Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o bankách, bol vypracovaný na základe bodu B2 uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 170 z 9. marca 2011 k návrhom na zmeny v systéme financovania podpory bývania v Slovenskej republiky. Navrhované úpravy sa týkajú problematiky hypotekárnych úverov, ktoré poskytujú hypotekárne banky podľa zákona o bankách, a tiež iných úverov založených nehnuteľnosťou poskytovaných bankami a pobočkami zahraničných bánk. Cieľom týchto legislatívnych návrhov je nadviazať už na prijaté úpravy v tejto oblasti, ktoré nadobudli účinnosť 1. apríla 2011.
Navrhovanými úpravami by sa mala zlepšiť vyjednávacia pozícia klientov bánk, ktorí už čerpajú alebo majú v zámere čerpať vyššie uvedené produkty, a to garanciou predčasne splatiť takýto úver bez poplatku, ak k jeho predčasnému splateniu dôjde po refixácii úrokovej sadzby alebo pri zmene úrokovej sadzby. Navrhuje sa tiež zaviesť povinné informovanie zo strany bánk o úrokovej sadzbe transparentne pri uzatváraní zmluvy a tiež pred zmenou fixácie úrokovej sadzby alebo pri zmene úrokovej sadzby už poskytnutého úveru. To znamená, že klient bude poznať zložky úrokovej sadzby, ktorými sú základná úroková sadzba hypotekárnej banky a hrubá marža, ktoré banka bude garantovať na nasledujúce úrokové obdobie. Navrhuje sa, aby aktuálna výška základnej úrokovej sadzby bola zverejňovaná na webových sídlach hypotekárnych bánk.
Zároveň by sa navrhovanými úpravami malo dosiahnuť zníženie nárokov na verejné financie umožnením prenosu štátneho príspevku priznaného pred 1. júlom 2003 na pôvodný hypotekárny úver, ktorý je garantovaný po celú dobu splatnosti hypotekárneho úveru, aj na nový hypotekárny úver poskytnutý hypotekárnou bankou od 1. januára 2012.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Čo sa týka toho, že je tam podozrenie z korupcie v prípade Osrblia, to nikto nepopiera. Veď je človek vo vyšetrovacej väzbe a veci sa vyšetrujú, na rozdiel od obdobia, ktoré poznáme spred štyroch rokov.
Čo sa týka toho, čo hovorila pani poslankyňa Gabániová, áno, tie čísla sú dobré, ktoré ste vy hovorili, aj tie, ktoré som hovoril ja. Áno, v roku 2000 bol verejný dlh 50 %, 50,3, keď sme odovzdávali vládu, bol už len 30 %. Znížili sme verejný dlh výrazne od roku 2000 do roku 2006 z 50 na 30 %.
Čo sa týka pána poslanca Žigu, ktorý hovoril, že 6,50 je korektná cena, no je, pán poslanec, ale za pivničné a skladové priestory, nie za kancelárske priestory.
Ďalej pán poslanec Jahnátek hovoril, že odvolávaný som mal byť ja a nie pani premiérka. No ale veď to je vo vašich rukách, kto je odvolávaný. Je to vaše sväté právo navrhnúť to. Vy ste navrhli odvolávanie pani premiérky, nie ja. Takže ak s tým máte akýkoľvek problém, nech sa páči obrátiť sa na váš poslanecký klub.
Pán poslanec Počiatek hovoril, že konsolidačný balíček je daný len zvýšenými príjmami. Nie je to pravda. Svetová banka, Medzinárodný menový fond potvrdili, že z dvoch tretín je konsolidačný balíček daný znížením výdavkov.
No ďalej pán poslanec Maďarič povedal, že pani premiérka posvätila klientelizmus. Nie. Rozdiel je v tom, že pani premiérka mala tiež podozrenia z klientelizmu, ale tieto sa nepreukázali.
A potom ste povedali, pán poslanec, že ja nemôžem odvolávať Roberta Fica. Chcem vás ubezpečiť, že ja ho nechcem odvolávať, ja som veľmi spokojný s tým, kde je, a budem veľmi rád, keď tam aj ostane.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení kolegovia, keď začala táto schôdza, tak som si povedal, že vystúpim po vystúpení zástupcov jednotlivých poslaneckých klubov, jednotlivých parlamentných strán. Nemyslel som si, že to bude o jednej po polnoci, ale aj to svedčí o tom, aká búrlivá diskusia tu je.
Dovoľte mi vyjadriť sa k tým dôvodom, ktoré sú uvádzané v predkladacej správe k návrhu na odvolanie pani premiérky a ktoré tu prípadne doplnil ešte pán podpredseda Národnej rady a predseda strany SMER Robert Fico.
Musím povedať, že s údivom, takmer s úžasom som počúval o tom, že jedným z dôvodov má byť, že vláda, ktorej predsedom bol pán Fico, odovzdala krajinu tejto vláde v skvelej kondícii. Asi všetci žijeme v inej krajine. Pán Fico asi odovzdával niekomu inému nejakú inú krajinu a inú ekonomiku, pretože my, pán Fico, sme preberali krajinu, ktorá mala jeden z najvyšších deficitov v celej európskej dvadsaťsedmičke. Vyšší deficit mali len krajiny PIIGS-u a Veľká Británia, ktorá musela zachraňovať banky, kdežto Slovenská republiky, pokiaľ si dobre pamätám, na záchranu bánk nemusela vynaložiť ani jedno jediné euro. Dokonca, keď sa pozrieme na ukazovateľ primárneho deficitu, ktorý hovorí presne o výkone vlády, pretože niektoré krajiny majú vysoké deficity aj preto, že majú veľkú dlhovú službu, že majú obrovský verejný dlh a že musia veľa peňazí vynakladať na úroky., práve preto sa používa aj ukazovateľ primárneho deficitu, ktorý je očistený o cyklické vplyvy a o úrokové náklady.
