Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

9.9.2010 o 11:28 hod.

Ing.

Ivan Mikloš

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom
 
 
 

Videokanál poslanca

9.9.2010 11:28 - 11:29 hod.

Ivan Mikloš Zobrazit prepis
Chcem len doplniť, že už vo všetkých krajinách s výnimkou Belgicka a Slovenska bola schválená potrebná legislatíva a proces bol ukončený. Na to, aby celý ten mechanizmus mohol začať fungovať, musí byť ukončený vo všetkých krajinách. Takže ak by sme pokračovali štandardným legislatívnym procesom, nie cez skrátené konanie, tak by sme to jednoducho nemohli už stihnúť a z hľadiska aj situácie, ktorá je na svetových finančných trhoch, kde sa znovu opakujú turbulencie, by to mohlo znamenať naozaj vážne hospodárske škody nielen v Slovenskej republike, ale aj širšie a zároveň nesplnenie záväzkov, ku ktorým sme... (Vystúpenie prerušené predsedajúcim.)
Skryt prepis
 

9.9.2010 11:28 - 11:29 hod.

Ivan Mikloš Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, zmyslom predkladaného návrhu zákona o špecifických štátnych zárukách je vytvoriť legislatívne prostredie na poskytnutie a realizáciu špecifických záruk vyplývajúcich a súvisiacich s tzv. ochranným valom, čiže s Európskym finančným stabilizačným nástrojom. Na to, aby sme splnili svoje záväzky a aj schválenú zmluvu tu v parlamente 11. augusta, je nevyhnutné schváliť tento zákon, ako aj jeho skrátené legislatívne konanie.
Skrátené legislatívne konanie odôvodňujem predovšetkým tým, že záväznosť rámcovej zmluvy je pre jednotlivé členské štáty eurozóny podmienená splnením vnútroštátnych legislatívnych podmienok. V prípade, že by sa v Slovenskej republike neprijala potrebná legislatíva v čo najkratšom časovom období, mohol by sa ohroziť celý mechanizmus finančnej stabilizačnej pomoci, čo by mohlo mať značné následky na medzinárodné záväzky, ktoré Slovenská republika v rámci svojho členstva v eurozóne prijala. A zároveň by to mohlo znamenať značné hospodárske škody, a to nielen pre Slovenskú republiku, ale aj pre ostatné členské krajiny eurozóny. (Ruch v sále.)
Skryt prepis
 

9.9.2010 11:25 - 11:26 hod.

Ivan Mikloš
Ďakujem pekne. (Vystúpenie prerušené predsedajúcim.)
Skryt prepis
 

9.9.2010 9:09 - 9:12 hod.

Ivan Mikloš Zobrazit prepis

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa predkladá ako iniciatívny návrh v nadväznosti na opatrenia vlády Slovenskej republiky prijaté v oblasti riešenia situácie vzniknutej povodňami na území Slovenskej republiky.
Materiál reaguje na skutočnosť, že na finančné krytie zabezpečovacích a záchranných prác pri odstraňovaní dôsledkov povodní na území Slovenska je potrebné získať ďalšie finančné zdroje do štátneho rozpočtu. Preto sa prostredníctvom doplnenia zákona o hazardných hrách navrhuje, aby národná lotériová spoločnosť, ktorou je TIPOS, akciová spoločnosť, uhradila do štátneho rozpočtu mimoriadny odvod vo výške 40 mil. eur, pričom príjmom z tohto odvodu sa zabezpečí vykonávanie opatrení súvisiacich s povodňami, ako aj opatrení na zabezpečenie základných životných potrieb obyvateľov v oblastiach postihnutých povodňami.
Paralelné doplnenie zákona o dani z príjmov súvisí s novelizáciou zákona o hazardných hrách a upravuje spôsob zahrnutia tohto odvodu ako nákladu do základu dane z príjmov pre prípad, že by sa úhrada tohto odvodu stanovila po častiach, pričom úhrada niektorej časti by presiahla zdaňovacie obdobie roka 2010.
Navrhované riešenie je výhodné v tom, že rieši finančné krytie zabezpečovacích a záchranných prác v súvislosti s povodňami tak, aby nedošlo k ďalšiemu zvyšovaniu deficitu štátneho rozpočtu. Ďakujem za pozornosť.

Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 8.9.2010 10:36 - 10:43 hod.

