Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážená pani premiérka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení kolegovia, dámy a páni, situácia je vážna, je vážna nielen na Slovensku, nielen v eurozóne, nielen v Európe, ale na celom svete. Dnes sa oči celého sveta upierajú na Slovensko v očakávaní, ako rozhodneme, v očakávaní, ako rozhodnete vy. Áno, dnes budete vy, poslanci Národnej rady Slovenskej republiky svojím...
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážená pani premiérka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení kolegovia, dámy a páni, situácia je vážna, je vážna nielen na Slovensku, nielen v eurozóne, nielen v Európe, ale na celom svete. Dnes sa oči celého sveta upierajú na Slovensko v očakávaní, ako rozhodneme, v očakávaní, ako rozhodnete vy. Áno, dnes budete vy, poslanci Národnej rady Slovenskej republiky svojím hlasovaním rozhodovať nielen o tom, či bude pokračovať táto vláda a táto vládna koalícia, ale aj o tom, či bude mať eurozóna k dispozícii rozšírený a posilnený ochranný val proti hrozbe novej globálnej finančnej a ekonomickej krízy, krízy podobnej, možno horšej, akú sme zažili po páde Lehman Brothers v roku 2008. Pripomínam, že v Slovenskej republike to vtedy znamenalo takmer päťpercentný pokles ekonomiky a stoštyridsaťtisíc nových nezamestnaných.
Vo svete dnes panuje takmer, takmer úplná zhoda na tom, že rozšírenie a posilnenie eurovalu tak, ako o ňom budete dnes hlasovať, je nevyhnutným minimálnym nástrojom a predpokladom na odvrátenie ekonomickej finančnej krízy v Európe a vo svete. Zhodujú sa na tom svetoví politickí lídri, viď vyhlásenie lídrov krajín G-20, zhoduje sa na tom Medzinárodný menový fond, Svetová banka, zhoduje sa na tom Európska centrálna banka, Európska komisia, zhodujú sa na tom vlády všetkých sedemnástich členských krajín eurozóny, teda vrátane slovenskej, ktorá tento návrh odsúhlasila, a zhodli sa na tom zatiaľ parlamenty šestnástich krajín eurozóny. Zhodujú sa na tom mimochodom aj rešpektované ekonomické médiá, ako je napríklad Financial Times alebo The Economist, ktorý v redakčnom článku vyjadril veľmi jasne a jednoznačne, že euroval je nevyhnutným, rozšírený euroval so zvýšenou flexibilitou, je nevyhnutným predpokladom, aj keď nie zrejme postačujúcim riešenia dnešnej situácie.
Žiaľbohu, u nás sa táto diskusia veľmi spolitizovala. Spolitizovala sa aj preto, že je to prirodzene politická téma, je to ťažká a nepopulárna téma, na ktorej sa pomerne ľahko populisticky vytĺka politický kapitál. Tu by som rád zdôraznil, že populizmus je vždy škodlivý, bez ohľadu na to, či ide o ľavicový populizmus alebo o eurovalový populizmus. Tak, ako sa nedá napríklad mať súčasne najnižšie dane a zároveň najvyššie verejné výdavky na zdravotníctvo, školstvo, dôchodky a sociálny systém, takisto sa nedá byť v eurozóne, inkasovať výhody a benefity z tohoto členstva a zároveň sa nepodieľať na nákladoch a na riešeniach problémov, ktoré s tým sú spojené.
Chcel by som vám pripomenúť, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, že vláda Slovenskej republiky na čele s Ivetou Radičovou - ani ja osobne - sme nikdy neboli nekritickými prívržencami, či nebodaj obdivovateľmi spôsobov, akými sa v eurozóne od jari 2010 problémy riešili, s akými sa najskôr eurozóna vyrovnávala s gréckym problémom a neskôr so širšou dlhou krízou. Ako veľmi dobre viete, odmietli sme prvú grécku pôžičku a pripomínam, že to bola pani premiérka, minister zahraničných vecí a minister financií, ktorí museli túto pozíciu obhajovať a ustáť a nebolo to jednoduché, nebolo to ľahké.