Takže váš výkon, pán Fico, bol naozaj skvelý. Gratulujem. V roku 2010, keď sme po vás preberali vládu, sme mali druhý najväčší primárny deficit spomedzi všetkých krajín európskej dvadsaťsedmičky. Vyšší malo len Írsko, ktoré muselo vynakladať obrovské prostriedky na záchranu skrachovaného bankového sektora. V takej skvelej kondícii ste nám odovzdávali krajinu.
Čo sa týka peňazí, ktoré ste mali k dispozícii, pretože dnes je tu diskusia o všeličom. Počúvame, aké to bolo v školstve, aké to bolo v diaľniciach, aké to bolo inde. Tak vám chcem oznámiť, že vaša vláda mala k dispozícii také zdroje, aké historicky predtým žiadna vláda nemala, a myslím, že už ani v budúcnosti nikdy mať nebude. Pretože ak niekto zdedil naozaj dobre naštartovanú ekonomiku a dobre rastúcu ekonomiku, tak sme to neboli my v roku 2010, ale vy v roku 2006. Že to bolo vďaka reformám, ktoré urobila najmä druhá Dzurindova vláda, to dokonca priznávate vy aj vo svojich vládnych materiáloch. Vďaka tým reformám na bezbrehej a bezhlavej kritike, v ktorých ste si postavili svoju politickú živnosť, a na bezbrehej a bezhlavej kritike, v ktorých ste sa aj vyviezli k moci.
A keď vy hovoríte o predvolebných sľuboch, ktoré nie sú napĺňané, tak by som tu mohol dlho hovoriť o sľuboch vašich, pričom vy ste svoje sľuby napĺňať mohli, pretože naozaj ste zdedili plnú špajzu, prestretý stôl, fungujúcu, rekordne rastúcu ekonomiku. Vďaka tomuto ste mali k dispozícii obrovské množstvo zdrojov. Nárast verejných výdavkov počas štyroch rokov vlády Roberta Fica mala táto vláda navyše vo verejných výdavkoch o 755 mld. slovenských korún oproti druhej vláde Mikuláša Dzurindu. Aby som to dal do kontextu medzinárodného porovnania, tak nárast verejných zdrojov počas Ficovej vlády bol 35 %, kým v priemere v Európskej únii vzrástli verejné zdroje o 18 %. Dvojnásobne vyšší nárast objemu zdrojov ako v priemere Európskej únii. Prvého dva a pol roka vďaka rekordne rastúcej ekonomike, ktorá tu bola najmä vďaka reformám, potom, keď prišla svetová finančná, ekonomická kríza, ekonomika sa prepadla, ale vláda Roberta Fica míňala ďalej, ako keby sa nič nedialo. Nárast verejných výdavkov počas krízových rokov bol na Slovensku jednoznačne najvyšší spomedzi všetkých krajín európskej dvadsaťsedmičky. Jednoznačne najvyšší, dokonca vyšší ako v krajinách, ktoré museli obrovské prostriedky investovať na záchranu a sanovanie svojho finančného sektora.
Takže ak hovoríme o dlhu a zadlženosti, pán podpredseda Národnej rady a predseda SMER-u tu šermuje absolútnymi číslami, koľko to rastie-nerastie. No, len problém je v tom, pán Fico, že kým za roky 2006 - 2010 bol ten nárast v pomere k hrubému domácemu produktu 10,5 %, za štyri roky tejto vlády, ak naplníme zámery, ktoré chceme naplniť, tak to bude 3,8 %.
A ešte ďalšia vec, ktorá je dôležitá, keď porovnávame roky 2006 - 2010, kedy ste vládli, tak vďaka rekordne rastúcej ekonomike sa vám do roku 2008 znižoval verejný dlh bez toho, že by ste museli pohnúť prstom, pri 10-percentom raste ekonomiky je to v pomere k HDP celkom zjavné a jasné. Ale vy ste dokázali výkon, ktorý je naozaj obdivuhodný, a neviem, či iná krajina dokázala zvýšiť verejný dlh za dva roky, za púhe dva roky z 27 % na 41 % hrubého domáceho produktu. To je obrovský nárast. Áno, stále sme na tom relatívne dobre oproti mnohým iným krajinám, ale len vďaka tomu, že, chvalabohu, to trvalo len dva roky toto vaše bačovanie a vďaka tomu, že sme išli z tak rekordnej nízkej úrovne, ktorú sme vďaka rozbehnutej ekonomike dosiahli v roku 2008.
Napríklad ma zaujalo, dočítal som sa dnes, že maďarský premiér Orbán podáva návrh na trestné stíhanie troch premiérov vrátane Gyurcsánya, za ktorých narástlo zadlženie Maďarska z 53 % HDP na 82 % HDP v priebehu ôsmich rokov 2002 - 2010. Keď si porovnáte ten rast z 53 % na 82 % HDP, tak to je nárast o 54 % za osem rokov. U nás vláda Roberta Fica dokázala skoro taký istý nárast vyprodukovať za dva roky. Takmer 50-percentný nárast, teda o 47,5 %, za dva roky.