Ivan Mikloš Zobrazit prepis
A tieto zlé výsledky vôbec neboli len v dôsledku krízy. Pozrite sa, akým spôsobom sa vyvíjalo hospodárenie Carga pred krízou. Krízu máte ako mantru, ktorú používate na všetko. Kríza, kríza. My by sme inak boli určite skvelí, len prišla kríza. Už som tu z tohto miesta povedal, že kríza neznížila objem prostriedkov, ktoré ste mali k dispozícii a ktoré ste vynakladali, ani o jedno jediné euro. Pretože keď prišla kríza, nezačali ste šetriť, naďalej ste rozhadzovali len už na úkor dlhu a nie vďaka zvýšeným príjmom zo štátneho rozpočtu.
Takže či sa vám to páči, alebo nie, áno, upozorňovali vás na to odborné útvary, ale nielen odborné útvary ministerstva financií, pán štátny tajomník bývalý, dnešný poslanec, upozorňovali vás na to analytici, že tieto peniaze, ktoré dávate, sú dotáciami, nie sú návratnými pôžičkami.
V zdravotníctve áno, do zdravotníctva ste naliali oveľa viac peňazí za tie štyri roky, ale zároveň ste tam vytvorili také podmienky, a dnes sa nemôžte vyhovárať na Zajacovu reformu, lebo keby Zajacova reforma bola pokračovala, tak sa sprísňovali podmienky a obmedzoval sa priestor na plytvanie a rozkrádanie. Za posledné štyri roky sa v zdravotníctve tak zvýšilo plytvanie a rozkrádanie, že väčšina zdrojov, ktoré ste tam naliali naviac, to je pravda, vôbec neslúžila tomu účelu, ktorému slúžiť mala. Ak chcete vedieť podrobnosti, opýtajte sa bývalého predsedu parlamentu, ten by o tom vedel rozprávať, kam tie peniaze išli. (Potlesk.)
Takže musím konštatovať, že, žiaľbohu, je to tak, že hospodárenie verejnej správy v minulom roku bolo rádovo horšie, ako je uvádzané v štátnom záverečnom účte, ktorý tu dnes prerokovávame a ktorý mimochodom vaša vláda predložila na rokovanie, ministerstvo financií predložilo vláde na rokovanie tri dni po voľbách. Ak sa nemýlil 14. alebo 15., alebo 16. júna, pričom vždy štátny záverečný účet bol prerokovávaný vo vláde a následne v Národnej rade v apríli a máji. Čo bolo asi dôvodom tohoto, že zrazu vo volebnom roku sa neprerokovával štátny záverečný účet vtedy, keď v iných rokoch, ale prerokovával sa až po voľbách? Aj týmto ste sa usvedčili, že dôvodom a účelom tohoto bolo zakrývanie skutočného stavu verejných financií.
Takže, žiaľbohu, situácia je taká, aká je, a preto to riešime takto neštandardne, a preto súhlasím s návrhom pána poslanca Mateja, aby sme schválili, aby Národná rada, a odporúčam a žiadam Národnú radu, aby schválila takýto návrh uznesenia, aký predložil a aký je vlastne pozmenený oproti tomu pôvodnému návrhu. A my potom na jeseň prídeme s upresnením už podľa jesennej notifikácie záverečného účtu verejnej správy za rok 2009. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 8.9.2010 10:36 - 10:43 hod.

