kešovou platbou, ale aj garanciami a kapitálom na zavolanie, sa táto suma vyšplhá dokonca do výšky až takmer 1,2 mld. eur. Čiže je to obrovská úspora oproti situácii, ktorú vyrokovala bývalá vláda.
Ďalší zásadný rozdiel je v tom, že pri gréckej pôžičke išli peniaze jednotlivých krajín, ktoré sa na nej zúčastňujú, priamo do Grécka gréckej vláde. Tu sa ideme skladať aj hotovosťou na kapitál medzinárodnej inštitúcie, na kapitál Európskeho stabilizačného mechanizmu, ktorý bude akýmsi európskym menovým fondom čiže niečo ako Medzinárodný menový fond, ale s pôsobnosťou pre krajiny eurozóny, pre krajiny Európskej menovej únie, pričom tieto peniaze teda nebudú priamo použité na pôžičky, lebo idú na kapitál inštitúcie, ktorá má byť silná a stabilná, a kapitál inštitúcie, ktorá si potom bude požičiavať v prípade potreby na trhu. A ona môže potom poskytnúť preklenovacie úvery krajinám, ktoré by sa príp. mohli ocitnúť v problémoch. Takže aj toto je zásadný rozdiel, nejde o priamu pôžičku krajine, ide o podiel na kapitáli, na vytvorení tohto Európskeho stabilizačného mechanizmu, o ktorom, mimochodom, už bolo rozhodnuté na decembrovom summite a o ktorom vlastne sme vždy pred tými rokovaniami informovali aj členov vlády, aj členov Výboru Národnej rady pre európske záležitosti.
Takže toto sú tie hlavné a zásadné rozdiely.

Ďakujem pekne. Ďakujem za otázku. Dovoľte mi využiť túto otázku na to, aby som teda informoval poslancov Národnej rady Slovenskej republiky o tom, aké zmeny sa podarilo vyrokovať na pondelkovom zasadnutí rozšírenej euroskupiny, teda zasadnutí ministrov financií členských krajín eurozóny, plus tam boli ministri nečlenských krajín menovej únie.
Toto rokovanie prinieslo výrazné a pozitívne výsledky pre Slovenskú republiku, a to v tom zmysle, že sa nám podarilo presadiť obidve zásadné podmienky a požiadavky, ktoré Slovenská republika mala. Tou prvou bola potreba zahrnutia aj súkromného sektora, teda bánk, do riešenia situácie problémových krajín, aby teda účet za problémy, ktoré vznikali v minulosti, neniesli len daňoví poplatníci, ale aj banky. Toto sa podarilo presadiť už predtým, aj preto, že to požadovali aj niektoré veľké krajiny, napr. Nemecko. Oveľa ťažšie bolo presadiť zníženie distribučného kľúča, teda zníženie podielu Slovenska, ale aj iných nových členských krajín eurozóny, chudobnejších členských krajín eurozóny, zníženie ich podielu na Európskom stabilizačnom mechanizme. Toto vôbec nebolo jednoduché, najmä preto, že vlastne sme to požadovali najskôr len my sami. Túto otázku som otvoril prvýkrát 14. februára na rokovaní euroskupiny, najskôr bez nejakej výraznejšej podpory iných krajín, potom pred zhruba dvoma týždňami na ďalšom zasadaní euroskupiny sa už ku mne pridali všetky nové členské krajiny eurozóny a aj Európskej únie, na tom rozšírenom zasadnutí. Ten zásadný rozdiel popri gréckej pôžičke je teda dvojaký, ale aj oproti ochrannému valu. Po prvé, v gréckej pôžičke vtedajší minister financií Ján Počiatek, a neskôr to bolo potvrdené, s vtedajším predsedom vlády Robertom Ficom akceptovali distribučný kľúč v gréckej pôžičke aj v ochrannom vale, ktorý bol veľmi... