Videokanál poslanca

Áno. Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, milí hostia, dovoľte mi, aby som reagoval na veci, ktoré odzneli v rozprave k tomuto bodu.
Pán poslanec Burian sa pýtal, či bude vláda mať nejaký dosah na euroval, aký je rozdiel medzi pôžičkou Grécku a eurovalom, teda tým, keby to napríklad sa stalo v Portugalsku, teraz, v budúcnosti. Tak by som mu rád odpovedal, aj keď, ak by bol čítal materiály, ktoré predkladáme, tak by mu boli jasné aj odpovede na tieto otázky. Ale využijem tu príležitosť, že sa na to pýtal, aby som teda zodpovedal, pretože zrejme nie všetci, a najmä verejnosť, možno nerozlišuje, v čom je rozdiel.
Teda, či budeme mať dosah na rozhodnutia eurovalu, teda na tie záruky, ktoré prípadne na seba preberieme ako akcionári Európskeho finančného stabilizačného nástroja, pretože to je akciová spoločnosť. Dosah na to budeme mať, pretože ten mechanizmus bude fungovať tak, že v prípade, že sa nejaká krajina eurozóny dostane do podobných ťažkostí, do akých sa dostalo v minulosti Grécko, že teda nebude schopná sa refinancovať na trhu, tak požiada tento európsky val o pôžičku.
Európsky val bude vlastne reprezentovaný zástupcami všetkých krajín eurozóny, čiže aj my tam budeme mať zástupcu a každé zásadné rozhodnutie je podmienené jednohlasným súhlasom všetkých. Teda aj to, najskôr sa bude posudzovať, či tá krajina naozaj si nemôže pomôcť sama, a či naozaj je v situácii, že vyžaduje pôžičku. Teraz hovorím stále o pôžičke od eurovalu. Keď sa ukáže, že áno, tak potom euroval si požičia peniaze a požičia ich za nižších, za lepších finančných podmienok tej krajine.
Euroval si vie požičať a bude vedieť požičať za ten Európsky stabilizačný finančný nástroj lacnejšie preto, že za jeho záväzky ručia všetky krajiny eurozóny. Aj potom budú ďalšie kroky, kedy sa vyhodnotí v tzv. Memorande o porozumení, čo bude vlastne ozdravný program, ktorý bude musieť pripraviť každá krajina, ktorá požiada o pôžičku od tohto nástroja. Tam sa vyhodnotí, či ten ozdravný program je naozaj reálny, či vytvára predpoklady na to, aby tie peniaze boli vrátené a každá tranža, samotný tento ozdravný program v Memorande o porozumení a každá tranža pôžičky bude opäť schvaľovaná jednohlasným súhlasom. Čiže, v tomto zmysle tie krajiny tam budú mať nástroje na to, každá krajina, aby vyžadovala a dozerala, dohliadala nad tým, že tie podmienky sú splnené, že ten program je reálny, že sa znižuje riziko, že teda tie peniaze budú vrátené.
Problém by nastal vtedy, keby tá krajina nebola schopná tomuto nástroju peniaze vracať a potom by nastupovali členské krajiny ako akcionári valu, ktorí by za ten Európsky stabilizačný finančný nástroj, jeho veriteľom vracali peniaze. Preto hovoríme o zárukách.
A v tom je mimochodom aj rozdiel medzi tým, či efektívne peniaze už požičiavame alebo nie, čo je aj istá, v istej forme odpoveď na údiv pána poslanca Marcinčina, keď hovoril, že sa čuduje, ako niekto môže byť za val a proti pôžičke, tak k tomu chcem povedať, že my sme mali a máme výhrady aj k valu, ale z dôvodov, ktoré som tu už vysvetľoval. Môžem ich zopakovať. Aj z dôvodov toho, že to už bol rozbehnutý proces, kde ten záväzok bol prijatý minulou vládou, nebolo možné meniť žiadne parametre, ale rozdiel zásadný je v tom, že pri gréckej pôžičke, by sme si museli reálne požičať teraz peniaze, aby sme ich mohli požičať Grécku, pretože tie peniaze nemáme.
Kdežto pri Európskom stabilizačnom finančnom nástroji je šanca, že žiadne peniaze požičiavať nebudeme musieť. Aj teraz vlastne dávame len záruky v prípade, že by tento nástroj, tomuto nástroju neboli vrátené peniaze v prípade, že krajiny by požiadali, čo sa ešte ani nestalo, tak potom by až nastupovalo reálne plnenie. Čiže, zásadný rozdiel je v tom, že kým pri gréckej pôžičke ide o reálne požičiavanie reálnych peňazí, ktoré nemáme, ktoré by sme si museli požičať, pri vale je to vlastne záruka, ktorá sa nebude musieť naplniť. A dúfajme, že sa ani nenaplní. V tom je ten zásadný rozdiel. A aj preto, to naše stanovisko je do istej miery rozdielne, naše myslím, vládu teraz, hovorím v mene vlády, aj keď výhrady sme mali a máme aj voči stabilizačnému nástroju, aj voči gréckej pôžičke.
Pán poslanec Kažimír, musím povedať, že vaše vystúpenie ma utvrdilo v tom, že tie státisíce korún, ktoré ministerstvo financií vynaložilo na vaše mediálne tréningy, priniesli svoje ovocie. Pán poslanec Kažimír ako štátny tajomník spolu s bývalým ministrom, taktiež dnes poslancom Počiatkom a vtedajším hovorcom, vyčerpali obrovské sumy v státisícoch korún na mediálny tréning z peňazí, ktoré mali byť použité na zvyšovanie odbornej kvalifikácie zamestnancov ministerstva, sa školili v tom ako ohlupovať ľudí. Ako manipulovať. A presne to ste tu predviedli vo vašom vystúpení.
Takže, k tomu čo ste povedali. Vraj predvádzame cynický názorový kotrmelec a využívate zrejme to, čo ste sa naučili na týchto mediálnych tréningoch, pričom ja nemám nič proti tomu, aby ste sa trénovali, len ste sa mali trénovať za peniaze vašej strany, ktorá dostáva dosť veľké príspevky zo štátneho rozpočtu. Aj my sme prešli mediálnymi tréningmi, ale nie za peniaze daňových poplatníkov, nie za peniaze, ktoré mali slúžiť na to, aby sa školili zamestnanci ministerstva financií. Takže jednou z metód, ktoré ste sa tam zrejme, za peniaze daňových poplatníkov naučili, je vytrhávať slová a vety z kontextu a prispôsobovať si ich tak, ako sa vám to hodí.