Ivan Mikloš Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, vážený pán podpredseda, ako predkladateľ chcem podporiť návrh uznesenia, ktorý predložil pán poslanec Matej, pretože tento návrh uznesenia nám umožňuje na jednej strane dodržať zákon, podľa ktorého musíme schváliť štátny záverečný účet, na druhej strane reagovať na obrovský rozdiel medzi jarnou a jesennou notifikáciou, ktorý vznikol sčasti z objektívnych dôvodov, z dôvodov nižšieho výnosu daní a odvodov, ale sčasti z toho dôvodu, že bývalá vláda umelo zakrývala zlý stav verejných financií a klasifikovala ako návratné tie výpomoci, ktoré evidentne návratnými nie sú.
K tej diskusii, ktorá tu prebehla, k tomu, čo hovoril pán poslanec Počiatek a ďalší poslanci, chcem povedať, že považujem za drzosť, dovoľte mi použiť toto tvrdé slovo drzosť, keď niekto rozkradne krajinu, vykráda štátne podniky, neefektívne, nekompetentne ich riadi, potom naleje ďalšie peniaze do týchto inštitúcií a tvári sa, že sú a majú byť návratné. To považujem za drzosť a perfídnosť.
Cargo je typickým príkladom toho, ako drzo a perfídne ste sa správali, ako ste sa správali voči štátnym podnikom, voči verejným inštitúciám, doslova tak, ako sa zvykne správať cudzia moc na dobytom území. Kde len siahneme, nachádzame nevýhodné zmluvy pre štát, vykrádanie a rozkrádanie verejných zdrojov. Viacerí z vás, ktorí tu sedíte, osobne ste sa na tom podieľali zmluvami. A máte teraz tú trúfalosť obviňovať nás z toho, že nevieme tieto podniky riadiť? Veď Cargo je krásny príklad.
Cargo bol podnik, ktorý vždy mal problémy, ale zároveň mal aj veľký potenciál. Sprivatizovali sme, resp. uskutočnili sme proces privatizácie normálnou medzinárodnou súťažou, do ktorej sa prihlásili viaceré subjekty a rakúske Cargo v tejto transparentnej medzinárodnej súťaži vyhralo. Mali sme získať, ak sa nemýlim, 13 alebo 15 mld. slovenských korún vtedy do štátneho rozpočtu a silného investora, ktorý by investoval do tohto podniku tak, že by bol zdravý, konkurencieschopný, niesol by štátnemu rozpočtu peniaze vo forme dividend. Vy namiesto toho ste z politických, ideologických dôvodov túto privatizáciu zrušili - a čo sa stalo? Stalo sa to, že rakúske Cargo vstúpilo do maďarského Carga, presmerovalo tovarové toky, ktoré mohli tiecť cez Slovensko a dávať prácu slovenským železničiarom a podieľať sa na príjmoch štátneho rozpočtu slovenského. Táto práca a tieto peniaze sa presunuli do Maďarska, pretože je evidentné, že rakúske Cargo má záujem z východu, z Ukrajiny, z Ruska do Rakúska a do západnej Európy voziť po tom podniku, ktorého je spoluvlastníkom, a nie po tom, z ktorého ho vyhnali. Takže dnes je situácia taká.
Naviac ste ešte prijali absurdné rozhodnutie politické, ničím nepodložené, o vybudovaní širokorozchodnej trate, ktorou ste chceli za peniaze našich daňových poplatníkov budovať konkurenciu aj tak nedostatočne vyťaženému Cargu. Naša železničná trasa bola vyťažená na 30 % a vy ste mali plán za peniaze našich daňových poplatníkov stavať konkurenciu tomuto nášmu takto okyptenému a ochudobnenému Cargu. A dnes máte tú trúfalosť vyčítať nám, že tento podnik vraj nevieme dobre riadiť?
No nielen v tomto podniku, v každom štátnom podniku, kde ste mali silné slová a silné reči o tom, ako my privatizujeme, a pritom sa dajú tie štátne podniky riadiť lepšie, všetky tieto podniky, všetky, zdôrazňujem všetky, ktoré ste riadili, išli od desiatich k piatim. A vôbec... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 8.9.2010 9:43 - 9:46 hod.

Ivan Mikloš Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, návrh štátneho záverečného účtu, teda záverečného účtu verejnej správy Slovenskej republiky za rok 2009, prerokovala a schválila vláda 23. júna 2010 a prijala k nemu uznesenie č. 410.
Čo sa týka súhrnných výsledkov verejnej správy v metodike ESA 95, v predloženom materiáli sa uvádza, že schodok verejnej správy bol rozpočtovaný vo výške 3 138 mil. eur, čo predstavovalo 4,9 % HDP. Podľa predbežných výsledkov, ktoré sú premietnuté do materiálov, ktoré máte k dispozícii, bol tento schodok 6,8 % HDP, teda 4 289 500-tisíc eur. Celkový výsledok hospodárenia verejnej správy v roku 2009 v porovnaní s rozpočtom, ktorý bol schválený v októbri 2009, bol teda horší podľa materiálu, ktorý máte k dispozícii, o 1,8 percentuálneho bodu.
Problém je ale v tom, že výška deficitu a dlhu podľa metodiky ESA 95 bude predmetom tzv. jesennej notifikácie, teda upresňovania údajov, a podľa doterajších prepočtov sa ukazuje, že skutočný deficit bude vyšší o 1,2 %, a teda deficit verejnej správy za vlaňajší rok dosiahne až 8 % HDP. Polovica z toho navýšenia, teda 0,6 %, je daná horším vývojom daní a odvodov, ako bolo predpokladané v tzv. jarnej notifikácii, teda v tých predbežných výsledkoch, keď ešte neboli k dispozícii údaje z daňových priznaní, čiže to je objektívne horší vývoj, ktorý sa nedal presne predpokladať a prognózovať. Ďalšia polovica 0,6 % je ale daná tým, že bývalá vláda nezahrnula do výdavkov také výdavky, ktoré jednoznačne do výdavkov zahrnuté byť musia. Ide najmä o návratné finančné výpomoci pre železnice, nemocnice, Cargo, kde bolo od začiatku evidentné, že nejde o úvery návratné poskytnuté na komerčnej báze, pretože tieto spoločnosti sú v takej situácii, že nie sú schopné splácať nieže istinu, ale ani úroky.
Preto odporúčam, aby Národná rada prijala tento materiál, ale zároveň teda prijala záverečný účet verejnej správy tak, ako je predložený, ale zároveň aby prijala uznesenie, v ktorom požiada vládu Slovenskej republiky o predloženie aktualizovaného záverečného účtu verejnej správy Slovenskej republiky za rok 2009 podľa finálnych údajov vykázaných v metodike ESA 95.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 8.9.2010 9:30 - 9:33 hod.