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, ako viete, rokovanie sa uskutočnilo v dvoch formátoch, a to vo formáte všetkých členských krajín Európskej únie a aj vo formáte eurozóny. Európska rada za účasti všetkých členských krajín sa zaoberala predovšetkým otázkami situácie v Japonsku po ničivom zemetrasení a situáciou v Líbyi. Hlavnou časťou mimoriadneho rokovania Európskej rady za účasti predsedov vlád a hláv štátov členských krajín eurozóny bola diskusia o posilnení koordinácie národných hospodárskych politík v eurozóne, prijatie tzv. komplexného hospodárskeho balíka, ako aj diskusia o Pakte pre euro. Pakt pre euro predstavuje silný signál eurozóny na realizáciu záväzkov smerujúcich k vyššej konkurencieschopnosti eurozóny a väčšej konvergencii jej politík. Pre Slovenskú republiky je najdôležitejšie, že v pakte je explicitne zmienené zotrvanie otázky priamych daní v kompetencii národnej úrovne. Európska komisia ale nezávisle ohlásila zámer predstaviť legislatívny návrh na vytvorenie spoločného vymeriavacieho základu podnikovej dane. Zároveň sa Slovenskej republike podarilo presadiť, že pri tvorbe penzijných systémov a v snahe o harmonizáciu spoločného veku odchodu do dôchodku bude do úvahy braná aj miera spoluúčasti v dôchodkovom systéme. Stanovenie veku odchodu do dôchodku bude závislé od demografického vývoja v krajine.
Európska rada apelovala aj na potrebu dodržania stanovených termínov pre prijatie balíka legislatívnych návrhov na posilnenie hospodárskej koordinácie. Boli vyriešenie viaceré technické aspekty navýšenia európskeho nástroja finančnej stability a bola rozdiskutované potreba nového nástroja európskeho mechanizmu pre stabilitu. Pozornosť bola venovaná aj ekonomickej situácii Grécka, Írska a Portugalska. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenie predsedníčky vlády Slovenskej republiky a podľa príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok nasledovných neprítomných členov vlády: ministra životného prostredia Józsefa Nagya, je neprítomný zo zdravotných dôvodov, zastúpi ho minister zdravotníctva Ivan Uhliarik, ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Zsolta Simona, je na pracovnej ceste v Košiciach a v Prešove, zastúpi ho minister hospodárstva Juraj Miškov, a podpredsedu vlády pre ľudské práva a menšiny Rudolfa Chmela, je na zahraničnej pracovnej ceste v Prahe, nemá žiadne otázky.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ospravedlňujem sa, že som tu nebol, predpokladal som, že hodina otázok už skončila, ospravedlňujem sa.
Vážená pani poslankyňa, neviem presne, ako mám chápať vašu otázku. Ak ju mám chápať tak, či možno zrušiť ministerstvo financií a namiesto neho teda by mohli... (Reakcia poslankyne.) Tak, áno, hovoríte o zlúčení, aha.
Po prvé. Ministerstvo financií, v tom asi sa zhodneme, dúfam, v každej krajine existovať musí. Štátna pokladnica, ktorá bola vytvorená práve počas dvoch vlád Mikuláša Dzurindu, je veľmi úspešný projekt, ktorý priniesol Slovenskej republike a verejným financiám obrovské úspory. Boli vynaložené na vznik Štátnej pokladnice veľké prostriedky. To bol naozaj veľký projekt aj z hľadiska informačných systémov, z hľadiska budovania novej inštitúcie. Ale o úspešnosti tohto projektu svedčí napr. to, že náklady vynaložené na budovanie Štátnej pokladnice sa vrátili za dva roky, dva roky a slovenská Štátna pokladnica slúži ako vzorový príklad úspešného projektu a úspešnej inštitúcie, o čom svedčí napr. fakt, že z Českej republiky, kde dodnes štátnu pokladnicu nespustili, sa chodia k nám učiť a berú si príklad z našej Štátnej pokladnice a nechajú sa naozaj týmto inšpirovať. Takže v tomto zmysle určite Štátna pokladnica má svoje opodstatnenie. Neuvažujeme a nebudeme uvažovať o tom, že by sme ju zlučovali. Ale sú tu niektoré ďalšie inštitúcie, ktoré spomínate. Spomínate Daňové riaditeľstvo. Nespomínate síce colnú správu a Sociálnu poisťovňu.
