Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi poďakovať sa všetkým za rozsiahlu rozpravu a za množstvo prednesených názorov a pohľadov na rozpočet a veci s tým súvisiace.
Keďže bol predložený vlastne jediný pozmeňujúci návrh vo forme uznesenia, tak sa vyjadrím k nemu, no ešte predtým možno odpoviem pánovi poslancovi Viskupičovi: Nie, nebola dosiahnutá dohoda na vašich požiadavkách.
Začnem teda tým jediným formálne predloženým návrhom, ktorý predložil pán poslanec Raši. A týka sa teda uznesenia, ktorým sa navrhuje, aby Národná rada uložila vláde vytvoriť v štátnom rozpočte rezervu na financovanie krízovej situácie v zdravotníctve v kapitole Všeobecná pokladničná správa v objeme 50 mil. eur z prostriedkov štátneho rozpočtu na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, čiže presunúť to zo spolufinancovania do rezervy. K tomu chcem povedať, že sa vôbec, ale vôbec nestotožňujem s vaším pohľadom na zdravotníctvo, k tomu sa vyjadrím o chvíľu. Čo sa týka tohto návrhu ale, vidím isté rácio v tom, že naozaj sme v situácii, keď stále presne nevieme, koľko môžu byť rozpočtové dôsledky tej dohody, ktorá bola podpísaná medzi pani premiérkou a zástupcami LOZ , ktorých vlastne jednotlivé ustanovenia sa zrejme budú prerokovávať v parlamentne. Takže z tohto pohľadu vytvorenie istej rezervy, ktorá ale by bola čerpaná len vtedy, keby sa ukázalo, že sú nevyhnutné prostriedky na vykrytie týchto záväzkov, považujem v istom zmysle za možné a racionálne.
Ale keď už som začal hovoriť o zdravotníctve, dovoľte, aby som teda pokračoval zdravotníctvom. Viacerí z vás, pán poslanec Zelník, pán poslanec Raši a ďalší vystupovali v tom zmysle, že v zdravotníctve je málo peňazí. Chcem povedať, že som hlboko presvedčený z pozície ministra financií teraz za posledný rok a pol a aj predtým z môjho pôsobenia v iných vládach, že primárnym problémom slovenského zdravotníctva nie je nedostatok peňazí, čím nehovorím, že keby bolo peňazí viac, že by sa nemohli minúť alebo že by sa neminuli v slovenskom zdravotníctve. Ale oveľa väčší problém než nedostatok peňazí je neefektívnosť, nehospodárnosť, plytvanie, nadmerné kapacity aj nadmerné zariadenia. Toto je zásadný problém slovenského zdravotníctva. A potvrdzuje to množstvo nezávislých analýz. Z nich spomeniem len niektoré. Podľa analýzy OECD ak by slovenské zdravotníctvo fungovalo efektívne, tak stredná dĺžka života by mohla byť o štyri roky dlhšia. Podľa iných analýz 20 až 30 % prostriedkov, ktoré sa v zdravotníctve minú, spotrebujú, nejde na liečenie pacientov, ale ide napr. na financovanie, vykurovanie, prevádzku, údržbu, rekonštrukcie kapacít, ktoré sú navyše, ktoré sú nezmyselné, ktoré by nemuseli vôbec byť, nehovoriac o plytvaní, nehovoriac o predražených nákupoch. Analýzy, ktoré sa robili v súvislosti s transformáciou nemocníc, ukázali, že existuje dokonca desaťnásobný rozdiel, desaťnásobný rozdiel pri kúpe a obstarávaní tých istých tovarov a tých služieb. Niektoré nemocnice ich nakupujú za desaťkrát vyššiu cenu ako iné. Sú to napr. upratovacie služby alebo elektrina a iné služby. Proste tá miera plytvania je obrovská. Práve preto v zdravotníctve je potrebné urobiť najmä poriadok, urobiť najmä systémové zmeny. Iný argument, ktorý hovorí jasne o tom, že nedostatok peňazí nie je primárnym problémom, je to, že keď si pozrieme, aký máme podiel na verejných výdavkoch, podiel na verejných výdavkoch v jednotlivých sektoroch, ako je zdravotníctvo, školstvo, verejná správa, tak vidno, že v zdravotníctve máme oveľa vyšší podiel verejných výdavkov, ako je ten priemer v iných krajinách, napr. v okolitých krajinách Vyšehradskej štvorky. Na Slovensku je to až 19 %. Takmer jedna pätina verejných výdavkov, takmer 20 % z nich ide do zdravotníctva. V iných krajinách je to väčšinou okolo 14 až 16 %. Takže zdroje, peniaze nie sú problémom a nie sú primárnym problémom ani v budúcom roku, pretože ako spomínal kolega Novotný, zdravotníctvo je jediný rezort, v ktorom po vyslovení nedôvery vláde, a teda po neuskutočnení napr. odvodovej reformy a po zhoršení prognózy makroekonomického vývoja na budúci rok peniaze pribudli, zvýšili sa. Ten celkový objem prostriedkov, ktoré sa zvýšili oproti tomu, aký bol predpoklad, keď vláda schválila vládny