Takže čo sa týka zadlženia a čo sa týka potreby a nevyhnutnosti robiť úsporné opatrenia, a o tom, že úsporné opatrenia robíme, tak je evidentné, že ich robiť musíme, pretože sme zdedili krajinu a ekonomiku v takom stave a v takom marazme, nielen čo sa týka verejných financií, ale aj iných vecí, ako sme ju zdedili.
Teraz k tvrdeniam o vraj katastrofálnom negatívnom vývoji, čo sa týka ekonomického rastu, čo sa týka inflácie a čo sa týka zamestnanosti.
Za prvý polrok 2011 vzrástol počet zamestnaných o 26,4-tisíc ľudí. Znížil sa počet nezamestnaných o 21 400 ľudí. Áno, je pravda, že reálne mzdy poklesli o 0,6 %, ale poklesli len preto, že robíme úspory a aj zmrazovanie a znižovanie platov vo verejnom sektore. V súkromnom sektore síce nepatrne, ale vzrástli reálne mzdy za prvý polrok o 0,1 %. A keď sa na to pozrieme, vo verejnom sektore poklesli o 3,3 %, ale to je to znižovanie, to sú tie úspory, ktoré musíme, ale aj chceme robiť, aby sme ozdravili verejné financie.
Keď sa ale pozrieme na celkovú mzdovú bázu, vďaka tomu, že pribúda ľudí, ktorí nachádzajú prácu, tak celková mzdová práca v ekonomike, mzdová báza v ekonomike ako takej sa za prvý polrok zvýšila o 1,9 % v reálnom vyjadrení. Pretože pribúda najmä práca, ktorá je nižšie platená. A hrubý disponibilný dôchodok, do ktorého sa počítajú aj iné ako pracovné príjmy, sa zvýšil za prvý polrok o 2,2 % v reálnom vyjadrení, očistené o infláciu.
Takže chcem zdôrazniť, že situácia vôbec nie je taká negatívna, ako sa ju snažíte vykresliť, aj keď netvrdím, že je dobrá, že by nemohla a nemala byť lepšia. Ale na to, aby bola lepšia, na to je potrebné pokračovať v zmenách, ktoré sme začali. Pretože jediné, na čo sa spoliehate, a vy síce uvádzate často čísla, ktoré sú korektné, ale uvádzate aj také, ktoré nie sú korektné, k tomu sa dostanem o chvíľu, len vytrhávate veci z kontextu najmä v tom zmysle, že zamlčiavate alebo dokonca sa snažíte dezinterpretovať to, že v ekonomike existuje, vždy existovala a vždy bude existovať značná zotrvačnosť. Tak ako zotrvačne, napriek tomu, že ste vládli vy v rokoch 2006 - 2008, ekonomika výrazne rýchlo rástla aj vďaka tomu, že ste väčšinu reforiem nezrušili, aj keď ste to sľubovali, ale napriek tomu, že ste nerobili nič potrebné, čo bolo potrebné robiť, ekonomika zotrvačne rástla. Tak áno, je pravdou, že v tomto roku pretrvávali niektoré negatívne javy aj tým, že sme ten čas museli využiť na to, že sme pripravovali potrebné zmeny, ale aj preto, že vždy existuje v ekonomike istá zotrvačnosť. Aj keď znížite deficit z 8 %, čo bolo vlani, keď sme prebrali vládu po vás, na menej ako 5 % v tomto roku, stále je to 5-percentný deficit. Päťpercentný deficit znamená, že nám rastie verejný dlh. Ale my ideme ďalej znižovať tento deficit tak, aby sa nárast dlhu zastavil, aby od roku 2013 zadlžovanie budúcich generácií vo vzťahu k hrubého domáceho produktu opäť klesalo, tak ako klesalo za druhej Dzurindovej vlády a zotrvačnosťou ešte aj za prvé dva roky vašej vlády.
Veľmi dobrý príklad toho, že v ekonomike existuje zotrvačnosť, je aj vami uvádzaný v odôvodnení odvolania pani premiérky, aj z tohto pultu ste to, pán podpredseda Národnej rady, uvádzali, a to je hodnotenie Svetového ekonomického fóra, kde sme sa v najnovšom rebríčku, ktorý bol zverejnený pred pár dňami, prepadli dokonca o výrazných, výrazných deväť miest, zo 60. na 69. miesto.
Pozrime sa na to, v čom sme sa prepadli. Prepadli sme sa v hodnotení deficitu, pretože sa hodnotili roky 2009 a 2010, teda to je váš výkon, pretože vtedy boli rekordné deficity. Ďalej sme sa prepadli v zvýšení dlhu, o dlhu som už hovoril, váš výkon, gratulujem. Ďalej sme sa prepadli v efektívnosti trhu práce, pretože ešte neboli započítané tie zmeny, zohľadnené tie zmeny, ktoré tu už v tomto parlamente boli schválené, ale platia len od 1. 9., od 1. septembra, pričom za základné nedostatky sú uvádzané: nedostatočná flexibilita mzdového vyjednávania a zamestnávateľsko-zamestnanecké vzťahy. Teda tie veci, ktoré riešime. V Zákonníku práce, ktorý tu bol schválený, riešime. A ak príde hodnotenie o rok, tak už v tejto oblasti bude hodnotenie lepšie.