Ivan Mikloš Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám na rokovanie návrh na vyslovenie Protokolu medzi Slovenskou republikou a Holandským kráľovstvom, ktorým sa mení a dopĺňa Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Holandským krášovstvom o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmu a z majetku a protokol k nej.
Prijatie protokolu nevyžaduje zmeny v právnom poriadku Slovenskej republiky, takže nie je potrebné meniť ani rušiť žiadne právne predpisy a dotýka sa záväzkov vyplývajúcich z iných medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Protokol modifikuje čl. 20 Zmluvy s Holandským kráľovstvom takým spôsobom, že príjmy fyzických osôb, ktoré sú rezidentmi Slovenskej republiky a v Slovenskej republike poskytujú služby Holandskému kráľovstvu, budú podliehať zdaneniu v Slovenskej republike. Podľa doterajšieho znenia čl. 20 Zmluvy ich príjmy podliehali zdaňovaniu v Holandskom kráľovstve.
Uzavretie protokolu nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, predkladaný návrh protokolu svojím obsahom zodpovedá medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 4 a 5 Ústavy Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

11.8.2010 16:11 - 16:12 hod.

Ivan Mikloš Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi vyjadriť sa k rozprave k tomuto bodu.
Najskôr, dovoľte mi, povedať pár slov k solidarite, lebo sa tu stále omieľa solidarita, aj sa citovali vyhlásenia viacerých európskych politikov, ktorí nás vyzývali k solidarite. Tak chcem veľmi jasne povedať, že nepovažujem za solidaritu niečo, čo má byť solidaritou chudobných s bohatými a čo má byť solidaritou zodpovedných s nezodpovednými a čo má byť solidaritou daňových poplatníkov s majiteľmi a manažérmi bánk.
Predseda parlamentu Richard Sulík tu hovoril o bankách a myslím si, že je potrebné, aby to zaznelo ešte raz, pretože mal úplnú pravdu. Čo by sa stalo, ak by Európska únia, eurozóna neurobila to, čo urobila? Čo by sa bolo stalo? Muselo by si Grécko pomôcť samo, muselo by si sadnúť s bankami, s veriteľmi a s Medzinárodným menovým fondom tak, ako to predtým urobilo Maďarsko, pred Maďarskom Lotyšsko, pred Lotyšskom Island a museli by sa dohodnúť, čo s tým. Mali by na výber z dvoch zásadných možností.
Prvá možnosť banky je, najmä neprijať žiaden program, nespustiť zo svojich pohľadávok, a to by zrejme znamenalo, že Grécko by skrachovalo a banky by prišli o značnú časť svojich pohľadávok alebo by museli pustiť perie aj banky. Pretože áno, problém Grécka zapríčinilo predovšetkým Grécko, resp. jeho vlády, ktoré to tu vymenoval veľmi presne aj Richard Sulík, aj Ivan Štefanec, ktoré najmä, ale k problémom prispeli aj banky, ktoré dlhodobo financovali nezodpovednú politiku zadlžovania, rozhadzovania a prekrývania nových dlhov starými.
Aký je ale výsledok? Kto ide platiť ten účet? Účet idú platiť Gréci, čiastočne, účet idú platiť daňoví poplatníci iných krajín, ktorí s tým nič nemali, ale ani jedno jediné euro nejdú platiť majitelia a manažéri bánk. Pretože, čo by bolo legitímne a normálne, aby aj banky, ich majitelia, najmä ich majitelia, zaplatili časť účtu tým, že by reštrukturalizovali dlh, že by odpustili napríklad časť úrokov, že by odpustili prípadne aj časť istiny, že by rozložili splatnosť svojich pohľadávok, ktoré majú voči Grécku. Toto sa nedeje ani vo výške jedného, jediného eura. 