návrh v októbri, to navýšenie je 70 mil. eur. Vzniklo tak, že síce na jednej strane ubudne z hľadiska priamych platieb štátu 100 mil. eur, ale pribudne z platieb ekonomicky aktívnych 180 mil. eur. To sú verejné zdroje, to je poistné platené ekonomicky aktívnymi občanmi, to je presne to isté, ako keď ľudia platia dane. Čiže to sú verejné zdroje. Čiže z verejných zdrojov bude k dispozícii o 70 mil. viac. Z tohto pohľadu som presvedčený, že aj pri všetkom tom, čo sa deje v súvislosti so zdravotníctvom, je omnoho akútnejšie a potrebnejšie zamerať sa na efektívne využívanie tých zdrojov, ktoré tam sú, na ich využívanie v prospech pacientov, aby pacienti dostávali lepšiu zdravotnú starostlivosť a lepšie služby. To je toľko, čo sa týka zdravotníctva.
Dovoľte mi vyjadriť sa teraz k niektorým vystúpeniam. A nepôjdem podrobne po jednotlivých vystúpeniach jednotlivých poslancov, pretože to by sme tu boli asi hodiny. A to nikto z nás nechce. Takže skúsim zhrnúť tie veci do takých blokov. A vyjadrím sa teda len k niektorým vystúpeniam, ale viaceré vystúpenia sa opakovali.
Po prvé, začnem, ak dovolíte, tak filozoficky, keď tak filozoficky hovoril pán poslanec Paška aj pán poslanec Čaplovič. A dotkol sa toho aj pán poslanec Počiatek. Pán poslanec Počiatek povedal, že koncept malého štátu vo svete zlyháva, pán poslanec Paška hovoril o tom, ako zlyháva neoliberálna doktrína a že teda netreba škrtať a škrtať a škrtať, ale rozvíjať. A pán poslanec Čaplovič nám ponúkal napr. škandinávske vzory, Švédska, Dánska a iných krajín. Tak povedzme si k tomu pár slov, lebo je to určite legitímna diskusia a určite diskusia, na ktorú by bol potrebný možno aj väčší priestor. Ale povedzme si k tomu pár slov. Čo zlyhalo? Zlyhal malý štát alebo zlyhal práve príliš veľký štát? Nie je náhodou dnes problémom celého vyspelého sveta dlhová kríza? Nie je náhodou problémom, že sa míňalo omnoho viac, ako sa vytváralo? Nie je náhodou problémom práve sociálny štát blahobytu, ktorý dával existujúcim generáciám omnoho viac, ako tieto generácie vytvárali, a kumuloval tak obrovské dlhy do budúcnosti, až sa systém zadrhol a zadrháva? Takže nie malý štát zlyhal, zlyhal model sociálneho opatrovateľského štátu presadzovaný najmä ľavicou a nielen ľavicou, pretože jednoducho zlyhal život na dlh, zlyhal život z podstaty na úkor budúcnosti, na úkor budúcich generácií. To zlyhalo. A keď hovoríte dnes o tom, že treba nie škrtať ale rozvíjať, a dávate za vzory napr. škandinávske krajiny, tak sa pýtam: Dobre, tak ako to chcete, prosím vás pekne, urobiť, z čoho chcete teda rozvíjať a investovať? Pýtam sa na to, lebo vaše návrhy, ktoré ste dávali, by viedli určite ku katastrofe, a nie k rozvoju, pretože keď hovoríte o škandinávskych krajinách, tak odpoviem, áno, majú vysokú mieru zdanenia, ale sú to jedny z najbohatších krajín na svete a zároveň robili mnohé reformy, ktoré vy hanlivo nazývate neoliberálnymi, sú to napr. reformy trhu práce. Dnes jedny z najpružnejších trhov práce majú Dánsko, Švédsko a iné škandinávske krajiny. Ale čo navrhujete vy? Nenavrhujete náhodou vrátiť Zákonník práce do tej podoby, v ktorej bol predtým, ako my sme ho spružnili, ako táto vláda ho spružnila? A čo navrhujete v daniach? Navrhujete zvýšiť daň z príjmov aj právnických, aj fyzických osôb? Toto pomôže Slovensku? Každý ekonóm vám povie, že ak toto urobíte, ak znížite pružnosť trhu práce, ak vrátite Zákonník práce tam, kde bol, a zároveň ak zvýšite priame dane, tak výsledkom nebude rast a rozvoj, ale naopak, výsledkom bude nízky rast, vysoké deficity a maďarská alebo grécka cesta. Mimochodom, je možno až zarážajúce, ako podobnú rétoriku, akú ju máte vy, kritiky neoliberalizmu má dnes vládnuca strana a vládnuci premiér a predseda FIDESZ-u v Maďarsku. Chcete ísť touto cestou? Asi áno, lebo aj on zdanil monopoly, zdanil veľké podniky, zdanil banky viac, tak ako vy navrhujete zhruba. Pozrite sa, kam to viedlo. Chcete doviesť Slovensko tam, kde je dnes Maďarsko, do oveľa, oveľa väčších problémov, v akých sme my? Takže, áno, aj debata o filozofických prístupoch alebo, ak chcete, o vízii, ako má krajina fungovať, je legitímna, akurát nestačí kritizovať a navrhovať populistické kroky, ktoré by viedli k presnému opaku, ako to vy navrhujete.