Medzi najväčšie konkurenčné nevýhody Slovenska podľa tejto analýzy sa zaraďujú: nízka vymožiteľnosť práva. Pýtam sa, kto mal tri roky, alebo koľko rokov, ministra spravodlivosti pána Harabina? Kto ho inštaloval na post predsedu Najvyššieho súdu a zároveň zmenil zákony tak, že je tam zakopaný na večnosť? Kto je zodpovedný za pomery v slovenskej justícii a za dnešnú úbohú vymožiteľnosť práva? A my za ten rok konáme a konáme tak, aby sa veci aj v tejto oblasti zmenili a mohli zmeniť.
Ďalšia veľká slabina: vysoká miera klientelizmu v krajine. Dostanem sa aj ku vášmu odôvodneniu, čo sa týka korupcie a klientelizmu. Tu len zmienim, že také priečky v hodnotení korupcie a klientelizmu, aké dosiahlo Slovensko za vašej vlády, Slovensko nedosiahlo nikdy. Aj najväčší znalec na korupciu alebo jeden z najväčších, pán Mečiar vyhlásil, že taká, aká bola za vašej vlády, nebola dokonca ani za jeho. (Smiech v sále.)
Ďalej je to netransparentnosť vo verejnom obstarávaní. Podobne.
Ďalej jedno z posledných miest: letecká infraštruktúra. Súvisí to s privatizáciou, ktorú máte tak rád, túto tému. Prečo je asi na Slovensku taká letecká infraštruktúra, ako je? Nie náhodou aj preto, že ste zrušili privatizáciu bratislavského letiska, do ktorého investor chcel investovať 20 mld. slovenských korún? Namiesto toho ste investovali vy. Investovali ste tak, že peniaze, ktoré z Európskej sa na to použili, nám Európska únia nepreplatí, pretože tam boli podvody a budeme ich musieť zaplatiť zo štátneho rozpočtu.
A ďalšie oblasti, ktoré poznáme, vieme, že sú konkurenčnými nevýhodami, a to, že to vieme, o tom svedčí aj to, že sme to zadefinovali v programovom vyhlásení vlády a pripravujeme reformy, pripravujeme zmeny, ktoré práve tieto problematické oblasti z hľadiska konkurencieschopnosti Slovenska majú riešiť a budú riešiť, a ak táto vláda bude pokračovať, a ja verím, že bude pokračovať, tak verím, že už o rok pri ďalšom rebríčku konkurencieschopnosti budete mať pádne dôkazy, že s tým naozaj vieme pohnúť.
A mimochodom, keď sme teda pri tomto hodnotení konkurencieschopnosti, tak keď ste preberali vládu v roku 2006, tak Slovensko bolo na 37. mieste. Vlani, keď sme ju preberali my, bolo na 60. mieste. Áno, teraz sme padli ešte o deväť miest najmä z toho dôvodu, že tvrdé dáta, ktoré boli brané do tohto rebríčka, boli brané za roku 2009 a 2010. Je pravda, že tam boli brané aj tzv. softdáta z aktuálneho prieskumu a že ten pokles odráža aj to, že ešte nedošlo k obratu v mnohých oblastiach, ktoré sa zhoršovali v minulých rokoch.
Ale na tomto, vami uvádzanom odôvodnení rebríčku Svetového ekonomického fóra som vám chcel ilustrovať, akým spôsobom zavádzate, keď sa snažíte interpretovať veci, ekonomické záležitosti bez toho, ako keby v nich neexistovala žiadna zotrvačnosť a žiadne zdedené veci.
Ak dovolíte, teraz ešte k dvom veciam, ktoré ste spomínali, ktoré sú spomínané aj v odôvodnení a aj vy ste ich tu osobne predniesli, a to má byť, to majú byť tie údajné kauzy prenájmu budovy Daňového riaditeľstva a dotácia na Osrblie.
Priznám sa, že som mal čudný pocit, keď som počúval hlas podobný hlasu Roberta Fica, ako rozpráva o korupcii a straníckom klientelizme. Neviem prečo, ale mal som taký čudný pocit.
Ale dobre, ak teda podľa vás, a zrejme áno, sú najväčšími korupčnými kauzami tejto vládneho koalície prenájom budovy v Košiciach a dotácia na výstavbu areálu v Osrblí, tak áno, povedzme si o nich, ako to je, a skúsme si ich porovnať s takými kauzami, ako boli emisie, ako bol nástenkový tender alebo ako bolo diaľničné mýto. (Reakcia z pléna.)
Takže napríklad konkrétne začnem tým Daňovým riaditeľstvom. Je absurdné, ak práve Robert Fico pomenováva a tvrdí, že toto je korupčná kauza tejto vlády. Práve Robert Fico, ktorý bol predsedom vlády vtedy, keď sa podpísala zmluva na prenájom za 2 mil. eur ročne, pričom zmluva podpísaná za našej vlády bola za 1,3 mil. ročne. Takže evidentne 700-tisíc eur rozdiel. Zmluva za 2 mil. ročne podpísaná na 10 rokov, zmluva za 1,3 mil. ročne podpísaná na 5 rokov. Konanie vo verejnom záujme zjavné v jednom prípade, kde sa šetrí pre štát ročne 700-tisíc, a zjavne proti verejnému záujmu, kde štát vynakladá viac.
Ďalej sa na to skúsme pozrieť z pohľadu zákonnosti. Mám tu pred sebou protokol z vykonanej kontroly, ktorá bola vykonaná práve, čo sa týka prenájmu daňovej, tejto budovy daňového úradu. Z roky 2010 aj 2011 bola vypracovaná ku koncu apríla. Táto kontrolná správa konštatuje 11 porušení zákonov a smerníc Daňového riaditeľstva v prípade prenájmu za vlády Roberta Fica a žiadne porušenie zákona ani vnútorných predpisov za, pri prenájme za vlády Ivety Radičovej. Konkrétne, ak chcete, je to 6 porušení zákonov a 5 porušení smerníc Daňového riaditeľstva pri prenájme, ktorý bol ešte naviac o 700-tisíc eur drahší oproti tomu druhému.