Ale vláda Slovenskej republiky, vláda Ivety Radičovej spustila projekt zavádzania jednotného výberu daní a odvodov, v rámci ktorého robíme aj reorganizáciu inštitucionálnu, ktorá bude znamenať o. i. zlúčenie daňových úradov, Daňového riaditeľstva, Colného riaditeľstva a Sociálnej poisťovne, do jednej inštitúcie, do Finančného úradu. Prvá etapa by mala prebehnúť už od 1. 1. budúceho roka, kedy dôjde k spojeniu Daňového riaditeľstva a Colného riaditeľstva na tej vrchnej úrovni, keď riaditeľstvá sa spoja, pričom ešte inštitúcie budú jeden rok fungovať, ale len relatívne paralelne, a potom od 1. 1. 2013 by malo dôjsť k spojeniu celej daňovej a colnej správy a aj k pripojeniu Sociálnej poisťovne k jedinej inštitúcii, Finančnému úradu. Takže v tomto zmysle tu vidíme priestor na to, aby sme znižovali náklady, aby sme racionalizovali procesy, aby sme nielen znižovali zároveň aj náklady pre štát, pre daňových poplatníkov, ale aj zefektívnili a racionalizovali systém tak, aby daňoví poplatníci boli zaťažovaní čo najmenej z hľadiska času, ktorý musia vynaložiť pri vypĺňaní daňových priznaní, pri plnení svojich odvodových povinností a tak ďalej a tak ďalej.
Súčasťou tejto veľkej reformy je nielen inštitucionálna reforma, takže nielen spojenie inštitúcií, ale aj odvodová a daňová reforma, na ktorej práve v týchto dňoch a týždňoch intenzívne pracujeme, ktorá by mala najmä v odvodovom systéme výrazne zjednodušiť celý systém. Spočíva na zavedení superhrubej mzdy, na jednotnom vymeriavacom základe a aj na zjednodušení celého odvodového systému, ktorý by mal spočívať vlastne v dvoch poistných dávkach, v sociálnom poistení a v zdravotnom poistení, namiesto dnešného systému, ktorý je veľmi fragmentovaný.
Takže ak by som to mal uzavrieť. Áno, vidíme veľký priestor v tejto oblasti aj v inštitucionálnych zmenách, ktoré chceme uskutočniť a na ktorých pracujeme. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, k návrhu na harmonizáciu základu dane zo zisku sme vyjadrovali jasný odmietavý postoj už počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu, keď sa takéto návrhy zo strany niektorých členských krajín Európskej únie začali objavovať. To stanovisko Slovenskej republiky ostáva nezmenené a naše negatívne stanovisko je dané najmä tým, že by to mohlo poškodiť konkurencieschopnosť Slovenskej republiky, mohlo by to zhoršiť náš daňový systém, a sme ale zároveň presvedčení, že by to nepomohlo ani konkurencieschopnosti Európy ako takej, Európy ako celku.
Argumenty proti harmonizácii daňového základu a následnej harmonizácii daní sú nasledovné.
Uznávame, že harmonizácia daňového základu by mohla mať pozitívny efekt v tom, že by sa sprehľadnili systémy dane z príjmu právnických osôb, že by boli tieto porovnateľné, že by boli možno aj nižšie transakčné náklady, nižšie náklady z hľadiska účtovníctiev ap., ale zároveň sa obávame, že harmonizovaný spoločný základ dane zo zisku by nebolo reálne presadiť na dnešnej úrovni základu dane slovenskej. My sme daňovou reformou, ktorá začala platiť novým daňovým systémom, ktorý začal platiť od 1. 1. 2004, výrazne rozšírili daňový základ tým, že sme zrušili veľké množstvo výnimiek, odpočítateľných položiek a špeciálnych sadzieb. Problém je v tom, že náš daňový základ, ktorý je dobrý, že je jeden z najširších, by asi nebolo reálne presadiť ako spoločný daňový základ pre všetky krajiny Európskej únie, resp. eurozóny, ak by to malo platiť len pre eurozónu. Príkladom najužšieho daňového základu je nemecký daňový základ, v ktorom je veľké množstvo výnimiek, odpočítateľných položiek, špeciálnych režimov. Ak by teda Európa bola schopná dospieť k nejakému kompromisu, že niekde v strede ideme určiť spoločný daňový základ dane zo zisku, tak pre nás by to znamenalo, že by sme museli znovu do systému zavádzať niektoré odpočítateľné položky, výnimky a špeciálne sadzby, čo by evidentne zhoršilo náš daňový systém oproti tomu, aký ho máme dnes.