Teraz, ak dovolíte, k veciam, ktoré sú asi najdôležitejšie.
Kritizujete unisono, opoziční poslanci, nezamestnanosť. Kritizujete infláciu. Kritizujete nižší ekonomický rast. Takže rád sa vyjadrím aj k tomu. Zásadná vec, od ktorej sa ale treba odraziť, to hovorím preto, lebo neustále najmä páni poslanci Počiatek a Kažimír sa vracali do minulosti a neustále porovnávali nejaké čísla, to je to podstatné, zásadné číslo, ktoré ale musíme porovnať. To je to, ako ste hospodárili v čase krízy a ako vláda Roberta Fica hospodárila v rokoch 2009 a 2010, lebo toto boli roky, ktoré vytvorili hlavný problém, keď boli práve obrovské deficity v týchto rokoch, keď sme zdedili ekonomiku s tak veľkým dlhom, že musíme robiť dnes nevyhnutné úsporné opatrenia. A keď pán Počiatek mal problém s tým, že porovnávam roky 2009 a 2011, tak musím povedať, že jeho argumenty proti tomuto porovnávaniu boli absolútne nekorektné. Ja to akceptujem, má pravdu v tom, že rok 2009 bol iný ako rok 2011 v tom, že v roku 2009 bola kríza, kým v roku 2010 už kríza nebola. To je pravda. Ale ja porovnávam nie to. Ja nehovorím, že ste mali dosiahnuť rovnaký výsledok ako my v roku 2011. Keď to porovnávam, tak porovnávam rôzne krajiny v tom istom roku, v roku 2009. A vyčítam vám, že v roku 2009, v roku krízy, ste mali najvyšší nárast verejných výdavkov spomedzi všetkých krajín európskej dvadsaťsedmičky. Tá kríza bola taká istá v Poľsku, kde bol pokles verejných výdavkov 11,9 %. U nás to bol nárast v tom istom roku 11,7 %. To bol u nich pokles 11,9 %, u nás nárast 11,7 %. Pritom v Česku nárast nebol vôbec, bol 0,1 %, v tom istom roku, v roku 2009, keď u nás bol ten nárast 11,7 %. Čiže v roku 2009, počas krízy, keď ste vládli počas celého tohto roka, ste mali najvyšší rast verejných výdavkov spomedzi všetkých krajín európskej dvadsaťsedmičky. To sú fakty. A faktom tiež je, že v roku 2011, v tomto roku, keď celý rok vládne naša vláda, budeme mať druhý najvýraznejší pokles verejných výdavkov spomedzi všetkých krajín európskej dvadsaťsedmičky. Taká je realita. Musíme mať, žiaľbohu, tento pokles, pretože ste nás dostali do situácie, do ktorej ste nás dostali. A práve preto, že musíme mať tento pokles, áno, potom aj ekonomický rast je nižší, pretože jednoducho minieme menej doma, musíme minúť doma menej. A vy, ktorí ste spôsobili nevyhnutnosť tohto šetrenia, nám teraz hádžete na hlavu a vyčítate, že ten rast nie je taký veľký, aký by mohol byť. Vy, ktorí ste spôsobili také rýchle zadlženie počas týchto dvoch rokov, také výrazné deficity, jedny z najvyšších, nám dávate za vinu, že sme museli zvýšiť niektoré nepriame dane, napr. DPH-čku. A aj z tohto titulu je vyššia inflácia. Čiže to je naozaj absurdné, počúvať pána Kažimíra a pána Počiatka, ktorí boli jeden ministrom financií, druhý štátnym tajomníkom ministerstva financií, ako nám vyčítajú dôsledky nevyhnutných opatrení, ktoré musíme robiť, keď chceme stabilizovať ekonomickú situáciu zdedenú po nich a po ich vládnutí, pretože tá vyššia inflácia je daná aj tým, že sme museli zdvihnúť niektoré nepriame dane. Ale väčšinou, treba povedať, z dvoch tretín je tá vyššia inflácia daná vývojom svetových cien energií a potravín, ale z jednej tretiny je daná, áno, aj dôsledkami nevyhnutných opatrení, ktoré sme museli urobiť práve pre nevyhnutnosť riešenia situácie.