Pán podpredseda Národnej rady Fico tu operoval v súvislosti s budovou Daňového riaditeľstva jediným číslom alebo dvoma číslami. Tvrdil, že skutočná trhová cena pri prenájme v Košiciach takejto budovy je okolo 6 eur, pričom táto budova bola prenajatá za 11 eur, a teda je tam vata, ktorá vraj mala byť dôkazom straníckeho klientelizmu. Neviem, či to hovoríte vedome, pán Fico, alebo nevedome, ale nie je to pravda. Šesť eur nie je trhová cena takýchto kancelárskych priestorov, šesť eur je trhová cena pivničných, prípadne skladových priestorov. Trhová cena kancelárskych priestorov v Košiciach v lokalite, o ktorej hovoríme, sa pohybuje od 9,50 do 12,40 eur na meter štvorcový bez služieb.
Môžte krútiť hlavou, ale faktom je, že toto je potvrdené aj súťažou, ale je to potvrdené aj ďalším dôkazom. Veľká americká firma, ktorá hľadala priestory zhruba v tej výmere, v akej potreboval daňový úrad, si najala inú renomovanú svetovú realitnú firmu, ktorej zadala, aby jej pohľadala v Košiciach priestory, ktoré by vyhovovali z hľadiska plochy a lokality, a identifikovala táto firma práve tieto dve budovy. A budova, do ktorej, s ktorou bola, do ktorej išli daňové úrady teraz, teda budova pána Ščurku, táto firma, svetová renomovaná firma v oblasti realít, ktorá vypracovala posudok pre inú svetovú renomovanú firmu, určila trhovú cenu zhruba na úrovni 11 až 12 eur za meter štvorcový a túto cenu bola ochotná zaplatiť súkromná zahraničná firma. Takže zjavne ide o trhovú cenu. Naviac, čo sa týka výšky ceny, nerozporovali túto výšku ani mimovládne organizácie, ktoré tento proces preskúmavali.
Takže, aby som uzavrel, čo sa týka budovy daňového úradu.
- Počas vlády Ivety Radičovej došlo k prenájmu, ktorý nebol v rozpore so zákonmi a inými pravidlami, počas vlády Roberta Fica došlo k prenájmu, pri ktorom bolo porušených, 11-krát bol porušený zákon alebo vnútorné smernice.
- Za vlády Ivety Radičovej bola podpísaná zmluva za prenájom za 1,3 mil. eur, za vlády Roberta Fica 2 mil. eur, dokonca dodatok podpísaný po voľbách dva dni pred výmenou vlády.
Čo sa týka toľko omieľaného straníckeho klientelizmu, tak vám chcem povedať, že nešlo o stranícky klientelizmus, pretože o ten by išlo vtedy, ak by existovala iná, lepšia ponuka a bola by uprednostnená ponuka straníka, ktorá bola horšia alebo rovnaká. Keď hovorím "alebo rovnaká", tak to hovorím zámerne, pretože práve Robert Fico vyhlásil v minulosti verejne, že ak budú na stole dve ponuky a budú totožné a jedna bude ponuka straníka, tak je úplne legitímne a normálne uprednostniť ponuku straníka.
Takže chcel by som jasne a zreteľne zdôrazniť, že v Košiciach nebola a nie je iná ponuka, ani lepšia, ani porovnateľná, ako je ponuka tá, do ktorej daňový úrad išiel. Zároveň je realitou, a potvrdili to mnohé expertízy, že stav umiestnenia daňových úradov dnes je absolútne nevyhovujúci a dokonca nebezpečný v niektorých budovách, čo sa týka bezpečnosti a tak ďalej.
Ďalšia kauza, ktorá sa spomína, je kauza, kauza dotácie pri výstavbe areálu v Osrblí. No tak ak najväčšia alebo druhá najväčšia korupčná kauza je kauza, v ktorej áno, vyskytlo sa, zdá sa, nezákonné konanie aj ľudí z blízkeho okruhu vládnych predstaviteľov tejto vlády pani premiérky, ale koná sa, koná sa a títo ľudia alebo tento človek dokonca je vo väzbe. A zároveň platí, to je jasný dôkaz, že platí "padni, komu padni" a že sa tieto veci vyšetrujú, aj keď ide o ľudí z blízkeho okolia členov vlády. O čom napokon svedčí aj ten najnovší prípad bývalého poradcu štátnej tajomníčky.
Takže ak chceme hovoriť o korupcii, môžme. Podstatné pre mňa nie je to, či korupcia je, alebo nie je, pretože ona, samozrejme, je. Samozrejme, nie preto, že by sme chceli, aby bola, ale preto, že najmä v krajine, ktorá je tak zanešvárená po štyroch rokoch vládnutia vlády, v ktorej ste boli, nemôže nebyť. Ale ona je aj v krajinách, ktoré takto zanešvárené nie sú. Pre mňa zásadné a kľúčové je, či vláda má vôľu, ochotu a chuť bojovať proti tomu, či má vôľu zmenšovať priestor na korupciu alebo či je, naopak, generátorom korupcie.