Áno, my sme mali a máme a aj ja osobne som mal a mám kritický a negatívny názor aj na val, na stabilizačný mechanizmus, aj na grécku pôžičku. Ale vždy som mal odlišné stanovisko z hľadiska zásadného odmietania gréckej pôžičky a z hľadiska výhrad, ktoré som mal aj voči valu, ale ktoré z dôvodov, ktoré ešte spomeniem, vlastne nás viedli k tomu, že sme nakoniec tento val s podmienkami aj vo vláde akceptovali. A bol to môj návrh, pretože ako minister financií som tento návrh, s ktorým sa vláda stotožnila, vláde predkladal. Ale už na ilustráciu vašich názorových kotrmelcov vám odcitujem, že vy ste tu vlastne v dvoch minútach povedali, že ja sa vraj pasujem za otca eura a zároveň, že ja si myslím, že by euro malo padnúť. Veď už z tohto, keď človek len trochu rozmýšľa, musí vidieť, že aj jedno aj druhé je nezmysel, že si to protirečí navzájom, pričom vás chcem ubezpečiť, že sa ani nepasujem za otca eura, ale ani si nemyslím, že by euro malo padnúť.
Ak som sa vyjadroval a vyjadroval som sa v tom zmysle, že takáto podpora morálneho hazardu, či už je to grécka pôžička alebo val, môže ohroziť fungovanie a existenciu eura ako takého, tak áno, v tomto zmysle som sa vyjadroval, a to si myslím dodnes.
Hovoríte, povedali ste, pán poslanec, že my sme sa vraj vrátili z Bruselu so sklonenou hlavou. Vôbec sme sa nevrátili z Bruselu so sklonenou hlavou. Ja som sa zasadnutí Ekofinu zúčastňoval tri a pol roka ako minister financií. Môžem vás ubezpečiť, že na rozdiel od vášho kolegu, pána ministra, vtedajšieho ministra Počiatka, som ja aj na tých Ekofinoch hovoril a prehovoril a obhajoval záujmy Slovenska, napr. vtedy, keď bolo treba bojovať proti návrhom vtedajšieho francúzskeho ministerstva financií, dnešného prezidenta Francúzska na harmonizáciu daní, ale aj pri iných príležitostiach. A na tej návšteve Bruselu, o ktorej ste hovorili, som napr. na zasadnutí  Euro Group čelil dva a pol hodinovému tlaku zo strany všetkých ministrov financií všetkých členských krajín, vrátane šéfa Euro Group, vrátane prezidenta Európskej centrálnej banky, pretože som otvorene povedal, že predpokladám, že slovenský parlament grécku pôžičku neschváli. Povedal som to otvorene, povedal som, že také boli stanoviská väčšiny strán, ktoré tvoria dnešnú vládnu koalíciu. Stál som za týmto stanoviskom a aj som ho tam obhajoval a obhájil, napriek nesúhlasu všetkých ostatných, pretože si uvedomujem, že aj pre nich je to citlivé a nepríjemné, keďže oni vlastne vo všetkých svojich krajinách túto grécku pôžičku schválili.
Takže, nie my sme zrážali opätky v Bruseli, ale vy. Nie my sme nerokovali a nezaujímali stanoviská a neobhajovali záujmy Slovenskej republiky, ale vy. Pretože, ak hovoríte, že bolo času málo, to uznávam, času bolo málo, ale práve preto, že bolo málo času a bolo potrebné dospieť k rozhodnutiu, ak by ste boli obhajovali záujmy Slovenskej republiky, tak ste mohli vyrokovať lepšie podmienky, o tom som presvedčený. A viete, tu tvrdiť, že jeden Slovák požičia trikrát menej ako jeden Luxemburčan je síce pekné, ale ja to preto porovnávam voči hrubému domácemu produktu, pretože, ak by ste to porovnávali, ak to porovnáme voči HDP, tak platíme 2,3-násobne viac na obyvateľa a obávam sa, že keby ste to porovnali podľa platov alebo penzií, dôchodkov, tak platíme možno 5-krát, možno 8-krát viac. Dám to vypočítať a prinesiem vám koľkokrát viac ako Luxemburčania.
No, a na ilustráciu toho, ako si, zrejme vyškolení tými drahými mediálnymi tréningmi za peniaze daňových poplatníkov, dokážete veci uspôsobiť tak, ako sa hodia vám, spomeniem ďalšiu vec. Vraj, tvrdíte, že sa nám podarilo upriamiť pozornosť na Slovensko, ale blamážou a vraj to, čo sme urobili, postoj, ktorý máme, má byť v rozpore so zámerom zlepšiť medzinárodné postavenie Slovenska.
Tak vám chcem pripomenúť, pán poslanec, že Slovensko obletelo svet a bolo spomínané vo všetkých médiách, za posledných desať rokov 4-krát. Prvýkrát alebo už je to aj viac ako asi desať rokov. Prvýkrát, v súvislosti s únosom prezidentovho syna, 4-krát, poslednýkrát v súvislosti s výbušninou, ktorú ste poslali so slovenským cestujúcim do Írska a medzitým 2-krát v súvislosti s reformami, ktoré sa tu robili a v súvislosti so summitom Bush - Putin.
Skúste hádať, ktoré z týchto udalostí, vďaka ktorým Slovensko obletelo svet, boli v réžii ktorej vlády. Únos prezidentovho syna bol v réžii vlády HZDS, vášho koaličného partnera, štvorročného, zásielka výbušniny v batožine slovenského občana bola v réžii vášho ministra vnútra, alebo teda polície, ktorej velil váš minister vnútra a summit Bush - Putin a reformy, za ktoré Slovensko svet obdivoval a stále obdivuje, boli v réžii Dzurindových vlád.
A nehovorím už teraz o vašich postojoch a kotrmelcoch, ktoré spochybňovali postavenie Slovenska v očiach partnerov, či už je to vzťah k radarovému systému a jeho kritika alebo postoj ku Kube, Líbyi a iným krajinám. Takže z vašich úst počúvať dojemné, starostlivé reči o tom, ako my vraj poškodzujeme imidž Slovenska, je naozaj zaujímavý zážitok. Ďakujem vám zaňho veľmi pekne.
Takže k valu by som uzavrel, k stabilizačnému mechanizmu, že je to vec, ktorá a ešte možno k tomu, čo ste povedali, že vlastne premiér išiel a nevedel, že o čom bude reč. To je možné, naozaj tá situácia bola hektická, ale keď hovoríme o tom podieli, akým sa Slovensko podieľa na nielen vale, ale aj na pôžičke gréckej, lebo to je to isté, tak o tom sa rokovalo dlho. Dlho, bez ohľadu na to, či hodiny, ale rokovalo sa o tom dostatočne dlho na to, aby ste takúto námietku mohli vzniesť. A argument, že ono to mohlo byť ešte horšie, nehnevajte sa, nie je argumentom, pretože dnes je to zlé, pretože ten podiel je 2,3-násobne vyšší ako podiel najbohatšej krajiny Európskej únie. Podiel na jedného obyvateľa voči hrubému domácemu produktu najchudobnejšej krajiny je 2,3-násobne vyšší ako podiel najbohatšej krajiny. Tomu hovoríte dobré podmienky a tomu pán poslanec Ondruš dokonca hovorí najlacnejšie riešenie. Ak toto má byť najlacnejšie riešenie, tak chvalabohu, že ste nedosiahli lacnejšie. (Potlesk.)