Vyčítate nám pokles reálnych miest, ale zase sa na to pozrime, prečo klesnú podľa prognózy reálne mzdy v tomto roku, klesnú o 0,8 %. Je to preto, že vo verejnom sektore klesnú o 5 %. V súkromnom sektore by mali nepatrne vzrásť o 0,3 %. No ale prečo musia klesať vo verejnom sektore mzdy? No musia tam klesať preto, že musíme znižovať deficit, že musíme šetriť, že musíme znižovať prezamestnanosť, ktorú sme zdedili po vašej vláde, že sme museli v tomto roku znížiť objem mzdových prostriedkov o 10 %, aby sme nešli ďalej po gréckej ceste, na ktorú ste nás pustili vy počas vašej vlády, počas krízy, keď ste míňali najviac spomedzi všetkých krajín európskej dvadsaťsedmičky. Takže dnes tejto vláde ak vyčítate, že dochádza k poklesu miezd vo verejnom sektore, kde je to vynútené nevyhnutnými úspornými opatreniami, tak do značnej miery je to, musím povedať, veľmi, veľmi falošné.
Čo sa týka zamestnanosti a nezamestnanosti, áno, tie čísla, ktoré ste tu prezentovali, sú správne, ale podstatné je, že rastie zamestnanosť. V tomto roku predpokladáme nárast v zamestnanosti, to sú ďalší noví ľudia, ktorí nájdu zamestnanie, o 30 000 ľudí. A, mimochodom, tá reálna mzda klesá aj preto, že tie nové miesta väčšinou sú menej platené. A z tohto titulu klesá mzdová úroveň o 0,2 %, keďže pribúda viac práce s nižšími mzdami ako so mzdami vyššími.
Ďalej by som chcel povedať pár slov k prognózam. Zase najmä páni Počiatek a Kažimír rozprávali o tom, ako sú prognózy, na ktorých to máme postavené, nereálne. Dámy a páni, prognózy sa produkujú každý deň. Jednoducho ministerstvo financií nemôže neustále prerábať návrh štátneho rozpočtu. Chcem zdôrazniť že, naše ministerstvo financií bolo prvým ministerstvom, ktoré ešte koncom augusta urobilo revíziu rastu, prvým takým v celej Európskej únii. A potom sme robili ešte druhú revíziu. Pritom väčšina krajín doteraz urobila jednu revíziu. Niektoré krajiny napriek tomu, že urobili tú revíziu, nezmenili rozpočet. V Českej republike urobili revíziu rastu z 2,5 % na 1 %, napriek tomu schválili rozpočet, ktorý bol pripravený na 2,5-percentný rast. A povedali, že opatrenia budú robiť v januári a februári. Nemajú predčasné voľby, majú vládu, ktorá má plný mandát a má pred sebou ďalšie tri roky. My sme menili, revidovali rozpočet dvakrát a pravdivo, realisticky na rozdiel, mimochodom, od vás, všetci si pamätáme, čo sa dialo v rokoch 2009 a 2010, sme, naopak, pomenovali, že tie dôsledky budú také, aké budú, a že teraz keďže idú predčasné voľby a rozpadla sa koalícia, s tým nevieme nič robiť, neexistuje jednoducho vôľa politická, aby sa našli návrhy riešení. Preto sme zároveň aj zadefinovali, čo sú nevyhnutné podmienky, aby sme udržali dôveryhodnosť trhov, že je to silný zákon o dlhovej brzde, že je to dodržanie deficitu v tomto roku na úrovni 4,9 %, čo nebude ľahké, lebo už sa situácia zhoršuje, a že je to aj dodržanie deficitu v roku 2013 pod 3 % hrubého domáceho produktu.
No a k tomu, ako pán poslanec Kažimír to tu predviedol naposledy, ako SMER dáva vraj reálne riešenia a vládna koalícia ich vraj nedáva. No tak veľmi rád vám poviem, veľmi rád demaskujem tvrdenia pána Kažimíra, ktoré sú jednoducho nepravdivé.