A dovolím si povedať, že v tomto vidím zásadný rozdiel aj medzi dvomi vládami Mikuláša Dzurindu, aj medzi vládou Ivety Radičovej na jednej strane a medzi vládami Vladimíra Mečiara a Roberta Fica na strane druhej. Kým počas vlád Mikuláša Dzurindu a Ivety Radičovej je tu jednoznačná vôľa zmenšovať priestor na korupciu a bojovať proti nej, tak počas vlády Roberta Fica a vlád Vladimíra Mečiara to bolo naopak a vlády boli generátormi korupcie.
To, že je to tak, o tom svedčia aj všetky medzinárodné rebríčky, prieskumy, ale svedčia o tom aj fakty. Napríklad také fakty, kedy bol prijatý zákon o slobodnom prístupe k informáciám, kedy bola posilňovaná súťaž, kedy boli schválené zákony o povinnom zverejňovaní všetkých zmlúv, a dokonca o podmienenosti platnosti zmlúv tým, že budú predtým zverejnené.
To neznamená a nebude to znamenať, že sa nemôžu vyskytnúť a nevyskytnú prípady korupcie. Ale zásadný rozdiel vidím v tom, či s týmto problémom sa chce vláda vyrovnať, či proti nemu bojuje, alebo je dokonca generátorom korupcie, ako to bolo, opakujem, v prípade vlády Roberta Fica, keď vládol spolu s Vladimírom Mečiarom a Jánom Slotom, alebo ako to bolo počas vlád Vladimíra Mečiara. V tom je zásadný rozdiel.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, no, musím povedať, že mám trošku zmiešané pocity z tej rozpravy, lebo na jednej strane sú tu výzvy na hľadanie riešení, ktoré by mohli pomôcť riešiť problémy, ktoré sú, ktoré vnímame, či už koalícia alebo opozícia. Na druhej strane zo strany opozičných poslancov tu bolo narozprávaných toľko politických vyhlásení, deklarácií, nepravdivých vecí, obvinení, že neviem, na čo mám teraz reagovať. Tak budem na obidvoje reagovať, ak dovolíte.
Najskôr k tým obvineniam, varovaniam, katastrofickým scenárom, ktoré sú tu maľované, nožniciam, ktoré sú zabodávané do srdca samosprávy, drzému ignorovaniu samosprávy a tak ďalej a tak ďalej.
Po prvé by som vám rád pripomenul, že to bola druhá vláda Mikuláša Dzurindu, v ktorej som bol ministrom financií, keď som bol zodpovedný za fiškálnu decentralizáciu, ktorá zaviedla prvýkrát na Slovensku pravidlá, ktoré priniesli samospráve stabilitu, vyššie príjmy a jasné transparentné pravidlá. Dokonca to uznávajú aj vaši starostovia, opoziční, ale aj nezávislí či koaliční, proste všetci, ktorí v samospráve pracujú. To je po prvé.
Po druhé musím s úžasom skonštatovať, že ak počúvam, ako chcete vyriešiť všetky nespravodlivosti a skrivodlivosti, ktoré tu sú, od mnohých z vás, ktorí ste tu štyri roky sedeli ako poslanci vládnej koalície za stranu, ktorá mala ministerstvo financií napr., tak sa mi logicky tlačí na pery otázka: A prečo ste to nevyriešili, pán Petrák, prečo ste všetky tie skrivodlivosti, o ktorých hovoríte napr. v zákone o miestnych daniach, napr. bytových, nebytových, pevných stavbách, nepevných stavbách? Veď ste štyri roky vládli. Tak čo ste na tej decentralizácii urobili za tie štyri roky? V roku 2005 bola zavedená s pravidlami, ktoré uznáva celá samospráva. Priniesla vyššiu stabilitu, vyššie príjmy, jasné transparentné pravidlá. Samozrejme, nedalo sa vyriešiť všetko, nič nie je ideálne, sú tam mnohé disproporcie. Čo ste s nimi za štyri roky urobili? Absolútne nič. Ak ste s nimi niečo urobili, tak ste do toho vniesli len zmätok. A najlepším príkladom toho je zákon o sociálnych službách. Však? Sedí tam pani bývalá ministerka, ďalej, pani poslankyňa Vaľová. A dnes, pán poslanec Jasaň a ďalší, hovoríte, že je s tým problém, lebo sa prenášajú kompetencie, ale nie peniaze. Tak najväčší problém je so zákonom o sociálnych službách, ktorý bol schválený za vašej vlády, pri ktorom dnes samosprávy si nevedia rady. A musíme ich dofinancúvať dotáciami. A musíme tento problém riešiť, pretože ste prijali tak absurdný a nezmyselný zákon, ktorý ukladá samosprávam povinnosť postarať sa o všetkých, ktorí požiadajú o to, aby mohli byť umiestnený do sociálnych zariadení. Ale nie sú na to peniaze. Takže ak je taký problém, a je taký problém, tak najväčší takýto problém ste pripravili vy, vznikol za vašej vlády. A naozaj ho musíme riešiť. A zatiaľ sme ho, žiaľbohu, nevyriešili. Musíme to riešiť dotáciami. Takže, áno, problémy sú, treba ich riešiť a práve preto prichádzame aj s týmto zákonom.
Čo sa týka širšej problematiky v rozpočte, viacerí ste tu spomínali zmenu fiškálnej decentralizácie, ktorá oproti tomu, keby sa pravidlá nemenili, bude znamenať, tak ako je to navrhnuté, istý výpadok v príjmoch samospráv. Áno, je to tak a pri rozpočte som pripravený to zdôvodniť, vysvetliť, mohol by som to urobiť aj teraz, ale teraz rokujeme o zákone o miestnych daniach.