S európskym valom teda odporúča vláda Slovenskej republiky Národnej rade súhlasiť, ale s tým, že sme k tomu v Komuniké prijali tri podmienky, ktoré, samozrejme sa nedajú zakomponovať ako podmienky k zmluve, pretože zmluva bola dohodnutá tak, ako ju dnes prerokovávame, v máji t. r. počas vlády Roberta Fica. Ale tie podmienky znamenajú postoj z hľadiska ďalších rokovaní, pretože už dnes sa objavuje vyšší a vyšší tlak, aby európsky val nebol dočasným riešením, pretože tak, ako ho tu budeme schvaľovať, je to trojročný mechanizmus, ale aby to bol permanentný mechanizmus. Stanovisko vlády Slovenskej republiky je, že s tým nesúhlasí, že trvá na tom, že to má byť dočasný mechanizmus.
Druhá podmienka je v tom, a o tom sa tiež rokuje a vôbec nie je jednoznačná zhoda, či a ako pritvrdzovať podmienky Paktu rastu a stability, takže podmieňujeme to zase tým, že bude nevyhnutné pritvrdiť podmienky paktu tak, aby sa nestalo to, o čom tu hovoril aj pán poslanec Zajac a čo by hrozilo, ak sa nezmení správanie sa mnohých krajín.
A potom tá tretia podmienka, ktorá sa týka vlastne podmienok na riadený bankrot krajiny, ktoré dnes chýbajú a aj to, že chýbajú je jedným z dôvodov, prečo môže existovať riziko a stále existuje zvýšené riziko, že ten problém zďaleka nemusí byť vyriešený a dokonca väčšina problémov môže byť ešte stále pred nami.
Preto si myslím, že to riešenie, aby sme schválili Rámcovú zmluvu medzi krajinami eurozóny o vytvorení Európskeho stabilizačného finančného nástroja, ale zároveň neodsúhlasili, neodmietli grécku pôžičku, je postojom, ktorý je dnes asi najsprávnejší, aj keď vyberáme len zo zlých riešení. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

... ďakujem pekne, zvyšok poviem pri gréckej pôžičke. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem využiť čas do 11.00 hodiny, aby som reagoval na vystúpenie pána poslanca Buriana.
Pán poslanec Burian, stalo sa, stáva sa, žiaľbohu, už tradíciou, musím povedať, že dosť podlou tradíciou, že vkladáte vláde a predstaviteľom vládnych koaličných strán do úst veci, ktoré nikdy nepovedali. Označujete ich postoje, ktoré nikdy nezaujali, za také, ktoré majú byť skutočné. Takže chcel by som to veľmi jasne povedať. Hovorím za seba, hovorím za SDKÚ - DS, ale myslím, že hovorím aj za SaS a MOST - HÍD.
Tieto tri strany, vtedy opozičné strany, jednoznačne odmietli Grécku pôžičku a na tomto stanovisku nezmenili ani jedno jediné písmeno a presvedčíte sa o tom pri ďalšom bode, o ktorom budeme rokovať a zároveň sme mali kritické stanovisko aj k Európskemu finančnému stabilizačnému mechanizmu, teda k valu, ale nikdy sme ho jednoznačne neodmietli, tak ako sme odmietli Grécku pôžičku.
Teda dnešné materiály, ktoré tu predkladáme a stanoviská vlády, ktorá odporúča schváliť Rámcovú zmluvu s krajinami eurozóny o vytvorení tohto stabilizačného mechanizmu, ale aj druhý materiál o gréckej pôžičke, sú presne v súlade s postojmi, ktoré vtedy opozičné a dnes koaličné strany mali aj voči ochrannému valu, aj voči gréckej pôžičke.
Takže, poprosím vás, nevkladajte nám do úst veci a slová, ktoré sme nepovedali, pretože je to minimálne neslušné. Je to neslušné a tieto veci sa dajú veľmi ľahko overiť, pretože všetky boli medializované a zverejnené. Náš postoj voči valu a voči gréckej pôžičke nebol totožný, aj keď sme vyjadrovali pochybnosti aj o vale.
Čo sa týka valu, ale i gréckej pôžičky, zásadnú chybu, ktorú ste urobili, zásadná chyba bola tá, že vtedy, keď sa dalo ešte rokovať o podmienkach a o tých podieloch, teda v máji, pretože ako som čítal v úvodnom slove, ten záväzok bol urobený 9. mája. Dva mesiace predtým, ako skončila vaša vláda, ste vyjednali podmienky, ktoré sú pre Slovensko jednoznačne nevýhodné. Podiel napríklad vo vale Slovenskej republiky je 6,5 % hrubého domáceho produktu, kým Luxembursko, najbohatšia krajina Európskej únie aj eurozóny, má podiel 2,8 % HDP. Máme 2,3-násobne vyšší podiel ako má najbohatšia krajina eurozóny, napriek tomu, že sme najchudobnejšou krajinou eurozóny. Vtedy ste mali rokovať a vtedy ste mohli rokovať. Lebo vtedy ste mali nohu medzi dverami, a ak by neboli súhlasili všetci, vrátane ministra Počiatka, tak by nebola dohoda uzavretá.
Keď sme my v júli začali rokovať tak, žiaľbohu, proces už bol tak ďaleko, že všetky tieto, celá táto Rámcová zmluva aj s tými podielmi, o ktorých sa už rokovať nedalo, bola schválená nielen vo všetkých vládach, ale aj vo všetkých parlamentoch ostatných krajín eurozóny, s výnimkou vtedy ešte Belgicka. Takže vtedy sa dalo rokovať len o tom, či to bude alebo nebude. Nedalo sa rokovať o parametroch, pretože tie boli schválené v máji, vami, vašim ministrom financií, ktorý jednoducho nevyužil tú príležitosť, aby presadil pre Slovensko lepšie podmienky. Takže ani my z eurovalu nadšení nie sme, a aj preto sme ho schválili s tými výhradami, s ktorými sme ho schválili vo vláde, aj preto odporúčame Národnej rade, aby ho schválila s tými istými výhradami... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Rámcovou zmluvou, a teraz to trošku skrátim, medzi krajinami eurozóny a Európskym finančným stabilizačným nástrojom. Účelom tohto materiálu je vytvoriť právny rámec pre vytvorenie Európskeho finančného stabilizačného nástroja. Tento mechanizmus vyplynul zo záverov rozhodnutia Rady Ekofinu zo dňa 9. mája 2010, v ktorom sa členské štáty eurozóny zaviazali vytvoriť tento Európsky finančný stabilizačný mechanizmus. Je založený na základe čl. 122 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a medzivládnej rámcovej zmluvy so zámerom umožniť poskytnúť finančnú pomoc členskému štátu eurozóny, ktorý je v ťažkostiach v dôsledkoch mimoriadnych okolností, ktoré sú mimo kontroly predmetného členského štátu.