Áno, je pravda, že vlády, najmä francúzska a nemecká ako tu zaznelo, boli pod tlakom problému, že ak sa niečo nevymyslí, tak možno ich banky budú ohrozené a skrachujú. A potom, áno, je tiež pravda, že krach veľkej banky vždy je pre krajinu problém a vláda je postavená pred problém potom, čo s tým a väčšinou vlády reagujú tak, že zachraňujú tie banky. Ale aj to by bol legitímny postup, pretože by sa neprenášala záťaž na daňových poplatníkov iných krajín, a ak by sa vláda, či už francúzska, nemecká alebo ďalšie rozhodli, že idú banky zachraňovať, tak záchrana banky znamená vyvlastnenie týchto bánk. To znamená odpísanie základného imania voči časti straty a naliatie ďalších peňazí, verejných zdrojov do banky s tým, že majiteľom banky sa stáva štát. Väčšinou potom nový majiteľ - štát vymení aj manažérov, čiže vlastníci by prišli o svoje vlastníctvo v bankách, manažéri by prišli o svoje lukratívne miesta o bonusy, dividendy a podiely na ziskoch. To sa ale neudialo.
Aj preto hovoriť tu o solidarite je zvrátené. Spôsob, akým sa zachraňujú banky na účet daňových poplatníkov iných krajín, ktoré s tým nič nemajú, je nemorálne a aj z ekonomického hľadiska je tu hrozba, že jednoducho vysielame signál, nerobte reformy, nesprávajte sa zodpovedne, prekrývajte staré dlhy novými, míňajte však, keď prídu problémy, ostatní sa poskladajú na to, aby ste sa z toho dostali.
Voči bankám tak isto signál. Nevadí, nestarajte sa, či tí, ktorým požičiavate, robia rozumnú politiku a budú vám vedieť peniaze vrátiť. Veď, keď nebudú vedieť, ostatní sa poskladajú. Takže, to je ten principiálny problém.
Ak pán štátny tajomník Kažimír hovorí, že ako sa na nás Európa pozerá, keď sme povedali, že situácia je takáto a odmietame, tak vám musím garantovať, že áno. Je pravda, že politici na najvyšších miestach, no poviem to diplomaticky, neboli nadšení z nášho postoja a dosť sme ich teda nasrdili, ale len preto, že oni sa správali alibisticky a my sme toto ich alibistické správanie ukázali v zrkadle. Je to tak, či sa nám to páči alebo nie. A viem, že a Ivan Štefanec to myslím povedal, že všetci ekonómovia sú v zásade zjednotení na tom, ako to je, alebo veľká väčšina. Politici sú rozdelení. Politici sú rozdelení podľa toho, či majú odvahu povedať, aká je situácia a nazvať situáciu pravým menom, alebo naopak, zrážajú opätky v Bruseli a potom prípadne doma napínajú svaly a hľadajú si barličky ako z toho vycúvať.
Takže, ak ste pán poslanec Maďarič, povedali, a to ma veľmi pobavilo, že ste povedali, že my sme sa vraj ocitli v pasci. Ak je niekto v pasci, tak ste to vy. V pasci vlastného populizmu, v pasci vlastnej dvojtvárnosti, keď ste niečo iné tvrdili v Bruseli a niečo iné doma. Vy ste v pasci, a to je váš problém a ja vám to budem parafrázovať na, bol som s bývalým ministrom Počiatkom v televíznej diskusnej relácii, práve na túto tému gréckej pôžičky. A viete, čo mi povedal? Vtedy mi povedal v televízii, to bolo v máji: "Vám sa ľahko napína svaly a hovorí, že to odmietnete grécku pôžičku, keď ste v opozícii a aj ostanete v tej opozícii, ale keby ste boli vo vláde, tak ju okamžite schválite." No vidíte, sme vo vláde a sme stále proti gréckej pôžičke.