Čo sa týka toho, či a ako to bolo prerokovávané, na čo sa opakovane pýtala najmä pani poslankyňa Vaľová, a toho, že tvrdíme, že toto je aj na základe názoru a podnetov samosprávy, tento materiál bol opakovane dlhodobo pripravovaný niekoľko mesiacov, prediskutovávaný na pracovnej úrovni, na úrovni štátneho tajomníka aj na mojej úrovni so zástupcami samospráv, konkrétne so ZMOS-om aj s Úniou miest. Pokiaľ viem, predsedom ZMOS-u je primátor Nitry a člen SMER-u. Takže aj on osobne bol na tých rokovaniach. Pýtate sa, kto osobne na tom rokovaní, ktorého som sa zúčastnil aj ja osobne, bol. A netvrdím, že je na tom úplná zhoda, ale tvrdím, že tento návrh, tak ako je predložený teraz, vznikol aj na základe diskusií s predstaviteľmi samosprávy, napr. je kompromisom v tom zmysle, že pôvodne sme navrhovali, aby sa tie nožnice zavreli hneď, to kompromisné riešenie, s ktorým prichádzame, je, že sa nemusia zavrieť tie nožnice vôbec, ak sa nezmenia dane, ale pri zmene sadzby dane sa budú musieť postupne zatvárať. To je výsledkom rokovaní aj s predstaviteľmi samosprávy. A považujeme to za istý kompromis.
Ďalej, pán poslanec Petrák hovoril o tom, že čo všetko sa nerieši. No neviem, či ste celkom podrobne čítali vládny návrh zákona, pán poslanec, pretože dve veci, ktoré ste spomínali, že sa neriešia, sa riešia. Konkrétne sa riešia tie, a riešia sa práve na základe podnetu samospráv, aby bolo možné inak zdaniť byty, ktoré sa používajú ako na nebytové účely. Je to konkrétne v § 13 ods. 2. Zákon to teda rieši.
Čo sa týka tých stavieb, ktoré nie sú pevne spojené so zemou, to nemôže riešiť tento zákon, pretože to musí riešiť stavebný zákon, kde sú zadefinované jednotlivé typy stavieb. Takže predpokladáme, že to bude riešené v stavebnom zákone.
Čo sa týka toho, že tvrdíte, že nevyriešime ten problém diskriminácie, lebo meníme to len zo 40-násobku na 10-násobok. Zase ste to asi nie celkom pozorne čítali, pretože sa mení aj iné ustanovenie. A to je konkrétne to, že sa definuje časť obce tak, že to musí byť časť obce, kde je najmenej 15 % daňovníkov, a pre túto časť obce sa musí stanoviť jedna sadzba dane, pretože neplatí to, čo hovorila pani Vaľová, že keď je to všeobecne záväzným nariadením, že to nemôže byť diskriminujúce pre jedného daňovníka. No doteraz to mohlo tak byť, pretože tá časť obce, na ktorú mohla byť stanovená iná sadzba, mohla byť tá sadzba stanovená, takže tam bol len jeden daňovník, ktorý tam mal svoj objekt. Čiže týmto ustanovením riešime tento problém, nielen čo sa týka toho, že sa tie nožnice postupne budú zatvárať zo 40-násobku na 10-násobok, ale aj tým, že sa mení definícia časti obce podľa toho, že tam musí žiť najmenej 15 % daňovníkov, čo inými slovami znamená, že obce alebo mestské časti musia rozdeliť najmenej na šesť častí svoj kataster z hľadiska určovania daní z nehnuteľnosti.
Takže by som to uzavrel teraz nielen politicky, ale aj tak vecne. To, že fiškálna decentralizácia bola nastavená v zásade dobre, to uznávajú dnes všetci. Teda chcem vás uistiť, že tak ako mi v minulosti nešlo o likvidáciu alebo zhoršovanie podmienok samosprávy, nejde mi o to ani teraz. Bol som, som prívržencom samospráv a bol som navrhovateľom a presadzovateľom systému, ktorý samosprávy uznávajú, s tým, že je pre ne dobrý a stabilný. Ale, samozrejme, treba reagovať na situáciu, ktorá tu je. Treba reagovať aj v tom zmysle, že nie všetko bolo ideálne napriek tomu, že systém v zásade bol nastavený správne. Napr. závislosť len od jednej dane, dane z príjmu fyzických osôb zo závislej činnosti, sa neukázala ako dobrá, pretože táto daň má pomerne veľké výkyvy, a teda vnáša nestabilitu. Preto budeme navrhovať, to nie v tomto zákone, ale v iných zákonoch, mix daní. A takisto pri dani z nehnuteľnosti sa jednoducho ukázalo, že tá prílišná liberalizácia umožňovala aj svojvôľu a umožňovala aj diskrimináciu. Preto sa snažíme tie pravidlá upraviť tak, aby sme zmiernili riziko možnej diskriminácie a možného až likvidačného správania voči jednotlivým daňovníkom.
Samozrejme, viem, že tých problémov je stále veľa, že nie všetky sme schopní riešiť, takže som otvorený aj tomu, aby sme ďalej diskutovali, aby sme využili časový priestor, ktorý budeme mať medzi prvým a druhým čítaním na to, aby sme príp. návrhy, ktoré sú aj v tom predloženom návrhu pána poslanca Petráka, ak sa ukážu ako účelné a možné, zapracovali do vládneho návrhu, ale chcem upozorniť, že neodporúčam schváliť návrh poslanca Petráka nie preto, že by sme nemohli diskutovať o niektorých vecných návrhoch, ale preto, že, aj keď z väčšej časti sa prekrýva s vládnym návrhom, v niektorých ďalších ustanoveniach je pripravený tak, že ak by bol schválený, tak by nemohol byť implementovaný v praxi alebo by vyvolával pomerne vážne aplikačné problémy.