Prijatie tohto materiálu Národnou radou nebude mať negatívny dopad na štátny rozpočet. Viazanosť Slovenskej republiky zmluvou je podmienená až splnením vnútroštátnych podmienok, ktoré vyžaduje národný právny poriadok každého členského štátu eurozóny, vrátane Slovenskej republiky. Konkrétne to teda znamená, že napriek podpisu Rámcovej zmluvy Slovenská republika nebude povinná poskytnúť záruku, pokiaľ nebude mať splnené všetky zákonom vyžadované podmienky. Na poskytnutie záruk bude potrebné vykonať legislatívne úpravy zákonov. Táto podmienená viazanosť členského štátu eurozóny však nebude blokovať vytvorenie Európskeho finančného stabilizačného mechanizmu a prípadné poskytnutie záruk inými štátmi eurozóny. Pri akomkoľvek prehodnocovaní a prepočítavaní záruk členských štátov bude platiť zásada, na základe ktorej sa žiaden ručiteľ nezaručí za celkovú sumu väčšiu, ako je jeho celkový podiel vyplývajúci z tejto Rámcovej zmluvy.
Predkladaná zmluva je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky a jej články zabezpečujú súlad zmluvy so záväzkami Slovenskej republiky ako členského štátu Európskej únie. Ide o medzinárodnú zmluvu, na vykonanie ktorej bude potrebný zákon a ktorá si pred svojou ratifikáciou vyžaduje súhlas Národnej rady podľa článku 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Vláda schválila predmetnú zmluvu na rokovaní dňa 15. júla 2010.
Týmto odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s návrhom Rámcovej zmluvy o Európskom finančnom stabilizačnom nástroji. Ďakujem pekne. Nie je za čo.

... že keď do štátneho podniku vstúpi silný strategický investor, tak sa tam nedajú predávať miesta, tak ako ste ich vy predávali, ako potvrdzuje zvuková nahrávka a aj vyjadrenie, ktoré je ochotný dosvedčiť pred súdom pán Hanzel. Preto je ten váš odpor proti privatizácii, potom sa nedajú robiť biznisy, nedá sa vyciciavať štátny majetok, nedajú sa predávať pozície v dozorných radách a v predstavenstvách. A jasne to ukazuje aj to, akým spôsobom dnes fungujú banky, do ktorých vstúpili strategickí investori, ako fungovali banky predtým a ako fungujú aj iné podniky. Takže váš odpor proti privatizácii nie je motivovaný tým, že by ste chceli, aby fungovali lepšie, tým, že by ste chceli lepšie pre ľudí na Slovensku.
A dovoľte mi uzavrieť moje vystúpenie. Ja budem celkom určite ešte vystupovať aj v ďalších dňoch a hodinách, kedy by som sa chcel zamerať viac na budúcnosť, na to pozitívne, čo v programovom vyhlásení je, pretože som presvedčený, že toto programové vyhlásenie je vyhlásením ambicióznym, stavia si neľahké ciele, ale tie ciele, ktoré si stavia, majú zabezpečiť, a verím, že keď naplníme programové vyhlásenie, tak aj zabezpečia nám to, aby Slovensko bolo lepšou krajinou, kde sa slušným ľuďom žije lepšie. Ďakujem pekne. (Dlhotrvajúci potlesk.)

Už len pol minúty.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani premiérka, vážení kolegovia, dámy a páni, milí hostia, prihlásil som sa do diskusie k programovému vyhláseniu vlády v reakcii na vystúpenie pána podpredsedu parlamentu a predsedu Smeru pána Fica, pretože to bolo vystúpenie predsedu najsilnejšej opozičnej strany, ale aj vystúpenie človeka, ktorý bol štyri roky predsedom vlády Slovenskej republiky a niesol teda najväčšiu zodpovednosť za to, čo sa v krajine štyri roky dialo. Je úplne legitímne a toto je miesto, kde o tom treba hovoriť, že pri zmene vlády, že pri začiatku ďalšieho štvorročného obdobia by sme mali práve tu hovoriť aj o tom, v akom stave krajinu preberáme, a teda aj o tom, čo sa tie štyri roky dialo, a aj o tom, ešte viac o tom, čo s tým chceme robiť, kam chceme krajinu posunúť. Preto si myslím, že diskutovať o tých názoroch je legitímne a tu je pravá chvíľa, pravý čas aj pravé miesto.
Prvá zásadná vec, ku ktorej sa chcem vyjadriť, je tvrdenie Roberta Fica, že vlastne krajinu preberáme v dobrom stave a že ak sú nejaké problémy, tak za všetky problémy môže kríza. No najskôr chcem pripomenúť, že bol to Robert Fico, ktorý tvrdil najskôr, že Slovenska sa kríza vôbec nedotkne. Dnes sme v situácii, kedy za všetko môže kríza. A napriek tomu ale bývalý predseda vlády, predseda Smeru, tvrdí: "Dodržali sme sľub nepreniesť ťarchu krízy na ľudí." A ja sa pýtam: Tých 150 000 ľudí, ktorí stratili zamestnanie, to nie sú ľudia? Nestratili náhodou zamestnanie aj v dôsledku krízy, ale aj v dôsledku zlých reakcií vlády Slovenskej republiky na krízu alebo nečinnosti vlády Slovenskej republiky? Čo sa týka toho, že vláda nezvyšovala dane, nezvyšovala poplatky, to je síce pravda, ale robila takú nezodpovednú, takú nekompetentnú hospodársku politiku, ktorá zvyšovala priame a nepriame dlhy, ktoré bude nevyhnutné v budúcnosti platiť, pretože ak by sme ich platiť nezačali, tak miera, v akej by museli byť zaplatené, by bola ešte omnoho vyššia. Nie je nezodpovedná nekompetentná politika, keď sa Slovensko prepadá vo všetkých rebríčkoch, či je to rebríček ekonomickej slobody, či je to rebríček konkurencieschopnosti, či je to rebríček podnikateľského prostredia, či je to rebríček kvality služieb v zdravotníctve? A mohol by som, žiaľbohu, menovať ďalej. Nie je toto nezodpovedná politika, keď ten prepad v tých rebríčkoch nie je o tom, či sa môžeme tešiť, že stúpame, ale v tom, že keď sa prepadávame v takýchto rebríčkoch, zhoršuje sa naša konkurencieschopnosť, zhoršuje sa šanca na zdravý ekonomický vývoj a ekonomický rast a vedie to k nižšej životnej úrovni, vedie to k vyššej nezamestnanosti?