No a druhý dôvod, prečo sme proti harmonizácii daňového základu v Európskej únii, je ten, že harmonizácia daňového základu je nevyhnutným predpokladom harmonizácie sadzieb ako takých. Harmonizáciu sadzieb považujeme za veľmi zlú, pretože jednoducho by znížila konkurenčnú schopnosť krajín, ktoré by museli zdvihnúť sadzbu dane, a nezlepšila by konkurencieschopnosť v bohatších alebo vyspelejších európskych krajinách. A v zásade platí, že bez harmonizácie daňového základu nie je možné urobiť harmonizáciu sadzieb. Z tých, ktorí dnes presadzujú harmonizáciu daňového základu, niektorí tvrdia, že im nejde o harmonizáciu sadzieb, že oni chcú harmonizovať len základ dane. Faktom ale je, že potom by riziko reálneho presadenia harmonizácie sadzieb bolo omnoho vyššie, ako je dnes, keď daňový základ harmonizovaný nie je.
Takže toto sú argumenty, o ktorých sme komunikovali v rokoch 2004, 2005, 2006 a ktoré opakujeme aj teraz, pre ktoré si myslíme, že to nie je dobrý nápad. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, keďže mám tak veľmi málo času, tak to nebudem čítať, ale zhrniem to do takej nejakej hutnejšej odpovede. Áno, zjednotenie výberu daní, odvodov a poistného do jednej inštitúcie, ktorá pracovne ju zatiaľ nazývame finančný úrad, je jednou zo súčastí odvodovej reformy, aj daňovej reformy, ktorú chceme robiť, ktorou chceme dosiahnuť zjednodušenie daňového odvodového systému, ale aj zníženie nákladov aj na strane štátu, administratívnych nákladov, ale najmä zníženie náročnosti, administratívnej náročnosti pre daňovníkov, pre ľudí, zamestnancov, podnikateľské subjekty, samostatne zárobkovo činné osoby. Malo by to prebehnúť vo viacerých etapách.
Už od 1. januára budúceho roka, teda o necelý rok, o jedenásť mesiacov by malo dôjsť k prvej fáze spojenia daňového riaditeľstva a colného riaditeľstva s tým, že ešte v priebehu budúceho roka budú vlastne fungovať tie štruktúry viac-menej paralelne, ale v oblastiach, v ktorých sa bude dať už aj budú spájané na nižších úrovniach.
Od 1. 1. budúceho roka zároveň dochádza k transformácii daňových úradov, ktorá už bola predtým schválená zákonom, kde namiesto 102 daňových úradov budeme mať vlastne 9 a potom ďalšia fáza, vlastne tohto zjednocovania výberu dane a odvodov by mala nastať od 1. 1. 2013, kedy už predpokladáme spojenie výberu daní, ciel, ale aj poistných odvodov, aj inštitucionálne spojenie do jednej inštitúcie. Samozrejme, nejde len o spájanie inštitúcií, ktoré prinesie isté úspory, ale ide o to, aby všetky tie procesy boli zjednotené, aby sa zlepšili výrazne podmienky pre ľudí tak, aby sa výrazne zjednodušil formulár, aby bol jednotný formulár pre daňové odvodové povinnosti, aby bol do značnej miery už vopred vyplnený o všetky údaje, ktoré má k dispozícii vlastne systém a verejná správa, aby zároveň boli call-centrá nepretržite k dispozícii s internetom, aby bolo nepretržite k dispozícii možné vlastne vypĺňať tieto priznania, ale aj telefónom konzultovať akékoľvek nezrovnalosti. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, dovoľte, aby som vám tlmočil stanovisko a odpoveď pani premiérky.