Takže aj preto by som chcel vyzvať poslancov, aby sme podporili do druhého čítania vládny návrh zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku, pričom zároveň deklarujem tu verejne otvorenosť na rokovania. Som pripravený iniciovať rokovanie so ZMOS-om, na ktoré prizvem všetkých, ktorí o to budú mať záujem, pána poslanca Petráka, pani poslankyňu Vaľovú, kohokoľvek, kohokoľvek ďalšieho. Potom môžeme v kľude tieto veci vecne prediskutovať bez možno tých politických konotácií, ktoré s tým vždy, samozrejme, budú spojené, aby sme hľadali čo najlepšie riešenie. A verím, že tento návrh zákona nakoniec schválime, ak by to bolo širšou zhodou, budem len rád, tak, aby sa vyriešili alebo aspoň zmenšili tie mnohé disproporcie a problémy, ktoré stále existujú. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predmetný návrh zákona sa predkladá na rokovanie Národnej rady ako iniciatívny návrh.
Po prvé je jeho zámerom zníženie administratívnej záťaže daňovníkov zrušením rôznych oznamovacích a ohlasovacích povinností a vytvorením spoločného priznania k tým druhom miestnych daní, ktoré majú rovnaké ročné zdaňovacie obdobie, a tiež zavedením čiastkového priznania.
Po druhé je jeho zámerom zníženie súčasného 40-násobku najnižšej ročnej sadzby dane na 10-násobok pri zdaňovaní stavieb a bytov s tým, že tento násobok majú obce dosiahnuť v budúcnosti postupne podľa vlastných miestnych podmienok, s cieľom dosiahnuť rovnomernejšie daňové zaťaženie jednotlivých druhov stavieb a bytov.
Po tretie je zámerom spresnenie definície jednotlivej časti obce a jej podmienenie počtom daňovníkov v tejto časti obce tak, aby nemohlo dôjsť k zneužitiu tohto ustanovenia zo strany správcov dane z nehnuteľností pri určovaní sadzieb dane.
A zámerom je tiež zjednotenie princípu zdaňovania motorových vozidiel s krajinami EÚ podľa miesta evidencie vozidla.
V predloženom vládnom návrhu zákona sú zapracované aj viaceré požiadavky správcov miestnych daní, napr. na rozšírenie ich právomocí, o ich oprávnení ustanoviť iné sadzby dane z nehnuteľnosti na pozemky, na ktorých sa dobývajú nevyhradené nerasty, a na byty, ktoré sa využívajú na iný účel ako na bývanie.
Spresňujú sa tiež ustanovenia o vzniku a zániku daňovej povinnosti pri viacerých druhoch miestnych daní a miestneho poplatku. Naďalej zostáva zachované splnomocnenie pre obce určovať sadzby miestnych daní a poplatku a oslobodenie od daní alebo zníženie daní.
Priznanie k miestnym daniam má podľa predloženého vládneho návrhu podávať len ten daňovník, u ktorého nastanú zmeny oproti súčasnému stavu, alebo ten, kto sa stane od 1. januára 2012 novým daňovníkom. Navrhovaný inštitút čiastkového priznania podstatne zníži administratívnu záťaž daňovníkov, ktorí predložia správcovi daní len zmeny oproti skôr podanému priznaniu.
Vládny návrh zákona nepredpokladá negatívny vplyv na rozpočty obcí a miest, ktorý môžu ovplyvniť využitím svojich nezmenených doterajších zákonných kompetencií, a neočakávajú sa prijatím navrhovaných zmien ani zvýšené náklady spojené so správou miestnych daní. Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám na rokovanie Národnej rady vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení ďalších zákonov.
Návrhom zákona sa do právneho poriadku Slovenskej republiky transponujú ustanovenia smernice Rady 2010/18/EÚ, ktorou sa vykonáva revidovaná Rámcová dohoda o rodičovskej dovolenke, podľa ktorej je potrebné v právnych predpisoch upraviť podmienky pri návrate colníčok a colníkov z rodičovskej dovolenky, ako aj oznamovaciu povinnosť colníčky alebo colníka pri nástupe na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku alebo pri návrate z takejto dovolenky.
V nadväznosti na komunikáciu Európskej komisie o predsúdnej fáze, v rámci ktorej Európska komisia poukázala na právo Európskej únie na voľný pohyb pracovníkov umožňujúce pracovať občanom v jednom členskom štáte a žiť v inom členskom štáte Európskej únie, sa vypúšťa jedna z podmienok prijatia štátneho občana Slovenskej republiky do štátnej služby colníkov, ktorou bol doteraz trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Z rovnakého dôvodu sa vypúšťa jeden z titulov na prepustenie colníka zo služobného pomeru, teda trvalý pobyt colníka mimo územia Slovenskej republiky.
V súlade s reformou daňovej a colnej správy (UNITAS I) a ustanovením orgánov štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva sa v potrebnom rozsahu upravujú príslušné ustanovenia zákona.
Na základe uvedeného žiadam o prerokovanie predloženého vládneho návrhu zákona. Ďakujem pekne.