Chcel by som aj na konkrétnom čísle demaskovať a vyvrátiť tvrdenie Roberta Fica, že za všetko môže kríza a že nie všetko mohli, lebo je kríza. Chcel by som zdôrazniť, že vláda Roberta Fica za štyri roky mala k dispozícii o 25 mld. eur, a teda 755 mld. Sk viac, ako mala druhá Dzurindova vláda v rokoch 2002 až 2006. Áno, o 755 mld. korún, a teda 25 mld. eur boli vyššie verejné výdavky od polroka 2006 do polroka 2010 ako predtým od polroka 2002 do polroka 2006. Tento nárast aj vzhľadom na medzinárodné porovnanie je 35-percentný, čo je dvojnásobne vyšší rast objemu zdrojov, ktoré mal verejný sektor k dispozícii oproti priemeru Európskej únie. Teda peniaze nechýbali vláde Roberta Fica a kríza neznížila dostupnosť zdrojov, resp. zdroje, ktoré mala vláda k dispozícii, ani o jedno jediné euro, pretože prvého dva a pol roka mala vláda oveľa viac peňazí preto, že ekonomika rekordne rástla, rekordne rástla najmä vďaka reformám, k tomu sa dostanem o chvíľu, ktoré boli urobené predtým. A potom, keď ekonomika sa prepadla od roku 2009, vláda Roberta Fica pokračovala v míňaní, ako keby sa nič nedialo, a to už na úkor raketovo rastúceho dlhu, kedy dlh za dva roky medzi rokmi 2008 až 2010 vzrástol z 28 % na vyše 50 % po započítaní záväzkov z už podpísaných PPP projektov. Takže z titulu krízy vláde nechýbalo ani jedno jediné euro a na krízu sa vyhovárať nemôže, pretože najskôr mala dva a pol roka oveľa viac peňazí vďaka rekordne rastúcej ekonomike, potom, žiaľbohu, vďaka rekordne rastúcemu zadlžovaniu. Takže vláda Roberta Fica netrpela nedostatkom peňazí. Naopak, preto sú legitímne nasledovné otázky. Keďže mal verejný sektor o toľko peňazí viac, dvojnásobne vyšší nárast ako priemer v Európskej únii, pýtam sa: Zlepšilo sa fungovanie zdravotníctva? Sú pacienti zdravší a spokojnejší? Sú zdravotníci spokojnejší? Platia ľudia menej za lieky a zdravotnícke služby a pomôcky? Zvýšili sa platy učiteľom tak, aby si to zaslúžili z hľadiska dôležitosti ich práce? Zlepšuje sa kvalita školstva? Zvýšili sa výrazne výdavky na vedu a výskum? Urýchlila sa výstavba diaľnic? Zmenšili sa regionálne rozdiely? Zmenšila sa miera chudoby? Zvýšila sa vymožiteľnosť práva? V takýchto otázkach by som mohol pokračovať, žiaľbohu, odpoveď na všetky z nich znie: Nie. Kde potom tie peniaze sú?
Čo sa týka rastu, toho rastu, keď pán predseda parlamentu povedal, že teda ste dosiahli rekordne vysoký rast. A zožal za to potlesk. Áno, je pravda, že v rokoch 2006 až 2008, najmä v roku 2007 sme dosiahli rekordný ekonomický rast. Bolo to v roku 2007 až 10,4 %, v štvrtom štvrťroku dokonca vyše 14 %. Aké sú príčiny alebo čím to bolo dané, vďaka čomu k takémuto ekonomickému rastu došlo. Ekonómovia tvrdia, že je to najmä zotrvačnosť ekonomických procesov, ktorá je značná. Ekonomika keď je rozbehnutá dobre, teda aj keď príde nezodpovedná, nekompetentná vláda, chvíľu to trvá. Platí aj opak: Ak je rozbehnutá zle, tak napriek potrebným a dobrým opatreniam to chvíľu trvá, kým sa to otočí. To je fakt, ktorý uznávajú ekonómovia, neuznáva Robert Fico, ale, čuduj sa svete, uznáva vláda Roberta Fica. Vláda Roberta Fica 30. 5. 2007, keď je predsedal osobne Robert Fico, schvaľovala materiál pána vtedajšieho ministra Počiatka, dnešného poslanca, ktorý sa volal návrh súboru indikátorov plnenia opatrení Národného programu reforiem. A hneď prvý odsek materiálu, materiálu vtedajšieho pána ministra Počiatka, ktorý schválila vláda pod vedením Roberta Fica, znie nasledovne: "V posledných rokoch prešlo Slovensko hlbokými štrukturálnymi zmenami, ktoré mu pomohli dosiahnuť súčasné pozitívne makroekonomické výsledky. Daňová reforma, reforma dôchodkového systému, reforma zdravotníctva, reforma sociálneho systému a trhu práce, reforma školstva, reforma verejnej správy, reforma riadenia verejných financií postupne prinášajú výsledky. Všetky tieto zmeny posilňujú pozíciu Slovenska v globálnej ekonomike, čím zároveň vytvárajú podmienky pre rast životnej úrovne obyvateľstva za predpokladu, že sa pozitívne výsledky reforiem udržia." Takže nie ja, pán Fico, nielen analytici, ale aj vaša vláda pod vaším vedením sa k tomu vyjadrila jasne.
Čo sa týka toho, v akom stave teda preberáme krajinu, v akom stave ju preberáme z hľadiska najmä verejných financií. Ale ešte predtým sa vyjadrím aj k niektorým iným oblastiam. Preberáme krajinu s takým stavom, s takou úrovňou a s takým rastom korupcie, aký na Slovensku ešte nebol nikdy v histórii dosiahnutý. To tvrdia nezávislé medzinárodné inštitúcie. Preberáme krajinu s rekordnou úrovňou zadlženia. Ešte nikdy Slovensko nebolo zadlžené tak, pričom tento nárast dlhu sme dosiahli za dva roky z rekordne nízkej úrovne 28 %, to bola najnižšia úroveň verejného dlhu v histórii Slovenska, na dnešných vyše 50 % po započítaní nákladov záväzkov k PPP, ktoré napr. už Medzinárodný menový fond do verejných výdavkov a do verejného dlhu počíta. Preberáme krajinu s nefungujúcim súdnictvom. Preberáme krajinu, kde narástla byrokracia, narástol počet úradníkov. Preberáme krajinu, v ktorej sa zhoršuje výrazne podnikateľské prostredie. Podnikateľské prostredie, mimochodom, je dôležité nielen pre podnikateľov, ale je dôležité ešte viac pre celú spoločnosť, pretože len pri zlepšujúcom podnikateľskom prostredí vieme byť konkurencieschopní, vieme dosahovať ekonomický rast, ktorý nemá byť a nebude cieľom ani pre našu vládu, ale nevyhnutným prostriedkom na to, aby mohla rásť zamestnanosť, aby mohla rásť životná úroveň a kvalita života ľudí.