Vážená pani poslankyňa, v prvom rade si musíme povedať, čo sa udialo. Vládna koalícia sa rozhodla, že zlepší zákonné podmienky podnikania a zamestnávania v súvislosti so Zákonníkom práce. Minister práce oznámil v rámci rokovaní Tripartity, že je pripravený otázky zamestnávania riešiť v spolupráci so sociálnymi partnermi. Cieľavedome im vytvoril priestor, aby mohli ovplyvniť tvorbu novely Zákonníka práce už od úplného začiatku. Zamestnávatelia sa ihneď chopili aktivity a priniesli veľké množstvo návrhov. V niektorých zložkách prišli aj návrhy od odborárov. Namiesto diskusie k týmto návrhom a k ďalším témam, ktoré malo pripravené ministerstvo práce, však odborári vyhlásili, že požadujú od ministra návrh Zákonníka práce v paragrafovom znení. Takto si Konfederácia odborových zväzov pridelila právo riadiť ministra práce.
Keďže ministerstvo práce má svoj vládou určený termín predloženia Zákonníka práce až v apríli 2011, teda paragrafového znenia novely zákona v apríli 2011, je logické, že žiadosť odborárov neakceptoval a znovu ich žiadal o prípravné stretnutia k tézam Zákonníka práce. Odborári však na začiatku druhého takéhoto stretnutia jednostranne opustili rokovací stôl a vyhlásili, že minister nesplnil ich požiadavku. Minister následne prisľúbil, že tézy k novele Zákonníka práce predloží na konci januára, aby ešte pred vznikom paragrafového znenia dal priestor sociálnym partnerom ovplyvniť aj základné koncepty tejto novely.
Reakciou odborárov na takéto ústretové kroky bolo protestné zhromaždenie a následne oznámený polhodinový ostrý štrajk. Takže moje hodnotenie, hodnotenie pani premiérky je nasledujúce: odborári z nepochopiteľných dôvodov nechcú rokovať o základnom zákone, ktorý chráni zamestnancov, teda tých, v ktorých mene odborári vystupujú. V programovom vyhlásení vláda Slovenskej republiky za jednu z najdôležitejších oblastí považuje zlepšovanie podnikateľského prostredia, čo je nevyhnutný predpoklad prílevu investícií a rastu zamestnanosti, odstránenie bariér rastu zamestnanosti, pružné formy pracovných úväzkov medzi trh práce. Z týchto dôvodov sa vláda Slovenskej republiky zaviazala presadzovať zmenu Zákonníka práce a ďalších pracovnoprávnych predpisov s cieľom zaviesť pružnejšie pracovné vzťahy a motivovať zamestnávateľov k podpore zosúlaďovania pracovných a rodičovských povinností.
Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky samozrejme vytýčilo len rámce, ktoré je potrebné napĺňať a prvý krok takéhoto napĺňania, tohto cieľa, sme si vytýčili na rok 2011. Vláda Slovenskej republiky reprezentujúc výkonnú moc tohto štátu je iba jedným z účastníkov Tripartity, a teda si nikdy neosobovala právo postupovať pri príprave zmien v oblasti pracovného práva bez intenzívnej spolupráce so sociálnymi partnermi. A nebude tak konať, nebude konať bez spolupráce ani v štvorročnom období 2010 - 2014. Vláda Slovenskej republiky vyzvala sociálnych partnerov na konštruktívny dialóg ohľadom pripravovaných zmien. Je pochopiteľné, že veľmi aktívne k tejto ponuke pristúpili zástupcovia zamestnávateľov, ale naším cieľom nebolo z diskusie žiadnym spôsobom vylúčiť ani zástupcov zamestnancov. Práve naopak, očakávali sme, že zástupcovia zamestnancov budú prezentovať návrhy, ktoré umožnia zlepšiť Zákonník práce a zvážia, ktoré kroky by napomohli zníženiu miery nezamestnanosti v Slovenskej republike.