Takže najskôr k tým návrhom, ktoré SMER dáva. SMER navrhuje, ako viete, zvýšiť ešte viac bankovú daň, navrhuje zrušiť rovnú daň, zaviesť vyššie sadzby aj pre právnické, aj pre fyzické osoby a zaviesť znovu daň z dividend. Sám SMER odhaduje v materiáli, ktorý mám k dispozícii, že by to mohlo priniesť 150 mil. eur. Zároveň ale je čierne na bielom, hovoril o tom aj predseda výboru, že SMER zároveň navrhoval zníženie dane z pridanej hodnoty. Čiže zníženie dane z pridanej hodnoty o 1 % znamená mínus 240 mil. eur v budúcom roku. Opatrenia, o ktorých tvrdíte, že ich navrhujete, a dali ste ich aj v návrhoch poslaneckých, by podľa vás mali priniesť 150 mil. eur. Ale podľa odhadu Inštitútu finančnej politiky, ktorý, mimochodom, pán Kažimír má k dispozícii, lebo vaši poslanci požiadali Inštitút finančnej politiky pri ministerstve financií o kvantifikáciu a Inštitút finančnej politiky kvantifikoval reálny vplyv, reálny prínos vami navrhnutých opatrení je 68,4 mil. eur. Tak si to ľahko spočítajte, to zvládnete, navrhujete opatrenia, ktoré by priniesli 68,4 mil. eur, a zároveň iné opatrenie, ktoré by zobralo 240 mil. eur. Takže vaše opatrenia nielenže neriešia nedostatok zdrojov, ktorý máme, lebo vaše opatrenia by spôsobili priamy výpadok vo výške zhruba 170 mil. eur a ešte by pokazili prostredie, pretože by zrušili rovnú daň, v bankovom sektore by zaviedli také zdanenie, aké je v Maďarsku, dokonca vyššie, čo by znamenalo všetky tie dôsledky, ktoré tam už môžeme vidieť. A znamenalo by to teda ohrozenie pracovných miest.
Pán poslanec Kažimír, keď som vo svojom vstupe včera ešte povedal, že to, čo navrhujete, teda zrušenie rovnej dane a zvýšenie dane zo zisku napr. pre firmy, ktoré majú vyšší zisk ako 33 mil. eur ročne, to je jedna miliarda v starých korunách, keď som upozornil, že takéto opatrenie by ohrozilo zamestnanosť na Slovensku, mohlo by ohroziť už existujúce miesta, ale najmä by ohrozilo príchod ďalších investorov, tak ma obvinil z klamstva a povedal, že to nie je pravda, lebo že všetky tieto podniky, ktoré som menoval, majú investičné stimuly, lebo že my sme im tie investičné stimuly dali. Tak rád by som aj toto uviedol na pravú mieru. Áno, platí, z týchto podnikov, ktoré som menoval, menoval som Samsung, Volkswagen, KIA – Hyundai, PSA Peugeot Citroën a U. S. Steel, je pravdou, väčšina investičné stimuly má. Ale pozrime sa na to, kedy vypršali alebo mali vypršať a ako to vlastne s tými investičnými stimulmi je. Tak Volkswagen mal investičné stimuly, teda aj daňové prázdniny do roku 2008, boli predĺžené do roku 2013. Skúste hádať, ktorá vláda vládla v roku 2008, keď boli predĺžené. KIA nemala investičné stimuly za vlády Mikuláša Dzurindu, investičné stimuly mali len dodávatelia, subdodávateľské firmy, ale od roku 2009 už aj KIA má investičné stimuly vrátane daňových prázdnin. Skúste hádať, ktorá vláda vládla v roku 2009. U. S. Steel mal investičné stimuly aj daňové prázdniny do roku 2009, v roku 2010 požiadal o ďalšie, o predĺženie, vláda Ivety Radičovej tieto investičné stimuly odmietla predĺžiť a U. S. Steel nemá investičné stimuly, nemá daňové prázdniny a ďalej na Slovensku je. Samsung mal daňové prázdniny, investičné stimuly do roku 2012, je pravda, že minister Mihál sľúbil predĺženie týchto stimulov, vláda o tom zatiaľ ešte ale nerokovala. Takže, po prvé, to, že investičné stimuly sme dávali len my a vláda Roberta Fica ich nedávala, je lož. Teraz som vám to povedal na konkrétnych dátumoch. Dokonca aj u investorov, ktorým vláda Mikuláša Dzurindu nedala investičné stimuly, ako bola KIA, za vlády Roberta Fica im boli dané. Ale to podstatné a kľúčové je to, ja nekritizujem to, že majú investičné stimuly, ja ale tvrdím, že zvýšenie dane zo zisku pre takéto podniky môže ohroziť ich zotrvanie na Slovensku, pretože tie investičné stimuly sú vždy dočasné, vždy sú dávané, ako som vám to ukázal na tých príkladoch, do nejakého času. Čiže ak zvýšime daň zo zisku, tak potom sa nevyhneme tomu, že budeme donekonečna musieť dávať investičné stimuly, lebo odídu. A to je zlé, pretože tie peniaze nám, samozrejme, budú chýbať, potom môžete rozprávať, ako rozprávate o tom, ako netreba len šetriť a šetriť, ale treba rozvíjať a rozvíjať, rozvíjať. Ale ja sa pýtam, z čoho to má byť. Takže vaše návrhy, návrhy na zrušenie rovnej dane, zvýšenie dane z príjmu fyzických osôb aj právnických osôb zo zisku sú škodlivé, poškodili by slovenskú ekonomiku, ohrozili by existujúcu zamestnanosť a najmä by znížili šance na rast zamestnanosti v budúcnosti.