Kritizovali sme nespravodlivý a nelogický distribučný kľúč, ktorý bol dohodnutý ešte za predchádzajúcej vlády, podľa ktorého chudobnejšie krajiny, medzi ktoré Slovensko patrí, platia v pomere k svojej ekonomickej sile viac, ako platia krajiny bohaté. Nielenže sme to kritizovali, ale vyrokovali sme zmenu distribučného kľúča. Nedalo sa vyrokovať zmenu distribučného kľúča pre existujúci už schválený val 1, ochranný val 1, teda EFSF, ale vyrokovali sme zmenu distribučného kľúča pre permanentný mechanizmus EESM.
Kritizovali sme, že celú ťarchu riešenia problémov majú niesť daňoví poplatníci a že náklady nenesú aj banky, ktoré sa podieľali na vzniku problému. Ale nielenže sme to kritizovali, ale presadili sme, samozrejme, spolu s ďalšími krajinami, že pri permanentnom mechanizme, ale aj pri diskusiách o prípadnom novom gréckom programe je k dispozícii a bude k dispozícii účasť privátneho sektora. Kritizovali sme mäkké a nedostatočne vynucované pravidlá rozpočtovej zodpovednosti, ale v rámci Európskej únie sme sa aj podieľali na tom, že tieto pravidlá sa sprísnili, že Európsky parlament pred niekoľkými dňami schválil Pakt stability a rastu, ktorý sprísňuje pravidlá, ktoré v tejto oblasti platia tak, aby sme do budúcna znižovali riziko opakovania problémov, ktoré dnes máme.
Teda euroval nie je ideálne riešenie, nie je to riešenie bez nákladov a nie je to riešenie bez rizík. Problém je však v tom, že nemáme dnes lepšiu alternatívu a že alternatíva, ktorá je riešením, aj keď opakujem, nie je bez rizík, nie je bez nákladov a nie je bez rozporov, už bola schválená v šestnástich členských krajinách eurozóny. My sme tá posledná, my sme sedemnásta.
Neurobiť nič, alebo dokonca odmietnuť euroval, znamená istotu obrovských nedoziernych ekonomických a sociálnych nákladov, ohrozenie meny, ohrozenie úspor, ohrozenie pracovných príležitostí.
Chcel by som poukázať na niektoré mýty a nedorozumenia šírené odporcami eurovalu, ktoré spôsobujú potom aj to, že tieto veci nie vždy sú správne chápané a spôsobujú aj odmietanie, ktoré je ale, musím povedať, do značnej miery prirodzené a v žiadnej krajine nie je ľahké presviedčať ľudí o tom, že tieto opatrenia sú potrebné a nevyhnutné. Napriek tomu v šestnástich krajinách to vlády, vládne koalície a parlamenty, v sedemnástich, v šestnástich krajinách to zvládli a my sme tou krajinou sedemnástou.
Takže k tým mýtom a nedorozumeniam. Po prvé, odporcovia eurovalu šíria, že máme na výber medzi dobrým riešením a zlým riešením. Podľa nich zlým riešením je euroval, pretože znamená riziká a možné náklady, ktoré budeme musieť niesť. A podľa nich dobrým riešením je odmietnuť to a jednoducho, nech sa deje, čo sa deje. Ekonómovia sa zhodujú, dokonca aj odporcovia eurovalu sa zhodujú v tom, že dôsledky a náklady krízy, ktorá by mohla, ktorá by s veľkou pravdepodobnosťou vznikla, sú obrovské a enormné.