V súvislosti s prípravou novely Zákonníka práce bola zriadená trojstranná pracovná skupina pre prípravu rozsiahlejšej novely Zákonníka práce. Členmi odbornej komisie sú dvaja zástupcovia za ministerstvo práce, jeden zástupca a jeden poradca za Asociáciu zamestnávateľských zväzov, jeden zástupca a jeden poradca za RÚZ, jeden zástupca a jeden poradca za ZMOS a traja zástupcovia plus traja poradcovia za Konfederáciu odborových zväzov. K práci komisie boli prizvaní aj zástupcovia ministerstva hospodárstva a ministerstva financií.
Cieľom pracovnej skupiny bolo nájsť dohodu medzi sociálnymi partnermi ohľadom zmien, ktoré majú podporiť zvýšenie pružnosti pracovnoprávnych vzťahov a prispieť k zníženiu nezamestnanosti v Slovenskej republike. Cieľom pracovnej skupiny bolo z odborného hľadiska posúdiť aspekty možnej novelizácie Zákonníka práce, pričom úlohou zástupcov na vyššej politickej úrovni je dať politický rámec a záväznosť výsledkom zosúladiť stanoviská a dosiahnuť kompromisný návrh úpravy konkrétnej otázky.
Sociálni partneri boli vyzvaní, aby predložili svoje návrhy na riešenie konkrétnych otázok a konkrétnych problémov v Zákonníku práce. Túto možnosť aktívne využili predovšetkým zamestnávatelia a predložili veľký počet návrhov na zmeny v Zákonníku práce.
Naopak, od odborov sme dostali len limitovaný počet návrhov, a to napriek tomu, že tvrdili, že by ich mohli predložiť nespočetné množstvo. Z tohto hľadiska možno prebiehajúce rokovania hodnotiť aj kladne, ale žiaľ, aj záporne. Negatívom prebiehajúcich rokovaní je absencia participácie všetkých sociálnych partnerov na tomto dialógu.
V rámci pracovnej skupiny na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny sa uskutočnili dve rokovania, pričom na druhom rokovaní zástupcovia odborov prečítali vyhlásenie o tom, že odchádzajú z rokovania pracovnej skupiny, čím pracovná skupina de facto stratila svoje opodstatnenie. Odbory tak nevyužili priestor a možnosť podieľať sa na niektorých zmenách v Zákonníku práce, pričom cieľom novely Zákonníka práce je zlepšovanie podmienok zamestnávania v Slovenskej republike a vytváranie podmienok na rast zamestnanosti. Odborom bol daný priestor, aby prezentovali svoje pripomienky, návrhy, podnety, ktoré majú z praxe, a ktoré by určite prispeli k zlepšeniu pracovno-právnej regulácie v Slovenskej republike. Nepochybujem, že prax prináša viacero aplikačných problémov týkajúcich sa Zákonníka práce aj na strane zamestnancov. Z tohto hľadiska odbory predstavujú určitého komunikátora týchto problémov, ktorý však doteraz odmietal s vládou komunikovať.
Zástupcovia odborov namiesto dialógu zvolili antagonistický postoj v podobe zbierania podpisov pre referendum ohľadom zavedenia 35-hodinového pracovného času, zníženia rozsahu práce nadčas, obmedzeniu práv zamestnancov. Rešpektujem legitímne právo odborov využívať svoje ústavné právo na štrajk, organizovať akcie s cieľom presadenia svojich požiadaviek. Kladiem si však otázku: Proti akým zmenám Zákonníka práce odborári protestovali, vzhľadom na to, že až do pondelka neboli zverejnené žiadne tézy Zákonníka práce a ani čiarka z paragrafového znenia, o ktorom by sa dalo kriticky vyjadrovať? Nesprávny predpoklad, že táto vláda chce zamestnancom škodiť je zhubný pre spoločnosť a akúkoľvek konštruktívnu diskusiu.