Poslanci strany SMER opakovane rozprávali, že vraj tu ide o mýtus o rovnej dani. No tak neviem, či je to alebo nie je to mýtus, ale faktom je, že rovnú daň za posledné roky zaviedlo najmenej dvadsať krajín. Najmä v strednej a východnej Európe aj vďaka zavedeniu rovnej dane tieto krajiny a tieto ekonomiky rastú rýchlejšie.
Ďalšia vec, ktorá ma veľmi zaujala, a zase sa opakovala vo viacerých vašich vystúpeniach, bola tá, a to je aj taká, povedal by som, filozofická úvaha, že máme príliš malý štát, s čím súhlasím, máme nízku mieru prerozdeľovania. A často ste to porovnávali s Rumunskom, že my s Rumunskom máme najnižší podiel verejných príjmov. No je to tak, že my, Rumunsko a Bulharsko to tak máme, že Rumunsko a Bulharsko ho majú od nás ešte nižší, len mi to príde čudné, počuť z úst ľudí, za vlády ktorých sme ho mali úplne najnižší, dokonca nižší ako Rumunsko a Bulharsko. Dnes má to Rumunsko a Bulharsko nižší podiel príjmov na HDP. Ale viete, kedy bol u nás najnižší? Bolo to v roku 2007. To bol celý rok vládnutia vašej vlády. V roku 2007 sme mali podiel verejných príjmov na hrubom domácom produkte úplne najnižší z celej európskej dvadsaťsedmičky. Tak keď máte taký zásadný problém s filozofiou takého prístupu, prečo ste to, preboha, nezmenili? Ak si dobre pamätám, viem, že ste mali jedenásť ministrov zo šestnástich vo vláde trojkoalície (SMER, HZDS, SNS). Keď máte taký priam až, povedal by som, ideologický problém s tým úzkym štátom, prečo ste to neprekopali? Však za vašej vlády bol ten podiel nižší ako v Rumunsku a Bulharsku. Takže ten problém nie je v tom, že máme nízku mieru prerozdeľovania, ono je to dobré, lebo čím je nižšia miera prerozdeľovania, tým je väčšia miera ekonomickej slobody, ale problém je v tom, že máme nízke príjmy nielen preto, že máme nízke dane, to je dobre, že máme nízke dane, ale aj preto, že nemáme dobrý výber daní aj preto, že pri dani z pridanej hodnoty a pri spotrebných daniach máme príliš veľké úniky. Myslím, že to bola analýza z roku 2009, teda počas vašej vlády, keď Európska komisia odhadla, že po Grécku máme druhé najvyššie úniky v dani z pridanej hodnoty a že to dokonca, podľa tohto odhadu, má byť až 28 %. To sú obrovské peniaze, 28 %, ak sa nemýlim, to môže byť okolo 1,5 mld. eur. Takže, áno, tam je priestor na to, aby sme lepším výberom, lepšou administráciou, ale bez zvyšovania sadzieb daní zvýšili výber daní, napriek tomu, že nebudeme zvyšovať tie sadzby, nebudeme rušiť rovnú daň, ako to navrhujete vy.