Podľa analýzy švajčiarskej banky UBS by sa náklady pri krachu eurozóny, ktorý by mohol byť dôsledkom takéhoto vývoja, a na tom sa zhoduje napríklad aj už spomínaný The Economist vo svojom redakčnom článku, takže dôsledky a náklady takéhoto vývoja podľa tejto analýzy by mohli byť v bohatých krajinách, ako je Nemecko, a stabilných krajinách, 20 až 30 % hrubého domáceho produktu. V krajinách, ktoré sú zraniteľné, ktoré sú, ktoré majú väčšie problémy, medzi ktoré patrí aj Slovenská republika, by tieto náklady mohli byť ešte omnoho, omnoho vyššie. Je to teda podľa tejto analýzy 40 až 50 % hrubého domáceho produktu len v prvom roku, pričom, samozrejme, tie náklady by pokračovali aj v rokoch ďalších.
Čo sa týka tých ďalších mýtov, ktoré sú s týmto spojené. Teda k tomu prvému mýtu, nemáme na výber medzi dobrými a zlými riešeniami. Máme na výber len medzi riešením, ktoré je na stole, ktoré nie je riešením bez nákladov, nie je ideálnym riešením a kľudne sa môžeme zhodnúť aj na tom, že je zlým riešením. Problém je len v tom, že všetky iné riešenia sú radovo, radovo horšie.
Druhý mýtus, ktorý sa šíri, je, že akýkoľvek program, akýkoľvek euroval, ak chcete, sú dopredu vyhodené peniaze. Nie je to pravda, je to zavádzanie. Najlepším dôkazom toho je, chcem pripomenúť, že Slovensko zatiaľ sa zúčastnilo na programe Írsku a Portugalsku. Na obidva tieto programy garantujeme pôžičky, ktoré si zobral euroval na trhoch a ktoré požičal Írsku a požičal Portugalsku. Odborníci sa zhodujú v tom, že programy, ktoré tieto krajiny sa zaviazali robiť, sú reálne, realistické, že vlády pokračujú podľa pôvodných predpokladov a že by im tieto pôžičky mali pomôcť dostať sa z problémov a peniaze by mali bez problémov vrátiť. Zdôrazňujem, že euroval si požičiava peniaze na trhoch a požičiava ich s o niečo vyšším úrokom krajinám, ktoré sú v programe. Takže euroval je inštitúciou, ktorá ak bude zodpovedne narábať s peniazmi, bude ešte inkasovať aj výnosy a my sme akcionármi tohto eurovalu.
Írsko a Portugalsko sú teda príkladom toho, kde to pomohlo, kde to pomohlo aj nám, pretože to pomohlo odvrátiť hrozbu preliatia a presunutia nákazy z týchto krajín do krajín ďalších a teda pomohlo to odvrátiť hrozbu európskej a možno globálnej finančnej a ekonomickej krízy a teda hrozbu ekonomického poklesu a nárastu nezamestnanosti na Slovensku. Dokonca platí, že práve odmietnutie rozšírenia eurovalu, odmietnutie dodatku, o ktorom budete hlasovať, zvyšuje riziko, že o svoje peniaze cez záruky aj v Írsku, aj v Portugalsku môžeme prísť. A to veľmi jednoznačným spôsobom, ak totiž euroval nebude navýšený, ak nebude schválený, tak je vyššia hrozba preliatia nákazy a vyššia hrozba európskej svetovej krízy a v tom prípade neplnenia programov zo strany Írska a zo strany Portugalska a teda ich neschopnosti vrátiť peniaze a potom riziká, že tí, ktorí garantujú, a to sme aj my, budú musieť svoje garancie reálne uplatniť. Takže platí doslova naopak. Práve ohrozovanie schválenia tohto nevyhnutného nástroja hrozí, že môže spôsobiť slovenským daňovým poplatníkom škody.