Domnievam sa, že tento postoj odborov nevedie k zlepšeniu nastavenia pracovno-právnych vzťahov medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ale k istej forme politickej hry, v ktorej sa zamestnanec stáva rukojemníkom. Domnievam sa, že právomoc, ktorú zamestnanci svojim zástupcom zverili, ich zaviazala k presadzovaniu ich legitímnych záujmov, ktoré však odbory momentálne nepresadzujú. Práve naopak, škodia im. Nie je pravdou, že Zákonník práce nepotrebuje zmeny. Komparatívne analýzy z iných členských štátov ukazujú, že pracovné právo obdobne ako celé súkromné právo, ešte len čaká transformácia správneho jazyka rokov 1948-49. Tieto analýzy usvedčujú odbory z toho, že všade inde diskusia o optimálnom nastavení právnych predpisov regulujúcich pracovné právo prebehla a prebieha. Ako je možné, že vo Švédsku, ktoré každý považuje za štát výrazne akcentujúci ochranné a sociálne prvky je najkratšia výpovedná doba zamestnanca jeden mesiac a následne je odstupňovaná podľa trvania pracovného pomeru. Prečo tieto dohody nie sú možné v Slovenskej republike?
Odborom bol ponúknutý priestor, aby sa podieľali na procese postupnej premeny Zákonníka práce, pričom odbory túto podanú ruku odmietli. V pondelok 31. januára bol na Hospodárskej rade vlády Slovenskej republiky predložený vecný zámer novely Zákonníka práce, teda tézy Zákonníka práce, kde boli prvýkrát prezentované základné princípy, na základe ktorých by mal byť Zákonník práce menený. Ukázalo sa, že Zákonník práce v podobe, ako ho vykresľujú predstavitelia odborov, neexistuje. Práve naopak, návrh sleduje spravodlivé záujmy oboch strán. V záujme rokovania na tripartitnej úrovni bola Konfederácia odborových zväzov v pondelok opätovne vyzvaná na rokovanie, pričom obnovené zasadnutie pracovnej skupiny by sa malo uskutočniť na ministerstve práce 8. februára. Malo by sa tam diskutovať o vecnom zámere Zákonníka práce. Účasť na tomto stretnutí prisľúbili aj zástupcovia odborov.
Domnievam sa, že napriek tomu, že Konfederácia odborových zväzov, Republiková únia zamestnávateľov a Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení deklarovali viaceré neprekonateľné rozdiely, tieto tzv. neprekonateľné rozdiely sú v mnohých prípadoch len politického charakteru. Domnievam sa, že dohoda medzi zástupcami zamestnancov a zástupcami zamestnávateľov môže byť dosiahnutá v širšom, než len v doteraz prezentovanom rozsahu. Zároveň sa domnievam, že kvalita právnej úpravy nie je založená len na makro nastaveniach, ale aj na mikro nastaveniach jednotlivých nuáns paragrafov Zákonníka práce. K týmto mikro nastaveniam, ktoré by zlepšili každodennú aplikáciu Zákonníka práce je vhodné poznať aj názory aktérov, ktorí aplikujú Zákonník práce na každodennej báze. Patria medzi nich aj odbory. Tieto názory sú však skryté, ak sa nekomunikujú.
Za pozitívnu môžem označiť skutočnosť, že relevantný vecný zámer zohľadňujúci rozmanité potreby bol predložený v pondelok a pripravuje sa aj paragrafové znenie. Otvára sa tak priestor na serióznu diskusiu o tom, aký by mal byť Zákonník práce, čo by mal, v akom rozsahu, akým spôsobom upravovať tak, aby sa zohľadnili oprávnené záujmy obidvoch strán v spravodlivom pomere.
Zároveň mi dovoľte, využiť túto príležitosť a predstaviť tento prvý návrh programových téz, ktoré budú východiskom pre vládnu novelu Zákonníka práce. Najskôr je, ale potrebné zdôrazniť, prečo sú navrhované zmeny nevyhnutné. Existuje päť významných dôvodov na novelizáciu Zákonníka práce.