A potom druhá oblasť, kde stále sú obrovské rezervy, je v tom, akým spôsobom funguje verejný sektor. Na niektorých číslach som to uviedol pri zdravotníctve. Zase to je typický príklad, že primárny problém nie je nedostatok peňazí, ktoré tam idú, ale spôsob, akým sa tie peniaze využívajú. Miera efektívnosti, miera plytvania, nadmerné kapacity a tak ďalej a tak ďalej, toto platí pre štátnu správu, toto platí pre samosprávu, toto platí pre celý verejný sektor áno, vo verejnom sektore budú nevyhnutné hlboké zmeny, hlboké štrukturálne zmeny. Ak si máme udržať šancu na to, dosahovať ekonomický rast a rast zamestnanosti a uspieť v dnešnej ťažkej situácii, tak jediná šanca je nezhoršovať naše prostredie, prostredie pre tvorbu pracovných miest čiže nezvyšovať dane, nezvyšovať priame dane najmä, nerušiť rovnú daň a zároveň zvýšiť daňové príjmy, ale znížením únikov, a zároveň zefektívniť používanie týchto peňazí. To je cesta, ktorou chceme ísť my, a to je cesta, ktorá je podľa mňa jediná reálna na to, aby Slovensko mohlo byť úspešnou krajinou, pretože tie podmienky, v ktorých sme, nie sú jednoduché a nebudú jednoduché.
Ďalej by som sa rád vyjadril, a to skôr na ilustráciu, k pánu poslancovi Záhumenskému, ktorý ako každý rok, tak aj teraz diskutoval o poľnohospodárstve, toho, akým spôsobom často tie argumenty sú účelové a vyznievajú potom až smiešne. Pán poslanec Záhumenský postavil skoro celé svoje vystúpenie na tom, ako je táto vláda proti poľnohospodárom , keďže klesá počet poľnohospodárov, počet ľudí pracujúcich v poľnohospodárstve a klesá počet dobytka napr. a dojníc, pričom povedal napr. ako dôkaz zlej politiky tejto vlády, že zamestnanosť v poľnohospodárstve za tejto vlády klesla o 4 000 ľudí. Áno, je to tak a ja osobne si myslím, že je to trend, ktorý je nevyhnutný. A ako krajina sa stáva vyspelejšou a bohatšou, tak klesá podiel ľudí pracujúcich v poľnohospodárstve. A dokazuje to aj to, že aj počas vašej vlády dokonca tu došlo ešte k väčšiemu poklesu, keď medzi rokmi 2006 a 2010 došlo k poklesu ľudí, ktorí pracujú v poľnohospodárstve, o 22 000. Vtedy to bolo ale správne a vtedy zrejme vláda Roberta Fica, aspoň podľa toho, čo pán poslanec Záhumenský tvrdil, bola k poľnohospodárom dobrá, štedrá, rozvíjala poľnohospodárstvo, my ho likvidujeme, no akurát jeho argument, že dôkazom toho, že naša politika je zlá, ak má byť ten pokles, čo bolo jeho hlavným argumentom, počtu zamestnaných, tak to nesedí. A ešte krajšie a pitoresknejšie to vidno na inom údaji. Pán poslanec Záhumenský citoval nejakú štúdiu americkú, ktorá hovorila, že jedna dojnica svojimi priamymi a nepriamymi pozitívnymi vplyvmi, všetkým, čo je na tom napojené, vytvorí až 34 000 dolárov hodnotu. A zároveň vyčíslil, že za našej vlády poklesol počet dojníc o 4 000, že teda prišli sme o 136 mil. dolárov, ľahkým vynásobením dospel k tomuto číslu. No fajn, ale, zase, pozrel som sa teda dobre, ak je to tak, no a štatistika hovorí, že medzi rokmi 2006 a 2010 poklesol počet dojníc, čuduj sa svete, o 40 000. Čiže je to desaťkrát väčší pokles dojníc za tie štyri roky ako teraz za tento posledný rok a pol. No ak sú prepočty pána Záhumenského pravdivé, tak potom je to tak, že sme prišli počas vašej vlády, páni, v dôsledku poklesu dojníc o 1,3 mld. dolárov. Na tom chcem len ilustrovať, aké absurdné argumenty sa tu používali a používajú len preto, aby sa akýmkoľvek spôsobom dokázalo, aká je tá vláda proti poľnohospodárom, proti zdravotníkom, proti ľuďom, ako môže za všetku skazu sveta.
Takže dovoľte, aby som uzavrel svoje vystúpenie tým, že, viete, môžete hovoriť, čo chcete, môžete donekonečna opakovať, že my tvoríme dlhy, kým vy ich netvoríte, ale myslím, že každý súdny človek vie a vidí, aká bola realita. Mali ste najvyšší rast verejných výdavkov v celej európskej dvadsaťsedmičke počas krízového roka 2009. My máme druhý najvýraznejší pokles, úsporu verejných výdavkov z celej európskej dvadsaťsedmičky. Môžete hovoriť, aké pekné čísla ste mali.