A teraz k verejným financiám, ak dovolíte. Pán predseda Smeru viackrát tvrdil, že podľa neho teda v žiadnom prípade stav verejných financií taký zlý nie je. A nepáčilo sa mu aj, že hovoríme o tom, že sme sa vybrali gréckou cestou. Nech sa páči, ponúknem fakty a čísla. Deficit verejných financií v tomto roku bude v Grécku 8,7 %, v Maďarsku 3,8 %, ak Maďarsko splní plán, ktorý má, a na Slovensku je odhad Medzinárodného menového fondu, misie, ktorá tu bola presne v čase, keď sa menila vláda, až 8 % hrubého domáceho produktu. Takže čo sa týka výšky deficitu, sme naozaj vďaka štyrom rokom vládnutia Roberta Fica veľmi blízko k číslu, ktoré dnes dosiahne zrejme Grécko. Ak hovoríme o tom, prečo toto číslo vzniklo, je to preto, lebo vláda Roberta Fica naplánovala na tento rok deficit vo výške 5,5 % hrubého domáceho produktu, zjavne boli zle odhadnuté príjmy do štátneho rozpočtu, pretože najskôr vláda celý prvý polrok zatajovala stav verejných financií, neboli zverejňované daňové prognózy, ktoré sú bežne zverejňované od januára, februára, dokonca v rozpore so zákonom neboli pripravené východiská štátneho rozpočtu, ktoré vždy bývajú pripravované ešte v apríli, bolo odkladané zverejnenie štátneho záverečného účtu a až po voľbách ministerstvo financií ešte za ministrovania môjho predchodcu priznalo, že dodatočný výpadok bude ďalšia miliarda z daní a odvodov. Miliarda eur, to je ten posun z 5,5 na 7 %. Keď prišla misia Medzinárodného menového fondu, tak to napočítala dokonca až na 8 %. A napočítala to preto, že našla a my sme našli spolu s ňou ďalšie míny, ďalšie nezaplatené faktúry. Takže ak by som mal prirovnať stav, v akom sme odovzdávali krajinu a ekonomiku my pred štyrmi rokmi, môžem povedať, že sme jej odovzdávali plnú špajzu a prestretý stôl. Našli sme vybrakovanú špajzu, prázdny, zašpinený stôl a v tej špajze ešte nezaplatené faktúry. (Potlesk.) Práve tieto nezaplatené faktúry tvoria to percento oproti tým 7 %, ku ktorým sa priznalo už ministerstvo za ministrovania môjho predchodcu.
A ja uvediem konkrétne položky, čo sú tie nezaplatené faktúry, čo sú tie míny, tí kostlivci, čo zvyšujú deficit až blízko k úrovni gréckej, vyúčtovanie zdravotného poistenia za rok 2009 vo výške 33 mil. eur, investičný stimul pre spoločnosť AU Optronics vo výške 15,5 mil. eur, to hovorím všetko o peniazoch, ktoré nie sú v rozpočte a zároveň sú záväzkom, ktoré vláda musí zaplatiť, nekrytú stratu osobnej dopravy Železníc za rok 2009 vo výške 17,1 mil. eur, nekrytú stratu osobnej dopravy Železníc za rok 2010 vo výške 54,9 mil. eur, nekrytú stratu ŽSR za rok 2009 vo výške 83,3 mil. eur, nekrytú stratu ŽSR za rok 2010 vo výške 74,6 mil. eur, výdavky na DPH-čku pre operačný program Rozvoj vidieka vo výške 10,5 mil. eur, neuhradené faktúry pre advokátov, znalcov, tlmočníkov vo väzenstve vo výške 22 mil. eur, zhoršenie hospodárenia samospráv a nevyhnutné krytie v sume ďalších desiatok miliónov eur. Povodne existovali pre vládu Roberta Fica len do dňa volieb. Do dňa volieb horúčkovito sa rozosielali peniaze z ministerstva financií a neviem odkiaľ všade na základe SMS-iek. Po voľbách ako keby povodne a problém povodní prestal existovať. Vláda 9. júna zriadila komisiu protipovodňovú, resp. na vyčíslenie škôd a riešenie problémov na čele s ministrom Počiatkom. Za mesiac do 9. júla, kedy sa vláda menila, táto komisia nezasadla ani jeden jediný raz. Ministerstvo financií zriadilo účet na verejnú zbierku. Na tom účte sme našli 200 eur. Takže myslím, že charakterizuje spôsob vládnutia tiež toto a to, ako ide strane Smer a bývalej vláde a vládnej koalícii o ľudí. Bude nekrytá strata vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni najmenej, a obávam sa, že bude väčšia, 100 mil. eur, nástenkový tender, sankcie z Európskej únie vo výške 12,8 mil. eur. Celkovo len doteraz zmapované nezaplatené splatné faktúry, ktoré nie sú zahrnuté do štátneho rozpočtu, tvoria asi 750 mil. eur, čo je zhruba 1 % hrubého domáceho produktu. A teda to vysvetľuje ten nárast na tých 8 %.
Ešte k tej otázke, že ak by pokračovalo vládnutie vlády Roberta Fica alebo podobnej vlády, či by hrozilo, že sa Slovensko vyberie gréckou cestou. Som presvedčený, že áno, ten deficit, to je vec, o ktorej som hovoril. A ak si niekto myslí, že 8-percentný deficit nie je veľmi, veľmi zlá situácia, že nie je rozvratom verejných financií, tak každý, kto o tom niečo vie, si myslí opak.
Ďalšie argumenty, prečo Slovensko za vlády Roberta Fica išlo gréckou cestou, si dovolím stručne vymenovať. Ani Grécko, ani Slovensko nevyužilo dobré časy na dostatočné znižovanie deficitu. Zase, ak by vznikla polemika, či áno alebo nie, odcitujem názor Európskej komisie, ktorá v správe o verejných financiách na Slovensku zo dňa 9. októbra 2009 konštatuje: "Dobré časy sa nevyužili na pokrok pri konsolidácii verejných financií. V dobrých časoch 2006 až 2008 bola rozpočtová politika jasne procyklická." To píše Európska komisia.
Ďalším dôvodom, prečo som presvedčený, že počas vlády Roberta Fica išlo Slovensko gréckou cestou, je to, že aj Grécko, aj Slovensko klamalo o verejných financiách. O Grécku je to verejne známe, o Slovensku to až také známe možno nie je medzinárodne, ale, žiaľbohu, je to tak. Napr. už spomínaná pôžička pre Cargo vo výške 7 mld. Sk nie je pôžičkou, všetci to vedia. Dokonca budeme mať problém, ako túto údajnú pôžičku vykázať, pretože je to v rozpore s pravidlami štátnej pomoci. Je evidentné, že táto firma, ktorá je na kolenách hlavne kvôli nekompetentnému riadeniu a kvôli zrušeniu privatizácie, zrušeniu vstupu strategického partnera, nebude schopná tieto peniaze vrátiť. A je evidentné, že tieto peniaze budú zahrnuté do výdavkov verejných financií a zvyšujú náš deficit aj náš dlh.
Ďalšie príklady takéhoto kamuflovania by som mohol vymenúvať, ale myslím, že tento pre ilustráciu stačí.
Slovensko aj Grécko, to je ďalšia podobnosť, ignorujú starnutie populácie. Pani bývalá ministerka, terajšia poslankyňa, Tomanová tvrdila, že starnutie problém nie je. Grécko tiež odkladalo potrebné reformy v dôchodkovom systéme. Až dnes k nim pristupuje. A aj toto je hlavný dôvod, prečo má problémy s udržateľnosťou verejných financií. Asi nemusím tejto spoločnosti dopodrobna vymenúvať, aké všetky kroky učinila vláda Roberta Fica počas štyroch rokov proti 2. pilieru, na okliešťovanie 2. piliera, na vyháňanie ľudí z 2. piliera, na zastrašovanie a klamanie o tom, že sú to nebankové subjekty a tak ďalej a tak ďalej.