Po prvé, súčasný zákon je nespravodlivý, pretože nezohľadňuje rozdielne postavenie zamestnancov z hľadiska výšky mzdy, či ich pozície vo firme. Robotníka je potrebné chrániť viac ako vysokého manažéra s rozhodovacími kompetenciami. Zákonník práce zároveň nezohľadňuje rozdielne postavenie malých, stredných a veľkých podnikov.
Po druhé, Zákonník práce v dnešnom znení nezohľadňuje rôzne životné situácie spojené so zamestnávaním študentov alebo rodičov s malými deťmi.
Po tretie, niektoré časti Zákonníka práce zaťažujú zamestnancov a zamestnávateľov zbytočnou byrokraciou.
Po štvrté, Zákonník práce je nedostatočne pružný pri zmene zamestnania, či možnostiach vyšších zárobkov pre zamestnancov.
Po piate, Zákonník práce dáva privilégia verejným činiteľom a šéfom odborov na úkor sociálneho dialógu, kolektívneho vyjednávania a reprezentatívneho zastúpenia všetkých zamestnancov.
Toto sú skutočné dôvody, prečo chce vláda Zákonník práce zmeniť. A to sú niektoré základné tézy. Zákonník práce by mal byť ústretovejší ako je teraz k rodine. Zamestnávateľ so zamestnancom by si mali môcť nastaviť plný pružný pracovný čas podľa vlastných potrieb. Ďalej Zákonník práce by mal otvárať možnosť, aby sa zamestnávateľ so zamestnancom mohol dohodnúť, že zamestnancovi patrí mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas aj pri práci doma. Ďalej by mala byť možnosť vzniku zdieľaného pracovného miesta, teda možnosť rozdeliť pracovnú náplň jedného pracovného miesta medzi viac ľudí. Mala by byť možnosť čerpať náhradné voľno rodičmi detí mladších ako 15 rokov počas školských prázdnin až do 12 mesiacoch po výkone práce nadčas a mala by byť tiež možnosť čerpať rodičovskú dovolenku až do piateho roku veku dieťaťa.
Spravodlivejší Zákonník práce by mal chrániť tých, ktorí to potrebujú. Vláda navrhuje zaviesť vzťah medzi výškou mzdy a skúšobnou lehotou. Čím nižšia mzda, tým nižšia skúšobná lehota a naopak. A vláda tiež navrhuje zaviesť vzťah medzi dĺžkou výpovednej lehoty a dĺžkou odpracovaného obdobia pre zamestnávateľa. Firma sa zároveň bude môcť dohodnúť so zamestnancom na pružnom rozdelení výpovednej lehoty a odstupného.
Ďalej by Zákonník práce mal byť menej byrokratický. Zamestnanec v určitom veku by mal získať právo na vyššiu výmeru dovolenky, čím by sa odbúralo zložité byrokratické dokazovanie, či má zákonný nárok na dlhšiu dovolenku. Na základe dohody zamestnávateľa a zamestnanca by sa malo umožniť doručenie výplatnej pásky len elektronickou formou. Ďalej by mal byť Zákonník práce omnoho pružnejší, mal by umožniť dohodnúť zamestnávateľovi a zamestnancovi pružnejšie parametre pracovného pomeru. Mal by byť zároveň bez privilegovaných. Vláda navrhne zrušenie povinnosti zamestnávateľa dlhodobo uvoľňovať zamestnancov na výkon verejnej funkcie a výkon odborovej funkcie a zavedie porovnateľné postavenie zamestnaneckej rady a odborovej organizácie.
Sme presvedčení, že toto sú zmeny, ktoré sú v prospech zamestnancov, v prospech zamestnávateľov, ktoré zlepšujú podmienky na zamestnávanie a vytvárajú predpoklady na to, aby slovenská ekonomika mohla dosahovať vyšší rast, aby bol vyšší prílev investícií, aby rástla zamestnanosť a rástla životná úroveň. Ďakujem pekne.