Mimochodom, porovnávanie čísiel. V ekonomike existuje vždy istá zotrvačnosť. Roky 2006, 2007, keď ste jeden a pol roka vládli, samozrejme, boli najúspešnejším obdobím z hľadiska ekonomického, makroekonomického vývoja. Ale vy veľmi dobre viete, že ste sa ničím o to nepričinili, iba možno tým, že ste nenaplnili svoje predvolebné sľuby a nezrušili ste všetky reformy, tak ako ste to sľubovali. Nakoniec, váš materiál, materiál ministerstva financií, z dielne vášho vtedajšieho ministra financií, z roku 2007, to uvádzal vo svojom materiáli na prvej strane, že Slovensko dosahuje rekordné ekonomické výsledky vďaka štrukturálnym reformám, ktoré boli uskutočnené v rokoch 2002 až 2006. Takže aj keď hovoríme o tom, že v tom čase, áno, klesal dlh verejný, mali sme vyše 10-percentný ekonomický rast, tak treba povedať, že to bolo najmä vďaka zotrvačnosti a vďaka reformám, ktoré boli predtým urobené, lebo keď prišlo zlé obdobie, keď prišli roky 2009, 2010, tak ste ukázali, že vaša politika bola absolútne nekompetentná a naozaj škodlivá. Bola škodlivá. Dôsledky vašej politiky nielen táto vláda, ale aj budúca vláda, nech už bude akákoľvek, ktorá vzíde z volieb 10. marca, bude musieť riešiť. Takže, áno, v roku 2006 ste prišli do rozbehnutého vlaku, k plnej špajze. V roku 2012 to tak nebude, nebude to tak preto, že sme jednoducho ešte nestihli upratať. Takže aj tie vaše porovnávania tu boli, keď napr. pán poslanec Jarjabek stále citoval z programového vyhlásenia vlády a robil odpočet plnenia programového vyhlásenia vlády. Neviem, či ste si všimli, že to programové vyhlásenie vlády bolo robené na štyri roky. Bolo robené na obdobie rokov 2010 až 2014.
A ešte aby som nezabudol. Pánovi poslancovi Froncovi som sľúbil odpovedať na otázku tých dlhopisov pre občanov. Áno, pán poslanec Fronc navrhol, že prečo, keď je prostriedkov nedostatok, keď je situácia taká, aká je, neskúsiť vydať aj dlhopisy a ponúknuť ich občanom. Áno, je to jedna z možností. A aj o nej rozmýšľame. Urobili to tak v Českej republike a bolo to úspešné, pričom problém je, že tam ten objem nemôže byť taký, že by sme sa mohli na to spoliehať a že by to vyriešilo naše problémy, pretože v budúcom roku budeme potrebovať prefinancovať zhruba 8 mld. až 9 mld. eur a to je suma, ktorá môže pomôcť, nejakou čiastkou sa to dá, ale určite nie v tomto objeme.
Takže dovoľte, aby som na záver požiadal všetkých poslancov, aby podporili návrh štátneho rozpočtu. Samozrejme, ja si uvedomujem, že nie je ideálny. Nie je ideálny aj z dôvodu situácie, v ktorej sa nachádzame, aj z dôvodu predčasných volieb, aj z dôvodu zhoršujúcich sa prognóz. A nie je ideálny aj preto, že vo všetkých oblastiach, samozrejme, by sme si vedeli predstaviť, že by sme potrebovali a vedeli aj užitočne využiť omnoho väčší objem peňazí. Ale myslím, že dnes v ťažkých časoch, ktoré sú a ktoré nás aj čakajú, je rozpočtová zodpovednosť zodpovedná a kompetentná politika ešte dôležitejšia, ako bola kedykoľvek predtým. Myslím si, že rozpočet s deficitom 4,6 %, ak budú splnené tie ďalšie podmienky, ja verím, že splnené budú, verím, že tu prejde ešte teraz v najbližších dňoch zákon o rozpočtovej zodpovednosti, verím, že dodržíme tohtoročný plánovaný schodok vo výške 4,9 % HDP, a verím, že všetky politické strany rešpektujú potrebu a záväzok znížiť deficit verejných financií v roku 2013 pod 3 % a ďalej tento deficit znižovať, verím, že ak tieto predpoklady budú zachované, ak dnes schválime, ak schválite rozpočet na budúci rok, tak máme šancu udržať si dôveryhodnosť a, samozrejme, máme šancu spolupodieľať sa na riešení tých problémov, pred ktorými stojí dnes svet, Európa, eurozóna. A to bude asi aj ďalší bod, o ktorom budeme čochvíľa možno hovoriť. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)