Ďalšou podobnosťou, ktorá je evidentná a ktorá by hrozila, ak by pokračovala vláda Roberta Fica alebo podobná, je, že aj Slovensko, aj Grécko zaznamenávalo pokles konkurencieschopnosti. Myslím si, že už ide o tie veci, ktoré som spomínal, zhoršovanie kvality podnikateľského prostredia, zvyšovanie korupcie. Pripomeniem, že podľa Svetového ekonomického fóra, analýzy svetovej konkurencieschopnosti, bolo zaradené Slovensko vlani na 127. miesto z hľadiska korupcie a klientelizmu vlády a vládnych úradníkov, 127. miesto zo 133 krajín. Vlani bolo Slovensko krajinou s deviatym najvyšším nárastom korupcie zo všetkých krajín na svete. Takže vysoká miera korupcie, pokles konkurencieschopnosti, také správanie vo verejných financiách, aké som povedal, a ďalšie veci sú veľmi podobnými varovnými signálmi z hľadiska vývoja krajiny, vývoja verejných financií.
A ak by teda niekto ešte chcel tvrdiť, že dobre, ale predsa len tá kríza bola silná, dopadla silno na krajiny, ako je Slovensko, to je pravda. Je tu príklad jednej krajiny, na ktorú kríza dopadla ešte oveľa tvrdšie. Mimochodom, aj bývalý premiér Fico ju veľmi často menoval ako príklad krajiny, pri ktorej, keď my sme ju dávali v minulosti za príklad, tvrdil, ako sme sa vraj mýlili, lebo kríza ukázala, aký je tam zlý vývoj. A tou krajinou je Estónsko. Estónsko je krajina, na ktorú naozaj kríza dopadla oveľa, oveľa ťažšie ako na Slovensko, aj objektívne, pretože čím menšia a otvorenejšia krajina, tým väčší dopad svetovej krízy, pretože tým väčšia prepojenosť tej krajiny na svetové trhy. Aký bol však vývoj v Estónsku prepadu ekonomického a v porovnaní s tým verejných financií? Tie čísla sú veľmi zaujímavé. Takže ja ich poviem. V roku 2009, teda v tom najťažšom krízovom roku bol estónsky prepad ekonomiky 14,5 %, u nás to bolo 4,7 %, čiže v Estónsku vyše trojnásobne vyšší prepad ekonomiky, a teda trojnásobne vyšší dopad krízy. Ale čo verejné financie? Bolo to na Slovensku 7,3 % deficitu, v Estónsku 2,6 % deficit, čiže v Estónsku trojnásobne ťažší dopad krízy, trojnásobne hlbší prepad ekonomiky, ale trojnásobne nižší deficit ako na Slovensku. A ak si to porovnáte kumulatívne za tri roky 2008 až 2010, tak uvidíte, že to porovnanie je ešte prísnejšie. V rokoch 2008 až 2010 bol kumulatívny prepad ekonomiky v Estónsku 18,2 %, ale kumulatívny deficit verejných financií bol 7,6 %. Na Slovensku v tých troch rokoch dosiahneme, je tam aj rok 2010, kumulatívny rast ekonomiky 4,7, ale kumulatívny deficit 16,6 %.
Prečo takýto diametrálny rozdiel? Pretože Estónsko malo zodpovednú a kompetentnú vládu a Slovenská republika mala nezodpovednú a nekompetentnú vládu. Estónska vláda začala robiť to, čo mala robiť aj vláda Roberta Fica. Ako kríza vypukla, začala reštrukturalizovať verejné financie. Začala prijímať opatrenia na znižovanie výdavkov a zmenu účelu použitia výdavkov a aj opatrenia na zvyšovanie príjmov. Vláda Roberta Fica robila presný opak. Pripomeniem, že v roku 2009 bol pôvodne plánovaný deficit 2,1 %. Výsledok je, ako som to už hovoril, po upresneniach a revíziách, 7,3 %. Došlo k tomu preto, že pri prepade ekonomiky sa prepadli aj príjmy najmä daňové. Ale vláda si založila ruky a na výdavkovej strane na rozpočte nezmenila nič. Keď hovorím, že nezmenila nič, tak to znamená nič, ani jednu jedinú čiarku nezmenila, ani z hľadiska objemu výdavkov, ani z hľadiska štruktúry použitia týchto výdavkov. A ešte sa vláda tvárila, akú geniálnu protikrízovú politiku robí, lebo najlepšia protikrízová politika je míňať. Všetci rozumní šetrili, nielen estónska vláda, ale aj slovenskí podnikatelia, aj slovenské rodiny, aj obce a mestá, všetci šetrili, len vláda Roberta Fica s ministrom financií Počiatkom sa tvárila, že najlepším bojom proti kríze je rozhadzovať a míňať. Výsledok potom, samozrejme, bol, že deficit bol viac ako trojnásobný, takmer štvornásobný, a verejné financie sú v takom stave, v akom sú.
Tento rok bol veľmi, veľmi podobný. Vláda pripravovala štátny rozpočet niekedy v polovici predchádzajúceho roka. Čiže niekedy v polovici roka 2009 boli vypracované prognózy, na ktorých je založený tohtoročný štátny rozpočet. A potom od januára bolo jasné, že ten vývoj je horší. Vláda sa ale tvárila, že problém neexistuje. Zamlčiavala ho, nezverejňovala prognózy, ktoré mali byť zverejňované. A výsledok je ten, že dnes, či sa to niekomu páči alebo nie, slovenské verejné financie sú v rozvrate a budú potrebné opatrenia na to, aby sme ich konsolidovali.
Teraz k tej výhrade Roberta Fica o tom, že programové vyhlásenie neobsahuje dostatočne konkrétne opatrenia, ktorými to chceme urobiť. Pán Fico, tým zásadným zámerom programového vyhlásenia v tejto oblasti je, že chceme znížiť deficit verejných financií pod 3 % v roku 2013 a zároveň väčšinu toho konsolidačného úsilia uskutočniť v priebehu roka 2011. Programové vyhlásenie nie je dokumentom, v ktorom sú vymenované všetky operatívne opatrenia, ktoré sa budú uskutočňovať po jednotlivých mesiacoch. Programové vyhlásenie je strategickým dokumentom, ktorý načrtáva to, aké ciele chce vláda dosiahnuť v priebehu štvorročného volebného obdobia. Môžem vás ubezpečiť, že na opatreniach, ktoré bude potrebné prijať, intenzívne pracujeme. Ten čas potrebujeme minimálne niekoľko týždňov aj preto, že vaša vláda v tejto oblasti neurobila nič, ale zhola nič, dokonca ani to, čo jej prikazuje urobiť zákon. Východiská štátneho rozpočtu podľa platného zákona o rozpočtových pravidlách mali byť pripravené a predložené do vlády v apríli, nie je to tak dodnes, ani sme ich nenašli na ministerstve v žiadnej podobe rozpracované. Takže nečinnosť vašej vlády, nielen čo sa týka reakcie vo verejných financiách a v iných politikách na zlý vývoj, ale aj čo sa týka zákonných povinností pri príprave rozpočtu na budúci rok, nezodpovednosť a nekompetentnosť vašej vlády zapríčinila to, že dnes pracujeme vo veľmi hektickom tempe. Ale všetky potrebné veci stihneme pripraviť, o tom vás môžem ubezpečiť.