Ďalší mýtus, ktorý sa šíri, je, že nemožno prekrývať staré dlhy novými. V zásade táto pravda platí, ale neplatí ako dogma a neplatí vždy. A zase programy Portugalska a Írska sú toho jasným dôkazom. Áno, riešime problém v krajinách, ako je Portugalsko a Írsko tým, že sme im požičali cez euroval, teda áno, poskytli sme im nové pôžičky, poskytli sme im ich so zárukou, s garanciou, teda inštitúciou mimo trh a im to pomohlo. Zjavne to teda môže fungovať a môže to byť efektívny nástroj na to, aby sme odvrátili krízu, ktorá by mohla mať veľmi, veľmi negatívne dôsledky.
Ďalší mýtus, ktorý sa šíri, je, že dnes budete vy poslanci rozhodovať o pôžičke Grécku. Nie je to pravda. Nebudete rozhodovať o pôžičke Grécku, budete rozhodovať o navýšení eurovalu, mimochodom, o navýšení na takú sumu, s akou sme pôvodne predpokladali, že ho schvaľujeme, keď sme tu spoločne všetci poslanci vládnej koalície a veľká časť opozície za to hlasovali v lete minulého roka. Pretože pôvodná efektívna kapacita eurovalu mala byť 440 miliárd eur. Nie je z dôvodov, že krajiny, ktoré nemajú "trojáčkový" rating, nemôžu byť v plnej miere započítavané, a preto vlastne napĺňame tú pôvodnú kapacitu.
Ďalej, interpretácia kritikov eurovalu, že buď schválime euroval, alebo necháme Grécko zbankrotovať a že je lepšie nechať Grécko zbankrotovať, je taktiež nepravdivá. Dokonca je to naopak. Euroval totiž potrebujeme aj preto, aby sme prípadnú, ak k tomu dôjde, nechcem to privolávať, nechcem volať v prospech toho, ale ak by k tomu došlo, tak euroval, rozšírený euroval je práve zárukou alebo hrádzou proti tomu, aby sa tam táto nákaza nerozšírila aj do iných krajín a nepostihla nás výrazne negatívne.
Ďalší mýtus a nezmysel, ktorý sa šíri, je ten, že pomoc bankám sú dopredu vyhodené peniaze. My nie sme, neboli sme ani nebudeme obhajcami záujmov bánk. Aj preto sme presadzovali a presadili účasť privátneho sektora, aj preto sme jednoznačne hovorili, že ak sa tieto problémy nemajú opakovať do budúcna, musia náklady svojho riskantného správania niesť aj banky, nielen krajiny ktoré si požičiavali, ale aj banky, ktoré na tom zarábali. Ale zároveň nie je pravda, že akákoľvek pomoc bankám sú vyhodené peniaze. Chcem pripomenúť, že počas svetovej finančnej a ekonomickej krízy po páde Lehman Brothers práve zárukami, teda podobne, ako funguje euroval, pomáhali bankám takmer všetky vyspelé krajiny. Jednoducho preto, že zmrzli finančné toky a že keby táto pomoc nebola prišla, tak dôsledky ekonomickej krízy by boli rádovo horšie, ako boli tie, ktoré sme zažili. Len na ilustráciu pripomeniem, že Veľká Británia, vo Veľkej Británii vláda vydala záruky vo výške 250 miliárd libier, v Nemecku vo výške 180 miliárd eur a v Spojených štátoch garantovanie hypoték vo výške asi 400 miliárd eur. A zároveň platí, že väčšina týchto peňazí sa vládam už dnes vrátila. Takže nešlo ani v tomto prípade o vyhodené peniaze. Zároveň ale platí a musí platiť, že v prvom rade si musia pomôcť, ak sú toho schopné, krajiny, v ktorých banky sa ocitnú v problémoch, a len, ak to nie je možné a len na základe záruk aj z hľadiska toho, že sú vyvodené aj dôsledky voči bankám, napríklad vyvlastnením doterajších vlastníkov, odpísaním straty zo základné imania a rekapitalizáciou zo strany štátu a aj výmenou manažmentov.