Takže, ak je tu niekto dvojtvárny, ak niekto je v pasci a hľadá si barličku ako z tej pasce vycúvať, tak ste to vy. A presne preto používate také barličky, že vy chcete vedieť, či plní alebo neplní. Chcem vám pripomenúť, a to mimochodom aj pánovi Ondrušovi, ktorý, no to už som si vypočul všeličo, ale počuť to, že toto má byť dôkaz alibizmu, že sme posunuli na rozhodnutie o tejto medzinárodnej zmluve prezidentskej dokonca parlamentu, no to ste nemysleli vážne? Podľa platného právneho stavu Slovenskej republiky nikto iný o takejto medzinárodnej zmluve prezidentského charakteru rozhodnúť nemôže, ako parlament. Táto zmluva dokonca, keď ju podpisoval, grécku pôžičku, minister financií a predseda vlády Fico, tak je nazývaná medzinárodná zmluva s výhradou ratifikácie. S výhradou ratifikácie znamená, že aj keď ju oni podpísali, platiť začne, až keď je schválená v Národnej rade Slovenskej republiky. Čiže tu musí byť prerokovaná, a práve vy ste bránili tomu, aby bola prerokovaná. Viackrát sme sa dožadovali, aj na mimoriadnej schôdzi, aby bola prerokovaná tu. Takže tvrdiť, že toto má byť akýsi alibizmus, že je prerokovaná tu, kde musí byť prerokovaná podľa platného právneho stavu, je pre mňa nepochopiteľné.
No, a čo sa týka tých vašich, tej vašej barličky, ktorú stále hľadáte, že teda vy chcete vedieť, či plní alebo neplní. Tak vám chcem pripomenúť, že všetky ostatné parlamenty, tam, kde to vyžadovalo súhlas parlamentu alebo vlády, už dávno pôžičku Grécku schválili. Takže aj vo svetle tohto, tejto reality, je vaša snaha o odkladanie jednoducho demaskovaná ako dosť úbohá barlička.
Predložil som vám všetko, poslal som to predsedovi strany SMER, poslal som to predsedovi poslaneckého klubu strany SMER a podpredsedom výborov európskeho a finančného zo strany SMER, Správu o priebežnom hodnotení hospodárskeho stabilizačného programu pre Grécko a taktiež Správu Európskej komisie, Európskej centrálnej banky a Medzinárodného menového fondu. A pre tých, ktorí to nemali možnosť čítať, poviem, že tieto správy tvrdia, že Grécko program plní, že Grécko záväzky, ktoré má, ktoré prijalo v súvislosti s pôžičkou, ktorú dostalo, plní. Takže táto barlička sa vám zlomila, vážené dámy, vážení páni, musíte sa vyjadriť, a či už sa vyjadríte útekom z rokovacej sály, nehlasovaním, bude to myslím postoj jasný.
Takže naša pozícia, pozícia vlády Slovenskej republiky, je v tomto jasná, odporúčame Národnej rade pôžičku Grécku neschváliť.
Ešte jednu poznámku k tej forme, akou sme poslali tento návrh. Je pravdou a prijímam túto kritiku a ospravedlňujem sa za to, že sme naozaj poslali v nesprávnej forme uznesenie z hľadiska hlasovania o nie pozitívnom návrhu, ale o negatívnom návrhu. Bolo to spôsobené tým, že rokovací poriadok Národnej rady v časti o medzinárodných zmluvách má znenie, z ktorého vyplýval jeden z právnych názorov, že sa musí hlasovať buď o súhlase alebo o nesúhlase, že teda hlasovanie o súhlase, ktoré neprejde, nemusí znamenať jednoznačne nesúhlas, ale po tom, ako ústavnoprávny výbor túto vec analyzoval a potom, ako je vlastne v ústave napísané, že Národná rada rozhoduje o súhlase so zmluvou, je evidentné, že musíme hlasovať o návrhu uznesení, ktoré hovorí, ktoré je pozitívne, ale neschválenie tohto pozitívneho návrhu uznesenia znamená neodsúhlasenie zmluvy raz a navždy.
Aj preto, aj v súlade s odporúčaním ústavnoprávneho výboru, aj v súlade s odporúčaním vlády Slovenskej republiky, vás chcem vyzvať, aby ste nesúhlasili s návrhom na zmluvu o pôžičke Grécku.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

11.8.2010 14:53 - 14:55 hod.

Ivan Mikloš