Čo sa týka ďalších vecí, o ktorých ste hovorili. Je dojemná vaša starostlivosť o politickú stabilitu tejto koalície. Ja vám chcem pripomenúť, že, a súhlasím s vami, politická stabilita vašej koalície bola možno silnejšia, len kľúčové nie je to, aká je stabilita, ale aké sú výsledky a na čom je tá stabilita založená, či tá stabilita je založená na zdieľaní spoločného programu, spoločných hodnôt alebo je založená na rozparcelovaní si krajiny a jej vyciciavaní. V tomto ste boli stabilní, uznávam. My, verím, budeme stabilní v tom, že sme pripravili program, ktorý zlepší vyhliadky pre Slovenskú republiku, zlepší vyhliadky pre slušný život pre slušných ľudí a zlepší aj šance na to, aby Slovensko bolo prosperujúcou krajinou a aby sa dalo na Slovensku zvyšovať kvalitu života, zvyšovať životnú úroveň.
Čo sa týka vášho konštatovania, že sme vraj urobili podraz na voličoch, keď sme niektoré veci sľubovali, ktoré nie sú v programovom vyhlásení. Pán Fico, mám tu konkrétny, veľmi hrubý odpočet vašich sľubov z vášho programu aj z vášho programového vyhlásenia, bolo by to veľmi dlhé čítanie, veľmi neradostné čítanie, a vyvracajú fakty, čísla, vyvracajú napr. aj to, že ste tu vraj podľa vás budovali sociálny štát. Dovolím si niektoré z tých vecí len odcitovať, ktoré sa týkajú takých citlivých vecí, ako je miera chudoby. Budú to čísla z obdobia spred krízy, kedy slovenská ekonomika rástla raketovým tempom, najvyšším tempom v Európe a kedy ste mali veľa peňazí. Vy ste ich mali celé štvorročné obdobie, lebo potom to bolo na úkor zadlžovania. Tak tieto čísla hovoria, že podiel dôchodcov ohrozených chudobou vzrástol medzi rokmi 2005 až 2008 zo 7 % na 10 %, teda je to nárast o 43 %. U osamelých dôchodcov nad 65 rokov tu došlo medzi rokmi 2006 až 2008 k nárastu o 15 %. A u rodín s troma a viac deťmi nárast chudoby medzi rokmi 2006 až 2008 bol 24 %. O akom sociálnom štáte tu, prosím vás, hovoríte? Takýchto čísiel by som, žiaľbohu, mohol vymenovávať omnoho, omnoho viac. Je to prázdna floskula. To nebol sociálny štát, to už vôbec nebol silný sociálny štát, už vôbec to nebol štát, ktorý by robil politiku vo verejnom záujme pre ľudí, ale bol to štát, v ktorom miera korupcie, klientelizmu, rozkrádania verejných zdrojov a nezodpovednej politiky, ktorá zhoršuje perspektívu pre Slovensko, bola tak enormná ako ešte nikdy, dokonca ako ani za vlády Vladimíra Mečiara.
Dovoľte mi uviesť aj jednu konkrétnosť, ktorú ste zase spomenuli. Povedali ste, že kríza, zase kríza, vám zabránila, aby ste postavili na Slovensku diaľnice. A znovu ste zopakovali tu na tomto mieste asi pred hodinou, že 18 mesiacov vám zobrala tá kríza. Tak skúste počítať so mnou. Budú to ľahké počty. V júli 2007 vtedajší premiér Fico oznámil, že do konca roka 2010 bude dokončené diaľničné prepojenie Bratislavy a Košíc. Potom prišla aj kríza a už v januári, 21. januára 2010, keď už bolo jasné, že to nebude, oznamoval, že diaľnice budú prepojené do konca roka 2014. Zároveň tvrdí, aj tu na tomto mieste povedal, že vplyvom krízy dôjde k omeškaniu diaľnic o 18 až 20 mesiacov. No tak počítajme spolu. Posun, ktorý priznal Robert Fico, je 4 roky, 4 roky sú podľa mňa 48 mesiacov a pán Fico tvrdí, že kvôli kríze to bude 18 mesiacov. Došlo k posunu o 18 mesiacov. Kde máte ďalších 20 až 22 mesiacov? To je dosť. To nie je pár dní. Samozrejme, človek sa môže mýliť. Veci sa menia, pomery sa menia, ale aj na tomto a iných číslach chcem ilustrovať, že Robert Fico nehovorí pravdu. Nehovorí pravdu, tak ako nehovoril pravdu už počas štyroch rokov, keď bol predsedom vlády. Tak ako lož bola pracovnou metódou pred ním Vladimíra Mečiara a po ňom Roberta Fica, tak túto pracovnú metódu neopustil ani ako líder opozície a verím, že sa môžeme tešiť na ďalšie veľké výkony.
Ešte čo sa týka Carga a letiska. Zrušením privatizácie Carga, zrušením vstupu rakúskeho investora do Carga sme stratili v rozpočte 13 mld. korún. A zároveň došlo k tomu, že tento investor vstúpil následne do maďarského Carga. A presmeroval toky logicky, ktoré zabezpečuje z Ukrajiny a z Ruska, ktoré mohli tiecť cez Slovensko. A určite by boli tiekli cez Slovensko, keby bol partnerom akcionárom v slovenskom Cargu presmeroval tieto toky cez Maďarsko, celkom logicky aj preto a aj preto, že Cargo je ďalším príkladom toho, že štátny manažment nebol a nie je lepším manažérom. Nehovorím, že výnimočne nemôže ním byť. Ale v podmienkach, aké tu boli, sa ukázalo, že jednoducho ním nebol, a to aj preto, ako ukazujú prepisy, a to nie sú domnienky, to nie sú falošné obvinenia, to sú svedectvá konkrétnych ľudí, svedectvá bývalého poslanca pána Hanzela, zvuková nahrávka, o ktorej experti tvrdia, že je autentická a že hlas z nej znejúci je hlasom Roberta Fica, tento hlas, najmä obsah toho, čo ten hlas hovorí, je aj jasným dôkazom toho, prečo Cargo a iné štátne podniky fungujú tak, ako fungujú, ale aj dôkazom toho, prečo pre Roberta Fica je už len slovo privatizácia červeným súknom pred očami (Potlesk.), preto, pán Fico... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)