Takže toto sú tie hlavné mýty, ktoré sú neustále šírené a ktoré sú nástrojom populistickej, musím povedať veľmi jasne, veľmi zodpovedne a veľmi zrozumiteľne, nástrojom populistickej politiky, ktorá je veľmi škodlivá, ktorá škodí dnes nielen Slovensku, ale ktorá vyvoláva problémy doslova v celom svete. V týchto chvíľach, teraz, keď tu rokujeme, sa zase dejú otrasy na svetových burzách. Aj keď to asi bude interpretované odporcami eurovalu inak, faktom je, že všetci pozorovatelia sa zhodujú, že to dnes, v týchto chvíľach súvisí s neistotou spojenou s tým, či bude na Slovensku euroval schválený a teda či začne platiť pre celú Európu. Chcem upozorniť, že len neistota, či to tak bude, aj keď v zásade, nakoniec aj opozícia deklarovala, že zahlasuje za, a teda je predpoklad, že euroval schválený nakoniec tento týždeň tak či tak bude, napriek tomu neistota v tom, či to bude dnes, spôsobuje otrasy na svetových finančných trhoch. Čo by spôsobilo to, keby sa tento mechanizmus zbúral, ako k tomu vyzýval predseda SaS? Aké by potom malo toto dôsledky?
Takže, žiaľbohu, musím konštatovať, že situácia naozaj je vážna, imidž Slovenska a meno Slovenska už teraz bolo poškodené a mali by sme spraviť naozaj všetko pre to, aby to ďalej nepokračovalo. Ja som bol hrdý a bol by som oveľa radšej, keby sme meno Slovenska zviditeľňovali reformami, tak ako to bolo v rokoch 2002 až 2006, aby Slovensko bolo spájané s úspešným ekonomickým vývojom, a nie s tým, že je alebo môže byť nespoľahlivým členom klubu, ktorý chce brať benefity a profity, ale nie je schopný a ochotný podieľať sa na nákladoch a na riešení problémov, ktoré sú naše spoločné problémy.
Určite tu v tejto debate odoznejú, odoznie veľa tvrdení, argumentov, možno aj citácií, opieraní sa o názory rôznych analytikov, akademikov. Faktom je, že názory sú rôzne a to je prirodzené, to je legitímne. Faktom je, že najmä medzi analytikmi, akademikmi nájdete aj názory, ktoré odmietajú euroval a ktoré tvrdia, že by mal byť zrušený, že by nemal fungovať. Zároveň ale je pravdou, že dokonca aj medzi analytikmi a akademikmi, ktorí nenesú politickú zodpovednosť, prevláda názor, že euroval je potrebný a že je potrebné ho zvýšiť. A podopriem to len jedným číslom, ak dovolíte. Klub ekonomických analytikov na Slovensku, ktorý združuje expertov - analytikov, robil prieskum medzi svojimi členmi, z ktorého vyplynulo, že 81 % členov Klubu ekonomických analytikov je za navýšenie eurovalu. Ale bez ohľadu na to, aké sú názory analytikov, aké sú názory akademikov, my sme politici, vy ste politici. Vy budete rozhodovať a vy ste tí, ktorí nesú zodpovednosť a ktorí ponesú zodpovednosť za to, či meno Slovenska, či postavenie Slovenska vo svete sa bude zhoršovať alebo sa bude zlepšovať a či budeme schopní pridať sa k šestnástim krajinám, ktoré euroval schválili, a tým vytvoriť podmienky a predpoklady na to, aby sme zabránili, aby sme zabránili vzniku ďalšej recesie, aby sme zabránili poklesu ekonomiky, aby sme zabránili hrozbe znehodnotenia úspor, aby sme zabránili rastu nezamestnanosti. Tá zodpovednosť je na nás, je na vás v tejto chvíli, preto vás v mene svojom aj v mene vlády Slovenskej republiky žiadam o podporu tohto dokumentu a teda o podporu dodatku k rámcovej zmluve o Európskom finančnom stabilizačnom nástroji.
Ďakujem pekne.
(Potlesk.)
Skryt prepis
